Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/70/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudcov JUDr. Ľubice Kriškovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu: VVISS spol. s r.o., so sídlom Kostolanská 2/540, 922 42 Madunice, IČO: 30 229 529, proti žalovanému: STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo s. r. o., so sídlom Mlynské nivy 61/A, 820 15 Bratislava, IČO: 31 355 161, zastúpenému Valko Marián & partners, s. r. o., so sídlom Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192, o odstránenie vád diela, o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. -1902 zo dňa 06.12.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. -1902 zo dňa 06.12.2017 v napadnutých častiach p o t v r d z u j e . Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že konanie v časti uplatneného nároku na bezplatnú opravu podložia pod dramixovými podlahami v objekte SO 01 a 02 v zmysle projektovej dokumentácie a v časti uplatneného nároku na bezplatné odstránenie vady pogumovania žľabov zastavuje (výrok I), zaviazal žalovaného povinnosťou bezplatne odstrániť vady diela "Rekonštrukcia, modernizácia a prístavba reexpedičnej prevádzky Madunice" realizovanej podľa zmluvy o dielo č. 317 zo dňa 06.06.2002 v rozsahu: Odstrániť vady dažďovej kanalizácie pod hlavnou budovou - stavebné objekty SO 01 a 02 brániace jej riadnemu užívaniu a vykonať skúšku tesnosti dažďovej kanalizácie; Odstrániť nerovnosti a vertikálne pohyby jednotlivých dilatovaných častí dramixových podláh v hlavnom sklade; Odstrániť bubliny v polyuretánových paneloch obvodového plášťa budovy, stavebný objekt SO 01 a 02 v počte 43 ks, ktoré sú zdokumentované v súpise a umiestnenia bublín ku dňu 12.09.2005, a to do jedného roka od právoplatnosti rozsudku (výrok II), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok III), sporovým stranám náhradu trov konania nepriznal (výrok IV) a štátu priznal právo na náhradu trov štátu voči žalobcovi v rozsahu 50% a voči žalovanému v rozsahu 50% (výrok V).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 29.05.2006 domáhal proti žalovanému odstránenia vád diela "Rekonštrukcia, modernizácia a prístavba reexpedičnej prevádzky Madunice" a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že predmetné dielo realizoval žalovaný na základe zmluvy o dielo č. 317 zo dňa 06.06.2002, uzavretej podľa a nasl. . Dielo bolo odovzdané po častiach, čo preukazujú aj zápisy o odovzdaní a prevzatí, súčasťou ktorých boli súpisy vád a nedorobkov. Žalovaný vady a nedorobky odstraňoval s výrazným omeškaním oproti zmluvným termínom, v priebehu užívania diela sa vyskytli ďalšie vady, ktoré boli v záručnej dobe reklamované, pričom žalovaný ich aj odstraňoval, avšak jeho prístup k odstraňovaniu bol neadekvátny ich rozsahu a závažnosti, obmedzovaniu užívania diela zo strany žalobcu a vzhľadom na dobu viac ako 3 roky po odovzdaní diela a jeho sústavnému znehodnocovaniu.

Ku dňu podania žaloby považoval žalobca za najzávažnejšie vady: nedokončenú skúšku tesnosti kanalizácie, ktorá sa nachádzala pod hlavným objektom a pôvodnou halou, ktorá je zrejme príčinou vád dramixových podláh, vady dramixových podláh v hlavnom objekte, vadné vonkajšie opláštenie hlavného objektu /PUR panely/, havarijný stav dorazov na hydraulických mostíkoch /HAFA/, opravy náterov oceľových a klampiarskych konštrukcií a strešnej krytiny. Žalovaný doposiaľ neodstránil vady diela, ktoré bránia žalobcovi dielo riadne užívať, dielo je vadami znehodnotené, žalobca je viac ako trojročným odstraňovaním vád obmedzovaný v užívaní diela. Preto žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného odstrániť vady diela na stavbe žalobcu „Rekonštrukcia, modernizácia a prístavba reexpedičnej prevádzky Madunice“, k. ú. I., súp. č. 540, priemyselný objekt postavený na parc. č. XXXX/X o výmere 7678 m2 zastavané plochy a nádvoria, priemyselný objekt postavený na parc. č. XXXX o výmere 2869 m2 zastavané plochy a nádvoria, a to konkrétne: vykonať skúšku tesnosti kanalizácie a odstrániť všetky netesnosti kanalizácie pod hlavnou budovou, odstrániť klesanie a nerovnosti dramixových podláh v hlavnom sklade, odstrániť všetky bubliny nachádzajúce sa na opláštení hlavného objektu /PUR panely/, opraviť dorazové plochy na hydraulických mostíkoch /HAFA/, odstrániť vady na strešnej krytine hlavného objektu, ktorých dôsledkom je zatekanie do hlavného objektu na rôznych miestach, ktoré sa menia, odstrániť zatekanie cez spoje dažďových zvodov na príjmovej a expedičnej rampe, všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 08.10.2009 navrhol žalobca spojiť konania, vedené Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. a sp. zn. , z dôvodu, že sa jedná o identický okruh sporových strán a totožný predmet oboch sporových vecí. Uznesením Okresného súdu Bratislava III č. k. -218, vyhláseným na ústnom pojednávaní dňa 01.03.2011, súd prvej inštancie predmetné sporové konania spojil na spoločné konanie, vedené pod sp. zn. .

4. Uznesením Okresného súdu Bratislava III č. k. -1039 zo dňa 31.10.2011, bola na návrh žalobcu pripustená zmena žaloby tak, že žalobný návrh znie: „Rekonštrukcia, modernizácia a prístavba reexpedičnej prevádzky Madunice" realizovanej podľa zmluvy o dielo č. 317 zo dňa 06.06.2002 nižšie uvedené v bodoch I. - VI. : I. Vykonať skúšku tesnosti dažďovej kanalizácie a odstrániť všetky jej vady pod hlavnou budovou (stav. objektmi SO 01, 02) brániace jej riadnemu užívaniu. II. Odstrániť nerovnosti a vertikálne pohyby jednotlivých dilatovaných častí dramixových podláh v hlavnom sklade. III. Odstrániť bubliny v PUR paneloch obvodového plášťa budovy, stavebný objekt SO 01, 02, v počte 43 ks, ktoré sú zdokumentované v súpise počtu a umiestnenia bublín k 12.09.2005. IV. Opraviť rampové nájazdové oporné steny, dorazové plochy HAFA mostíkov č. H l H8, aby sa konštrukcie hydraulických mostíkov dali využívať v súlade s návodom na jej obsluhu a údržbu. V. Odstrániť vady strešného plášťa, oplechovania a pogumovania žľabov a zatekania strechy v miestach zatekania na objekte SO 01, 02. VI. Upraviť podložie pod dramixovými podlahami v objekte SO 01, 02, v zmysle projektovej dokumentácie. Všetky vady je žalovaný povinný odstrániť do jedného roka od právoplatnosti rozsudku, pri dodržaní technologických procesov opráv a predchádzajúcej dohode so žalobcom. Žalovaný je ďalej povinný nahradiť žalobcovi trovy konania a právneho zastúpenia, podľa vyčíslenia k termínu vydania rozsudku, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“

5. Na pojednávaní, nariadenom súdom prvej inštancie na deň 30.10.2017, vzal žalobca žalobu v časti uplatneného nároku na bezplatnú úpravu podložia pod dramixovými podlahami v objekte SO 01 a 02 v zmysle projektovej dokumentácie (bod 6 žalobného návrhu) a v časti uplatneného nároku na bezplatné odstránenie vady pogumovania žľabov (časť bodu 5 žalobného návrhu) späť. Nakoľko proti predmetnému procesnému postupu nemal žalovaný žiadne námietky, súd prvej inštancie postupujúc v súlade s konanie v predmetnej časti zastavil.

6. Súd prvej inštancie posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov : § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , a .

7. Súd prvej inštancie vykonal v priebehu konania rozsiahle dokazovanie oboznámením obsahom listinných dôkazov predložených stranami sporu, znaleckými posudkami vypracovanými na podnet strán sporu a taktiež na základe nariadenia znaleckého dokazovania súdom prvej inštancie, výsluchom sporových strán a znalcov a následne ustálil tento skutkový stav: Žalobca ako objednávateľ uzatvoril so žalovaným ako zhotoviteľom zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola rekonštrukcia, modernizácia a prístavba reexpedičnej prevádzky Madunice, pričom dielo bolo postupne odovzdávané v období od 04.09.2002 do 13.01.2003. V priebehu vyhotovovania diela ako aj po jeho odovzdaní existovala medzi sporovými stranami rozsiahla komunikácia týkajúca sa vytknutých vád diela, na základe čoho žalovaný odstránil časť takto reklamovaných vád. Spornou medzi sporovými stranami zostala existencia viacerých vád označených v žalobe, odstránenia ktorých sa žalobca domáhal. V súvislosti s posúdením nároku na odstránenie vád požadovaných žalobcom bolo na základe procesných námietok žalovaného potrebné posúdiť, či došlo k riadnemu a včasnému uplatneniu vád zo strany žalobcu. Súd prvej inštancie sa zároveň musel vysporiadať s otázkou, či žalobcom namietané vady v súčasnosti stále existujú a či ich možno pripísať zodpovednosti žalovaného ako zhotoviteľa. Súd prvej inštancie sa musel taktiež vysporiadať s námietkou nevykonateľnosti žalobného petitu. Vzhľadom na rozsah spisového materiálu sa súd prvej inštancie po skutkovej a právnej stránke s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít vysporadúval len s tvrdeniami a listinnými dôkazmi, ktoré boli pre meritórne rozhodnutie najpodstatnejšie.

8. Primárne na margo žalovaným uplatnenej námietky premlčania súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v súvislosti so všetkými uplatnenými vadami namietal, že predmetnou žalobou, doručenou súdu dňa 29.05.2006 sa žalobca domáhal odstránenia vád, ktoré však neboli jednoznačne špecifikované a až podaním, doručeným súdu dňa 27.10.2011, ktorým žalobca navrhol zmenu žaloby, došlo k ich konkrétnej špecifikácii. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobca si uplatnil právo na odstránenie údajných vád diela až v októbri 2011, pričom k odovzdaniu diela došlo najneskôr dňa 13.01.2003 (jednotlivé vady museli byť žalobcovi zrejmé v r. 2004-2006), a teda právo žalobcu na odstránenie vád bolo podľa žalovaného v r. 2011 premlčané. K uvedenej námietke žalovaného súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. -127 zo dňa 10.03.2008, ktorým bol žalobca vyzvaný na doplnenie žaloby. Nakoľko žalobca v zmysle predmetného uznesenia žalobu nedoplnil, táto bola následne uznesením Okresného súdu Bratislava III č. k. -131 odmietnutá - proti nemu bolo podané zo strany žalobcu odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením č. k. -161 zo dňa 14.08.2009, ktorým napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súd prvej inštancie, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, v zmysle ktorého bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že žalobný návrh v žalobe, doručenej dňa 29.05.2006 je riadny, úplný a dostatočne určitý na pokračovanie v predmetnej sporovej veci, mal za to, že žalovaným uplatnená námietka premlčania práva na uplatnenie vád diela je nedôvodná, nakoľko (ako vyplýva aj zo samotného rozhodnutia odvolacieho súdu) skutočnosť, že k bližšej špecifikácii vád diela došlo až návrhom na zmenu žaloby, doručenej dňa 27.10.2011, nemení nič na tom, že doručenie žaloby na odstránenie vád predmetného diela dňa 29.05.2006 bolo uskutočnené počas plynutia všeobecnej premlčacej lehoty v zmysle , a iniciovalo účinky spočívania premlčacej lehoty tak, ako upravuje . V predmetnej žalobe zo dňa 29.05.2006 boli dostatočným spôsobom identifikované všetky vady, ktorých odstránenia sa žalobca od žalovaného domáhal a neskorším podaním žalobcu, doručeným dňa 27.10.2011 došlo len k pomenovaniu, resp. bližšej špecifikácii konkrétnych vád diela, čo však nepredstavuje právnu skutočnosť, ktorá by mohla byť spojená s inými účinkami na plynutie premlčacej lehoty na uplatnenie namietaných vád diela, preto uplatnenie nároku v zmysle znenia žaloby zo dňa 29.05.2006 je (aj v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu) na účely posúdenia včasnosti uplatnenia práv z vád diela dostatočné. Súd prvej inštancie zároveň okrem poukázania na zásadu viazanosti súdu prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu uviedol, že prijatie záveru o nedostatočnej určitosti žalobného návrhu a z toho vyplývajúce márne uplynutie premlčacej doby na uplatnenie vád diela, by bolo možné považovať za prehnaný súdny formalizmus zasahujúci do zásad spravodlivého súdneho procesu. S ohľadom na uvedené tak súd prvej inštancie vyhodnotil námietku premlčania práva na uplatnenie vád diela, vznesenú žalovaným za nedôvodnú a pristúpil k meritórnemu rozhodnutiu o jednotlivých žalobcom namietaných vadách diela.

9. K namietanej vade dažďovej kanalizácie súd prvej inštancie uviedol, že v konaní bolo sporných viacero okolností. K spôsobu reklamovania vád žalovaný namietal, že žalobca reklamoval vady s odkazom na množstvo neprehľadných dokumentov, pričom nebolo jasné, ktorá konkrétna reklamácia mala byť

tá, ktorou reklamoval konkrétnu vadu dažďovej kanalizácie a nevykonanie skúšky jej tesnosti. Podľa súdu prvej inštancie z vyjadrení sporových strán a predložených listinných dôkazov žalobcom vyplýva, že k reklamovaniu vád dažďovej kanalizácie došlo už pri odovzdaní stavby, ako to vyplýva zo súpisu vád a nedorobkov pre objekt SO 01 a 02 (k 20.02.2003 neodstránené) zo dňa 20.02.2003. Ďalej bola táto vada vytknutá aj v urgencii odstránenia zjavných vád a nedorobkov zo zápisov z 20.02.2003 a predchádzajúcich zápisov rozdelených podľa objektovej skladby, neodstránených ku dňu 10.11.2004, v doplnení údajov k urgencii odstránenia zjavných vád a potvrdenie termínov odstránenia skrytých vád zo dňa 21.12.2004, v zápise zo dňa 29.11.2005 z jednania o odstraňovaní vád stavby, v urgencii odstránenia vád stavby zo dňa 02.03.2006, atď. Z uvedeného príkladmého výpočtu listín vyplýva, že k reklamácii dažďovej kanalizácie došlo včas, a to pri odovzdaní diela a aj v rámci záručnej lehoty (čl. VII bod 1 zmluvy o dielo). Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca riadne reklamoval nedostatky dažďovej kanalizácie ako aj nevykonanie skúšky jej tesnosti, preto bola námietka žalovaného k spôsobu vykonania reklamácie posúdená súdom prvej inštancie ako nedôvodná. V priebehu konania sa obe strany sporu zhodli, že dažďová kanalizácia vykazovala v čase odovzdania diela isté vady (žalovaný pripustil, že časť potrubia bola roztrieštená, prevalená, časť bola prepichnutá oceľovou tyčou), avšak väčšina vád bola podľa žalovaného priebežne odstránená - okrem iného vybudovaním obchvatného potrubia obchádzajúceho roztrieštenú časť potrubia. Žalovaný taktiež poukázal na to, že súčasná dažďová kanalizácia je v podstatnom rozsahu odlišná od tej, ktorá bola zmluvne určená a odovzdaná žalovaným žalobcovi, preto neexistuje žiadny nárok žalobcu na vykonanie skúšky telesa dažďovej kanalizácie. Sporové strany sa nezhodli ani na tom, či bola vykonaná na dažďovej kanalizácii riadna skúška tesnosti. K problematike nevykonania skúšky tesnosti dažďovej kanalizácie poukazoval žalobca na vyššie uvedené listiny. Žalovaný v tejto súvislosti poukazoval na záznamy stavebného dozoru investora (denné záznamy stavby) zo dňa 18.10.2002 - 21.10.2002, podľa ktorých bola skúška kanalizácie vykonávaná, a to aj za prítomnosti zástupcu žalobcu. Okrem toho poukazoval na zápis z prerokovania o odstránení vád a nedorobkov, uskutočnený dňa 12.12.2003, v zmysle ktorého bola splnená úloha „dažďová kanalizácia

- odskúšaná po realizácii fóliovania žľabov“ ako aj úloha „opraviť nefunkčnú dažďovú kanalizáciu“, ktorý bol podpísaný okrem iného aj konateľom žalobcu a technickým dozorom žalobcu. V zmysle tohto zápisu mali byť podľa žalovaného vady kanalizácie nesporne odstránené ku dňu 12.12.2003. Keďže žalobca naďalej spochybňoval funkčnosť kanalizácie, žalovaný ako prejav dobrej vôle mal vykonať ďalšiu skúšku kanalizácie v termínoch 24.03.2006 a 18.04.2006, kedy bolo kamerovými skúškami zistené nedostatočné vykonávanie údržby na kanalizačnom potrubí hlavných radov, čo malo byť príčinou (na strane žalobcu) ďalších problémov s kanalizáciou. K problematike riadneho vykonania skúšky tesnosti dažďovej kanalizácie a otázke funkčnosti dažďovej kanalizácie boli v konaní stranami predložené listiny s protichodnými závermi. Preto musela byť táto otázka aj predmetom posudzovania viacerých znaleckých posudkov. V zásade k rovnakým záverom dospeli znalecké posudky Ing. Štefana Seka a Kloknerovho ústavu. Tie vylúčili možnosť vykonania riadnej skúšky dažďovej kanalizácie, keďže to potvrdzujú poruchy dažďovej kanalizácie zistené pomocou videokamery ako sú dokumentované v správach firiem, ktoré vykonali monitoring v rokoch 2006 a 2009. Počas týchto meraní bola na mnohých miestach zistená nepriechodnosť, poškodenie či deformácia potrubí, prítomnosť štrkopiesku, ustálená hladina vody v potrubí alebo aj opačný spád potrubí. Znalci poukázali aj na nedostatky a nejasnosti záznamov o skúškach tesnosti kanalizácie č. 18/10/2002 a 20/10/2002 (tu sa používal pojem „ležatá kanalizácia splašková“). Podľa príslušných noriem musí byť skúška tesnosti vykonaná pred zasypaním potrubí, ale ako vyplýva z archívnych fotografií (ktoré tvoria súčasť znaleckých posudkov), dňa 03.10.2002 bolo potrubia už zasypané (skúška mala byť podľa žalovaného vykonaná dňa 18.10.2002). Znalecký posudok doc. Ing. Andreja Sokolíka, CSc. nedal s poukazom na odstup času jednoznačnú odpoveď na otázku, či bola skúška dažďovej kanalizácie riadne vykonaná. Znalec poukázal na nejednoznačnú dokumentáciu a nejednotnú terminológiu pri rozlišovaní splaškovej, technologickej a dažďovej kanalizácie. Avšak podľa tohto znalca boli splnené podmienky na vykonanie skúšky tesnosti kanalizácie, a aj dokumentácia nasvedčuje tomu, že skúška tesnosti vykonaná bola, a to súčasne s vykonaním skúšky ležatej splaškovej kanalizácie v termíne 19. - 21.10.2002 (aj keď zápisy o skúške nejednoznačne špecifikujú, o aký druh kanalizácie išlo). Znalecký posudok doc. Ing. Andreja Sokolíka, CSc. teda uvádzal, že skúška dažďovej kanalizácie musela byť s najväčšou pravdepodobnosťou riadne vykonaná. Existencia archívnych fotografií preukazujúcich zasypanie dažďovej kanalizácie v čase údajného termínu vykonania skúšky tesnosti však nebola zo strany znalca bližšie s ohľadom na jeho závery zmienená; rovnako v predmetnom znaleckom posudku podľa názoru súdu absentovalo posúdenie možnosti riadneho vykonania skúšky

dažďovej kanalizácie, ktorá by preukazovala jej plnú funkčnosť s prihliadnutím na správy o revízii (z roku 2006), ktoré naopak poukazovali na nedostatky dažďovej kanalizácie. V každom prípade sa znalecké posudky zhodli v tom, že k tomu, aby bola skúška dažďovej kanalizácie vykonaná v súlade s príslušnými technickými normami je potrebné, aby bolo potrubie kanalizácie prístupné, nezasypané a nezakryté, aby boli aj spoje potrubia viditeľné. Z tohto predpokladu vychádzal súd jednak pri hodnotení riadneho vykonania skúšky tesnosti dažďovej kanalizácie, ako aj pri rozhodovaní o nárokov plynúcich zo žalobného petitu. Keďže z listinných dôkazov predložených stranami konania nebolo možné jednoznačne stanoviť záver o tom, či bola skúška tesnosti dažďovej kanalizácie riadne vykonaná, pri posudzovaní tejto otázky vychádzal súd zo záverov uvedených v znaleckých posudkoch, ktoré poukázali na to, že ak mala byť skúška riadne vykonaná, malo k tomu dôjsť pred zasypaním dažďovej kanalizácie. V zmysle procesnej obrany žalovaného malo k riadnemu vykonaniu skúšky dažďovej kanalizácie dôjsť v období od 18.10.2002 - 21.10.2002. Táto skutočnosť však koliduje so skutočnosťou, že z fotografií vyhotovených ku dňu 03.10.2002 vyplýva, že dažďová kanalizácia už bola toho času zasypaná. Logicky teda nemohlo dôjsť podľa normy k vykonaniu riadnej skúšky tesnosti dažďovej kanalizácie po jej úplnom zasypaní materiálom. Napriek nejednoznačným záverom vyplývajúcim z predloženej listinnej dokumentácie teda možno konštatovať, že v predmetnej veci vyjadrenia žalobcu o nevykonaní riadnej skúšky dažďovej kanalizácie v spojení s ním predloženými listinami preukazujúcimi opakované žiadosti žalobcu o vykonanie predmetnej skúšky (okrem iného aj záznamom zo dňa 05.11.2002 - tzn. tesne po údajnom termíne vykonania skúšky) spolu so závermi znaleckých posudkov (Ing. Štefana Seka a Kloknerovho ústavu) považoval súd za preukázané, že skúška tesnosti dažďovej kanalizácie nemohla byť riadne vykonaná. Tvrdenia žalovaného sa opierali o zápisy v stavebnom denníku, ktoré používali (aj zo strany žalovaného) nejednoznačné pojmy, a od ktorých nebolo možné bez ďalšieho dospieť k záveru, že skúška tesnosti bola vykonaná pre celý rozsah kanalizácie (tzn. pre kanalizáciu splaškovú aj dažďovú). Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno pri svojom tvrdení o tom, že skúška tesnosti dažďovej kanalizácie bola riadne vykonaná, a preto súd v ďalšom konaní, pri posudzovaní nárokov strán sporu operoval so záverom, že skúška dažďovej kanalizácie nebola zo strany žalovaného riadne vykonaná. Tento záver je teda v rozpore s požiadavkami žalobcu stanovenými v projektovej dokumentácii, ktorá v časti 1. TECHNICKÁ SPRÁVA, SO 01 + SO 02 - HVO a rekonstrukce stávajíciho skladu (III - ZTI včetne zvláštní kanalizace) z 1/2002 v bode 2.3 Kanalizace výslovne uvádza, že „na kanalizaci musí být provedena zkouška tesnosti dle metodiky ČSN. Pri realizaci nutno dodržovat montážní a manipoulační předpisy výrobců potrubí, platné ČSN a bezpečnost práce“. V tejto časti teda podľa názoru súdu nedošlo zo strany žalovaného k riadnemu preukázaniu vykonania takejto skúšky, a tým k riadnemu dokončeniu diela tak, ako to predpokladajú príslušné ustanovenia Zmluvy o dielo a ustanovenie . Ďalej bolo nevyhnutné prijať jednoznačný záver o tom, či má dažďová kanalizácia vady aj v súčasnosti, a ktorá zo strán sporu existenciu prípadných vád zavinila. Žalobca v konaní namietal, že dažďová kanalizácia nebola vyhotovená v súlade s projektovou dokumentáciou a v zmysle technickej normy, kanalizácia vykazuje vady, o čom svedčia neskôr vykonaná neúspešná skúška tesnosti a potreba ďalších opráv (napr. výmena zdevastovaného netesného potrubia vykonaná žalovaným). Za súčasné vady považuje žalobca najmä protispády ležatých vetiev, porušené potrubie a natlačenú zeminu v ňom, mnohé zavalené miesta, problémy prietočnosti a exfiltráciu. Hlavnou príčinou týchto problémov kanalizácie mal byť fakt, že žalovaný nedodržal projektovú dokumentáciu v časti umiestnenia kanalizácie a v časti navrhovanej skladby podložia (nesprávne mal byť použitý nevhodný hutnený štrkopiesok so zrnami kameniva väčšími ako 50 mm). V dôsledku nedostatkov podložia v spojení so silným tlakom spôsobeným prejazdom ťažkej techniky ešte počas stavebnej činnosti malo dôjsť k deformácii kanalizácie, jej prevaleniu a exfiltrácii (prepúšťaniu vody do podložia), čo zároveň súvisí s ďalšou vadou diela - s vertikálnym pohybom dramixových podláh. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany poukazoval na to, že vady kanalizácie boli zo strany žalovaného opravované (došlo k zaslepeniu príslušnej časti kanalizácie a k vybudovaniu obchvatného potrubia), v dôsledku čoho je teleso dažďovej kanalizácie na diele v súčasnosti odlišné od telesa dažďovej kanalizácie v zmysle projektovej dokumentácie, a ktorú žalovaný odovzdal žalobcovi. Potrubie je podľa žalovaného v súčasnosti plne prietočné a nie je narušená jeho funkčnosť. Posúdenie existencie vád diela aj s ohľadom na jeho zhotovenie podľa projektovej dokumentácie záviselo od okolností, na ktorých posúdenie boli nevyhnutné vedecké poznatky. Znalecký posudok Doc. Ing. Andreja Sokolíka, CSc. sa k tejto otázke vyjadril tak, že v súčasnosti nie je možné jednoznačne potvrdiť, či v čase kolaudácie diela bola kanalizácia realizovaná podľa projektovej dokumentácie a vyskúšaná podľa príslušných noriem platných v danej dobe. V priebehu exploatácie

tejto časti diela sa prejavili a lokalizovali niektoré vady a nedostatky dažďovej kanalizácie, avšak znalec bol názoru, že po ich opravách na viacerých miestach a odstránení reklamovaných vád je v súčasnosti kanalizácia funkčná. Znalecký posudok Kloknerovho ústavu uviedol, že uloženie dažďovej kanalizácie nezodpovedá projektovej dokumentácii, rovnako uviedol, že potrubie dažďovej kanalizácie je v niektorých úsekoch buď čiastočne alebo celkom nepriechodné. Predmetný znalecký posudok uviedol, že vady dažďovej kanalizácie (nepriechodnosť potrubia a jeho poškodenia) sa museli vyskytovať už v čase odovzdania diela. Viaceré znalecké posudky sa zhodli na tom, že odstránenie nedostatkov na dažďovej kanalizácii, resp. docielenie jej spoľahlivej prietočnosti podmieňuje úspešnosť pri odstraňovaní porúch na dramixovej podlahe, ktoré sú zapríčinené aj v dôsledku nefunkčnej dažďovej kanalizácie (od nefunkčnej kanalizácie dochádza k premáčaniu sypanín v podloží) ako je uvedené v znaleckom posudku vyhotovenom Ing. Hurajtom, podobne v znaleckom posudku Ing. Štefana Seka. Zo znaleckého posudku Doc. Ing. Ratulovského (na podklade posudku Doc. RNDr. Modlitbu) súd ďalej zistil, že dodávateľ nedodržal projektom predpísaný technologický postup zásypu kanalizácie a podložia, čo malo negatívne vplývať na potrubie, ktoré bolo pod tlakom podložia stlačené, ich kruhový priemer nadobudol v niektorých častiach tvar elipsy, v dôsledku čoho sa tesnenia rúr stali nefunkčnými. Následkom toho sa dažďová voda dostávala do podložia, postupne ho premáčala a spôsobila prisadnutie niektorých častí násypu. Sekundárnym prejavom mala byť postupná zmena projektom navrhnutého spádu potrubí. Kanalizácia sa v nestabilnom podloží zvlnila a viaceré úseky sa dostali do protispádov, toto malo byť zistené už pri prvej kamerovej skúške potrubia. Z vyššie uvedených tvrdení strán sporu a výsledkov znaleckého dokazovania mal súd za preukázané, že dažďová kanalizácia vykazovala už v čase odovzdania diela vady, ktoré boli zo strany žalovaného opakovane opravované. Túto skutočnosť v konaní potvrdili obe strany konania, rovnako to vyplývalo z meraní vykonávaných v priebehu rokov 2006 - 2007, na základe ktorých sa priebežné opravy vykonávali. Spornou zostala otázka existencie vád kanalizácie v čase rozhodovania o nároku žalobcu. Pre zodpovedanie tejto otázky boli pre súd kľúčové zistenia posledného predloženého znaleckého posudku (tzn. posudku Kloknerovho ústavu), ktorý vykonal miestne šetrenie a meranie v roku 2015, a to aj za daždivého počasia (súdu nie je známe, že by po tomto dátume boli vykonané iné merania alebo opravy dažďovej kanalizácie). Podľa vykonaného šetrenia súd zistil, že na niektorých úsekoch kanalizácie je buď čiastočne alebo úplne nepriechodná a/lebo, že dažďová kanalizácia môže byť poddimenzovaná, keďže ani po viacerých opakovaných opravách nebola kanalizácia schopná spoľahlivo odviesť zrážkovú vodu. Na základe takto uvedených záverov znaleckého posudku dospel súd k záveru, že dažďová kanalizácia vykazuje aj po vykonaní viacerých opráv vady, ktoré neboli celkom odstránené od odovzdania diela až do času rozhodovania súdu o nárokoch z vád diela. Pred súdom preto neobstojí tvrdenie žalovaného o tom, že kanalizácia je v súčasnosti funkčná, ako to vyplýva z toho, že od odovzdania diela je toto dielo plne využívané, nakoľko samotná skutočnosť, že kanalizácia je funkčná, neznamená, že kanalizácia je bez vád. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že dažďová kanalizácia mala vady už v čase odovzdania diela tak, ako sú definované v a čl. VII bode 2 Zmluvy o dielo. Reklamácia vád dažďovej kanalizácia bola vykonaná riadne a včas tak, ako to upravuje zákon a vzájomná dohoda strán v Zmluve o dielo. Dôvody existencie možno v zmysle záverov znaleckých posudkov (aj keď znalci uznali, že koncepcia vedenia dažďovej kanalizácie pod podlahou skladu nebola z pohľadu údržby a jednoduchosti kontroly kanalizácie najefektívnejšia), za hlavnú príčinu vzniku vád kanalizácie bola označená nevhodná realizácia podložia (s ohľadom na zvolené materiály, ktoré nezodpovedali projektovej dokumentácii), a s tým súvisiace následky silného tlaku počas stavebných činností na podložie a v ňom vsadené potrubia dažďovej kanalizácie (či už prejazdami ťažkej techniky alebo počas betonáže podlahy). V každom prípade ide o vadu, ktorú možno pričítať zodpovednosti žalovaného, ktorý sa pri realizácii stavby v tejto časti odchýlil od požiadaviek objednávateľa diela. V konečnom dôsledku aj sám žalovaný v konaní pred súdom uznal, že kanalizácia vykazuje vady ako čiastočne chýbajúci obsyp kanalizácie jemným materiálom, nedostatočný spád v niektorých miestach kanalizácie a prepichnutie telesa kanalizácie oceľovou výstužou/tyčou, pričom tieto nedostatky dažďovej kanalizácie súvisia práve s realizáciou stavby jej zhotoviteľom. S ohľadom na uvedené súd o tomto nároku uplatňovanom žalobcom rozhodol tak, že žalovaný je povinný odstrániť vady dažďovej kanalizácie spôsobené nedodržaním projektovej dokumentácie, ktoré bránia jej riadnemu užívaniu a vykonať skúšku tesnosti dažďovej kanalizácie tak, ako to v žalobnom petite žiadal žalobca. Na odstránenie tejto vady diela je žalobca povinný poskytnúť žalobcovi všetku potrebnú súčinnosť. K formulácii žalobného petitu súd ďalej uvádza, že sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, podľa ktorého je žalobný petit v tejto časti žaloby nevykonateľný, keď žalobca žiada odstrániť „všetky vady“ dažďovej kanalizácie. K tomuto argumentu súd uvádza, že z obsahu spisu a predmetu sporu vyplýva, že sa jedná

výlučne o tie vady, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s nedodržaním projektovej dokumentácie (najmä v súvislosti so skladbou podložia), a s tým priamo súvisiacimi dopadmi na teleso kanalizácie (deformácia potrubí, tesnení, a pod.). V tejto súvislosti súd odkazuje na vyššie citované odôvodnenie Krajského súdu v Bratislave uvedenom v uznesení č.k. -161 zo dňa 14.8.2009, v zmysle ktorého považoval odvolací súd žalobný petit žalobcu za určitý a vykonateľný. Súd okrem toho uvádza, že v priebehu konania bolo zo strany žalovaného ako aj zo strany niektorých znalcov pred súdom oznámené, že v súčasnosti by bolo vykonanie skúšky tesnosti dažďovej kanalizácie, s ohľadom na jej umiestnenie pod podlahou haly a zasypanie podložím, prinajmenšom finančne a časovo náročné, v dôsledku čoho by bolo aj pre samotného žalobcu nevýhodné, ak nie aj nereálne. Súd je však tohto názoru, že s ohľadom na žalobcom vykonanú voľbu spôsobu odstránenia vád diela, ktorú nemohol žalobca neskôr meniť (o čom musel žalobca vedieť), si žalobca musel byť vedomý, aký rozsah vád žiada odstrániť a aký to bude mať dopad na prevádzku predmetného diela. K skúške tesnosti kanalizácie súd poukazuje na vyjadrenie znalca Doc. Ing. Jiří Kolísko, PhD., ktorý uviedol, že nie je nutné odhalenie potrubia , jej skúšku možno vykonať za terajšieho stavu podľa technickej normy, pričom sa kontroluje úbytok vody. Ak dopadne skúška tesnosti kanalizácie úspešne, potom samozrejme nie je potrebné odstránenie vád.

10. K namietanej vade rovinnosti a vertikálnych pohybov dramixových podláh považoval súd prvej inštancie za potrebné sa predovšetkým vysporiadať s otázkou riadneho uplatnenia zodpovednosti za vady diela zo strany žalobcu. K včasnosti uplatnenia zodpovednosti z namietanej vady súd prvej inštancie uviedol, že predpoklady uvedenej včasnosti posudzoval v priebehu konania v spojení s namietanou vadou skladby podložia pod dramixovými podlahami (následne bola v tejto časti žaloba vzatá späť). Včasnosť bola zo strany súdu prvej inštancie posúdená s ohľadom na povahu vady podľa predpokladov na uplatnenie skrytých vád diela, ktoré pre včasnosť reklamácie vyžadujú písomné uplatnenie reklamácie u zhotoviteľa počas záručnej doby dojednanej medzi sporovými stranami na obdobie 60 mesiacov. Žalobca žiadal upraviť olupovanie dramixu už v zápise vád a nedorobkov ku dňu 20.03.2003, vertikálny pohyb dramixových platní bol namietaný v urgencii odstránenia reklamovaných skrytých vád zo dňa 10.11.2004 a dňa 07.12.2004, v zápise zo dňa 29.11.2005, v urgencii odstránenia vád stavby zo dňa 02.03.2006 ako aj v ďalších listinách. V žalobe, doručenej súdu prvej inštancie dňa 29.05.2006, si žalobca v žalobnom návrhu uplatnil v súvislosti s touto vadou „vady dramixových podláh v hlavnom objekte“, podobne žiadal žalobca aj v podaní, doručenom súdu dňa 31.03.2008. Z uvedeného vyplýva, že vada rovinnosti a vertikálnych pohybov dramixových podláh bola žalobcom namietaná už pri odovzdaní diela a opakovane aj v priebehu plynutia záručnej doby diela. Preto súd prvej inštancie považoval námietku žalovaného týkajúcu sa premlčania nároku na uplatnenie uvedenej vady diela za nedôvodnú. V súvislosti s tvrdeniami sporových strán a vykonaným znaleckým dokazovaním bolo sporných viacero okolností - spornou bola otázka, či na vykonanom diele naozaj dochádza k reklamovaným pohybom dosiek a v prípade, ak sa tieto pohyby dosiek vyskytujú, bolo zároveň sporné, či táto skutočnosť môže byť v rozpore s technickými normami, keď podľa tvrdení strán sporu žiadna technická norma nepredpisuje a nepripúšťa akýkoľvek pohyb betónových dosiek podlahy. Rovnako bola sporná otázka vhodnosti meraní vykonaných znalcami v rámci zisťovania existencie vady namietanej žalobcom. Otázky, od zodpovedania ktorých záviselo rozhodnutie súdu prvej inštancie o konštatovaní (ne)existencie žalobcom namietanej vady dramixových podláh, sú problematikou, ktorá mohla byť zhodnotená len na základe posúdenia skutočností, na ktorých zhodnotenie bolo potrebné vedecké posúdenie. Súd prvej inštancie preto pri hodnotení pravdivosti tvrdení sporových strán vychádzal predovšetkým z komparácie záverov predložených znaleckých posudkov a logickej súvislosti medzi jednotlivými vadami. Súd prvej inštancie mal za to, že v prospech tvrdení žalovaného vyznel predovšetkým znalecký posudok Doc. Ing. Andreja Sokolíka, CSc., ktorý uviedol, že rovinnosť povrchu betónových dosiek dramixovej podlahy zodpovedala kritériám rovinatosti v zmysle príslušných technických predpisov. Menovaný znalec sa v súvislosti s problematikou vertikálneho pohybu dosiek dramixovej podlahy dôkladne vysporadúval aj so závermi znaleckých posudkov ostatných znalcov a poukázal na viaceré nedostatky ich postupu zisťovania existencie tejto vady diela. Jednoznačný záver o tom, či namietaný pohyb dramixových podláh bol prítomný a či takýto pohyb mohol predstavovať vadu v zmysle príslušných ustanovení a ustanovení predmetnej zmluvy o dielo podľa názoru súdu prvej inštancie však v uvedenom znaleckom posudku daný nebol. Ostatné predložené znalecké posudky sa k problematike rovinnosti povrchu betónových dosiek a prípadného vertikálneho pohybu dramixovej podlahy vyjadrovali s konkrétnejšími závermi - znalecký posudok dipl. Ing. Ratulovského v časti, ktorá bola vyhotovená Ing. Hurajtom, k otázke prípustnosti nerovností na podlahe v zmysle platných technických noriem uvádzal, že túto nerovnosť je potrebné

chápať v dvoch rovinách, pričom obe tieto kategórie treba posudzovať samostatne. Jednak ide o rovinu prípustnej odchýlky v rámci jednej betónovej dosky (ktorá bola podľa znalca v súlade s technickými normami) a prípustnej odchýlky miestnej rovinnosti aspoň dvoch priľahlých betónových dosiek. Práve v súvislosti s druhou kategóriou boli zo strany znalca namerané neželané odchýlky. Znalec totiž konkretizoval, že žiadna norma ani predpis nepripúšťajú akýkoľvek pohyb betónových dosiek podlahy, pričom namerané odchýlky môžu mať negatívny vplyv na bezpečnosť takej podlahy. Ako príčiny týchto neprípustných vertikálnych pohybov na betónovej doske označil znalec najmä zmenu vlastnosti sypanín, z ktorých boli vytvorené podkladné vrstvy pod betónovou podlahou. Vplyvom premáčania použitých sypanín od nefunkčnej kanalizácie sa mal znížiť uhol vnútorného trenia materiálov a nastalo zmenšovanie objemu sypanín, ich dotláčane a následne aj vertikálny pohyb dosiek. Ďalšou príčinou tohto pohybu mal byť podľa znalca rozpor medzi skladbou podložia pod betónovými doskami podľa projektovej dokumentácie oproti jeho skutočnej realizácii, kedy absentoval makadam, ktorý má ostrohranné zrná s vysokou schopnosťou zaklinenia, čo je dôležité pre eliminovanie nerovnomerného sadania podlahy. Ďalšou možnou súvisiacou príčinou mohlo podľa znalca byť aj eventuálne nedostatočné zhutnenie sypanín pod betónovou doskou, avšak túto skutočnosť nevedel znalec jednoznačne potvrdiť. Podobné závery boli uvedené aj v znaleckom posudku Ing. Štefana Seka, ktorý taktiež poukázal na neprípustnosť akéhokoľvek pohybu betónových dosiek podlahy. V predmetnej veci navyše poukázal na to, že v dôsledku týchto pohybov dochádza k dynamickým účinkom kolies na hrany betónových dosiek a k ich poškodzovaniu, čím vzniká nebezpečenstvo poškodzovania dosiek a prípadného ohrozenia osôb či prepravovaného tovaru. Neprípustné pohyby dosiek dramixových podláh a ich najpravdepodobnejšie príčiny majúce svoj základ v nevhodnej skladbe podložia pod betónovými doskami boli zaznamenané i v znaleckom posudku Kloknerovho ústavu. Na základe tvrdení sporových strán, predložených listinných dôkazov a záverov znaleckého dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že vada dramixovej podlahy spočívajúca vo vertikálnych pohyboch jej jednotlivých dosiek bola zo strany žalobcu opakovane reklamovaná v rámci plynutia záručnej doby, pričom existencia takto namietanej vady bola potvrdená aj znaleckými posudkami. Nakoľko bol v konaní prezentovaný aj názor žalovaného, ktorý existenciu namietaných vád popieral a v prospech jeho tvrdení svedčil aj znalecký posudok Doc. Ing. Andreja Sokolíka, CSc., súčasťou ktorého bolo aj vyvracanie správnosti záverov ostatných znaleckých posudkov, za takto nastavenej skutkovej a dôkaznej situácie súd prvej inštancie následne vychádzal z vlastného presvedčenia o tom, ktoré závery znaleckých posudkov a vyjadrenia strán sporu pôsobili s ohľadom na ďalšie predložené listinné dôkazy a deklarovanú existenciu iných, súvisiacich vád diela, v konaní pred súdom prvej inštancie dôveryhodnejšie. Súd prvej inštancie po dôkladnom posúdení veci dospel v súvislosti s predmetnou vadou diela k záveru, že množstvo a „kvalita“ dôkazných prostriedkov svedčiacich v prospech žalobcom uplatňovaných tvrdení prevážila nad procesnou obranou žalovaného v konaní. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo všeobecných zásad dokazovania tak nemohol ignorovať množstvo vykonaných reklamácii namietaných vertikálnych pohybov dramixovej podlahy zo strany žalobcu, opakované neúspešné pokusy o odstránenie namietaných vád a závery znaleckých posudkov, ktoré v logickej nadväznosti na ďalšie, skôr vyhodnotené vady diela (netesnosť dažďovej kanalizácie, znaleckými posudkami deklarované vady v skladbe podložia pod betónovými podlahami) presvedčili súd prvej inštancie o tom, že žalobcom označená vada spočívajúca vo vertikálnych pohyboch dramixovej podlahy je na diele prítomná. Podľa súdu prvej inštancie príčinu tejto vady možno v zmysle pripísať zhotoviteľovi, t.j. žalovanému, ktorý nevykonal dielo v súlade s projektovou dokumentáciou, čo malo preukázateľne príčinnú súvislosť s existenciou namietanej vady. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo zo strany žalovaného preukázané, že by za existenciu neprípustných vertikálnych pohybov mohol byť zodpovedný objednávateľ (či už v dôsledku nevhodných pokynov, alebo nevhodného materiálu určeného na zhotovenie diela), a preto možnosť zodpovednosti žalobcu za túto vadu diela bola vylúčená. Na margo namietanej formulácie žalobného návrhu súd prvej inštancie dodal, že aj s poukazom na závery uvedené v odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Bratislave, č. k. -161 zo dňa 14.08.2009, považuje žalobný návrh za dostatočne určitý na označenie konkrétnej vytýkanej vady diela.

11. K namietanej vade tesnosti strešného plášťa prejavujúcej sa zatekaním strechy súd prvej inštancie uviedol, že zo zápisov v stavebnom denníku, zápisov vád nedorobkov (napr. zo dňa 20.02.2003) a ďalších listinných dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že vady strešného plášťa boli u žalovaného reklamované riadne a včas, rovnako tak bolo preukázané, že žalovaný opakovane vykonával úpravy na strešnom plášti za účelom odstránenia namietaného zatekania strechy, pričom predmetná skutočnosť

nebola v priebehu konania rozporovaná ani zo strany žalovaného. Existenciu vád diela v strešnej časti preto nebolo pre rozhodnutie veci potrebné dokazovať a odôvodňovať. Spornou zostala otázka, ktorá zo strán sporu bola zodpovedná za výskyt tejto vady - žalobca dôvodil, že vada bola spôsobená najmä v dôsledku nekvalitnej práce pri zhotovení strešného plášťa, nevhodného spôsobu realizácie kotvenia strešných trapézových plechov v dolnej vlne, absencie poistného hydroizolačného systému a pod. Žalovaný ako príčinu vady diela uviedol nedokonalé projektové riešenie spočívajúce v použití prevetrávajúcich mriežok a otvorov v prefabrikátoch bez ochrany pred hnaným dažďom. Súd prvej inštancie považoval za potrebné preskúmať obsah technickej správy, ktorá sa primárne zaoberala problematikou vyhotovenia strešného plášťa, za účelom stanovenia zodpovednosti strán za namietanú vadu. K nej sa celkom jednoznačne vyjadril znalec Ing. Štefan Seko, ktorý ako základnú príčinu vady pomenoval nedostatočný sklon stanovený projektom na 5%, tzn. 3 °, čo bolo v rozpore s príslušnou technickou normou, ktorá požaduje sklon 8°, tzn. 14,05%. v konkrétnom prípade mala byť krytina z trapézových plechov pre rozpon 12 m v zmysle normy uložená v sklone 13 °. Ako súvisiace príčiny boli uvedené nesprávne kotvenie strešných plechov pri ich kotvení v spodnej vlne, nedostatočný dosah plechodosiek pri zaústení do medzistrešného žľabu a pod. Znalec aj v rámci výpovede pred súdom prvej inštancie uviedol, že v projekte absentujú údaje o technickom prevedení, čo nie je v kompetencii realizátora diela, pričom takýmto chýbajúcim detailom bol aj presah strešných dosiek do žľabov. Znalecký posudok Doc. Ing. Andreja Sokolíka, CSc., taktiež ako primárnu príčinu vád strešného diela označil projektovú dokumentáciu nezodpovedajúcu ustanoveniam príslušných technických noriem. Za ďalšiu príčinu bol označený aj návrh a realizácia vetracích otvorov prekrytých mriežkami, absencia návrhu hydroizolačného systému v projektovej dokumentácii objednávateľa, pričom znalec taktiež upozornil aj napr. na nedostatočnú technologickú disciplínu pracovníkov zhotoviteľa. Podľa znalca bola podstatná časť vád odstránená v rámci predbežných opráv vykonaných zo strany žalovaného v rámci reklamačného konania. K vzniku namietaných vád strešného plášťa došlo vzájomným pôsobením nedôsledného vypracovania projektovej dokumentácie a doplnením vadnou realizáciou diela. Citované zistenia znaleckého dokazovania jednoznačne nasvedčovali tomu, že prvotnú príčinu vád bolo potrebné hľadať v projektovej dokumentácii žalobcu, ktorá v časti „3.4.4 strešný plášť“ nebola správna, najmä čo do určenia sklonu strechy. V tejto časti technickej správy sa žalovaný neodklonil od nevhodného pokynu objednávateľa, čo sa následne prejavilo po zrealizovaní stavby ako primárny problém, ktorý následne na seba naviazal ďalšie nedostatky, ktoré boli spôsobené pochybeniami oboch sporových strán. Pre určenie zodpovednosti strany sporu za vady strešného plášťa bolo nevyhnutné určiť, na zodpovednosť ktorej zmluvnej strany bolo možné nevhodnosť pokynu pripísať. V konaní pred súdom nebolo zo strany žalobcu dôveryhodne preukázané, že by sa žalovaný odklonil v podstatných častiach dokumentácie od žalobcom vymienených parametrov strešného plášťa (v časti jeho sklonu), rovnako nebola zo strany žalobcu namietaná pasivita žalovaného vo vzťahu k jeho notifikačnej povinnosti podľa , ktorá by tým pádom zakladala zodpovednosť žalovaného za vadu diela majúcu svoj pôvod v nevhodných pokynoch objednávateľa. Súd prvej inštancie taktiež nevylučoval, že na namietanú vadu tesnosti strešného plášťa malo svoj dôležitý vplyv aj nedokonalé vyhotovenie diela zo strany zhotoviteľa stavby, ako sa zhodli aj znalci. Za predmetnej procesnej situácie považoval súd prvej inštancie za potrebné prioritne prihliadať na prejednací princíp spravujúci celé sporové konanie pred súdom, ktorý zdôrazňuje potrebu procesnej aktivity strán pri uvádzaní skutkových tvrdení a ich riadnom a včasnom preukazovaní s priamym dopadom na procesný úspech strany v konaní. V predmetnej sporovej veci bolo primárne dané tvrdenie žalobcu, že vady tesnosti strešnej krytiny boli spôsobené práve v dôsledku pochybenia žalovaného pri realizácii stavby. S ohľadom na vykonané dokazovanie súd prvej inštancie však dospel k záveru, že žalobca túto skutočnosť dôveryhodne nepreukázal, keď v konaní vyšlo najavo, že na strešnej krytine vady prítomné naozaj sú, avšak v dôležitej miere práve aj pre pochybenia pripísateľné žalobcovi ako objednávateľovi diela pri vyhotovení projektovej dokumentácie. Na základe vykonaného dokazovania však nebolo jednoznačne preukázané, že za existenciu namietanej vady strešného plášťa objektu SO 01 a 02 zodpovedá práve a jedine žalovaný. Súd prvej inštancie má za to, že v tejto časti žalobného návrhu neuniesol žalobca dôkazné bremeno pri preukazovaní svojich tvrdení, ktoré označovali žalovaného za zmluvnú stranu výlučne zodpovednú za namietanú vadu diela, následkom čoho je zamietnutie žaloby v uvedenej časti.

12. K namietanej vade hydraulických mostíkov, na ktoré žalobca upozorňoval už v čase odovzdania diela a rovnako aj k reklamovaným vadám tzv. HAFA mostíkov v priebehu záručnej doby súd prvej inštancie uviedol, že za účelom preukázania riadneho a včasného uplatnenia predmetných vád boli zo

strany žalobcu do súdneho spisu predložené viaceré listinné dôkazy dôveryhodne preukazujúce, že v súvislosti s uvedenou vadou diela došlo zo strany žalobcu k riadnej reklamácii vád diela podľa a . Na základe tvrdených a preukázaných skutočností zo strany žalobcu bola námietka žalovaného týkajúca sa vadnej reklamácie tejto vady diela súdom prvej inštancie vyhodnotená ako nedôvodná. V súvislosti s tzv. HAFA mostíkmi boli v sporovom konaní vytýkané zo strany žalobcu viaceré ich vady. Z vykonaného dokazovania vyplynulo viacero okolností na oboch sporových stranách, ktoré sa priamo alebo nepriamo, vo vzájomnej súčinnosti podpísali na súčasnom stave, vrátane existujúcich vád hydraulických mostíkov. Prvou rozhodujúcou skutočnosťou na existencii vady, na ktorej sa zhodli aj sporové strany a znalci, bola nevhodne vypracovaná projektová dokumentácia. Vo všeobecnosti zaväzovala primárna zodpovednosť za riadnu projektovú dokumentáciu pre vyhotovenie diela žalobcu tak, ako to predpokladá a , čl. II bod 3 a čl. VIII bod 7 zmluvy o dielo. Na vyhotovení projektovej dokumentácie sa v predmetnej veci podieľal aj žalovaný, ktorý projektovú dokumentáciu dopĺňal o realizačný projekt v zásade kopírujúci nedostatky uvedené v pôvodnej projektovej dokumentácii. V konaní nebolo podľa súdu prvej inštancie sporné, že pri projektovaní a následnom vyhotovovaní hydraulických mostíkov došlo k chybe, ktorá sa naplno prejavila už krátko po začatí prevádzkovania reexpedičnej haly. Vady vyhotovenia hydraulických mostíkov boli následne deklarované aj na základe vykonaného znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní s ohľadom na procesnú taktiku sporových strán a výsledky znaleckého dokazovania nemohol s jednoznačným záverom a bez akýchkoľvek pochýb označiť za osobu zodpovednú za súčasné vady hydraulických mostíkov výlučne žalovaného, nakoľko na vadách diela sa podieľalo viacero okolností a pochybení, ktorým bolo možné pri vynaložení odbornej starostlivosti predísť, a to na strane oboch účastníkov zmluvného vzťahu. Predmetný záver v súlade s prejednacím princípom civilného sporového konania s prísnou zodpovednosťou strany sporu za svoj úspech v konaní viedli k záveru, že žalobca ako primárne zodpovedný subjekt za preukázanie svojich skutkových tvrdení, od ktorých odvodzuje svoj nárok na odstránenie predmetnej vady, neuniesol dôkazné bremeno v konaní do takej miery, aby bolo možné bez pochybností uzavrieť, že subjektom zodpovedným za vady hydraulických mostíkov je práve a jedine žalovaný, preto súd prvej inštancie nárok žalobcu na odstránenie vád hydraulických mostíkov zamietol.

13. K vadám na polyuretánových paneloch súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na predložené zoznamy vád a nedorobkov ako aj ďalšie dokumenty preukazujúce reklamáciu vád diela spočívajúcich v odstránení bublín v polyuretánových paneloch obvodového plášťa budovy, stavebného objektu SO 01 a 02, považoval úkony žalobcu vykonané v záujme uplatnenia nárokov z vád diela za postačujúce pre konštatovanie, že boli zo strany žalobcu vykonané riadne a včas, o čom svedčí aj skutočnosť, že pred podaním žaloby boli zo strany žalovaného priebežne odstraňované bubliny v počte 200 ks. Za príčinu vzniku bublín na polyuretánových paneloch obvodového plášťa stavebného objektu SO 01 a 02 bola v konaní celkom jednoznačne označená chemická reakcia, pri ktorej dochádza k vzniku bublín tak, že ohriaty plech pôsobí ako katalyzátor a spôsobuje vo vnútri panelu vývin plynu, ktorý svojím rozpínaním spôsobuje oddelenie polyuretánového jadra od vonkajšieho plechu. S uvedenou príčinou v zásade súhlasili obe sporové strany a rovnako sa vyjadrili aj pribraní znalci, ktorí sa uvedenou vadou zaoberali. Existencia predmetnej vady teda v konaní sporná nebola, spornou zostala otázka zavinenia, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že na vyhotovení a montáži diela sa podieľal tretí subjekt, ďalej otázka existencie vád v súčasnosti a otázka vykonateľnosti žalobného návrhu v žalobcom formulovanom znení. Súd prvej inštancie mal za to, že stanovenie príčin vzniku bublín na polyuretánových paneloch a samotné priebežné vykonávanie opráv na vyhotovenom diele nasvedčovali tomu, že zodpovedným subjektom za výskyt tejto vady bola osoba zhotoviteľa diela. Žalovaný však poukázal na to, že za vyhotovenie a montáž predmetných panelov bol primárne zodpovedný subdodávateľ (spoločnosť FRIGOMONT Slovakia, s.r.o.), ktorého si na vykonanie diela v uvedenej časti zvolil sám žalobca, čo malo v danom prípade zbaviť žalovaného jeho účasti na vzniku predmetnej vady. V uvedenej súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že otázka zodpovednosti za vady diela prostredníctvom tretích subjektov je výslovne upravená v ustanovení , v zmysle ktorého pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ (žalovaný) zodpovednosť, ako keby dielo vykonával sám. Podobne znie aj ustanovenie čl. VIII bod 3 zmluvy o dielo, v zmysle znenia ktorého „zhotoviteľ zodpovedá za kvalitu prác svojich subdodávateľov a nimi dodaných materiálov, komponentov a zariadení“. Vzhľadom na takto nastavenú zmluvnú a zákonnú úpravu zodpovednosti zhotoviteľa za práce vykonané subdodávateľom súd prvej inštancie konštatoval, že argument žalovaného, ktorým sa chcel vyviniť zo zodpovednosti za vady na polyuretánových paneloch poukázaním na žalobcom určeného subdodávateľa, nemohol obstáť. Súd

prvej inštancie poukázal na to, že v prípade, ak mal žalovaný záujem zbaviť sa zodpovednosti za prípadné nedostatky prác, pokynov či materiálov vykonaných jeho subdodávateľmi (bez ohľadu na to, ktorá zo zmluvných strán si ich zvolila), mal tak spraviť pri uzatváraní samotnej zmluvy o dielo prostredníctvom zakotvenia výnimky z , nakoľko v prípade predmetného zákonného ustanovenia je možné sa od neho odchýliť ( ). Keďže ustanovenie zmluvy významovo kopírovalo , žalovaný v danom prípade pri vstupe do vzájomného zmluvného vzťahu so žalobcom dobrovoľne a výslovne prevzal na seba zodpovednosť za výkony účastných subdodávateľov a pri podpise predmetnej zmluvy o dielo si musel byť vedomý, že minimálne v súvislosti s vyhotovením obvodového plášťa bude musieť spolupracovať so žalobcom vopred zvoleným subdodávateľom. Za daných okolností tak súd prvej inštancie námietku žalovaného ohľadom subjektu zodpovedného za uvedené vady považoval za bezpredmetnú. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že v konaní nebolo sporné, že dielo v časti obvodového plášťa stavebného objektu SO 01 a 02 vykazovalo vady, ktoré sa prejavovali vznikom bublín na polyuretánových paneloch. Tieto vady preukázateľne súviseli s výrobou a montážou panelov, za ktorých riadnu realizáciu zodpovedal žalovaný ako zhotoviteľ diela v zmysle , a to aj za svojich subdodávateľov. Spornou zostala otázka vykonateľnosti žalobného návrhu, keď žalobca žiadal odstrániť bubliny v PUR paneloch obvodového plášťa budovy (stavebný objekt SO 01 a 02) v počte 43 kusov, ktoré sú zdokumentované v súpise počtu a umiestnenia bublín ku dňu 12.09.2005. Žalovaný namietal, že pre meritórne rozhodnutie je rozhodujúci čas v čase jeho vyhlásenia ( ) a s poukazom na skutočnosť, že v súčasnosti sa bubliny na paneloch v zmysle súpisu ich počtu a umiestnenia ku dňu 12.09.2005 nenachádzajú, je žalobný návrh navrhovaný žalobcom nevykonateľný. Súd prvej inštancie prihliadal v danej súvislosti na viaceré skutočnosti. Jednak, že vada polyuretánových panelov prejavujúca sa vznikom bublín na diele v čase jeho odovzdania ako aj neskôr bola prítomná, pričom z tvrdení sporových strán a aj z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ich výskyt sa priebežne menil. Podľa tvrdenia žalovaného tieto vady nie sú viditeľné, t.j. neexistujú, resp. boli odstránené. Žalobca argumentoval, že bubliny zdokumentované v stave ku dňu 12.09.2005 doposiaľ neboli odstránené a hoci sú viditeľné len pri určitej intenzite (teplote) a len pri určitom uhle slnečného svetla, stále sa tam nachádzajú. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na odstránenie tejto vady, ktorú začal odstraňovať, ale práce nedokončil. Žalovanému však nemožno určiť spôsob odstránenia jednotlivých bublín s ohľadom na ich umiestnenie a argumentáciu žalobcu, v zmysle ktorej sa časť bubliny nachádza na stenách, ktoré sú paroplynotesné, spôsob ich odstránenia je na žalovanom s vedomosťou o osobitosti tejto steny za. Žalobným návrhom je požadované odstránenie bublín zakreslených ku dňu 12.09.2005.

14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa , , , , , a s poukazom jednak na dispozičný úkon čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom a s ním súvisiacej procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania a zároveň na zásadu úspechu v konaní v rámci zvyšnej časti žalobného návrhu, dospel z dôvodu pomerného a navzájom porovnateľného úspechu sporových strán k záveru, že žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania.

15. Vzhľadom na pomer úspechu sporových strán v konaní súd prvej inštancie zároveň dospel k záveru, že aj trovy štátu spočívajúce v odmene uhradenej ustanoveným súdnym znalcom štátnych finančných prostriedkov majú strany sporu znášať v rovnakom pomere, preto o nároku na náhradu trov štátu rozhodol podľa v zmysle , a ods., v spojení s .

16. Proti predmetnému meritórnemu rozhodnutiu podali obe sporové strany v zákonnej lehote odvolanie.

17. Žalovaný podal proti predmetnému rozsudku odvolanie v časti výrokov II, IV a V , ktoré odôvodnil podľa , h) tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Žalovaný má za to, že napadnutý rozsudok obsahuje mnohé nesprávne skutkové tvrdenia, zjavne chybné právne závery a preukazuje významné procesné pochybenia zo strany súdu prvej inštancie. Žalovaný za najzávažnejšie vady rozsudku považuje chybne uvedený predmet konania,

nevykonateľnosť rozsudku, rozpor odôvodnenia a výroku rozsudku a hodnotenie dôkazov (znaleckých posudkov) v rozpore s rozhodovacou praxou. K právnemu vzťahu sporových strán žalovaný uviedol, že dňa 06.06.2002 žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzavreli zmluvu o dielo č. 317, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného zrealizovať pre žalobcu dielo definované ako „Rekonštrukcia, modernizácia a prístavba reexpedičnej prevádzky Madunice“, pričom dielo bolo žalobcovi protokolárne odovzdané dňa 13.01.2003, kedy v zmysle čl. VIII bod. 1 zmluvy o dielo začala plynúť dohodnutá 60-mesačná záručná doba, ktorá uplynula dňa 13.01.2008. Žalobca podal dňa 29.05.2006 na súd prvej inštancie žalobu, na základe ktorej bolo iniciované predmetné sporové konanie o odstránenie vád diela. Žalovaný poukázal na to, že v priebehu konania došlo k viacerým procesným úkonom zo strany žalobcu - čiastočnému späťvzatiu žaloby, zmene žalobného návrhu a taktiež k spojeniu konaní iniciovaných na základe žalôb žalobcu proti žalovanému (zo dňa 29.05.2006 a 03.03.2009), do spoločného konania, vedeného pod sp. zn. . Žalovaný má za to, že ani v jednom prípade vád, na odstránenie ktorých súd prvej inštancie žalovaného napadnutým rozsudkom zaviazal, za ne žalovaný nezodpovedá a napadnutý rozsudok považuje za vecne nesprávny. Žalovaný má taktiež za to, že napadnutý rozsudok v rámci odôvodnenia vykazuje významné rozpory s pravidlami logiky, absentuje v ňom uvedenie, na základe akých úvah s použitím akých argumentov dospel súd prvej inštancie k predmetným záverom a rovnako tak nie je zrejmé, prečo neboli zo strany súdu prvej inštancie vzaté do úvahy vyjadrenia viacerých znalcov, závery ktorých potvrdzovali argumenty žalovaného a ani to, akým spôsobom sa súd prvej inštancie vysporiadal s listinnými dôkazmi spochybňujúcimi, resp. vyvracajúcimi pravdivosť tvrdení žalobcu. Na margo hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie žalovaný poukázal na to, že pri každom zo žalobcom uplatnených nárokov bol neodôvodnene a v rozpore s ustálenou súdnou praxou priznaný nižší stupeň preukaznosti znaleckému posudku vypracovanému súdom ustanoveným znalcom (posudok doc. Sokolíka) ako iným posudkom, ktoré zabezpečil žalobca (posudok Kloknerovho ústavu, posudok Ing. Ratulovského), z ktorých niektoré boli vypracované osobami, ktoré nie sú zapísané v zozname znalcov vedenom MS SR a navyše, tieto posudky preukázateľne nespĺňajú ani základné náležitosti znaleckého posudku podľa platných právnych predpisov. Súd prvej inštancie mal uvedené posudky zabezpečené žalobcom hodnotiť len ako listiny, pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku ich označuje ako „znalecké posudky“ a dokonca im priznáva vyšší stupeň preukaznosti ako znaleckému posudku, ktorý vypracoval súdom ustanovený znalec, čo je podľa žalovaného nielen nevysvetliteľný postup, ale zároveň aj v rozpore s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (napr. uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 12.11.2012). K povinnosti odstrániť vady dažďovej kanalizácie žalovaný uviedol, že vada, ktorá bola vymedzená výlučne na základe žaloby zo dňa 29.05.2006 ako „nedokončená skúška kanalizácie, ktorá sa nachádza pod hlavným objektom“ a vady definované napadnutým rozsudkom ako „vady dažďovej kanalizácie brániace jej riadnemu užívaniu“ sú rozdielne a samostatné nároky, čo zároveň vyplýva aj zo samotných písomných podaní žalobcu a aj z napadnutého rozsudku. Žalovaný poukazuje na to, že až na základe návrhu žalobcu zo dňa 27.10.2011 na zmenu žaloby, ktorá bola pripustená uznesením súdu prvej inštancie, č. k. -521 zo dňa 31.10.2011, sa predmetom sporového konania stal nárok žalobcu voči žalovanému na odstránenie vady dažďovej kanalizácie pod hlavnou budovou - stavebné objekty SO 01 a 02 brániace jej riadnemu užívaniu. Žalobcom tvrdené vady dažďovej kanalizácie pod hlavnou budovou museli byť žalobcovi známe už v apríli r. 2006 z vykonaných monitoringov spol. RABMER Slovakia, s.r.o. (t.č. spol. RTi Slovakia, s.r.o.), pričom táto skutočnosť nie je medzi sporovými stranami sporná, o čom svedčí napr. aj list žalobcu zo dňa 04.07.2007 adresovaný žalovanému o nefunkčnosti dažďovej kanalizácie a z čoho vyplýva, že najneskôr dňa 04.07.2007 mal žalobca vedomosť o ním tvrdených vadách dažďovej kanalizácie a tieto komunikoval žalovanému. Na základe uvedeného je zrejmé, že v októbri 2011, kedy si žalobca uplatnil svoje tvrdené právo voči žalovanému na odstránenie vád dažďovej kanalizácie brániacich jej riadnemu užívaniu, bolo toto právo žalobcu

- aj v prípade jeho existencie, čo žalovaný popiera, premlčané. Žalovaný v konaní uplatnil námietku premlčania písomným podaním zo dňa 20.01.2017. V zmysle uvedeného sa žalovaný nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že v priebehu konania „nikdy nedošlo k rozšíreniu uplatňovaných nárokov o iné vady alebo potreby iných opráv ako tých, ktoré boli uplatnené žalobou“ a tiež s prijatým záverom o bližšej špecifikácii vád diela, pričom zároveň poukázal aj na skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd, právnym názorom ktorého je súd prvej inštancie viazaný, v uznesení, č. k. -161 zo dňa 14.08.2009, na ktoré sa v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie odvolával, nemohol riešiť otázku rozšírenia žalobného návrhu datovaného až dňom 27.10.2011. Nakoľko sa žalobca domáha odstránenia vád dažďovej kanalizácie pod hlavnou budovou

- stavebné objekty SO 01 a 02 brániacich jej riadnemu užívaniu, súčasťou dokazovania v konaní

malo byť zodpovedanie otázky, či kanalizácia diela v časti pod hlavnou budovou vykazuje vady brániace jej riadnemu užívaniu a ich identifikácia. Žalovaný v konaní poukázal na dôkaz „Záverečná správa ku stavbe rekonštrukcia, modernizácia a prístavba reexpedičnej prevádzky na Kostolanskej ulici v Maduniciach“, ktorú na základe opakovaných monitoringov kanalizácie v období rokov 2006

- 2008 vykonala spol. RABMER Slovakia, s.r.o., a v zmysle ktorej bolo preukázané, že kontrolou potrubia opakovane vykonanou v júli 2008 boli predtým zistené usadeniny odstránené, potrubie bolo zbavené nečistôt a je plne prietočné. Kanalizácia síce nemá v niektorých úsekoch dostatočný spád, ale nenarušuje to jej funkčnosť. Rovnako tak aj ustanovený znalec Doc. Ing. Andrej Sokolík, CSc. v znaleckom posudku č. 6/2014 skonštatoval, že „v súčasnosti je dažďová kanalizácia funkčná“. Napriek uvedenému sa však súd prvej inštancie pri posudzovaní vád dažďovej kanalizácie opieral výlučne o vybrané zistenia v žalobcom predloženom posudku vypracovaným žalobcom povereným subjektom - Kloknerov ústav ČVUT a uviedol, že pre posúdenie boli kľúčové zistenia na základe šetrenia a merania vykonaného v r. 2015. Žalovaný zdôrazňuje, že predmetný posudok nespĺňa podmienky v zmysle a uvedený subjekt ani nie je znalcom zapísaným v zozname znalcov, vedeným MS SR. Žalovaný sa k obsahovým nedostatkom predmetného posudku vyjadril v písomnom podaní, doručenom súdu prvej inštancie dňa 20.01.2017, pričom nielen žalobca a zástupca uvedeného subjektu na pojednávaní, nariadenom na deň 30.11.2017, ale následne ani súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku s vyjadreniami žalovaného nevysporiadali. Žalovaný opakovane upozorňoval na skutočnosť, že sonda a kamerové skúšky realizované uvedeným subjektom na kanalizácii diela boli vykonané na tej časti potrubia, ktoré žalovaný v r. 2008 zalepil a nahradil obchvatným potrubím, pričom táto skutočnosť bola zároveň potvrdená aj výsluchom zástupcu uvedeného subjektu na pojednávaní a rovnako tak vyplýva aj z viacerých listinných dôkazov predložených žalovaným súdu prvej inštancie. Závery prijaté Kloknerovým ČVUT sú preto v celom rozsahu nepoužiteľné a žalovanému nie je vôbec zrejmé, prečo je uvedený dokument súdom prvej inštancie považovaný za vierohodný a prečo závery v ňom uvádzané súd prvej inštancie vyhodnotil napriek tomu, že sú v rozpore so zisteniami ustanoveného znalca Doc. Ing. Sokolíka, CSc., ako kľúčové pre rozhodnutie. Žalovaný však k predmetnej vade považuje za potrebné uviesť, že dokonca aj samotný posudok Kloknerovho ústavu ČVUT výslovne uvádza, že príčinou problémov dažďovej kanalizácie diela môže byť skutočnosť, že dažďová kanalizácia je poddimenzovaná, čo zároveň uviedol aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Nakoľko v zmysle znenia zmluvy o dielo (čl. VI bod 1.2) bolo dielo realizované podľa realizačných projektov žalobcu, pričom žalovaný podľa výslovnej dohody zmluvných strán nezodpovedal za vady realizačného projektu spôsobené použitím podkladov prevzatých od žalobcu (čl. VIII. bod 7 zmluvy), je zrejmé, že prípadné vady spočívajúce v nedostatočnej kapacite a dimenzovaní dažďovej kanalizácie diela sú zodpovednosťou žalobcu. Vzhľadom na rôznorodosť záverov viacerých posudkov a stanovísk k otázke existencie vád dažďovej kanalizácie žalovaný poukazuje na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorej v prípade, ak z výsledkov hodnotenia dôkazov vyplýva možnosť, že sa skutočnosť stala a taktiež existuje možnosť, že sa nestala, nie je možné vyvodiť záver o pravdivosti predmetnej skutočnosti, pričom v takom prípade majú súdy rozhodnúť v neprospech tej strany, v záujme ktorej bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť - keďže žalobca jednoznačne a bez pochybností nepreukázal existenciu vád brániacich riadnemu užívaniu dažďovej kanalizácie pod hlavnou budovou diela, súd prvej inštancie mal rozhodnúť v jeho neprospech. V súvislosti s predmetnými vadami žalovaný poukázal taktiež na to, že v zmysle znenia čl. VIII bod 4 zmluvy o dielo upravujúceho reklamáciu (oznámenie vád) nie je zrejmé, ktorá z reklamácii žalobcu mala byť tou, ktorou v zmysle uvedeného zmluvného ustanovenia žalobca reklamoval vady dažďovej kanalizácie brániace jej riadnemu užívaniu, pričom s poukazom na čl. VIII bod 5 bol žalovaný ako zhotoviteľ povinný odstrániť len vadu reklamovanú riadne (t.j. v súlade so zmluvou o dielo). Súd prvej inštancie sa napriek tomu s uvedenou skutočnosťou nevysporiadal, navyše ani jeden z dokumentov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku vady dažďovej kanalizácie neuvádza a ani ich nešpecifikuje zmluvne dojednaným spôsobom, preto aj z uvedeného dôvodu spočívajúceho v porušení povinnosti zo strany žalobcu riadne reklamovať vady u žalovaného mala byť žaloba v tejto časti zamietnutá. Žalovaný zároveň poukázal na to, že žalobca musel mať o predmetných vadách vedomosť už v októbri 2006, nakoľko tieto sú spomínané v podaní datovanom dňom 04.07.2007 adresovanom žalovanému. V konaní však nebolo nijakým spôsobom preukázané, či a kedy a akým spôsobom žalobca tieto vady reklamoval žalovanému. Na margo zodpovednosti žalovaný poukázal na znenie čl. VIII bod 4 zmluvy o dielo, z ktorého vyplýva, že žalobca mohol u žalovaného reklamovať okrem zjavných vád aj vady skryté, avšak tieto museli byť spôsobené porušením povinnosti žalovaného, čo bol žalobca povinný preukázať. Z napadnutého rozsudku však nie je zrejmé, ktoré konkrétne vady dažďovej kanalizácie (ak existujú) by mali byť tie, ktoré bránia jej riadnemu užívaniu a majú byť zo strany žalovaného odstránené.

Žalovaný v priebehu konania pripustil existenciu určitých vád dažďovej kanalizácie, resp. rozdielov oproti projektu, avšak s poukazom na stanoviská expertov je zrejmé, že tieto čiastkové nedostatky nemajú vplyv na jej funkčnosť a nemôžu brániť jej užívaniu. Keďže v konaní nebolo preukázané konkrétne porušenie povinnosti žalovaného vo vzťahu ku konkrétnej vade dažďovej kanalizácie brániacej jej riadnemu užívaniu, žalovaný za odstránenie tohto druhu vád s poukazom na čl. VIII bod 4 zmluvy o dielo nezodpovedá. Navyše, vo vzťahu k poddimenzovaniu dažďovej kanalizácie ako možnej príčiny vzniknutých nedostatkov (čo uviedol aj posudok Kloknerovho ústavu ČVUT) žalovaný poukázal na to, že predmetné dielo bolo realizované v zmysle čl. VII bod 1.2 zmluvy o dielo podľa projektov zabezpečených žalobcom. Ani na základe stanovísk expertov a znalcov použitých v konaní sa nedospelo k jednoznačnému záveru o vhodnosti projektu dažďovej kanalizácie na diele z hľadiska jej kapacity, je preto vylúčené, aby nerozporovanie tohto projektu predstavovalo porušenie ustanovenia zo strany žalovaného. Žalovaný má tiež za to, že zo znenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ktoré údajné vady dažďovej kanalizácie by mali byť tými, ktoré bránia jej riadnemu užívaniu a ktoré majú byť zo strany žalovaného odstránené a nie je ani zrejmé, čo zahŕňa pojem „riadne užívanie“. S ohľadom na uvedené tak nie je možné reálne zistiť, kedy sa takéto vady na diele objavili, čo bolo ich príčinou a ani to, kto za ne zodpovedá. Nie je taktiež možné ustáliť, či tieto vady boli niekedy zo strany žalobcu reklamované a či vôbec boli predmetom sporového konania. Žalovaný preto nemôže za takto špecifikované vady nijakým spôsobom zodpovedať. K povinnosti vykonať skúšku tesnosti dažďovej kanalizácie žalovaný v odvolaní uviedol, že žalobou zo dňa 29.05.2006 sa žalobca domáhal odstránenia vady špecifikovanej ako „nedokončená skúška tesnosti kanalizácie, ktorá sa nachádza pod hlavným objektom“, pričom z danej formulácie nie je zrejmé, o akú kanalizáciu sa malo jednať, nakoľko na diele sa vyskytovali 3 druhy kanalizácii, tesnosť ktorých mal žalovaný povinnosť skúšať (splašková, technologická a dažďová) a až na základe návrhu na zmenu žaloby zo dňa 27.10.2011, pripustenej uznesením zo dňa 31.10.2011, sa predmetom konania stal nárok žalobcu na odstránenie vady „vykonať skúšku tesnosti dažďovej kanalizácie“. Nakoľko je táto vada súčasťou zoznamu vád vyhotoveného ku dňu 20.02.2003 tvoriaceho prílohu žaloby, právo žalobcu na jej odstránenie - ak by existovalo, čo žalovaný popiera, bolo v r. 2011 premlčané. Žalovaný zároveň uplatnil námietku premlčania písomným podaním zo dňa 20.01.2017, avšak súd prvej inštancie ju považoval za nedôvodnú a zaviazal žalovaného povinnosťou skúšku tesnosti vykonať, z čoho podľa žalovaného vyplýva nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaný má za to, že skúška tesnosti dažďovej kanalizácie vykonaná bola, a to nielen s poukazom na zápisy v stavebnom denníku a závery znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca Doc. Sokolíka, ale tiež z dôvodu, že dielo ako celok bolo skolaudované vydaním kolaudačných rozhodnutí zo dňa 30.12.2002 a 15.01.2003, pričom úspešné vykonanie tejto skúšky bolo predpokladom ich vydania. Napriek uvedenému súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Seka, ktorý však v konaní uviedol, že sa nemal možnosť oboznámiť s celým obsahom spisu. Znalecký posudok bol zhotovený takmer 10 rokov po žalovaným tvrdenom vykonaní skúšky tesnosti dažďovej kanalizácie, a preto s ohľadom na tento časový odstup je zrejmé, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku musí vychádzať výlučne z obsahu spisu, keďže miestne šetrenie je vylúčené. Žalovaný má za to, že znalec - ako sám potvrdil, nemal detailnú znalosť o dokumentoch tvoriaci spisový materiál, a tak je ním vyhotovený znalecký posudok v otázke posúdenia (ne)vykonania predmetnej skúšky tesnosti bezpredmetný. Nakoľko súd prvej inštancie vychádzal v danom prípade z uvedeného znaleckého posudku a tiež posudku Kloknerovho ústavu ČVUT (ktorý je podľa žalovaného neprípustný pre už spomínanú absenciu zákonných náležitostí), žalovaný považuje takýto postup súdu prvej inštancie za nesprávny a neodôvodniteľný, následkom čoho je nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný tiež poukazuje na rozpor záveru súdu prvej inštancie o skutočnosti, že v čase vykonania skúšky tesnosti (18.10.2002 - 21.10.2002) bolo teleso dažďovej kanalizácie zasypané, pričom normy vyžadujú jeho nezasypanie a následne v ďalšom odôvodnení napadnutého rozsudku prijatého záveru, že na vykonanie predmetnej skúšky tesnosti nie je potrebné odhalenie potrubia, pretože skúška sa vykoná napustením potrubia vodou a sledovaním prípadného úbytku vody. Žalovaný zdôraznil, že práve takýmto spôsobom však predmetná skúška reálne vykonaná bola, čo vyplýva aj z dokumentov ním v konaní predložených. Žalovaný rovnako poukazuje aj na skutočnosť, že po odovzdaní diela dňa 13.01.2003 došlo k vykonaniu viacerých zásadných úprav na dažďovej kanalizácii, vrátane zmien trasy potrubia - čo v konaní zároveň nebolo sporné a táto skutočnosť bola tiež potvrdená aj súdom ustanoveným znalcom Doc. Ing. Sokolíkom, CSc.. Žalovaný má za to, že dažďová kanalizácia v čase vyhlásenia rozsudku je však už v inom stave, ako predpokladala zmluva o dielo, preto po vykonaných zmenách mal žalobca možnosť domáhať sa v prípade existencie vady diela spočívajúcej v nevykonaní skúšky tesnosti iných nárokov, napr. zľavy z ceny diela, k čomu však nedošlo. Žalovaný poukazuje opakovane na rozpor medzi stavom časti diela, ktorej skúšku tesnosti sa v rozhodnom čase v zmysle

zmluvy o dielo zaviazal vykonať a stavom dažďovej kanalizácie v čase vyhlásenia rozsudku, s ktorým sa súd prvej inštancie nijakým spôsobom nevysporiadal, následkom čoho je nesprávne právne posúdenie veci. K nerovnosti a vertikálnym pohybom dilatovaných častí dramixových podláh v hlavnom sklade diela žalovaný poukázal na to, že sa jedná o dve samostatné a vzájomne odlišné skutočnosti, pričom tieto sa navzájom nepodmieňujú a ani navzájom nijak nesúvisia - preto je potrebné ich posudzovať samostatne. Z napadnutého rozsudku však nie je nijakým spôsobom zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že na diele sa vyskytuje vada nerovnosti dilatovaných častí dramixových podláh, nakoľko súd prvej inštancie sa tejto otázke vôbec nevenuje, a tak nie je zrejmé, kde a v akej miere sa táto vada na diele nachádza a kedy a ako mala byť reklamovaná žalobcom. Žalovaný má za to, že v konaní opakovane poukázal na skutočnosť, že údajná vada sa na diele nevyskytuje, žalobca ju nikdy riadne nereklamoval, a preto nemá nárok na jej odstránenie voči žalovanému. Na margo vady spočívajúcej vo vertikálnom pohybe dramixových podláh v hlavnom sklade diela žalovaný poukazuje na skutočnosť, že z napadnutého rozsudku nie je možno identifikovať, na základe akého dôkazu v konaní dospel súd prvej inštancie k existencii tejto vady, pretože v odôvodnení súd prvej inštancie len neurčitým spôsobom odkazuje na závery (bližšie neuvedených) znaleckých posudkov a len v spojení s ostatnými časťami odôvodnenia je možné sa domnievať, že sa jedná o znalecký posudok Ing. Ratulovského, vypracovaného na objednávku žalobcu, znalecký posudok Ing. Seka a posudku Kloknerovho ústavu ČVUT. Súd prvej inštancie v odôvodnení nijak nezohľadnil argumenty a dôkazy predložené žalovaným, osobitne odborné stanovisko Ing. Ivana Dreveného, PhD. a ani odborný názor ÚSTAV-u STAVEBNEJ EKONOMIKY s.r.o., predložené na pojednávaní, nariadenom dňa 30.10.2007, z ktorých vyplýva, že pri metodických postupoch a merania vykonaných Kloknerovým ČVUT, ktoré predstavovali podklady pre závery jeho posudku, bolo postupované v rozpore so slovenskými technickými normami, nakoľko neboli použité normami požadované zariadenia a došlo k aplikácii nesprávnych kritérií a postupov (čo pripustil počas výsluchu na pojednávaní aj jeho zástupca), a teda získané výsledky sú podľa žalovaného nepreukázané. Nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie nevzal do úvahy námietky žalovaného proti chybnému postupu Kloknerovho ústavu ČVUT a z neho vyplývajúcich nesprávnych záverov posudku a ani vyššie uvedené odborné stanoviská predložené žalovaným. Žalovaný taktiež poukazuje na skutočnosť, že žiadna aplikovateľná technická norma nezakazuje a ani neupravuje vertikálny pohyb dilatovaných častí dramixových podláh hlavného skladu diela, pričom maximálne hodnoty tohto pohybu (ako vyplýva zo zistení Doc. Ing. Sokolíka, CSc.) nedosahujú ani 50% maximálnej hodnoty určenej normou pre (trvalú) miestnu nerovnosť podlahy, a teda žalobcom namietaný pohyb je o viac ako 50% menší ako nerovnosť povolená normou. Žalobca v konaní nijak nepreukázal, v rozpore s akou normou, príp. ustanovením zmluvy o dielo alebo zákona by mala byť dramixová podlaha v rozpore. V danom prípade nie je nijakým spôsobom preukázaný právny dôvod, v zmysle ktorého je žalovaný predmetnú vadu povinný odstrániť. Ak by bol vertikálny pohyb vadou - čo žalovaný popiera, jedná sa v zmysle čl. VIII bod 4.2 o vadu skrytú, a teda žalobca bol povinný preukázať, že bola spôsobená porušením povinnosti žalovaného. Táto skutočnosť však v napadnutom rozsudku absentuje, nakoľko nie je zrejmé, porušenie ktorej povinnosti žalovaného malo spôsobiť vznik uvedenej vady a ich príčinná súvislosť, preto za jej odstránenie žalovaný zodpovedať nemôže. K vade spočívajúcej v odstránení bublín v PUR paneloch žalovaný v prvom rade poukazuje na to, že v rámci žaloby, doručenej dňa 29.05.2006, sa žalobca domáhal odstránenia vady špecifikovanej ako „vadné opláštenie hlavného objektu (PUR PANELY)“ a až na základe návrhu na zmenu žaloby zo dňa 27.10.2011, pripustenej súdom uznesením zo dňa 31.10.2011 sa predmetom konania stalo „odstránenie bublín v PUR paneloch obvodového plášťa budovy, stavebný objekt SO 01 a 02 v počte 43 ks, ktoré sú zdokumentované v súpise počtu a umiestnenia bublín k 12.09.2005“. Z uvedeného tak vyplýva, že predmetom konania, iniciovaného žalobou v r. 2006 odstránenie predmetnej vady nebolo, hoci táto musela byť žalobcovi známa najneskôr 12.09.2005, a teda predmetný nárok žalobcu je premlčaný - na čo zároveň poukázal žalovaný vznesením námietky premlčania dňa 20.01.2017. Žalovaný v priebehu konania poukazoval na to, že výskyt bublín nie je trvalej povahy, čo vyplýva aj zo záverov Doc. Ing. Sokolíka, CSc. o tom, že ich výskyt bol náhodný a premenlivý. S poukazom na uvedené je tak možné konštatovať, že vada, ako je definovaná vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, sa na diele nevyskytuje a nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie k uvedenej špecifikácii dospel. Navyše, žalobca sa môže od žalovaného domáhať odstránenia len tých vád, za ktoré zodpovedá - žalobca oprávnený určiť subdodávateľa diela a žalovaný bol povinný uzavrieť s ním zmluvu, pričom je to žalobca, kto zodpovedá za vady diela súvisiace s predmetným rozhodnutím (čl. VII bod 1.3 zmluvy o dielo). Žalovaný v priebehu konania opakovane upozorňoval na zásahy žalobcu do spôsobu realizácie diela (určovanie zmluvných partnerov žalovaného, technologické postupy, výber materiálu na dielo). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že príčinou bublín bola chemická reakcia, pri ktorej ohriaty plech (napr.

od slnečného žiarenia) spôsobuje vo vnútri panelu vývin plynu, rozpínaním ktorého sa vytvára na paneli bublina - je tak zrejmé, že sa jedná o vadu skrytú. Nie je sporné, že dodávateľom PUR panelov bola spol. FRIGOMONT Slovakia, s.r.o., pričom to bol práve žalobca, kto určil predmetnú spoločnosť ako subdodávateľa žalovaného a opláštenie budovy musia tvoriť KINGSPAN panely. Žalobca si navyše výslovne vymienil, že tento výber nesmie byť zo strany žalovaného nijak upravený alebo menený. S poukazom na uvedené sa jedná o výlučnú zodpovednosť žalobcu, nakoľko zodpovednosť žalovaného je za vady diela súvisiace s nevhodným výberom dodávateľa a typu opláštenia vylúčená, príčinná súvislosť medzi vznikom bublín v paneloch (čo žalovaný taktiež rozporuje) a porušením povinnosti (navyše, nie je zrejmé, akej) zo strany žalovaného preukázaná nebola, a tak súd prvej inštancie predmetnú skutočnosť nesprávne právne posúdil. Predmetný výrok napadnutého rozsudku je navyše neurčitý, pretože nie je možné určiť, ktoré bubliny - ak by existovali, majú byť zo strany žalovaného odstránené. Na základe uvedeného tak žalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal povinnosťou nahradiť žalovanému trovy konania v celom rozsahu a taktiež nahradiť trovy štátu.

19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného týkajúcim sa premlčania žalobcom uplatňovaných nárokov, nakoľko návrhom na zmenu žaloby zo dňa 27.10.2011, ktorú súd pripustil uznesením zo dňa 31.10.2011, žalobca len špecifikoval už uplatnené nároky, ktoré sa kvalitatívne nijak nezmenili, nakoľko žalobca nežiadal rozšírenie žalobného návrhu. Samotný súd prvej inštancie uznesením, č. k. -133 zo dňa 08.03.2010, predmetné konanie v časti odstránenia vád dramixových (pancierových podláh), vady dažďovej kanalizácie, vady tesnosti strešného plášťa a vady na obvodovom plášti haly zastavil, keďže sa jednalo o totožné nároky uplatnené žalobcom v konaní, vedenom pod sp. zn. . Súd prvej inštancie obsah oboch žalôb porovnal a dospel napriek ich odlišnému jazykovému vyjadreniu k správnemu logickému záveru, že sa jedná o totožné nároky, z čoho vyplýva, že žalobca si vo vzťahu k zachovaniu svojich práv zo zodpovednosti za vady uplatnil svoje nároky voči žalovanému žalobou, podanou dňa 29.05.2006. Všetky vady diela, uplatnené predmetnou žalobou, boli od začiatku riadne a včas reklamované, avšak ani po opakovaných pokusoch o opravu nedošlo k ich riadnemu opraveniu, čím zároveň začala vždy plynúť nová záručná lehota - je teda nepochybné, že nároky žalobcu boli uplatnené v rámci premlčacej doby podľa , a teda námietka premlčania vznesená zo strany žalovaného je nedôvodná. K vade dažďovej kanalizácie a nevykonaniu skúšky jej tesnosti žalobca uviedol, že súd prvej inštancie pri zisťovaní skutkového stavu zhodnotil dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti a dospel k logickým a správnym skutkovým zisteniam. Tvrdenie žalovaného, že sa vada dažďovej kanalizácie na diele nenachádza, je v rozpore so zisteniami vyplývajúcimi z odborných kamerových prehliadok realizovaných v období rokov 2005-2009, t.j. pred realizovaním čiastkových opráv i po nich. Všetky tieto záznamy posudzoval aj znalecký posudok vypracovaný Kloknerovým ČVUT č. 884/2015/1500 J 210, pričom žalovaný v odvolaní poukázal len na čiastkový záver jedného z predložených dôkazov a ostatné predložené dôkazy vrátane záznamov z odborných kamerových prehliadok odignoroval. Tvrdenie žalovaného o „možnom poddimenzovaní dažďovej kanalizácie“ je podľa žalobcu špekulatívne, pretože z uvedeného znaleckého posudku táto skutočnosť v žiadnom prípade nevyplýva, čo bolo potvrdené aj výsluchom Doc. Ing. Kolíska CSc. na pojednávaní, nariadenom na deň 31.10.2017. Ak by však aj bolo zistené, že jednou z príčin vady dažďovej kanalizácie je vada spočívajúca v projektovom riešení, mal žalovaný ako zhotoviteľ na predmetnú skutočnosť podľa upozorniť. Žalobca v súvislosti s uvedeným dáva do pozornosti znenie čl. VIII bod 7 zmluvy o dielo, v zmysle ktorého zhotoviteľ za vady realizačného projektu nezodpovedá v prípade, ak tieto boli spôsobené použitím podkladov prevzatých od objednávateľa (resp. vyplynuli zo spolupôsobenia objednávateľa dohodnutého v zmluve), pričom zhotoviteľ ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol zistiť ich nevhodnosť, resp. na nevhodnosť objednávateľa upozornil a ten na ich uplatnení trval

- nakoľko je žalovaný renomovanou stavebnou spoločnosťou, žalobca má za to, že otázka posúdenia vhodnosti projektového riešenia dažďovej kanalizácie je nepochybne v rozsahu rutinného posúdenia realizačného projektu. V súvislosti s námietkami žalovaného žalobca poukazuje na skutočnosť, že od r. 2003, kedy došlo k odovzdaniu diela, už vada existovala a opravy a úpravy na dažďovej kanalizácii vykonával len žalovaný, resp. jeho subdodávatelia, za úkony ktorých zodpovedá. Súčasná dažďová kanalizácia je zachovaná tak, ako bola položená v r. 2002, zásahy žalovaného boli vykonané len v nevyhnutnom rozsahu a odstraňovali len havarijný stav. Nevykonanie skúšky dažďovej kanalizácie bolo reklamované už pri odovzdaní stavby (čo preukazuje súpis vád a nedorobkov zo dňa 20.02.2003 uvádzajúci požiadavku na dokončenie skúšky) ako aj po zahájení prevádzky. V r. 2007 boli vykonané

opravy kanalizačného potrubia na 3 miestach, pričom sa jednalo o opravu zdevastovaného a netesného potrubia v dĺžke 1,5 m (celková dĺžka potrubia je 763,7 m). V r. 2008 bola vykonaná ďalšia oprava, pri ktorej žalovaný odstavil aj časť potrubia 1. vetvy vo vchode do haly, kde bolo potrubie úplne zdevastované, čím ale došlo k odstaveniu revíznej šachty slúžiacej na kontrolu a čistenie hlavného zvodného potrubia a ktorá zároveň podľa normy ČSN 736760 musí byť na začiatku a konci potrubia - tento stav doposiaľ napriek opakovaným upozorneniam zo strany žalobcu trvá. V prípade obchvatného potrubia vybudovaného v r. 2003 žalobca uvádza, že sa jednalo o nové potrubie, ktorým žalovaný odviedol vodu z časti strechy do nefunkčného potrubia, avšak toto nie je prepojené s dažďovou kanalizáciou a do jej pôvodného umiestnenia nijak nezasahuje. Z uvedených skutočností tak vyplýva, že žalovaný nevykonal žiadne zásahy do telesa dažďovej kanalizácie a tá je pod objektom položená v identickom priestore ako v r. 2002. Tvrdenie žalovaného o tom, že roztrieštenie potrubia nespôsobil, čo znamená, že ho spôsobil žalobca, resp. že zaň nenesie zodpovednosť, nakoľko nespadá do záruky, je účelové, pretože k roztriešteniu mohlo dôjsť jedine pri zasypávaní potrubia, zhutňovaní a následnom betónovaní podlahových dosiek, prejazdom nákladných vozidiel a zhutňovacích mechanizmov v spojení s absenciou pieskového lôžka kanalizácie (v rozpore s projektom) a nedodržaním zrnitosti zhutneného zásypu. Navyše bol zistený rozpor medzi projektom a reálne položeným potrubím, čo vyplýva zo znaleckého posudku Ing. Rajciho, pričom žalobca nemohol túto skutočnosť odhaliť skôr, pretože žalovaný ku kladeniu kanalizácie neprizval stavebný dozor investora, čo žalobca namietal zápisom na str. 0164585 stavebného denníka zo dňa 29.08.2002. Žalobca k námietkam žalovaného vo vzťahu k prijatým záverom súdu prvej inštancie v rámci vyhodnotenia dôkazov uviedol, že znalec Doc. Ing. Andrej Sokolík, CSc. v znaleckom posudku č. 6/2014 nezohľadnil existenciu archívnych fotografii, časový sled denných zápisov v stavebnom denníku a ani zápisov merania zhutnenia preukazujúce zasypanie dažďovej kanalizácie v čase údajného vykonania skúšky tesnosti a zároveň v ňom absentuje posúdenie možnosti riadneho vykonania skúšky dažďovej kanalizácie preukazujúcej jej plnú funkčnosť s prihliadnutím na revízne správy. Znalec taktiež nezohľadnil zdokumentované devastácie potrubí napriek tomu, že ich v prílohe v rámci fotodokumentácie uvádza. Žalobca má za to, že súd správne uprednostnil racionálne vysvetlenia žalobcu podložené dôkazmi preukazujúce logický sled udalostí - takýto postup má oporu aj v ustálenej súdnej judikatúre (napr. nález ÚS ČR, sp. zn. zo dňa 30.04.2007). Na margo žalovaným namietaného vykonania skúšky tesnosti dažďovej kanalizácie žalobca poukázal na skutočnosť, že v priebehu konania sa preukázalo a potvrdilo znaleckým dokazovaním, že skúška nemohla byť úspešne uskutočnená (hoci tak bola hodnotená zo strany žalovaného, poukazujúc pri tom na ňu ako predpoklad pre vydanie kolaudačného rozhodnutia), pretože v čase jej vykonania podľa zápisov už bolo kanalizačné potrubie zasypané a zhutnené, čo preukazuje aj zápis zo stavebného denníka a archívne fotografie. Navyše, objednávateľ v zmysle čl. II bod 4 v plnom rozsahu splnomocnil zhotoviteľa k vybaveniu kolaudácie, a teda aj k príprave podkladov ku kolaudačnému konaniu, pričom zo strany žalovaného nedošlo k informovaniu žalobcu, aké doklady a listiny stavebnému úradu predložil. Žalobca má s poukazom na uvedené za to, že pre účely kolaudačného konania boli zo strany žalovaného predložené fingované zápisy bez podpisu žalobcu ako investora, ktoré umožnili skolaudovanie diela, pričom žalobcovi boli predložené až na pojednávaní, nariadenom na deň 19.10.2011 - bez jeho podpisu. Do uvedeného momentu o týchto zápisoch žalobca nemal žiadnu vedomosť. Následne po kolaudácii diela bol spísaný zápis vád a nedorobkov zo dňa 20.02.2003 a zápis z , z ktorých nepochybne vyplýva, že skúška tesnosti sa vykoná až po zrealizovaní opravy reklamovanej nefunkčnej časti dažďovej kanalizácie. Žalobca vykonanie skúšky tesnosti dažďovej kanalizácie nepotvrdil ani po vykonaní opravy fóliovaním strešných žľabov dňa 12.12.2003, ako účelovo tvrdí žalovaný, pretože došlo k vykonaniu skúšky tesnosti žľabov na strešnej konštrukcii a to spôsobom, že sa do žľabov napustila voda a pozorovalo sa, či cez ne neuniká voda zo strešnej konštrukcie do prevádzkových priestorov stavby. Žalovaný zároveň dezinterpretuje znenie rozsudku, keď uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozporne tvrdí, že vykonanie skúšky musí byť len na nezasypanom potrubí a následne, že skúšku možno vykonať aj napustením potrubia a sledovaním úbytku vody, pretože uvedený spôsob je alternatívou k tomu, aby sa nemuselo odhaľovať celé potrubie, a ak by tento spôsob dopadol úspešne

- čo je ale vzhľadom na stav kanalizácie vylúčené, nie je potrebné odstránenie ďalších vád. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie riadne vyhodnotil jednotlivé dôkazy a dospel k logickému záveru o chronologickom slede skutkového deja. Žalovaný v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by tvrdenia žalobcu vyvrátil. K nerovnosti a vertikálnym pohybom dilatovaných častí dramixových podláh žalobca uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného o nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku v otázke rovinnosti a vertikálnych pohybov, pretože súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysvetlil rozdiel

v predmetnej problematike, jednoznačne identifikoval dôkazy, ktoré považoval za zásadné a popísal príčiny vady, ktorú bolo po vykonanom dokazovaní nutné pričítať žalovanému. V konaní bolo potvrdené, že norma pripúšťajúca vertikálny pohyb podlahových platní neexistuje, čo bolo v konaní potvrdené aj znalcami Ing. Sekom (tu žalobca poukazuje na účelovosť tvrdenie žalovaného o nepoužití jeho záverov z dôvodu nenaštudovania spisu, nakoľko prijatý záver o neexistencii normy to nevyžaduje), Ing. Hurajtom a Ing. Ratulovským, rovnako aj znaleckým Kloknerov ústav ČVÚT a s ohľadom na podstatu veci teda neprichádza do úvahy analogické použitie inej normy - z toho vyplýva záver, že dilatované časti podlahy sa nemôžu dvíhať a následne klesať. Žalobca opakovane upozorňoval, že pri prejazde vysokozdvižných vozíkov naložených tovarom o váhe viac ako 1.000 kg sú takéto pohyby mimoriadne nebezpečné, nakoľko hrozí nebezpečenstvo zrútenia naloženého (potravinárskeho) tovaru. Navyše, obsluha strojov tieto prechody pociťuje ako prekážku a často dochádza k prudkému brzdeniu vozíkov, čo zvyšuje riziko pádu a zrútenia tovaru. K žalovaným namietanej správnosti meraní nerovnosti a vertikálnych pohybov podlahových platní žalobca uviedol, že žalovaný v zásade namieta všetky merania okrem merania realizovaného znalcom Doc. Ing. Sokolíkom, CSc., tento však merania nerovnosti podlahy neuskutočnil - odvolávajúc sa pri tom na nesúhlas žalovaného, hoci ho o vykonanie meraní žalobca niekoľkokrát žiadal. Navyše, spôsob merania miestnej rovinnosti a deformácii bol podrobne vysvetlený priamo na pojednávaní, pričom až následne - pred ukončením dokazovania, hoci od júna 2016 mal žalovaný k dispozicii predmetný posudok Kloknerovho ústavu ČVÚT, boli zo strany žalovaného predložené odborné stanoviská, čo je v rozpore s ustanovením . K vadám bublín na PUR paneloch žalobca uviedol, že námietky žalovaného považuje za účelové, nakoľko súd prvej inštancie sa otázkou zavinenia a zodpovednosti v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne zaoberal. Spochybňovanie súdom prijatého záveru opierajúceho sa o znenie dojednania čl. VIII bod 3 zmluvy o dielo nie je opodstatnené, nakoľko žalobca v konaní opakovanie vysvetľoval dojednanie dodania subdodávateľov - žalobca síce firmu FRIGOMONT Slovakia s.r.o. ako subdodávateľa pre dodávku opláštenia nominoval, ale zmluvu o dielo s ňou uzavrel žalovaný, pričom „kompenzáciou“ bola odplata pre žalovaného vo výške 3% z ceny. Žalobca má zároveň za to, že žalovaný si tak mohol v súlade so zákonom uplatniť nárok z vád ďalej u subdodávateľskej spoločnosti FRIGOMONT Slovakia, s.r.o.. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný sa zúčastnil obhliadky objektu a podpísal zápis z predmetného stretnutia, prílohou ktorého je podrobné zakreslenie polohy bublín na PUR paneloch, odsúhlasený obomi sporovými stranami - existenciu predmetného zápisu žalovaný v priebehu konania nerozporoval. Tento zápis, na ktorý poukazuje aj súd prvej inštancie, je nezameniteľný s iným zápisom, nakoľko žiadny ďalší zápis vyhotovený nebol. Žalobca má tiež za to, že spochybnenie existencie predmetnej vady je zo strany žalovaného účelové, pretože žalobca predkladal poslednú fotodokumentáciu vyhotovenú v septembri 2017 na pojednávaní a tvrdenia žalovaného odkazujúce na znalecký posudok Doc. Ing. Sokolíka, CSc. nie sú úplné, pretože opomenul uviesť, že zisťovaniu existencie predmetnej vady sa znalec venoval pri každom miestnom šetrení za dlhodobo slnečného počasia a vysokých teplôt, pričom bubliny sa vyskytli až počas prehliadky dňa 12.09.2013, a to na obvodovom plášti, na ktorého časti neboli realizované opravy v celom rozsahu. Žalobca uviedol, že vady spočívajúce v bublinách na PUR paneloch existujú doposiaľ, na ich odstránení žalovaným trvá a navyše už samotným vykonaním opráv 200 kusov bublín žalovaný uznal svoju zodpovednosť za vady opláštenia a jeho námietky sú účelové. Žalobca záverom poukázal na to, že súd prvej inštancie vo vzťahu k vadám dažďovej kanalizácie, dramixovej podlahy a PUR panelov správne ustálil skutkový stav a dospel k správnemu záveru o zodpovednosti žalovaného, preto odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnutý rozsudok v časti, ktorou súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na odstránenie predmetných vád potvrdil, žalobcovi priznal náhradu trov konania (vrátane odvolacieho) v rozsahu 100% a štátu priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

20. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu opakovane poukázal na to, že žalobca sa žalobou zo dňa 29.05.2006, na základe ktorej bolo iniciované predmetné sporové konanie, domáhal výlučne odstránenia vady vymedzenej ako „nedokončená skúška tesnosti kanalizácie, ktorá sa nachádza pod hlavným objektom“, pričom zo samotnej žaloby je zrejmé a nepopierateľné, že žaloba neobsahovala žiadne uplatnenie práva na „odstránenie vád dažďovej kanalizácie brániacich jej riadnemu užívaniu“, uloženej napadnutým rozsudkom žalovanej strane sporu. K uplatneniu takto špecifikovaných práv došlo až návrhom na zmenu žaloby zo dňa 25.10.2011, predloženým na pojednávaní, nariadenom dňa 27.10.2011, a ktorú súd pripustil uznesením zo dňa 31.10.2011. Nakoľko žalovaný si predmetných vád musel byť vedomý už v r. 2006, je nepochybné, že v októbri 2011 bolo toto právo s ohľadom na márne uplynutie premlčacej lehoty v zmysle premlčané. Žalovaný sa

naďalej pridržiava toho, že vyššie uvedené vady sú na sebe nezávislé, jedná sa o dva samostatné nároky a prípadné vady dažďovej kanalizácie brániace jej riadnemu užívaniu sa môžu, ale nemusia vyskytovať na kanalizácii, na ktorej bola prevedená riadna skúška jej tesnosti - prípadne naopak, aj kanalizácia, na ktorej skúška tesnosti vykonaná nebola, môže, ale nemusí vykazovať vady brániace jej riadnemu užívaniu. Žalovaný zároveň dáva do pozornosti, že konanie o nároku žalobcu vymedzenom ako „vykonanie skúšky tesnosti kanalizácie a odstránenie všetkých netesností kanalizácie pod hlavnou budovou“, na ktoré žalobca vo svojom vyjadrení poukazuje, bolo zastavené uznesením súdu prvej inštancie, č. k. -133, právoplatným dňa 13.04.2010. Na margo argumentácie, týkajúcej sa premlčania práv žalobcu v súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave žalovaný uvádza, že v jeho uznesení zo dňa 14.08.2009 sú vyjadrené len všeobecné závery výlučne k otázke, či je súd oprávnený vo výroku rozsudku uložiť (a žalobca v žalobe navrhnúť) žalovanému povinnosť takým spôsobom, že by výrok rozsudku obsahoval konkrétny spôsob odstránenia vady. Krajský súd v Bratislave sa však nijak nemohol vyjadriť k otázke zmeny žalobného návrhu, nakoľko tento žalobca navrhol až v r. 2011. Žalovaný opakovane poukazuje na to, že z výroku napadnutého rozsudku nie je možné ustáliť, čo sa myslí pod pojmom „vady brániace riadnemu užívaniu dažďovej kanalizácie“, je teda nejasné, ktoré konkrétne vady majú byť v zmysle výroku rozsudku žalovaným odstránené, pričom navyše obrana žalobcu, že žalovaný je dostatočne odborne spôsobilý na to, aby ich vedel určiť, je absurdná, pretože obsah výroku rozsudku nemôže byť závislý od názoru alebo stanoviska osoby, ktorej je ním uložená povinnosť. Takto prezentované závery sú v rozpore s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, týkajúcich sa materiálnej vykonateľnosti exekučných titulov. Žalovaný naďalej trvá na tom, že posudok vypracovaný Kloknerovým ČVÚT nespĺňa zákonom stanovené náležitosti pre znalecký posudok, nachádzajú sa v ňom obsahové chyby a tiež postup, realizovaný pri meraniach, bol v rozpore s aplikovateľnými normami - žalobca predmetné tvrdenia žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil. K obrane žalobcu spočívajúcej v tvrdení, že posúdenie dimenzie kanalizačného potrubia nebolo predmetom posudku vypracovaného Kloknerovým ČVÚT, žalovaný uvádza, že to bol práve žalobca, ktorý uvedenému ústavu vykonanie posudku zadal a aj formuloval otázky, na ktoré bolo potrebné odpovedať. Ak teda ústav uviedol, že „dažďová kanalizácia môže byť poddimenzovaná“, z uvedeného je možné vyvodiť záver, že príčina problému nebola prostredníctvom dôkazu predloženého žalobcom jednoznačne a spoľahlivo identifikovaná. K žalobcom namietanej povinnosti upozorniť žalobcu na nedostatočné dimenzovanie kanalizácie podľa žalovaný uvádza, že táto sa aplikuje len na prípady, ak mal zhotoviteľ nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti - nakoľko v konaní nebola ani znalcami jednoznačne preukázaná existencia vady na dažďovej kanalizácii diela, žalovaný ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol tieto skutočnosti identifikovať. Samotná dažďová kanalizácia sa skladá z viacerých častí - zvislej (zvody zo strechy) a ležatej (vodorovne uložené potrubie). V r. 2003 došlo k zaslepeniu pôvodného potrubia a vybudovaniu obchvatného potrubia, čo potvrdil aj samotný žalobca, čím preukázateľne došlo k zásahu a zmene umiestnenia dažďovej kanalizácie. Na margo nevykonania skúšky netesnosti dažďovej kanalizácie žalovaný v celom rozsahu odkázal na argumentáciu uvedenú v odvolaní a s poukazom na tvrdenia žalobcu vo vyjadrení dodal, že samotný žalobca predložil v konaní zápis z prerokovania odstránenia kolaudačných vád a nedorobkov zo dňa 15.10. -16.10.2003, ktorý aj podpísal, v ktorom sa uvádza „po zrealizovaní opravy - reklamácie nefunkčnej časti dažďovej kanalizácie - sa vykoná skúška tesnosti celej dažďovej kanalizácie po častiach“. Nakoľko žalobca dielo riadne v októbri 2003 užíval a prevádzkoval, od žalovaného v danom čase nežiadal fyzické odokrytie horizontálneho telesa dažďovej kanalizácie z dôvodu dlhotrvajúceho zastavenia prevádzky práve kvôli takémuto stavebnému zásahu. Skúška tesnosti je technicky vykonateľná aj v prípade zakrytého kanalizačného potrubia a dokonca to bol žalobca, ktorý o takýto typ skúšky žalovaného žiadal. Žalovaný taktiež dáva do pozornosti závery Doc. Ing. Sokolíka, CSc., z ktorých vyplýva, že skúška tesnosti bola pred odovzdaním diela žalobcovi riadne vykonaná. K nerovnosti a vertikálnym pohybom dilatovaných častí dramixových podláh žalovaný taktiež poukázal na vyjadrenie v odvolaní, v ktorom detailne popisuje dôvod, prečo sú nerovnosti a vertikálne pohyby dve samostatné a na sebe nezávislé vady a hoci žalobca opakovane poukazuje na závery znaleckého posudku vypracovaného Ing. Sekom, žalovaný dodáva, že sám žalobca ho zároveň označuje ako posudok, v ktorom boli použité nesprávne normy, tvrdenia nie sú pravdivé, resp. chybné a pod. Navyše, pri miestnom šetrení uskutočnenom menovaným znalcom sa žalovaný nenachádzal, čo považuje za porušenie zásady rovnosti zbraní, na čo v priebehu konania aj opakovane poukázal. Žalovaný má za to, že menovaný znalec nemal znalosti reálne potrebné pre riadne vypracovanie posudku, pričom zároveň poukázal aj na to, že následne bolo nariadené kontrolné znalecké dokazovanie - v súlade s uvedenými skutočnosťami tak znalecký posudok Ing. Seka považuje žalovaný v konaní za bezpredmetný.

Nakoľko žalobca sa domnieva, že žalovaný porušil povinnosti v tom, že dilatované dosky vykazujú určitý vertikálny pohyb, hoci neexistuje norma vyslovene povoľujúca takýto pohyb, je to práve žalobca, kto má toto porušenie zo strany žalovaného preukázať. Žalovaný v danom prípade (s poukazom na obsah znaleckého posudku Doc. Ing. Sokolíka, CSc.) uviedol, že ak norma explicitne stanovuje, že podlaha v skladových halách môže vykazovať určitú trvalo sa vyskytujúcu miestnu nerovnosť, je logické, že rovnaká podlaha môže vykazovať aj vertikálny pohyb (t.j. dočasnú nerovnosť) minimálne v hodnote normou určenej maximálnej výške miestnej trvalej nerovnosti. Ak mal žalobca za to, že normou stanovené hodnoty nerovnosti podlahy mu nevyhovujú, mal možnosť si v zmluve o dielo nastaviť kritériá kvality diela odlišne, k čomu však nedošlo. K žalobcom namietanej skutočnosti, že žalovaný predložil odborné stanoviská v rozpore s ustanovením žalovaný poukázal na to, že predmetné sporové konanie začalo pred nadobudnutím účinnosti , a teda ustanovenie nemožno použiť v danom prípade v neprospech žalovaného. K bublinám v PUR paneloch žalovaný poukázal na tvrdenia uvádzané v odvolaní a dodal, že vykonateľnosť rozsudku je potrebné posudzovať kritériom presnosti a jasnosti identifikácie uloženej povinnosti tak, aby bolo možné jednoznačne konštatovať obsah a rozsah plnenia. Preto tvrdenie žalobcu, že strany sporu majú vedieť, o aký zápis polohy bublín sa jedná, je neprijateľné, nakoľko určitosť výroku rozsudku a naň nadväzujúca vykonateľnosť nemôže byť posudzovaná podľa vedomia, pocitov alebo názorov sporových strán na obsah výroku, ale musí byť daná objektívne. Súd prvej inštancie tak mal prevziať obsah listiny do znenia výrok, príp. predmetná listina mala byť neoddeliteľnou súčasťou ako príloha - z dôvodu absencie jednoznačnej identifikácie považuje žalovaný predmetný výrok za nevykonateľný.

21. Žalobca vo vyjadrení opakovane uviedol, že trvá na tom, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami potrebnými pre prijatie meritórneho rozhodnutia, poukázal na časový sled vykonaných úkonov žalobcu a úkonov súdu prvej inštancie v konaní a zdôraznil, že s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. zo dňa 14.08.2009, bol predmet sporu jasne vymedzený a tvrdenia žalovaného o tom, že je ním len „vykonanie skúšky tesnosti dažďovej kanalizácie“ sú nepravdivé a zavádzajúce. V napadnutom rozsudku bolo zo strany súdu prvej inštancie zrozumiteľne a jasne zdôvodnené, že žalobca inicioval sporové konanie podaním žaloby zo dňa 29.05.2006, pričom následným podaním zo dňa 27.11.2011 došlo len k bližšiemu pomenovaniu, resp. špecifikácii vád. Na margo žalovaným namietanej neurčitosti pojmu „riadne užívanie“ spôsobujúceho podľa žalovaného nevykonateľnosť výroku napadnutého rozsudku, žalobca poukazuje na to, že sa jedná o vady spôsobené nedodržaním projektovej dokumentácie, ako to zároveň vyhodnotil aj súd prvej inštancie. K žalovaným namietanej nepoužiteľnosti a spochybňovaniu znaleckých posudkov vypracovaných Kloknerovým ČVÚT a Ing. Sekom, pričom jediným relevatným posudkom má byť znalecký posudok Doc. Ing. Sokolíka, CSc., žalobca uvádza, že nie je dôvod spochybňovať miestne šetrenia znalcov a ich závery za podmienky, ak sú riadne zdokumentované a vysvetlené, v opačnom prípade je nevyhnutné na pochybenia upozorniť. V prípade znalca Ing. Seka má žalobca za to, že posudzoval niekoľko samostatných problémov a pochybenia sa dopustil len v prípade aplikácie neaktuálnej normy upravujúcej sklon strechy, čo však nebráni v použití zvyšných ním prijatých záverov. Argument žalovaného o porušení zásady rovnosti zbraní spôsobenej jeho neprítomnosťou na miestnom šetrení, považuje žalobca za neopodstatnený, nakoľko znalec použil len doklady zo súdneho spisu a žalobca nemal účasťou na miestnom šetrení žiadnu „neoprávnenú výhodu“. Ak by to tak bolo, žalovaný mal možnosť tieto skutočnosti namietať v konaní, najmä pri výsluchu menovaného znalca na pojednávaní. K poddimenzovaniu dažďovej kanalizácie ako možnej príčiny problémov žalobca uvádza, že žalovaný dezinterpretuje závery znalcov Kloknerovho ústavu ČVÚT, pretože znalci jednoznačne uviedli, že „posúdenie dimenzii nie je predmetom posudku“ a ak žalovaný tvrdí, že príčinou vád je poddimenzovanie, musí preukázať, že si ako odborne spôsobilá osoba splnil svoju zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z čl. VIII bod 7 zmluvy o dielo v spojení so zákonnou podmienkou v zmysle a ako zhotoviteľ upozornil žalobcu ako objednávateľa na nesprávnosť pokynov, k čomu však v konaní nedošlo. Opravy a úpravy dažďovej kanalizácie popisované vo vyjadrení boli vykonávané len žalovaným, resp. jeho subdodávateľmi a za ich úkony zodpovedá žalovaný. V r. 2007 boli uskutočnené opravy v 3 miestach, v r. 2008 bola odstavená časť potrubia 1. vetvy a zároveň došlo k odstávke revíznej šachty, pričom tento stav trvá doposiaľ. Tzv. bypass z r. 2003 je samostatným potrubím, ktoré nie je spojené s dažďovou kanalizáciou a nijak do pôvodného umiestnenia nezasahuje. Listiny preukazujúce vykonanie skúšky tesnosti kanalizácie, na ktoré sa žalovaný odvoláva, však nespĺňajú náležitosti

záväznej technickej normy a sú datované dňami, kedy bolo potrubie vizuálne neprístupné a zasypané

- žalobca k nim opakovane uvádzal svoje výhrady. K problematike (ne)existencie normy určujúcej povolené vertikálne pohyby žalobca zdôraznil, že opakovane poukazoval na nemožnosť pohybu podláh, navyše pri prejazde vysokozdvižných vozíkov hrozí riziko zrútenia tovaru na nich naloženom, vzniku škody a zranení. V otázke nevykonateľnosti rozsudku vo výroku uloženia povinnosti odstrániť bubliny v PUR paneloch žalobca zotrval na svojej doterajšej argumentácii.

20. Žalobca podal proti meritórnemu rozhodnutiu odvolanie v časti výrokov III, IV a V z dôvodov podľa , h) , t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie v prípade zamietnutia žaloby v časti uplatneného nároku na bezplatné odstránenie vady strešného plášťa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a skutkovému záveru o spornej zodpovednosti žalobcu za jej výskyt, nakoľko ho oprel o tvrdenie znalca Ing. Seka zo znaleckého posudku č. 4/2012 o nedostatočnom sklone strechy stanovenom projektom na 5% = 3°, čo je v rozpore s STN 73 1901, požadujúcou pre krytinu trapézových plechov sklon 8 = 14,05% a tiež o jeho tvrdenie, že v projekte chýbajú údaje o technickom prevedení, čo nie je v kompetencii realizátora diela, pričom takýmto detailom bol aj presah strešných dosiek do žľabov, z čoho následne súd prvej inštancie vyvodil záver o tom, že príčinou vady strešného plášťa boli chybné pokyny v projektovej dokumentácii. Žalobca má za to, že tvrdenie Ing. Seka o rozpore sklonu strechy stanoveného v projektovej dokumentácii s technickou normou nie je pravdivé, čo zároveň vyplýva aj zo znaleckého posudku vypracovaného Doc. Ing. Sokolíkom, CSc., na čo upozorňoval žalobca už v priebehu samotného sporového konania. Tvrdenie Ing. Seka o absencii údajov o technickom prevedení považuje žalobca za nepravdivé, nakoľko súčasťou projektovej dokumentácie bol aj detail medzistrešného žľabu a klampiarskych výrobkoch. Predmetná dokumentácia, ktorú niekoľkokrát žalobca založil do spisu, bola opatrená aj pečiatkou žalovaného ako zhotoviteľa, ktorý tieto projekty označil ako „projekt skutočného vyhotovenia“, čo znamená, že o ich existencii vedel a dokonca v rozpore so skutočnosťou na nich potvrdil, že realizácia tejto časti stavebného diela zodpovedá daným nákresom a projektom. Taktiež tvrdenia znalca Doc. Ing. Sokolík, týkajúce sa príčiny zatekania spočívajúcej v návrhu a realizácii odvetrávacích otvorov prekrytých mriežkami nemôže mať podľa žalobcu žiadnu súvislosť s reklamovanými vadami a miestami zatekania, na čo žalobca opakovane upozorňoval. Žalobca má za to, že je v rozpore s princípom formálnej logiky, aby sa za príčinu zatekania v strede budovy považovali otvory prekryté mriežkami, ktoré sú od zátekov vzdialené niekoľko desiatok metrov. Otvory, ktorými by vo veľmi obmedzenej miere mohla do objektu vnikať voda, sa nachádzajú len po obvode budovy a cez prevetrávacie mriežky sa voda len „rozprskne“ do malého priestoru za mriežkou. Žalobca však v rámci konania predložil fotodokumentáciu preukazujúcu masívne zatekanie v okolí stĺpov i mimo nich v centrálnej časti budovy, ktoré však nemôže mať nijakú súvislosť s vniknutím dažďovej vody do vetracích otvorov prekrytých mriežkami. Na margo údajnej absencie hydroizolačného systému žalobca uvádza, že vada ním reklamovaná v súvislosti so zatekaním, nemala pôvod v kondenzácii vodnej pary na vnútornom povrchu plechu a nikdy takto nebola identifikovaná zo strany znalcov alebo žalovaného. Žalobca má za to, že kľúčové skutkové zistenia súdu prvej inštancie (nesprávne pokyny a chýbajúce údaje v projektovej dokumentácii) sú založené na nesprávnych tvrdeniach znalca a hoci boli vyvrátené inými dôkazmi v konaní, súd prvej inštancie z nich vychádzal pri záveroch o zodpovednosti žalobcu za vady strešného plášťa, ktoré sú podľa žalobcu nesprávne. Súd prvej inštancie považoval za spornú otázku zodpovednosti za výskyt tejto vady, pričom za rozhodný pre stanovenie zodpovednosti označil pokyn projektanta o sklone/spáde striech 5% = 3°. Predmetný pokyn bol ale v súlade s platnou technickou normou a nemohol spôsobiť vady zatekania strechy, preto je záver súdu prvej inštancie o zodpovednosti žalobcu za predmetnú vadu nesprávny. Ostatné zistenia znalcov, týkajúce sa realizácie strechy zo strany žalovaného boli do značnej miery rovnaké a odlišovali sa len „intenzitou“ zistených vád, závislej od spôsobu vykonania miestneho šetrenia. Všetci znalci konštatovali vady v realizácii diela, pričom prof. Bielek a Doc. Bielek v r. 2007 konštatovali odstránene vád strešného plášťa, čo však pri miestnom šetrení v r. 2012 vyvrátil znalec Ing. Seko, ktorý ku dňu 01.04.2012 výskyt vád strešného plášťa potvrdil. Menovaný znalec v znaleckom posudku č. 4/2012 uviedol výhrady k argumentom prof. Bieleka a Doc. Bieleka, pričom osobitne upozornil na to, že „požiadavka riešiteľov na kotvenie trapézových plechov v hornej vlne s uplatnením kaloty nebola realizovaná ani na jednom mieste“ a uviedol, že „tvrdenie riešiteľov, že po rekonštrukcii strechy k zátekom už nedošlo, je vyvrátené (uvedenými) reklamáciami.

O tom, že k zatekaniu strechy naďalej dochádza aj na miestach už opravovaných, svedčí z ostatného obdobia zdokumentovaný zátek z 20.4.2012, foto str. 22/7/8.“ Znalec Ing. Seko na str. 11 znaleckého posudku č. 4/2012 uviedol svoje autentické zistenia z obhliadky strechy, vykonanej dňa 01.04.2012, z ktorých vyplývajú závažné pochybenia žalovaného ako zhotoviteľa pri realizácii prác na streche. Vady pri zhotovovaní strechy boli zistené aj Doc. Ing. Sokolíkom, hoci ich v rámci znaleckého posudku č. 6/2014 podrobne nezdokumentoval, konštatuje ich však v posudkovej časti. Žalobca má za to, že pre zistenie skutkového stavu je podstatné, že medzi vypracovaním znaleckého posudku č. 4/2012 znalcom Ing. Sekom a vypracovaním znaleckého posudku č. 6/2014 znalcom Doc. Ing. Sokolíkom nedošlo k opravám strechy, preto vady, ktoré boli v r. 2012 nájdené a popísané znalcom Ing. Sekom, museli existovať aj v r. 2014, keď bol vypracovaný znalecký posudok Doc. Ing. Sokolíkom. Rovnako tak vyplynulo z dokazovania, že žalovaný od konca r. 2009 vady strešného plášťa neodstraňoval. Žalobca v uvedenej súvislosti poukazuje na množstvo dôkazov predložených súdu prvej inštancie v predmetnom sporovom konaní, z ktorých je zrejmé, že žalovaný nepostupoval podľa projektu (označeného ako „Dokumentácia skutočného vyhotovenia“), napr. na strechu umiestnil plechodosky, ktoré nemali predpísaný presah, na iných miestach umiestnil odkvapový plech, ktorý nemá predpísaný presah a na ďalších miestach ho neumiestnil vôbec. Podľa uvedeného projektu však mal na všetkých miestach umiestniť plechodosky s presahom v zmysle projektovej dokumentácie a umiestniť odkvapový plech. Uvedené defekty detailne popísal žalobca vo svojich procesných podaniach a má za to, že za vady strešného plášťa zodpovedá žalovaný. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval ustanovenie , keď skonštatoval, že zo strany žalobcu nebola namietaná pasivita žalovaného vo vzťahu k notifikačnej povinnosti v zmysle cit. ustanovenia, ktorá by zakladala zodpovednosť žalovaného za vadu diela majúcu svoj pôvod v nevhodných pokynoch objednávateľa. V zmysle ustanovenia a nasl. nevyplýva povinnosť objednávateľa osobitne upozorňovať v konaní, v ktorom si uplatňuje nároky z vád, na porušenie notifikačnej povinnosti zhotoviteľa. Táto norma predpokladá aktívne konanie iba zo strany zhotoviteľa, ktorý - ak sa chce zbaviť zodpovednosti za vady podľa - musí preukázať, že objednávateľa upozornil na nevhodnosť jeho pokynov. Zodpovednosť zhotoviteľa podľa vzniká ex lege momentom porušenia povinnosti podľa , ak je preukázané, že objednávateľ mu udelil nevhodné pokyny na vykonanie diela, pričom výklad predmetného ustanovenia v uvedenom zmysle ustálila aj súdna prax. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie nesprávne skonštatoval aj nedostatok aktivity žalobcu pri namietaní pasivity žalovaného vo vzťahu k jeho notifikačnej povinnosti, nakoľko žalobca vo svojich ústnych prednesoch a písomných podaniach opakovane zdôrazňoval, že žalovaný prevzal od žalobcu projektovú dokumentáciu bez výhrad a námietok a pokiaľ by projektová dokumentácia obsahovala nevhodné pokyny alebo inštrukcie, žalovaný žalobcu na prípadnú nevhodnosť jej obsahu neupozornil. Predmetná projektová dokumentácia bola v súlade s technickými normami platnými v čase jej vyhotovenia a nevykazovala vady, ktoré by v súvislosti s reklamovanou vadou strešného plášťa boli príčinou zatekania do objektu. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie založil zodpovednosť žalobcu za vady aj na nesprávnom právnom posúdení splnenia notifikačnej povinnosti zhotoviteľa diela, keď nad rozsah požadovaný hmotným právom požadoval, aby žalobca v konaní intenzívnejšie namietal, že žalovaný si nesplnil svoju notifikačnú povinnosť podľa a zaťažil ho v tomto zmysle dôkazným bremenom. Pokiaľ sa však v konaní namieta nesúlad projektovej dokumentácie s technickou normou, alebo pokiaľ sú v projektovej dokumentácii nezrovnalosti majúce za následok to, že zhotoviteľ má pochybnosti o správnosti postupu pri zhotovovaní diela (primerane, ak v projektovej dokumentácii chýbajú určité časti), s poukazom na ustálenú súdnu prax má na tento nedostatok upozorniť objednávateľa - v opačnom prípade zodpovedá za vady spôsobené týmto nesúladom. Na margo zamietnutia žaloby v časti uplatneného nároku na bezplatné odstránenie vád hydraulických mostíkov žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie síce v odôvodnení napadnutého rozsudku určil, ktoré skutkové okolnosti považuje pre určenie zodpovednosti za vady za rozhodujúce, avšak neposkytol žiadne vyhodnotenie a skutkový záver, čo predstavuje nedostatok tejto časti odôvodnenia rozsudku, a tým porušenie práva odvolateľa na riadne odôvodnenie rozsudku. V zmysle uvedenej skutočnosti žalobca poukazuje na okolnosti a tvrdenia vedúce k záveru, že žalobca nebol subjektom zodpovedným za vznik vady hydraulických mostíkov - projektová dokumentácia odovzdaná žalovanému zo strany žalobcu predpokladala, že v hale budú zabudované hydraulické mostíky s označením HAFA mostík, dodávanými spol. Crawford. Pre predmetný typ mostíkov boli priložené všetky relevantné podklady pre vybudovanie rámp a ich osadenie, na základe ktorých bola vypracovaná projektová dokumentácia, avšak v hale boli v rozpore s projektovou dokumentáciou v skutočnosti zabudované

holandské vyrovnávacie mostíky „Loading System“ od spol. Tyros - čo uviedol aj znalec Doc. Ing. Sokolík v znaleckom posudku č. 6/2014. Menovaný znalec taktiež upozornil na chybný záver znalca Ing. Seka o dĺžke bočných betónových stien nakladacej rampy v jeho znaleckom posudku č. 4/2012, v ktorom uviedol, že projektant stanovil dĺžku na 2100 mm, pričom správny rozmer (aj s poukazom na relevantný nákres pre záhrady v prílohe znaleckého posudku č. 6/2014) predstavuje v zmysle projektovej dokumentácie 2045 mm. Z uvedeného vyplýva, že ak by žalovaný postupoval podľa pokynov žalobcu - bez ohľadu na posúdenie jeho odbornej starostlivosti a notifikačnej povinnosti v zmysle , mal zhotoviť železobetónové prefabrikáty s dĺžkou bočnej steny 2045 mm, do ktorých mal osadiť mostíky HAFA od spol. Crawford dĺžky 2000 mm. Žalovaný však zhotovil železobetónové prefabrikáty s dĺžkou bočnej steny 2080-2100 mm a osadil do nich mostíky holandskej značky Loading System dĺžky 1930 mm, čo vyplýva aj z opakovaných meraní vykonaných žalobcom. Pochybenie žalovaného teda spočíva v tom, že do železobetónových prefabrikátov objednal príliš krátke mostíky a po nacúvaní auta k mostíku a dosiahnutí kontaktu gumového valčeka auta s tlmiacou gumou dorazového plechu mostíka a hydraulickom vysunutí sklopného čela (trapézový plech) na ložnú plochu kamióna, malo sklopné čelo dosadnúť najmenej 10 cm na ložnú plochu, pričom táto požiadavka nikdy nebola splnená a plech dosiahol max. na rám dverí a aj to len v minimálnej miere, čím zákonite dochádzalo k poškodzovaniu rámu dverí na kamiónoch. Aby vôbec mohlo dôjsť k nakládke a vykládke tovaru, vodiči sa snažili chýbajúce centimetre dosiahnuť neustálym tlakom na tlmiace gumy, ktoré sa zničili ako prvé, následne došlo k zničeniu dorazových plechov a oškodzovaniu betónu rampovej konštrukcie. Keďže výroba železobetónových prefabrikátov, do ktorých sa osadili hydraulické mostíky, vrátane spracovania ich dielenskej projektovej dokumentácie a objednávka týchto mostíkov boli komplexne dodávkou žalovaného, bolo jeho povinnosťou overiť si rozmery ním zhotovených konštrukcii a objednať do nich mostíky adekvátnej dĺžky a šírky. Zmena typu mostíkov (Loading System s dĺžkou 1930 mm) oproti typu uvedenému v zmluve o dielo a projektovej dokumentácii (HAFA s dĺžkou 2000 mm) bola konštatovaná aj znalcom Doc. Ing. Sokolíkom, CSc. v znaleckom posudku č. 6/2014, pričom na tieto skutočnosti poukazoval aj žalobca v priebehu sporového konania. Z uvedených skutočností vyplýva, že subjektom zodpovedným za komplexnú dodávku hydraulických mostíkov bol žalovaný, ktorý však do zrealizovanej haly dodal mostíky iné, ako predpokladala zmluva o dielo a dodaná projektová dokumentácia, preto argument súdu prvej inštancie o tom, že nebolo možné bez pochýb označiť výlučne žalovaného za osobu zodpovednú za súčasné vady hydraulických mostíkov, považuje žalobca za nesprávny, nakoľko objednanie a dodanie iných ako zmluvne dojednaných mostíkov žalovaným zakladá zodpovednosť za dodávky a vady výlučne žalovanej strane sporu. Z vykonaného dokazovania nevyplynula žiadna zodpovednosť žalobcu, pričom žalobca zároveň vyvrátil skutkové zistenie súdu prvej inštancie o primárnej vade projektovej dokumentácie, v dôsledku ktorej by došlo k vadnej realizácii hydraulických mostíkov, preto zodpovedným subjektom za tieto vady je jedine žalovaný a iný výklad by viedol k nespravodlivému usporiadaniu vzťahov sporových strán. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby meritórne rozhodnutie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaného zaviaže na bezplatné odstránenie vady strešného plášťa, oplechovania žľabov a zatekania strechy v miestach zatekania v objekte SO 01 a 02 a na bezplatné odstránenie vady tzv. HAFA mostíkov č. H1 - H8, aby sa konštrukcie hydraulických mostíkov dali využívať v súlade s návodom na jej obsluhu a údržbu a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania (vrátane trov odvolacieho konania) v rozsahu 100%. Alternatívne v prípade, ak odvolací súd dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie v zmysle , žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

21. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu k nároku na odstránenie vady strešného plášťa uviedol, že predmetné sporové konanie bolo iniciované podaním žaloby dňa 29.05.2006, pričom žalobca si ňou voči žalovanému svoj údajný nárok na „odstránenie strešného plášťa, oplechovania žľabov a zatekania strechy v miestach na objekte SO 01, 02“ neuplatnil. Jedinou časťou žaloby, týkajúcej sa strešnej konštrukcie diela bola časť, ktorou sa žalobca domáhal odstránenia vady špecifikovanej ako „oprava náterov oceľových konštrukcii a klampiarskych konštrukcii a strešnej krytiny“. Zo znenia žaloby preto nie je možné žiadnym spôsobom identifikovať, že by sa žalobca domáhal odstránenia vyššie uvedenej vady, spočívajúcej v zatekaní objektu SO 01, 02 - tá sa stala predmetom sporového konania až na základe návrhu na zmenu žaloby, doručeného dňa 27.10.2011, pripusteného uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 31.10.2011. Nakoľko si žalobca v súdnom konaní uplatnil voči žalovanému svoj údajný nárok na odstránenie vady diela spočívajúcej v zatekaní strechy diela až po vyše 8 rokoch - od 31.03.2003, kedy žalobca prvýkrát reklamoval zatekanie strechy, do 27.10.2011, kedy si žalobca tvrdený nárok na odstránenie vady spočívajúcej v zatekaní strechy v miestach zatekania na objekte SO 01, 02 uplatnil

v konaní, žalovaný má v zmysle ustanovenia , ktorý stanovuje 4-ročnú premlčaciu dobu, za premlčaný. Rovnako tak je premlčaný aj nárok žalobcu na odstránenie vady oplechovania žľabov a odstránenia vady strešného plášťa. Námietku premlčania žalovaný opakovane vzniesol v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca sa môže od žalovaného domáhať len odstránenia tých vád diela, za ktoré žalovaný zodpovedá

- podľa zmluvy o dielo sa jedná o dva typy, a to vady skryté a vady zjavné, z čoho je zrejmé, že za vady vyplývajúce zo zmien projektu požadovaných objednávateľom žalovaný nezodpovedá. Žalobca presadzoval svoje požiadavky bez ohľadu na projektovú dokumentáciu, pričom projektant stavby nebol informovaný o takto vykonávaných zmenách a sám písomne potvrdil, že dielo bolo zhotovené v zmysle zmluvy o dielo v súlade s projektom a len nepodstatnými odchýlkami od projektu. Vada strešného plášťa, spočívajúca v zatekaní sa na diele vyskytovala už v čase protokolárneho odovzdania diela, kedy ju aj žalobca u žalovaného reklamoval a žalovaný (čo zároveň uviedol aj súd prvej inštancie) na základe toho vykonal opravy a vadu odstraňoval. Podľa zistení prof. Ing.Bieleka, DrSc. a Doc. Ing. Bieleka, PhD., ktorí obhliadku strešných konštrukcií vykonali, výslovne uviedli, že po rekonštrukcii strechy žalovaným už k zatekaniu nedošlo, čo následne potvrdil aj súdom prvej inštancie ustanovený znalec Doc. Ing. Sokolík, CSc. - z uvedeného je zrejmé, že po uskutočnení opráv už strešná konštrukcia vady nevykazovala, a teda za vady, odstránenia ktorých sa žalobca domáha, žalovaný (ani podľa znenia zmluvy o dielo) zodpovedať nemôže. Pre úplnosť žalovaný dodáva, že znalec Doc. Ing. Sokolík, CSc. konštatoval, že strecha je v dobrom technickom stave a problémom je netesný zvod dažďovej vody v medzistreší (a nie na strešnej konštrukcií), pričom príčinou zatekania je existencia vetracích otvorov na diele prekrytých mriežkami. Žalovaný zdôraznil, že výrok rozsudku, ktorým bola žaloba v časti údajného nároku žalobcu na odstránenie vád strešného plášťa, oplechovania žľabov a zatekania strechy v miestach zatekania na objekte SO 01 a 02 zamietnutá, je vecne správny. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie oprel svoje závery výlučne o tvrdenia znalca Ing. Seka, pričom žalobca závery znalca Doc. Ing. Sokolíka, CSc. interpretuje ako „menej významné tvrdenia“, hoci nie je zrejmé, z akého dôvodu ako laik predmetné závery uvedeným spôsobom hodnotí. Práve menovaný znalec (ktorý bol ustanovený do konania súdom prvej inštancie) sa jednoznačne vyjadril, že žalobcom tvrdená vada zatekania strešnej konštrukcie sa na diele nevyskytuje. Keďže v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súd nesmie hodnotiť odborné otázky, preto je aj laické hodnotenie odborných otázok zo strany žalobcu ako strany sporu pre konanie bezpredmetné - navyše, tieto tvrdenia nie sú ničím podložené a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Týka sa to aj tvrdenia žalobcu, podľa ktorého 5% sklon strechy nemohol spôsobiť vady zatekania strechy, ktoré je tvrdením bez akejkoľvek opory vo vykonanom dokazovaní, preto je tiež bezpredmetné. Na margo záverov prijatých znalcom Ing. Sekom žalovaný uvádza, že pri vypracovaní tohto znaleckého posudku došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní, spočívajúcej v neprítomnosti žalovaného pri miestnom šetrení vykonanom menovaným znalcom a ďalším dôvodom, pre ktorý je predmetný znalecký posudok nepoužiteľný, je skutočnosť, že bol vypracovaný znalcom bez znalosti relevantných skutočností potrebných pre riadne vypracovanie posudku (keďže znalec sa nemohol oboznámiť pre krátkosť času s celým obsahom spisu), navyše bol vypracovaný podľa nesprávnych noriem - žalobca uvedené skutočnosti nepopiera, sám ich v odvolaní uvádza, avšak aj napriek tomu cituje z tohto chybného posudku pasáže spôsobilé mu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pričom tieto zároveň reprodukuje nesprávne a priraďuje im iný význam ako v posudku. K žalobcom namietanej notifikačnej povinnosti žalovaného podľa žalovaný poukázal najmä na ustanovenie čl. VII bod 1.2 a 1.3, z ktorých vyplýva, že projekt diela, podľa ktorého bol žalovaný dielo povinný zrealizovať, zabezpečoval samotný žalobca, pričom v prípade rozdielnych stanovísk žalobcu a žalovaného bolo rozhodujúce práve stanovisko žalobcu, ktorý zároveň prebral zodpovednosť za vady diela súvisiace s takýmto rozhodnutím, rovnako tak je žalobca zodpovedný aj za vady vyplývajúce zo zmien projektu, ktoré požadoval. V danej súvislosti žalovaný dal do pozornosti list projektanta diela zo dňa 11.12.2006, adresovaný žalobcovi, v ktorom projektant výslovne uvádza, že žalobca presadzoval svoje požiadavky bez ohľadu na projektovú dokumentáciu a projektant stavby nebol ani informovaný o zmenách v nej podľa požiadaviek žalobcu vykonaných. Medzi sporovými stranami počas realizácie diela prebiehala intenzívna diskusia vo veci zmien požadovaných žalobcom, pričom právo rozhodnúť o zmenách diela mal výlučne žalobca, ktorý ho aj napriek nesúhlasu projektanta využil, a teda žalovaný zrealizoval dielo podľa požiadaviek žalobcu, z čoho s poukazom na čl. VII bod 1.3 zmluvy o dielo vyplýva, že za prípadné nedostatky a následky predmetných rozhodnutí zodpovedá samotný žalobca. K nároku žalobcu na bezplatné odstránenie vád hydraulických mostíkov žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že žalobca sa žalobou zo dňa 29.05.2006 predmetného nároku nedomáhal - jedinou

časťou žaloby bola časť, ktorou sa žalobca domáhal odstránenia vady špecifikovanej ako „havarijný stav dorazov na hydraulických môstikoch (HAFA)“ a až návrhom na zmenu žaloby zo dňa 27.10.2011, pripustenou uznesením súdu prvej inštancie dňa 31.10.2011, sa predmetom konania stalo žalobcom tvrdené právo na odstránenie vady špecifikovanej ako „oprava rampových nájazdových oporných stien, dorazových plôch, HAFA mostíkov č. H1-H8, aby sa konštrukcie hydraulických mostíkov dali využívať v súlade s návodom na jej obsluhu a údržbu“. Predmetom pôvodnej žaloby tak boli výlučne dorazy na hydraulických mostíkoch HAFA, t.j. kovová konštrukcia uchytená na prednej časti stavebnej konštrukcie boxu, v ktorom sú hydraulické mostíky, návrhom na zmenu žaloby sa žalobca domáhal už opravy rampových oporných stien HAFA mostíkov, čo je ale samostatná konštrukcia stavebne aj technicky odlišná od dorazov a hydraulických mostíkov. Zároveň žalovaný poukazuje na to, že v pôvodnej žalobe sa žalobca domáhal len odstránenia havarijného stavu dorazov na hydraulických mostíkoch HAFA, prostredníctvom návrhu na zmenu žaloby už žiadal opravu oporných stien a dorazových plôch HAFA mostíkov vykonaných tak, aby sa konštrukcie hydraulických mostíkov dali využívať v súlade s návodom na obsluhu a údržbu, čo je kvalitatívne iná požiadavka ako odstránenie havarijného stavu dorazov - uvedený rozdiel je markantný najmä v súvislosti s povinnosťou žalovaného realizovať dielo v zmysle zmluvy o dielo, a teda projektovej dokumentácie zabezpečenej žalobcom, ktorá však nie je v súlade s dokumentáciou hydraulických mostíkov výrobcu. Podľa tvrdení samotného žalobcu vady súvisiace s hydraulickými mostíkmi reklamoval u žalovaného listom zo dňa 11.08.2004, avšak v konaní si svoj údajný nárok na vykonanie opravy uplatnil až návrhom na zmenu žaloby. Nakoľko premlčacia doba podľa predstavuje 4 roky, s poukazom na dobu uplynutú od reklamácie listom zo dňa 11.08.2004 do 27.10.2011, kedy si žalobca uplatnil predmetný nárok v konaní, je tento premlčaný - čo žalovaný zároveň v predmetnom sporovom konaní namietol. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak v uvedenom zamietajúcom výroku podľa žalovaného vecne správne. Na margo zodpovednosti za uvedenú vadu žalovaný odkazuje na znenie čl. VII bod 1.2 zmluvy v spojení s čl. X bod 2.3 zmluvy, v zmysle ktorých jednoznačne vyplýva, že realizačný projekt diela zabezpečoval žalobca a za vady vyplývajúce zo zmien projektu požadovaných objednávateľom (a aj zmien, ktoré neboli predmetom písomného dodatku k zmluve) žalovaný nezodpovedá. Samotné zistenia znalcov, na ktoré dokonca odkazuje aj žalobca, uvádzajú, že príčinou predmetnej vady hydraulických mostíkov a ich oporných stien je vada realizačnej projektovej dokumentácie - tento zabezpečoval a za jeho obsah zodpovedal žalobca, ktorý navyše vo svojich písomnostiach výslovne potvrdil, že žalovaný zhotovil dielo v zmysle zmluvy, v súlade s projektom a iba s nepodstatnými odchýlkami od neho. Z uvedeného je teda zrejmé, že zmeny oproti projektu, ktoré boli z hľadiska užívania diela navyše vykonané v prospech žalobcu, boli zrealizované v súlade s pokynmi a záujmami žalobcu. Preto zamietavý výrok rozsudku v časti predmetného nároku žalobcu považuje žalovaný za vecne správny. Žalobca opakovane uvádza, že žalovaný mu v rámci odovzdania diela dodal hydraulické mostíky zn. Loading Systems namiesto zn. HAFA - táto skutočnosť však medzi sporovými stranami sporná nie je, pričom žalobca sa nesporne domáha odstránenia vady spôsobom, aby bolo možné hydraulické mostíky využívať v súlade s návodom na obsluhu a údržbu zn. Loading Systems. Nakoľko však žalobca prostredníctvom žaloby žiada, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť opraviť rampové a nájazdové oporné steny a dorazové plochy HAFA mostíkov č. H1-H8, ktoré sa ale na diele vôbec nenachádzajú, je z podstaty veci nemožné, aby žalovaný takúto povinnosť reálne plnil. Ak by takýmto spôsobom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na opravu, predmetný výrok by z dôvodu neexistencie HAFA mostíkov na diele, a teda aj neexistencie rampových nájazdových oporných stien HAFA mostíkov a dorazových plôch HAFA mostíkov, nevykonateľný. Žalovaný na základe uvedených skutočností navrhuje odvolaciemu súdu, aby v časti výrokov žalobcom odvolaním napadnutého rozsudku týkajúcich sa povinnosti odstránenia vád diela tento ako vecne správny potvrdil a v časti výroku o trovách konania napadnutý rozsudok zmenil v zmysle obsahu odvolania žalovanej strany sporu zo dňa 21.12.2017.

22. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k nároku na odstránenie vady strešného plášťa uviedol, že s námietkou premlčania sa nijakým spôsobom nestotožňuje, pričom sa v plnom rozsahu pridržiava odôvodnenia napadnutého rozsudku v danej časti. Žalobca si svoje nároky uplatnil riadne, a to žalobou zo dňa 29.05.2006 a návrhom na zmenu žaloby už len špecifikoval uplatnené nároky, ktoré sa nijak kvalitatívne nezmenili. Žalobca opakovane poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, č. k. -161 zo dňa 14.08.2009, v ktorom bolo jednoznačne poukázané na to, že ani súd prvej inštancie v prípade, ak je predmetom sporového konania právo na odstránenie vád, nie je oprávnený určiť žalovanému (zhotoviteľovi), aké práce na odstránenie vád má vykonať, tobôž nie žalobca. Preto pre formuláciu žalobného návrhu je dostatočné, aby obsahoval identifikáciu a popis vady,

čo žalobný návrh žalobcu spĺňa - výklad žalovaného by v danom prípade spôsobil, že žalobca by sa už nemohol domáhať opravy náterov, spresnenej ako „odstránenie vád na strešnej krytine hlavného objektu, ktorých dôsledkom je zatekanie do hlavného objektu“ a ani nároku na bezplatné odstránenie vady strešného plášťa, oplechovania a zatekania strechy v miestach zatekania v objekte SO 01 a 02. Z porovnania vyplýva, že obsah je totožný, obe sa vzťahujú na objekt žalobcu (kde sa vada prejavuje), do ktorého zateká (popis vady) a žalobca žiada túto vadu odstrániť za účelom dosiahnutia stavu, aby doň nezatekalo. Nakoľko žalobca reklamoval zatekanie strechy permanentne (po každom väčšom daždi), žalovaný sa tak nemôže brániť uplynutím premlčacej doby uplynutím 4 rokov od odovzdania diela. Žalobca zároveň poukázal na to, že nárok na opravu strešnej krytiny uplatnil už pôvodnou žalobou a všetky ostatné podania sú len bližšou špecifikáciou predmetného nároku, skúmanie premlčacej doby je nadbytočné a námietka žalovaného je nedôvodná (na čo správne poukázal aj súd prvej inštancie). Žalobca s poukazom na tvrdenia žalovaného o tom, že nenesie zodpovednosť za vady strešnej krytiny v zmysle zmluvných dojednaní, uviedol, že sú hrubo zavádzajúce, nakoľko žalovaný sa zmluvným dojednaním spočívajúcim v zhotovení diela v súlade s realizačným projektom diela zabezpečeným žalobcom ako zhotoviteľ nijakým spôsobom nezbavil zákonnej notifikačnej povinnosti podľa (táto je potvrdená aj v čl. VIII bod 7 zmluvy). Žalobca má za to, že žalovaný ako renomovaná stavebná firma má mať otázku posúdenia vhodnosti projektového riešenia diela v rozsahu rutinného posúdenia realizačného projektu. Žalovaný v sporovom konaní nepredložil ani jeden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že žalobcu ako objednávateľa na nevhodnosť jeho pokynov upozornil. Nesplnenie predmetnej notifikačnej povinnosti je sankcionované zodpovednosťou žalovaného ako zhotoviteľa za vady diela, pôvodom ktorých je nesprávny pokyn objednávateľa, t.j. projektové riešenie. Žalobca (i keď žalovaný tvrdí opak) v súvislosti s časťami diela, na ktorých sa vyskytli vady, neuplatnil žiadne kvalitatívne a kvantitatívne zmeny a argumentácia žalovaného, týkajúca sa snahy žalobcu o zmenu prostredníctvom korešpondencie s projektantom, je nepravdivá, nakoľko sa v danom prípade nejednalo o projektové riešenie strechy ani žiadnej časti, na ktorej sa vyskytli vady riešené v uvedenom sporovom konaní. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že opakovane po roku 2009 (kedy žalovaný prestal vykonávať opravy strešnej krytiny) zdokumentoval a súdu prvej inštancie predložil fotodokumentáciu o masívnom zatekaní do budovy nijak nesúvisiace s vetracími otvormi prekrytými mriežkami, ktoré žalovaný označuje ako jeden z dôvodov zatekania. Aj zo záverov prijatých znalcami Ing. Sekom a Doc. Ing. Sokolíkom, CSc. vyplýva, že vady existovali aj v r. 2012 a aj v r. 2014, keďže medzitým jednoznačne nedošlo k oprave strechy. Žalobca súdu prvej inštancie na podporu svojich tvrdení predložil množstvo dôkazov preukazujúcich skutočnosť, že žalovaný nepostupoval podľa realizačného projektu. Na margo žalovaným uvádzaného poddimenzovania dažďovej kanalizácie ako príčiny zatekania žalobca poukazuje na to, že aj zo samotného posudku vypracovaného Kloknerovým ČVÚT vyplýva, že posúdenie dimenzii kanalizačného potrubia nie je predmetom znaleckého dokazovania, preto žalovaným tvrdená skutočnosť z neho nijakým spôsobom nevyplýva - uvedené bolo potvrdené aj pri výsluchu Doc. Ing. Kolíska, CSc. na pojednávaní. Navyše, ak by sa aj zistilo, že jednou z príčin vady dažďovej kanalizácie je vada spočívajúca v projektovom riešení, žalovaný bol povinný s poukazom na (a čl. VIII bod 7 zmluvy o dielo) žalobcu ako objednávateľa na túto skutočnosť upozorniť. Žalovaný svojimi tvrdeniami však nijakým spôsobom nepreukázal, že nie je zodpovedný za vady strešného plášťa prejavujúce sa zatekaním do budovy. Žalobca má naďalej za to, že súd prvej inštancie prijal nesprávny záver, že projektová dokumentácia obsahovala chybný pokyn ohľadom sklonu strechy, následkom čoho nesprávne právne vec posúdil. Znalec Ing. Seko pri tvrdení o nesprávnom sklone strechy vychádzal z technických noriem, ktoré v čase vypracovania realizačného projektu neplatili (na čo poukázal aj znalec Doc. Ing. Sokolík, CSc.), jeho závery o absencii technického prevedenia projektu nie sú správne, nakoľko súčasťou projektovej dokumentácie bol aj detail medzistrešného žľabu a klampiarskych výrobkov, ktorý žalovaný nerešpektoval a dielo realizoval v rozpore s nimi. Žalovaný o existencii predmetnej dokumentácie vedel, keďže ju opatril pečiatkou ako zhotoviteľa a označil ako „projekt skutočného vyhotovenia“. Žalobca v odvolaní uviedol, z akých dôvodov nemôže byť návrh a realizácia vetracích otvorov prekrytých mriežkami príčinou zatekania do budovy. K nároku na bezplatné odstránenie vád hydraulických mostíkov v rámci námietky premlčania žalobca poukázal na svoje vyjadrenie v prípade odstránenia vád strešného plášťa a považuje ju taktiež za nedôvodnú. Žalobca opakovane vo vzťahu k predmetnej vade poukázal na zmluvné dojednanie čl. VIII ods. 7 a tiež ustanovenie , nakoľko v prípade hydraulických mostíkov a ich stavebnej pripravenosti platí povinnosť preverenia správnosti projektového riešenia dvojnásobne, nakoľko žalovaný bol povinný na základe údajov realizačného projektu zhotoviť aj

dielenskú - výrobnú dokumentáciu. Žalovaný však na nevhodnosť navrhovaného riešenia, resp. chyby neupozornil, preto za prípadné vady z dôvodu nesprávnych pokynov na realizačnom projekte znáša zodpovednosť. Zásadnou skutočnosťou pre posúdenie zodpovednosti je to, že žalovaný dodal a zabudoval do objektu iné mostíky, ako predpokladala projektová dokumentácia, obsah ktorej žalovaný podrobil kritike. Mostíky neboli identické a líšili sa nielen subjektom dodávateľa, ale aj v rozmeroch odlišných od projektovej dokumentácie. Automatickým dôsledkom tak musí byť vznik zodpovednosti žalovaného za takéto vady diela bez možnosti tvrdenia, že vady sú dôsledkom realizačného projektu, ktorý predpokladal osadenie hydraulických mostíkov iných rozmerov. Na námietku žalovaného, že nie je možné žalobe v danej časti vyhovieť, nakoľko na diele sa žiadne mostíky HAFA nenachádzajú, žalobca poukazuje na skutočnosť, že v čase podania žaloby na súd prvej inštancie žalobca netušil, že žalovaný bez jeho vedomia dodal a zabudoval iný typ hydraulických mostíkov, preto uvedenú skutočnosť nemohol pri koncipovaní žaloby (a následne ďalších procesných úkonoch) zohľadniť, avšak obe sporové strany vedia napriek tomu jednoznačne identifikovať, o vady ktorej časti diela sa jedná. Navyše, žalovaný nemôže mať prospech z konania, ktorým sám porušil zmluvný záväzok, pričom o predmetnom porušení sa žalobca dozvedel až v konaní pred súdom prvej inštancie - v takomto prípade je potrebné analogicky aplikovať zásadu, že nikto by nemal mať prospech z konania, ktorým sám porušil zákon alebo dobré mravy.

23. Žalovaný vo vyjadrení k uvedenému vyjadreniu žalobcu opätovne poukázal na to, že nárok spočívajúci v „odstránení vád strešného plášťa, oplechovania žľabov a zatekania strechy v miestach zatekania na objekte SO 01 a 02“ je uplatnený po uplynutí premlčacej doby, nestotožňuje sa s argumentom žalobcu, že podaním zo dňa 27.10.2011 došlo len k „spresneniu textácie opisu vady“ a má za to, že pôvodnou žalobou uplatnený nárok „opravy náterov oceľových konštrukcii a klampiarskych konštrukcii a strešnej krytiny“ je vadou kvalitatívne úplne odlišnou a prejavujúcou sa úplne iným spôsobom, pričom aj postup jej odstránenia je odlišný, preto nemôžu byť - napriek tomu, že žalobca tak činí - stotožňované. Žalovaný v súvislosti s touto vadou vylučuje vznik svojej zodpovednosti, nakoľko žalobcom reklamované vady zatekania strešného plášťa žalovaný odstraňoval a po ich odstránení sa na diele nevyskytovali, čo bolo potvrdené aj expertnými posudkami. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný nikdy nedosiahol odstránenie predmetnej vady je zároveň v priamom rozpore so zisteniami súdom prvej inštancie ustanoveného znalca doc. Ing. Sokolíka, CSc. a aj zisteniami prof. Ing. Bieleka, DrSc. a Doc. Ing. Bieleka, PhD., ktorí zhodne uviedli, že po vykonaní opráv cez strešnú konštrukciu nezatekalo, preto ho žalovaný považuje za nedôvodné. Skutočnosť, že existuje zatekanie do budovy, nemusí automaticky znamenať existenciu vád strešného plášťa - preukázanie je povinnosťou žalobcu. Žalovaný však v danom prípade nad rámec poukázal na to, že vyššie menovaní znalci uviedli, že príčinou zatekania je „dažďový zvod v medzistreší“, nevykonávanie údržby medzistrešného žľabu žalobcom a aj existencia vetracích otvorov prekrytých mriežkami. Keďže ale ani jedna z uvedených príčin nie je vadou strešného plášťa, znalec odpovedal, že „strecha je v dobrom technickom stave“. Na margo tvrdenia žalobcu, že zmluvné strany si neupravili situáciu, pri ktorej by mali odlišné stanoviská na spôsob realizácie diela, žalovaný poukázal na ustanovenie čl. VII bod 1.3 zmluvy o dielo, v ktorom sa práve takáto úprava nachádza. Je teda nepochybné, že ak bol žalovaný povinný stavať dielo podľa projektu a požiadaviek žalobcu, pričom ten vo svojich písomných prejavoch potvrdil, že žalovaný tak dielo zrealizoval, žalobca v konaní nemôže namietať, že strešná krytina nie je zrealizovaná v súlade so zmluvou, t.j. projektom diela a požiadavkami objednávateľa. Uvedený výklad by bol v rozpore s princípom spravodlivosti a zo zásadami poctivého obchodného styku. K namietanému použitiu záverov Ing. Seka žalovaný uviedol, že predmetný znalecký posudok namieta ako celok, nakoľko vady v ňom nachádzajúce, považuje žalovaný za významné, časté a zásadné. K nároku na bezplatné odstránenie vád hydraulických mostíkov žalovaný uviedol, že už v predošlom vyjadrení podrobne konštatoval dôvody, na základe ktorých predmetný nárok žalobcu považuje za premlčané a keďže žalobca neuvádza žiadne nové skutočnosti, odkazuje na jeho znenie. Na základe argumentácie žalobcu však opakovane poukázal na nespochybniteľnú skutočnosť, že realizačný projekt diela zabezpečoval žalobca a žalovaný bol povinný postupovať podľa jeho pokynov. Navyše, znalci v konaní uzavreli, že príčinou vady hydraulických mostíkov a oporných stien je vada realizačnej dokumentácie. Zo znaleckého posudku zároveň vyplynulo, že práve dodaním hydraulických mostíkov zn. Loading Systems namiesto zn. HAFA sa dosiahli priaznivejšie podmienky pre vykládku a nakládku tovaru. Na margo tvrdenia žalobcu, že nemal vedomosť o osadení mostíkov zn. Loading Systems žalovaný uvádza, že žalovaný pri kolaudácii predložil žalobcovi certifikát, z ktorého je zrejmé, o aký typ mostíkov sa jedná, a tak žalobca musel mať od uvedeného momentu o predmetnej skutočnosti vedomosť, dokonca aj na samotných mostíkoch je veľkými písmenami uvedená ich značka.

24. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v prípade nároku na bezplatné odstránenie vady strešného plášťa uviedol, že navrhnuté projektové riešenie strešného plášťa, v zmysle ktorého je objekt rozdelený na 3 trakty, samostatne zastrešené sedlovými strechami v spáde 3 ° (t.j. 5%) bolo v súlade s platnými technickými normami, na čo poukázal aj znalec Doc. Ing. Sokolík, CSc.. Žalovaný nedodržal pri jeho zhotovovaní riešenie navrhnuté projektovou dokumentáciou (ktorá bola navyše opatrená pečiatkou žalovaného ako zhotoviteľa) - výkresom medzistrešného žľabu K8 obsahujúcom predpísaný presah žľabu v rozsahu 40 mm, výsledkom čoho je nedostatočný presah trapézových plechov (na čo poukazuje aj fotodokumentácia v znaleckých posudkom Ing. Seka a Doc. Ing. Sokolíka, CSc.). predmetné údaje o technickom prevedení vrátane detailu medzistrešného žľabu a klampiarskych výrobkov boli súčasťou projektovej dokumentácie. Súd prvej inštancie mal vo vzťahu k predmetnému nároku za preukázané, že zatekanie bolo vadou diela, vada bola reklamovaná včas a riadne. Rovnako tak bolo preukázané, že žalovaný opakovane vykonával na strešnom plášti úpravy za účelom odstránenia namietaného zatekania. Sporná bola otázka zodpovednosti za túto vadu, pričom súd prvej inštancie považoval za osobitne dôležité žalobcom navrhované riešenie (rozdelenie na 3 trakty v spáde 3 ° (t.j. 5%)) a bol ním vyhodnotený ako nesprávny z dôvodu jeho rozporu s technickou normou. Rozhodným pre posúdenie zodpovednosti bol záver prijatý Ing. Sekom o absencii údajov o technickom prevedení v projekte, čo nie je v kompetencii realizátora diela. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu. Žalovaný na predmetné argumenty nereaguje, nakoľko nemôže nijakým spôsobom vyvrátiť, že na streche sa nachádzajú krátke plechodosky bez potrebného presahu do medzistrešného žľabu, pričom uvedená skutočnosť je riadne zdokumentovaná pri miestnych šetreniach znalcov a pre posúdenie veci je úplne irelevantné, že žalovaný poukazuje na svoju neprítomnosť pri miestnom šetrení jedného zo znalcov. Žalobca zotrváva na tom, že nie je dôvod nezohľadniť zistenia Ing. Seka z obhliadky strechy zo dňa 01.04.2012 dokazujúce závažné pochybenia žalovaného ako zhotoviteľa pri realizácii prác na streche. Súd prvej inštancie bol pri rozhodovaní povinný objektívne zistiť skutkový stav, pričom žalobca má za to, že pre jeho zistenie je podstatné, že po vypracovaní znaleckého posudku Ing. Sekom dňa 25.5.2012 žalovaný (a ani iný subjekt) strechu neopravil, a preto vady zistené v r. 2012 museli existovať aj v r. 2014, t.j. v čase, keď bol znalcom doc. Ing.Sokolíkom, CSc. vypracovaný jeho znalecký posudok - tento vady zároveň zdokumentoval, hoci obmedzene, čo však neznamený, že v predmetnom čase už neexistovali. K námietke premlčania predmetnej vady uplatnenej žalovaným žalobca poukazuje na jej posúdenie súdom prvej inštancie, s ktorým sa žalobca stotožňuje. Na margo argumentácie žalovaného o tom, že existencia zatekania nesúvisí s vadami strešného plášťa, žalobca uvádza, že v konaná preukázal, že žalovaný vady dostatočným spôsobom neodstránil, v dôsledku čoho opakovane dochádza k zatekaniu do budovy. Žalovaný poukázal na iné potenciálne príčiny, za ktoré by zároveň nemal byť zodpovedný, nepredložil však žiadny relevantný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení - na rozdiel od neho žalobca dostatočne preukázal opak. Na opätovné poukazovanie žalovaného na poddimenzovanie dažďovej kanalizácie žalobca dodáva, že toto nebolo predmetom znaleckého skúmania. K nároku na bezplatné odstránenie vád hydraulických mostíkov žalobca poukázal na správne prijatý záver o nedôvodnosti žalovaným vznesenej námietky premlčania a k otázke zodpovednosti za vady dodáva, že žalovaný bol povinný zhotoviť železobetónové prefabrikáty s dĺžkou bočnej steny 2045 mm, do ktorých mali byť osadené mostíky zn. HAFA spoločnosti Crawford, dĺžka 2000 mm a namiesto nich boli zhotovené prefabrikáty s dĺžkou bočnej steny 2080 mm - 2100 mm a osadené mostíky zn. Loading System dĺžky 1930 mm. Tvrdenie žalovaného, že takýmto postupom v skutočnosti zlepšil vlastnosti diela oproti stavu, v akom by bolo za použitia HAFA mostíkov, je toto s poukazom na ich havarijný stav absurdné. V prípade, ak si bol žalovaný vedomý nevhodnosti mostíkov zn. HAFA, bol povinný žalobcu na to v zmysle (a v súlade s čl. VIII ods. 7 zmluvy o dielo) na uvedenú skutočnosť žalobcu upozorniť, k čomu však nedošlo.

24. Žalovaný následne vo svojom vyjadrení opakovane zotrval na pôvodnej argumentácii nachádzajúcej sa v predošlých podaniach, tieto v predmetnom podaní zhrnul a k žalobcom uvádzanému tvrdeniu, že zo strany žalovaného nebolo pri zhotovovaní strešného plášťa dodržané riešenie navrhnuté projektovou dokumentáciou, poukázal na to, že na zmenu diela nebola potrebná písomná úprava dohody o zmene diela, nakoľko v zmysle zmluvy o dielo postačovala požiadavka objednávateľa na príslušnú zmenu (kvalitatívnu alebo kvantitatívnu). V konaní bolo preukázané, že žalobca pokyny na zmenu oproti projektovej dokumentácii dával a on sám písomne potvrdil, že dielo bolo zrealizované žalovaným v súlade s projektom, iba s nepodstatnými odchýlkami. Žalobca tak nemôže po 17 rokoch od prevzatia diela úspešne namietať, že strešná krytina nie je zrealizovaná v súlade so zmluvou, t.j. projektom diela a

požiadavkami žalobcu ako objednávateľa. K žalobcom namietanej súvislosti medzi dĺžkou plechodosiek a zatekaním budovy žalovaný uvádza, že táto je ničím nepodložená a nepreukázaná a tiež v zjavnom rozpore s vykonaným znaleckým dokazovaním, na základe ktorého bolo konštatované, že strecha je v dobrom technickom stave a k zatekaniu do objektu cez strešnú konštrukciu nedochádza. Žalovaný má naďalej za to, že žalobca sa žalobou zo dňa 29.05.2006 a návrhom na zmenu žaloby zo dňa 27.10.2011 domáha dvoch rozdielnych plnení a polemika, ktorú žalobca vo svojich vyjadreniach rozvádza, nie je predmetom sporového konania a opakovane poukázal na premlčanie predmetných nárokov.

25. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec v rozsahu dôvodov odvolania žalobcu aj žalovaného (vo výroku o zastavení konania v časti uplatneného nároku na bezplatnú opravu podložia pod dramixovými podlahami v objekte SO 01 a 02 v zmysle projektovej dokumentácie a v časti uplatneného nároku na bezplatné odstránenie vady pogumovania žľabov je predmetné meritórne rozhodnutie právoplatné, keďže voči nemu sporové strany odvolanie nepodali) bez nariadenia pojednávania podľa a , nakoľko nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolaní sporových strán ako aj jednotlivými vyjadreniami k podaným odvolaniam dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniam žalobcu ani žalovaného nie je možné vyhovieť. Termín vereného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu v súlade s dňa 30.10.2020.

26. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

27. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a s poukazom na odvolací súd odkazuje na správnosť dôvodov, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z titulu aplikácie ustanovenia a tiež s odkazom primerane na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , odvolací súd uvádza, že pri potvrdení rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a tým je postačujúce len odkázať cez , resp. cez (od 01.07.2016), na odôvodnenia obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

28. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam odvolateľov (žalobcu a žalovaného) odvolací súd uvádza nasledovné:

Odvolanie žalovaného:

29. Odvolací súd prioritne k žalovaným namietanému premlčaniu žalobcom uplatňovaných nárokov uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom prijatým súdom prvej inštancie a dodáva, že v prípade, ak súd vyššej inštancie vo svojom rozhodnutí, ktorým zruší rozhodnutie súdu nižšej inštancie, vysloví právny názor, je ním súd prvej inštancie viazaný. Právna teória rozoznáva okrem judikatórnej (v inej než prejednávanej skutkovo a právne obdobnej veci) záväznosť kasačnú (v tej istej priamo prejednávanej veci), pričom pre konanie po zrušení rozhodnutia súdu nižšej inštancie platí zásada viazanosti a podradenosti právnemu názoru súdu vyššej inštancie. Súd nižšej inštancie nemá (až na vývojom aplikačnej praxe určených niekoľko výnimočných prípadov) priestor pre úvahy, či bude, alebo nebude rešpektovať právny názor súdu vyššej inštancie. Takáto viazanosť právnym názorom súdu vyššej inštancie je zároveň vykonaním ústavného princípu práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, ktorého je integrálnou súčasťou. Hierarchická organizácia všeobecných súdov musí garantovať naplnenie základného práva účastníka sporového konania na súdnu ochranu a len samozrejmým vnímaním autority súdu inštančne vyššieho môže byť zabezpečená záruka jednoty (a funkčnosti) celého súdneho systému (bližšie viď uznesenie NS SR, sp. zn. zo dňa 31.03.2016, publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 8/2016). V danom prípade bolo Krajským súdom v Bratislave

ako súdom vyššej inštancie v uznesení, č.k. -161 zo dňa 14.08.2009, ktorým uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č.k. -131 zo dňa 09.09.2008, (o odmietnutí žaloby žalobcu) zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, jednoznačne konštatované, že žalobou, podanou dňa 29.05.2006, žalobca riadne identifikoval stavbu, na ktorej žiada od žalovanej strany sporu odstrániť vady a tieto vady vymenoval, pričom v prípade, ak v priebehu sporového konania dospeje súd prvej inštancie k záveru o tom, že je daná zodpovednosť zhotoviteľa (žalovaného) za vady diela, môže len uložiť povinnosť odstrániť predmetné vady, nie určiť postup zhotoviteľa pri ich odstránení. Nakoľko žalobca uplatnil svoje práva z vád diela iniciovaním sporového konania žalobou zo dňa 29.05.2006, t.j. v priebehu plynutia všeobecnej premlčacej lehoty ( v spojení s ), v dôsledku uvedeného následne nastal dôvod jej spočívania podľa , ako správne uviedol aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Na posúdenie včasnosti uplatnenia práva žalobcu preto nemá nijaký vplyv ani žalovaným namietané podanie žalobcu zo dňa 27.10.2011, ktoré bolo ako zmena žalobného návrhu pripustené uznesením súdu prvej inštancie, č. k. -521 zo dňa 31.10.2011, nakoľko sa nejedná o novo uplatnený nárok, resp. novo uplatnenú časť nároku, ale len o bližšie spresnenie, špecifikáciu vád diela, odstránenia ktorých sa žalobca domáhal nespochybniteľne včasne podanou žalobou na plnenie podľa ) zo dňa 29.05.2006. S poukazom na uvedené skutočnosti je tak námietka premlčania vznesená žalovaným právne irelevantná.

30. Na margo žalovaným namietaného hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu prax Európskeho súdu týkajúcu sa procesu dokazovania a na jeho premietnutie do odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v zmysle ktorej nie sú stanovené žiadne pravidlá týkajúce sa prípustnosti dôkazov alebo spôsobu, ktorým by mali byť hodnotené, keďže sa jedná o primárne veci regulované národným právom a národnými súdmi (bližšie viď Garcia Ruiz v. Španielsko). Aj samotný Ústavný súd SR sa vo viacerých svojich rozhodnutiach vyjadril k požiadavkám na hodnotenie dôkazov, kde poukázal na skutočnosť, že významnú úlohu v procese hodnotenia dôkazov zohráva presvedčenie súdu, ktoré by sa malo utvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov a v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola zásady voľného hodnotenia dôkazov sa uskutočňuje prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku, z ktorého musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej (bližšie viď napr. , , ).

31. Odvolací súd taktiež uvádza, že znalecký posudok ako dôkazný prostriedok podlieha sudcovskému hodnoteniu, avšak oproti iným dôkazom je pri hodnotení podstatný rozdiel, nakoľko pri hodnotení všetkých ostatných typov dôkazu môže súd hodnotiť ich obsah preto, že je pre súd daný jeho všeobecnou skúsenosťou a logickým myslením. Pri znaleckom posudku hodnotí súd dôkaz len nepriamo tým, že skúma, či je odôvodnenie posudku v súlade so všeobecnými poznatkami a skúsenosťami, či je odôvodnenie logické a či znalec prihliadol na všetko, čo mu bolo predostrené na posúdenie. Súd nemôže hodnotiť obsah znaleckého posudku po stránke jeho správnosti z hľadiska odboru, pre ktorý bol znalec ustanovený, pretože na takéto hodnotenie absentujú zo strany súdu potrebné a náležite preukázané odborné znalosti. Zásada voľného hodnotenia dôkazu však platí rovnako aj pre hodnotenie znaleckého dôkazu, pričom v danom prípade spočíva v tom, či sa javí znalec v konkrétnom prípade ako vierohodný, či jeho odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia a či vychádza zo zistených skutočností. V prípade, ak vzniknú pochybnosti, súd ich odstráni tým, že znalcovi uloží, aby vec riadne vysvetlil alebo do konania ustanoví nového znalca (bližšie viď ).

32. Odvolací súd v danom prípade nezistil taký postup prvoinštančného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov, preto prijal záver, že súd prvej inštancie nerealizoval svojvoľné a nezodpovedné hodnotenie dôkazov bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho logického základu, ale náležite sa v odôvodnení napadnutého meritórneho rozhodnutia ( ) vysporiadal s tým, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako následne vec právne posúdil. S poukazom na uvedené tak predmetná námietka žalovaného týkajúca sa spôsobu hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie v predmetnej sporovej veci neobstojí.

33. K namietanej povinnosti žalovaného odstrániť vady dažďovej kanalizácie odvolací súd v rámci namietaného premlčania nároku odkazuje na ods. 29 tohto odôvodnenia a uvádza, že súd prvej inštancie sa predmetnou vadou a jej posúdením zaoberal dostatočným spôsobom a s ním prijatými závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Žalovaný v odvolaní opakovane rozporoval existenciu

predmetnej vady, pričom v rámci konania pred súdom prvej inštancie bolo nielen z vykonaného dokazovania zrejmé, ale aj sporovými stranami potvrdené, že dažďová kanalizácia v čase odovzdania diela vykazovala vady, opravu ktorých žalovaný opakovane realizoval - tu s poukazom na ustanovenie odvolací súd dodáva, že zodpovednosť zhotoviteľa za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania, je objektívna a tým, že žalovaný (po tom, čo zo strany žalobcu došlo k ich dostatočnému, t.j. riadnemu a včasnému reklamovaniu v súlade so zákonom a zmluvnými dojednaniami) opakovane realizoval ich opravu, nemožno takéto konanie označiť za skutočnosť vylučujúcu jeho zodpovednosť - práve naopak. Navyše, pokiaľ žalovaný ako zhotoviteľ uvedenú vadu opakovane odstraňoval, postupoval tak v súlade so zmluvnými stranami vymieneným dojednaním v zmysle čl. VIII bod 5, ktorým sa zaviazal objednávateľom riadne reklamovanú vadu odstrániť. V danom prípade je preto na mieste prijatie logického záveru, že predmetná vada bola zo strany žalobcu reklamovaná riadne a včas, inak by nezakladala zmluvnú a zákonnú povinnosť žalovaného realizovať jej odstránenie, ku ktorému následne z jeho strany, resp. zo strany jeho subdodávateľov aj reálne (opakovane) dochádzalo

- čo zároveň v konaní pred súdom prvej inštancie sám žalovaný potvrdil (bližšie viď ods. 105, 107 napadnutého rozhodnutia). Túto skutočnosť zároveň preukazujú aj žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie predložené listinné dôkazy, s ktorých obsahom sa dostatočne súd prvej inštancie vysporiadal a náležite odôvodnil (viď ods. 98 odôvodnenia napadnutého rozsudku). V kontexte uvedeného je tak námietka žalovaného týkajúca sa spôsobu reklamácie tejto vady žalobcom bezpredmetná.

34. Následne z vykonaného znaleckého dokazovania (k hodnoteniu znaleckých posudkov viď ods. 30 - 32 tohto odôvodnenia) bolo v konaní pred súdom prvej inštancie jasne preukázané, že vady dažďovej kanalizácie (existujúce už v čase odovzdania diela) boli spôsobené nedodržaním projektom predpísaného technologického postupu, konkrétne nevhodná realizácia podložia (s ohľadom na zvolené materiály, ktoré nezodpovedali projektovej dokumentácii, čo zároveň v konaní pred súdom prvej inštancie uznal aj sám žalovaný), a s tým súvisiace následky silného tlaku počas stavebných činností na podložie a v ňom vsadené potrubia dažďovej kanalizácie, ktoré je možné pripísať na vrub žalovaného ako zhotoviteľa. Žalovaný ani v rámci odvolacieho konania nepreukázal žiadne relevantné argumenty, ktoré by boli spôsobilé privodiť iný záver než ten, ktorý bol prijatý súdom prvej inštancie, nakoľko neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v existencií liberačných dôvodov, na základe ktorých by vznikla zodpovednosť žalobcu za predmetnú vadu diela. K žalovaným namietanému zneniu výroku napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal so špecifikáciou uvedenej vady, nakoľko s poukazom na ods. 109 jeho odôvodnenia je zrejmé, že povinnosťou žalovaného je odstránenie výlučne tých vád, ktoré sú v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného zhotoviť dažďovú kanalizáciu v súlade s projektovou dokumentáciou predloženou žalobcom ako objednávateľom.

35. K súvisiacej skúške tesnosti dažďovej kanalizácie odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa adekvátnym spôsobom vysporiadal so závermi vyplývajúcimi zo znaleckého dokazovania a tiež s dôkazmi predloženými sporovými stranami, pričom na základe náležitého racionálneho zhodnotenia dospel k správnemu záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno tvrdenia o neuskutočnení predmetnej skúšky tesnosti, keď predloženými listinnými dôkazmi preukázal jeho opakovanú žiadosť o vykonanie skúšky tesnosti dažďovej kanalizácie a tiež skutočnosť, že skúška tesnosti mala byť vykonaná až po tom, čo dôjde k zrealizovaniu opravy reklamovanej nefunkčnej časti dažďovej kanalizácie. Žalobcom uvádzané argumenty (najmä s poukazom na obsah zápisov zo stavebného denníka a archívnych fotografií) navyše potvrdzuje aj v konaní realizované znalecké dokazovanie, výsledkom ktorého bolo prijatie záveru o zasypaní a zhutnení dažďovej kanalizácie v čase žalovaným tvrdeného údajného termínu vykonania skúšky tesnosti. Pokiaľ sa žalovaný chcel úspešné brániť, bol povinný splniť si svoju procesnú povinnosť a skutkové tvrdenia žalobcu náležitým spôsobom okrem ich popretia aj vyargumentovať. Vzhľadom na zásadu formálnej pravdy preto ani v rámci odvolacieho konania nemožno prisvedčiť námietke žalovaného o riadnom vykonaní skúšky tesnosti, pretože táto skutočnosť nebola z jeho strany relevantným spôsobom preukázaná. Odvolací súd taktiež dodáva, že žalovaným poukazovaná skúška tesnosti žľabov na strešnej konštrukcií realizovaná po ich fóliovaní nie je žalobcom žalobným návrhom požadovaná skúška tesnosti dažďovej kanalizácie.

36. K namietanej povinnosti žalovaného odstrániť nerovnosti a vertikálne pohyby jednotlivých dilatovaných častí dramixových podláh v hlavnom sklade odvolací súd poukazuje na vyššie uvádzané hodnotenie dôkazov (ods. 30 - 32 odôvodnenia), pričom dodáva, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal so závermi vyplývajúcimi z vykonaného znaleckého dokazovania a s poukazom

na niekoľkonásobné opakované reklamácie predmetnej vady zo strany žalobcu jednak pri odovzdaní diela a tiež v rámci záručnej doby v prípade posúdenia otázky jej existencie. Dramixové podlahy v stave, v akom boli vyhotovené žalovaným, nedosahovali zmluvne (resp. projektovo) vymienené vlastnosti, čo predstavuje objektívnu zodpovednosť žalovaného za predmetnú vadu ( ). Ani tvrdenie žalovaného, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, porušenie ktorej povinnosti žalovaného malo spôsobiť vznik tejto vady, nemôže privodiť zmenu v predmetnom závere súdu prvej inštancie, s ktorým sa zároveň odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, pretože v kontexte vykonaného znaleckého dokazovania (aj v súvislosti s vyššie uvedenými vadami dažďovej kanalizácie) bolo v priebehu konania pred súdom prvej inštancie zároveň konštatované, že odstránenie nedostatkov na dažďovej kanalizácii, resp. docielenie spoľahlivej prietočnosti zároveň podmieňuje aj úspešnosť pri odstraňovaní porúch na dramixovej podlahe (existencia ktorých bola v zmysle znaleckého dokazovania potvrdená), pričom ich príčinou bola zmena vlastností sypanín vplyvom premáčania od nefunkčnej kanalizácie, no najmä určené vady v skladbe podložia pod betónovými podlahami (absencia makadamu v zmysle projektovej dokumentácie), z čoho je zrejmý jednoznačný kauzálny nexus s porušením povinnosti žalovaného realizovať dielo v súlade s projektovou dokumentáciou. Žalovaný v rámci odvolania nepredložil žiadny relevantný argument, ktorý by predstavoval liberačný dôvod z porušenia zákonných a zmluvných povinností, pretože nepreukázal, že k vzniku predmetnej vady došlo následkom okolností, ktorým ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol zabrániť, príp. že by predmetnú vadu spôsobil žalobca ako objednávateľ sám, čím je zodpovednosť žalobcu v danom prípade dostatočným spôsobom vylúčená.

37. K namietanej povinnosti žalovaného odstrániť bubliny v PUR paneloch odvolací súd vo vzťahu k žalovaným uvádzanému premlčaniu taktiež poukazuje na ods. 29 tohto odôvodnenia a zároveň dopĺňa, že v priebehu konania bola preukázaná reálna existencia predmetnej vady, príčinou vzniku ktorej je chemická reakcia vo vnútri panelu, čo zároveň nebolo medzi žalobcom a žalovaným sporné, preto odvolací súd považuje námietku žalovaného o existencii predmetnej vady za irelevantnú. Pokiaľ žalovaný namietal, že to bol práve žalobca, kto prebral zodpovednosť za vady na PUR paneloch, a to určením konkrétneho typu obvodového plášťa budovy a stanovením dodávateľa PUR panelov (ktorým bola v rozhodnom čase spoločnosť FRIGOMONT Slovakia, s.r.o., so sídlom Radvanská 27, 811 02 Bratislava, IČO: 35 835 451), v dôsledku čoho je vylúčená zodpovednosť žalovaného za vady spočívajúce vo výskyte bublín v predmetných paneloch, odvolací súd poukazuje v rámci riešenia otázky zodpovednosti na ustanovenie (zároveň s dôrazom na jeho transponovanie do čl. VIII bod 3 zmluvy o dielo). V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný dňa 01.08.2002 uzavrel s menovanou spoločnosťou zmluvu o dielo č. 359/2002 (č.l.-1179 a nasl. spisu), na základe ktorej si žalovaný prostredníctvom nej ako zhotoviteľa objednal zhotovenie časti diela spočívajúcej (okrem iného) v zhotovení obvodových stien z PUR panelov. S poukazom na uvedené ustanovenie , premietnuté aj do čl. VIII bod 3 zmluvy o dielo, bol žalovaný oprávnený poveriť vykonaním časti diela menovanú spoločnosť, avšak takéto „použitie“ inej osoby na vykonanie časti diela nezbavuje žalovaného ako zhotoviteľa priamej zodpovednosti. Na uvedenú skutočnosť nemá nijakým spôsobom vplyv ani námietka žalovaného o tom, že menovanú spoločnosť si „direktívne určil žalobca“, nakoľko táto nebola so žalobcom v nijakom zmluvnom vzťahu, ale len so žalovaným, pričom rovnako tak v konaní nebolo žalovaným preukázané, že by sa v prípade PUR panelov jednalo o veci, ktoré by bol žalobca povinný obstarať na vykonanie diela v zmysle . Je teda nespochybniteľné, že v prípade spoločnosti FRIGOMONT Slovakia, s.r.o. sa jedná o subdodávateľa žalovanej strany sporu, ktorá ako zhotoviteľ diela preberá komplexnú zodpovednosť aj za menovanú spoločnosť ako zhotoviteľa časti diela. Rovnako tak je nesporné, že žalobca ako objednávateľ si notifikačnú povinnosť o uvedených vadách diela splnil, pričom samotnou skutočnosťou, že žalovaný následne realizoval opravu 200 kusov bublín, nielenže potvrdil existenciu predmetnej vady (ktorú sa následne v priebehu odvolacieho konania snaží spochybniť), ale zároveň tým uznal svoju zodpovednosť v zmysle .

38. Na margo žalovaným spochybňovanej určitosti výroku napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie zaviazal žalovaného povinnosťou odstrániť 43 ks (doposiaľ existujúcich) bublín v PUR paneloch, a to v súlade so žalobcom preukázaným podrobným súpisom počtu a umiestnenia bublín ku dňu 12.9.2005 tak, ako boli zakreslené - súc viazaný žalobným návrhom ( ), čo vzhľadom na existenciu predmetného listinného dôkazu predstavuje dostatočnú špecifikáciu povinnosti žalovaného, preto odvolací súd námietke žalovaného o nevykonateľnosti predmetného výroku vyhovieť nemohol.

Odvolanie žalobcu:

39. Prednostne k argumentácií žalobcu založenej na nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, ktorá zakladá odvolací dôvod uvedený v , podľa ktorého súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie je riadne a dôsledne odôvodnené, je zrozumiteľné a dáva odpoveď na všetky podstatné otázky, hoci sa s nimi žalobca nestotožňuje, preto nie je možné konštatovať naplnenie odvolacieho dôvodu spojeného s porušením práva na spravodlivý proces ( ). Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (ÚS SR sp. zn. , , .). K námietke žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozsudku súdom prvej inštancie odvolací súd dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne ani právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako ani to, aby bola sporová strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (). Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že predmetný odvolací dôvod nie je v danom prípade opodstatnený.

40. Pokiaľ žalobca namieta zamietnutie žaloby v časti nároku na bezplatné odstránenie vady strešného plášťa, odvolací súd poukazuje na to, že spornou v danom prípade bola otázka zodpovednosti za výskyt predmetnej vady (existencia vady ako takej vrátane opakovane vykonaných úprav na strešnom plášti zo strany žalovaného rozporované neboli), s ktorou sa však súd prvej inštancie dostatočným spôsobom v napadnutom rozhodnutí vysporiadal. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie (na margo hodnotenia znaleckých posudkov odvolací súd opakovane odkazuje na ods. 30 - 32 tohto odôvodnenia) vyplynulo, že primárna príčina predmetnej vady tkvie v nesprávnej časti projektovej dokumentácie stanovujúcej nedostatočný sklon strechy, ktorú ako podstatu vzniku predmetnej vady označil v konaní aj žalovaný, pričom následne spolupôsobila aj vadná realizácia diela zo strany žalovaného. Sporovému konaniu dominuje zásada formálnej pravdy, pričom platí, čo nie je dokázané, je to isté, ako keby nebolo (idem est non esse aut non probari). Keďže v rámci sporového konania je povinnosťou a zodpovednosťou strany sporu (t.j. jej iniciatívou) zabezpečenie relevantných podkladov pre meritórne rozhodnutie, súd môže svoje rozhodnutie oprieť len o skutočnosti ňou prednesené. Žalobca ako objednávateľ sa s poukazom na znenie čl. VII bod 1.2 zmluvy zaviazal zabezpečiť realizačný projekt (projektovú dokumentáciu), pričom v prípade, ak požaduje kvantitatívne či kvalitatívne zmeny diela mimo zmluvne dohodnutých, jedná sa o okolnosť vylučujúcu zodpovednosť žalovaného (čl. X bod 2.3 zmluvy). Zároveň v prípade existencie rozporných stanovísk má žalobca ako objednávateľ rozhodujúce stanovisko a tiež preberá zodpovednosť za dopad takéhoto rozhodnutia na realizáciu diela (čl. VII bod 1.3 zmluvy). Nakoľko samotný žalobca v konaní výslovne potvrdil, že žalovaný zhotovil dielo v zmysle zmluvy o dielo v súlade s projektom iba s nepodstatnými odchýlkami, čím je jednoznačne vylúčený svojvoľný odklon žalovanej strany sporu od pokynov objednávateľa a zároveň v konaní v zmysle sporovými stranami vymieneného znenia zmluvy o dielo relevantným spôsobom ako subjekt primárne zodpovedný za preukázanie svojich tvrdení nepreukázal porušenie zmluvných či zákonných povinností - spolupôsobenie pri realizácií projektu v zmysle čl. VII ods. 2 zmluvy s poukazom na ustanovenie , príp. porušenie notifikačnej povinnosti podľa zo strany žalovaného, odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje so záverom prijatým súdom prvej inštancie, ktorý s poukazom na prejednací princíp vyslovil, že žalobca ním tvrdenú skutočnosť spočívajúcu v spôsobení vád strešnej krytiny v dôsledku pochybenia žalovaného pri realizácii stavby nepreukázal. V danom prípade preto žalobcovi právo z predmetnej vady priznať nemožno a súd prvej inštancie správne žalobu v predmetnej časti zamietol.

41. Na margo žalobcom namietaného zamietnutia žaloby v časti nároku na bezplatné odstránenie vád hydraulických mostíkov odvolací súd taktiež poukazuje na zásadu formálnej pravdy (prejednací princíp), ktorý dominuje sporovému konaniu v štádiu dokazovania. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že žalovaný realizoval stavebné konštrukcie boxov pre hydraulické mostíky a dodal hydraulické mostíky zn. LOADING SYSTEMS namiesto HAFA mostíkov, pričom po následnom vyhotovovaní hydraulických mostíkov sa vyskytli vady diela, deklarované aj znaleckým dokazovaním. Spornou zostala otázka zodpovednosti za predmetnú vadu. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že projektová dokumentácia - realizačný projekt stavby bol nevhodne vypracovaný. V prípade, ak žalobca žiadal zaviazať v spore žalovaného povinnosťou odstrániť vady hydraulických mostíkov, bolo jeho povinnosťou preukázať, že sa jedná o také vady diela, za ktoré nesie zodpovednosť žalovaný ako zhotoviteľ. Tu odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené výslovné potvrdenie žalobcu, že k zhotoveniu diela došlo v zmysle zmluvy v súlade s projektom a iba s nepodstatnými odchýlkami, čo logicky odôvodňuje súhlas objednávateľa so zhotovením hydraulických mostíkov žalovaným realizovaným spôsobom (vrátane použitia mostíkov zn. LOADING SYSTEMS), ktorý bol navyše podľa znalcov z hľadiska užívania vykonaný v prospech žalobcu, v súlade s jeho pokynmi a záujmami. V danom prípade je tak v zmysle ustanovenia čl. VII bod 1. 2 vylúčená zodpovednosť žalovaného ako zhotoviteľa, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Odvolací súd taktiež poukazuje na žalobným návrhom požadované odstránenie vád HAFA mostíkov a dodáva, že je to práve žalobca, ktorý v rámci konania opakovane poukazoval na pochybenie žalovaného spočívajúce v nedodaní hydraulických mostíkov zn. HAFA, ale LOADING SYSTEMS, preto z uvedeného vyplýva, že žalobca sa navyše domáha odstránenia vady - zodpovednosť žalovaného za vznik ktorej adekvátnym spôsobom nepreukázal - hydraulických mostíkov, ktoré sa na predmetnom diele nenachádzajú, a teda navyše takúto povinnosť z podstaty veci žalovaný ani splniť nemôže.

42. Záverom odvolací súd konštatuje, že skutočnosť, že sporové strany sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňujú, sama o sebe nepostačuje na prijatie nimi tvrdeného záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nesleduje účel základného práva na súdnu ochranu. To, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv sporových strán, nemožno považovať za porušenie práva v zmysle SR, nakoľko pod právo na spravodlivý proces nemožno subsumovať právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi závermi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby bola sporová strana pred všeobecným súdom úspešná, na čo poukazuje aj stabilná rozhodovacia činnosť ÚS SR (napr. , , , a ).

43. Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti považuje námietky žalobcu a žalovaného ako odvolateľov v celom rozsahu za právne irelevantné a má za to, že súd prvej inštancie dospel rozsiahlym dokazovaním k správnym skutkovým zisteniam a následne vec správne právne posúdil. Odvolací súd zároveň v konaní pred súdom prvej inštancie nezistil žiadne vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie v predmetnej sporovej veci.

44. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach vo výroku 2, 3, 4 a 5 podľa , ako vecne správny potvrdil.

45. Podlˇa su´d prizna´ strane na´hradu trov konania podlˇa pomeru jej u´spechu vo veci.

46. Podlˇa , ak mala strana vo veci u´spech len cˇiastocˇny´, su´d na´hradu trov konania pomerne rozdeli´, pri´padne vyslovi´, zˇe zˇiadna zo stra´n nema´ na´rok na na´hradu trov konania.

47. Odvolaci´ su´d s poukazom na výsledok odvolacieho konania dospel k za´veru, zˇe pomer u´spechu a neu´spechu sporových strán vo veci je rovnaky´, a preto zˇiadnej zo sporových stra´n nepriznal pra´vo na na´hradu trov odvolacieho konania v zmysle v spojení s . Za´rovenˇ z ty´ch isty´ch do^vodov je vecne spra´vny aj vy´rok napadnute´ho rozsudku su´du prvej insˇtancie o trova´ch konania, ktory´m zˇiadnej zo stra´n nepriznal pra´vo na na´hradu trov konania podlˇa , preto odvolaci´ su´d potvrdil aj tento vy´rok rozsudku su´du prvej insˇtancie podlˇa ako vecne spra´vny. Vzhľadom na uvedené je tak vecne správny aj výrok súdu prvej inštancie o

pomernom znášaní trov štátu obomi sporovými stranami, ktorý odvolací súd, postupujúc podľa , taktiež ako vecne správny potvrdil.

48. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).