Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 80/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2014

predbežne prerokoval sťažnosť I. K., a obchodnej spoločnosti FKH elektro, s. r. o.,

Nobelovo námestie 1260/5, Bratislava, zastúpených advokátom JUDr. Jozefom Polákom,

Advokátska kancelária, Radlinského 1718, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia ich

základného práva na súdnu ochranu podľa ,

základného práva na rovnosť účastníkov súdneho konania podľa

Slovenskej republiky, základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Krajského súdu v Trenčíne č. k. -279 z 24. júla 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. K. a obchodnej spoločnosti FKH elektro, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. októbra 2013

doručená sťažnosť I. K., a obchodnej spoločnosti FKH elektro, s. r. o., Nobelovo námestie

1260/5, Bratislava (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“), základného práva na rovnosť účastníkov súdneho konania podľa čl. 47 ods. 3

, základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa ods.

2 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v

Trenčíne (ďalej len „krajsky súd“) č. k. -279 z 24. júla 2013.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli:

«... Sťažovateľ 1/ a 2/ vystupoval ako žalobca 1/ a 2/ v konaní o určenie neplatnosti

právneho úkonu proti žalovaným 1/ V., a. s..., 2/ J. K...,

Predmetom konania bol návrh sťažovateľa 1/ a 2/ na určenie neplatnosti zmluvy

o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam... uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako

záložným veriteľom na jednej strane a sťažovateľkou 1/ a žalovaným 2/ ako záložcami na

strane druhej, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti zapísané

na LV... (ďalej len „záložná zmluva“)...

Sporným a podstatným pre rozhodnutie vo veci bolo posúdenie skutkovej otázky, či

žalobkyňa 1/záložnú zmluvu podpísala.

Za týmto účelom súd nariadil znalecké dokazovanie súdneho inžinierstva

Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý znalecký ústav vypracoval znalecký posudok..., o závery

ktorého sa súd prvého stupňa opiera.

Sťažovatelia 1/ a 2/ však po oboznámení sa s obsahom znaleckého posudku namietli

správnosť jeho záverov a navrhli kontrolné znalecké dokazovanie, ktorý návrh

na dokazovanie súd zamietol. V procese vyhodnocovania námietok sťažovateľov a ich

ďalších procesných návrhov však došlo k viacerým pochybeniam zo strany súdu, tak

v rovine procesnej ako aj skutkovej,

Sťažovatelia na poslednom pojednávaní žiadali vykonať kontrolné znalecké

dokazovanie, ktoré súd zamietol, nakoľko pre navrhované kontrolné znalecké dokazovanie

bez významných námietok k znaleckému posudku súd nevidel žiaden relevantný dôvod.

Sťažovatelia ale kontrolné znalecké dokazovanie navrhli nie až na poslednom

pojednávaní, ale vykonanie tohto dôkazu žiadali obratom po oboznámení sa s obsahom

znaleckého posudku... Návrh sťažovateľov na kontrolné znalecké dokazovanie bol podaný

písomne, podaním zo dňa 16. 05. 2012, krátko po tom, čo im bol doručený znalecký

posudok. V písomnom návrhu na kontrolné znalecké dokazovanie ozrejmili skutočnosti,

ktoré zostali v predloženom znaleckom posudku nepovšimnuté a ktorých preskúmanie

kontrolným znaleckým posudkom bolo (a aj naďalej je) pre jednoznačný záver o pravosti

sporných podpisov podstatné a nevyhnutné.

Zamietnutie návrhu na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania bolo

nesprávne a odôvodnenie zamietnutia procesného návrhu zo strany konajúceho súdu je

nepresvedčivé, a to aj s poukazom na novú podstatnú skutočnosť, ktorá vyšla najavo

na ostatnom pojednávaní, ktorou je fakt, že žalovaný v rade 2/, t. j. manžel sťažovateľky 1/

sa priznal, že predmetnú záložnú zmluvu podpísal za manželku on sám z dôvodu časovej

tiesne.

Súd napriek tejto podstatnej okolnosti zamietol kontrolné znalecké dokazovanie

a dokonca ani nevykonal výsluch znalca, ktorý namietaný znalecký posudok predložil, a to

napriek tomu, že súd v písomnom oznámení zo dňa 25. 05. 2012 sťažovateľom oznámil, že

na pojednávaní dňa 31. 05. 2012 bude predvolaný znalec.

Predvolaný znalec sa však na pojednávanie dňa 31. 05. 2012 nedostavil a v priebehu

pojednávania bolo doručené jeho ospravedlnenie...

K záveru znaleckého posudku... sťažovatelia uviedli, že napriek jeho obsiahlosti ho

nemožno považovať za presvedčivý a jednoznačný tak, ako ho vyhodnotil súd. V znaleckom

posudku absentuje náležité vysporiadanie sa so zistenými rozdielnymi znakmi medzi

spornými a porovnávacími podpismi. Na str. 31 znaleckého posudku sa konštatuje, že

porovnaním podpisov bolo zistené, že sporné podpisy a porovnávacie podpisy v

jednotlivých rovinách skúmania vykazujú podobné, zhodné a rozdielne znaky. V závere

znaleckého posudku (str. 73) sa však konštatuje, že porovnaním sporných podpisov a

porovnávacích podpisov sa zistili identifikačné hodnotné zhodné, podobné znaky, V

znaleckom posudku však absentuje vyhodnotenie skôr uvádzaných rozdielnych znakov...»

Sťažovatelia vo veci samej navrhujú, aby po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

ústavný súd vydal takéto rozhodnutie:

„1. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. -279 zo dňa 24.

07. 2013 bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa SR, spočívajúce

v práve na súdnu ochranu na nezávislom a nestrannom súde, podľa SR

veta prvá in fíne spočívajúce v práve každého vyjadriť sa

ku všetkým vykonávaným dôkazom, SR v zmysle ktorého sú si všetci

účastníci v konaní rovní a základné právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, spočívajúce v práve na spravodlivé súdne konanie.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

sp. zn. -279 zo dňa 24. 07. 2013, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu

Považská Bystrica rozsudkom pod sp. zn. -180 zo dňa 31. 05. 2012,

o zamietnutí žaloby o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu a vec vracia Krajskému súdu

v Trenčíne na ďalšie konanie.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch

v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že

môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu

predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo

slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ,

, ).

Sťažovatelia namietajú porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , základného práva na rovnosť účastníkov súdneho konania podľa

, základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa

ods. 2 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru rozsudkom

krajského súdu č. k. -279 z 24. júla 2013. Krajský súd označeným

rozhodnutím potvrdil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný

súd“) č. k. -180 z 31. mája 2012.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd poznamenáva, že medzi právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a jemu porovnateľným právom na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru niet zásadných odlišností, a prípadné porušenie uvedených práv je preto potrebné

posudzovať spoločne.

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva ( v spojení s

). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého

na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať

základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných

zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý

predpisuje zákon (). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal

ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne

súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.

Článok 6 ods. 1 dohovoru každému zaručuje právo podať žalobu o uplatnenie svojich

občianskych práv a záväzkov na súde. Takto interpretovaný článok zahŕňa právo na súd,

do ktorého patrí právo na prístup k súdu. K nemu sa pridávajú záruky ustanovené čl. 6

ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie konania. To všetko

v súhrne zakladá právo na spravodlivé prerokovanie veci (rozhodnutie Európskeho súdu

pre ľudské práva z 21. februára 1975, séria A, č. 18, s. 18, § 36). Právo na spravodlivé

prerokovanie veci zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania,

právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a iné

požiadavky spravodlivého procesu ().

Sťažovatelia okrem porušenia základného práva na súdnu ochranu namietajú aj

porušenie práva na predloženie dôkazov ( ) v konaní a na rovnosť

v súdnom konaní ( ), čo všetko spájajú s postupom krajského súdu

v konkrétnom súdnom konaní.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie

rozhodnutia, odôvodnenie ktorých je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne

nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (,

).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu ústavné právo na súdnu ochranu však

neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym) súdom, teda

za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu)

v konaní pred všeobecným súdom (napr. , , ).

Vo vzťahu k rozsudku krajského súdu č. k. -279 z 24. júla 2013,

ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. -180 z 31. mája 2012,

sťažovatelia namietajú, že v súdnom konaní nebol vykonaný nimi navrhnutý dôkaz –

kontrolné znalecké dokazovanie. Sťažovatelia považujú napadnutý rozsudok za arbitrárny.

Krajský súd v rozsudku č. k. -279 z 24. júla 2013 dospel k týmto

právnym záverom:

„... Navrhovatelia vo svojom odvolaní uplatňujú dôvody na odvolanie podľa § 205

ods. 2 písm. c/ (súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) a písm. b/ (konanie má

inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci)...

V prejednávanej veci navrhovatelia za takúto inú vadu konania považujú tú

skutočnosť, že v závere znaleckého posudku z odboru grafológie boli podpísané dve osoby,

ktoré znalecký posudok vyhotovili, avšak len jedna z nich je zapísaná v zozname znalcov.

Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že v danej veci bolo súdom prvého stupňa

nariadené znalecké dokazovanie z odboru Grafológie, ktorý vykonal Ústav súdneho

inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Podľa znaleckej doložky bol znalecký posudok

vypracovaný znaleckým zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a

prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pre odbory:

Doprava cestná, Ekonómia a manažment, Elektrotechnika, Písmoznalectvo, Stavebníctvo,

Strojárstvo a Ekonomika a riadenie podnikov...

V prejednávanej veci je nepochybné, že znalecký posudok podala právnická osoba,

ktorá je zapísaná v zozname znalcov ako znalecký ústav. Nie je následne vecou súdu

v každej jednej prejednávanej veci skúmať, či na vypracovaní predmetného znaleckého

úkonu participovali osoby, majúce potrebnú odbornosť, ktorá sa vyššie uvedeným postupom

predpokladá...

V prejednávanej veci navrhovatelia v odvolaní považujú za nevykonanie takéhoto

dôkazu nenariadenie kontrolného znaleckého dokazovania z odboru grafológia.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa nariadil na posúdenie otázky zásadnej pre

rozhodnutie o platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu - záložnej zmluvy, a to

na zistenie, či túto zmluvu podpísala vlastnoručne navrhovateľka 1/, znalecké dokazovanie

znaleckým z odboru grafológie ( ). Súd, pri vykonávaní dokazovania,

sa môže dostať do situácie, keď je treba poznanie skutočností, ku ktorých zisteniu sú

nevyhnutné odborné znalosti a skúsenosti. Odbornými znalosťami sa tu rozumejú iné

znalosti, než znalosti práva a iné znalosti a skúsenosti, než ktoré sudcovi dáva všeobecná

skúsenosť. Aj takýto znalecký dôkaz podlieha sudcovskému hodnoteniu podľa

Oproti iným dôkazom je tu však pri hodnotení podstatný rozdiel, pretože pri hodnotení

všetkých ostatných dôkazov, okrem znaleckého, môže súd hodnotiť ich obsah preto, že ich

obsah je pre súd daný jeho všeobecnou skúsenosťou a znalosťou logického myslenia.

Pri znaleckom dôkaze hodnotí súd vierohodnosť osoby znalca a logičnosť správ, ktoré súdu

podáva. Pri iných dôkazných prostriedkoch hodnotí súd tieto priamo, bezprostredne, ale

zo znaleckého posudku súd hodnotí dôkaz len napriamo tým, že skúma, či odôvodnenie

posudku je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami a či jeho odôvodnenie je

logické a či znalec prihliada na všetko, čo mu bolo na posúdenie predostrené. Nemôže teda

hodnotiť obsah znaleckého posudku po stránke jeho správnosti z hľadiska oboru, pre ktorý

bol znalec ustanovený, pretože pre takého hodnotenie mu chýbajú potrebné a náležité

preukázané odborné znalosti. Voľné hodnotenie znaleckého dôkazu súdom teda môže

spočívať len v tom, či sa javí znalec v konkrétnom prípade ako vieryhodný a či jeho

odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám správneho myslenia, a či znalec

vychádza zo zistených skutočností. Ak má súd v tomto smere nejaké pochybnosti, odstráni

ich tým, že znalcovi uloží, aby vec riadne vysvetlil, alebo ustanoví nového znalca.

V prejednávanej veci navrhovatelia v odvolaní hodnotia znalecký posudok práve

z hľadiska odboru, pre ktorý bol znalec ustanovený, keď spochybňujú záver znaleckého

ústavu o tom, že sporné podpisy a porovnávacie podpisy v jednotlivých rovinách skúmania

vykazujú podobné, zhodné a rozdielne znaky, ale v závere znaleckého posudku znalci

konštatujú, že porovnaním sporných podpisov a porovnávacích podpisov sa zistili

identifikačné hodnotné, zhodné, podobné znaky. Poukazujú aj na rozdielne znaky medzi

podpisom navrhovateľky a podpisom na záložnej zmluve, ktoré podľa názoru navrhovateľov

nie sú zhodné. Tu ide o hodnotenie znaleckého posudku po stránke jeho správnosti

z hľadiska oboru, pre ktorý bol znalecký ústav ustanovený a pre takéto hodnotenie nemajú

ako účastníci konania ani súd potrebné odborné znalosti, a preto ani v tomto smere

znalecký posudok nepodlieha hodnoteniu súdom.

Súd prvého stupňa znalecký posudok považoval za vierohodný, najmä z hľadiska

kvantitatívneho získania a použitia porovnávacích materiálov.

Navrhovatelia v priebehu odvolacieho konania predložili odborné stanovisko

znalkyne z odboru grafológie M. Z., ktoré bolo podané na ich vyžiadanie. Takéto odborné

stanovisko treba považovať za súkromnú listinu ( ). Okrem toho bolo znalkyňou

vypracované ako fyzickou osobou a zameriava sa na preskúmanie postupu znaleckého

ústavu. Znalkyňa zároveň konštatovala, že nemá k dispozícii súdny spis a tým ani materiály,

ktoré mala k dispozícii znalecká inštitúcia. Znalkyňa porovnávala podpis navrhovateľky 1/ s

podpisom odporcu 2/ a aj podľa jej záverov je možné o J. K. uvažovať ako o pisateľovi

sporných podpisov v rovine pravdepodobnosti. Podľa záveru znaleckého posudku Ústavu

súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline však záver znaleckého posudku, podľa

ktorého písomnosť podpísala navrhovateľka 1/, bol ustálený v rovine jednoznačnosti.

Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd uzatvára, že nariadenie kontrolného

znaleckého dokazovania v odbore Grafológia, práve vzhľadom na subjekt, ktorý podával

v konaní znalecký posudok, ako aj na nejednoznačné závery znalkyne v písomnosti podanej

na základe vyžiadania účastníka konania v odvolacom konaní, nie je možné považovať

za také nevykonanie dôkazu, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť

a že by v dôsledku jeho nevykonania vznikol nedostatok v skutkových zisteniach. Odvolací

súd preto nepovažoval za opodstatnene uplatnený v odvolaní ani dôvod na odvolanie podľa

Odvolací súd sa v ďalšom stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia

v súlade s ust. , ktoré považuje za správne...“

Z citovanej časti odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd sa

štandardným a ústavne akceptovateľným spôsobom vyrovnal s otázkou nevyhovenia návrhu

sťažovateľov na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania a túto aj súladne s

a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach, ktoré sú súčasťou právneho poriadku

Slovenskej republiky, vyhodnotil.

Ústavný súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu nevykazuje znaky

arbitrárnosti, je ústavne akceptovateľné, pričom nezistil existenciu skutočností svedčiacich

o tom, že by ho bolo možné považovať za popierajúce zmysel práva na súdnu ochranu,

keďže krajský súd zrozumiteľne vysvetlil právne závery, ku ktorým dospel. Uvedené platí aj

v prípade, keď sa vnútorná intencionalita právnych úvah sťažovateľov uberala iným

smerom ako právny názor krajského súdu, ktorý síce rozhodol spôsobom, s ktorým

sťažovatelia nesúhlasia, avšak rozhodnutie dostatočne odôvodnil na základe vlastných

myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré ústavný súd nie je oprávnený a ani povinný

nahrádzať. K tomu ústavný súd obdobne poznamenáva, že ak sa konanie pred všeobecným

súdom neskončí podľa želania účastníka konania, táto okolnosť sama osebe nie je právnym

základom pre namietnutie porušenia základného práva (napr. ).

Ústavný súd vzhľadom na ústavný príkaz obsiahnutý v , že domáhať sa

práv uvedených aj v sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia

vykonávajú, musel preskúmať aj postup krajského súdu v zmysle Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý upravuje postup tohto súdu pri rozhodovaní o odvolaní

proti rozsudku okresného súdu sp. zn. z 31. mája 2012. Sťažovatelia v odvolaní

v zmysle a napadli v odvolaní inú vadu v konaní a neúplné

zistenie skutkového stavu. Postup krajského súdu podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 a § 219

ods. 1 možno hodnotiť ako súladný s .

K námietke nevysporiadania sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými

sťažovateľmi v ich odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa ústavný súd v súlade

so svojou konštantnou judikatúrou uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo

účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (m. m. , ).

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd napadnutým

rozsudkom č. k. -279 z 24. júla 2013 neporušil sťažovateľmi označené

základné právo na súdnu ochranu podľa , základné právo na rovnosť

účastníkov súdneho konania podľa , základné právo vyjadriť sa

ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa a právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd preto sťažnosť odmietol podľa

považujúc ju za zjavne neopodstatnenú. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti rozhodovanie

o ďalších procesných návrhoch sťažovateľov (zrušenie rozsudku krajského súdu a vrátenie

veci na ďalšie konanie, priznanie náhrady trov konania) v danej veci stratilo opodstatnenie,

preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2014