Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

50Cb/21/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Svrčkovou v právnej veci žalobcu : BK SERVIS s.r.o., so sídlom Prašná 6, 040 18 Košice - Krásna, IČO : 36 586 188, právne zastúpený AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406 proti žalovanému : KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO : 00 585 441, právne zastúpený JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 107,86 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 107,86 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 107,86 eur od 07.11.2019 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou postúpenou z Okresného súdu Banská Bystrica Okresnému súdu Žilina dňa 10.07.2020 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 107,86 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 107,86 eur od 07.11.2019 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur a nahradiť trovy konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa dňa 27.06.2019 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle P. L., EČV: W., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo MARIMIX, s.r.o., sídlo Družstevná 1, Nižná Myšľa 04 415, IČO: 47 055 294, ktorá mala uzatvorenú poistnú zmluvu u žalovaného (ďalej ako poistený). Predmetná poistná udalosť bola žalovanému ohlásená dňa 27.06.2019 a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poistený dal svoje poškodené motorové vozidlo P. L., EČV: W., opraviť v servise BK SERVIS s.r.o., so sídlom: Prašná 6, 040 18 Košice- Krásna, IČO : 36 586 188, t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 1.665,55 eur s DPH (1.387,96 eur bez DPH). Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 20190179. Poistenému bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 23.10.2019 oznámené, že dňa 22.10.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX predstavovala sumu vo výške 1.665,55 eur s DPH (1.387,96 eur bez DPH). Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola vo výške 1.280,10 eur. Celková nepriznaná suma po odpočítaní DPH je vo výške 107,86 eur bez DPH. Výpočet výšky plnenia zo dňa 23.10.2019 z poistnej udalosti číslo: XXXXXXXXXX : faktúra

za opravu vozidla číslo: 20190179, BK SERVIS 1.665,55 eur, rozdiel medzi priznanou kalkuláciou po vykonaní obhliadky - 129,43 eur, spolu priznané 1.536,12 eur, odpočet DPH -256,02 eur, výška škody bez DPH v sume 1.280,10 eur, poistné plnenie : 1.280,10 eur, poistné plnenie/doplatok celkom 1.280,10 eur. Neuznaná suma vo výške 107,86 eur, bola vlastníkom motorového vozidla P. L., EČV: W., ktorým je poistený, t.j. MARIMIX, s.r.o., postúpená na žalobcu a to zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.2019. Žalovaný neuviedol, na základe čoho vykonal krátenie poistného, ani v akej výške priznal normohodinu za vykonané práce. Oznámenie o poistnom plnení, je teda nepreskúmateľné. Nepredložil ani len kalkuláciu, podľa ktorej vykonával šetrenie škodovej udalosti. Na základe uvedeného považuje žalobca oznámenie o poistnom plnení za nedôvodné a nepreskúmateľné a arbitrárne. V danom prípade sa teda jedná o svojvôľu žalovaného pri stanovení nákladov na opravu, čo je neakceptovateľné. Žalovaný porušil svoju základnú povinnosť a to vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti a povinnosť svoje závery riadne odôvodniť. V zmysle , ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. Skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení, resp. vo výpočte poistného plnenia, uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má poistený, resp. žalobca nárok. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonané a fakturované opravy. Servis pri opravách poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo P. L., EČV: W. bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovými udalosťami. Opravy boli prevedené účelne a smerovali len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, ich cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou resp. poistnou udalosťou. V zmysle článku X ods. 3 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie č. XXXX: „Primerané náklady na opravu sa posudzujú nasledovne: a) účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtovaný podľa opravcu, sa porovnáva s kalkulačným programom nákladov na opravu, po prípade s katalógovými cenami náhradných dielov a časovými normami udávanými výrobcom, b) v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR. Náklady na prácu a lakovanie, sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Pokiaľ ide viazanie výšku poistného planenia na kalkulačný program poisťovne, žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. : „K samotnej kalkulácii poistného plnenia (AUDATEX), predloženej žalovaným v konaní pred okresným súdom je potrebné v zhode so súdom prvej inštancie uviesť, že program AUDATEX môže paušálne (odhadom podľa nastavenia systému) stanoviť predpokladanú cenu opravy, avšak nemôže zohľadniť všetky rozhodné skutočnosti k výslednej skutočnej (primeranej a účelnej) cene realizovanej opravy poškodeného vozidla. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetná kalkulácia žalovaného nie je bez ďalšieho objektívnym a už vôbec nie jediným nástrojom pre výpočet zistenia výšky reálnej ceny uskutočnenej opravy a v podstate má poisťovni slúžiť ako porovnávacia pomôcka, čo vyplýva aj zo znenia čl. IX ods. 2 písm. a) zmluvných dojednaní: ,,Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: a) V autorizovaných opravovniach pre danú značku a typ vozidla sa účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu poisťovne pri použití originálnych náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom.“ Kalkuláciou žalovaného je určená potencionálna škoda, nie však skutočná škoda, pretože kalkulačný program nemôže premietnuť všetky okolnosti konkrétnej opravy poškodeného vozidla.“ Ustanovenie definuje podmienky, za ktorých je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť. Poistné plnenie možno znížiť len pod podmienkou, že došlo k vedomému porušeniu povinností uvedených v odseku 1 a 2 . Poistený riadne oznámil poistné udalosti bez zbytočného odkladu, umožnil obhliadku poškodeného motorového vozidla a poskytol všetky doklady týkajúce sa opravy motorového vozidla, ktoré mal k dispozícii. Podporne žalobca uvádza, že na strane poisteného, resp. žalobcu, na ktorého bola predmetná pohľadávka postúpená, nedošlo k porušeniu povinností uvedených v odseku 1 a 2 ust. , naopak poistený resp. žalobca si všetky povinnosti splnil a preto z tohto hľadiska nie je dôvod na strane žalovaného na zníženie poistného plnenia. Dôvod krátenia je teda nedôvodný a nezákonný. Na základe uvedeného tak žalobca uplatňuje nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, ktoré mu bolo neoprávnene krátené a to spolu vo výške 107,86 eur

s príslušenstvom. Ak žalovaný podá odpor, žalobca navrhol, aby predložil pri svojom prvom úkone celý likvidačný spis poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, z ktorého je zrejmé, ako žalovaný vykonával šetrenie jednotlivých poistných udalostí. Žalovaný listom zo dňa 23.10.2019 oznámil, že dňa 22.10.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas dostal sa do omeškania a žalobca si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania a to 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 107,86 eur od 07.11.2019 do zaplatenia.

3. Po vydaní platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania (sp. zn. ), žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením , nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Zároveň podľa ods. 2 opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Z uvádzaného rozhodnutia NS SR vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený. S poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ust. vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol zo žalobcom platne uzatvoriť ZoPP, ktorú Žalobca v konaní predložil. Uzatvorením predmetnej ZoPP nemohlo dôjsť k tzv. postúpeniu pohľadávok poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ust. . Žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. V zmysle rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 29. januára 2008, podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. S poukazom na uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky (ZoPP) medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom ZoPP bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považujeme takýto právny úkon podľa ustanovenia za absolútne neplatný. Zároveň vo vzťahu k uzatvorenej ZoPP uviedol žalovaný, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z uvedených dôvodov, súčasne v predmetnej zmluve absolútnym spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. V predloženej ZoPP je pritom zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia (nimi určenej a vymedzenej, podľa ich právneho názoru neexistujúcej) pohľadávky, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku (resp. jej časť). Uvedením predmetných skutočností (špecifikácia a predmet ZoPP) nemôže byť nahradený samotný prejav vôle postupcu. Čo sa týka poistného plnenia : žalovaný si dovoľuje poukázať na oznámenie o poistnom plnení predložené zo strany žalobcu, v zmysle ktorého bolo zo strany žalovaného, bez ohľadu na uvedené skutočnosti, v dôsledku škodovej udalosti zaplatené poistné plnenie v sume 1.280,10 eur (čo potvrdil aj samotný žalobca). Vzhľadom k uvedenému má žalovaný za to, že uplatnené nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

4. Následne doručil vyjadrenie k odporu žalobca, v ktorom uviedol, že námietku žalovaného považuje za nedôvodnú, keďže z obsahu žaloby jednoznačne vyplýva opis rozhodujúcich skutočností v zmysle ust. , žalobca neodkázal len na prílohy pripojené k žalobe. Dané ustanovenie napokon neuvádza, že by mal žalobca povinnosť premietnuť obsah pripojených príloh do textu žaloby. Pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca zrozumiteľne a určito opísal okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový stav. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku - nároku na krátené poistné plnenie, sú jednoznačné a konkrétne, pričom nie je možné, dôjsť k zámene s iným skutkom. K námietkam aktívnej vecnej legitimácie a k zmluve o postúpení pohľadávky, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, predstavuje krátenú časť poistného plnenia, ktoré si uplatnil poškodený MARIMIX s.r.o. z havarijného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ku škode na motorovom vozidle poškodeného (a k majetkovému úbytku na jeho strane) došlo už samotnou škodovou udalosťou, nie opravou vozidla a následným predložením faktúry za vykonanú opravu vozidla. Faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však ku vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca nárok. Vzhľadom k uvedenému je preto irelevantné, či poškodený uhradil žalobcovi (servisu vykonávajúcemu opravu) faktúru za opravu vozidla. Poškodený (ako veriteľ) má pohľadávku na náhradu škody, voči žalovanému (ako dlžníkovi) a túto vo výške predloženej faktúry servisu postúpil na žalobcu (tretiu osobu). Tvrdenie žalovaného, že poškodený v danom prípade je dlžníkom servisu a nemá žiadnu pohľadávku voči žalovanému, ktorú by mohol postúpiť na tretiu osobu, je preto neopodstatnené, nemá oporu v zákone ako aj judikatúre súdov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že v zmysle ustálenej judikatúry (NS ČR, NS SR sp.zn.:25Cdo347/2000, , a pod.) nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom ako poškodený s vecou naloží, teda napr. či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodilé a bez súvislosti s príčinou vzniku škody. Výška škody na veci nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy (viď faktúra servisu s podrobným rozpisom prác a materiálu). Je možné vychádzať z ceny veci, ktorú mala v dobe poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu. Nárok na poistné plnenie, vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako (tj. platobné miesto) uhradí škodu, resp. faktúru za opravu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti. Už samotnou škodovou udalosťou dochádza ku vzniku škody a k majetkovému úbytku na strane poškodeného, a to bez ohľadu na to, či si poškodený dá alebo nedá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť. V zmysle uvedenej argumentácie či judikatúry, ako aj doteraz prezentovaného, postupovaná pohľadávka poškodeného voči žalovanému existovala a postúpením pohľadávky na žalobcu bola založená jeho aktívna vecná legitimácia v tomto spore voči žalovanému. Postúpenie pohľadávky je z povahy veci vždy spojené s prevodom subjektívneho práva na plnenie, ktoré vyplýva zo záväzkového vzťahu a má relatívny charakter. Určitosť obsahu zmluvy sa posudzuje predovšetkým z hľadiska jednoznačného identifikovania a vymedzenia postupovanej pohľadávky. V predmetnom prípade postupca MARIMIX s.r.o., t.j. veriteľ postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, t.j. sumu spolu vo výške 107,86 eur, ktorá mu mala byť vyplatená z titulu nároku na poistné plnenie z poistnej udalosti, na postupníka, t.j. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať neuhradené pohľadávky od žalovaného. Takýto postup je v právnej praxi bežný a súdmi akceptovateľný. V zmluve o postúpení pohľadávky je zrozumiteľne, určito a jednoznačne vyjadrené, čo je jej predmetom, kto je v danom prípade dlžníkom, veriteľom a právny titul vzniku postupovanej pohľadávky - nárok na poistné plnenie, ktoré sa odvíja od výšky vzniknutej škody. V zmluve o postúpení pohľadávky je jasne vyjadrené, akú výšku pohľadávky má postupca voči dlžníkovi - KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, je jednoznačne vyjadrené, že táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti. V zmluve je jednoznačne uvedené, že predmetom postúpenia je časť pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ktorá predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou podľa faktúry servisu a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou). V zmluve je jasne uvedené, že pohľadávka predstavuje nezaplatenú časť faktúry za opravu vozidla v dôsledku poistnej udalosti, pričom v tomto prípade je uvedené aj číslo faktúry, a tak neexistujú pochybnosti o akú pohľadávku a z akého právneho titulu ide. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody, nákladov nevyhnutných na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Vzhľadom k uvedenému predmet zmluvy je jasne a určito špecifikovaný, a preto neobstojí argumentácia žalovaného o rozporuplnosti, nejasnosti predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky. Vzhľadom k uvedenému neobstoja námietky žalovaného, ktorými namieta určitosť zmluvy o postúpení pohľadávky a

z tohto dôvodu ju považuje za absolútne neplatnú. V aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Žalobca na podporu ich argumentácie poukázal na judikatúru v súvislosti s posudzovaním platnosti zmlúv a ich výkladom. Žalovaný poukazuje v tomto smere na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.01.2008. K tomuto rozsudku uvádza žalobca, že je bez akejkoľvek právnej relevancie na prejednávaný prípad. Žalovaný ani neuviedol v čom by mal tento rozsudok podporovať jeho argumentáciu o absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Daný rozsudok obsahuje opäť len všeobecné právne závery, cit.: „Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ Zo žalovaným uvedených skutočností nám nie je zrejmé ako v prejednávanom prípade malo dôjsť k obchádzaniu resp. nedodržaniu zákona, zo strany servisu, resp. poškodených. Predložená zmluva o postúpení pohľadávky je platná a účinná, pričom riadne zakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore. V zmysle uvedeného preto považuje žalobca námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu za bezpredmetnú a nedôvodnú, s cieľom predĺžiť súdne konanie a vyhýbať sa doplateniu plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Žalobca poukázal na rozsudky Krajského súdu v Košiciach v obdobných skutkových a právnych veciach : rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.01.2019, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.01.2019, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.10.2017, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.06.2018, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.09.2019, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.03.2019. Predmetom sporov bolo nepriznanie poistného plnenia uplatneného poškodeným z povinného zmluvného poistenia škodcu z dôvodu krátenia výšky normohodiny účtovanej servisom pri oprave poškodeného motorového vozidla, resp. z havarijného poistenia z dôvodu krátenia výšky normohodiny účtovanej servisom pri oprave poškodeného motorového vozidla, neuznania nákladov na opravu z dôvodu, že opravu vykonal neautorizovaný servis. K predmetným rozsudkom uvádza, že Krajský súd v Košiciach sa totožne ako v tomto konaní zaoberal výškou normohodín účtovaných servisom, zaoberal sa námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok. Vyjadrenie k poistnému plneniu žalovaný vo vzťahu k výške poistného plnenia poukazuje na oznámenie o poistnom plnení predloženom zo strany žalobcu. Bližšie sa však k otázkam, prečo došlo ku kráteniu plnenia poisťovňou nevyjadruje. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, na základe ktorého poskytol žalobcovi poistné plnenie.

5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie dňa 22.01.2021. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania na pojednávanie mal riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, ako aj neúčasť žalovaného a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, vec posúdil podľa citovaných zákonných ustanovení :

6. Podľa článku 8 , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

7. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

8. Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

9. Podľa , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

10. Podľa , nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

11. Podľa , z postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

12. Podľa , ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

13. Podľa a : (1) Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. (3) Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

14. Podľa až 4 : (1) Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). (2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). (3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. (4) Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

15. Podľa až 3 : (1) Poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. (2) Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. (3) Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

16. Podľa , z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

17. Podľa zákona , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

18. Podľa , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

19. Podľa , : (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

20. Podľa a Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia : 1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. (2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe

Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

21. Podľa Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40,-eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

22. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 27.06.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky P. L., EČV: W., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo spoločnosti MARIMIX, s.r.o. Škodová udalosť bola dňa 27.06.2019 riadne ohlásená žalovanému, u ktorého má poistený uzatvorené havarijné poistenie. Existencia škodovej udalosti, ako aj nárok žalobcu uplatnený u žalovaného vyplýva z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 23.10.2019, z ktorého vyplýva, že šetrenie poistnej udalosti (č. XXXXXXXXXX) ukončil žalovaný dňa 22.10.2019, pričom na základe predložených dokladov vyplatil žalobcovi poistné plnenie v sume 1.280,10 eur. Z uvedeného oznámenia vyplýva, že oznámenie bolo adresované priamo žalobcovi.

23. Žalobca si v konaní uplatnil nárok titulom krátenia poistného plnenia, čo odôvodnil tým, že žalovaný nepreukázal dôvody krátenia poistného plnenia. Nárok na zaplatenie krátenej časti poistného plnenia titulom poistnej udalosti bol tak medzi stranami sporný.

24. Žalovaný spochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu postúpenia neexistujúcej pohľadávky z poškodeného na žalobcu. V súvislosti s uvedeným tiež spochybňoval samotný nárok na náhradu škody. Súd posúdil, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.2019 je daná aktívna legitimácia žalobcu. Z obsahu predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky súd zistil, že má všetky náležitosti stanovené právnymi predpismi, je určitá, zrozumiteľná a teda aj platná. Účastníci zmluvy sú riadne označení, postúpená pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná, výška postúpenej pohľadávky je v zmluve uvedená. Predmet zmluvy je riadne uvedený a určený, jedná sa o postúpenie pohľadávky. Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Vo vzťahu k posudzovaniu platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 1.apríla 2015, podľa ktorého sa má preferovať výklad v prospech platnosti právnych úkonov. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky, vzhľadom na uvedené spĺňa a obsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky. Táto pohľadávka vychádza zo základu nevyplateného poistného plnenia podľa ust. . Zmluvou o postúpení pohľadávky medzi postupcom MARIMIX, s.r.o. a žalobcom ako postupníkom bola postúpená pohľadávky vo výške 107,86 eur, ktorá predstavuje krátenú sumu zo strany žalovaného. Nárok na vznik poistného plnenia vzniká okamihom škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že poškodený predstavoval dlžníka žalobcu a nemohol so žalobcom uzatvoriť platne zmluvu o postúpení pohľadávky a uzatvorením predmetnej zmluvy nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu pohľadávka nevznikla), súd poukazuje na to, že v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Samotná škoda vznikla poistenému momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody. Podľa právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada zaplatiť iba sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Poškodenému vznikla škoda momentom vzniku škodovej udalosti, poškodený mal uzavretú poistnú zmluvu so žalovaným, vznikol mu teda nárok na plnenie voči žalovanému. Nie je sporné, že predmetnú faktúru vystavil žalobca poistenému, teda na základe tejto faktúry mal plniť poistený žalobcovi. Žalobca nemohol faktúru vystaviť priamo žalovanému, nakoľko nebol s ním v žiadnom právnom vzťahu. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva, že postupca postúpil na žalobcu ako postupníka nezaplatenú časť pohľadávky voči žalovanému - rozdiel medzi reálnou škodou a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou). Jednalo sa o časť škody, ktorá vznikla poškodenému (poistenému) momentom vzniku škodovej udalosti. Súd posúdil, že postúpenie pohľadávky bolo platné, je daná aktívna legitimácia žalobcu.

25. Pasívna legitimácia žalovaného je daná a nesporne vyplýva zo skutočnosti, že poškodený bol v rozhodnom čase poistený u žalovaného, čo v priebehu sporu samotný žalovaný nenamietal, a tak to súd považuje za nesporné. Okrem toho súd poznamenáva, že žalovanému bolo preukázateľné oznámené postúpenie pohľadávky z poškodeného na žalobcu, nakoľko žalovaný plnil titulom škodovej udalosti sumu 1.280,10 eur priamo žalobcovi, čo vyplýva z oznámenia o poistnom plnení adresovanom žalobcovi.

26. Čo sa týka námietky žalovaného o vade žaloby z dôvodu absencie náležitostí vyžadovaných ustanovením , aj napriek jej irelevancii, súd uvádza, že žalovaný uvedené argumentuje aj v iných konaniach, ktorá skutočnosť je súdu známa z jeho úradnej činnosti. Jedná sa o argumentáciu účelovú, bez akéhokoľvek dopadu na prejednávanú vec. Rozsah opísania rozhodujúcich skutočností, opierajúcich sa o predložené listinné dôkazy, v žalobe, je pre zistenie skutkového stavu dostatočný, žaloba je preto formálne spôsobilou, spĺňa kritéria predmetného procesného zákonného ustanovenia.

27. Súd sa zaoberal samotným uplatneným žalobným nárokom, nárokom na zaplatenie sumy 107,86 eur s príslušenstvom. Vo vzťahu ku kráteniu poistného plnenia súd uvádza, že žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Z faktúry č. 20190179 okrem iného vyplýva, že servis žalobca vyúčtoval za opravu motorového vozidla sumu 1.665,55 eur s DPH, sumu 1.387,96 eur bez DPH. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení zo dňa 23.10.2019 uviedol, že v zmysle ust. a na základe predložených dokladov priznali poistné plnenie vo výške 1.280,10 eur bez DPH. V prílohe tohto oznámenia - výpočet výšky plnenia bolo uvedené akú sumu predstavovala faktúra a rozdiel medzi priznanou kalkuláciou po vykonaní obhliadky je - 129,43 eur, výška škody bez DPH v sume 1.280,10 eur. Rozdiel teda predstavuje sumu 107,86 eur. Súd má za to, že žalovaný krátenie poistného plnenie však bližšie nezdôvodnil, nešpecifikoval dôvod krátenia poistného plnenia. Uvedené krátenie poistného plnenia, dôvod krátenia, nevyplýva ani zo samotného oznámenia o poistnom plnení zo dňa 23.10.2019. Žalovaný v rámci procesnej obrany iba poukázal na oznámenie o poistnom plnení s tým, že v dôsledku škodovej udalosti bolo zaplatené poistné plnenie v sume 1.280,10 eur, uplatnené nároky žalobcu sú neoprávnené, nedôvodné.

28. Podľa čl. X ods. 3 písm. a) a b) osobitných poistných podmienok pre havarijné poistenie AUTO PLUS : V prípade vzniku parciálnej škody na predmete poistenia vzniká poistenému právo, ak nie je dohodnuté inak, aby poisťovateľ vyplatil poistné plnenie, ktorého výška zodpovedá primeraným nákladom na opravu motorového vozidla, a to na základe predložených účtovných dokladov za opravu poškodeného MV z doporučeného autoservisu, v opačnom prípade budú uhradené náklady na opravu na základe kalkulácie poisťovateľa. Primerané náklady na opravu sa posudzujú nasledovne : a) účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtovaný podľa opravcu, sa porovnáva s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časovými normami udávanými výrobcami, b) v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR.

29. Podľa článku X ods. 9 týchto osobitných podmienok, poisťovateľ je oprávnený viazať výplatu poistného plnenia podľa ods. 3, na obhliadku poisteného vozidla po vykonanej oprave, za ktorú má byť poskytnuté poistné plnenie. Predmetom kontrolnej obhliadky bude kvalita vykonanej opravy a či oprava bola vykonaná podľa zápisu o poškodení vozidla, ev. v súlade s predloženými dokladmi za opravu vozidla (faktúra). V prípade, ak bude zistený rozpor medzi fakturovanými položkami opravy, ev. obhliadka nebude umožnená, poisťovateľ vypočíta výšku poistného plnenia rozpočtom podľa ods. 10.

30. Súd nemá preukázané, že by žalovaný postupoval v zmysle uvedených poistných podmienok. Žalovaný nepreukázal súdu, že by poškodenému doporučil konkrétny autoservis, v ktorom má poškodený vykonať opravu motorového vozidla, ďalej že by uplatnené náklady na opravu žalovaný porovnával s kalkulačným programom, žalovaný nepredložil žiadnu kalkuláciu, podľa ktorej vykonával šetrenie, porovnávanie nákladov na opravu. Pokiaľ sa žalovaný v prílohe oznámenia o poistnom plnení odvoláva na obhliadku, z ničoho nevyplýva, čo konkrétne bolo zistené pri obhliadke vozidla, aký rozpor a teda v čom konkrétne spočíval dôvod krátenia poistného plnenia. Žalovaný teda nepreukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, na základe akých dôvodov krátil poistné plnenie. Súd má za to, že faktúra predložená žalobcom predstavuje konkrétnu sumu - majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou udalosťou. Súd má za to, že náklady na opravu poškodeného motorového vozidla žalobcu boli jednoznačne nevyhnutné na jeho

uvedenie do pôvodného stavu, keď ich výška (skutočná škoda, ) v súhrne, aj položkovito vyplýva z listinného dôkazu a to faktúry č. 20190179 zo dňa 11.09.2019.

31. Súd zároveň uvádza, že nevykonal dôkaz navrhovaný žalobcom a to zabezpečenie likvidačného spisu k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX za účelom zistenia akým spôsobom žalovaný vykonal šetrenie, keď tento považoval v konaní za nadbytočný, bol to žalovaný, ktorý mal dôkaznú povinnosť preukázať opodstatnenosť postupu krátenia poistného plnenia.

32. V prípade škodovej udalosti vznikla poškodenému škoda spočívajúca v nákladoch opravy vozidla v sume 1.387,96 eur bez DPH (faktúra č.l. 13). Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným vo výške 1.280,10 eur je potom žalobcom uplatnená pohľadávka v tomto konaní vo výške 107,86 eur uplatnená dôvodne a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa v spojení s .

33. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia a to od 07.11.2019, keďže poistné šetrenie bolo ukončené dňa 22.10.2019 a začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 06.11.2019, nasledujúcim dňom sa dostal žalovaný do omeškania. Súd v danej veci zohľadnil skutočnosť, že žalovaný sa dostal omeškania tým, že neukončil šetrenie poistnej udalosti do jedného mesiaca od jej nahlásenia žalovanému (poistná udalosť nahlásená dňa 27.06.2019, poistné šetrenie ukončené dňa 22.10.2019), a tak sa preukázateľne dostal do omeškania, nakoľko nesplnil svoju povinnosť v zmysle . Súd tak na základe uvedených skutočností vyhovel žalobe v celom rozsahu, a to aj v časti nároku na istinu ako aj zákonný úrok z omeškania a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 107,86 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 107,86 eur od 07.11.2019 do zaplatenia a zároveň zaviazal žalovaného na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením vo výške 40,-eur a to tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

34. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Vzhľadom na to, že žalobca bol v spore úspešný v celom rozsahu, priznal mu súd nárok na náhradu trov voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením a to tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.