Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46Ek/719/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti povinnej: P. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. X. R./XX, 05X XX F., právne zastúpenej: P.. E. W., advokát so sídlom N. XXX/XX, XXX XX X., o vymoženie pohľadávky vo výške X.XXX,XX eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Mária Hlaváčová, Exekútorský úrad so sídlom Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok, pod sp. zn. , rozhodujúc o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 17. augusta 2020, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 17. augusta 2020 z a m i e t a.

II. Povinnej sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 17. augusta 2020 n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.04.2020 domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 3.065,90 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Poprad č.k. -31 zo dňa 19.08.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.10.2019 a stal sa vykonateľným dňa 05.10.2019. Dňa 28.04.2020 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora.

2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. zo dňa 17.08.2020 zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 1.4.2017 (ďalej len „“) a povinnej nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. , , , , , Exekučného poriadku a vecne tým, že povinná nepreukázala súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku v spojení so skutočnosťou, že súd ani z úradnej povinnosti nenašiel iný dôvod na zastavenie exekúcie. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietala vykonateľnosť exekučného titulu a jeho nespôsobilosť byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia s poukazom na to, že exekučný titul bol vydaný vyšším súdnym úradníkom, ktorý nemá postavenie sudcu a zároveň nedošlo k preskúmaniu zmluvných podmienok, ani povinných náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a ani k posudzovaniu výšky úrokovej sadzby z hľadiska jej súladu s dobrými mravmi, čo je spôsobené absenciou rozhodovania sudcu. Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil a k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie sa vyjadril tak, že exekučné konanie sa vedie na podklade exekučného titulu, ktorým bola povinná zaviazaná na plnenie z titulu nesplateného úveru, pričom povinná nepodala voči platobnému rozkazu opravný prostriedok a poukázal na to, že v jej návrhu absentuje kvalifikovaný právny dôvod v zmysle Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie, keď v

návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla žiadne skutočnosti, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená alebo neprípustná, zároveň neosvedčila, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti. Exekučný súd v napádanom rozhodnutí vyslovil, že exekučným titulom je platobný rozkaz, ktorým súd zaviazal povinnú zaplatiť oprávnenému 3.065,90 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 1.10.2016 až do zaplatenia, ako i náhradu trov konania vo výške 183,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 314,30 eur a súčasne v ktorom bola povinná riadne poučená o možnosti podať odpor voči platobnému rozkazu, avšak povinná túto možnosť nevyužila. Súd vyhodnotil, že povinná vo svojom návrhu neuviedla žiadne skutočnosti, resp. nové okolnosti vzniknuté po vzniku exekučného titulu, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti. S tvrdením povinnej, že exekučný titul je ničotný právny akt, ktorý nemôže byť spôsobilým exekučným titulom sa vysporiadal tak, že povinná mohla v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu uplatniť osobitný prostriedok procesnej nápravy voči meritórnemu výroku platobného rozkazu vo forme odporu v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), kde mola uplatniť všetky svoje námietky a výhrady k exekučnému titulu, avšak vo vykonávacom konaní exekučný súd vychádza z vykonávaného rozhodnutia, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti. K tvrdeniu povinnej, že platobný rozkaz nie je spôsobilý exekučný titul, vzhľadom ku skutočnosti, že bol vydaný vyšším súdnym úradíkom, exekučný súd poukázal na zákonné ustanovenie o súdnych úradníkoch, v znení , v zmysle ktorého môže v civilnom procese o návrhu na vydanie platobného rozkazu a o zrušení platobného rozkazu konať a rozhodovať na základe poverenia sudcu aj vyšší súdny úradník. Súd predmetný platobný rozkaz posúdil ako riadny exekučný titul v zmysle Exekučného poriadku, na podklade ktorého možno viesť exekúciu, pričom zo strany povinnej nebolo ani tvrdené, ani preukázané jeho zrušenie alebo neplatnosť. Súd tak už v rámci prebiehajúcej exekúcie nie je oprávnený preskúmavať exekučný titul, ani správnosť a výšku priznanej pohľadávky, keďže s týmito skutočnosťami sa v základnom konaní už vysporiadal súd, ktorý vydal rozhodnutie, na základe ktorého sa vedie exekúcia; rovnako nie je oprávnený preskúmavať súdne konanie, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu.

3. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podala povinná v zákonom stanovenej lehote dňa 09.09.2020 sťažnosť, ktorou žiadala, aby súd napádané rozhodnutie zrušil a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby súd napádané rozhodnutie zmenil tak, že exekúciu zastaví a prizná povinnej nárok na náhradu trov exekučného konania. Sťažnosť odôvodnila tým, že v napádanom uznesení nenašla odpoveď na to, či vyšší súdny úradník môže vydať platobný rozkaz v skrátenom konaní a súčasne pritom rezignovať v spotrebiteľskej právnej veci na zákonnú povinnosť ex offo identifikovať neprijateľné zmluvné podmienky, prípadne rezignovať na povinnosť posúdenia platnosti právneho úkonu z hľadiska rozporu či súladnosti s dobrými mravmi, pretože takéto pochybenie má za následok nespôsobilosť exekučného titulu. Tvrdila, že v základnom konaní nedošlo zo strany vyššieho súdneho úradníka k riadnemu odbornému hodnoteniu právnej aj skutkovej stránky veci, čím malo dôjsť k porušeniu a k naplneniu nesúladu s právom EÚ, ktorý uviedol Súdny dvor EÚ v rozsudku SDEÚ C-488/17 z 20.09.2018. Podľa nej z rozsudku Súdneho dvora EU vyplýva záver, že nie súdny úradník ale jedine sudca môže v skrátenom konaní v spotrebiteľskej právnej veci rozhodnúť a ex offo preskúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok a dodala, že aj keby mohol vyšší súdny úradník v takejto veci rozhodovať, nemôže rezignovať na ex offo súdny prieskum spotrebiteľskej zmluvy. Odkázala na rozhodnutie Ústavného sudu SR sp. zn. , ktorý vyslovil, že exekučný súd je povinný skúmať právomoc rozhodcovského sudu, pričom uvedený výklad použila aj na toto konanie. Konštatovala, že ak by vyšší súdny úradník riadne skúmal skutkový a právny stav veci, nevydal by predmetný exekučný titul. Uviedla, že nevyužitie jej práva podať odpor voči exekučnému titulu, nemôže mať dopad na to, či súd identifikuje vady zmluvy, rozpor s dobrými mravmi alebo neprijateľnosť zmluvných podmienok, keďže o týchto nedostatkoch mal súd povinnosť ex offo, bez ohľadu na to, či odpor podala alebo nepodala. Poukázala na povinnosť exekučného súdu skúmať počas celého exekučného konania vykonateľnosť exekučného titulu.

4. Oprávnený navrhol sťažnosť povinnej zamietnuť a vyjadril sa k nej tak, že trvá na podanom návrhu na vykonanie exekúcie.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

10. Podľa v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

11. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

12. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14. Súd po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinnej nie je dôvodná. V danom prípade v napádanom rozhodnutí súd konajúc vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinnej prezentovanú v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sa súd nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) vyporiadaval s dôvodom povinnej na zastavenie exekúcie uvádzaným v sťažnosti.

15. Povinná postavila svoju sťažnosť smerujúcu k zastaveniu exekúcie predovšetkým na tom dôvode, že exekučný titul (platobný rozkaz) vydal vyšší súdny úradník a nie sudca, čo povinná považuje za rozpor s právom Európskej únie.

16. Podľa , súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca. Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom. Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.

17. Podľa o súdnych úradníkoch, vyšší súdny úradník je oprávnený vykonávať úkony súdu v civilnom procese, správnom súdnom procese, v trestnom konaní, v konkurznom konaní a inú činnosť súdu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

18. Podľa o súdnych úradníkoch, úkonmi vyššieho súdneho úradníka je konanie a rozhodovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

19. Podľa , o súdnych úradníkoch, sudca môže písomne poveriť vyššieho súdneho úradníka konaním a rozhodovaním vo vymedzenom okruhu vecí podľa rozvrhu práce, v určitej veci.

20. Podľa o súdnych úradníkoch, vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu samostatne. Poverenie je súčasťou rozvrhu práce alebo súčasťou súdneho spisu.

21. Podľa o súdnych úradníkoch, v civilnom procese vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu o návrhu na vydanie platobného rozkazu a o zrušení platobného rozkazu.

22. Podľa o súdnych úradníkoch, vyšší súdny úradník nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie.

23. Podľa ., v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a osobitným predpisom vykonáva úkony súdu, koná a rozhoduje súdny úradník.

24. Vzhľadom na argument povinnej sa súd zaoberal tým, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, teda či ho vydala osoba na to oprávnená a dospel v súlade s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka uvedeným v napádanom rozhodnutí k záveru, že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych úradníkoch, v civilnom procese o návrhu na vydanie platobného rozkazu konal a rozhodol na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník. Sudca poukazuje na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 18.2.2016, Finanmadrid EFC, C 49/14, EU:C:2016:98, bod 45), ktorý vyslovil, že zachovanie potrebného účinku smernice 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava umožňovala vydanie platobného rozkazu bez toho, aby mal spotrebiteľ v akomkoľvek štádiu konania možnosť požívať záruku, že sudca pristúpi k preskúmaniu neprítomnosti nekalých podmienok v dotknutej zmluve. V dôsledku toho okolnosť, že vnútroštátna právna úprava priznáva právomoc v oblasti vydávania platobných rozkazov súdnemu úradníkovi, ktorý nemá postavenie sudcu, nemôže ohroziť zachovanie potrebného účinku smernice 93/13/EHS, keďže je preskúmanie neprítomnosti nekalých podmienok v dotknutej zmluve sudcom stanovené v prípade odporu proti platobnému rozkazu. Ak spotrebiteľ odpor nepodá, sudca následne nebude môcť uskutočniť ex offo preskúmanie neprítomnosti nekalých podmienok v dotknutej zmluve. Z judikatúry ESD je zrejmé, že vyšší súdny úradník je oprávnený vydať platobný rozkaz, ak mu to umožňuje vnútroštátna právna úprava, čo je v danom prípade nepochybne splnené, pričom spotrebiteľ musí mať možnosť požívať záruku, že sudca pristúpi k preskúmaniu nekalých podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Povinná ako spotrebiteľka mala v tomto prípade možnosť požívať záruku sudcovského prieskumu spotrebiteľskej zmluvy, ak by podala odpor voči platobnému rozkazu, čiže bolo otázkou jej slobodnej vôle, či túto možnosť využije, avšak povinná napriek poučeniu o možnosti podania odporu v rozhodnutí vyššieho súdneho úradníka, túto možnosť nevyužila. Platobný rozkaz preto nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným, čím sa stal aj spôsobilým exekučným titulom. Na základe uvedeného nebolo možné prisvedčiť obrane povinnej v podanej sťažnosti v exekučnom konaní, že o jej nároku v základnom konaní rozhodoval vyšší súdny úradník a nie sudca.

25. Vyšší súdny úradník správne vyhodnotil skutkový stav veci na tom podklade, že exekučný titul - platobný rozkaz Okresného súdu Poprad č.k. -31 zo dňa 19.08.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.10.2019 a stal sa vykonateľným dňa 05.10.2019, je spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie, a že sa exekúcia v prospech oprávneného začala dôvodne, keď povinná neuniesla dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia o existencii skutočností brániacich vykonateľnosti exekučného titulu. K opätovnej argumentácii povinnej súvisiacej s konaním pred vydaním exekučného titulu o tom, že súd v základnom konaní nepodrobil súdnej kontrole spotrebiteľskú zmluvu v súlade s SR a nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci v súlade s SR, nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie, z úradnej povinnosti neurčil, či je spotrebiteľská zmluva platná alebo nie je platná, nezistil či spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pre ktoré je zmluva neplatná, neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky a nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS, čím sa mu ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, sudca v sťažnostnom konaní poznamenáva,

že s týmto sa už dostatočným spôsobom vysporiadal vo svojom rozhodnutí vyšší súdny úradník. Sudca poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k. -31, kde Ústavný súd SR vyslovil, že exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), tiež na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58 exekučného poriadku); súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol zákonom zavedený ako procesná obrana povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie, ktoré slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie je procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať spor o prípustnosť exekúcie, pretože smeruje proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu povinnej na zastavenie exekúcie preto môže byť iba skutočnosť procesného alebo hmotného práva, ktorá nastala po vydaní exekučného titulu. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, čiže exekučný súd už nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Vyšší súdny úradník tak správne vyhodnotil, že exekučný súd nie je príslušný skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, ani nenahrádza orgán v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti, ale je exekučným titulom viazaný a musí z neho vychádzať. Povinná nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie žiadať o vecný prieskum exekučného titulu, pretože exekučný súd naň nemá právomoc, keďže vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu v základnom konaní nepôsobí ako opravná inštancia a jeho úlohou je len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutia súdu v základnom konaní, do ktorého obsahu nemôže nijakým spôsobom zasahovať, ani ho inak preskúmavať, keďže je ním viazaný. Exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah, musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je tak obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinná hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva tak, ako žiadala povinná, ani preskúmavať právne posúdenie veci všeobecným súdom a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule. Preto akékoľvek tvrdenia ohľadom skutkového stavu pred vydaním exekučného titulu, mohla a mala povinná namietať výlučne v základnom konaní, a nie až v exekučnom konaní, pretože exekučné konanie je konaním vykonávacím, v ktorom musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, kedy sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť tak, ako žiadala povinná, čo správne vyhodnotil aj vyšší súdny úradník v rozhodnutí exekučného súdu zo dňa 17.08.2020.

26. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinnej s napadnutým rozhodnutím zo dňa 17.08.2020 sudca poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (, , , , ), čomu podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

27. Keďže oprávneným predložený exekučný titul je spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie, v dôsledku čoho sa exekúcia v prospech oprávneného začala dôvodne, pričom povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala existenciu dôvodov umožňujúcich zastavenie exekúcie a sudca ani v sťažnostnom konaní nevzhliadol dôvodnosť povinnou predloženej sťažnosti, preto bolo potrebné sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 17.08.2020 ako nedôvodnú zamietnuť.

28. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

30. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

31. Trovy sťažnostného konania si uplatnila len povinná, preto súd o trovách sťažnostného konania rozhodol tak, že ich náhrada sa povinnej nepriznáva, keďže nebola so svojou sťažnosťou úspešná a tak jej ako neúspešnému účastníkovi sťažnostného konania podľa zásady pomeru úspechu vo veci v zmysle nebolo možné priznať trovy sťažnostného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).