Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_46Ek-719-2020.pdf
PDF · 81.66 KB
No categories available
46Ek/719/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti povinnému: P. P., A.. XX. X. XXXX, S. W. D.. X. XXXX/XX, XXX XX F., zast. Advokátska kancelária Mgr. Ondrej BARNA, so sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, IČO: 52 824 837, o vymoženie 3.065,90 eura s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Mária Hlaváčová, so sídlom Exekútorského úradu Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok, pod sp. zn. 55Ex 217/2020, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený, sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20. 4. 2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3.065,90 eura s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Poprad sp. zn. 11Csp/65/2019-31 zo dňa 19. 8. 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 5. 10. 2019 a stal sa vykonateľným 5. 10. 2019 (ďalej len „exekučný titul“). 2. Okresný súd Banská Bystrica poverením ECLI:SK:OSBB:2020:6120283633.1 zo dňa 28. 4. 2020 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Hlaváčová, so sídlom Exekútorského úradu Hlavné námestie 34, Kežmarok (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod spisovou značkou 55EX 217/2020. 3. Poverený súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie (ďalej len „upovedomenie“), ktoré bolo doručené povinnému dňa 13. 5. 2020. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 28. 5. 2020 (ďalej len „návrh povinného“) bol súdnemu exekútorovi doručený 29. 5. 2020, ktorý predmetný návrh spolu s vyjadrením oprávneného doručil exekučnému súdu dňa 23. 7. 2020. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh bol v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) podaný v zákonnej 15-dňovej lehote. 4. Súdny exekútor sa k návrhu povinného nevyjadril. 5. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie konštatoval, že exekučný titul - Platobný rozkaz Okresného súdu Poprad sp. zn. 11Csp/65/2019-31 zo dňa 19. 8. 2019, nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučný titulom, pretože nie je spôsobilý byť podklad na nútený výkon rozhodnutia. Má za to, že exekučný titul je len domnelý, nakoľko bol vydaný vyšším súdnym úradníkom, ktorý nemá postavenie sudcu. Povinný taktiež uvádza, že v štádiu vydávania platobného rozkazu, nedošlo k preskúmaniu zmluvných podmienok, ani povinných náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a ani k posudzovaniu výšky úrokovej sadzby z hľadiska jej súladu s dobrými mravmi, čo je spôsobené absenciou rozhodovania sudcu. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby súd exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku v celom rozsahu zastavil a povinnému priznal náhradu trov konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 162,32 eura.
6. Z vyjadrenia oprávneného vyplýva, že exekučné konanie sa vedie na podklade exekučného titulu, ktorým bol povinný zaviazaný na plnenie z titulu nesplateného úveru. Oprávnený je toho názoru, že prostriedky procesnej obrany voči ním uplatneného nároku neuplatnil a opravný prostriedok voči platobnému rozkazu nepodal; povinný neuviedol žiadne skutočnosti, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená alebo neprípustná; zároveň po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti. Nakoľko v návrhu povinného absentuje kvalifikovaný právny dôvod v zmysle Exekučného poriadku, oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil a trval na pokračovaní exekúcie. 7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 11. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. 12. Podľa § 46 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 45 ods. 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa. 13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili. 14. Účelom exekučného konania, resp. následnej exekúcie, je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica), pričom nedošlo k jeho dobrovoľnému splneniu. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom, aj proti vôli povinného, realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky, ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť vedenia exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade,
keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, pre zistenie dôvodu na jej zastavenie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 15. Súd preskúmal spisový materiál, návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného. 16. Súd mal za preukázané, že exekučným titulom v tomto konaní je platobný rozkaz, ktorým súd zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému 3.065,90 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania od 1. 10. 2016 až do zaplatenia, ako i náhradu trov konania vo výške 183,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 314,30 eura. Nad rámec súd poznamenáva, že povinný bol riadne poučený o možnosti podať odpor voči platobnému rozkazu, avšak tento nevyužil. 17. Súd sa plne stotožňuje s vyjadrením oprávneného, že povinný neuviedol žiadne skutočnosti, resp. nové okolnosti, po vzniku exekučného titulu, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti. 18. K tvrdeniu povinného, že Platobný rozkaz Okresného súdu Poprad sp. zn. 11Csp/65/2019-31 zo dňa 19. 8. 2019 je ničotný právny akt, ktorý nemôže byť spôsobilým exekučným titulom súd konštatuje, že povinný mohol v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu uplatniť osobitný prostriedok procesnej nápravy voči meritórnemu výroku platobného rozkazu vo forme odporu v zmysle § 267 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), kde by mohol uplatniť všetky svoje námietky a výhrady k exekučnému titulu. Vo vykonávacom konaní už súd vychádza z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti. K tvrdeniu povinného, že platobný rozkaz nie je spôsobilý exekučný titul, vzhľadom ku skutočnosti, že bol vydaný vyšším súdnym úradíkom, exekučný súd poukazuje na zákonného ustanovenie § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, v znení zákona č. 125/2016 Z. z., v zmysle ktorého môže v civilnom procese o návrhu na vydanie platobného rozkazu a o zrušení platobného rozkazu konať a rozhodovať na základe poverenia sudcu aj vyšší súdny úradník. 19. Na základe zistených skutočností súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný. Povinný nepreukázal, že by nastal niektorý z dôvodov, pre ktorý je možné exekúciu zastaviť a to ani dôvod uvedený v § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku. Skutočnosti uvádzané povinným súd nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne relevantné skutočnosti ani nepripojil žiadne dostačujúce dôkazy, ktorými by preukázal dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Súd poznamenáva, že zákon taxatívne v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku uvádza dôvody, pre ktoré súd môže zastaviť exekúciu. Dôvody, ktoré uvádza povinný, neumožňujú postup súdu podľa § 61k Exekučného poriadku. Predmetný platobný rozkaz je riadny exekučný titul v zmysle § 45 Exekučného poriadku, na podklade ktorého možno viesť exekúciu a súd nemá za preukázané, že by bol zrušený, resp. neplatný. Súd poznamenáva, že v rámci prebiehajúcej exekúcie nie je oprávnený preskúmavať exekučný titul, prípadne správnosť a výšku priznanej pohľadávky, keďže s týmito skutočnosťami sa v základnom konaní už vysporiadal súd, ktorý vydal rozhodnutie, na základe ktorého sa vedie exekúcia. Rovnako súd nie je oprávnený preskúmavať súdne konanie, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu - platobného rozkazu ako ani podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia. V súčasnosti teda neexistujú žiadne pochybnosti o vykonateľnosti posudzovaného exekučného titulu, a teda súd je toho názoru, že exekučné konanie prebieha v súlade so zákonom. 20. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazných prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, keďže povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ani z úradnej povinnosti nenašiel iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia. 21. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. 22. Podľa § 199d Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 23. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 24. Súd z dôvodu, že návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol, nepriznal povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.