Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/17/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu: BK SERVIS s.r.o., IČO: 36586188, Prašná 6, 040 18 Košice - Krásna, zastúpeného splnomocneným zástupcom: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47237406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, zastúpeného splnomocneným zástupcom: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 333,53 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 333,53 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 333,53 € od 03.03.2019 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica postúpil Oznámením o postúpení veci zo dňa 19.06.2020, doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.06.2020 podľa , (ďalej v texte len ako „CSP“), vec žalobcu BK SERVIS s.r.o., IČO: 36586188 proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441 v konaní o zaplatenie 333,53 € s príslušenstvom, nakoľko žalobca v zmysle o upomínacom konaní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa , v ktorej veci Okresný súd Banská Bystrica rozhodol platobným rozkazom vydaným dňa 29.07.2019 v upomínacom konaní sp. zn. tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny 333,53 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 333,53 € od 03.03.2019 do zaplatenia.

2. Oboznámením sa so spisom v postúpenej veci tunajší súd zistil nasledovné:

3. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 333,53 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 03.03.2019 do zaplatenia. 4. Žalobca na odôvodnenie návrhu na vydanie platobného rozkazu doručeného na OS Banská Bystrica uviedol, že dňa 16.01.2019 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Škoda Octavia, EČV: U., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: I. W. (ďalej aj len ako „poistený“). Predmetné vozidlo bolo havarijne poistené u žalovaného, t.j. v poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená, a ten ju zaregistroval ako poistnú udalosť č. 9566784562. 5. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla Škoda Octavia, EČV: U., v dôsledku poistnej udalosti č. 9566784562, si poistený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise BK SERVIS s.r.o., so sídlom

Prašná 6, Košice - Krásna 040 18, IČO: 36 586 188, konajúca prostredníctvom: Y. F., konateľ, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka číslo: 15604/V, t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 1.971 €. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 20190019. 6. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 19.02.2019 oznámené, že dňa 15.02.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti 9566784562 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. 7. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 9566784562 predstavuje sumu 1.971 €. Suma priznaná a uhradená žalovaným, po odpočte spoluúčasti vo výške 165,97 €, však bola iba vo výške 1.471,50 €. Celková nepriznaná suma je vo výške 333,53 €. 8. Táto neuznaná suma vo výške 333,53 € bola poškodeným, t.j. p. I. W., postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 01.03.2019.

9. Podľa vyjadrenia likvidátora v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 19.02.2019: „Poisťovňa Kooperativa a.s. hradí primerané náklady na opravu v zmysle zmluvy do výšky kalkulácie vypočítanej obhliadajúcim technikom spoločnosti Slovexperta, Výpočet výšky plnenia (zálohy, doplatku) zo dňa 19.02.2019 z poistnej udalosti číslo: 9566784562: Popis položiek Suma Faktúra za opravu vozidla číslo: 20190019 BK SERVIS s.r.o. s DPH 1 971,00 EUR Rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou: náhradné diely s DPH -10,84 EUR Rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou: práca s DPH -41,54 EUR Rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou: lakovacia práca s DPH -72,78 EUR Rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou: lakovací materiál s DPH -208,37 EUR Spolu priznané 1 637,47 EUR Spoluúčasť -165,97 EUR Poistné plnenie: 1 471,50 EUR Poistné plnenie/doplatok celkom 1 471,50 EUR.“

10. Skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení, resp. vo výpočte poistného plnenia uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má poistený, resp. žalobca nárok. 11. S poukazom na , podľa ktorého: „Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).“, vzniklo právo na poistné plnenie už samotným vznikom škody, a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. 12. Servis pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá, ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. 13. V zmysle článku IX ods. 1 a 2 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO: „(1) Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A alebo B poisťovňa poskytne poistné plnenie v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV, so zohľadnením dojednanej spoluúčasti, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty MV v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou. (2) Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: a) účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravcu, sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy; b) v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR; c) za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ MV.“

14. Náklady na prácu a lakovanie sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. 15. Pre porovnanie poukázal žalobca na cenníky lakovacích a mechanických prác v regióne:

- Auto Gabriel, s.r.o. Košice - Osloboditeľov 70, Košice: 28 €/32 € (bez DPH)

- Moris Slovakia s.r.o., Alejová 4, Košice: 28 €/33 € (bez DPH)

- Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s.r.o. - Nerudova 9 Košice: 41,40 €/ 51,40 € (s DPH)

16. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle Škoda Octavia normohodinu vo výške 30 € bez DPH, resp. 36 € s DPH, a to za mechanické práce a lakovacie práce, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná resp. výhodnejšia a nižšia cena, preto žalobca považuje za nedôvodné, že nebola uznaná cena práce v plnej výške. 17. Poistený si riadne splnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z poistných podmienok a taktiež si splnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovení . Poistený sa teda nedopustil vedomého porušenia povinnosti, ktoré by mohlo byť dôvodom krátenia poistného plnenia. Žalovaný aj napriek skutočnosti, že poistený si splnil všetky svoje povinnosti, nedôvodne krátil poistné plnenie. 18. Žalobca použil pri oprave tú farbu, ktorú určuje výrobca, t.j. lak metalízu, nie obyčajný lak. Pri oprave tohto motorového vozidla a navrátení do pôvodného stavu bolo teda potrebné použiť lak, aký malo auto pôvodne, t.j. metalízu, čo malo vplyv aj na technológiu opravy a množstvo lakovacieho materiálu, či lakovacie práce. Lakovanie metalízou predstavuje technologicky náročnejší postup, pri ktorom je potrebné vynaložiť vyššie náklady, preto aj použitie lakovacej konštanty 120 % je odôvodnené. 19. Na základe uvedeného si žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatňuje nárok na doplatenie kráteného poistného plnenia z poistnej udalosti č. 9566784562 vo výške 333,53 € s príslušenstvom. 20. Ak žalovaný podá odpor, žalobca navrhol, aby žalovaný predložil pri svojom prvom úkone celý likvidačný spis k poistnej udalosti č. 9566784562, z ktorého je zrejmé, ako vykonával šetrenie predmetnej poistnej udalosti. 21. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas, dostal sa tak do omeškania a žalobca si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 333,53 € od 03.03.2019 do zaplatenia.

22. Žalobca k návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:

23. Z Faktúry č. 20190019 vyhotovenej dňa 04.02.2019 dodávateľom: BK SERVIS s.r.o., splatnej dňa 11.02.2019 (č.l. 9) súd zistil, že faktúrou bola odberateľovi: W. I. vyúčtovaná suma 1.971 € za opravu motorového vozidla k poistnej udalosti č. 9566784562.

24. Z Oznámenia o poistnom plnení spol. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group zo dňa 19.02.2019 (č.l. 12) adresovaného BK SERVIS s.r.o., IČO: 36586188 súd zistil, že poisťovňa dňa 15.02.2019 ukončila šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého predkladá žalobcovi výpočet výšky plnenia a zároveň poukazuje poistné plnenie vo výške 1.471,50 € na účet žalobcu. V zmysle vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie hradí poisťovňa primerané náklady na opravu v zmysle zmluvy do výšky kalkulácie vypočítanej ohliadajúcim technikom spoločnosti Slovexperta.

25. Z výpočtu výšky plnenia súd zistil, že zo sumy 1.971,01 € vyúčtovanej faktúrou č. 20190019 za opravu vozidla boli odpočítané sumy 10,84 € za náhradné diely s DPH, 41,54 € za prácu s DPH, 72,78 € za lakovacie práce, 208,37 € za lakovací materiál s DPH, spolu bola priznaná suma 1.637,47 €, od ktorej bola odpočítaná spoluúčasť 165,97 €. Priznané poistné plnenie tak predstavuje sumu 1.471,50 €.

26. Žalobca súdu predložil Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie EUROKASKO (č.l. 13), v zmysle ktorých čl. IX. bodu 1 „za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A alebo B poisťovňa poskytne poistné plnenie v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV, so zohľadnením dojednanej spoluúčasti, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty MV v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou“. Podľa bodu 2

čl. IX. zmluvných dojednaní po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: a) účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravcu, sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy; b) v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR; c) za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ MV.

27. Zo Zmluvy o postúpení časti pohľadávky uzatvorenej dňa 01.03.2019 (č.l. 21) medzi I. W. ako postupcom a BK SERVIS s.r.o. ako postupníkom súd zistil, že predmetom zmluvy bolo postúpenie pohľadávky postupcu voči dlžníkovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group vo výške 333,53 €, ktorá pohľadávka vznikla z dôvodu poistnej udalosti č. 9566784562 zo dňa 16.01.2019, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla Škoda Octavia, X.. Predmetná suma bola u dlžníka uplatnená faktúrou č. 20190019 a sčasti, vo výške 1.471,50 € priznaná a uhradená.

28. Podľa Cenníka servisných služieb spol. Auto Gabriel s.r.o. Košice hodinové sadzby (č.l. 17) predstavuje cena mechanických prác 31 € a cena klampiarskych a lakovacích prác 37 €, čo sa týka modelu vozidla Octavia, Rapid.

29. Z Cenníka Porsche Inter Auto Slovakia spol. s r.o. (č.l. 20) predstavuje hodinová sadzba za mechanické práce 41,40 €, za klampiarske práce a lakovnícke práce do r.v. 2010 51,40 € a za klampiarske práce a lakovnícke práce od r.v. 2011 sumu 52,82 € na typ vozidla Octavia.

30. Podľa Cenníka MORIS Slovakia s.r.o. (č.l. 22) predstavuje cena za práce v mechanickej dielni sumu 25 €/28 € a za práce v karosárskej a lakovacej dielni sumu 33 €/37 €.

31. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu sp. zn. , vydanému Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní, dňa 29.07.2019 odpor (č.l. 66 spisu). Na odôvodnenie odporu žalovaný uviedol, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. 32. Faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením , nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“. Zároveň podľa ods. 2: ,, Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ Žalobca mal v žalobnom návrhu v časti Opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodovej udalosti, a ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia , postačujúce. 33. V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. : „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ 34. Z uvádzaného rozhodnutia NS SR vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie je žalovaný toho právneho názoru, že v predmetnom konaní nie je žalobca aktívne vecne legitimovaný, a to z nasledovných dôvodov:

35. Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) vyplýva, že poistený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že práve poistený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje práve žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania) faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poistený. 36. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ust. , nakoľko poistený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť ZoPP. Uzatvorením predmetnej ZoPP nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poisteného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poisteného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi poisteným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. . 37. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. 38. V zmysle Rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 29. januára 2008: „Podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť, a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ 39. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu ZoPP medzi poisteným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcu sa nemožnosti uzatvorenia takého zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom ZoPP bolo postúpenie pohľadávky zo strany poisteného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poistenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považuje žalobca takýto právny úkon podľa ustanovenia za absolútne neplatný. 40. S poukazom na Oznámenie o poistnom plnení predložené zo strany žalobcu, v zmysle ktorého bolo zo strany žalovaného v dôsledku škodovej udalosti zaplatené poistné plnenie v sume 57,17 eur (uvedený údaj o sume 57,17 eur je nesprávny, poisťovňa uhradila v zmysle Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 19.02.2019 poistné plnenie vo výške 1.471,50 € - poznámka súdu), s uvedením, že v zmysle zmluvných dojednaní poisťovňa hradí primerané náklady na opravu, podľa kalkulácie nákladov pracovníka poisťovne zodpovedným za výkon obhliadky, s priznaním opravárenských prác vo výške 23 Eur/NH s DPH, má žalovaný za dostatočne odôvodnené, že plnenie zo strany žalovaného predstavuje maximálne možné a objektívne preukázané plnenie, ktoré bolo poskytnuté a akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

41. Žalobca podaním zo dňa 17.06.2020 (č.l. 81) navrhol pokračovanie v konaní na Okresnom súde Žilina a zároveň sa vyjadril k odporu proti platobnému rozkazu. Poukázal, že ak žaloba neobsahuje zákonom stanovené náležitosti alebo má vady, súd sa pokúsi o ich odstránenie. Na základe podanej žaloby súd vydal platobný rozkaz a nepovažoval za potrebné vyzývať zástupcu žalobcu na doplnenie skutočností, ktorých absenciu žalovaný namieta. Pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca zrozumiteľne a určito opísal okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový stav. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku na náhradu škody, sú jednoznačné a konkrétne, pričom nie je možné, dôjsť k zámene s iným skutkom. 42. Podľa komentára k C.H. Beck, 2016, str. 486: „Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke.“ 43. Zákonom stanovenú povinnosť o náležitosti žaloby podľa si žalobca splnil. Poistná udalosť je v žalobe špecifikovaná dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inými poistnými udalosťami. V žalobe je uvedené, kedy došlo k poistnej udalosti, aké motorové vozidlo bolo v jej dôsledku poškodené, aj pod akým číslom danú poistnú udalosť žalovaný zaregistroval. 44. Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá bola postúpená, predstavuje nárok na poistné plnenie. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol krátením

časti nároku na poistné plnenie, ktorý si uplatnil poistený, resp. žalobca voči žalovanému na základe uzatvorenej zmluvy o poistení motorového vozidla so žalovaným. Žalovaný sa svojimi tvrdeniami opakovane pokúša odpútať pozornosť od základu nároku žalobcu, ktorý je jasný a preukázaný. 45. Autori publikácie s názvom Poistné zmluvy, K.. Y.. T., a Y.. U. na str. 1 tejto publikácie uvádzajú: „Podstatou poistenia je prenos finančných dopadov rizika z jeho nositeľa na iný subjekt (poisťovňu).“ „Úlohou poistenia je najmä prostredníctvom poistného plnenia zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré slúžia na zmiernenie dopadov vzniknutej poistnej udalosti.“ 46. Z podstaty poistenia teda nevyplýva, že by poškodený poistnou udalosťou mal najprv znášať finančné dopady rizika, ktoré si pre daný prípad poistil, preukázať tieto finančné dopady poisťovni a až tak ich preniesť na poisťovňu. Poistenie práve naopak slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného (poisťovňa) znášal tieto finančné dopady rizika, ktoré si poistil poistený a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádza poisťovni poistné. Požiadavka žalovaného sa teda prieči samotnému princípu poistenia. 47. Nárok na poistné plnenie vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu, kto a ako (t.j. platobné miesto) uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti. 48. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva, že by právo na náhradu škody alebo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Pokiaľ by tomu tak bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva - . Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Dané vyplýva nielen z , ale z celospoločenského záujmu a aj z logického, či systematického výkladu. 49. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poškodený je dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone, dokonca je to taký právny názor, ktorý popiera logický, spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú prax poisťovní v obdobných konaniach. Poistený ako veriteľ postúpil krátený nárok na poistné plnenie, ktorý mal voči žalovanému ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie, nepostúpil svoj dlh voči žalobcovi, ako to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný. 50. Žalovaný uznal svoj dlh voči poistenému/poškodenému, keď mu poskytol časť poistného. Argumentácia žalovaného však vedie k popretiu výsledkov jeho šetrenia poistnej udalosti. 51. K postúpeniu pohľadávky ako takej a k jej existencii žalobca uviedol, že účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa, nie aby nastala zmena v obsahu postúpenej pohľadávky, čo by mohlo zhoršiť právne postavenie dlžníka. Ustanovenie taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie, ktoré majú povahu peňažnej pohľadávky, tam uvedený nie je, t.j. je možné ho platne postúpiť. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je totiž povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky teda nemá vplyv na obsah pohľadávky. Postúpením (cesiou) na základe písomnej zmluvy prechádza pohľadávka z doterajšieho veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (postupníka) v tom stave, v akom v okamihu postúpenia existovala, a to spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe oprávneného (veriteľa). Pri tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Postúpenie pohľadávky je vlastne osobitným prípadom právneho nástupníctva (sukcesie), pri ktorom právny nástupca - postupník (nový veriteľ), nadobúda od právneho predchodcu - postupcu (pôvodného veriteľa) všetky prevádzané práva (creditor posterior in prioris creditoris locum succedit). 52. V predmetnom prípade poistený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti, t.j. veriteľ, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na poistné plnenie, na postupníka, t.j. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať žalovaným neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Odmena za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody. Takýto postup je v právnej praxi bežný a súdmi akceptovateľný. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, t.j. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. V zmysle vyššie uvedeného sú námietky žalovaného ohľadne aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ako aj ich odôvodnenie, irelevantné a zavádzajúce. 53. V aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým

spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. 54. „Pri interpretácii zmlúv treba rešpektovať princíp priority skutočnej vôle účastníkov zmluvy nad jej formálnym prejavom, a princíp priority výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 sp.zn. ). Neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou. Tento výkladový argument má charakter všeobecného právneho princípu a jeho rešpektovanie je ústavne konformné a súladné s princípmi právneho štátu. Je ním vyjadrená a podporovaná zásada autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy, ako i zásada pacta sunt servanda (zmluvy majú byť dodržiavané)“. (uznesenie NS SR, sp.zn. ) 55. „Ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.” (nález ÚS SR, sp.zn. -29) 56. „Pri postúpení práv a povinností zo zmluvy, ktorá sa už pred postúpením čiastočne plnila, je prirodzené, že na jej základe dochádza k postúpeniu (prechodu) len tých práv a povinností, ktoré z nej v čase prechodu ešte vyplývajú. Nemôže sa dotýkať práv a povinností, ktoré už boli konzumované, pretože ich už povinná strana splnila.”(rozsudok NS SR, sp.zn. 1 M Obdo V 6/2006) „V případě úplatné cese ostatně ani neexistence pohledávky v době uzavření smlouvy o jejím postoupení nemá za následek neplatnost smlouvy o postoupení, nýbrž zakládá odpovědnost postupitele vůči postupníkovi ( obč. zák.).“ (uznesenie NS ČR, sp.zn. ) 57. Žalobca poukázal na judikatúru súdov v otázke nazerania na posudzovanie náležitostí zmluvy o postúpení pohľadávky: 58. „Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. apríla 2015) 59. Žalovanému ako dlžníkovi ani neprináleží namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky: 60. „Námitka neplatnosti postupní smlouvy s výjimkou případů uvedených v dlužníkovi vůči postupníkovi nepřísluší.“(rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: ) 61. Obdobné námietky týkajúce sa aktívnej vecnej legitimácie, aké žalovaný použil vo svojom odpore, boli už predmetom súdneho preskúmavania v desiatkach sporov, kde sa súdy jednoznačne priklonili na stranu žalobcu a tieto námietky žalovaných považovali za nedôvodné (rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach: sp. zn. zo dňa 25.10.2018, zo dňa 26.10.2018, zo dňa 27.06.2018, , z 24.09.2018, zo dňa 25.10.2017). 62. Na základe uvedeného sú predmetné tvrdenia žalovaného, ako aj námietka aktívnej legitimácie žalobcu irelevantné. 63. Žalovaný v podanom odpore len poukázal na odôvodnenie nepriznania nároku na poistné plnenie uvedené v oznámení o poistnom plnení a dodal, že „uplatnené nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné“, avšak bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia alebo poskytnutia dôkazu o správnosti postupu žalovaného. Svoje tvrdenia neoprel o žiadnu relevantnú obranu či použitie prostriedkov aktívnej procesnej obrany čo do podstaty krátenia nároku žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. 64. Už spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu žalobca predložil súdu cenníky autoservisov v regióne, z ktorých vyplýva, že cena práce účtovaná žalobcom pri predmetných poistných udalostiach je v porovnaní ostatnými servismi v regióne porovnateľná, resp. nižšia. Oznámenie o poistnom plnení žalovaného je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Žalovaný tvrdí, že poskytol poistné plnenia vo výške primeraných nákladov na opravu vozidla, avšak nikde v nich neuviedol, ako a podľa čoho stanovil tieto

primerané náklady, preto je oznámenie o poistnom plnení neodôvodnené. V danom prípade sa teda jedná o svojvôľu žalovaného pri stanovení nákladov na opravu, čo je neakceptovateľné. 65. Žalobca má za to, že žalovaný vo svojom odpore nijako nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu a neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do základu aj výšky. Žalovaný takisto neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. 66. Žalovaný tak nijakým spôsobom nereagoval na skutočnosti uvádzané žalobcom v podanej žalobe, čím sa tieto skutočnosti v zmysle považujú za nesporné. 67. Koncentrácia konania predstavuje efektný a funkčný nástroj zrýchlenia sporového konania, ktorého cieľom je, aby jednotlivé strany využili všetky svoje prostriedky procesnej obrany, resp. procesného útoku čo najskôr, aby nedošlo k zdĺhavým a neefektívnym súdnym konaniam. Povinnosťou účastníka, ktorý tvrdí určité skutočnosti v sporovom konaní, je, aby danú skutočnosť preukázal, to znamená uniesol dôkazné bremeno. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti a platí pre každého účastníka sporu. Ide o zodpovednosť účastníka preukázať tvrdené, avšak je potrebné brať ohľad aj na hospodárnosť, efektívnosť a dĺžku konania. 68. Žalobca dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol dôkazne bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok. 69. Žalovaný v podanom odpore teda nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie. 70. Naopak žalobca uniesol dôkazné bremeno v súlade s , keď svoje tvrdenia v žalobe preukázal príslušnými dôkazmi ako sú cenníky servisov pôsobiacich v regióne žalobcu, podľa ktorých je zrejmé, že žalobca si účtoval pri danom type vozidla cenu výhodnejšiu, ako je cena obvyklá v danom regióne. 71. Ak žalovaný neakceptuje predloženú faktúru, a aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Obrana žalovaného je iba v teoretickej a nepodloženej rovine tvrdenia a žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný nie je oprávnený krátiť nárok žalobcu iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodné. Na základe vyššie uvedeného zotrval žalobca v celom rozsahu na podanom návrhu.

72. Žalovaný sa k podaniu žalobcu zo dňa 17.06.2020, obsahujúcemu vyjadrenie k odporu proti platobnému rozkazu, ani na výzvu súdu zo dňa 28.07.2020 (č.l. 107), nevyjadril.

73. Súd vo veci nariadil na deň 12.02.2021 pojednávanie.

74. Strany sporu boli pred pojednávaním z dôvodu mimoriadnej situácie v súvislosti s pandémiou COVID-19 vyzvané súdom na oznámenie, či súhlasia s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti v prípade pokračovania vyhláseného núdzového stavu.

75. Strany na uvedenú výzvu oznámili súdu, že súhlasia s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti, a to strana žalobcu podaním zo dňa 05.02.2021 (č.l. 130) a žalovaná strana podaním zo dňa 10.02.2021 (č.l. 122 ).

76. Žalovaný zároveň v podaní zo dňa 10.02.2021 navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.

77. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 05.02.2021 zotrval na žalobe. Poukázal, že krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného bolo nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Žalovaného jediné odôvodnenie spočívalo v tom, že sa odvolal na výpočet uvedený v kalkulácii pri určení primeranosti priznaných nákladov. Kalkulácia nemôže slúžiť ako objektívny a jediný nástroj na výpočet plnenia.

78. Súd vykonal dňa 12.02.2021 pojednávanie. Mal za to, že podmienky pre vykonanie pojednávania boli splnené. Pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti sporových strán a ich zástupcov, na základe súhlasu oboch sporových strán, v súvislosti s pandemickou situáciou a zákazom vychádzania, na základe nasledovnej právnej úpravy:

- podľa uznesenia vlády SR č. , ktorým bol od 08.02.2021 predĺžený núdzový stav o 40 dní, t.j. do 19.03.2021;

- podľa o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v zmysle ktorého: V čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu súdy vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia len v nevyhnutnom rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

- Všeobecne záväzným právnym predpisom v zmysle ustanovenia je Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 22. januára 2021 č. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, v znení vyhlášky č. , ktorou došlo k predĺženiu účinnosti vyhlášky č. do 31. marca 2021. Na toto konanie sa vzťahuje ust. vyhlášky č. , podľa ktorého: V čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu sa vykonávajú pojednávania v civilnom sporovom konaní a v civilnom mimosporovom konaní, ak strany sporu alebo účastníci konania súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti.

79. Z uvedeného vyplýva, že pojednávanie v predmetnej sporovej veci bolo možné vykonať:

- len v neprítomnosti sporových strán a ich zástupcov,

- a zároveň len vtedy, ak strany s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti súhlasili.

80. Ako to súd uvádza vyššie, vzhľadom na stranami výslovne prejavený súhlas s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti boli nepochybne podmienky pre vykonanie pojednávania splnené.

81. Zákonné ustanovenia:

Podľa ust. , (v texte aj len „OZ“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa ust. rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa ust. uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa ust. škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa ust. pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa ust. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

Podľa ust. na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona,

Podľa ust. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa ust. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa o upomínacom konaní uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného (ďalej len "faktúra"), a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve.

82. Súd na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 333,53 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 333,53 € od 03.03.2019 do zaplatenia.

83. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. , podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. na základe zisteného skutkového stavu procesným postupom stanoveným .

84. Predovšetkým súd uvádza, že žalobca si svoj nárok voči žalovanému - spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group uplatnil v zmysle ust. druhej vety , podľa ktorého je poškodený oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Žalobca sa žalobou teda domáhal náhrady škody priamo voči poisťovni z dôvodu, že poisťovňa odmietla uznať celkovú výšku škody, ktorá vznikla poškodenému pri dopravnej nehode zo dňa 16.01.2019 titulom úhrady účelne vynaložených nákladov za opravu motorového vozidla ŠKODA Octavia, EČV: U., v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 16.01.2019 na uvedenom motorovom vozidle.

85. Žalobca si svoje právo voči žalovanému uplatnil ako postupník zo zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej dňa 01.03.2019 medzi žalobcom a postupcom I. W. (poškodeným pri škodovej udalosti), predmetom ktorej zmluvy bolo postúpenie v zmysle poškodeným ako postupcom na žalobcu ako postupníka pohľadávky vo výške 333,53 € (ktorá suma zodpovedá rozdielu sumy 1.971 € vyfakturovanej faktúrou č. 20190019 zo dňa 04.02.2019, splatnou dňa 11.02.2019, vystavenou žalobcom

- spoločnosťou BK SERVIS s.r.o. poškodenému a sumy 1.471,50 € uhradenej poisťovňou - žalovaným). 86. Žalobca sa tak v tomto konaní domáha voči poisťovni zaplatenia ňou neuznanej sumy poistného plnenia.

87. V konaní bolo nesporné, že dňa 16.01.2019 došlo v k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo zn. ŠKODA Octavia, EČV: U.ostupcu - poškodeného I. W., z ktorého dôvodu bol poškodený nútený zabezpečiť si opravu poškodeného vozidla.

88. Náklady vynaložené na opravu motorového vozidla sú považované za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú je potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu, upravenú v ustanoveniach , a a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (v texte aj len ako „PZP“). Škoda vznikla poškodenému v príčinnej súvislosti s porušením pravidiel cestnej premávky vodičom motorového vozidla, ktorým bola dňa 16.01.2019 spôsobená dopravná nehoda.

89. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať. Pod pojmom škoda je treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Zavinenie, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu má charakter subjektívny, lebo znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode.

90. Podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla upravujú ustanovenia a . Za škodu bude zodpovedať prevádzateľ vozidla podľa ustanovenia a vodič vozidla podľa ustanovenia . 91. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov v zmysle ust. a nasl. spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie. Zodpovednosť za škodu podľa spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. 92. Nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia, sú vymedzené v ustanovení zákona o PZP. Nárok na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej sume vynaloženej za opravu motorového vozidla sa opiera o ustanovenie zákona o PZP. Z právneho hľadiska ide o nárok na náhradu škody vzniknutej poškodením veci. 93. Vzhľadom na to, že škoda spôsobená na motorovom vozidle zn. ŠKODA Octavia, EČV: U. je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, zodpovednosti za túto škodu sa podľa prvej vety nemožno zbaviť.

94. Ako už súd uviedol vyššie, mal za nesporné, že dňa 16.01.2019 došlo ku dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo zn. ŠKODA Octavia, X.ostupcu - poškodeného I., z ktorého dôvodu vznikla potreba vynaloženia výdavkov za opravu poškodeného vozidla, predstavujúcich ujmu na majetku, teda škodu, ktorej náhrady sa žalobca v tomto konaní domáha. 95. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu. Náhrada škody má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy.

96. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vydanému dňa 29.07.2019 v upomínacom konaní poprel dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej sumy z nasledovných dôvodov:

- v žalobe absentujú dostatočné skutkové tvrdenia (čo je v rozpore s ustanovením );

- žalobca nie je vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný, keďže zmluva o postúpení pohľadávky je v rozpore s ustanovením , pretože poškodený bol dlžníkom žalobcu - v zmysle predloženej faktúry bol zaviazaným subjektom na plnenie práve poškodený, a nie žalovaný; nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky, nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla;

- žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia poistného plnenia v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 19.02.2019, z ktorého má žalovaný za dostatočne odôvodnené, že plnenie zo strany žalovaného predstavuje maximálne možné a objektívne preukázané plnenie, ktoré bolo poskytnuté a akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

97. K námietke žalovaného, že v žalobe v rozpore s ustanovením absentujú dostatočné skutkové tvrdenia, súd poukazuje, že v upomínacom konaní sa neaplikuje ustanovenie a (podľa ktorého: „V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,

pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“), ale súd postupuje podľa ustanovenia o upomínacom konaní, podľa prvej vety ktorého zákonného ustanovenia „uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu“.

98. Súd mal z návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, ako i z listín pripojených k návrhu na vydanie platobného rozkazu preukázané, že nárok žalobcu vyplýva zo skutočností žalobcom tvrdených v návrhu na vydanie platobného rozkazu v dostatočnom rozsahu a vyplýva tiež z listinných dôkazov k návrhu pripojených. 99. Žalobca ako v samotnom návrhu na vydanie platobného rozkazu, tak aj vo vyjadrení zo dňa 17.06.2020 k podanému odporu proti platobnému rozkazu, dostatočne opísal skutkový stav za účelom bližšej špecifikácie rozhodujúcich skutočností. Opísanie skutkového stavu žalobcom zároveň v celom rozsahu zodpovedá predloženým listinným dôkazom. 100. Táto námietka žalovaného bola preto nedôvodná.

101. K námietkam žalovaného, že žalobca nemá v konaní vecnú aktívnu legitimáciu, keďže zmluva o postúpení pohľadávky je v rozpore s ustanovením , pretože poškodený ako postupca bol dlžníkom žalobcu - v zmysle predloženej faktúry bol tak zaviazaným subjektom na plnenie práve poškodený a nie žalovaný a nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky, lebo uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla, súd poukazuje, že táto problematika už bola judikatúrou ustálená a takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu.

102. Predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. V prejednávanej veci je predmetom konania skutočná škoda podľa v spojení s , t.j. vzniknutá titulom nákladov spojených s odstraňovaním dôsledkov poškodenia, medzi ktoré patria aj náklady vynaložené na opravu poškodeného motorového vozidla. Nejde teda o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle .

103. Súd poukazuje, že je dovolené postúpiť i pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná. Na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky, a to za predpokladu, že zo zákona nevyplýva zákaz postúpenia pohľadávky.

104. Zmluvou o postúpení zo dňa 01.03.2019 došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a jednak k vysporiadaniu záväzku poškodeného ako objednávateľa voči žalobcovi ako zhotoviteľovi na úhradu ceny za opravu veci, záväzku vzniknutého titulom zmluvy o dielo ( a nasl. ), predmetom ktorej zmluvy bola oprava veci - poškodeného motorového vozidla ŠKODA Octavia, EČV: U. zhotoviteľom. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle , súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný a v konaní bol preukázaný vznik škody, ktorý spočíva v nákladoch na opravu poškodeného vozidla. 105. Úhradu nákladov poškodeným ako objednávateľom za opravu poškodeného motorového vozidla supluje v tomto prípade samotné postúpenie pohľadávky. Náklady za opravu motorového vozidla (cenu diela) poškodený ako objednávateľ diela (opravy vozidla) svojmu veriteľovi ako zhotoviteľovi nezaplatil, k vysporiadaniu záväzku však došlo postúpením pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh od žalovaného.

106. Tvrdenie žalovaného, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, keďže poškodený nemohol postúpiť právo na náhradu škody na žalobcu, ak mu samotná škoda ešte nevznikla, je preto nedôvodné.

107. Okrem toho súd poukazuje, že žalovaný paradoxne namieta vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu napriek tomu, že z Oznámenia o poistnom plnení žalovaného zo dňa 19.02.2019 vyplýva, že žalovaný toto Oznámenie adresoval priamo žalobcovi - spoločnosti BK SERVIS s.r.o., teda poisťovňa pred začatím konania akceptovala právne nástupníctvo žalobcu ako postupníka zo zmluvy o postúpení pohľadávok, keď žalobcovi predmetným Oznámením:

- jednak predložila výpočet výšky poistného plnenia,

- zároveň zaslala čiastočné poistné plnenie vo výške 1.471,50 € a

- v Oznámení uviedla vyjadrenie likvidátora k osobitostiam likvidácie ako dôvod, pre ktorý nepriznala poistné plnenie v celom rozsahu.

108. Ak by mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky, nepoukázal by predsa krátené poistné plnenie na účet žalobcu. Súd má tak za to, že námietka žalovaného týkajúca sa nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu bola účelová.

109. K obrannej argumentácii žalovaného, že žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia poistného plnenia v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 19.02.2019, z ktorého má žalovaný za dostatočne odôvodnené, že plnenie zo strany žalovaného predstavuje maximálne možné a objektívne preukázané plnenie, ktoré bolo poskytnuté a akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné, súd uvádza:

110. V konaní bola sporná dôvodnosť vynaloženia nákladov na lakovacie práce a lakovací materiál (ktoré práce boli zrealizované a materiál bol použitý v rámci opravy motorového vozidla vykonanej žalobcom, vyúčtovanej faktúrou č. 20190019 zo dňa 04.02.2019, splatnou dňa 11.02.2019, z dôvodu popretia žalovaným účelnosti týchto nákladov, a to jednak po vykonaní šetrenia poistnej udalosti č. 9566784562 a následne v tomto konaní - v odpore proti platobnému rozkazu.

111. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 19.02.2019 (vo veci ukončenia dňa 15.02.2019 šetrenia poistnej udalosti č. 9566784562) žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia poistného plnenia, z ktorého má žalovaný za dostatočne odôvodnené, že plnenie zo strany žalovaného predstavuje maximálne možné a objektívne preukázané plnenie, tak súd konštatuje, že s poukazom na obsah a rozsah vyjadrenia likvidátora v Oznámení zo dňa 19.02.2019 sa súd s týmto tvrdením žalovaného stotožniť nemôže. Likvidátor poisťovne totiž k osobitostiam likvidácie v Oznámení zo dňa 19.02.2019 len uviedol: „Poisťovňa Kooperativa a.s. hradí primerané náklady na opravu v zmysle zmluvy do výšky kalkulácie vypočítanej obhliadajúcim technikom spoločnosti Slovexperta.“ 112. Krátenie poistného plnenia nie je v Oznámení žiadnym iným spôsobom odôvodnené. Žalovaný následne ani v tomto konaní vôbec nekonkretizoval a nešpecifikoval dôvody krátenia poistného plnenia.

113. Tvrdenia žalobcu produkované v konaní na zdôvodnenie, že lakovacie práce a lakovací materiál boli realizované účelne a v rozsahu, ktorý znamenal len uvedenie poškodeného motorového vozidla do technického stavu, v akom bolo motorové vozidlo pred dopravnou nehodou, žalovaný účinne nepoprel ( ), keď neuviedol v tomto smere svoje vlastné tvrdenia. Vo vzťahu k rozsiahlej argumentácii žalobcu sa žalovaný obmedzil na jediné tvrdenie, uvedené v odpore proti platobnému rozkazu, a síce že poistné plnenie bolo uhradené v zmysle Oznámenia o poistnom plnení

- podľa kalkulácie nákladov pracovníka poisťovne zodpovedného za výkon obhliadky, s priznaním opravárenských prác vo výške 23 Eur/NH s DPH, čím má žalovaný za dostatočne odôvodnené, že plnenie zo strany žalovaného predstavuje maximálne možné a objektívne preukázané plnenie, ktoré bolo poskytnuté a akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

114. Žalovaný v odpore bližšie nezdôvodnil krátenie nároku žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. Krátenie poistného plnenia tak vyplýva len zo všeobecného poukázania na kalkuláciu technika spoločnosti Slovexperta vo vyjadrení likvidátora na Oznámení a takéto všeobecné vyjadrenie likvidátora, bez konkrétneho odôvodnenia, a dokonca bez uvedenia ceny za normohodinu, z ktorej likvidátor vychádzal pri kalkulácii (cena 23 Eur/NH s DPH uviedol žalovaný len v odpore proti platobnému rozkazu), nepredstavuje relevantný dôvod spochybňujúci žalobcom uplatnený nárok čo do jeho výšky, pre ktorý by žalobca nemal mať právo na poistné plnenie vo výške sumy vyúčtovanej faktúrou č. 20190019 zo dňa 04.02.2019, splatnou dňa 11.02.2019. Žalovaný ani nepredložil žiadne dôkazy, napr. cenníky, ktoré by

odôvodňovali žalovaným priznanú výšku normohodiny, z vykonaného dokazovania tak vôbec nevyplýva, na základe akých skutočností považuje žalovaný za primeranú cenu normohodiny sumu 23 € s DPH.

115. Naproti tomu žalobca na odôvodnenie účelnosti vynaloženia nákladov na lakovacie práce a lakovací materiál produkoval vlastné konkrétne tvrdenia, týkajúce sa porovnateľných cien lakovacích a mechanických prác autoservisov v regióne s tým, že si žalobca účtoval pri motorovom vozidle ŠKODA Octavia cenu normohodinu vo výške 30 € bez DPH, 36 € s DPH za mechanické práce a lakovacie práce, čo je v porovnaní s cenami ostatných autoservisov porovnateľná cena. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení súdu predložil aj listinné dôkazy - cenníky lakovacích a mechanických prác autoservisov v regióne (č.l. 17, 20, 22).

116. Žalovaný vôbec nepoprel hore uvedené tvrdenia žalobcu a dôkazy ním predložené a ani neuviedol svoje vlastné tvrdenia, popierajúce tvrdenia žalobcu:

- že žalobca, pri oprave poškodeného motorového vozidlo postupoval len tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné, ako pred škodovou udalosťou,

- že oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, že jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá, ako pred škodovou udalosťou.

117. Žalovaný tak dôkazné bremeno tvrdenia, že ním vykonané šetrenie poistnej udalosti bolo v súlade so zákonom, neuniesol. Žalobca preukázal cenníkmi, z ktorých vyplýva cena normohodiny na trhu pre opravu motorového vozidla daného typu a značky, že lakovanie poškodeného motorového vozidla bolo účtované v cene normohodiny vo výške 30 € bez DPH/36 € s DPH ako v cene primeranej a v regióne obvyklej a bolo vykonané tak, aby poškodené motorové vozidlo bolo v rovnakom stave ako pred škodovou udalosťou, teda žalobcom účtované náklady na opravu poškodeného motorového vozidla boli nevyhnutné, primerané a účelne vynaložené na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého stavu.

118. Zároveň súd poukazuje, že žalovaný sa v konaní, po postúpení veci na tunajší súd Okresným súdom Banská Bystrica dňa 23.06.2020, na výzvu tunajšieho súdu zo dňa 28.07.2020, aby sa vyjadril k podaniu žalobcu zo dňa 17.06.2020, ktorá výzva bola žalovanému doručená dňa 03.08.2020, viac nevyjadril, neuviedol na svoju obranu žiadne ďalšie skutkové tvrdenia, okrem tvrdení produkovaných v odpore proti platobnému rozkazu (oboznámených v odseku 31 - 40 tohto rozsudku). 119. Podmienka uvedenia žalobcom rozhodujúcich skutočností v upomínacom konaní, ktoré skutočnosti vyplývali jednak z návrhu na vydanie platobného rozkazu a jednak z listín pripojených k návrhu na vydanie platobného rozkazu, bola v rozsahu požadovanom zákonom splnená a žalovaný mal možnosť sa k týmto skutočnostiam vyjadriť v odpore proti platobnému rozkazu, na ktoré vyjadrenie bol žalovaný súdom výslovne vyzvaný hore uvedenou výzvou zo dňa 28.07.2020. Vo veci samej sa teda v tomto štádiu konania vôbec nevyjadroval. Nevyužil tak možnosť produkovať príslušnú obrannú argumentáciu, teda uvádzať príslušné tvrdenia spochybňujúce dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu, ako i predkladať dôkazné prostriedky, resp. ich vykonanie navrhnúť.

120. Pokiaľ žalovaný túto možnosť nevyužil a nevyjadril sa ku všetkým rozhodujúcim skutočnostiam, a to ani pred vykonaním pojednávania nariadeného na deň 12.02.2021 a substancovane tieto skutočnosti nepoprel, súd preto vychádzal z predpokladu, že všetky žalovaným nepopreté skutočnosti sú nesporné ( ). 121. Súd poukazuje, že aj keď bolo pojednávanie dňa 12.02.2021 vykonané v neprítomnosti sporových strán a ich právnych zástupcov z dôvodu mimoriadnej pandemickej situácie, a to na základe výslovného súhlasu sporových strán, žalovaný sa do merita veci ani v čase pred nariadeným pojednávaním, po doručení predvolania na pojednávanie nariadené na deň 12.02.2021, vôbec nevyjadril.

122. Žalovaný si tak nesplnil svoju základnú procesnú povinnosť tvrdenia podľa , teda úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (substancované tvrdenia), teda uviesť tvrdenia, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a ku ktorým je možné vykonať dokazovanie. Dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany tvrdili a nie zisťovať to, čo strany tvrdiť opomenuli. Túto povinnosť tvrdenia nie je možné nahradiť ani odkazom na obsah priložených listinných dôkazov ( ), lebo by takýmto postupom súdu bola porušená rovnosť strán sporu a išlo by o neoprávnené zvýhodňovanie tej strany, ktorá si povinnosť

tvrdenia nesplnila, kedy by súd nesplnenú povinnosť tvrdenia nahrádzal štúdiom predložených dôkazov a vyvodzovaním relevantných skutočností pre daný prípad. Strany majú možnosť produkovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany jednak v sudcovských zákonných lehotách, prípadne až do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil, pričom mal možnosť v tomto smere argumentovať a predkladať listinné dôkazy, keďže súd mu všetky podania právneho zástupcu žalobcu doručoval, mal preto možnosť sa k týmto vyjadriť. Bolo preto nutné konštatovať, že žalovaný dôkazné bremeno neuniesol.

123. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena nepreukázaním tvrdených skutočností vznikla dôkazná núdza, t.j. strana sporu neponúkla, nepredložila dôkazné prostriedky, resp. nenavrhla vykonanie takých dôkazných prostriedkov, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočností. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov, ktoré mal k dispozícii (ktoré vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti), keďže strany vykonanie žiadnych ďalších dôkazov nenavrhli.

124. Súd na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že aj suma 333,53 € (vyčíslená ako rozdiel fakturovanej sumy 1.971,01 € a sumy uhradenej poisťovňou 1.471,50 €, ako i sumy spoluúčasti 165,97 €), bola vynaložená za opravu motorového vozidla účelne, a preto žalobcovi priznal voči žalovanému právo na jej zaplatenie.

125. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 333,53 eur od 03.03.2019 do zaplatenia. Z oznámenia o poistnom plnení poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group zo dňa 19.02.2019 adresovaného žalobcovi - spoločnosti Hadvo, s. r. o. mal súd preukázané, že poisťovňa dňa 15.02.2019 ukončila šetrenie poistnej udalosti. S poukazom na ust. , podľa ktorého je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, sa tak žalovaný dostal do omeškania s náhradou škody (s plnením poistného plnenia) dňa 03.03.2019, t.j. v deň nasledujúci po dni 02.03.2019, do kedy plynula lehota 15 dní po skončení prešetrovania poistnej udalosti v zmysle cit. zákona na poskytnutie poistného plnenia. Súd tak dospel k záveru, že žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania zo žalovanej sumy dôvodne, a to aj z hľadiska jeho zákonnej výšky, podľa ust. v spojitosti s ust. Nariadenia vlády č. . Súd preto žalobe aj v časti príslušenstva žalovanej istiny vyhovel.

126. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa nasledovných zákonných ustanovení:

127. Podľa ust. a súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

128. Podľa ust. a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

129. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, súd preto priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( , teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).