Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/50/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Diany Bičovej v právnej veci žalobkyne: I.. K. H. - Zlaté časy s miestom podnikania Kpt. Nálepku 5, 080 01 Prešov, IČO: 46 115 838, zastúpená advokátom JUDr. Ladislavom Scholczom, Krmanova 16, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ul. Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100056259/2020 zo dňa 8.1.2020, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie

1. Správny orgán prvého stupňa - Daňový úrad Košice prvostupňovým rozhodnutím č. 102186867/2019 zo dňa 18.9.2019 rozhodol podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) tak, že určil žalobkyni ako daňovému subjektu rozdiel v sume daňovej straty 589 117,50 Eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012 a znížil žalobkyni daňovú stratu za zdaňovacie obdobie 2012 zo sumy 784 618,37 Eur na sumu 195 500,87 Eur.

2. Žalobkyňa vo včas podanom opravnom prostriedku zo dňa 15.10.2019 namietala nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia Daňového úradu Košice zo dňa 18.9.2019 a namietala vecnú nesprávnosť záverov správcu dane, nakoľko nesprávne posúdil charakter príjmov a výdavkov daňového subjektu; charakter príjmov a výdavkov daňového subjektu je priamo ovplyvnený druhom podnikateľskej činnosti, ktorú daňový subjekt vykonáva, a to záložníctvo.

3. Žalovaný správny orgán - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v preskúmavanom rozhodnutí č. 100056259/2020 zo dňa 08.01.2020, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102186867/2019 zo dňa 18.09.2019 (odsek 1 odôvodnenia tohto rozsudku) konštatoval, že závery správcu dane týkajúce sa určenia rozdielu v sume daňovej straty na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2012 v sume 589 117,50 Eur sú dôvodné a svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že :

„Daňový subjekt I.. K. H. - Zlaté časy, Floriánska 1362/13, 040 01 Košice, IČO 46115838, DIČ1079392193, IČ DPH SK1079392193, zastúpený v daňovom konaní I.. N. N., B. X, XXX XX Y. (ďalej len „daňový subjekt"), podal proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice (ďalej len „správca dane“) č. 102186867/2019 zo dňa 18.09.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie elektronicky dňa 25.10.2019, zaevidované pod č. 616330093/2019. Daňový subjekt v úvode odvolania (I. časť) uviedol základné informácie o daňovom subjekte, o výške neuznanej straty so záverom, že napadnuté rozhodnutie správcu dane je vecne nesprávne. Daňový subjekt má za to, že správca dane nesprávne posúdil charakter príjmov a výdavkov uplatnených daňovým subjektom v súvislosti s druhom podnikateľskej činnosti, ktorú daňový subjekt vykonáva, a to záložníctvo. Daňový subjekt ďalej uvádza, že správne účtoval prenechané peňažné plnenie ako výdavok, ovplyvňujúci základ dane a následne vrátenie peňažného plnenia alebo príjmu z predaja zálohu, ako príjem ovplyvňujúci základ dane, pričom neporušil ustanovenia o účtovníctve („ďalej len “), Opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74 z 13.12.2007, a ani o dani z príjmov („ďalej len zákon č, "). V II. časti odvolania daňový subjekt konštatuje zistenia a závery správcu dane z vykonanej daňovej kontroly u daňového subjektu na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012. V III. časti odvolania daňový subjekt tvrdí, že správca dane pri posudzovaní veci nepochopil podstatu fungovania záložníctva, v dôsledku čoho vyvodil pri kontrole daňového subjektu nesprávne závery. Podľa názoru daňového subjektu posúdenie právneho vzťahu medzi daňovým subjektom a záložcom (záložným dlžníkom) ako zmluvu o pôžičke nie je správne, nakoľko peňažné plnenie, ktoré daňový subjekt poskytuje záložcovi nie je pôžička v zmysle ustanovení . Základom záložníctva je totiž vznik a trvanie záložného práva, ktoré je nerozlučne spojené so zabezpečovaným peňažným plnením. Odovzdanie zálohu a poskytnutie finančných prostriedkov sú pri záložníctve na sebe závislé. Celý mechanizmus záložníctva a jeho základný princíp viazanosti poskytnutého peňažného plnenia na odovzdávaný záloh záložným dlžníkom odlišuje podnikateľskú činnosť záložní napr. od tzv. pôžičkární. Na základe uvedeného je zrejmé, že správca dane nesprávne posúdil poskytnutie finančných prostriedkov daňovým subjektom záložnému dlžníkovi ako pôžičku, čo ho následne viedlo k nesprávnemu záveru o porušení ustanovení a , V citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia daňový subjekt poukazuje na nesprávnosť tvrdenia správcu dane v tom, že prevádzkovateľ záložne predmet záložného práva nenakupuje a ani nepreberá za účelom jeho ďalšieho predaja, v dôsledku čoho ide o poskytnutie pôžičky. Daňový subjekt v tomto bode zdôrazňuje, že podstatou prebratia zálohuje je práve jeho prípadný predaj, v opačnom prípade, bez úmyslu o predaji, by záložná zmluva, ako aj záložníctvo ako také, stratili svoj význam. Vyššie uvedený záver správcu dane daňový subjekt považuje v priamom rozpore so zákonnými ustanoveniami záložnej zmluvy upravenej v , na ktorej je záložníctvo postavené. Daňový subjekt má za to, že príjmy z predaja majetku dlžníka a vrátenia sumy z poskytnutého peňažného plnenia sú príjmami z podnikateľskej činnosti, sú predmetom dane, tvoria zdaniteľný príjem daňového subjektu a teda v zmysle ustanovení sa nejedná o príjem z pôžičky (daňový subjekt nepoužíva cudzie peňažné prostriedky na určité obdobie). Následne výdavky daňového subjektu, ktoré predstavujú poskytnuté peňažné plnenia sú výdavkami, ktoré priamo súvisia so zdaniteľným príjmom daňového subjektu, ich vynaloženie smeruje ku zdaniteľnému príjmu z predmetnej podnikateľskej činnosti. Výdavok daňového subjektu je priamo naviazaný na budúci zdaniteľný príjem daňového subjektu, a to buď z vráteného peňažného plnenia alebo z výťažku z predaja zálohu. Bez toho, aby daňový subjekt poskytol záložcovi (záložnému dlžníkovi) peňažné plnenie za odovzdaný záloh, nemožno hovoriť o vzniku záložného práva. Daňový subjekt ďalej uvádza, že peňažné plnenie poskytnuté záložcovi priamo súvisí so zdaniteľným príjmom daňového subjektu a je výdavkom ovplyvňujúcim základ dane, a to v zmysle príslušných ustanovení V IV. časti daňový subjekt konštatuje, že neporušil účtovné predpisy, nakoľko spôsob, akým účtuje zabezpečuje riadne zistenie daňovej povinnosti. Daňový subjekt rovnako zdôrazňuje, že v rozhodnom období, t.j. kalendárny rok 2012 neexistoval žiaden právny predpis, prípadne metodický pokyn, ktorý by špecificky upravoval spôsob a postup účtovania záložní v sústave jednoduchého účtovníctva. Práve neexistencia uvedenej právnej úpravy bola dôvodom nepredloženia dôkazov vo vyrubovacom konaní pred správcom dane. V V. časti odvolania daňový subjekt zhrnul všetky vyššie uvedené skutočnosti do záveru, že zistenia ako aj závery správcu dane nie sú správne, v dôsledku čoho nie je ani napadnuté rozhodnutie vecne správne.

Na základe uvedeného daňový subjekt navrhuje rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102186867/2019 zo dňa 18.09.2019 zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Finančné riaditeľstvo SR po preskúmaní v odvolaní uvádzaných skutočností v rozsahu napadnutom v odvolaní zistilo tento skutkový stav. Daňový subjekt podal dňa 27.03.2013 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012, typ B, v ktorom uviedol príjmy zo závislej činnosti podľa vo výške 3 933,14 eur, príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa vo výške 3 448 153,14 eur, výdavky vo výške 4 232 771,51 eur a stratu vo výške 784 618,37 eur. Správca dane vykonal u daňového subjektu kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2012, o výsledku ktorej vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 101535298/2019 zo dňa 24.06.2019. Protokol z daňovej kontroly, v ktorom správca dane na základe výsledkov vykonaného dokazovania vyčíslil rozdiel v sume daňovej straty vo výške 589 117,50 eur, bol daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole (č. 101535860/2019 zo dňa 24.06.2019), doručený dňa 10.07.2019. Prevažujúcou podnikateľskou činnosťou daňového subjektu v kontrolovanom zdaňovacom období bola prevádzka záložní. Záložne vykonávali svoju činnosť podľa ustanovenia ) . Záložné zmluvy boli uzatvorené tak, že pri nesplatení dlhu záloh, ktorý zostal v záložni, neprechádzal do vlastníctva záložne. Dlžník, za účelom uspokojenia pohľadávky záložne voči dlžníkovi, len splnomocnil svojho veriteľa (záložňu) k predaju svojho zálohu. Správca dane pri daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt má vo svojom účtovníctve zaúčtované výdavky na dani z príjmov fyzických osôb, ktoré nemožno uplatniť ako výdavky ovplyvňujúce základ dane v rozsahu a za podmienok ustanovených v a príjmy, ktoré nie sú zdaniteľnými príjmami. Daňový subjekt zaúčtoval v peňažnom denníku do príjmov ovplyvňujúcich základ dane sumy poskytnutých peňažných prostriedkov (vrátenie sumy poskytnutých peňažných prostriedkov v stanovenom termíne), sumy pohľadávky z poskytnutej pôžičky (predaj majetku dlžníka) na základe príjmového pokladničného dokladu vo výške 3 007 220,37 eur a interného dokladu vo výške 157 714,97 eur, čo predstavuje celkové zaúčtované príjmy vo výške 3 164 935,34 eur. Údaje o zaúčtovaných položkách správca dane podrobne uviedol v odvolaním napadnutom rozhodnutí. Z uvedených zistení vyplýva, že daňový subjekt v peňažnom denníku do príjmov ovplyvňujúcich základ dane zahrnul sumu príjmov vo výške 3 164 935,34 eur, pozostávajúcu z príjmov z predaja majetku dlžníka a z vrátenia sumy poskytnutých peňažných prostriedkov tzn. zo splatenia poskytnutých pôžičiek, čím došlo k vykázaniu celkových zdaniteľných príjmov v nesprávnej výške. Uvedené konanie správca dane posúdil ako postup v rozpore s a , pretože v zmysle predmetom dane nie je úver a pôžička a podľa zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy. Od zdaniteľného príjmu sa následne odvíja aj daňový výdavok, v tom prípade pri poskytnutí pôžičky záložnému dlžníkovi nejde o výdavok ovplyvňujúci základ dane. Poskytnutú pôžičku daňový subjekt zaúčtoval v peňažnom denníku ako výdavok záložne z pokladne, v členení ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov, na základe výdavkových pokladničných dokladov (v úhrne na konci kalendárneho mesiaca) spolu v sume 3 754 052,84 eur (podrobne, podľa výdavkových pokladničných dokladov, uvedených v rozhodnutí správcu dane). Daňový subjekt tým, že zahrnul v peňažnom denníku do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane poskytnutú pôžičku v celkovej sume 3 754 052,84 eur, vykázal celkové výdavky ovplyvňujúce základ dane v nesprávnej výške. Postupoval v rozpore s ustanovením , podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky daňovník účtoval a ďalej výdavky vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane. Správca dane v rozhodnutí uviedol, že pri účtovaní poskytnutej a vrátenej pôžičky daňový subjekt postupoval v rozpore s , , , v rozpore s o účtovníctve v znení neskorších predpisov, v rozpore s Opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74 z 13.12.2007 v znení neskorších opatrení, pretože:

- záložňa, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva účtuje prijatý záloh (napr. retiazku) mimo účtovníctva, ako prevzatý cudzí majetok, ktorý jej bol zverený,

- výdaj peňazí z pokladne, tzn. poskytnutú pôžičku účtuje a) ako výdavok z pokladne v členení, výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov a zároveň b) ako pohľadávku z poskytnutej pôžičky voči dlžníkovi, v knihe pohľadávok,

- predaj majetku dlžníka účtuje tak, že a) v peňažnom denníku celú sumu z predaja zaúčtuje ako príjem do pokladne, v druhovom členení:

- ako príjem neovplyvňujúci základ dane z príjmov, do výšky pohľadávky z poskytnutej pôžičky a

- ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v členení ostatné príjmy zaúčtuje sumu získanú predajom nad výšku pohľadávky z poskytnutej pôžičky voči dlžníkovi, b) ako vyrovnanie pohľadávky z poskytnutej pôžičky, tzn. splatenie pôžičky, v knihe pohľadávok.

- vrátenie sumy poskytnutých peňažných prostriedkov v stanovenom termíne účtuje tak, že a) v peňažnom denníku zaúčtuje celú sumu ako príjem do pokladne, v druhovom členení:

- sumu do výšky poskytnutých peňažných prostriedkov, ako príjem neovplyvňujúci základ dane

- sumu prevyšujúcu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, ako príjem ovplyvňujúci základ dane. b) v knihe pohľadávok a záväzkov zaúčtuje uhradenú pohľadávku voči záložcovi. Na ústnom pojednávaní dňa 15.05.2019 (zápisnica č. 101139808/2019) správca dane oboznámil I.. N. N., splnomocnenkyňu daňového subjektu I.. K. H., so zisteniami nesprávneho účtovania poskytnutej pôžičky do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane a vrátenej pôžičky do zdaniteľných príjmov v zmysle platných právnych predpisov. Daňový subjekt dňa 24.05.2019 podal písomné vyjadrenie k zisteniam vo vyššie uvedenej zápisnici, v ktorom požadoval od správcu dane upresnenie porušovaných právnych predpisov, ktorých sa daňový subjekt nesprávnym účtovaným postupom dopustil. Vo vyjadrení daňový subjekt zastáva názor, že dodržiava všetky menované právne predpisy a zároveň nemá vedomosť o tom, aby v danom zdaňovacom období existoval právny predpis, resp. metodický pokyn, ktorý by takto detailne opisoval postupy účtovania záložcu vo vzťahu k poskytnutiu pôžičky, ako to uviedol správca dane, a preto to pokladá len za jeden z možných spôsobov, ako sa dá tento zákon interpretovať. Správca dane dňa 18.06.2019 prejednal pripomienky daňového subjektu podané vo vyjadrení k zápisnici č. 101139808/2019 spísanej dňa 15.05.2019. Z ústneho pojednávania správca dane spísal zápisnicu č. 101490033/2019, z ktorej vyplýva, že splnomocnenkyňa daňového subjektu uvedeným skutočnostiam zo strany správcu dane porozumela, avšak nakoľko správca dane ešte neuviedol konkrétne číselné výsledky z predmetnej daňovej kontroly ovplyvňujúce hospodársky výsledok za zdaňovacie obdobie 2012, k zisteniam sa vyjadrí až po vydaní protokolu. Správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 101535298/2019 zo dňa 24.06.2019 (doručený daňovému subjektu dňa 10.07.2019). Daňový subjekt doručil správcovi dane elektronicky dňa 30.07.2019 vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. Správca dane prerokoval jednotlivé pripomienky daňového subjektu k protokolu dňa 11.09.2019, na ústnom pojednávaní so splnomocneným zástupcom daňového subjektu I.. N. N.. Správca dane vyhodnotil námietky, ktoré daňový subjekt uviedol vo vyjadrení ako neopodstatnené, keďže daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Správca dane svoje stanovisko k vzneseným pripomienkam zaznamenal vo vyhotovenej zápisnici č. 102138911/2019, ktorú splnomocnený zástupca daňového subjektu podpísal. Následne správca dane na základe výsledkov vykonaného dokazovania, pri ktorom zistil, že daňový subjekt v rozpore s platnými právnymi predpismi zahrnul do príjmov ovplyvňujúcich základ dane príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a do daňových výdavkov výdavky, ktoré nie sú výdavkami ovplyvňujúcimi základ dane v zmysle platných právnych predpisov, znížil príjmy daňového subjektu o sumu 3 164 935,34 eur, výdavky o sumu 3 754 052,84 eur a určil rozdiel daňovej straty na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2012 vo výške 589 117,50 eur. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa na konkrétnu daňovú vec vzťahujú chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá pri tom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Podľa ustanovenia je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa , ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ustanovenia zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona alebo podľa medzinárodnej zmluvy. Podľa ustanovenia predmetom dane nie je úver a pôžička.

Podľa ustanovenia daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané a ďalej výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane. Finančné riaditeľstvo SR v súlade s ustanovením Daňového poriadku preskúmalo odvolaním napadnuté rozhodnutie a predložený spisový materiál a zistilo, že postup správcu dane pri namietanom posúdení príjmov a výdavkov daňového subjektu bol správny a v súlade s právnymi predpismi, ktoré upravujú činnosť záložní, ako aj spôsob účtovania a zdanenia. K tvrdeniu daňového subjektu, že správca dane nepochopil podstatu fungovania záložníctva a argumentácii, že záložníctvo a jeho základný princíp nemožno chápať ako zmluvu o pôžičke, Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že činnosť záložní je špecifická podnikateľská činnosť, vykonávaná na základe živnostenského oprávnenia. Z predmetu prevádzkovania záložní vyplýva, že podstatou tejto podnikateľskej činnosti je využitie záložného práva. Všeobecnú úpravu záložného práva obsahujú ustanovenia a nasl. (v zmysle ktorého zmluvy uzatváral aj daňový subjekt) tak, že zmluvou o zriadení záložného práva si záložný veriteľ zabezpečuje svoju pohľadávku (v záložniach finančnú). K ďalšej časti námietok daňového subjektu, že podstata záložníctva spočíva na prebratí zálohu s úmyslom jeho predaja, Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že takéto tvrdenie nenachádza oporu v právnych ustanoveniach upravujúcich vznik, trvanie a zánik záložného práva. Záložná zmluva priamo zo zákona oprávňuje záložného veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku z predmetu záložného práva, t.j. z výťažku z jeho predaja, a to v prípade, že ju dlžník včas a riadne nesplní. Predaj predmetu záložného práva je teda predpokladanou súčasťou činnosti prevádzkovateľa záložne, na výkon ktorej sa nevyžaduje osobitné živnostenské oprávnenie, pretože v tomto prípade nejde o obchodnú činnosť podľa živnostenského zákona - prevádzkovateľ záložne predmet záložného práva nenakupuje a ani ho nepreberá za účelom jeho ďalšieho predaja. Záložné právo pôsobí zabezpečovacou a uhradzovacou funkciou. Uhradzovacia funkcia sa prejaví len v prípade, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, dovtedy záložné právo spočíva a pôsobí iba svojou zabezpečovacou funkciou. Vo vzťahu záložne a jej dlžníka ide teda o poskytnutie pôžičky voči dlžníkovi. Vzťahy medzi veriteľom a dlžníkom upravuje záväzkové právo v (), podľa ktorého záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka, dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať (). Zmluva o pôžičke je upravená v - 658 . Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky (). Úroky sú odplatou, príjmom veriteľa za používanie peňažnej istiny dlžníkom. Úrok je vlastne suma peňazí, ktorú musí dlžník zaplatiť veriteľovi za to, že si od neho na určitý čas požičiava určitú sumu peňazí. Podľa záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Ustanovenia upravujú, že pri zriadení záložného práva sa nemení vlastnícke právo k zálohu, tým, že pred splatnosťou pohľadávky záložný veriteľ nemôže nadobudnúť vlastnícke právo k veci, na ktorú je zriadené záložné právo (), že pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu (), ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja () a pod. Z uvedeného vyplýva, že príjem dosiahnutý z predaja zálohu nemožno v plnej výške považovať za príjem záložného veriteľa. Od zdaniteľného príjmu sa potom odvíja daňový výdavok ( ) Na vynaloženie peňažných prostriedkov záložným veriteľom poskytnutím pôžičky sa prihliada pri určení dane tým spôsobom, že do zdaniteľných príjmov sa premieta suma, (z vrátenej pôžičky, resp. z príjmu z predaja zálohu), len vo výške presahujúcej sumu poskytnutých peňažných prostriedkov. Nezdaňuje sa celá prijatá suma, celý príjem z predaja zálohu (ktorý aj po vzniku záložného práva vlastnil dlžník

- záložca), ale len príslušný úrok - odmena patriaca záložnému veriteľovi. Vecná podstata finančných prostriedkov (ako výdavkov), ktoré daňový subjekt záložnému dlžníkovi poskytne spočíva v tom, že tieto výdavky nie sú konečné, ale majú charakter pohľadávky a očakáva sa ich návratnosť a to nie len v

poskytnutej výške, ale podľa zmluvy aj s dohodnutým úrokom, ktorý je zdaniteľným príjmom daňového subjektu. K námietke daňového subjektu, v ktorej zdôrazňuje, že v rozhodnom období, t.j. v kalendárnom roku 2012 neexistoval žiaden právny predpis, prípadne metodický pokyn, ktorý by špecificky upravoval spôsob a postup účtovania záložní v sústave jednoduchého účtovníctva, Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy podporujúce jeho tvrdenie. Správca dane v napadnutom rozhodnutí poukazuje na konkrétne právne ustanovenia, ktoré boli v danom prípade porušené nesprávnym účtovným postupom daňového subjektu a ktoré boli platné a účinné v rozhodnom období. Finančné riaditeľstvo ďalej uvádza, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že daňový subjekt uvádza ako hlavný predmet svojej činnosti 64.92 Ostatné poskytovanie úverov, pri evidovaní tržieb nepoužíval elektronickú registračnú pokladnicu v súlade s ustanovením o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a pri uplatňovaní dane z pridanej hodnoty daňový subjekt postupoval v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tak, že poskytovanie peňažných prostriedkov považoval za finančnú službu, ktorá je od dane oslobodená, na základe týchto skutočností má Finančné riaditeľstvo SR za to, že daňový subjekt vedel, aký charakter a podstatu má činnosť, ktorú prevádzkuje, t.j. poskytovanie pôžičky.“

II.

Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného, vyjadrenie žalobcu- replika

4. V správnej žalobe zo dňa 23.3.2020 podanej v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa vo vzťahu k záverom administratívneho konania tvrdila, že žalovaný sa nesprávne stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím, v ktorom sa konštatuje, že žalobkyňa sa pri účtovaní dopustila porušenia ustanovenia o účtovníctve, ustanovenia Opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74 z 13.12.2007, ako aj ustanovenia a a ustanovenia o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa tvrdila, že rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov neoprávnene zasahujú do jej práv a právom chránených záujmov, závery žalovaného nemajú oporu v skutkovom stave, pričom žalovaný nesprávne vyhodnotil v konaní zistené skutočnosti, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym právnym záverom. Tvrdila, že neporušila ustanovenia právnych predpisov uvedených v tomto bode odôvodnenia rozsudku. Žalobné námietky voči záverom administratívneho konania žalobkyňa zhrnula do nasledovnej skutkovej a právnej argumentácie:

„Prevažujúcou podnikateľskou činnosťou žalobkyne za kontrolované zdaňovacie obdobie (rok 2012) bolo prevádzkovanie záložní.

Žalovaný, ako aj správca dane, posúdili peňažné plnenie, ktoré žalobkyňa poskytuje, ako pôžičku, ktorá nie je predmetom dane z príjmu; z podstaty podnikateľskej činnosti záložníctvo je zrejmé, že tento záver nie je správny, a to z nasledovných dôvodov: pri vykonávaní podnikateľskej činnosti záložníctvo poskytuje žalobkyňa, ako záložný veriteľ, peňažné plnenie záložcovi ( záložnému dlžníkovi ) a záložca ( záložný dlžník ) odovzdá záložnému veriteľovi záloh. Záložné právo, ktoré sa zriadi ku zálohu, slúži na zabezpečenie peňažného plnenia, ktoré poskytne žalobkyňa záložcovi ( záložnému dlžníkovi), a to tak, že žalobkyňu oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia z predmetu záložného práva- zálohu, ak nie je peňažné plnenie, ktoré poskytla žalobkyňa, splnené riadne a včas. Podstatou podnikateľskej činnosti na trhu záložníctva je to, že vznik a trvanie záložného práva nerozlučne súvisí so zabezpečovaným peňažným plnením; žalobkyňa poskytne peňažné plnenie len za záloh, ktorý žalobkyni odovzdá záložný dlžník (záložca). Poskytnutie peňažného plnenia za súčasného odovzdania zálohu žalobkyni nemožno od seba oddeliť, tvoria jeden, vzájomne závislý celok. Podmienkou pre poskytnutie peňažného plnenia je odovzdanie zálohu žalobkyni, v opačnom prípade k uzatvoreniu obchodného prípadu nedôjde, t.j. pri záložníctve je poskytnutie peňažného plnenia zo strany žalobkyne viazané, podmienené, odovzdaním zálohu; jedná sa v podstate o výmenu, pri ktorej žalobkyňa fakticky zamieňa finančné prostriedky za záloh.

Pre vykonávanie činnosti v oblasti záložníctva je základom práve tá skutočnosť, že odovzdanie zálohu podmieňuje poskytnutie peňažného plnenia záložnému dlžníkovi (záložcovi ). Poskytnutie peňažného plnenia bez odovzdania zálohu by nenapĺňalo podstatné znaky podnikateľskej činnosti záložníctvo; jednalo by sa o iný druh podnikateľskej činnosti, napr. o vykonávanie činnosti tzv. pôžičkární. Žalobkyňa zdôrazňuje, že záložníctvo je inou, odlišnou podnikateľskou činnosťou, ktorá nefunguje na rovnakých princípoch ako už uvádzané pôžičkárne. Z uvedeného plynie, že poskytnutie peňažného plnenia žalobkyňou nemožno na účely posudzovania dane z príjmu klasifikovať ako poskytnutie pôžičky podľa ust. a nasl. , nakoľko takéto právne posúdenie je v priamom rozpore so skutkovým stavom. Medzi zmluvou o pôžičke podľa ust. a nasl. a podnikateľskou činnosťou- záložníctvo existujú rozdiely, z ktorých je zrejmé, že pri záložníctve nedochádza k poskytovaniu peňažného plnenia tak, ako to sleduje ust. a nasl. . Ide o nasledovné rozdiely : pri zmluve o pôžičke výška požičaných finančných prostriedkov závisí od dohody veriteľa a dlžníka, t.j. limitom pôžičky je iba vôľa zmluvných strán pri prevádzkovaní záložne výška prenechaného peňažného plnenia závisí od hodnoty zálohu, ktorý odovzdá záložný dlžník ( záložca ) žalobkyni; skôr, ako žalobkyňa prenechá peňažné plnenie, sa záloh náležite ocení, od ktorého ocenenia sa odvíja výška peňažného plnenia, ktoré žalobkyňa poskytne (fakticky vymení) za záloh od záložného dlžníka; limitom výšky peňažného plnenia je hodnota zálohu a nie iba vôľa zmluvných strán. Vôľa zmluvných strán, najmä záložného dlžníka, sa prejavuje až v štádiu po ohodnotení zálohu, a to v smere, či za stanovených podmienok pristúpi ku uzatvoreniu záložnej zmluvy, alebo nie

- pri zmluve o pôžičke nie je poskytnutie pôžičky podmienené ( viazané ) na odovzdanie hnuteľnej veci veriteľovi

- pri záložníctve je prenechanie peňažného plnenia priamo a nerozlučne viazané na odovzdanie zálohu žalobkyni; bez odovzdania zálohu by nedošlo k poskytnutiu peňažného plnenia a bez odovzdania zálohu by celá podnikateľská činnosť- záložníctvo stratila svoje opodstatnenie

Tým, že peňažné plnenie, ktoré poskytuje žalobkyňa, nemožno právne kvalifikovať ako pôžičku v zmysle ust. a nasl. , nemožno tento výdavok žalobkyne podriadiť pod režim ust. zákona o dani z príjmov; peňažné plnenie, ktoré žalobkyňa takto poskytuje, je výdavkom, ktorý ovplyvňuje základ dane, pretože je nákladom, ktorý žalobkyňa musí vynaložiť za účelom dosiahnutia budúceho príjmu. Peňažné plnenie, ktoré žalobkyňa poskytuje je výdavkom, ktorý ovplyvňuje základ dane z príjmu žalobkyne, pričom zánik pohľadávky je príjmom ovplyvňujúcim základ dane žalobkyne. Kladný rozdiel medzi výdavkom a príjmom predstavuje zisk žalobkyne, ktorý podlieha daňovej povinnosti. V tejto súvislosti sa žalovaný, ako aj správca dane, dopustili pochybenia podľa ust. f) .

Vo vzťahu k namietanému porušeniu opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/27076/2007-74 zo dňa 13.12.2007 žalobkyňa udáva, že svojím konaním neporušila účtovné predpisy, nakoľko spôsob, akým účtovala zabezpečoval riadne zistenie daňovej povinnosti. V rozhodnom období, kalendárny rok 2012, neexistoval žiaden právny predpis, prípadne metodický pokyn, ktorý by špecificky upravoval spôsob a postup účtovania záložní v sústave jednoduchého účtovníctva. Spôsob, akým účtovala žalobkyňa bol v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v rozhodnom období, čím zabezpečila riadne a časovo správne vedenie účtovníctva. Žalovaný v tejto súvislosti vytkol žalobkyni, že nepredložila žiadne dôkazy podporujúce tvrdenie o neexistencii žiadneho právneho predpisu, či metodického pokynu, ktorý by špecificky upravoval spôsob účtovania záložní v sústave jednoduchého účtovníctva, ku ktorému absurdnému záveru žalobkyňa udáva, že nemohla predložiť, resp. odkázať na právny predpis, metodický pokyn, ktoré v rozhodnom období neexistovali. V súvislosti s účtovaním ( podľa zásad upravených v dotknutom opatrení MF SR ) poukazuje žalobkyňa na to, že povinnosť záložného veriteľa účtovať poskytnutie peňažných prostriedkov záložcovi ako výdavok podľa odseku 6 písm. g) a vrátenie sumy poskytnutých peňažných prostriedkov záložcom v určenom termíne alebo príjem z predaja zálohu pri nesplatení poskytnutých peňažných prostriedkov záložcom v určenom termíne ako príjem celkom, ktorý sa člení na a) sumu do výšky peňažných prostriedkov poskytnutých záložcovi ako príjem podľa odseku 6 písm. f),

b) sumu prevyšujúcu výšku peňažných prostriedkov poskytnutých záložcovi ako príjem podľa odseku 6 písm. d) druhého bodu opatrenia MF SR, bola zavedená pre účtovné jednotky účtujúce v zmysle dotknutého opatrenia až s účinnosťou od 01.01.2019. Takýto spôsob účtovania nebol upravený pre účtovné jednotky, ktoré sú záložnými veriteľmi v kontrolovanom zdaňovacom období, t.j. v roku 2012. Závery žalovaného, ako aj správcu dane sú v tejto súvislosti zmätočné. Zmyslom správneho odôvodnenia rozhodnutia má byť oboznámenie účastníkov s úvahami, ktorými sa rozhodovací orgán riadil, a na ktorých založil svoje rozhodnutie. Rozhodnutie sa na účely posúdenia jeho kvality berie ako jeden celok, a pokiaľ, hoci len z časti, napĺňa rozhodnutie známky zmätočnosti, je potrebné toto rozhodnutie opätovne preskúmať. Žalobkyňa dáva do pozornosti konajúceho súdu, že podstatnou okolnosťou v súvislosti so spôsobom účtovania je vzťah ku štátnemu rozpočtu; žalobkyňa spôsobom účtovania zabezpečila zistenie daňovej povinnosti v jej správnej výške. V tejto súvislosti sa žalovaný, ako aj správca dane, dopustili pochybenia podľa ust. c) d) .

Žalobkyňa má za to, že vydaním napadnutého rozhodnutia sa žalovaný, ako aj správca dane dopustili porušenia princípu právnej istoty a predvídateľnosti rozhodnutí, nakoľko v obdobnej veci (posudzovanie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane z príjmov fyzických osôb) už príslušný orgán daňovej správy zaujal stanovisko; jednalo sa o posudzovanie dane z príjmov fyzickej osoby- Ľ. Ţ.B.- ŽOLÍK, IČO: 37 643 703 (ďalej „daňový subjekt“), ktorý v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonával aj záložníctvo. V priebehu daňovej kontroly bol posudzovaný aj systém evidencie záložného práva, ktorý daňový subjekt účtoval tak nasledovne:

- poskytnutie peňažného plnenia záložnému dlžníkovi účtoval ako výdavok ovplyvňujúci základ dane,

- po uplynutí záložnej doby, vyrovnanie poskytnutého peňažného plnenia s príslušenstvom, ako príjem ovplyvňujúci základ dane.

Z protokolu je zrejmé, že správca dane nespochybnil systém účtovania daňového subjektu podnikajúceho v činnosti záložníctvo; mal za to, že daňový subjekt postupoval správne, ak účtoval poskytnuté peňažné plnenie ako výdavok ovplyvňujúci základ dane a následné vrátenie tohto plnenia s príslušenstvom ako príjem ovplyvňujúci základ dane; uvedené je podstatné aj pre posúdenie peňažného plnenia, ako predmetu dane z príjmu. Správca dane postupoval v tejto veci správne, keď poskytnuté peňažné plnenie neposúdil ako pôžičku, v zmysle zmluvy o pôžičke podľa , ale ako výdavok, ktorý tento daňový subjekt vynaložil za účelom dosiahnutia zisku (výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmu daňového subjektu) a peňažné plnenie spolu s prevzatím zálohu ako vzájomne prepojený celok, čo zodpovedalo skutkovému stavu, t.j. prevádzkovaniu záložní. Z uvedeného plynie, že príslušný orgán daňovej správy už minimálne raz posudzoval systém záložníctva pre účely posúdenia dane z príjmu fyzickej osoby podľa zákona o dani z príjmov, a to tak, že :

- nenamietal postup účtovania výdavkov a príjmov v súvislosti so záložníctvom a

- nenamietal ani posúdenie príjmov a výdavkov zo záložníctva z pohľadu zákona o dani z príjmov.

V zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 09.02.2018 platí: „ Obsahovým komponentom princípu právnej istoty je veľmi zjednodušene povedané rovnaká odpoveď na právnu otázku za rovnakého alebo analogického skutkového stavu. “ Ústavný súd v citovanom uznesení uvádza aj nasledovné: „ Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti už viackrát vyslovil, že k imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty (napr. ), ktorého súčasťou je požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. , a ). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (m.m. , , ). “ K základným znakom právneho štátu neoddeliteľne patrí princíp právnej istoty a z neho plynúci princíp ochrany dôvery v práve, ktorý v sebe zahŕňa predovšetkým ochranu práv všetkých subjektov práva v rovnakých alebo obdobných prípadoch rovnakým spôsobom a predvídateľnosť postupu orgánov štátu. Z

uvedeného plynie aj požiadavka rovnakého výkladu zákona v obdobných prípadoch, v čom sa prejavuje okrem princípu právnej istoty aj ústavný princíp rovnosti. Žalobkyňa zastáva stanovisko, v zmysle ktorého sa tieto závery Ústavného súdu Slovenskej republiky v plnej miere vzťahujú aj na konanie a rozhodovanie žalovaného, ktorý je správnym orgánom. V tejto súvislosti sa žalovaný, ako aj správca dane, dopustili pochybenia podľa ust. .

Na základe uvedeného má žalobkyňa za to, že táto správna žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu danie nie sú vecne správne, pretože sa žalovaný, ako aj správca dane dopustili pri rozhodovaní tejto veci takých pochybení, ktorými naplnili dôvody pre podanie tejto správnej žaloby podľa ust. , , , , t.j. uvedené rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane boli vydané na základe neúčinného právneho predpisu, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a skutkový stav, ktorý vzali žalovaný, ako aj správca dane za základ napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu.“

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo 2.6.2020 uviedol, že žalobkyňa podala dňa 27.03.2013 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012, v ktorom uviedla príjmy zo závislej činnosti podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vo výške 3 933,14 eur, príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa vo výške 3 448 153,14 eur, výdavky vo výške 4 232 771,51 eur a stratu vo výške 784 618,37 eur. Správca dane vykonal u žalobkyne daňovú kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2012, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 101535298/2019 zo dňa 24.06.2019, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 10.07.2019 a týmto dňom bola daňová kontrola ukončená. Správca dane vydal dňa 18.09.2019 rozhodnutie č. 102186867/2019, ktorým podľa Daňového poriadku určil rozdiel v sume daňovej straty 589 117,50 eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2012 a znížil daňovú stratu za zdaňovacie obdobie 2012 zo sumy 784 618,37 eur na sumu 195 500,87 eur. Žalobkyňa sa voči uvedenému rozhodnutiu správcu dane odvolala a Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 100056259/2020 zo dňa 08.01.2020 potvrdilo odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane.

„ K tvrdeniu žalobkyne, že žalovaný, ako aj správca dane nepochopil podstatu fungovania záložníctva a nesprávne stotožnil žalobkyňou poskytnuté peňažné plnenia s pôžičkou, Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že činnosť záložní je špecifická podnikateľská činnosť, vykonávaná na základe živnostenského oprávnenia. Z predmetu prevádzkovania záložní vyplýva, že podstatou tejto podnikateľskej činnosti je využitie záložného práva. Všeobecnú úpravu záložného práva obsahujú ustanovenia a nasl. (v zmysle ktorého zmluvy uzatvárala aj žalobkyňa) tak, že zmluvou o zriadení záložného práva si záložný veriteľ zabezpečuje svoju pohľadávku (v záložniach finančnú). Záložná zmluva priamo zo zákona oprávňuje záložného veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku z predmetu záložného práva, t.j. z výťažku z jeho predaja, a to v prípade, že ju dlžník včas a riadne nesplní. Záložné právo tak pôsobí zabezpečovacou a uhradzovacou funkciou. Vzťahy medzi veriteľom a dlžníkom upravuje záväzkové právo v (), podľa ktorého záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka, dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať (). Zmluva o pôžičke je upravená v - 658 . Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky (). Úroky sú odplatou, príjmom veriteľa za používanie peňažnej istiny dlžníkom. Úrok je vlastne suma peňazí, ktorú musí dlžník zaplatiť veriteľovi za to, že si od neho na určitý čas požičiava určitú sumu peňazí. K tomuto žalobnému dôvodu žalovaný ďalej uvádza, že tvrdenie žalobkyne o výmene finančných prostriedkov za záloh nemá oporu v skutkových okolnostiach daného prípadu, podľa ustanovenia sa na právnu úpravu zámennej (výmennej) zmluvy primerane vzťahujú

ustanovenia o kúpnej zmluve, pričom žalobkyňa uzatvárala záložné zmluvy podľa . Následne žalovaný uvádza, že názor žalobkyne, že existujú rozdiely medzi zmluvou o pôžičke a podnikateľskou činnosťou - záložníctva, nenachádza opodstatnenie v platnej právnej úprave, na základe ktorej hlavným predmetom podnikateľskej činnosti záložníctva je poskytovanie pôžičky s úrokom za dočasne prenechaný - založený predmet (záloh). Žalovaný ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa pri evidovaní tržieb nepoužívala elektronickú registračnú pokladnicu v súlade s ustanovením o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a pri uplatňovaní dane z pridanej hodnoty žalobkyňa postupovala v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tak, že poskytovanie peňažných prostriedkov považovala za finančnú službu, ktorá je od dane oslobodená, na základe uvedeného má žalovaný za to, že žalobkyňa vedela, aký charakter a podstatu má činnosť, ktorú prevádzkuje, t. j. poskytovanie pôžičky. Ďalej k tvrdeniu žalobkyne o správnom spôsobe účtovania, ktorým zabezpečila zistenie daňovej povinnosti v správnej výške Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že podľa záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Ustanovenia upravujú, že pri zriadení záložného práva sa nemení vlastnícke právo zálohu, tým, že pred splatnosťou pohľadávky záložný veriteľ nemôže nadobudnúť vlastnícke právo k veci, na ktorú je zriadené záložné právo (), že pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu (), ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja () a pod. Z uvedeného vyplýva, že príjem dosiahnutý z predaja zálohu nemožno v plnej výške považovať za príjem záložného veriteľa. Od zdaniteľného príjmu sa potom odvíja daňový výdavok v zmysle o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Na vynaloženie peňažných prostriedkov záložným veriteľom poskytnutím pôžičky sa prihliada pri určení dane tým spôsobom, že do zdaniteľných príjmov sa premieta suma, (z vrátenej pôžičky, resp. z príjmu z predaja zálohu), len vo výške presahujúcej sumy poskytnutých peňažných prostriedkov. Nezdaňuje sa celá prijatá suma, celý príjem z predaja zálohu (ktorý aj po vzniku záložného práva vlastnil dlžník

- záložca), ale len príslušný úrok - odmena patriaca záložnému veriteľovi. Vecná podstata finančných prostriedkov (ako výdavkov), ktoré daňový subjekt záložnému dlžníkovi poskytne spočíva v tom, že tieto výdavky nie sú konečné, ale majú charakter pohľadávky a očakáva sa ich návratnosť a to nie len v poskytnutej výške, ale podľa zmluvy aj s dohodnutým úrokom, ktorý je zdaniteľným príjmom daňového subjektu. K žalobnému dôvodu žalobkyne súvisiaceho s tvrdením o neexistencii žiadneho právneho predpisu, ktorý by špecificky upravoval spôsob a postup účtovania záložní v sústave jednoduchého účtovníctva v rozhodnom období, t. j. v kalendárnom roku 2012, Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že napadnuté rozhodnutie poukazuje na konkrétne právne ustanovenia, ktoré boli v danom prípade porušené nesprávnym účtovným postupom žalobkyne a ktoré boli platné a účinné v rozhodnom období. Tvrdenie žalobkyne, že povinnosť záložného veriteľa účtovať spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí bola zavedená až opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/27076/2007-74 zo dňa 13.12.2007 s účinnosťou od 01.01.2019 je zavadzajúce, keďže predmetným opatrením došlo k spresneniu pri účtovaní u záložného veriteľa účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva. Ďalej k žalobnému dôvodu žalobkyne o porušení princípu právnej istoty a predvídateľnosti rozhodnutí, v spojitosti s predloženým dôkazom o obdobnej veci, Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že v poukazovanej veci bolo predmetom daňovej kontroly preverenie dane z príjmu fyzickej osoby, avšak za iné zdaňovacie obdobie (rok 2006) ako u žalobkyne a záver správcu dane v poukazovanej veci bol založený na podstate odlišných právnych predpisov platných pre rozhodný čas daného prípadu. Na základe uvedeného Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že na skutkové okolnosti prípadu žalobou napadnutého rozhodnutia sa nemôže aplikovať. Finančné riaditeľstvo SR z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospelo k záveru, že dôvody uvedené v podanej žalobe nie je možné akceptovať a nie sú opodstatnené. Postup správcu dane pri určení rozdielu v sume daňovej straty 589 117,50 eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2012, znížení daňovej straty za zdaňovacie obdobie 2012 zo sumy 784 618,37 eur na sumu 195 500,87 eur a vydaní rozhodnutia, ako aj postup žalovaného, ktorý v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie správcu dane, bol v súlade s platnými právnymi predpismi a práva žalobcu neboli porušené.“

6. V súlade s ustanovením bola žalobkyňa vyzvaná na predloženie repliky, ktorú žalobkyňa predložila súdu dňa 27.7.2020 (č.l.42-43 spisu). žalobkyňa v replike zo dňa 24.7.2020 zopakovala skutkovú a právnu argumentáciu obsiahnutú v žalobe z 23.3.2020. (č.l. 1- 4 spisu). Žalovaný následne nereagoval na výzvu správneho súdu zo dňa 29.7.2020 podľa 106 ods. 2 na podanie možnej dupliky.

III.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu

7. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní podľa () v znení neskorších predpisov, postupujúc podľa ustanovení a nasl. (všeobecná správna žaloba) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach žaloby ( ), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, ako aj s obsahom argumentácie účastníkov konania v priebehu súdneho preskúmavacieho konania a dospel k záveru, že správnej žalobe v danej veci nie je možné vyhovieť, preto žalobu postupom podľa zamietol.

8. V súlade s ustanovením v nadväznosti na procesnoprávny postup upravený v , správny súd rozhodol v danej veci bez nariadenia pojednávania (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 18.2.2021).

9. Podľa článku 46 ods. 2 prvá veta SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Podľa článku 2 ods. 2 SR štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

10. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní ( ); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.

11. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu, súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 12. Podľa o správe daní ( ďalej len „Daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

13. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

14. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane.

15. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

16. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

17. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

18. Podľa ustanovenia v platnom stave účinnom aj v čase rozhodnom pre posúdenie danej veci je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa , ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa ustanovenia zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona alebo podľa medzinárodnej zmluvy.

20. Podľa ustanovenia predmetom dane nie je úver a pôžička.

21. Podľa ustanovenia daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané a ďalej výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane.

22. Pokiaľ ide o internú právnu úpravu v rezorte Ministerstva financií SR, ktorou sa zaoberá aj argumentácia v správnej žalobe zo dňa 24.7.2020 v preskúmavanej právnej veci, daňové orgány vytkli žalobcovi postup v rozpore s § 4 Opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74 zo dňa 13.12.2007, ktoré bolo následne zmenené Opatrením MF SR z 12.09.2018 č. MF/13414/2018-74.

23. V rámci daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 vykonanej u žalobkyne na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 101391582 zo dňa 19.7.2018 dospel správca dane po zadovážení dokladov od daňového subjektu (žalobkyne), ozrejmení si právnych názorov súvisiacich s podnikateľskou činnosťou žalobkyne ako záložne a po vyhodnotení výsledkov daňovej kontroly k záveru o porušení vyššie citovaných ustanovení v znení neskorších predpisov.

Okrem iných zistení správcu dane išlo predovšetkým o nesprávny spôsob účtovania žalobkyňou poskytovanej pôžičky do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane a vrátenej pôžičky do zdaniteľných príjmov. S predmetnými zisteniami správca dane oboznámil splnomocnenkyňu žalobkyne na ústnom pojednávaní dňa 15.5.2019 (č.l. 54-55 administratívneho spisu). Žalobkyňa dňa 24.05.2019 podala písomné vyjadrenie k zisteniam správcu dane (č.l. 57 spisu), v ktorom požadovala od správcu dane upresnenie porušovaných právnych predpisov, ktorých sa daňový subjekt nesprávnym účtovaným postupom dopustil. Vo vyjadrení zastávala názor, že dodržiava všetky menované právne predpisy a zároveň nemá vedomosť o tom, aby v danom zdaňovacom období existoval právny predpis, resp. metodický pokyn, ktorý by detailne opisoval postupy účtovania záložcu vo vzťahu k poskytnutiu pôžičky,

ako to uviedol správca dane, a preto to pokladá len za jeden z možných spôsobov, ako sa dá tento zákon interpretovať.

Správca dane dňa 18.06.2019 prejednal pripomienky daňového subjektu podané vo vyjadrení k zápisnici č. 101139808/2019 spísanej dňa 15.05.2019 (č.l.54 - 55 administratívneho spisu). Z ústneho pojednávania správca dane spísal zápisnicu č. 101490033/2019 (č.l.59 - 61 administratívneho spisu), z ktorej je zrejmé, že splnomocnenkyňa daňového subjektu uvedeným skutočnostiam zo strany správcu dane porozumela, avšak nakoľko správca dane ešte neuviedol konkrétne číselné výsledky z predmetnej daňovej kontroly ovplyvňujúce hospodársky výsledok za zdaňovacie obdobie 2012, k zisteniam sa vyjadrí až po vydaní protokolu.

Správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 101535298/2019 zo dňa 24.06.2019 (doručený daňovému subjektu dňa 10.07.2019). Daňový subjekt - žalobkyňa doručila správcovi dane elektronicky dňa 30.07.2019 vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, pričom námietky v ňom uvedené sú obsahovo zhodné so žalobnými námietkami uvedenými v správnej žalobe zo dňa 24.7.2020.

Správca dane prerokoval jednotlivé pripomienky daňového subjektu k protokolu dňa 11.09.2019, na ústnom pojednávaní so splnomocneným zástupcom daňového subjektu. Správca dane vyhodnotil námietky, ktoré daňový subjekt uviedol vo vyjadrení ako neopodstatnené, keďže daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Správca dane svoje stanovisko k vzneseným pripomienkam zaznamenal vo vyhotovenej zápisnici č. 102138911/2019 ( č.l. 77 - 83 administratívneho spisu), ktorú splnomocnený zástupca daňového subjektu podpísal.

Následne správca dane na základe výsledkov vykonaného dokazovania, pri ktorom zistil, že daňový subjekt v rozpore s platnými právnymi predpismi zahrnul do príjmov ovplyvňujúcich základ dane príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a do daňových výdavkov výdavky, ktoré nie sú výdavkami ovplyvňujúcimi základ dane v zmysle platných právnych predpisov, znížil príjmy daňového subjektu o sumu 3 164 935,34 eur, výdavky o sumu 3 754 052,84 eur a určil rozdiel daňovej straty na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2012 vo výške 589 117,50 eur. 24. Vychádzajúc z obsahu právnej úpravy citovanej v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto rozsudku, správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu daňových orgánov oboch stupňov, má za to, že hlavným predmetom činnosti záložne, ktorú prevádzkuje žalobkyňa, je poskytovanie pôžičky s úrokom za dočasne ponechaný - založený predmet. Posudzujúc danú vec podľa právneho obsahu právnych úkonov súvisiacich s poskytovaním pôžičky záložňou, správny súd musel konštatoval nedôvodnosť žalobných námietok poukazujúcich na istú špecifickosť obchodnej činnosti záložne, ktorých základnou zjednocujúcou výhradou voči záverom administratívneho konania bolo tvrdenie žalobkyne, že neposkytuje peňažné prostriedky na základe zmluvy o pôžičke. Pre takéto konštatovanie a právne hodnotenie vlastnej podnikateľskej činnosti žalobkyne podľa názoru správneho súdu nie sú dané skutkové a právne dôvody.

25. Záložné právo ako akcesorické právo slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa tým, že ak dlžník nesplní svoj záväzok včas a riadne, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku vrátane jej príslušenstva z predmetu záložného práva, t.j. zo zálohu. Vo vzťahu k zabezpečovanému záväzku má záložné právo povahu akcesorického záväzku, t.j. ak k vzniku k hlavnému záväzku nedôjde, nemôže dôjsť ani k vzniku akcesorického záväzku. (rozsudok NS SR, sp. zn. zo dňa 16.12.2009)

26. Z akcesorickej povahy zabezpečenia záväzkov vyplýva, že vedľajší (zabezpečovací) záväzok, v tomto prípade záložné právo, nemôže platne vzniknúť bez existencie platného hlavného (zabezpečovaného) záväzku, čo je v tomto prípade pôžička poskytovaná žalobkyňou.

27. Z obsahu odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. zo 04.11.2015 je zrejmé, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v obsahovo obdobnej veci pri hodnotení rovnakých žalobných námietok konštatoval, že „prevádzkovanie záložne je v tomto prípade založené na požičiavaní finančnej čiastky záložnému dlžníkovi na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke so záložnou zmluvou v zmysle a , kde záložný veriteľ požičiava

záložnému dlžníkovi peniaze na dohodnutý čas so záložným úrokom, ktorý je pevne stanovený v zmluve. Pre zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, pri vyplatení požičanej sumy, odovzdá pri podpísaní zmluvy záložný dlžník vec, ktorej je výlučne vlastníkom.“

28. S vyššie uvedeným právnym názorom Najvyššieho súdu SR sa správny súd stotožnil, a to aj s prihliadnutím na právne odlišností účtovania v systéme jednoduchého účtovníctva a podvojného účtovníctva. Podľa vyššie uvedenej definície právnych vzťahov medzi záložným veriteľom a záložným dlžníkom v rámci prevádzkovania záložne ako podnikateľskej činnosti, správny súd zhodne so závermi daňových orgánov oboch stupňov vyhodnotil postup žalobkyne pri účtovaní v zmysle Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/27076/2007-74 v priebehu roku 2012 pri účtovaní v sústave jednoduchého účtovníctva tak, že postup žalobkyne nebol správny, keď poskytnuté peňažné plnenie účtovala ako výdavok ovplyvňujúci základ dane a zánik predmetnej pohľadávky ako príjem ovplyvňujúci základ dane. Z uvedených dôvodov správne správca dane takýto spôsob účtovania príjmov a výdavkov správne posúdil ako postup v rozpore s ustanovením , , o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ako aj v rozpore s ustanovením o účtovníctve v znení neskorších predpisov a s Opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74 zo dňa 13.12.2007.

29. Je pritom nesporné, že základným obsahovým zámerom právnej úpravy účtovania príjmov a výdavkov v rámci podnikateľskej činnosti, teda aj pri podnikaní žalobkyne účtujúcej v systéme jednoduchého účtovníctva podľa opatrenia MF SR z 13.12.2007, je zabezpečenie správnej právnej administratívnoprávnej kategorizácie príjmov a výdavkov v záujme správneho určenia dane z príjmov. Právna deformácia, ktorá nastala na strane žalobkyne pri účtovaní príjmov a výdavkov v rámci podnikateľskej činnosti a prevádzkovania záložne mala zásadný dopad na výšku daňovej povinnosti na dani z príjmov fyzických osôb za rok 2012.

30. Pokiaľ ide o žalobnú námietku poukazujúcu na odlišný hodnotiaci právny postoj správcu dane a žalovaného v prípade iného daňového subjektu a tým k porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania s účastníkmi konania, z obsahu listín predložených správnemu súdu je zrejmé, že v žalobkyňou poukazovanej veci bolo predmetom daňovej kontroly preverenie dane z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie - rok 2006, avšak u žalobkyne bolo predmetom daňovej kontroly preverenie dane z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie - rok 2012. Závery správcu dane tak pri žalobkyňou poukazovanej veci boli odlišné, nakoľko vychádzali z odlišných právnych predpisov platných a účinných pre rozhodný čas. Zároveň správny súd považuje za potrebné poukázať aj na vývoj rozhodovacej praxe správnych orgánov vo veciach správy daní.

Podľa názoru správneho súdu nie je možné princíp právnej istoty daňových subjektov a rovnakého právneho zaobchádzania správcu dane s nimi napĺňať požiadavkou na daňové orgány, aby zotrvali na takom spôsobe rozhodovania konkrétnych daňových vecí, ktorý bol prekonaný ich následnou rozhodovacou činnosťou, a to spôsobom súladným s platnou hmotnoprávnou úpravou.

31. Po zhrnutí skutkovej a právnej argumentácie správneho súdu týkajúcej sa právnej povahy podnikateľskej činnosti žalobkyne, tak ako bez akýchkoľvek pochybností vyplýva z obsahu vyššie citovaného odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. zo 04.11.2015 (27. odsek odôvodnenia tohto rozsudku) a na vec sa vzťahujúcich ustanovení , správny súd považuje za zodpovedané zásadné žalobné námietky žaloby z 23.3.2020.

Pokiaľ žalobkyňa vytýkala daňovým orgánom oboch stupňov retroaktivitu súvisiacu aj s aplikáciou novelizovaného vnútrorezortného predpisu (Opatrenie MF SR č. MF/13414/2018-74 z 12.09.2018), správny súd z obsahu prvostupňového rozhodnutia z 18.9.2019 (strana 5 rozhodnutia) má za preukázané, že správca dane aplikoval na právne vzťahy týkajúce sa zdaniteľného obdobia roka 2012 u žalobkyne aj aktuálny interný právny predpis, t. j. Opatrenie MF SR č. MF/27076/2007-74 z 13.12.2007. Rovnaké právne závery vyplývajú aj z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného č. 100056259/2020 zo dňa 8.1.2020.

Správny súd však zdôrazňuje, že zásadná právna argumentácia správneho súdu sa v danej veci dotýka predovšetkým právnej kategorizácie podnikateľskej činnosti žalobkyne a s tým súvisiacimi právnymi povinnosťami uvedenými vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, predovšetkým v , a to za účelom správneho určenia daňovej povinnosti na dani z príjmov fyzických osôb za konkrétne zdaňovacie obdobie, pričom bolo zistené a riadne preukázané, že žalobkyňa v rozpore s platnými právnymi predpismi zahrnula do príjmov ovplyvňujúcich základ dane príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (zánik pohľadávky - vrátenie peňažného plnenia) a do daňových výdavkov výdavky, ktoré nie sú výdavkami ovplyvňujúcimi základ dane (poskytnuté peňažné plnenie) v zmysle platných právnych predpisov.

32. Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu veci správny súd žalobu zamietol procesným postupom podľa .

33. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami a nasl. tak, že žalobkyni, ktorá v konaní nebola úspešná, nepriznal právo na náhradu trov konania. Zároveň toto právo nepriznal ani žalovanému správnemu orgánu, keďže nevzhliadol žiadne procesné dôvody pre takýto postup upravené v .

34. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).