Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8S-51-2020.pdf
PDF · 73.69 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/51/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v právnej veci žalobkyne: U.. T. V. - Zlaté časy, IČO: 46 115 838, s miestom podnikania v Prešove, Kpt. Nálepku 5, právne zastúpenej: JUDr. Ladislav Scholcz, so sídlom v Košiciach, Krmanova 16, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100054936/2020 zo dňa 08.01.2020 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 23.03.2020 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 24.03.2020 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100054936/2020 zo dňa 08.01.2020, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice (ako prvostupňový správny orgán alebo správca dane) č. 102191076/2019 zo dňa 18.09.2019 o určení rozdielu v sume daňovej straty (podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku) žalobkyne na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014 v sume 190 964,32 eur. Zároveň sa domáhala aj zrušenia tohto rozhodnutia správcu dane zo dňa 18.09.2019 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Žiadala tiež priznať náhradu trov konania.
2. Podľa § 140 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
3. Krajský súd v Košiciach ako príslušný správny súd už prejednal v konaní vedenom pod sp. zn. 8S/50/2020 totožnú vec, týkajúcu sa tej istej žalobkyne a totožného predmetu konania, v ktorom išlo o určenie rozdielu v sume daňovej straty na dani z príjmov fyzickej osoby (žalobkyne) za zdaňovacie obdobie roku 2012 zo sumy 784 618,37 eur na sumu 195 500,87 eur (t. j. rozdiel v sume daňovej straty 589 117,50 eur). Vychádzajúc z rozsudku sp. zn. 8S/50/2020 zo dňa 25.02.2021, žalobkyňa prevádzkuje záložňu, ktorej hlavným predmetom činnosti je požičiavanie finančnej čiastky záložným dlžníkom na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke so záložnou zmluvou podľa § 657 a § 151b Občianskeho zákonníka, kde záložný veriteľ (žalobkyňa) požičiava záložnému dlžníkovi peniaze na dohodnutý čas so záložným úrokom, ktorý je pevne stanovený v zmluve, a na zabezpečenie pohľadávky záložný dlžník pri vyplatení požičanej sumy, odovzdá pri podpísaní zmluvy žalobkyni ako záložnému veriteľovi založený predmet.
Súd v prejednávanej veci vedenej pod sp. zn. 8S/50/2020 vyhodnotil postup žalobkyne pri účtovaní v sústave jednoduchého účtovníctva v priebehu roku 2012 za nesprávny, nakoľko poskytnuté peňažné plnenie účtovala ako výdavok ovplyvňujúci základ dane a zánik predmetnej pohľadávky ako príjem ovplyvňujúci základ dane. Konštatoval, že pri určení dane sa do zdaniteľných príjmov premieta len suma vo výške presahujúcej sumu poskytnutých peňažných prostriedkov. Nezdaňuje sa celá prijatá suma, celý príjem z predaja zálohu, ale len príslušný úrok - odmena patriaca záložnému veriteľovi (žalobkyni). Vecná podstata finančných prostriedkov (ako výdavkov), ktoré žalobkyňa záložnému dlžníkovi poskytne spočíva v tom, že tieto výdavky nie sú konečné, ale majú charakter pohľadávky a očakáva sa ich návratnosť a to nie len v poskytnutej výške, ale podľa zmluvy aj s dohodnutým úrokom, ktorý je zdaniteľným príjmom daňového subjektu.
4. Žalobné dôvody žalobkyne uvedené v rozsudku sp. zn. 8S/50/2020 zo dňa 25.02.2021 v plnom rozsahu korešpondujú so žalobnými dôvodmi uvedenými v predmetnej správnej žalobe, na základe ktorej začalo toto súdne konanie (sp. zn. 8S/51/2020). Rozdiel spočíva len v tom, že zdaňovacím obdobím je v prejednávanej veci rok 2014, pričom daňová strata, ktorú žalobkyňa vykázala v daňovom priznaní bola 232 222,68 eur a daňová strata zistená správcom dane je 41 258,36 eur (t. j. rozdiel v sume daňovej straty 190 964,32 eur). 5. Správny súd vzhľadom na uvedené poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/50/2020 zo dňa 25.02.2021 z ktorého odôvodnením sa s poukazom na totožné žalobné dôvody žalobcu v tomto konaní v celom rozsahu stotožnil. 6. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 7. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. 8. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný.
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.