Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/39/2008

Najvyšší súd1Obo/39/2008 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Priecelovej a členov senátu JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Štefana Šatku

v právnej veci žalobcu: B. – T., A., K., zastúpeného advokátom JUDr. P. B., ul. O., X., proti

žalovanému: S. a. s., so sídlom B.,

S., zastúpeného Mgr. M. T., bytom H., X., o určenie zániku záložného práva

k nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.

-262 zo dňa 14. septembra 2004, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -262 zo dňa 14. septembra 2004 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupu trovy

dovolacieho konania v sume 663, 87 Eur.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd, ako súd prvostupňový určil, že záložné právo

zriadené na nehnuteľnosti žalobcu – Športovej haly č. 2382 v katastrálnom území K., zapísané

na LV č. X. na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi žalobcom

a žalovaným dňa 29. júna 1993 na zabezpečenie úveru podľa úverovej zmluvy

č. 2153497-539/0900359-9 číslo zmluvy 34293, ktoré boli vložené do katastra nehnuteľnosti

dňa 30. júna 1993 pod číslom V., zaniklo. Zároveň žalovanému uložil povinnosť nahradiť

žalobcovi trovy konania vo výške 43 356 Sk na účet právneho zástupcu žalobcu

do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že sa žalobca domáhal určenia zániku

záložného práva. Zmluvou o zriadení záložného práva z 29. júna 1993 sa žalobca zaviazal

zriadiť záložné právo k svojím nehnuteľnostiam na zabezpečenie úveru, ktorý mal byť

poskytnutý ŠK S. K. na investičný rozvoj vo výške

25 000 000 Sk. Zo strany žalobcu malo ísť o zaistenie záväzku v prospech tretieho subjektu –

športového klubu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný ako veriteľ a Športový

klub S. K. ako dlžník uzatvorili úverovú zmluvu

č. 090035-9, v ktorej v článku I bol stanovený účel, na ktorý sa má úver poskytnúť, a to

na investičný rozvoj. Z úverovej zmluvy, ale ani z notárskej zápisnice, ktorú uzatvoril žalobca

s firmou R. s. r. o. na kúpu nehnuteľnosti a nájom tej istej nehnuteľnosti nevyplýva,

že veriteľ podľa úverovej zmluvy poskytne peňažné prostriedky na kúpu konkrétnej

nehnuteľnosti. Neobstálo ani tvrdenie žalovaného, že finančné prostriedky poskytol

na základe kúpnej zmluvy na kúpu nehnuteľnosti, pretože túto kúpnu zmluvu uzavreli

úverový dlžník a spoločnosť R. spol. s r. o., a nie úverový dlžník a fyzická osoba V. R..

Z dokladu na čl. 78 vyplýva, že dňa 30. júna 1993 boli poskytnuté peňažné prostriedky vo

výške 25 000 000 Sk v prospech účtu fyzickej osoby V. R.. V. R. však nebol účastníkom

kúpnej zmluvy na kúpu nehnuteľnosti a ani v úverovej zmluve nebolo dohodnuté, že peňažný

ústav poskytne úverové prostriedky na kúpu nehnuteľnosti, a že tieto poukáže fyzickej osobe

V. R..

Žalovaný si teda nesplnil svoj záväzok z úverovej zmluvy, pretože úverovému

dlžníkovi neposkytol peňažné prostriedky dohodnuté v úverovej zmluve, ale poskytol ich inej

osobe – V. R.. Plnenie v prospech tejto osoby nebolo dohodnuté v úverovej zmluve a plnenie

v prospech tejto osoby nevyplýva ani z uzavretej kúpnej zmluvy N 128/93, Nz 126/93 z 18.

júna 1993, ktorú uzavreli spoločnosť R. spol. s r. o. ako predávajúci a Športový klub S. K. ako

kupujúci. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol peňažné prostriedky úverovému

dlžníkovi, tomuto nevznikla povinnosť vrátiť peňažné prostriedky, nevznikol mu záväzok na

vrátenie úveru. Tento záväzok nemôže vzniknúť ani v budúcnosti, pretože medzičasom došlo

k zániku úverovej zmluvy, a to odstúpením žalovaného zo dňa 23. júna 1996.

V predmetnej veci úverovému dlžníkovi neboli poskytnuté peňažné prostriedky, preto

mu nevznikla povinnosť vrátiť dlh, keďže z úverovej zmluvy nemá žiadny záväzok úverový

dlžník, nemôže mať záväzok ani záložný dlžník, nakoľko ide o akcesorický právny vzťah,

preto povinnosť zo záložnej zmluvy zanikla ( v znení v čase vzniku právneho

úkonu).

Súd navrhované dôkazy – vypočutie svedkov nevykonal, pretože svedkovia V. R. a

JUDr. F. už boli vypočutí, otázka čerpania úveru podľa názoru súdu prvého stupňa vyplýva

z listinných dôkazov, a pokiaľ ide o otázku prevzatia dlhu, podľa právneho názoru

Najvyššieho súdu SR k prevzatiu dlhu nedošlo, a preto prvostupňový súd nepovažoval za

potrebné s touto otázkou sa ďalej zaoberať.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie. Namietal, že vykonanými dôkazmi

bolo riadne preukázané, že žalovaný si pri poskytovaní úveru splnil svoje povinnosti a úver

riadne poskytol v súlade s účelom zmluvy úverovému dlžníkovi. Ďalej podľa jeho názoru

bolo preukázané, že úver bol poskytovaný v súvislosti s kúpnou zmluvou N 28/93, Nz l26/9

a peňažné prostriedky boli prevedené na účet uvedený v tejto kúpnej zmluve. Žalovaný teda

riadne poskytol úver a úverový dlžník čerpal peňažné prostriedky spôsobom podľa úverovej

zmluvy a ostatných zmluvných dokumentov a rokovaní a dohôd účastníkov úverového

obchodu. Ako konštatoval prvostupňový súd, a napokon, ako bolo aj preukázané

z vykonaných dôkazov veriteľ – žalovaný nedal súhlas na prevzatie dlhu osobou odlišnou

od úverového dlžníka. Z uvedeného dôvodu preto nie sú naplnené zákonné podmienky zániku

zabezpečenia dlhu poskytnutého tretími osobami v zmysle tak,

ako sa toho dožadoval žalobca v tomto súdnom spore. Preto navrhuje napadnutý rozsudok

zmeniť a žalobu zmietnuť .

Odvolací súd po preskúmaní predmetného rozhodnutia dospel na rozdiel od súdu

prvého stupňa k záveru, že úverový dlžník riadne čerpal úver a peňažné prostriedky z úveru

boli prevedené v súlade s účelom úveru a na účet dohodnutý úverovým dlžníkom ako

kupujúcim a predávajúcim v kúpnej zmluve N 128/93, Nz 126/93. Žalovaný poskytol peňažné

prostriedky úverovému dlžníkovi a tomu vznikla povinnosť tieto peňažné prostriedky

žalovanému vrátiť, teda vznikol mu záväzok na vrátenie úveru. V danom prípade, k zmene

v dlžníka nedošlo, a teda zabezpečenie dlhu poskytnutého žalobcom trvá naďalej, a preto

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol (sp. zn. ).

Zároveň pripustil zámenu na strane žalovaného s poukazom na splnenie podmienok

ustanovenia , a v konaní pokračoval so spoločnosťou G. F., a. s., B.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie a žiadal

napadnutý rozsudok Najvyššieho súdu SR zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Z odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa, vychádzajúc jednoznačne z iného skutkového stavu ako súd

prvého stupňa. Súd prvého stupňa na základe ním vykonaného dokazovania mal preukázané,

že žalovaný ako veriteľ si nesplnil svoj záväzok z úverovej zmluvy. Peňažné prostriedky

z úverovej zmluvy poskytol tretej osobe V. R.. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa

bez doplnenia alebo opakovaného dokazovania dospel k záveru, že úverový dlžník riadne

čerpal úver a peňažné prostriedky z úveru boli prevedené v súlade s účelom úveru. Tento

postup odvolacieho súdu je však v rozpore s ust. , ktorý tvrdil,

že súd prvého stupňa rozhodol nesprávne, hoci správne zistil skutkový stav. Za správne

zistený skutkový stav v zmysle ust. je potrebné považovať ten skutkový

stav, z ktorého vychádzal súd prvého stupňa a uviedol ho v odôvodnení svojho rozsudku.

Ak odvolací súd sa s takýmto skutkovým stavom nestotožňuje, potom podľa tohto

ustanovenia rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť nemôže. Do úvahy by prichádzal postup

podľa ust. , podľa ktorého rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd

môže zmeniť vtedy, ak dokazovanie v odvolacom konaní je doplnené. Odvolací súd však

v danom prípade dokazovanie, vykonané súdom prvého stupňa, nedoplnil.

Ďalej odvolací súd sa nevysporiadal s otázkou platnosti a účinnosti zmluvy

o postúpení pohľadávky zo 7. decembra 2005, uzavretou medzi S. a. s., B. a G. F., a. s., B.

Odvolací súd akceptoval vstup nového účastníka do konania na strane žalovaného bez tohto,

aby skúmal, či nastala právna skutočnosť prevodu práva, o ktorých sa koná, a či táto

skutočnosť nastala platne.

Ďalej odvolací súd sa nevysporiadal s tvrdením dovolateľa, že pokiaľ pohľadávka

vôbec vznikla, došlo k jej zániku, a to zánikom subjektu úverového dlžníka – ŠK S. K., a to

na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. -55 zo dňa 13. septembra

2004, ktorým bol zrušený konkurz

na majetok úpadcu. Keďže zanikol subjekt, voči ktorému existovala pohľadávka, nebolo

možné ani platne postúpiť pohľadávku v zmysle . Z uvedených dôvodov dovolací

súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom právny názor

vyslovený v rozsudku dovolacieho súdu je pre odvolací súd záväzný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako odvolací súd (§ 10 ods. 2

), po prejednaní veci podľa , bez nariadenia pojednávania podľa

dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie otázky zániku záložného práva zriadené

na nehnuteľnosti žalobcu – Športovej haly č. 2382 v katastrálnom území K., zapísané na LV

X., na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa

29. 06. 1993 na zabezpečenie úveru podľa úverovej zmluvy

č. 2153497-539/0900359-9, číslo zmluvy 34293.

V priebehu odvolacieho konania podaním zo dňa 14. 06. 2006 obchodná spoločnosť

G. F., a. s., T., B., IČO: X., požiadala o zámenu účastníka konania v zmysle uzavretej zmluvy

o postúpení pohľadávky zo dňa

07. 12. 2006, ktorou postúpil žalovaný – S. a. s., svoju pohľadávku vplývajúcu z úverovej

zmluvy č. 2153497-539/090035-9 zo dňa 29. 06. 1993 voči dlžníkovi – Športový klub S. K.

na postupníka G. F., a. s. Zároveň vyslovil súhlas so vstupom do konania na strane

žalovaného v zmysle ust.

Odvolací súd uznesením sp. zn. zo dňa 16. 12. 2009 zámenu účastníkov

nepripustil v zmysle predloženého návrhu, pretože nenastala právna skutočnosť prevodu

práva, o ktorom sa koná v zmysle ust. a v konaní pokračoval s pôvodne

označeným právnym subjektom – S. a. s., so sídlom B..

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací sa v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle

Z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v žalobca je

výlučným vlastníkom nehnuteľnosti – Športovej haly č. 2382, postavenej na parcele

č. X., kat. úz. J. obce K. – Juh zapísanej na liste vlastníctva číslo X.. Predmetom záložnej

zmluvy č. 342 92 zo dňa 29. júna 1993, ktorú uzavrel záložný veriteľ (žalovaný) a záložca

(žalobca) bolo zriadenie záložného práva k uvedenej nehnuteľnosti, ktorá mala zabezpečiť

splnenie záväzku úverového dlžníka – Š. K., so sídlom v Košiciach, z úverovej zmluvy č.

2153497-539/090035-9 zo dňa 29. 06. 1993.

V spornom prípade nedošlo k vzniku záväzkového právneho vzťahu z tejto zmluvy.

Žalovaný neposkytol úverovému dlžníkovi úver v sume 25 000 000 Sk v zmysle dohodnutých

zmluvných podmienok (čl. II zmluvy – čerpanie úveru) a ust. . Medzi účastníkmi

konania nie je sporné, že finančné prostriedky boli poskytnuté fyzickej osobe – V. R., a to

poukázaním na jeho účet vedený u veriteľa pod č. 8000352-539, čo vyplýva z dokladu

založenom na čl. 78 .

Žalovaný nepredložil však žiadny relevantný dôkaz o tom, že bol oprávnený

poskytnúť dohodnuté finančné prostriedky z úveru tretej osobe. Táto skutočnosť nevyplýva

ani z uzavretej kúpnej zmluvy N 128/93, Nz 126/93 z 18. 06. 1993, ktorú uzavrela obchodná

spoločnosť R., spol. s r. o., M. ako predávajúci so Športovým klubom S. K. ako kupujúcim.

Zmluva neurčovala, že úver môže byť použitý na úhradu kúpnej ceny nehnuteľnosti. Spôsob

čerpania úveru v zmysle ust. nebol dohodnutý. Taktiež neboli splnené

zákonné podmienky pre zmenu v subjektoch záväzku podľa (prevzatie

dlhu) a . Žalobca nedal súhlas na zmenu v osobe dlžníka (privatívna intercesia).

Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v zrušujúcom uznesení sp. zn.

vyslovil právny záver, že na základe doložených dôkazov (čl. 78, 79) nedošlo k účinnému

prevzatiu dlhu v zmysle cit. ustanovení.

Záložné právo ako akcesorické právo slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa tým,

že, ak dlžník nesplní svoj záväzok včas a riadne, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť svoju

pohľadávku vrátane jej príslušenstva z predmetu záložného práva, t. j. zo zálohu.

Vo vzťahu k zabezpečovanému záväzku má záložné právo povahu akcesorického

záväzku, t. j., ak k vzniku k hlavnému záväzku nedôjde, nemôže dôjsť ani k vzniku

akcesorického záväzku. Je nesporné, že peňažné prostriedky úverovým veriteľom neboli

poskytnuté v zmysle zmluvných podmienok v prospech úverového dlžníka, t. j. záväzok

z úverovej zmluvy nevznikol.

K dodatočnému vzniku záväzku z úverovej zmluvy už nemôže dôjsť vzhľadom

na to, že úverový dlžník – Š. K.,

so sídlom v Košiciach, ako právnická osoba (združenie občanov zriadené podľa zák. č.

) zanikol dňa 22. 10 .2004 ex offo, výmazom z registra občianskych združení

Ministerstva vnútra SR, sekcia verejnej správy bez právneho nástupcu, resp. bez zlúčenia

s iným združením.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako

vecne správny podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. v spojení

s ust. , a keďže úspešný žalobca si neuplatnil žiadne trovy konania, neboli

mu priznané.

O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa a úspešnému

žalobcovi priznal náhradu trov dovolacieho konania v sume 663, 87Eur (20 000 Sk zaplatený

súdny poplatok za dovolanie).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 16. decembra 2009

JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. B.