Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 8 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (15)5f6/375729.4f7691.pdf
PDF · 126.77 KB
No categories available
1Obo/39/2008
Najvyšší súd1Obo/39/2008 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Aleny Priecelovej a členov senátu JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Štefana Šatku
v právnej veci žalobcu: B. – T., A., K., zastúpeného advokátom JUDr. P. B., ul. O., X., proti
žalovanému: S. a. s., so sídlom B.,
S., zastúpeného Mgr. M. T., bytom H., X., o určenie zániku záložného práva
k nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.
16 Cb 372/98-262 zo dňa 14. septembra 2004, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 16 Cb 372/98-262 zo dňa 14. septembra 2004 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupu trovy
dovolacieho konania v sume 663, 87 Eur.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd, ako súd prvostupňový určil, že záložné právo
zriadené na nehnuteľnosti žalobcu – Športovej haly č. 2382 v katastrálnom území K., zapísané
na LV č. X. na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným dňa 29. júna 1993 na zabezpečenie úveru podľa úverovej zmluvy
č. 2153497-539/0900359-9 číslo zmluvy 34293, ktoré boli vložené do katastra nehnuteľnosti
dňa 30. júna 1993 pod číslom V., zaniklo. Zároveň žalovanému uložil povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania vo výške 43 356 Sk na účet právneho zástupcu žalobcu
do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že sa žalobca domáhal určenia zániku
záložného práva. Zmluvou o zriadení záložného práva z 29. júna 1993 sa žalobca zaviazal
zriadiť záložné právo k svojím nehnuteľnostiam na zabezpečenie úveru, ktorý mal byť
poskytnutý ŠK S. K. na investičný rozvoj vo výške
25 000 000 Sk. Zo strany žalobcu malo ísť o zaistenie záväzku v prospech tretieho subjektu –
športového klubu.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný ako veriteľ a Športový
klub S. K. ako dlžník uzatvorili úverovú zmluvu
č. 090035-9, v ktorej v článku I bol stanovený účel, na ktorý sa má úver poskytnúť, a to
na investičný rozvoj. Z úverovej zmluvy, ale ani z notárskej zápisnice, ktorú uzatvoril žalobca
s firmou R. s. r. o. na kúpu nehnuteľnosti a nájom tej istej nehnuteľnosti nevyplýva,
že veriteľ podľa úverovej zmluvy poskytne peňažné prostriedky na kúpu konkrétnej
nehnuteľnosti. Neobstálo ani tvrdenie žalovaného, že finančné prostriedky poskytol
na základe kúpnej zmluvy na kúpu nehnuteľnosti, pretože túto kúpnu zmluvu uzavreli
úverový dlžník a spoločnosť R. spol. s r. o., a nie úverový dlžník a fyzická osoba V. R..
Z dokladu na čl. 78 vyplýva, že dňa 30. júna 1993 boli poskytnuté peňažné prostriedky vo
výške 25 000 000 Sk v prospech účtu fyzickej osoby V. R.. V. R. však nebol účastníkom
kúpnej zmluvy na kúpu nehnuteľnosti a ani v úverovej zmluve nebolo dohodnuté, že peňažný
ústav poskytne úverové prostriedky na kúpu nehnuteľnosti, a že tieto poukáže fyzickej osobe
V. R..
Žalovaný si teda nesplnil svoj záväzok z úverovej zmluvy, pretože úverovému
dlžníkovi neposkytol peňažné prostriedky dohodnuté v úverovej zmluve, ale poskytol ich inej
osobe – V. R.. Plnenie v prospech tejto osoby nebolo dohodnuté v úverovej zmluve a plnenie
v prospech tejto osoby nevyplýva ani z uzavretej kúpnej zmluvy N 128/93, Nz 126/93 z 18.
júna 1993, ktorú uzavreli spoločnosť R. spol. s r. o. ako predávajúci a Športový klub S. K. ako
kupujúci. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol peňažné prostriedky úverovému
dlžníkovi, tomuto nevznikla povinnosť vrátiť peňažné prostriedky, nevznikol mu záväzok na
vrátenie úveru. Tento záväzok nemôže vzniknúť ani v budúcnosti, pretože medzičasom došlo
k zániku úverovej zmluvy, a to odstúpením žalovaného zo dňa 23. júna 1996.
V predmetnej veci úverovému dlžníkovi neboli poskytnuté peňažné prostriedky, preto
mu nevznikla povinnosť vrátiť dlh, keďže z úverovej zmluvy nemá žiadny záväzok úverový
dlžník, nemôže mať záväzok ani záložný dlžník, nakoľko ide o akcesorický právny vzťah,
preto povinnosť zo záložnej zmluvy zanikla (§ 151g OZ v znení v čase vzniku právneho
úkonu).
Súd navrhované dôkazy – vypočutie svedkov nevykonal, pretože svedkovia V. R. a
JUDr. F. už boli vypočutí, otázka čerpania úveru podľa názoru súdu prvého stupňa vyplýva
z listinných dôkazov, a pokiaľ ide o otázku prevzatia dlhu, podľa právneho názoru
Najvyššieho súdu SR k prevzatiu dlhu nedošlo, a preto prvostupňový súd nepovažoval za
potrebné s touto otázkou sa ďalej zaoberať.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie. Namietal, že vykonanými dôkazmi
bolo riadne preukázané, že žalovaný si pri poskytovaní úveru splnil svoje povinnosti a úver
riadne poskytol v súlade s účelom zmluvy úverovému dlžníkovi. Ďalej podľa jeho názoru
bolo preukázané, že úver bol poskytovaný v súvislosti s kúpnou zmluvou N 28/93, Nz l26/9
a peňažné prostriedky boli prevedené na účet uvedený v tejto kúpnej zmluve. Žalovaný teda
riadne poskytol úver a úverový dlžník čerpal peňažné prostriedky spôsobom podľa úverovej
zmluvy a ostatných zmluvných dokumentov a rokovaní a dohôd účastníkov úverového
obchodu. Ako konštatoval prvostupňový súd, a napokon, ako bolo aj preukázané
z vykonaných dôkazov veriteľ – žalovaný nedal súhlas na prevzatie dlhu osobou odlišnou
od úverového dlžníka. Z uvedeného dôvodu preto nie sú naplnené zákonné podmienky zániku
zabezpečenia dlhu poskytnutého tretími osobami v zmysle § 532 Občianskeho zákonníka tak,
ako sa toho dožadoval žalobca v tomto súdnom spore. Preto navrhuje napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobu zmietnuť .
Odvolací súd po preskúmaní predmetného rozhodnutia dospel na rozdiel od súdu
prvého stupňa k záveru, že úverový dlžník riadne čerpal úver a peňažné prostriedky z úveru
boli prevedené v súlade s účelom úveru a na účet dohodnutý úverovým dlžníkom ako
kupujúcim a predávajúcim v kúpnej zmluve N 128/93, Nz 126/93. Žalovaný poskytol peňažné
prostriedky úverovému dlžníkovi a tomu vznikla povinnosť tieto peňažné prostriedky
žalovanému vrátiť, teda vznikol mu záväzok na vrátenie úveru. V danom prípade, k zmene
v dlžníka nedošlo, a teda zabezpečenie dlhu poskytnutého žalobcom trvá naďalej, a preto
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol (sp. zn. 1 Obo 142/2005).
Zároveň pripustil zámenu na strane žalovaného s poukazom na splnenie podmienok
ustanovenia § 92 ods. 2, 3 O. s. p. a v konaní pokračoval so spoločnosťou G. F., a. s., B.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie a žiadal
napadnutý rozsudok Najvyššieho súdu SR zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Z odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa, vychádzajúc jednoznačne z iného skutkového stavu ako súd
prvého stupňa. Súd prvého stupňa na základe ním vykonaného dokazovania mal preukázané,
že žalovaný ako veriteľ si nesplnil svoj záväzok z úverovej zmluvy. Peňažné prostriedky
z úverovej zmluvy poskytol tretej osobe V. R.. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa
bez doplnenia alebo opakovaného dokazovania dospel k záveru, že úverový dlžník riadne
čerpal úver a peňažné prostriedky z úveru boli prevedené v súlade s účelom úveru. Tento
postup odvolacieho súdu je však v rozpore s ust. § 220 O. s. p., ktorý tvrdil,
že súd prvého stupňa rozhodol nesprávne, hoci správne zistil skutkový stav. Za správne
zistený skutkový stav v zmysle ust. § 220 ods. 1 O. s. p. je potrebné považovať ten skutkový
stav, z ktorého vychádzal súd prvého stupňa a uviedol ho v odôvodnení svojho rozsudku.
Ak odvolací súd sa s takýmto skutkovým stavom nestotožňuje, potom podľa tohto
ustanovenia rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť nemôže. Do úvahy by prichádzal postup
podľa ust. § 220 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd
môže zmeniť vtedy, ak dokazovanie v odvolacom konaní je doplnené. Odvolací súd však
v danom prípade dokazovanie, vykonané súdom prvého stupňa, nedoplnil.
Ďalej odvolací súd sa nevysporiadal s otázkou platnosti a účinnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky zo 7. decembra 2005, uzavretou medzi S. a. s., B. a G. F., a. s., B.
Odvolací súd akceptoval vstup nového účastníka do konania na strane žalovaného bez tohto,
aby skúmal, či nastala právna skutočnosť prevodu práva, o ktorých sa koná, a či táto
skutočnosť nastala platne.
Ďalej odvolací súd sa nevysporiadal s tvrdením dovolateľa, že pokiaľ pohľadávka
vôbec vznikla, došlo k jej zániku, a to zánikom subjektu úverového dlžníka – ŠK S. K., a to
na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 1 K 38/97-55 zo dňa 13. septembra
2004, ktorým bol zrušený konkurz
na majetok úpadcu. Keďže zanikol subjekt, voči ktorému existovala pohľadávka, nebolo
možné ani platne postúpiť pohľadávku v zmysle § 525 OZ. Z uvedených dôvodov dovolací
súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom právny názor
vyslovený v rozsudku dovolacieho súdu je pre odvolací súd záväzný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako odvolací súd (§ 10 ods. 2
O. s. p.), po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O. s. p. dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie otázky zániku záložného práva zriadené
na nehnuteľnosti žalobcu – Športovej haly č. 2382 v katastrálnom území K., zapísané na LV
X., na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa
29. 06. 1993 na zabezpečenie úveru podľa úverovej zmluvy
č. 2153497-539/0900359-9, číslo zmluvy 34293.
V priebehu odvolacieho konania podaním zo dňa 14. 06. 2006 obchodná spoločnosť
G. F., a. s., T., B., IČO: X., požiadala o zámenu účastníka konania v zmysle uzavretej zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa
07. 12. 2006, ktorou postúpil žalovaný – S. a. s., svoju pohľadávku vplývajúcu z úverovej
zmluvy č. 2153497-539/090035-9 zo dňa 29. 06. 1993 voči dlžníkovi – Športový klub S. K.
na postupníka G. F., a. s. Zároveň vyslovil súhlas so vstupom do konania na strane
žalovaného v zmysle ust. § 92 ods. 3 O. s. p.
Odvolací súd uznesením sp. zn. 1Obo/39/2008 zo dňa 16. 12. 2009 zámenu účastníkov
nepripustil v zmysle predloženého návrhu, pretože nenastala právna skutočnosť prevodu
práva, o ktorom sa koná v zmysle ust. § 92 ods. 2 O. s. p. a v konaní pokračoval s pôvodne
označeným právnym subjektom – S. a. s., so sídlom B..
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle § 219 ods. 2 O. s. p.
Z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v žalobca je
výlučným vlastníkom nehnuteľnosti – Športovej haly č. 2382, postavenej na parcele
č. X., kat. úz. J. obce K. – Juh zapísanej na liste vlastníctva číslo X.. Predmetom záložnej
zmluvy č. 342 92 zo dňa 29. júna 1993, ktorú uzavrel záložný veriteľ (žalovaný) a záložca
(žalobca) bolo zriadenie záložného práva k uvedenej nehnuteľnosti, ktorá mala zabezpečiť
splnenie záväzku úverového dlžníka – Š. K., so sídlom v Košiciach, z úverovej zmluvy č.
2153497-539/090035-9 zo dňa 29. 06. 1993.
V spornom prípade nedošlo k vzniku záväzkového právneho vzťahu z tejto zmluvy.
Žalovaný neposkytol úverovému dlžníkovi úver v sume 25 000 000 Sk v zmysle dohodnutých
zmluvných podmienok (čl. II zmluvy – čerpanie úveru) a ust. § 497 OBZ. Medzi účastníkmi
konania nie je sporné, že finančné prostriedky boli poskytnuté fyzickej osobe – V. R., a to
poukázaním na jeho účet vedený u veriteľa pod č. 8000352-539, čo vyplýva z dokladu
založenom na čl. 78 .
Žalovaný nepredložil však žiadny relevantný dôkaz o tom, že bol oprávnený
poskytnúť dohodnuté finančné prostriedky z úveru tretej osobe. Táto skutočnosť nevyplýva
ani z uzavretej kúpnej zmluvy N 128/93, Nz 126/93 z 18. 06. 1993, ktorú uzavrela obchodná
spoločnosť R., spol. s r. o., M. ako predávajúci so Športovým klubom S. K. ako kupujúcim.
Zmluva neurčovala, že úver môže byť použitý na úhradu kúpnej ceny nehnuteľnosti. Spôsob
čerpania úveru v zmysle ust. § 502 ods. 2 OBZ nebol dohodnutý. Taktiež neboli splnené
zákonné podmienky pre zmenu v subjektoch záväzku podľa § 531 ods. 1 OZ (prevzatie
dlhu) a § 532 OZ. Žalobca nedal súhlas na zmenu v osobe dlžníka (privatívna intercesia).
Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v zrušujúcom uznesení sp. zn. 6 Obo 291/2002
vyslovil právny záver, že na základe doložených dôkazov (čl. 78, 79) nedošlo k účinnému
prevzatiu dlhu v zmysle cit. ustanovení.
Záložné právo ako akcesorické právo slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa tým,
že, ak dlžník nesplní svoj záväzok včas a riadne, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť svoju
pohľadávku vrátane jej príslušenstva z predmetu záložného práva, t. j. zo zálohu.
Vo vzťahu k zabezpečovanému záväzku má záložné právo povahu akcesorického
záväzku, t. j., ak k vzniku k hlavnému záväzku nedôjde, nemôže dôjsť ani k vzniku
akcesorického záväzku. Je nesporné, že peňažné prostriedky úverovým veriteľom neboli
poskytnuté v zmysle zmluvných podmienok v prospech úverového dlžníka, t. j. záväzok
z úverovej zmluvy nevznikol.
K dodatočnému vzniku záväzku z úverovej zmluvy už nemôže dôjsť vzhľadom
na to, že úverový dlžník – Š. K.,
so sídlom v Košiciach, ako právnická osoba (združenie občanov zriadené podľa zák. č.
83/1990Zb.) zanikol dňa 22. 10 .2004 ex offo, výmazom z registra občianskych združení
Ministerstva vnútra SR, sekcia verejnej správy bez právneho nástupcu, resp. bez zlúčenia
s iným združením.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení
s ust. § 224 ods. 1 O. s. p., a keďže úspešný žalobca si neuplatnil žiadne trovy konania, neboli
mu priznané.
O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods. 5 O. s. p. a úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov dovolacieho konania v sume 663, 87Eur (20 000 Sk zaplatený
súdny poplatok za dovolanie).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 16. decembra 2009
JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M. B.