Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24Co-70-2024.pdf
PDF · 105.59 KB
Case nature
Subarea
24Co/70/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr. Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová, v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., 2. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., obaja zastúpení: JUDr. Michal Magdolen, advokát so sídlom Farská 50, 949 01 Nitra, proti žalovanému: EIG Europe a. s., so sídlom Rybná 716/24, Staré Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 073 82 511, zastúpený: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s. r. o. so sídlom Žižkova 4D, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482, vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 100C/19/2024 – 64 zo dňa 08. marca 2024, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovia 1. a 2. majú voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť, aby sa do právoplatného skončenia konania vo veci samej zdržal výkonu záložného práva zapísaného na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C., okres Trnava, obec C., v ČASTI C: ŤARCHY pod poradovým číslom 1. ZÁLOŽNÉ PRÁVO - na parcely registra C č. 194/5, 194/109, 194/429 a rodinný dom s. č. XXX na parcele registra C č. 194/429 v prospech: EIG EUROPE a. s., Rybná 716/24, 110 00 Praha 1, ČR, IČO: 07382511, V 333/2024 - Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, vklad povolený dňa 01.02.2024 - č. z. 28/24. Výrokom II. uložil obom žalobcom povinnosť do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia podať proti žalovanému žalobu o určenie neexistencie záložného práva špecifikovaného vo výroku I. výroku uznesenia a výrokom III. priznal žalobcom voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil poukázaním na ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c) a d), § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, 2, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1 až 4, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“). Pri hodnotení dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie vychádzal z tých skutočností, že zmluvou o zriadení záložného práva uzatvorenej so spoločnosťou Finančná skupina RefinCapital Slovensko s. r. o. ako záložným veriteľom a žalobcami v postavení záložcov došlo k zriadeniu záložného práva na záloh - nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov opísané vo výroku I. napadnutého uznesenia. Záložné právo bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky veriteľa - Finančnej skupiny RefinCapital Slovensko s. r. o. voči dlžníkovi E. F. vzniknutej na základe Zmluvy o pôžičke č. 051701/2022 zo dňa 17.05.2022 (v ďalšom texte „zmluva o pôžičke“), ktorú žalobcovia považujú za neplatnú pre viacero dôvodov uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (Finančná skupina RefinCapital Slovensko s. r. o. nie je oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery, pretože nemá povolenie Národnej banky Slovenska, konanie Finančnej skupiny RefinCapital Slovensko s. r. o. vykazuje znaky úžery). K strate vlastníckeho práva žalobcov k predmetným nehnuteľnostiam došlo výkonom záložného práva zo strany
záložného veriteľa - spoločnosti Finančná skupina RefinCapital Slovensko s. r. o. priamym predajom spoločnosti CREA:team s. r. o. dňa 23.01.2024. Dňa 01.02.2024 bol povolený vklad záložného práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného. Súčasný vlastník nehnuteľností - spoločnosť CREA:team s. r. o. je obmedzený vo výkone svojho vlastníckeho práva uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 01.02.2024, č. k. 11C/10/2024 - 50, ktorým bola nariadená spoločnosti CREA:team s. r. o. okrem iného povinnosť zdržať sa scudzenia predmetných nehnuteľností. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že spoločnosť CREA:team s. r. o. už 9 dní po nadobudnutí vlastníckeho práva a v deň vydania neodkladného opatrenia v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 11C/10/2024 (01.02.2024) stihla zaťažiť predmetné nehnuteľnosti v prospech žalovaného; žalobcovia tak majú dôvodnú obavu, že dôjde k opätovnej zmene vlastníka predmetných nehnuteľností prostredníctvom výkonu záložného práva a tým obídeniu zákazu scudzenia nehnuteľností uloženej vyššie uvedeným uznesením okresného súdu. Súčasný zapísaný vlastník predmetných nehnuteľností zrušil trvalý pobyt žalobcov v dome, ktorý je ich obydlím, že ďalšou zmenou vlastníka by došlo k podstatnému zhoršeniu právnej pozície žalobcov a k sťaženiu dosiahnutia účelu konania vo veci samej, v rámci ktorého sa žalobcovia mienia domáhať určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil tým, že pochybnosti o platnosti zmluvy o pôžičke uzavretej medzi spoločnosťou Finančná skupina RefinCapital Slovensko s. r. o. ako veriteľom a E. F. ako dlžníkom nie sú zjavne nedôvodné, je preto na mieste pochybnosť o platnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej medzi žalobcami a Finančná skupina RefinCapital Slovensko s. r. o pre jeho akcesorickú povahu, a rovnako pochybnosť o tom, či nastali právne účinky nadväzujúcich úkonov vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. Vychádzal pri tom z toho, že vo vzťahu k zabezpečovanému záväzku má záložné právo povahu akcesorického záväzku, t. j., ak k vzniku k hlavnému záväzku nedôjde, nemôže dôjsť ani k vzniku akcesorického záväzku (v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Obo/39/2008, zo dňa 16. decembra 2009). Vykonaním testu proporcionality vo vzťahu k právu žalobcov vlastniť majetok a k právu záložného veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky súd prvej inštancie vzal do úvahy hrozbu vytvorenia ťažko napraviteľného stavu na strane žalobcov, ak by neposkytol dočasnú ochranu ich vlastníckemu právu, na druhej strane vyhovením návrhu žalobcov sa postavenie žalovaného nezhorší, len pohľadávku nebude môcť uspokojiť zo zálohu až do rozhodnutia vo veci samej (ak bude žaloba podaná). Súd prvej inštancie uzavrel, že na vydanie neodkladného opatrenia bolo postačujúce, aby sa právo žalobcov, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana, javilo aspoň ako osvedčené, t. j. nie úplne vylúčené, čo bolo v predmetnej veci splnené. Nariadeným neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, uložil preto žalobcom povinnosť podať žalobu vo veci samej. Žalobcovia boli v konaní plne úspešní, súd im preto priznal náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu
2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) C. s. p.). Žalobcovia podľa žalovaného nepreukázali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovanými, nepreukázali, že bez tejto úpravy vo forme vydaného neodkladného opatrenia by im hrozila ťažko napraviteľná ujma. V čase podania návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia bolo vedené súdne konanie – 101C/7/2024 o neplatnosť záložnej zmluvy a zmluvy o pôžičke (kde žalobcom je E. F. ako dlžník). Zároveň bolo dňa 01.02.2024, sp. zn.: 11C/10/2024 – 50 vydané neodkladné opatrenie, ktorým súd spoločnosti CREA: team s. r. o. ako vlastníkovi nehnuteľností zakázalo akýmkoľvek spôsobom disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami až do právoplatného skončenia vo veci samej. Uvedené súdne konanie a tiež vydané neodkladné opatrenie sú riadne zapísané na príslušnom liste vlastníctva č. XXX, pre k. ú. C.. Podľa žalovaného teda nemohlo a nemôže dôjsť k výkonu záložného práva záložným veriteľom, pretože vlastník nehnuteľností nemôže s týmito nehnuteľnosťami akýmkoľvek spôsobom nakladať, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej v konaní pod sp. zn.: 101C/7/2024. Záložný veriteľ neuskutočňuje a nemôže uskutočniť výkon záložného práva v predmetnom prípade, preto je nedôvodná obava, že dôjde k ďalšiemu prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam uskutočnením výkonu záložného práva záložným veriteľom. Vydané neodkladné opatrenie považuje žalovaný za bezpredmetné a neodôvodnene zasahujúce do jeho práv, navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu.
3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu poukázali predovšetkým na skutočnosť, že povinnosť dočasne sa zdržať prenajatia, dania do užívania, zaťaženia alebo scudzenia nehnuteľností bola uložená obchodnej spoločnosti CREA:team s. r. o., pričom záložným veriteľom, ktorému bola napadnutým uznesením uložená povinnosť, aby sa zdržal výkonu záložného práva je obchodná spoločnosť EIG Europe a. s. Obchodnej spoločnosti CREA:team s. r. o., bola uložená povinnosť dočasne sa zdržať prenajatia, dania do užívania, zaťaženia alebo scudzenia nehnuteľností (k zaťaženiu prišlo tesne pred nariadením neodkladného opatrenia), avšak spoločnosti EIG Europe a. s. (žalovanému) bola uložená povinnosť, aby sa zdržal výkonu záložného práva. Právo žalovaného na výkon záložného práva vyplýva z § 151j Občianskeho zákonníka a je viazané na subjekt záložného veriteľa (spoločnosť EIG Europe a. s.) nie záložcu (spoločnosť CREA:team s. r. o.). Z úkonov, ktoré predchádzali zápisu žalovaného ako záložného veriteľa na list vlastníctva je zrejmé, že žalovaný a spriaznené subjekty využívali všetky dostupné prostriedky, dokonca až šikanóznej povahy, aby žalobcovia zo strachu a frustrácie upustili od domáhania sa ochrany svojich práv, preto sa javí vyjadrenie žalovaného, že by nepristúpil k výkonu záložného práva ako účelové a zavádzajúce. Na strane druhej, ak by bolo pravdivé tvrdenie žalovaného o tom, že by nepristúpil k výkonu záložného práva, potom by ani nebol zákazom jeho výkonu nijako dotknutý. V tomto bode však vyvstáva otázka, prečo by sa žalovaný nechal právne zastúpiť a podal by odvolanie voči výroku, ktorým mu bolo nariadené, aby sa zdržal výkonu záložného práva, ak toto záložne právo aj tak nemal v úmysle vykonať? Potvrdením rozhodnutia súdu prvej inštancie by nedošlo k žiadnemu zásahu do práv žalovaného, jeho postavenie ako veriteľa by sa v dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia nezhoršilo. Zrušením rozhodnutia, ktorým bolo vyhovené návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, by však bol navodený stav, kedy by žalovaný potenciálne mohol začať s výkonom záložného práva a zhoršila by sa pozícia žalobcov pri domáhaní sa určenia vlastníckeho práva, ktorí by boli nútení napadnúť výkon záložného práva, pričom toto množenie sporov žalobcov finančne aj psychicky extrémne zaťažuje. Žalobcovia preto žiadajú, aby odvolací súd zamietol odvolanie žalovaného a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne, zároveň si uplatňujú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% .
4. Žalovaný v odvolacej replike zdôraznil, že žalobcovia nepreukázali a za daného skutkového stavu – už predošlé nariadené neodkladné opatrenie – objektívne nevedia preukázať potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. V dôsledku už nariadeného neodkladného opatrenia nemôže objektívne dôjsť k akémukoľvek nakladaniu s nehnuteľnosťami, teda v prejednávanej veci neexistujú konkrétne okolnosti preukazujúce nebezpečenstvo reálne a bezprostredne hroziacej ujmy, v zmysle ktorej by malo dôjsť bez vydania neodkladného opatrenia k zásahu do majetkových práv žalobcov. Naproti tomu, vydaným neodkladným opatrením je neodôvodnene zasiahnuté do práv žalovaného. Žalovaný odmieta tvrdenie žalobcov, že v predmetnom prípade sa správa a koná voči žalobcom šikanózne. Postupoval a postupuje voči žalobcom v súlade s platnou právnou úpravou a v súlade s uzavretými zmluvami. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu.
5. Žalobcovia v odvolacej duplike poukázali na skutočnosť, že jediným členom predstavenstva žalovaného EIG Europe a. s. je G. G., t. j. tá istá osoba, ktorá je spoločníkom a konateľom spoločnosti Finančná skupina RefinCapital Slovensko s. r. o., ktorá uzatvorila neplatnú zmluvu o pôžičke. Ak aj žalovaný nemal vedomosť o prebiehajúcom konaní, nespochybniteľne mal vedomosť o tom, akým spôsobom a za akých okolností došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na ktorých si zriadil záložné právo. Žalobcovia uviedli, že definovali hrozbu ujmy v prípade zrušenia rozhodnutia, ktorým bolo vyhovené návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, kedy by bol navodený stav, v rámci ktorého by žalovaný potenciálne mohol začať s výkonom záložného práva a zhoršila by sa ich pozícia pri domáhaní sa určenia vlastníckeho práva. Opakovane preto žiadajú, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C. s. p.), po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenými osobami (§ 359 a § 362 ods. 1 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení § 357 písm. d) C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C. s. p.) a že žalovaný použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie preto ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).
7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty žalovaného prezentované v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, keď návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
8. Podľa žalovaného je jeho odvolanie dôvodné, pretože mu prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Žalovaný však nekonkretizoval, v čom spočívala nesprávnosť procesného postupu súdu prvej inštancie a ktoré procesné práva mu boli znemožnené uskutočňovať, pričom odvolací súd z obsahu spisu a napadnutého uznesenia nezistil naplnenie uvedeného uplatneného odvolacieho dôvodu, bližšie sa ním preto nezaoberal.
9. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016, 1241 s). Vo svojom odvolaní žalovaný poukázal na skutočnosť, že v čase podania návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia bolo vedené súdne konanie o neplatnosť záložnej zmluvy a zmluvy o pôžičke, kde žalobcom je dlžník zo zmluvy o pôžičke - E. F. a tiež na skutočnosť, že súd spoločnosti CREA: team s. r. o. ako vlastníkovi nehnuteľností nariadeným neodkladným opatrením zakázal akýmkoľvek spôsobom disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami až do právoplatného skončenia vo veci samej, čo je riadne zapísané na príslušnom liste vlastníctva. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní mal za osvedčenú skutočnosť, že spoločnosti CREA: team s. r. o. ako vlastníkovi nehnuteľností bol nariadeným neodkladným opatrením v konaní sp. zn. 11C/10/2024 uložený zákaz akýmkoľvek spôsobom disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami až do právoplatného skončenia vo veci samej. Túto skutočnosť správne vyhodnotil v tej súvislosti, že výkonom záložného práva žalovaným, by došlo k zmareniu účelu uvedeného nariadeného neodkladného opatrenia v konaní sp. zn. 11C/10/2024. Nie je teda možné konštatovať, že by súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že by tieto zistenia nesprávne vyhodnotil. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil relevantné skutočnosti, a tieto aj správne vyhodnotil.
10. Súd prvej inštancie podľa žalovaného predmetnú vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalobcovia preukázali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcami a žalovaným. Žalovaným namietané nesprávne právne posúdenie veci ako odvolací dôvod je dané v prípade, keď na zistený skutkový stav súd a) neaplikoval príslušnú právnu normu (t. j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu), b) aplikoval nesprávnu právnu normu (t. j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú), c) obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo d) správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016, 1241 s).
11. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
14. V súvislosti s uvedenou odvolacou námietkou žalovaného odvolací súd poukazuje okrem citovaných právnych noriem i na súdnu prax, ktorá je v súlade s príslušnou zákonnou úpravou ustálená vo vyžadovaní predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia. Popri potrebe bezodkladne upraviť pomery medzi stranami musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti, ktoré umožnia súdu prijať záver o dôvodnosti a o trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Potrebu neodkladne upraviť
pomery medzi stranami sporu je potrebné vyložiť tak, že bez tejto úpravy vzťahov, by sporovej strane hrozila ťažko napraviteľná ujma. Je pritom potrebné konštatovať, že vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn. 1 Cdo 201/2019 zo dňa 16. decembra 2019 ustálil, že „pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 C. s. p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.“ V uznesení sp. zn. 5Cdo/25/2019 zo dňa 25. júna 2019 Najvyšší súd SR zdôraznil, že „pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní. Z citovaných uznesení Najvyššieho súdu SR je zrejmé, že pri posudzovaní opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, ak nie sú vážnejšie pochybnosti o potrebe navrhovanej úpravy. Odvolací súd sa tu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o dôvodnej hrozbe sťaženia právneho postavenia žalobcov zo strany žalovaného ako záložného veriteľa, keď nepochybne prichádza k reťazeniu prevodov predmetných nehnuteľností. Súd prvej inštancie preto na zistený a osvedčený skutkový stav správne zvolil a aplikoval príslušné právne normy, ktoré aj správne, v súlade s rozhodovacou praxou najvyššieho súdu ako vyššej súdnej autority, interpretoval. Napokon
- súd prvej inštancie uložil žalobcom povinnosť podať žalobu vo veci samej o určenie neexistencie záložného práva, v rámci konania o ktorej (ak bude podaná) bude vykonané potrebné dokazovanie a definitívne vyriešené právne postavenie sporových strán vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. Do toho času sa javí byť nevyhnutným – aj vzhľadom na vyššie uvedené - s nehnuteľnosťami nenakladať. Odvolací dôvod žalovaného poukazujúci na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie tak neobstojí.
15. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne a náležite odôvodnené. Postupom podľa citovaného ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. preto uvedené uznesenie potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., keď nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C. s. p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).