Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-81-2020.pdf
PDF · 81.09 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/81/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej, členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobkyne: Q.. F. O. - Zlaté časy, s miestom podnikania S.. K. X, XXX XX V.Š., IČO: 46 115 838, zastúpená advokátom JUDr. Ladislavom Scholczom, so sídlom Krmanova 16, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 074 01 Banská Bystrica, IČO: 424 99 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100060458/2020 zo dňa 08.01.2020, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 23.03.2020 podanou elektronicky na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.03.2020, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100060458/2020 zo dňa 08.01.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 102190898/2019 zo dňa 18.09.2019, ktorý určil žalobkyni podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov ako daňovému subjektu sumu daňovej straty 322.232,37 EUR na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013 a znížil žalobkyni daňovú stratu za zdaňovacie obdobie 2013 zo sumy 598.230,53 EUR na sumu 275.998,16 EUR. Žalobca navrhol obe rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie.
2. Napadnutým rozhodnutím č.100060458/2020 zo dňa 08.01.2020 žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 102190898/2019 zo dňa 18.09.2019. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia a spisového materiálu mal žalovaný za to, že postup správcu dane (prvostupňového správneho orgánu) pri namietanom posúdení príjmov a výdavkov daňového subjektu bol správny a v súlade s právnymi predpismi, ktoré upravujú činnosť záložní.
3. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a po oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu rozsudok verejne vyhlásil v zmysle ust. § 137 SSP dňa 20.10.2021. Správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je, a preto ju podľa ust. § 190 SSP zamietol.
4. Krajský súd v Košiciach už v inom konaní, týkajúceho sa tej istej žalobkyne (Mgr. F. O. - G. Č., s miestom podnikania: S.. K. X, V., IČO: 46 115 838), totožného predmetu konania (preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o zamietnutí odvolania proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice, o určení rozdielu v sume daňovej straty na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2012) vedenom pod sp. zn.: 8S/50/2020 vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 190 SSP žalobu žalobkyne ako
nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Ide o rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25. február 2021, sp. zn.: 8S/50/2020, ktorý sa týkal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100056259/2020 zo dňa 08.01.2020, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102186867/2019 zo dňa 18.09.2019, ktorým bol žalobkyni ako daňovému subjektu podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní určený rozdiel v sume daňovej straty 589.117,50 Eur na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2012 a znížená strata za zdaňovacie obdobie 2012 zo sumy 784.618,37 EUR na sumu 195.500,87 EUR.
5. Žalobné dôvody uvedené v žalobe pod bodom 3. tohto rozsudku (žaloba vo veci sp. zn.: 8S/50/2020) korešpondujú v plnom rozsahu so žalobnými dôvodmi uvedenými v správnej žalobe, na základe ktorej začalo toto súdne konanie (žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, ako aj správnym orgánom prvého stupňa - žalobný dôvod podľa ust. § 191 ods. 1 písmeno c) SSP a namietala taktiež aj to, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi - žalobný dôvod podľa ust. § 191 ods. 1 písmeno f) SSP). V oboch prejednávaných prípadoch bolo pri výkone daňovej kontroly zistené to, že žalobkyňa ako daňový subjekt postupovala v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 písmeno b), § 2 písmeno h), § 21 ods. 1 písmeno j) zákona č. 595/2003 Z. z., v rozpore s § 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, v rozpore s § 4 Opatrenia Ministerstva financií SR č. MF/27076/2007-74 z 13.12.2007 v znení neskorších predpisov, keď bolo zistené, že má vo svojom účtovníctve za zdaňovacie obdobie roku 2013 zaúčtované výdavky, ktoré nemožno uplatniť ako výdavky ovplyvňujúce základ dane v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom o dani z príjmov a príjmy, ktoré nie sú zdaniteľnými príjmami . V týchto veciach tak bolo potrebné posúdiť, či správca dane ako aj žalovaný správne právne posúdili to, že záložňa, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, účtuje prijatý záloh mimo účtovníctva ako prevzatý cudzí majetok, ktorý jej bol zverený; to, že účtuje výdaj peňazí z pokladne (tzn. poskytnutú pôžičku) - ako výdavok z pokladne v členení výdavok neovplyvňujúci základ dane a zároveň ako pohľadávku z pôžičky voči dlžníkovi v knihe pohľadávok; že účtuje predaj majetku dlžníka tak, že a) v peňažnom denníku celú sumu z predaja zaúčtuje ako príjem do pokladne v členení ako príjem neovplyvňujúci základ dane do výšky pohľadávky z poskytnutej pôžičky a ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v členení ostatné príjmy zaúčtuje sumu získanú predajom nad výšku pohľadávky z poskytnutej pôžičky voči dlžníkovi a
b) ako vyrovnanie pohľadávky z poskytnutej pôžičky, t. j. splatenie pôžičky v knihe pohľadávok a že vrátenie sumy poskytnutých peňažných prostriedkov v stanovenom termíne účtuje tak, že a) v peňažnom denníku zaúčtuje celú sumu ako príjem do pokladne v členení - sumu do výšky poskytnutých peňažných prostriedkov ako príjem neovplyvňujúci základ dane a sumu prevyšujúcu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov ako príjem ovplyvňujúci základ dane a či b) v knihe pohľadávok a záväzkov zaúčtuje uhradenú pohľadávku voči záložcovi.
6. Správny súd po preskúmaní obsahu žalobných námietok dospel k záveru, že žiadna zo vznesených žalobných námietok - ani námietka nesprávne zisteného skutkového stavu (podľa § 191 ods. 1 písmeno f) SSP) a ani námietka nesprávneho právneho posúdenia (podľa § 191 ods. 1 písmeno c) SSP) nemá právny potenciál pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktoré vychádzajúc zo záverov prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu Košice, obsiahnutých v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, opierajúcich sa o dôkazný stav veci, obsahovo vyčerpávajúcim spôsobom, reagujúcim aj na odvolacie námietky žalobcu, obsiahlo všetky právne významné skutočnosti a hodnotiace právne závery, týkajúce sa zisteného rozdielu v sume daňovej straty 322.232,37 EUR na dani z príjmov a následného zníženia daňovej straty za zdaňovacie obdobie roka 2013 zo sumy 598.230,53 EUR na sumu 275.998,16 EUR.
7. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
8. Správny súd zastáva názor, že ani v tomto prípade nie je možné akceptovať argumentáciu žalobcu, obsiahnutú v predmetnej správnej žalobe a keďže neexistuje žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by sa mal odkloniť od právneho názoru súdu, obsiahnutého v citovanom rozsudkoch Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn.: 8S/50/2020 zo dňa 25.02.2021, ktorý je súčasťou súdneho spisu, stotožňujúc
sa s jeho závermi a odkazujúc na jeho rozsiahle odôvodnenia, podľa § 190 SSP žalobu žalobcu jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú zamietol.
9. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).