Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cob-117-2020.pdf
PDF · 294.96 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/117/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a Mgr. Miroslava Šeptáka, v sporovej právnej veci žalobcu: TLM a.s., so sídlom Zadunajská cesta 10, 851 01 Bratislava, IČO: 47 868 732, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Evou Krchňavou, advokátkou, so sídlom H. I. XX, XXX XX W. W., proti žalovanému: Mesto Dolný Kubín, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 1651/2, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 00 314 463, právne zastúpenému: ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom Tolstého 9, 811 06 Bratislava, IČO: 36 708 771, o zaplatenie sumy 8.383,59 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7Cb/24/2019-303 zo dňa 10. marca 2020, s opravným uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7Cb/ 24/2019-264 , takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7Cb/24/2019-303 zo dňa 10. marca 2020, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7Cb/24/2019-364 zo dňa 24. augusta 2020 p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 2. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 06.06.2019, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 8.393,59 Eur spolu s príslušenstvom 9 % ročne zo sumy 8.051,96 Eur od 06.12.2018 do zaplatenia a 9 % ročne zo sumy 331,63 Eur od 08.10.2018 do zaplatenia ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a nahradiť žalobcovi trovy konania.
3. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením.
4. Okresný súd vo veci „vykonal dokazovanie listinami založenými v spise, a to: žalobou (č. l. 1-3), odporom žalovaného (č. l. 44 - 48), (č. l. 44 - 48 a 118 - 123), vyjadreniami sporových strán č. l. 130 - 134, 196 - 203, 256 - 260), zmluvami o dielo č. 1 a č. 2 zo dňa 15.05.2017 (č. l. 5-10, 11 - 16), zápisom o odovzdaní a prevzatí stavebného objektu za obdobie 01. - 05. 2018 zo dňa 10.09.2018 (č. l. 17 - 17 - 19), faktúrou č. 2020180054 zo dňa 05.11.2018, splatnou dňa 05.12.2018 (č. l. 20), zisťovacím protokolom o vykonaných prácach a dodávkach zo dňa 05.11.2018 (č. l. 20 rub), súpisom vykonaných prác a dodávok za mesiac 11/2018 (č. l. 21), cenovými ponukami zo dňa 15.03.2018, 25.05.2018 (č. l. 21 rub, 23 rub a č. l. 24), rozpočtom - naviac prác (č. l. 22 - 23, 24 rub a č. l. 25), faktúrou č. 2020180042 zo dňa 04.10.2018,
splatnou dňa 07.10.2018 (č. l. 26), zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.01.2019, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 29.01.2019 (č. l. 28), predžalobnou výzvou zo dňa 01.02.2019 (č. l. 29), výzvou na predkladanie ponúk zo dňa 11.03.2016 (č. l. 50 - 54), vysvetlením ponuky zo dňa 05.09.2016 (č. l. 55), výkazom výmer (č. l. 56 - 63, č. l. 67 - 73), rekapituláciou objektov stavby - oprávnené náklady zo dňa 31.03.2016 (č. l. 64), krycím listom - oprávnené náklady zo dňa 31.03.2016 (č. l. 65), rekapituláciou objektov stavby - neoprávnené náklady zo dňa 31.03.2016 (č. l. 74), krycím listom - neoprávnené náklady zo dňa 31.03.2016 (č.l. 75), rozpočtom s výkazom výmer zo dňa 18.02.2016 - zateplenie obvodového plášťa - oprávnené náklady (č. l. 76 - 77), dodatkami k Zmluvám o dielo (č. l. 78 - 81, 83, 85 - 92, 100 - 101), harmonogramom stavby (č. l. 82, 84, 94, 102, č. l. 266 rub), rekapituláciou rozpočtu (č. l. 93), krycím listom stavby (č. l. 93 rub), krycím listom rozpočtu (č. l. 95, 103, 105, 107, 109, 227 rub, č. l. 267, 268, 270 271 rub), rekapituláciou objektov stavby (č. l. 96), rozpočtom s výkazom výmer - nadstavba podkrovia - neoprávnené náklady (č. l. 97), rozpočtom s výkazom výmer - výmena otvorových konštrukcií - neoprávnené náklady (č. l. 98), rozpočtom s výkazom výmer - zateplenie obvodového plášťa
- neoprávnené náklady (č. l. 97), prehľadom rozpočtových nákladov (č. l. 103 rub, 104 a 105 rub, 106, 107 rub, 108, 109 rub, 110, č. l. 228 rub, č. l. 267, 268 rub, 269, 270 rub, 271 A 272), rozpočtom prác naviac (č. l. 110 rub, 266 rub), protokolom o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 31.05.2018 (č. l. 111 - 112), ponukou realizácie stavebných prác zo dňa 14.06.2019 (č. l. 113), faktúrou č. 2020170029 zo dňa 31.08.2017, splatnou dňa 30.09.2017 (č. l. 135 a č. l. 204), zisťovacím protokol o vykonaných prácach a dodávkach - neoprávnené náklady časť 2 zo dňa 31.08.2017 (č. l. 135 rub a č. l. 204 rub), faktúrou č. 2020170030 zo dňa 31.08.2017, splatnou dňa 30.10.2017 (č. l. 136 a č. l. 210), zisťovacím protokol o vykonaných prácach a dodávkach - oprávnené náklady časť 1 zo dňa 31.08.2017 (č. l. 136 rub a č. l. 212), súpisom vykonaných prác a dodávok za mesiac 08/2017 (č. l. 205 a č. l. 213), rekapituláciou objektov stavby - oprávnené náklady zo dňa 31.07.2017 (č. l. 137 rub a č. l. 214), zápisom z kontrolného dňa na stavbe zo dňa 10.11.2017, zo dňa 22.03.2018, zo dňa 10.01.2018, zo dňa 26.04.2018, (č. l. 138, 150, 151, 156 a 157), dennými záznamami zo stavby (č. l. 139 - 141, č. l. 145 - 149, č. l. 154, č. l. 262 - 263), emailovou komunikáciou (č. l. 142 - 144, 152 - 153, č. l. 155, č. l. 219-224), rekapituláciou objektov stavby - neoprávnené náklady zo dňa 31.08.2017 (č. l. 205 rub), krycím listom - neoprávnené náklady (č. l. 206), súpisom vykonaných prác (č. l. 206 rub - 209, č. l. 216 - 218), krycím listom - oprávnené náklady (č. l. 215), Zmluvou o dielo zo dňa 12.12.2017 (č. l. 225 - 227), rekapituláciou položkového rozpočtu (č. l. 228), položkovým rozpočtom (č. l. 229 - 233), zápisom z kontrolného dňa na stavbe zo dňa 11.04.2018, zo dňa 23.08.2017, zo dňa 13.09.2017, zo dňa 29.09.2019 (č. l. 234 - 241, č. l. 274), predloženými fotografiami a ostatným spisovým materiálom“.
5. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalovaný uzavrel s obchodnou spoločnosťou TLM INVEMSTMENT s.r.o., so sídlom Zadunajská cesta 6/A, Bratislava, IČO: 46 250 956 (ďalej ako „zhotoviteľ“) dňa 15.05.2017 Zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo uskutočnenie stavebných prác spojených so znížením energetickej náročnosti budovy Mestského úradu v Dolnom Kubíne v časti 1 Oprávnené náklady podľa vypracovanej projektovej dokumentácie v rozsahu zadávacích podkladov u použitého postupu verejného obstarávania (ďalej ako „Zmluva o dielo č. 1“). V ten istý deň žalovaný uzavrel so zhotoviteľom zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo uskutočnenie stavebných prác spojených so znížením energetickej náročnosti budovy Mestského úradu v Dolnom Kubíne v časti 2. Neoprávnené náklady podľa vypracovanej projektovej dokumentácie v rozsahu zadávacích podkladov u použitého postupu verejného obstarávania (ďalej ako „Zmluva o dielo č. 2, resp. spolu ako „Zmluvy o dielo“). Zhotoviteľ sa zaviazal v Zmluvách o dielo zrealizovať predmet zmlúv, a to za podmienok uvedených v týchto zmluvách, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Podľa Zmlúv o dielo bol zhotoviteľ úspešným uchádzačom verejného obstarávania podlimitnej zákazky podľa zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, ktorý sa zmluvou zaviazal zhotoviť a dodať žalovanému predmet zmluvy. Žalovaný sa zaviazal riadne zhotovené dielo v lehote prevziať a zaplatiť v dohodnutej zmluvnej cene podľa ponuky zhotoviteľa predloženej do súťaže. Zmluvnou cenou sa podľa Zmlúv o dielo rozumie maximálna cena stanovená podľa zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách, ktorá nemôže byť prekročená. Podľa bodu 4.1 Zmlúv o dielo je cena za dielo v celom rozsahu stanovená ako maximálna vrátane DPH. Jej určenie tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmlúv o dielo ako príloha č. 1 a kryje všetky zmluvné záväzky a veci nevyhnutné k riadnemu vykonaniu jeho častí, odovzdaniu diela a k jeho riadnemu uvedeniu do prevádzky a spĺňa všetky náležitosti pre vydanie užívacieho povolenia.
6. Cena podľa bodu 4.2 Zmlúv o dielo je viazaná na výkaz výmer, ktorý predložil žalovaný do súťaže, pričom podľa bodu 4.3 Zmluvy o dielo č. 1 zhotoviteľ vyhlásil, že ním ocenený výkaz výmer v ponuke zodpovedá určeným podmienkam pre naplnenie predmetu zmluvy a je ním odsúhlasený a konečný.
Podľa Zmluvy o dielo č. 1 bola cena za dielo vrátane DPH stanovená na sumu 208.647,92 Eur a podľa Zmluvy o dielo č. 2 bola cena za dielo vrátane DPH stanovená na sumu 69.152,08 Eur. Z predložených listín mal okresný súd preukázané, že žalovaný v čase predkladania ponúk vyzval zhotoviteľa na vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky, na čo zhotoviteľ v liste zo dňa 05.09.2016 uviedol, že cenová ponuka na túto zákazku je urobená vo zvýhodnenej cenovej kalkulácii bez internej firemnej marže k samotnej dodávke diela ako aj prevedeniu diela a jeho rekonštrukcie. Okresný súd mal preukázané, že cena sa zvyšovala, a to na základe písomne uzavretých dodatkov č. 1, č. 2 a č. 3 k Zmluvám o dielo, pričom boli upravené práce a materiál dodané zhotoviteľom nad rámec Výkazu Výmer.
7. Okresný súd uviedol, že zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí stavebného objektu za obdobie 01. - 05.2018 - Zníženie energetickej náročnosti budovy Mestského úradu Dolný Kubín bolo zrejmé, že dňa 26.05.2018 boli ukončené práce, pričom v zápise sú taktiež zrejmé vykonané práce ako aj odchýlky od pôvodného projektu a ich odôvodnenie. „Cena stavebného objektu tu bola uvedená vo výške 317.29 tis. Eur s DPH. Dátum ukončenia preberacieho konania bol 10.09.2018.“
8. Z predloženej faktúry č. 2020180054 zo dňa 05.11.2018, splatnej dňa 05.12.2018 a faktúry č. 2020180042 zo dňa 04.10.2018, splatnej dňa bolo zrejmé, že zhotoviteľ vyfakturoval žalovanému spolu sumu vo výške 8.383,59 Eur, ktorú uplatnil v „tomto súdnom konaní“. Z toho suma vo výške 8.051,96 Eur s DPH mala predstavovať cenu za tzv. „Práce podľa súpisu vykonaných prác a dodávok“, ktoré boli v Zisťovacom protokole o vykonaných prácach a dodávkach zo dňa 05.11.2018 definované ako „naviac práce“ a suma vo výške 331,36 Eur predstavovala cenu za „vykonanie odbornej prehliadky a odbornej skúšky pôvodného bleskozvodu“. Žalovaný sumu vo výške 8.383,59 Eur zhotoviteľovi nezaplatil a tento postúpil svoju splatnú pohľadávku žalobcovi Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.01.2019. V ten istý deň zhotoviteľ oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu. Žalobca následne vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy predžalobnou výzvou zo dňa 01.02.2019. Nakoľko žalovaný ani po výzve žalobcu sumu vo výške 8.383,59 Eur neuhradil, žalobca podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu na Okresný súd Banská Bystrica (upomínací súd) návrh na vydanie platobného rozkazu. Upomínací súd vydal platobný rozkaz sp.zn. 17Up/508/2019 zo dňa 04.07.2019, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 8.383,59 Eur aj s príslušenstvom. Platobný rozkaz v dôsledku podaného odporu nenadobudol právoplatnosť, ale bol zrušený a po doručenom vyjadrení žalovaného bol spis postúpený na súd miestne príslušný v zmysle § 13 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
9. Uvedené skutočnosti neboli podľa okresného súdu v tomto súdnom konaní sporné a neboli sporovými stranami ani rozporované. Sporná otázka nastala v rámci posudzovania tzv. „prác naviac“. Žalobca v konaní tvrdil, že počas realizácie stavebných prác na základe Zmlúv o dielo vznikla potreba vykonania naviac prác nezahrnutých v rozpočte a dojednanej cene diela, a to na základe vznesených požiadaviek žalovaného ako objednávateľa. Naviac práce mali byť podľa žalobcu vopred ocenené a o cenách mal byť žalovaný informovaný prostredníctvom emailu. Následne mali byť všetky žalovaným objednané a zhotoviteľom zhotovené naviac práce vymenované v rámci zápisu o odovzdaní a prevzatí stavebného objektu za obdobie od 01. - 05.2018, ktorý žalovaný podpísal a dielo prevzal vrátane naviac prác. Žalovaný poprel toto tvrdenie žalobcu a uviedol, že zápis obsahuje súpis prevzatých prác, teda aj odchýlky od popísaného stavu zrealizovaného podľa zmeny projektu aj naviac práce. Avšak naviac práce uvedené v predmetnom zápise nepredstavujú naviac práce zhotoviteľom v zmysle faktúr č. 1 a č. 2, ale predstavujú naviac práce v zmysle uzatvorených Dodatkov k Zmluvám o dielo, ktoré boli riadne uhradené. Žalobca následne v konaní tvrdil, že naviac práce neboli dielom v zmysle Zmluvy o dielo a neboli súčasťou Výkazu Výmer, ale boli vykonané na základe požiadavky žalovaného, ktorý tieto nijakým spôsobom nerozporoval ani nereklamoval ich výsledok. Žalovaný poprel toto tvrdenie, keď poukázal na to, že vyfakturované práce nemajú povahu naviac prác a ak by tomu aj tak bolo, tieto by sa považovali za práce v zmysle Zmlúv o dielo, a to s poukazom na § 549 Obchodného zákonníka. Okresný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti pristúpil k posúdeniu podstatných tvrdení sporových strán a ich právnych argumentov.
10. Okresný súd s poukazom na § 536 ods. 1, 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“, alebo aj „Obchodného zákonníka“), § 272 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 549 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 6 ods. 1, 2, 3 zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách (ďalej len „zákon o cenách“), § 451 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 454 Občianskeho zákonníka a vykonané dokazovanie žalobu zamietol.
11. Zmluva o dielo patrí medzi zmluvné typy, pri ktorých zákon nevyžaduje písomnú formu. Napriek tomu, v záujme právnej istoty zmluvných strán, sa zmluva o dielo vo väčšine prípadov uzatvára písomne tak, ako to urobili zmluvné strany v tomto prípade. Z citovanej obchodnoprávnej úpravy vyplýva, že dodatky je možné uzatvárať aj ústne, ak sa zmluvné strany nedohodli, že dodatky k zmluve musia byť uzatvárané písomne. V konkrétnom prípade strany sa v zmluve dohodli, že zmluvu môžu zmluvné strany meniť len písomnými obojstranne odsúhlasenými a podpísanými dodatkami.
12. Okresný súd mal z predložených Zmlúv o dielo preukázané, že cena za dielo bola dohodnutá ako maximálna cena a zhotoviteľ v Zmluvách o dielo vyhlásil, že ním ocenený výkaz výmer zodpovedá určeným podmienkam pre naplnenie predmetu zmluvy a je ním odsúhlasený a konečný, cena kryje všetky zmluvné záväzky a veci nevyhnutné k riadnemu vykonaniu jeho častí, odovzdaniu diela a k jeho riadnemu uvedeniu do prevádzky a spĺňa všetky náležitosti pre vydanie užívacieho povolenia, cena zohľadňuje kvalitatívne a dodacie podmienky materiálov, výrobkov a stavebnomontážnych prác, zodpovedajúce STN a všeobecne záväzným predpisom o výstavbe. Vzhľadom na to je cena za dielo dohodnutá ako pevná cena a podkladom na určenie zmluvnej dohodnutej ceny za dielo je záväzný a úplný rozpočet. Okresný súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, ktoré napokon ani nerozporoval žalobca a konštatuje, že Obchodný zákonník dohodnutú cenu za dielo predpokladá prioritne ako cenu pevnú a nemennú, od ktorej sa nemožno odchýliť, a to ani v prípade, ak je určená na základe výpočtu (výkaz výmer), ktorý je súčasťou zmluvy. Prioritu má cena určená v Zmluvách o dielo, ktorá je pre zmluvné strany záväzná, a to dokonca v prípade, ak by jej súčet jednotlivých položiek v rozpočte vykazoval inú sumu. Okresný súd mal taktiež zo zhodných tvrdení sporových strán preukázané, že práce a položky uvedené vo Výkaze Výmer v súlade so Zmluvami o dielo zhotoviteľ pre žalovaného realizoval a za tieto i dostal zaplatenú cenu, dojednanú v Zmluvách o dielo.
13. Sporným tvrdením v konaní, ktorým sa okresný súd zaoberal bolo tvrdenie žalobcu, ktorý uviedol, že zhotoviteľ realizoval i ďalšie dodávky prác a materiálu, ktoré neboli predmetom diela podľa písomne uzatvorených Zmlúv o dielo a tieto dodávky prác a materiálu realizoval zhotoviteľ na základe výslovnej požiadavky žalovaného alebo s jeho súhlasom.
14. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca na pojednávaní trval na tom, že vyfakturované práce faktúrou č. 1 a č. 2 boli realizované mimo predmetu diela zazmluvneného písomnými Zmluvami o dielo, ale neboli zrealizované zhotoviteľom svojvoľne, ale vždy s vedomím a súhlasom žalovaného alebo vyslovene na jeho žiadosť, vždy s oznámenou kalkuláciou ceny príslušných práv a dodávok. Žalobca mal za to, že podľa toho ako tieto práce vyhodnotil okresný súd „po vykonaní dokazovania (t. j., ako práce vykonané na základe písomných Zmlúv o dielo alebo ako vykonané bez platne uzavretej zmluvy o dielo) od toho bude potom závisieť, či súd prizná žalobcovi nárok na zaplatenie ceny diela alebo nárok na bezdôvodné obohatenie.“ Žalobca opakovane uviedol, že žalovaný tieto práce a dodávky prijal a užíval ich a vykonané naviac práce a ich ocenenie zhotoviteľom žalovaný nerozporoval ani ich nereklamoval. Žalovaný v konaní poprel tieto tvrdenia a trval na tom, že naviac práce neboli zmluvnými stranami dohodnuté a v prípade, ak by tieto práce predstavovali práce naviac, bolo by potrebné k ich vykonaniu a oceneniu, ich odsúhlasenie zo strany žalovaného a taktiež bolo potrebné uzatvoriť v zmysle bodu 13.3 Zmlúv o dielo písomný dodatok. Napriek tomu, že k uvedeným Zmluvám o dielo boli uzatvorené tri dodatky, ktoré upravovali aj dohodnuté a odsúhlasené práce naviac, ich obsahom nebolo vykonanie žalobcom tvrdených naviac prác.
15. Okresný súd k sporným tvrdeniam sporových strán poukázal na citovanú právnu úpravu Obchodného zákonníka (§ 549 ods. 1 a ods. 2), ktorá upravuje situáciu, kedy došlo ku kvantitatívnemu alebo kvalitatívnemu rozšíreniu diela (tzv. naviac práce) bez dohody zmluvných strán o jeho vplyve na cenu diela. Predpokladom tohto postupu je však dohoda zmluvných strán o zmene diela. Pokiaľ táto neexistuje, alebo zhotoviteľ, prípadne žalobca ju nevie preukázať, nie je možné aplikovať právnu úpravu podľa § 549 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka a objednávateľ nie je povinný zaplatiť inú, ako v zmluve dohodnutú cenu diela. Ak zhotoviteľ vykonal práce nad dojednaný rozsah diela a neboli dané podmienky v zmysle § 549 Obchodného zákonníka, nemôže zhotoviteľ hodnotu týchto prác požadovať na základe pôvodnej zmluvy o dielo. Žalobca v konaní nepreukázal, že by zhotoviteľ so žalovaným uzavreli dohodu, (písomnú či ústnu), resp. dodatok o vykonaní naviac prác. Takáto dohoda nevyplýva z
uzatvorených dodatkov k Zmluvám o dielo, ktoré upravovali práce a materiál dodané zhotoviteľom nad rámec Výkazu Výmer, v dôsledku ktorých došlo k navýšeniu ceny diela. Naviac práce, ktoré si žalobca uplatnil v tomto konaní neboli zazmluvnené dodatkami a ani z iných predložených listín (napr. zo Zápisov z vykonaných kontrol) nevyplývalo, že by sa zmluvné strany dohodli na ich vykonaní. Žalobca v konaní tvrdil, že o požiadavkách žalovaného, z ktorých vyplynula potreba naviac prác, sú vedené záznamy v stavebnom denníku zhotoviteľa. Okresný súd konštatoval, že jednostranné záznamy zhotoviteľa v jeho stavebnom denníku nemôžu byť chápané ako dohoda zmluvných strán a zdôraznil, že v týchto záznamoch absentuje žiadosť/návrh žalovaného o vykonanie týchto prác a rovnako chýba aj zápis, ktorý by potvrdil, že zhotoviteľ túto žiadosť - návrh akceptoval, teda že by zmluvné strany súhlasili s realizáciou diela v rozšírenom rozsahu a dohodli sa na rozsahu rozšírenia a rozsahu zmeny diela.
16. Okresný súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že pôvodne uzavreté zmluvy o dielo sa netýkali naviac prác (čo napokon zhodne tvrdili sporové strany) a žalobca v konaní nepreukázal, že by bola uzatvorená iná zmluva o dielo ohľadom vyfakturovaných prác. Nakoľko neboli splnené podmienky vymedzené v § 549 Obchodného zákonníka, zhotoviteľovi nemohol vzniknúť nárok na zvýšenú cenu diela zodpovedajúcu ním tvrdeným prácam naviac a žalovaný nie je povinný zaplatiť zhotoviteľovi inú ako v zmluve dohodnutú cenu diela. Okresný súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, podľa ktorého mu patrí nárok na bezdôvodné obohatenie v prípade, ak okresný súd bude mať za to, že ide o práce vykonané bez platne uzavretej zmluvy o dielo.
17. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že rozhodoval na základe ustálenej judikatúry, kde aj súdy v obvode Krajského súdu v Žiline rozhodovali v obdobných veciach (napr. vo veci Okresného súdu Žilina pod sp.zn. 11Cb 262/2008, rozhodoval Krajský súd Žilina ako súd odvolací rozsudkom pod sp.zn. 14Cob/183/2010, pričom dovolanie žalovaného bolo zamietnuté) a v zmysle ktorej objednávateľ nie je povinný zaplatiť zhotoviteľovi inú ako v zmluve dohodnutú cenu diela, ak nejde o zvýšenie alebo zníženie ceny diela za podmienok vymedzených v § 549 Obchodného zákonníka. Ak zhotoviteľ vykoná práce nad dojednaný rozsah diela a nie sú dané podmienky podľa § 549 Obchodného zákonníka, pre vznik povinnosti objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu primerane zvýšenú, nemôže zhotoviteľ hodnotu takýchto prác požadovať na základe pôvodnej zmluvy o dielo. V tomto súdenom prípade okresný súd už konštatoval, že v konaní žalobca nepreukázal uzavretie dohody o tvrdených prácach naviac a vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu poukázal okresný súd na citovanú ustálenú judikatúru, ktorá „vychádza z ustálenej judikatúry súdov Českej republiky (rozhodnutie sp. zn. 32Cdo 2592/2008, 29Odo 214/2003, 32Odo 735/2004 a iné), podľa ktorej objednávateľ nie je povinný zaplatiť zhotoviteľovi inú, ako zmluvne dohodnutú cenu diela (prípadne cenu určenú spôsobom stanoveným v zmluve), ak nejde o zníženie či zvýšenie ceny diela za podmienok uvedených v § 549 Obchodného zákonníka. Ak aj zhotoviteľ vykoná práce nad dojednaný rozsah diela a nie sú dané zákonné podmienky v zmysle § 549 Obchodného zákonníka pre vznik povinnosti objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi primerane zvýšenú cenu, nemôže zhotoviteľ hodnotu takýchto prác požadovať z titulu bezdôvodného obohatenia.“
18. Nebolo podľa okresného súdu sporné, že žalovaný zaplatil zhotoviteľovi za práce, ktoré boli predmetom uzatvorených zmlúv o dielo. Žalovaná čiastka predstavovala podľa žalobcu sumu za vykonané „naviac práce“. Podľa záverov okresného súdu, žalobca v konaní nepreukázal, že by si žalovaný tieto práce objednal, pričom okresný súd konštatoval, že samotný konkludentný súhlas s týmito prácami a ich faktické prijatie neznamená, že si ich zhotoviteľ môže automaticky vyfakturovať a že si ich môže žalobca uplatniť v súdnom konaní. Ak aj zhotoviteľ vykonal práce nad dojednaný rozsah diela, ale ako bolo preukázané v tomto konaní, nie sú dané podmienky v zmysle § 549 Obchodného zákonníka pre vznik povinnosti žalovaného zaplatiť primerane zvýšenú cenu, zhotoviteľ (v tomto prípade žalobca) nemôže požadovať hodnotu takto vykonaných prác ani z titulu bezdôvodného obohatenia. Okresný súd žalobu zamietol, keď ustálil, že zhotoviteľovi pre absenciu dohody o zmene diela, dodatku k Zmluvám o dielo, prípadne dohody o vykonaní naviac prác, nevzniklo právo na ich zaplatenie. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a ods. CSP a § 255 ods. 1 CSP.
19. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), h), b) CSP. S poukazom na odseky 24., 28., 29., 33. napadnutého rozsudku okresného súdu namietal žalobca v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) a f) CSP, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a mal za to, že závery okresného
súdu v týchto odsekoch sú predčasné. „Žalobca predložil k jednotlivým položkám fakturovaným faktúrou č. 2020180054 zo dňa 5. 11. 2018, splatná dňa 5. 12. 2018 (ďalej len "faktúra č. 1) a faktúrou č. 2020180042 zo dňa 4. 10. 2018, splatná dňa 7. 10. 2018 (ďalej len faktúra č. 2), ktoré boli podkladom pre žalobu, písomné dôkazy svedčiace o tom, že žalovaný o potrebe vykonania prác, resp. potrebe realizácie výdavkov v dôsledku nesplnenia povinnosti žalovaného (faktúra č. 2) bol zhotoviteľom informovaný. Pri vykonaní prác fakturovaných faktúrou č. 1 žalobca preukázal, že žalovaný bol informovaný o ocenení týchto prác zhotoviteľom, prípadne, že sám žalovaný konštatoval potrebu vykonania týchto prác.“
20. V odvolaní žalobca uviedol, že nepovažoval „za efektívne rozpisovať podrobne, akými konkrétnymi písomnými dôkazmi preukázal žalobca, že žalovaný si práce fakturované faktúrou č. 1 buď priamo u zhotoviteľa objednal, resp. bol o potrebe ich vykonania a o ich cene informovaný zhotoviteľom a voči ich vykonaniu a oceneniu nenamietal. Veľmi podrobne sú k jednotlivým fakturovaním položkám tieto písomne dôkazy uvedené a priložené predovšetkým vo vyjadrení žalobcu k odporu žalovaného - podanie žalobcu zo dňa 19.9.2019 a ďalej sú tieto písomné dôkazy k niektorým fakturovaným položkám uvedené a priložené v písomnom vyjadrení žalobcu zo dňa 24.2.2010. Žalobca si je vedomý právnej skutočnosti, že mlčanie alebo nečinnosť druhej strany sami o sebe neznamenajú prijatie - akceptáciu - návrhu na vykonanie prác. ktoré uviedol v záznamoch v stavebnom denníku zhotoviteľ, resp. potrebu vykonania týchto prác predniesol zhotoviteľ na kontrolných dňoch, resp. túto potrebu vykonania prác predniesol na kontrolných dňoch samotný žalovaný. Z tohto dôvodu navrhol žalobca už vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného k preukázaniu ním tvrdenej skutočnosti, že práce fakturované faktúrou č. 1 boli realizované vždy s vedomím a súhlasom žalovaného, vykonanie ďalšieho dokazovania, a to výsluchom svedkov: G. generálny riaditeľ spoločnosti TLM INVESTMENT s. r. o. a osoba oprávnená jednať so žalovaným vo veciach zmluvných a vo veciach technických G.. F. M., stavbyvedúci G.. P. D., zamestnanec spoločnosti TLM INVESTMENT s. r. o. G.. F. X., zamestnanec Mesta Dolný Kubín G.. P. X., zamestnanec Mesta Dolný Kubín U.. U. D., zamestnanec Mesta Dolný Kubín P. N., zamestnanec Mesta Dolný Kubín (návrh na vykonanie dokazovania je uvedený na str. 3 vyjadrenia žalobcu zo dňa 19.9.2019 k odporu žalovaného).“ Navrhnutí svedkovia boli tak za zhotoviteľa, ako aj za žalovaného osobne zúčastnení na dohodách o vykonaní prác, ktoré neboli predmetom Zmlúv o dielo písomne uzatvorených medzi zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom dňa 15.5.2017, ale ktoré boli so súhlasom alebo priamo na žiadosť žalovaného vykonané a žalovaným prevzaté. Až vykonaním navrhovaného dokazovania svedeckými výpoveďami vyššie uvedených svedkov by mohol okresný súd podľa odvolateľa objektívne a úplne zistiť skutkový stav veci a dospieť k právne relevantnému záveru o tom, či (ne)došlo k uzatvoreniu dohody, medzi zhotoviteľom a žalovaným o vykonaní prac, ktorých zaplatenie si žalobca uplatnil a keď nedošlo, či sa jedná o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného.
21. V odvolaní žalobca uviedol, že k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa žalobcu okresný súd dospel aj pri vyhodnotení písomných dôkazov - listov stavebného denníka - predložených v konaní žalobcom. Okresný súd ohľadne týchto písomných dôkazov len konštatoval, že jednostranné záznamy zhotoviteľa v jeho stavebnom denníku nemôžu byť chápané ako dohoda zmluvných strán (ods. 28. odôvodnenia rozsudku). Okresný súd pri hodnotení týchto písomných dôkazov vôbec nezobral do úvahy právnu váhu dokumentu, akým je stavebný denník, ktorého vedenie je na stavenisku povinnosťou vyplývajúcou zo zákona. Stavebný denník nie je jednostranným dokumentom. Jednou z funkcií stavebného dozoru ustanoveného objednávateľom je sledovanie stavebného denníka. Stavebný dozor objednávateľa (žalovaného) je povinný sledovať vedenie stavebného denníka po celý čas výstavby, od prvého dňa prípravných prác na stavenisku až po odstránenie nedostatkov skutočného realizovania stavby podľa podmienok kolaudačného rozhodnutia. Podstatou pravidelných denných záznamov stavby v stavebnom denníku je vznik dokumentu, ktorý podáva úplný a jasný obraz o vedení a realizácii celého stavebného diela. Je jediným dokumentom, ktorý preukazuje skutočný priebeh realizácie diela, druh a množstvo vykonaných prác. Avšak stavebný denník nie je len denným záznamom stavby, je zároveň jediným spoľahlivým komunikačným nástrojom účastníkov výstavby, základným dokumentom pre kontrolu, účinným manažérskym nástrojom a v neposlednom rade tiež podkladom pre monitoring skutkového stavu v danom čase stavebnej výroby. „Z uvedeného vyplýva, že žalovaný bol prostredníctvom stavebného denníka informovaný o všetkých pre neho vykonaných prácach a nič voči týmto prácam nenamietol, nijako druh, objem a kvalitu týchto prác nespochybnil. Ďalej z uvedeného vyplýva, že
predložené listy stavebného denníka spoľahlivo preukazujú, ktoré konkrétne práce boli zhotoviteľom pre žalovaného vykonané, a v tomto smere bolo i potrebné na základe týchto predložených písomných dokladov považovať skutkový stav za zistený.“
22. Podľa žalobcu „vykonanie dôkazov výsluchom uvedených svedkov je potrebné na zistenie skutočností podstatných pre rozhodnutie vo veci a ich nevykonaním (hoci vykonanie týchto dôkazov bolo žalobcom od začiatku konania pred súdom prvej inštancie navrhované), je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Nevykonaním navrhovaných dôkazov výsluchom svedkov a nesprávnym, nedostatočným vyhodnotením vykonaného dokazovania prostredníctvom listov stavebného denníka predložených žalobcom je podľa žalobcu naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.“
23. V odvolaní žalobca poukázal na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd v odseku 28. svojho odôvodnenia poukázal na právnu úpravu Obchodného zákonníka (§ 549 ods. 1 a ods. 2), ktorá upravuje situáciu, kedy došlo ku kvantitatívnemu alebo kvalitatívnemu rozšíreniu diela (tzv. naviac práce) bez dohody zmluvných strán o jeho vplyve na cenu diela. Tiež konštatoval, že predpokladom tohto postupu je dohoda zmluvných strán o zmene diela, pričom uviedol, že pokiaľ dohoda strán o zmene diela neexistuje, alebo zhotoviteľ prípadne žalobca, ju nevie preukázať, nie je možné aplikovať právnu úpravu podľa § 549 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka a objednávateľ nie je povinný zaplatiť inú, ako v zmluve dohodnutú cenu diela a ak zhotoviteľ vykonal práce nad dojednaný rozsah diela a neboli dané podmienky v zmysle § 549 Obchodného zákonníka, nemôže zhotoviteľ hodnotu týchto prác požadovať na základe pôvodnej zmluvy o dielo. Žalobca zdôraznil, že počas celého konania pred súdom prvej inštancie zotrval na svojich tvrdeniach, že faktúrou č.1 si u žalovaného uplatňuje zaplatenie prác, ktoré neboli súčasťou predmetu diela podľa písomne uzatvorených Zmlúv o dielo zo dňa 15.5.2017 a „navrhovanými dôkazmi (listinami v spojení s výsluchmi svedkov) mienil v konaní preukázať, že tieto práce neboli realizované zhotoviteľom svojvoľne, ale vždy s vedomím a súhlasom žalovaného alebo vyslovene na jeho žiadosť, a vždy s oznámenou kalkuláciou ceny príslušných prác a dodávok.“ „Žalobca potom od výsledku a vyhodnotenia dokazovania vykonaného v konaní očakával, že práce a dodávky vyfakturované faktúrou č. 1 súd vyhodnotí buď ako vykonané na základe zmlúv o dielo ústne uzatvorených medzí žalovaným ako objednávateľom a spoločnosťou TLM INVESTMENT s.r.o. ako zhotoviteľom alebo ako vykonané bez platne uzavretej zmluvy o dielo.“ „Takto svoj postoj žalobca prezentoval počas celého konania pred súdom prvej inštancie. (Napríklad str. 3 vyjadrenia žalobcu zo dňa i 9.9.2019 k odporu žalovaného, str. 6 vyjadrenia žalobcu zo dňa 24.2.2020 k vyjadreniu žalovaného, ústny prednes právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 10.3.2020 zachytený na zvukovej nahrávke z pojednávania).“
24. Žalobca namietal v odvolaní, že v odseku 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd „teda zjavne nepochopil, že žalobca si neuplatňuje zaplatenie prác fakturovaných faktúrou č. 1 a faktúrou č. 2 na základe písomne uzatvorených zmlúv o dielo zo dňa 15.5.2017, ale zaplatenie týchto prác si uplatňuje ako vykonaných mimo predmetu diela dojednaného v písomných Zmluvách o dielo zo dňa 15.5.2017, t.j. nie na základe písomných Zmlúv o dielo preložených v konaní, ale na základe ústne uzatvorených zmlúv p dielo, resp. ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia“. Okresný súd v dôsledku tohto nepochopenia nesprávne na daný skutkový stav aplikoval § 549 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení pojednávajúcom o rozšírení resp. zúžení predmetu diela po uzatvorení zmluvy o dielo a vplyve tohto dojednania na cenu dielu. Avšak okresný súd mal správne aplikovať na posúdenie nároku žalobcu § 536 Obchodného zákonníka v platnom znení, resp. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka v platnom znení. „Z ustanovenia § 536 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení vyplýva, že zmluva o dielo môže byť uzatvorená aj ústne. Od vykonaného dokazovania potom záviselo, či by sa v konaní žalobcovi podarilo preukázať, že zhotoviteľ so žalobcom uzatvoril ústne zmluvy o dielo na jednotlivé práce fakturované faktúrou č. 1, t. j. či by z jednotlivých vykonaných dôkazov vyplynulo, že predmet bol ústnou dohodou strán a písomnými listinami (predloženými žalobcom v konaní) dostatočne urči to Špecifikovaný, a Či došlo aj k dohode o cene prác alebo dohode o spôsobe jej určenia, resp. k dohode o tom, že ústne zmluvy o dielo majú byť uzatvorené aj bez dohody o cene alebo dohody o spôsobe jej určenia. Pokiaľ by sa v konaní nepodarilo preukázať, že tomu tak bolo, súd mal na účely právneho posúdenia veci aplikovať ustanovenie § 451 a nasl. zákona 6. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení a vyhodnotiť zhotoviteľom vykonané
a žalovaným prevzaté práce ako bezdôvodne obohatenie na strane žalovaného ako prijaté plnenie na základe neplatného právneho úkonu (neplatne uzatvorené ústne zmlúv) o dielo z dôvodu neurčitosti).“
25. Žalobca v odvolaní uviedol, že „opakovane uvádzal počas celého konania pred súdom prvej inštancie, že žalovaný práce a dodávky, ktorých zaplatenie si žalobou uplatňuje, prijal a užíval ich a vykonané práce a ich ocenenie zhotoviteľom žalovaný nerozporoval. ani ich nereklamoval. Je vyslovene nepravdivé konštatovanie súdu uvedené v bode 25. odôvodnenia rozsudku, že žalovaný poprel tieto tvrdenia žalobcu. Žalovaný počas, celého konania pred súdom prvej inštancie nepoprel vykonanie týchto prác alebo ich prevzatie.“ Na základe nesprávnej aplikácie právnych predpisov okresný súd potom podľa žalobcu dospel k nesprávnemu záveru, že nedošlo k zmene predmetu diela dojednaného v písomne uzatvorených Zmluvách o dielo zo dňa 15.5.2017 a žalobca nemôže požadovať od žalovaného hodnotu týchto prác na základe pôvodných zmlúv o dielo (bod 28. odôvodnenia rozsudku). Písomné Zmluvy o dielo zo dňa 15.5.2017 boli uzatvárané v rámci procesu verejného obstarávania a na dohodu o predmete týchto zmlúv nemal zhotoviteľ žiadny vplyv. Z vykonaného dokazovania (výzva na predkladanie ponúk zverejnená vo VVO č. 52/2016 zo dňa 15. 3. 2016 pod zn. 5531-WYP) vyplýva, že žalovaný ako verejný obstarávateľ výslovne zakázal uchádzačom, ako aj zhotoviteľovi ako úspešnému uchádzačovi, do špecifikácie predmetu diela zasiahnuť. Zhotoviteľ túto skutočnosť rešpektoval. Pokiaľ následne z požiadaviek žalovaného alebo zo situácie na stavenisku vyplynula potreba vykonania iných prác, ako tých, ktoré tvorili predmet diela podľa písomne uzatvorených Zmlúv o dielo zo dňa 15.5.2017, uzatvoril zhotoviteľ so žalovaným dohodu o ich vykonaní a za to mu patrí primeraná odmena.
26. Ak okresný súd svoje rozhodnutie v rozsudku podporil aj poukazom na ustálenú judikatúru (ods. 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku), tak žalobca v odvolaní uviedol, že „... na posudzovaný prípad nie je možné automaticky aplikovať judikatúru uvádzanú súdom v tomto bode odôvodnenia rozsudku. Právny názor súdu obsiahnutý v tejto judikatúre nie je možné paušalizovane použiť na daný prípad, nakoľko skutkové okolnosti oboch prípadov sú odlišné. V prípade, ktorý bol rozhodovaný Okresným súdom Žilina v č.k. 11Cb/262/2008 sa odporca predovšetkým bránil tým, že práce, ktorých zaplatenie si navrhovateľ v konaní uplatňoval, neboli vykonané. V našom prípade tomu tak nie je. Žalovaný vykonanie prác fakturovaných faktúrou č. 1 nikdy nepoprel. V danom konaní tiež súd konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania sa nepreukázala dohoda o uzatvorení inej zmluvy o dielo, na základe ktorej by si navrhovateľ mohol požadovať žalovanú sumu, pričom boli vykonané dôkazy navrhované stranami sporu, čo sa v našom prípade nestalo.“ Tiež v danom prípade išlo o rozšírenie miestnej komunikácie nad rámec pôvodne v písomnej zmluve zazmluvnenej šírky komunikácie, čo je možné považovať za typickú zmenu pôvodného predmetu diela dohodnutého v písomnej zmluve o dielo. Naproti tomu v prejednávanej veci boli práce, za ktoré si žalobca uplatnil žalovanú sumu jednotlivo špecifikované, samostatne definovateľné a často nesúvisiace priamo s predmetom diela podľa písomne uzatvorených Zmlúv o dielo. Okresný súd podľa žalobcu nesprávnou aplikáciou „§ 549 Obchodného zákonníka v platnom znení dospel k nesprávnemu právnemu názoru, že nedošlo k dohode o zmene predmetu diela a dohode o dôsledkoch na výšku ceny za dielo, a preto žalobcovi nepatrí žalobou uplatnený nárok. Žalobca má za to, že súd mal vykonanie prác fakturovaných faktúrou č. 1 posudzovať ako vykonanie prác na základe samostatných ústne uzatvorených zmlúv o dielo, resp. ako bezdôvodné obohatenie za vykonanie prác na základe neplatných zmlúv. Tým je podľa názoru žalobcu naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.“
27. V odvolaní bolo tiež žalobcom uvedené, že „Na žiadosť žalobcu k tomuto odvolaciemu dôvodu uvádzam, že je bežnou praxou v procese realizácie zákaziek získaných v rámci verejného obstarávania vykonanie a následné uhradenie ďalších prác nezahrnutých v predmete písomnej zmluvy o dielo uzatvorenej v rámci verejného obstarávania. Žalobca ako príklad uvádza inú zákazku zhotoviteľa získanú vo verejnom obstarávaní, a to ..Oravská poliklinika Námestovo - Stavebné úpravy - dobudovanie 2.NP rozostavanej budovy Oravskej polikliniky v Námestove", kde objednávateľom bol ako zriaďovateľ Žilinský samosprávny kraja ako správca Oravská poliklinika Námestovo. V zmluve o dielo č. 875/2016/ OI zo dňa 23.11.2016 bola stanovená maximálna cena diela: 445.300,00 Eur bez DPH. Nad rámec súťažného výkazu výmer, t. j. nad rámec predmetu diela podľa písomne uzatvorenej zmluvy o dielo, boli vykonané ďalšie práce a to často aj pred podpisom objednávky na tieto práce, alebo celkom bez, podpisu objednávky, len na základe ústnej dohody zhotoviteľa a objednávateľa. Napríklad naviac práce realizované dňa 15.1.2018 - informácia o nich bola zaslaná zhotoviteľom objednávateľovi e-mailom zo dňa 6.3.2018 s požiadavkou o zabezpečenie vystavenia objednávky, pričom v tomto čase práce už boli realizované. Následne dňa 15.3.2018 zhotoviteľ vystavil a zaslal objednávateľovi faktúru za predmetné
vykonané naviac práce a to bez vystavenia žiadanej objednávky Faktúra bola objednávateľom bez problémov uhradená. Žalobca má na základe uvedeného za to, že žalovaný v tomto konaní len využíva právne obštrukcie, aby sa vyhol povinnosti úhrady zhotoviteľom vykonaných, odovzdaných a prevzatých prác).
28. Namietal žalobca v odvolaní odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca v konaní navrhol vykonať výsluchy svedkov tak, ako bolo uvedené pod písm. a) odvolania, avšak okresný súd výsluch ani jedného z týchto svedkov nepripustil. Citoval v odvolaní § 191 ods. 1 CSP, § 185 ods. 1 CSP, § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd sa v rozsudku k žalobcom navrhovaným dôkazom výsluchom svedkov nevyjadril. V napadnutom rozsudku absentuje akékoľvek vysvetlenie, prečo okresný súd žalobcom navrhované dôkazy nevykonal. „V rozsudku je na viacerých miestach uvedené, že žalobca v konaní nepreukázal, že so žalovaným bola uzatvorená dohoda o vykonaní prác, ktorých zaplatenie si žalobca žalobou uplatňuje, resp. že nepreukázal, že by si žalovaný tieto práce u zhotoviteľa objednal (bod 28., bod 29. bod 33. odôvodnenia rozsudku"). Dôvodom nepreukázania týchto tvrdení žalobcu však nie je zlyhanie na strane žalobcu v dôsledku neunesenia dôkazného bremena. Dôvodom je postup súdu, ktorý zabránil žalobcovi tieto tvrdenia preukázať, a síce nepripustením vykonania navrhovaného dokazovania. Žalobca sa však ani z rozsudku samotného nedozvedel, prečo sa ním navrhnuté dôkazy súd rozhodol nevykonať“. V napadnutom rozsudku podľa žalobcu absentuje odpoveď na sporné tvrdenia žalobcu a žalovaného, čo presne bolo predmetom diela podľa písomne uzatvorených Zmlúv o dielo zo dňa 15.5.2017. Tak z písomných podaní oboch strán sporu, ako i z prednesov na pojednávaní konanom vo veci dňa 10.3.2020 pritom spornosť podľa žalobcu týchto tvrdení jednoznačne vyvstala. V rozsudku však tieto tvrdenia okresný súd nevyhodnotil ako sporné a touto otázkou sa vôbec nezaoberal. Ustálenie skutočného predmetu diela podľa písomne uzatvorených Zmlúv o dielo zo dňa 15.5.2017 je pritom podľa žalobcu podstatnou skutočnosťou, ktorej vyriešenie malo vplyv na rozhodnutie sporu. „V rozsudku však o tejto spornej otázke a vyhodnotení argumentácie tak jednej, ako i druhej sporovej strany niet ani zmienky.“
29. Žalobca v odvolaní namietal, že okresný „Súd ďalej v rozsudku nijakým spôsobom nevyhodnotil, že faktúrou č. 2 neboli žalovanému vyfakturované práce, ale náklady na zabezpečenie revíznej správy pôvodnej časti bleskozvodu, ktorú zhotoviteľ od žalovaného požadoval pre splnenie svojej povinnosti predložiť revíznu správu na novozhotovenú časť bleskozvodu. Obe faktúry, faktúru č. 1 a faktúru č. 2 hodnotí súd paušalizovane ako faktúry za práce, o ktorých žalobca neuniesol dôkazné bremeno v preukázaní skutočností, že bola uzatvorená so žalovaným dohoda na ich vykonanie. Takéto hodnotenie skutkového stavu nekorešponduje ani s prednesenými tvrdeniami strán sporu, ani s predloženými písomnými dôkazmi. Nárok na zaplatenie sumy fakturovanej faktúrou č. 2 tak zostal zo strany súdu v plnej miere nevyhodnotený“. Z ustálenej judikatúry je zrejmé, že pod právo strán sporu na spravodlivé súdne konanie je potrebné zahrnúť aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. júna 2005). „Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania, že rozhodnutie holo výsledkom starostlivého zhodnotenia relevantných faktov že nebolo len doprovodom vopred prijatého rozhodnutia a že nebolo svojvoľné. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné trvať na logickej súladnosti (bezprostrednosti) u vecnej konzistencii odôvodnenia rozhodnutia, ktoré nemôže opomenúť dôležité skutočnosti a tieto ponechať bez odpovede.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžf/8/2010). „Žalobca sa odvoláva voči výroku II. rozsudku, nakoľko tento v plnej miere závisí na výroku I. rozsudku, ktorý týmto odvolaním napáda. V prípade plného úspechu vo veci na strane žalobcu ohľadne výroku 1. rozsudku teda bude o práv e na náhradu trov konania rozhodnuté tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%.“ Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
30. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Žalovaný mal za to, že odvolanie žalobcu bolo nedôvodné, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je podľa neho vecne správny v celom rozsahu. Ako súd prvej inštancie, tak aj žalovaný v konaní konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzavretiu dohody o naviac prácach oproti uzatvoreným zmluvám o dielo. Žalobca chcel výsluchom svedkov preukázať, že práce, ktorých zaplatenie žalobca v tomto konaní
žiadal, boli realizované vždy s vedomím a súhlasom žalovaného alebo vyslovene na jeho žiadosť a vždy s oznámenou kalkuláciou ceny príslušných prác a dodávok. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle uzatvorených Zmlúv o dielo bolo v bode 13.3 dohodnuté, že Zmluvy o dielo je možné meniť len písomnými obojstranne odsúhlasenými a podpísanými dodatkami. Žalovaný mal za to, že medzi stranami nedošlo k dohode o vykonaní naviac prác v rozsahu prác, ktoré sú predmetom tohto konania. Dodatky uzatvorené k Zmluvám o dielo boli okresnému súdu doložené spolu s odporom žalovaného. Je zrejmé, že v prípade, ak existovala potreba vykonania naviac prác, k týmto bol uzatvorený príslušný dodatok. „Dôkaz: Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo č. 1 (v spise) Dodatok č. 2 k Zmluve o dielo č. 1 (v spise) Dodatok č. 3 k Zmluve o dielo č. 1 (v spise) Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo č. 2 (v spise) Dodatok č. 2 k Zmluve o dielo č. 2 (v spise) Dodatok č. 3 k Zmluve o dielo č. 2 (v spise)“. Vzhľadom k tomu, že k žalovaným prácam neexistovala medzi stranami žiadna platná a účinná dohoda, nemožno ich považovať za naviac práce. Žalobca sa aj počas konania snažil preukázať uzatvorenie dodatku, resp. dohody o naviac prácach zápisom z kontrolného dňa, avšak ani tieto zápisy nepreukazujú uzatvorenie dodatku k Zmluvám o dielo. Zo zápisov nie je zrejmé, že by došlo k definitívnej písomne zazmluvnenej dohode o naviac prácach. Predmetných kontrolných dní sa nezúčastnili osoby, ktoré boli oprávnené uzatvárať dodatky k Zmluvám o dielo, preto aj prípadne dohody by boli neplatné, nakoľko neboli uzavreté osobami oprávnenými konať v mene zmluvných strán. Jednostranné zápisy v stavebných denníkoch zhotoviteľa nepreukazovali uzatvorenie dodatku alebo dohody o naviac prácach. Žalobca do konania nedoložil žiadny dôkaz o tom, že by medzi stranami došlo k podpisu písomného dodatku k Zmluvám o dielo ohľadom žalovaných naviac prác. Dokonca žalobca túto skutočnosť nerozporoval a potvrdzoval, že mlčanie alebo nečinnosť druhej strany sami o sebe neznamenajú prijatie návrhu na vykonanie prác.
31. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že ak žalobca tvrdí, že vykonanie dôkazov výsluchom uvedených svedkov je potrebné na zistenie skutočností podstatných pre rozhodnutie vo veci a ich nevykonaním je naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP, tak žalovaný sa s týmto tvrdením nestotožnil. Výsluchom predmetných svedkov by sa žiadnym spôsobom nemohlo preukázať uzatvorenie dodatku, resp. dohody o naviac prácach, preto vykonanie predmetných výsluchov by bolo neúčelné a nehospodárne. „Rovnako tak výsluchom svedkov by sa nemohla preukázať ani existencia žiadnej inej dohody (inej ústnej zmluvy o dielo), a to vzhľadom k tomu, že v uvedenom prípade nemohlo dôjsť k uzatvoreniu inej ústnej zmluvy o dielo, pričom bližšie sa k tomuto venujeme v bode 2. tohto vyjadrenia k odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, a preto v plnom rozsahu odkazujeme na znenie vyjadrenia v tomto bode.“ Nevykonaním navrhovaných dôkazov výsluchom svedkov a nesprávnym, nedostatočným vyhodnotením vykonaného dokazovania prostredníctvom listov stavebného denníka predložených žalobcom mal byť podľa žalobcu naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Týmito tvrdeniami žalobcu podľa žalovaného nemôže dôjsť k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Nevykonanie výsluchu svedkov môže nanajvýš naplniť odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP, ktorý bol žalobcom uplatnený (a ktorý žalovaný odmietol). V zmysle žalobcom uvedených tvrdení k odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP je zrejmé, že dôkazy doložené žalobcom do konania žiadnym spôsobom nepreukazovali, že by medzi stranami došlo k písomnému uzatvoreniu dodatku, resp. dohody o naviac prácach. „Žalovaný zároveň poukazuje na § 6 ods. 6 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí: Všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom obce musia mať písomnú formu, inak sú neplatné. v spojení s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Uvedené znamená, že akákoľvek prípadná ústna zmluva o dielo by bola absolútne neplatná. Práve preto v prípade, ak existovala potreba vykonania naviac prác, bol uzatvorený príslušný písomný dodatok k Zmluvám o dielo (spolu 6 písomných dodatkov). Žalobca tvrdil, že okresný súd nesprávne právne vec posúdil, ak konštatoval, že na uvedený prípad nie je možné aplikovať § 549 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, nakoľko žalobca nepreukázal dohody strán o zmene diela a nemožno postupovať ani podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Žalobca v odvolaní uvádzal, že očakával, že práce a dodávky vyfakturované faktúrou č. 1 okresný súd vyhodnotí buď ako vykonané na základe zmlúv o dielo ústne uzatvorených medzi žalovaným ako objednávateľom a spoločnosťou TLM INVESTMENT s.r.o. ako zhotoviteľom alebo ako vykonané bez platne uzavretej zmluvy o dielo. Je výlučne právomocou súdu subsumovať zistený skutkový stav pod relevantnú právnu normu. Preto sú irelevantné tvrdenia žalobcu o tom, že okresný súd zjavne nepochopil, že žalobca si neuplatnil zaplatenie prác na základe písomne uzatvorených Zmlúv o dielo, ale zaplatenie týchto prác si uplatnil ako
vykonaných mimo predmetu diela, teda na základe ústne uzatvorených zmlúv o dielo, resp. ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. „Uvedené tvrdenie žalobcu je navyše v celom rozsahu nepravdivé, čo vyplýva jednak zo znenia samotného návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu, kedy žalobca výslovne odkazuje na uzatvorené Zmluvy o dielo, pričom vo vzťahu k fakturovaným prácam, ktoré žaluje v tomto konaní, sa vyjadruje ako o naviac prácach a nie ako o prácach, ktoré boli vykonané na základe iných zmlúv o dielo. Žalobca dokonca v návrhu na vydanie platobného rozkazu poukazuje na Zápis o odovzdaní a prevzatí stavebného objektu v zmysle Zmlúv o dielo, kde mali byť uvedené všetky vykonané naviac práce (vrátane tých žalovaných). Žalobca taktiež uvádza, že „zo ZoD 2 vyplynula spoločnosti TLM INVESTMENT s. r. o. povinnosť vypracovať pre žalovaného revíznu správu novovybudovanej časti bleskozvodu.“ Je teda zrejmé, že tvrdenia žalobcu o tom, že uvedené práce nemali vyplývať zo Zmlúv o dielo sú čisto účelové a tvrdené až v čase, keď si žalobca začal uvedomovať, že nevie v súdnom konaní preukázať písomné uzavretie dodatkov a dohôd k uvedeným prácam ako k naviac prácam. Navyše množstvo fakturovaných položiek predstavoval len materiál navyše údajne použitý oproti nacenenému vo výkaze výmer, a to napríklad rohový PVC profil so sklovláknitou armovacou tkaninou, rohový profil s priznanou odkvapničkou a tkaninou, dodávka oceľového profilu s oceľovými platňami, dodávka oceľového profilu s pracňami, slaboprúdové rozvody (dátová prípojka), slaboprúdové rozvody (nové rozvody prietokový ohrievač a pisoáre) a pod. Položka zámena typu sadrokartónu na vlhkovzdorný zelený rozhodne nemôže predstavovať predmet novej zmluvy o dielo, ale celkom jednoznačne sa môže jednať len o kvalitatívnu zmenu diela v zmysle Zmlúv o dielo, pričom žalobca nepreukázal dohodu zmluvných strán o takejto zmene diela. Pokiaľ žalobca poukazoval na zápisy v stavebnom denníku, tak podľa žalovaného tieto práce boli vykonávané v rámci Zmlúv o dielo. Žalovaný mal za to, že žalobca v konaní nikdy netvrdil, že by práce, ktorých zaplatenie žaloval, nevykonal v súvislosti s prácami na budove Mestského úradu v Dolnom Kubíne na zníženie energetickej náročnosti budovy Mestského úradu v Dolnom Kubíne. „Žalovaný má za to, že nemôžu obstáť argumenty žalobcu o tom, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu novej ústnej zmluvy o dielo v rozsahu žalovaných prác. Na základe fakturovaných položiek je zrejmé, že tieto priamo súvisia s plnením Zmlúv o dielo, teda nejde o zhotovenie iného alebo nového diela. Všetky tieto práce smerovali len k riadnemu zhotoveniu diela v zmysle Zmlúv o dielo, a to uskutočnenie stavebných prác spojených so znížením energetickej náročnosti budovy Mestského úradu v Dolnom Kubíne podľa vypracovanej projektovej dokumentácie.“
32. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že na to, aby bolo v predmetnom prípade možné hovoriť o nových zmluvách o dielo, by bolo potrebné, aby predmet zmluvy (dielo) bol odlišný od pôvodných Zmlúv o dielo, ktoré boli medzi stranami platne uzatvorené, t.j. dielo by sa nemohlo týkať stavebných prác spojených so znížením energetickej náročnosti budovy Mestského úradu v Dolnom Kubíne podľa vypracovanej projektovej dokumentácie. Obchodný zákonník pre prípady rozšírenia už dohodnutého predmetu zmluvy (diela) upravuje zákonný mechanizmus úpravy výšky ceny za dielo. Teda Obchodný zákonník priamo upravuje situáciu, ak sa zmluvné strany dohodli na rozšírení diela. V prípade, ak sa práce dotýkajú predmetu Zmlúv o dielo, nemôže ohľadom ďalších prác dôjsť k uzatvoreniu novej zmluvy o dielo, ale dochádza k rozšíreniu diela v zmysle § 549 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník, upravuje situáciu, ak sa zmluvné strany dohodnú na rozšírení diela, a to v § 549 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Žalovaný ako objednávateľ nie je povinný zaplatiť žalobcovi inú, ako zmluvne dohodnutú cenu za dielo, pokiaľ nedôjde k zníženiu alebo zvýšeniu ceny za dielo na podmienok vymedzených v § 549 Obchodného zákonníka. Ak zhotoviteľ vykonal práce nad dohodnutý rozsah diela a nie sú dané podmienky podľa § 549 Obchodného zákonníka pre vznik povinnosti žalovaného ako objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu primerane zvýšenú, nemôže zhotoviteľ hodnotu takýchto naviac prác požadovať z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko v takomto prípade sa nenaplní žiadna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia upravených v § 451 a 454 Občianskeho zákonníka. V takomto prípade totižto nejde o plnenie bez právneho dôvodu, ale plnenie na základe Zmlúv o dielo, u ktorého neboli splnené podmienky pre úhradu týchto pác. Poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu ČR (sp. zn. 32Cdo 2592/2008, 32Odo 1043/2005), ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 14Cob 183/2010, ktoré bolo citované v napadnutom rozhodnutí okresného súdu.
33. Vo svojom vyjadrení žalovaný poukázal na to, že žalobca podal odvolanie z odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko okresný súd v rozsudku nedal odpoveď na to, akým spôsobom vyhodnotil faktúru č. 2, pričom nárok z faktúry č. 2 mal podľa žalobcu zostať nevyhodnotený. Žalobca v odvolaní tvrdil, že faktúrou č. 2 neboli fakturované práce, ale náklady na zabezpečenie revíznej správy pôvodnej časti bleskozvodu. Žalovaný mal za to, že pre faktúru č. 2 platia závery súdu prvej inštancie rovnako ako pre faktúru č. 1. Aj zabezpečenie revíznej správy pôvodnej časti
bleskozvodu možno považovať za práce naviac, pre ktoré platí rovnaký režim, ako pre práce podľa faktúry č. 1. Potom je zrejmé, že súd prvej inštancie sa aj k faktúre č. 2 vyjadril dostatočným spôsobom. Ak žalobca v odôvodnení rozsudku namietal, že súd prvej inštancie opomenul vysvetliť, z akých dôvodov nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ktorú námietku kvalifikoval ako odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, tak podľa žalovaného, takýto postup okresného súdu nemôže naplniť odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ale by sa mohlo jednať o odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP, teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 03.12.2015 uverejnený „v Zbierke stanovísk NS a súdov 1/2016, v zmysle ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“ Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi žalobcu. Žalobca nepodal odvolanie z odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP. „Žalovaný mal za to, že k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP by v prípade nedostatočného odôvodnenia mohlo dôjsť len na nasledujúcich podmienok: „Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP, treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/98/2017). V uvedenom prípade však neboli naplnené predmetné podmienky pre aplikáciu § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Odvolanie žalobcu je podľa žalovaného v celom rozsahu nedôvodné. Žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil.
34. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených odvolaní pod bodom 3. písm. a). Konštatovania súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobcu zahrnuté v bode 28., 29. a 33. napádaného rozsudku sú predčasné, pokiaľ súd nevykoná dôkazy navrhnuté žalobcom na preukázanie ním tvrdených skutočností, rozhodujúcich pre spravodlivé posúdenie vecí. Výpovede navrhnutých svedkov, ktorí boli priamymi účastníkmi udalostí týkajúcich sa objednania, resp. odsúhlasenia žalobcom vykonaných prác vyfakturovaných faktúrou č. 2020180054 zo dňa 5.11.2018, splatnou dňa 5.11.2018 (ďalej len „faktúra č. 1“), môžu preukázať tvrdenia žalobcu, na základe ktorých si uplatnil svoj nárok a síce, že všetky ním vyfakturované práce boli realizované buď výslovne na žiadosť žalovaného, alebo s jeho súhlasom. Až vykonaním tohto dokazovania môže súd dospieť k skutkovému zisteniu, či pri vykonaní jednotlivých prác fakturovaných faktúrou č. 1 prebehla medzi zhotoviteľom a žalovaným oferta a jej akceptácia, či oba prejavy boli dostatočne určité a či teda došlo k uzatvoreniu ústnych zmlúv o dielo na jednotlivé fakturované práce, alebo nie, a či tieto práce boli zhotoviteľom skutočne vykonané a žalovaným prevzaté. „Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že akákoľvek prípadná ústna zmluva o dielo uzatvorená medzi zhotoviteľom a žalovaným by bola absolútne neplatná z dôvodu nedodržania jej písomnej formy. Žalovaný pri tomto svojom závere vychádza z ustanovenia § 6 ods. 6 z. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. podľa ktorého všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom obce musia mať písomnú formu, inak sú neplatné a z ustanovenia § 40 ods. 1 z. č. 40/1964 7b. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.“
35. Žalobca poukázal na § 1 ods. 3 písm. b) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v platnom znení, podľa ktorého tento zákon sa nevzťahuje na nakladanie s finančnými prostriedkami ktoré upravujú osobitné predpisy, 2a). Osobitným predpisom pod odkazom 2a) zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v platnom znení. V § 7 ods. 1 písm. d) zák. č. 583/2004 Z.z. je zakotvené, že z rozpočtu obce sa uhrádzajú výdavky spojené so správou, údržbou a zhodnocovaním majetku obce a majetku iných osôb, ktorý obec užíva na plnenie úloh podľa osobitných predpisov. Vykonanie prác,
ktorých úhradu si žalobca uplatňoval podanou žalobou, sa týkalo budovy mestského úradu Mesta Dolný Kubín, ktorá je v jeho majetku, na nakladanie s finančnými prostriedkami vydanými žalovaným na údržbu a zhodnocovanie tejto budovy ako svojho majetku sa ustanovenia zákona č. 138/1991 Zb. vrátane § 6 ods. 6 nevzťahujú. Žalobca uviedol, že trvá na ním uplatnenom odvolacom dôvode podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP z dôvodov uvedených v bode 3. písm. a) svojho odvolania. K bodu 2. vyjadrenia žalovaného uviedol, že patrí do právomoci súdu subsumovať zistený skutkový stav pod relevantnú právnu normu. Súd však nemá právomoc meniť skutkové a právne tvrdenia prednesené v konaní stranou sporu. „Pokiaľ súd v bode 25. odôvodnenia napádané rozsudku uviedol, že žalobca mal za to, že podľa toho ako tieto práce vyhodnotí súd po vykonaní dokazovania (t.j. ako práce vykonané na základe písomných Zmlúv o dielo alebo ako vykonané bez platne uzavretej zmluvy o dielo) od toho bude potom závisieť, či súd prizná žalobcovi nárok na zaplatenie ceny diela alebo nárok na bezdôvodné obohatenie, súd mení zmysel a obsah žalobcom prednesených tvrdení. Žalobca vo všetkých svojich vyjadreniach a v ústnom prednese na pojednávaní konanom vo veci dňa 10. 3. 2020 tvrdil, že práce fakturované faktúrou č. 1 nespadali do predmetu diela ako bolo medzi stranami dojednané písomne uzatvorenými Zmluvami o dielo. Predmet diela bol písomnými zmluvami o dielo definovaný v ustanovení či, II., bod 2.1 Zmlúv o dielo nasledovne: „Predmetom tejto zmluvy je uskutočnenie stavebných prác spojených so znížením energetickej náročnosti budovy Mestského úradu v Dolnom Kubíne v časti 1 Oprávnené náklady/ v časti 2 Neoprávnené náklady podľa vypracovanej projektovej dokumentácie v rozsahu zadávacích podkladov u použitého postupu verejného obstarávania“. Súčasťou zadávacích podkladov bol pri oboch Zmluvách o dielo i výkaz výmer (ďalej len "VV"). Žalovaný sám definoval predmet diela odkazom na zadávacie podklady, ktorých súčasťou bol VV, definoval predmet diela čo do obsahu a rozsahu položkami presne vymenovanými vo VV. „O tom, že predmet diela bol pri oboch písomných Zmluvách o dielo definovaný obsahom VV ako súčasťou súťažných podkladov v rámci verejného obstarávania svedčí i ustanovenie § 42 ods. 1 z. č. 343/2015 Z. z.“ Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení uvádzal, že mal za to, že na to, aby bolo možné hovoriť o nových zmluvách o dielo, bolo by potrebné, aby predmet zmluvy (dielo) bol odlišný od pôvodných Zmlúv o dielo, ktoré boli medzi stranami platne uzatvorené, tak podľa žalobcu predmet prác fakturovaný faktúrou č. 1 je odlišný od predmetu diela ako je definovaný v písomných Zmluvách o dielo, preto podmienka daná žalovaným je splnená a je teda bez pochybností možné hovoriť o nových zmluvách o dielo. Žalobca zotrval na svojich tvrdeniach, že „absenciou odpovede v napádanom rozsudku na otázku zásadného významu, ktorá je medzi stranami sporná, a síce, čo presne je predmetom diela podľa písomne uzatvorených Zmlúv o dielo a absenciou odôvodnenia v napádanom rozsudku, prečo súd zamietol i nárok žalobcu uplatnený na základe faktúry č. 2020180042 zo dňa 4.10.2018, splatná dňa 7.10.2018, ktorá má iný právny základ ako faktúra č. 1, bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny proces.“ Žalobca zdôraznil, že zotrval na všetkých svojich odvolacích dôvodoch a odvolacom návrhu, tak ako bolo uvedené v jeho odvolaní zo dňa 6.5.2020.
36. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý zdôraznil, že argumentácia žalobcu len potvrdzovala tvrdenia žalovaného, pretože v rozpočte mesta na rok 2018 neboli na „zníženie energetickej náročnosti budovy MsÚ“ vyčlenené finančné prostriedky na „neoprávnené výdavky“ v podobe naviac prác alebo iných prác na budove mestského úradu. Bez ohľadu na uvedené, povinná písomná forma prípadnej novej zmluvy, či aj dodatku k zmluve vyplývala z § 5a zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, nakoľko takáto zmluva by bola povinne zverejňovanou zmluvou, keďže by sa týkala nakladania s majetkom obce. Povinne zverejňovaná zmluva je okrem iného písomnou zmluvou. V konaní nebolo preukázané písomné uzatvorenie novej zmluvy o dielo, prípadne dodatku (dodatku č. 4) k Zmluvám o dielo. V zmysle § 5a zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám povinne zverejňovaná zmluva je písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy vrátane neštátnych účelových fondov, alebo sa týka používania týchto finančných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom alebo na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie. Citoval § 47a ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že k žiadnemu zverejneniu akejkoľvek novej zmluvy alebo dodatku nedošlo, preto by sa aj tak malo za to, že k uzavretiu zmluvy nedošlo, preto tvrdenia žalobcu boli irelevantné. Žalovaný mal za to, že závery súdu prvej inštancie ohľadom stavebného denníka boli v celom rozsahu správne.
37. Žalovaný mal za to, že okresný súd žiadnym spôsobom nemenil skutkové a právne tvrdenia žalobcu. Žalobca v konaní nepreukázal uzatvorenie inej zmluvy o dielo. Taktiež vykonané práce neboli vykonané mimo predmet diela podľa Zmlúv o dielo. Poukázal na svoje vyjadrenie k odvolaniu. Uvedené tvrdenie
žalobcu o vykonaní prác mimo predmet diela podľa Zmlúv o dielo bolo v celom rozsahu nepravdivé, čo vyplývalo jednak zo znenia samotného návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu, kedy žalobca výslovne odkazoval na uzatvorené Zmluvy o dielo, pričom vo vzťahu k fakturovaným prácam, ktoré žaloval, sa vyjadroval ako o naviac prácach a nie ako o prácach, ktoré boli vykonané na základe iných zmlúv o dielo. Tvrdenia žalobcu o tom, že uvedené práce nemali vyplývať zo Zmlúv o dielo sú čisto účelové a tvrdené až v čase, kedy si žalobca začal uvedomovať, že nevie v súdnom konaní preukázať písomné uzavretie dodatkov a dohôd k uvedeným prácam ako k naviac prácam. Množstvo „fakturovaných položiek predstavuje len materiál údajne naviac použitý oproti materiálu nacenenému vo výkaze výmer, a to napríklad rohový PVC profil so sklovláknitou armovacou tkaninou, rohový profil s priznanou odkvapničkou a tkaninou, dodávka oceľového profilu s oceľovými platňami, dodávka oceľového profilu s pracňami, slaboprúdové rozvody (dátová prípojka), slaboprúdové rozvody (nové rozvody prietokový ohrievač a pisoáre) a pod.“ Ak žalobca poukázal na zápisy v stavebnom denníku, tak tieto preukazovali len skutočnosť, že práce boli vykonávané v rámci Zmlúv o dielo. Žalobca v konaní nikdy ani len netvrdil, že by práce, ktorých zaplatenie v tomto konaní žaluje, nevykonal v súvislosti s prácami na budove Mestského úradu v Dolnom Kubíne na zníženie energetickej náročnosti budovy Mestského úradu v Dolnom Kubíne.
38. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril (doručenka č.l. 358 spisu).
39. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom v medziach podľa § 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 385 ods. 1 CSP a contrario a verejným vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
40. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
41. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
42. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
43. Odvolací súd uvádza, že v rámci danom odvolaním žalobcu preskúmal postup v prvoinštančnom konaní a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu, pričom konštatoval, že napadnutý rozsudok v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou správne aplikovanou a interpretovanou okresným súdom na zistený skutkový stav, tak ako vyplynulo z dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998; pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012).
44. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že ťažiskové odvolacie dôvody, ktorými sa odvolací súd mohol zaoberať, spočívali v rovine právneho posúdenia veci a skutkového stavu, pričom žalobca mal odlišné nazeranie na právne hodnotenie skutkového stavu zisteného pred súdom prvej inštancie, než ktoré tvorilo základ meritórneho rozhodnutia. Cez odvolacie dôvody žalobcu nemal odvolací súd priestor pre iné hodnotenie veci, než ktoré vykonal okresný súd, pričom neboli zistené dôvody pre zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
45. K námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že pod vecou je potrebné rozumieť predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval nesprávnu právnu normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. V danom prípade však napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nevychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. V konečnom dôsledku teda žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno o tom, že mu vznikol nárok na zaplatenie 8.383,59 Eur. Z tohto relevantného záveru potom okresný súd vecne správne rozhodol, ak žalobe žalobcu nevyhovel a odvolací súd predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil za aplikácie § 387 ods. 1CSP. Pre úplnosť a aj vo všeobecnej rovine považuje odvolací súd za vhodné k otázke dôkazného bremena uviesť, že nepochybne dôkazné bremeno v danom sporovom konaní bolo primárne na strane žalobcu. Procesno-právnym následkom (ne)unesenia dôkazného bremena sporovej strany je jej (ne)úspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúce k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze buď v dôsledku absencie dôkazov ako takej (napr. neexistencia, strata, zničenie listín, úmrtie svedka) alebo v dôsledku ich neoznačenia, nedoloženia sporovou stranou, dopad, neúspech sa pričíta tej strane sporu, na ktorej leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno. Zodpovednosť za preukázanie skutočností, ktoré musí sporová strana preukázať, zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá je na sporový vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorá zo sporových strán je povinná stanovený okruh skutočností preukázať (k tomu obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 78/2010 z 23. mája 2012). Uvedené rovnako platí i v prípade, že dôkazy nie sú produkované v predpísanom procesnom štádiu prvoinštančného konania.
46. Odvolací súd dodáva, že každý, kto sa domáha svojho nároku na súde v civilnom sporovom konaní, si musí byť vedomý, že súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci, tak ako vyplynie z vykonaného dokazovania (§ 150 CSP, § 215 CSP), pričom právo na prístup k súdu, právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s právom na úspech v konaní.
47. Z odvolania žalobcu vyplýva, že „...navrhovanými dôkazmi (listinami v spojení s výsluchmi svedkov) mienil v konaní preukázať, že tieto práce neboli realizované zhotoviteľom svojvoľne, ale vždy s vedomím a súhlasom žalovaného alebo vyslovene na jeho žiadosť, a vždy s oznámenou kalkuláciou ceny príslušných prác a dodávok.“ „Žalobca potom od výsledku a vyhodnotenia dokazovania vykonaného v konaní očakával, že práce a dodávky vyfakturované faktúrou č. 1 súd vyhodnotí buď ako vykonané na základe zmlúv o dielo ústne uzatvorených medzí žalovaným ako objednávateľom a spoločnosťou TLM INVESTMENT s.r.o. ako zhotoviteľom alebo ako vykonané bez platne uzavretej zmluvy o dielo.“ „Žalobca mal za to, že podľa toho ako tieto práce vyhodnotí súd po vykonaní dokazovania (t.j. ako práce vykonané na základe písomných Zmlúv u dielo alebo ako vykonané bez platne uzavretej zmluvy o dielo) od toho bude potom závisieť, či súd prizná žalobcovi nárok na zaplatenie ceny diela alebo nárok na bezdôvodne obohatenie. Žalobca v odvolaní v ďalšej časti pritom zotrval na tvrdení, že „...Pokiaľ následne z požiadaviek žalovaného alebo zo situácie na stavenisku vyplynula potreba vykonania iných prác, ako tých, ktoré tvorili predmet diela podľa písomne uzatvorených Zmlúv o dielo zo dňa 15.5.2017, uzatvoril zhotoviteľ so žalovaným dohodu o ich vykonaní a za to mu patrí primeraná odmena.“ Zo žaloby z čl. 2 rub spisu vyplýva, že žalobca tvrdil „Počas realizácie stavebných prác na základe ZoD 1 a ZoD 2 vznikla v zmysle vznesených požiadaviek žalovaného ako objednávateľa potreba vykonania naviac prác nezahrnutých v rozpočte a dojednanej cene diela. O požiadavkách žalovaného, z ktorej vyplynula potreba naviac prác, sú vedené záznamy v stavebnom denníku spoločnosti TLM INVESTMENT s.r.o. Každá naviac práca, ktorú sa spoločnosť TLM INVESTMENT s.r.o. zaviazala na základe požiadavky žalovaného realizovať, bola vopred ocenená a o jej cene bol žalovaný informovaný prostredníctvom e-mailu. Predmet diela podľa ZoD 1 a ZoD 2 bol vrátane naviac prác ukončený a protokolárne odovzdaný žalovanému s dátumom ukončenia preberacieho konania dňa 10.9.2018, o
čom bol spísaný „Zápis o odovzdaní a prevzatí stavebného objektu za obdobie 01. - 05. 2018“. V rámci uvedeného zápisu boli vymenované aj všetky žalovaným objednané a spoločnosťou TLM INVESTMENT s.r.o. zhotovené naviac práce (str. 3, 4 zápisu). Žalovaný predmetný zápis bez výhrad podpísal a dielo prevzal vrátane naviac prác. Dôkaz: Zápis o odovzdaní a prevzatí stavebného objektu za obdobie 01. - 05. 2018 Po ukončení a odovzdaní diela žalovanému spoločnosť TLM INVESTMENT s.r.o. vyfakturovala žalovanému fa č. 2020180054 zo dňa 5.11.2018, ktorá sa stala splatnou dňa 5.12.2018 cenu žalovaným objednaných a prevzatých naviac prác vo výške 8.051,96 Eur. Prílohu tejto faktúry tvorí zisťovací protokol o vykonaných prácach a dodávkach, súpis vykonaných prác a dodávok a rozpočet naviac prác“ (č.l. 2 rub spisu). „Zo ZoD 2 vyplynula spoločnosti TLM INVESTMENT s.r.o. povinnosť vypracovať pre žalovaného revíznu správu novovybudovanej časti bleskozvodu“. „Náklady na tú časť dodávky od externého dodávateľa, ktorá sa týkala pôvodnej časti bleskozvodu následne spoločnosť TLM INVESTMENT s.r.o. vyfakturovala žalovanému fa č. 20200180042 zo dňa 4.10.2018, na sumu 331,63 Eur, ktorá sa stala splatnou dňa 7.10.2018“. Ak žalobca v odvolaní uviedol „že práce a dodávky vyfakturované faktúrou č. 1 súd vyhodnotí buď ako vykonané na základe zmlúv o dielo ústne uzatvorených medzí žalovaným ako objednávateľom a spoločnosťou TLM INVESTMENT s.r.o. ako zhotoviteľom alebo ako vykonané bez platne uzavretej zmluvy o dielo“, tak táto argumentácia žalobcu nebola žalobcom použitá v žalobe, ale až v štádiu po vydaní platobného rozkazu, voči ktorému bol podaný žalovaným odpor, teda vo vyjadrení žalobcu k podanému odporu. V odvolaní žalobca tvrdil, že jeho nárok si uplatňuje na „základe neplatných zmlúv“ (čl. 320 rub spisu). K uvedenému tvrdeniu vo vyjadrení však žalobca neposkytol žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzoval diametrálne skutkovo odlišný základ („vykonané bez platne uzavretej zmluvy o dielo“) ako v žalobe, v ktorej odvodzoval svoj nárok - naviac práce a len pre úplnosť v tejto rovine (v skutkovej a ani právnej) neučinil ani žiadny procesný návrh, napriek konštatovanej odlišnosti. 48. Vo vzťahu k vyššie zistenému odvolací súd uvádza, že civilné súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou. Platí teda, že súd je viazaný žalobou; nemôže preto žalobcovi priznať viac, než požadoval v žalobnom petite a žalovanému nemôže uložiť inú povinnosť, než žalobcom navrhovanú. Opačný postup by bol v rozpore so zákonnou úpravou. Je potrebné vo všeobecnej rovine uviesť, že v rámci procesných princípov, na ktorých stojí civilné súdne konanie, je žalobca dominus litis (pán sporu), ktorý v procesnej právnej rovine má zodpovednosť za ochranu svojich práv, pričom na strane žalobcu sa táto zodpovednosť ako sporovej strany premieta do jeho povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti tak, ako vyplývajú z najmä z § 31 ods. 1, § 132 CSP. Realizáciou týchto povinností zo strany žalobcu v rovine povinnosti tvrdenia je predovšetkým vyjadrenie žalobného nároku v žalobe. No nielen výlučne petit samotný, teda presné vyčíslenie nároku v peniazoch v ňom je rozhodujúce pre vymedzenie daného konania. Vymedzujúcimi kritériami sú tiež také skutočnosti, ktorými sa definuje skutok, na základe ktorého je nárok uplatňovaný (skutkový dej), pričom jednou z podmienok je, aby popis skutku bol v žalobe individualizovaný tak, aby bola vylúčená jeho zámena s iným skutkom. Rozhodujúcimi skutočnosťami (§ 132 ods. 2 CSP), ktoré sú spoluurčujúcimi kritériami pre vymedzenie predmetu konania (po skutkovej stránke), sú tiež také údaje, ktoré sú nevyhnutné pre úvahu o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Pre vymedzenie predmetu konania (t.z. pre záver čoho sa žalobca domáha a na základe akých rozhodujúcich skutočností) je rozhodujúce nielen žiadané peňažné plnenie ako také, ale posúdenie žaloby ako celku. Je namieste konštatovať, že napriek tomu, že žaloba bola podaná právnou zástupkyňou žalobcu, tak odvolací súd sa pri vyhodnotení odvolacích dôvodov vo väzbe na dôvody uvádzané v žalobe, nemohol v tomto štádiu konania jednoznačne a v celom rozsahu a bez výhrad stotožniť s odvolacou argumentáciou. Podľa odvolacieho súdu argumentácia žalobcu v žalobe nebola stotožniteľná s tvrdeniami žalobcu v konaní a už vôbec nie natoľko, aby prichádzali do úvahy len závery uvádzané žalobcom v odvolaní. Z obsahu žaloby nie je podľa odvolacieho súdu bez ďalšieho možné konštatovať, že by popis skutku bol v žalobe individualizovaný ako „vykonané bez platne uzavretej zmluvy o dielo“. Ak v rámci podaného vyjadrenia k odporu právna zástupkyňa žalobcu uviedla aj argumentáciu „bez platnej zmluvy“, tak neuviedla ani v skutkovej ani právnej rovine dôvody tohto posunu tejto argumentácie, keď v žalobe boli tvrdené naviac práce a tiež nie zrejmé, prečo tak neučinila už v samotnej žalobe. 49. Rozhodujúcimi skutočnosťami (§ 132 ods. 2 CSP), ktoré sú spoluurčujúcimi kritériami pre vymedzenie predmetu konania (po skutkovej stránke), sú tiež také údaje, ktoré sú nevyhnutné pre úvahu, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Z uvedeného správne vo veci postupoval okresný súd, keďže rozhodoval o tom nároku, ktorý si žalobca uplatnil (vymedzil) v žalobe, a to tak v peňažnom vyjadrení v petite žaloby ako aj skutkovým vymedzením v odôvodnení žaloby. Vo všeobecnej rovine krajský súd upriamuje pozornosť na to, že naviac práce tak ako sú žalobcom kvalifikované v žalobe tvoria oproti plneniu za „vykonané bez platne uzavretej zmluvy o dielo“, ktorým novo argumentoval
žalobca v rámci podaného vyjadrenia, kvalitatívne odlišné nároky, a to nielen v rovine právnej, ale i skutkovej kvalifikácie. V prípade žalovaných nárokov bola tvrdená existencia zmluvnej záväzkovej povinnosti, prípadne omeškanie s jej platením. Išlo teda o rovinu existencie tvrdeného zmluvného alebo v prípade príslušenstva i zákonného záväzku. Naproti tomu u plnenia, ktoré bolo „vykonané bez platne uzavretej zmluvy o dielo“ (č.l. 131 spisu), pričom žalobca ho vo vyjadrení použil s uvedením, že ide bezdôvodné obohatenie, odvolací súd uvádza, že ide v takom prípade o plnenie poskytnuté v zásade bez existencie právneho dôvodu, teda či už zmluvného alebo zákonného, čo tvorí kvalitatívne odlišný skutkový základ nároku, ako toho, ktorý bol vymedzený žalobcom v žalobe. Odlišnosť spočíva tiež v tom, že u naviac prác išlo o výslovne peňažné záväzky, kdešto u bezdôvodného obohatenia má ísť o peňažný ekvivalent za vykonané práce, teda za bezzmluvné plnenie. V skutkovej rovine je vo vzťahu k uplatnenému nároku a nadväzne na to i v právnej rovine odlišné tvrdenie existencie zmluvného vzťahu a na jeho základe uplatnenia si zmluvného plnenia a úplne odlišné skutkové tvrdenia sa viažu k poskytnutiu plnenia bez platnej zmluvy (plnenie bez právneho dôvodu). Z uvedeného bolo teda zrejmé, že tak okresný ako aj odvolací súd boli pri rozhodovaní viazaní zisteným skutkovým stavom, ktorý mal väzbu na tie skutkové tvrdenia v žalobe, ktorými bol vymedzený žalobný nárok. Pri tomto viazaní skutkovým vymedzením v žalobe, následne z neho sa odvíjajúcim dokazovaním a zisteným skutkovým stavom, nebolo možné žalobou uplatnený nárok priznať z iného skutkového a následne i právneho titulu, teda z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorý skutkový a právny titul nebol zo strany žalobcu žalovaným ani preukazovaný. V príkrom rozpore s tvrdením o bezdôvodnom obohatení potom zostáva tvrdenie žalobcu v odvolaní v skutkovej rovine, keď zároveň tvrdil, že „navrhovanými dôkazmi (listinami v spojení s výsluchmi svedkov) mienil v konaní preukázať, že tieto práce neboli realizované zhotoviteľom svojvoľne, ale vždy s vedomím a súhlasom žalovaného alebo vyslovene na jeho žiadosť, a vždy s oznámenou kalkuláciou ceny príslušných prác a dodávok“, ktorému korešpondujú jeho vyjadrenia v jeho vyjadrení k odporu „Dôkaz: výsluch G., generálny riaditeľ spoločnosti TLM INVESTMENT s.r.o. a osoba oprávnená jednať so žalovaným vo veciach zmluvných a vo veciach technických, výsluch G.. F. M., stavbyvedúci, výsluch G.. P. D., zamestnanec spoločnosti TLM INVESTMENT s.r.o., výsluch G.. F. X., zamestnanec Mesta Dolný Kubín, výsluch G.. P. X., zamestnanec Mesta Dolný Kubín, výsluch U.. U. D., zamestnanec Mesta Dolný Kubín, výsluch P. N., zamestnanec Mesta Dolný Kubín“ (čl. 131 spisu), na ktoré nadväzuje tvrdenie žalobcu v odvolaní „Pokiaľ následne z požiadaviek žalovaného alebo zo situácie na stavenisku vyplynula potreba vykonania iných prác, ako tých, ktoré tvorili predmet diela podľa písomne uzatvorených Zmlúv o dielo zo dňa 15.5.2017, uzatvoril zhotoviteľ so žalovaným dohodu o ich vykonaní a za to mu patrí primeraná odmena“ (č.l. 320 spisu). Z odvolania ďalej vyplýva, že „Žalobca má v zmysle uvedeného za to, že súd nesprávnou aplikáciou ustanovenia § 549 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení dospel k nesprávnemu právnemu názoru, že nedošlo k dohode o zmene predmetu diela a dohode o dôsledkoch na výšku ceny za dielo, a preto žalobcovi nepatrí žalobou uplatnený nárok. Žalobca má za to, že súd mal vykonanie prác fakturovaných faktúrou č. 1 posudzovať ako vykonanie prác na základe samostatných ústne uzatvorených zmlúv o dielo, resp. ako bezdôvodné obohatenie za vykonanie prác na základe neplatných zmlúv. Tým je podľa názoru žalobcu naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP“ (č.l. 320 rub spisu). Ak žalobca použil v odvolaní právne hodnotenie v rozsahu od „...Žalobca má v zmysle uvedeného za to, že súd nesprávnou aplikáciou ustanovenia § 549 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení dospel k nesprávnemu právnemu názoru, že nedošlo k dohode o zmene predmetu diela a dohode o dôsledkoch na výšku ceny za dielo, a preto žalobcovi nepatrí žalobou uplatnený nárok., zároveň tvrdil, že „....Žalobca má za to, že súd mal vykonanie prác fakturovaných faktúrou č. 1 posudzovať ako vykonanie prác na základe samostatných ústne uzatvorených zmlúv o dielo, resp. ako bezdôvodné obohatenie za vykonanie prác na základe neplatných zmlúv. Tým je podľa názoru žalobcu naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP“, tak potom absentuje presvedčivosť takýchto tvrdení. Ak teda žalobca odvodzoval svoj nárok v žalobe od zmluvného plnenia, bez zmeny skutkových tvrdení zároveň aj ako bezdôvodné obohatenie, tak vo vzťahu k záverom okresného súdu odvolací súd uvádza, že „Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené....“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 M Cdo 1/2010). Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania potom odvolací súd vyhodnotil vo vzťahu k dôvodom uvedeným v žalobe v rovine tam uvedených skutkových záverov, že konštatovania
okresného súdu „...Súd k sporným tvrdeniam sporových strán poukazuje na citovanú právnu úpravu Obchodného zákonníka (§ 549 ods. 1 a ods. 2), ktorá upravuje situáciu, kedy došlo k kvantitatívnemu alebo kvalitatívnemu rozšíreniu diela (tzv. naviac práce) bez dohody zmluvných strán o jeho vplyve na cenu diela. Predpokladom tohto postupu je však dohoda zmluvných strán o zmene diela. Pokiaľ táto neexistuje, alebo zhotoviteľ, prípadne žalobca ju nevie preukázať, nie je možné aplikovať právnu úpravu podľa § 549 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka a objednávateľ nie je povinný zaplatiť inú, ako v zmluve dohodnutú cenu diela. Ak zhotoviteľ vykonal práce nad dojednaný rozsah diela a neboli dané podmienky v zmysle § 549 Obchodného zákonníka, nemôže zhotoviteľ hodnotu týchto prác požadovať na základe pôvodnej zmluvy o dielo. Žalobca v konaní nepreukázal, že by zhotoviteľ so žalovaným uzavreli dohodu, (písomnú či ústnu), resp. dodatok o vykonaní naviac prác. Takáto dohoda nevyplýva z uzatvorených dodatkov k Zmluvám o dielo, ktoré upravovali práce a materiál dodané zhotoviteľom nad rámec Výkazu Výmer, v dôsledku ktorých došlo k navýšeniu ceny diela. Naviac práce, ktoré si žalobca uplatňuje v tomto konaní neboli zazmluvnené dodatkami a ani z iných predložených listín (napr. zo Zápisov z vykonaných kontrolách) nevyplýva, že by sa zmluvné strany dohodli na ich vykonaní. Žalobca v konaní tvrdil, že o požiadavkách žalovaného, z ktorých vyplynula potreba naviac prác, sú vedené záznamy v stavebnom denníku zhotoviteľa. Súd má však za to, že jednostranné záznamy zhotoviteľa v jeho stavebnom denníku nemôžu byť chápané ako dohoda zmluvných strán. Súd konštatuje, že v týchto záznamoch absentuje žiadosť/návrh žalovaného o vykonanie týchto prác a rovnako chýba aj zápis, ktorý by potvrdil, že zhotoviteľ túto žiadosť - návrh akceptoval, teda že by zmluvné strany súhlasili s realizáciou diela v rozšírenom rozsahu a dohodli sa na rozsahu rozšírenia a rozsahu zmeny diela“, sú vecne správne.
50. Odvolací súd poukazuje na to, že pri komplexnom hodnotení argumentácie žalobcu tak v žalobe ako i v ďalšom konaní pred okresným súdom a tiež v odvolaní, postupoval v zmysle zachovania zásady rovnosti účastníkov vnímajúc i zásadu „iura novit curia“, a to vo väzbe na dôkaznú povinnosť žalobcu a aj na to že, bolo práve na žalobcovi, akým spôsobom naloží so svojím dôkazným bremenom, pričom toto nemôže prenášať v celom rozsahu na súd. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3 Cdo 192/2004).
51. Je nepochybné, že civilné konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd), tak ako odvolací súd uviedol v predchádzajúcom odseku tohto rozhodnutia. Sporové strany nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je, alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak sporová strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ak tieto umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako tých uvádzaných žalobcom, tak rozhodne súd podľa vlastnej právnej úvahy, ktorej základom je skutkový stav. V prejednávanej veci je však podľa odvolacieho súdu nevyhnutné zvýrazniť, že žalobca jednoznačne a nepochybne v skutkovej rovine žalobou uplatnený nárok odvodzoval od tvrdení „Počas realizácie stavebných prác na základe
ZoD 1 a ZoD 2 vznikla v zmysle vznesených požiadaviek žalovaného ako objednávateľa potreba vykonania naviac prác nezahrnutých v rozpočte a dojednanej cene diela. O požiadavkách žalovaného, z ktorej vyplynula potreba naviac prác, sú vedené záznamy v stavebnom denníku spoločnosti TLM INVESTMENT s.r.o. Každá naviac práca, ktorú sa spoločnosť TLM INVESTMENT s.r.o. zaviazala na základe požiadavky žalovaného realizovať, bola vopred ocenená a o jej cene bol žalovaný informovaný prostredníctvom e-mailu. Predmet diela podľa ZoD 1 a ZoD 2 bol vrátane naviac prác ukončený a protokolárne odovzdaný žalovanému s dátumom ukončenia preberacieho konania dňa 10.9.2018, o čom bol spísaný „Zápis o odovzdaní a prevzatí stavebného objektu za obdobie 01. - 05. 2018“. V rámci uvedeného zápisu boli vymenované aj všetky žalovaným objednané a spoločnosťou TLM INVESTMENT s.r.o. zhotovené naviac práce (str. 3, 4 zápisu). Žalovaný predmetný zápis bez výhrad podpísal a dielo prevzal vrátane naviac prác. Dôkaz: Zápis o odovzdaní a prevzatí stavebného objektu za obdobie 01. - 05. 2018 Po ukončení a odovzdaní diela žalovanému spoločnosť TLM INVESTMENT s.r.o. vyfakturovala žalovanému fa č. 2020180054 zo dňa 5.11.2018, ktorá sa stala splatnou dňa 5.12.2018 cenu žalovaným objednaných a prevzatých naviac prác vo výške 8.051,96 Eur. Prílohu tejto faktúry tvorí zisťovací protokol o vykonaných prácach a dodávkach, súpis vykonaných prác a dodávok a rozpočet naviac prác“ (rub čl. 2 spisu) a „Zo ZoD 2 vyplynula spoločnosti TLM INVESTMENT s.r.o. povinnosť vypracovať pre žalovaného revíznu správu novovybudovanej časti bleskozvodu“. „Náklady na tú časť dodávky od externého dodávateľa, ktorá sa týkala pôvodnej časti bleskozvodu následne spoločnosť TLM INVESTMENT s.r.o. vyfakturovala žalovanému fa č. 20200180042 zo dňa 4.10.2018, na sumu 331,63 Eur, ktorá sa stala splatnou dňa 7.10.2018“ (rub čl. 2 spisu), ktorý skutkový základ nebolo možné posúdiť bez ďalšieho inak, než ako ho posúdil okresný súd.
52. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu mal za to, že postup okresného súdu v prvoinštančnom konaní a následne jeho napadnutý rozsudok možno vyhodnotiť ako rozhodnutie, v ktorom dal okresný súd odpoveď na tie nastolené otázky, a to tak v rovine žalobcom uplatneného nároku, ako i v rovne použitej obrany žalovaného, ktoré mali pre rozhodnutie relevantný význam. „Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) tiež vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy (čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky, nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne nedostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. júna 2012, sp.zn. 5 Obo 48/2012). 53. Napriek tomu, že odvolací súd vníma argumentáciu žalobcu v odvolaní, je vzhľadom na všetky už uvedené východiská a závery odvolacieho súdu namieste pripomenúť i ďalšiu zásadu, a to princíp rovnosti zbraní, ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania, vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície vis - á - vis proti jej protistrane (pozri napr. Nideröst- Huber proti Švajčiarsku, 18. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I). Okrem tejto požiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (pozri Nideröst-Huber, citované vyššie, ods. 24; a Milatová, citované vyššie, ods. 59) (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012, sp.zn. 5 Cdo 16/2012). Vzhľadom na závery okresného súdu, ktorých východiskom boli teda skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe a tomu korešpondujúce tvrdenia v priebehu celého prvostupňového konania, prirodzene za rešpektovania zásady iura novit curia a v neposlednom rade potom i zásady rovnosti účastníkov konania, nemohol odvolací súd vyhodnotiť argumentáciu žalobcu použitú v odvolaní, ako takú, ktorá by mala vplyv na už konštatovanú vecnú správnosť záverov okresného súdu, ktorý žalobu zamietol. Nemožno podľa krajského súdu opomínať, že súd je viazaný skutkovými tvrdeniami vymedzenými v žalobe a nie je oprávnený sporovými stranami uvedené skutkové tvrdenia upravovať, resp. prispôsobovať, bez ďalšieho. 54. Krajský súd v súvislosti s vykonaným dokazovaním prvostupňovým súdom poukazuje na to, že „V otázke spôsobu hodnotenia dôkazov odvolacím súdom odkazuje dovolací súd na znenie § 132 O.s.p., v zmysle ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod zakladajúci prípustnosť
dovolania podľa § 237 O.s.p. (viď R 42/1993). Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie prípade z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. novembra 2012, sp.zn. 3 Cdo 16/2012). Krajský súd mal za to, že postup okresného súdu v tejto posudzovanej rovine, nemožno vyhodnotiť ako nesúladný so závermi, s ktorými sa krajský súd stotožnil a v zmysle ktorých „Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj vykonávanie dôkazov s cieľom ustálenia skutkových okolností súdenej veci, ktoré sú pre jej právne posúdenie podstatné a sú medzi účastníkmi konania sporné.“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 379/2009).
55. V rovine odvolacích námietok žalobcu sa považuje za podstatné zdôrazniť, že „I keď čl. 6 ods. 1 dohovoru zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Ani ústava neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03)“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. novembra 2012 sp.zn. 3 Cdo 16/2012) .
56. V odvolaní žalobca namietal, že okresný súd „teda zjavne nepochopil, že žalobca si neuplatňuje zaplatenie prác fakturovaných faktúrou č. 1 a faktúrou č. 2 na základe písomne uzatvorených zmlúv o dielo zo dňa 15.5.2017, ale zaplatenie týchto prác si uplatňuje ako vykonaných mimo predmetu diela dojednaného v písomných Zmluvách o dielo zo dňa 15.5.2017, t.j. nie na základe písomných Zmlúv o dielo preložených v konaní, ale na základe ústne uzatvorených zmlúv o dielo, resp. ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia“ a tiež, že nesprávne aplikoval § 549 Obchodného zákonníka. Uvedenú odvolaciu námietku žalobcu odvolací súd nemohol vyhodnotiť ako takú, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu, v zmysle ktorých žalobu zamietol, pričom sa upriamuje pozornosť na tú časť odôvodnenia rozsudku okresného súdu, z ktorej vyplývajú nosné závery napadnutého rozhodnutia, že „Naviac práce, ktoré si žalobca uplatňuje v tomto konaní neboli zazmluvnené dodatkami a ani z iných predložených listín (napr. zo Zápisov z vykonaných kontrolách) nevyplýva, že by sa zmluvné strany dohodli na ich vykonaní“. „Súd mal vykonaním dokazovaním preukázané, že pôvodne uzavreté zmluvy o dielo sa netýkali naviac prác (čo napokon zhodne tvrdili sporové strany) a žalobca v konaní nepreukázal, že by bola uzatvorená iná zmluva o dielo ohľadom vyfakturovaných prác“, od ktorých nemal odvolací súd dôvod sa odkloniť.
57. Žalobca v odvolaní uviedol, že „Z ustanovenia § 536 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení vyplýva, že zmluva o dielo môže byť uzatvorená aj ústne. Od vykonaného dokazovania potom záviselo, či by sa v konaní žalobcovi podarilo preukázať, že zhotoviteľ so žalobcom uzatvoril ústne zmluvy o dielo na jednotlivé práce fakturované faktúrou č. 1, t. j. či by z jednotlivých vykonaných dôkazov vyplynulo, že predmet bol ústnou dohodou strán a písomnými listinami (predloženými žalobcom v konaní) dostatočne určito Špecifikovaný, a Či došlo aj k dohode o cene prác alebo dohode o spôsobe jej určenia, resp. k dohode o tom, že ústne zmluvy o dielo majú byť uzatvorené aj bez dohody o cene alebo dohody o spôsobe jej určenia. Pokiaľ by sa v konaní nepodarilo preukázať, že tomu tak bolo, súd mal na účely právneho posúdenia veci aplikovať ustanovenie § 451 a nasl. zákona 6. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení a vyhodnotiť zhotoviteľom vykonané a žalovaným prevzaté práce ako bezdôvodne obohatenie na strane žalovaného ako prijaté plnenie na základe neplatného právneho úkonu (neplatne uzatvorené ústne zmlúv) o dielo z dôvodu neurčitosti)“, ktorú argumentáciu, tak, ako je citovaná, rozhodne nebolo možné stotožniť s tvrdeniami žalobcu pred okresným súdom. Žalobca bol relevantne poučený v zmysle § 154 CSP, naposledy na ústnom pojednávaní dňa 10.03.2020 podľa obsahu zápisnice spísanej okresným súdom dňa 10.03.2020 (č.l. 301 a nasl. spisu) V takomto skutkovom zdôvodnení žalobca neuplatnil v konaní pred okresným súdom svoj nárok, preto za dôslednej aplikácie § 366 CSP v tomto smere odvolací dôvod žalobcu predstavoval novotu v odvolacom konaní, na ktorú nebolo možné zo strany krajského súdu prihliadať, keďže nebol preukázaný žiaden zo zákonných dôvodov v zmysle § 366 písm. a) až d) CSP. Nemohlo zostať nepovšimnutým, že žalobca zároveň zotrval na tvrdeniach v rovine (skutkovej) o naviach prácach, ale i samostatne uzatvorených ústnych zmluvách, resp. bez platných zmlúv, ako i neplatných zmluvách, čo sú diametrálne odlišné skutkové tvrdenia, ktoré predsa nemôžu platiť súčasne.
58. V odvolaní žalobca namietal, že „...Je vyslovene nepravdivé konštatovanie súdu uvedené v bode 25. odôvodnenia rozsudku, že žalovaný poprel tieto tvrdenia žalobcu. Žalovaný počas, celého konania pred súdom prvej inštancie nepoprel vykonanie týchto prác alebo ich prevzatie.“ V súvislosti s touto argumentáciou žalobcu odvolací súd poukazuje napr. na skutočnosti uvádzané žalovaným v odpore proti vydanému platobnému rozkazu, z ktorého vyplýva, že podľa žalovaného žalobca „...nepreukázal oprávnenie požadovať od žalovaného zaplatenie prác v zmysle Faktúr“, „...nepreukázal, že predmetné práce predstavujú naviac práce, že by tieto práce boli vôbec vykonané, že sa jedná o práce naviac nad rozsah Zmlúv o dielo, že boli vykonané na základe požiadavky a so súhlasom žalovaného, z ktorých dôvodov nemohol vyhodnotiť odvolací súd dôvodnosť tejto odvolacej argumentácie žalobcu.
59. Z odvolania žalobcu vyplýva, že „...Pokiaľ následne z požiadaviek žalovaného alebo zo situácie na stavenisku vyplynula potreba vykonania iných prác, ako tých, ktoré tvorili predmet diela podľa písomne uzatvorených Zmlúv o dielo zo dňa 15.5.2017, uzatvoril zhotoviteľ so žalovaným dohodu o ich vykonaní a za to mu patrí primeraná odmena.“ Vo vzťahu k tomuto tvrdeniu žalobcu odvolací súd uvádza, že bol to žalobca, ktorý mal dôkaznú povinnosť vo vzťahu k tomuto tvrdeniu, pričom bolo v jeho dispozícii, aby nielen tvrdil existenciu dohody, ale aby ju aj preukázal. Žalobca však okrem tvrdenia vo všeobecnej rovine neposkytol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by tvorili východisko pre verifikáciu tohto tvrdenia, teda kto tvrdenú dohodu uzavrel (tak za právneho predchodcu žalobcu, ako i za žalovaného), kedy, kde, čo bolo ich predmetom, ako bola dohodnutá cena, termín dodania. Len pre úplnosť sa uvádza, že bez povšimnutia odvolacieho súdu nezostalo tvrdenie žalobcu v žalobe, že každá práca „...bola vopred ocenená a o jej cene bol žalovaný informovaný prostredníctvom e-mailu“, ktoré však zostalo len v rovine tvrdení, žalobca žiadnu mailovú správu konkrétne neoznačil a ani nepredložil.
60. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že okresný súd nevypočul ním navrhnutých svedkov a svoj postup neodôvodnil, z ktorých dôvodov malo byť rozhodnutie okresného súdu predčasné a zároveň malo dôjsť k vade konania, odvolací súd poukazuje na zákonné ustanovenie § 197 ods. 1 CSP, ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní; o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu.
61. V tejto rovine odvolací súd len pripomína, že nová právna úprava zmenila koncept zabezpečenia prítomnosti svedka na pojednávaní v súlade s prejednacím princípom, ktorý dôsledne ovláda kontradiktórne sporové konanie - konštatuje dôvodová správa. Platí zásada, že ak strana navrhne svedka, je povinná zabezpečiť jeho prítomnosť na pojednávaní, pričom o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a zároveň je povinná upovedomiť aj protistranu, a to s cieľom umožnenia dôslednej prípravy protistrany na vypočutie svedka. V tejto súvislosti však treba podotknúť, že podľa § 185 CSP súd sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov, a teda návrhom na výsluch svedka nie je viazaný. Odvolací súd v rovine uvedených postulátov potom konštatuje, a to vzhľadom na obsah spisového materiálu ako i tvrdenia žalobcu v prvoinštančnom konaní a následne i v odvolaní, že žalobca netvrdil a ani nepreukazoval dôvody, ktoré by mu bránili v postupe podľa 197 ods. 1CSP. Pripomína odvolací súd, že svedecká výpoveď nastupuje až potom, ako sú ozrejmené jej konkrétne dôvody a skutočnosti, ku ktorým má byť svedok vypočutý. Vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol vo vzťahu k výsluchu navrhnutých svedkov, že „Avšak je potrebné vzápätí zdôrazniť, že neboli realizované spoločnosťou TLM INVESMENT s.r.o. svojvoľne, ale vždy s vedomím a súhlasom žalovaného alebo vyslovene na jeho žiadosť, a vždy s oznámenou kalkuláciou ceny príslušných prác a dodávok. Na preukázanie týchto tvrdení žalobca navrhuje ako dôkaz vykonať výsluch nižšie uvedených svedkov“a tiež konštatoval, že „Od výsledku a vyhodnotenia dokazovania vykonaného v konaní bude potom závisieť, či práce a dodávky vyfakturované Faktúrou č. 1 a Faktúrou č. 2 súd vyhodnotí ako vykonané na základe zmlúv o dielo ústne uzatvorených medzi žalovaným ako objednávateľom a spoločnosťou TLM INVESTMENT s.r.o. ako zhotoviteľom počas vykonávania diela podľa písomných Zmlúv o dielo alebo ako vykonané bez platne uzavretej zmluvy o dielo. Od toho potom bude závisieť, či súd prizná žalobcovi nárok na zaplatenie ceny diela alebo nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže však spoločnosť TLM INVESTMENT s.r.o. práce a dodávky pre žalovaného vykonala, pričom sa jednalo o práce mimo oceneného výkazu výmer, t.j. práce a dodávky vykonané mimo predmetu diela zazmluvneného písomnými Zmluvami o dielo, a žalovaný tieto práce a dodávky prijal a využíva ich, nárok na úhradu odplaty za ne žalobcovi patrí “ (č.l. 131 spisu). Odvolací súd len pripomína, že pri hodnotení dôkazu výpoveďou svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, k okolnostiam, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o
ktorej vypovedá, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k správaniu sa pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota vypovedať na otázky a podobne) a k poznatkom, zisteným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne, či sa vzájomne dopĺňajú); celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností. Žalobca však neuviedol, ani k jednému navrhnutému svedkovi konkrétne skutočnosti, ktoré má svojou výpoveďou svedok potvrdiť, alebo vyvrátiť, teda ak by mal svedok preukázať existenciu „zmlúv o dielo ústne uzatvorených“, kedy boli uzatvorené, medzi kým, čo bolo ich predmetom, ako bola dohodnutá cena diela. Ak tvrdil vo vyjadrení k odporu nárok „bez platne uzatvorenej zmluvy o dielo“, ktorý nárok žalobou uplatnený nebol, tak odvolací súd uvádza, že v odvolaní na čl. 320 žalobca tvrdil „Pokiaľ následne z požiadaviek žalovaného alebo zo situácie na stavenisku vyplynula potreba vykonania iných prác, ako tých, ktoré tvorili predmet diela podľa písomne uzatvorených Zmlúv o dielo zo dňa 15.5.2017, uzatvoril zhotoviteľ so žalovaným dohodou o ich vykonaní a za to mu patrí primeraná odmena“ (čl. 320 spisu), že okresný súd mal vykonanie prác fakturovaných faktúrou č. 1 posudzovať ako vykonanie prác na základe samostatných ústne uzatvorených zmlúv o dielo, resp. bezdôvodné obohatenie za vykonanie prác na základe neplatných zmlúv, tak bol to žalobca, ktorý navrhoval tieto dôkazy, avšak neuviedol základné rozhodné tvrdenia v rovine skutkovej, ktoré mali uvedení svedkovia preukázané, tak ako odvolací súd uviedol v tomto odseku.
62. Krajský súd s poukazom i na § 197 ods. 1 CSP, ak teda žalobca neuviedol žiadne konkrétne dôvody, ktoré by mu bránili v postupe podľa § 197 ods. 1 CSP v zhode so závermi z vykonaného dokazovania okresného súdu, za stavu, keď okresný súd vychádzal z komplexného posúdenia veci a najmä z listinných dôkazov, vzhľadom na skutočnosti uvádzané právnym zástupcom žalobcu v odvolaní, konštatuje, že svedecké výpovede žalobcom navrhnutých svedkov netvorili nosné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, preto nevnímal prípadné pochybenie okresného súdu ako vadu konania, ktorá by mala za následok nielen nesprávne rozhodnutie vo veci, keď síce rozhodol o týchto navrhnutých dôkazoch, avšak toto svoje rozhodnutie neodôvodnil v napadnutom rozsudku, ktorá by spôsobila odňatie možnosti konania žalobcu pred súdom, alebo by v konečnom dôsledku by sa dotkla i jeho práv a oprávnených záujmov. V súvislosti so svojimi závermi krajský súd poukazuje na to, že ...„skutočnosť, že okresný súd a následne krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania predložené sťažovateľom, nemôže samé o sebe viesť k záveru o porušení jeho práv. Zásah do základného práva na súdnu ochranu, či práv na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti podľa Ústavného súdu SR bolo možné konštatoval len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhnutého dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu, vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní“ (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08 zo dňa 30. septembra 2010). Vzhľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, v ktorom okresný súd dostatočne zdôvodnil a ozrejmil svoje závery, myšlienkové pochody, vo vzťahu k dôvodom svojho rozhodnutia vo veci samej, nemožno konštatovať, že by postup okresného súdu pri nevykonaní výsluchov svedkov, bol zjavne neodôvodnený, alebo že by mu chýbala predchádzajúca racionálna úvaha.
63. K odvolaciemu dôvodu „...Na žiadosť žalobcu k tomuto odvolaciemu dôvodu uvádzam, že je bežnou praxou v procese realizácie zákaziek získaných v rámci verejného obstarávania vykonanie a následné uhradenie ďalších prác nezahrnutých v predmete písomnej zmluvy o dielo uzatvorenej v rámci verejného obstarávania. Žalobca ako príklad uvádza inú zákazku zhotoviteľa získanú vo verejnom obstarávaní, a to ..Oravská poliklinika Námestovo - Stavebné úpravy - dobudovanie 2.NP rozostavanej budovy Oravskej polikliniky v Námestove", kde objednávateľom bol ako zriaďovateľ Žilinský samosprávny kraja ako správca Oravská poliklinika Námestovo. V zmluve o dielo č. 875/2016/OI zo dňa 23.11.2016 bola stanovená maximálna cena diela: 445.300,00 Eur bez DPH. Nad rámec súťažného výkazu výmer, t. j. nad rámec predmetu diela podľa písomne uzatvorenej zmluvy o dielo, boli vykonané ďalšie práce a to často aj pred podpisom objednávky na tieto práce, alebo celkom bez, podpisu objednávky, len na základe ústnej dohody zhotoviteľa a objednávateľa. Napríklad naviac práce realizované dňa 15.1.2018
- informácia o nich bola zaslaná zhotoviteľom objednávateľovi e-mailom zo dňa 6.3.2018 s požiadavkou o zabezpečenie vystavenia objednávky, pričom v tomto čase práce už boli realizované. Následne dňa 15.3.2018 zhotoviteľ vystavil a zaslal objednávateľovi faktúru za predmetné vykonané naviac práce a to bez vystavenia žiadanej objednávky Faktúra bola objednávateľom bez problémov uhradená. Žalobca má na základe uvedeného za to, že žalovaný v tomto konaní len využíva právne obštrukcie, aby sa vyhol
povinnosti úhrady zhotoviteľom vykonaných, odovzdaných a prevzatých prác)“ odvolací súd uvádza, že túto citovanú argumentáciu z odvolania nemohol vyhodnotiť ako takú, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu. Akcentuje odvolací súd zvýraznený rozdiel vyplývajúci z predmetnej citácie z odvolania žalobcu a zo skutočností, ktoré vyšli najavo v prejednávanej veci, keď v konaní pred okresným súdom podľa jeho záverov nebola preukázaná žalobcom žiadna dohoda ohľadom zhotovenia diela, spočívajúceho v naviac prácach, úhrady ceny ktorej sa žalobca žalobou domáhal, na základe ktorej by boli vykonané naviac práce, tak ako boli uvádzané (žalobcom po takýmto označením) v žalobe. Z odseku 28. napadnutého rozsudku vyplýva aj, že „...Ak zhotoviteľ vykonal práce nad dojednaný rozsah diela a neboli dané podmienky v zmysle § 549 Obchodného zákonníka, nemôže zhotoviteľ hodnotu týchto prác požadovať na základe pôvodnej zmluvy o dielo. Žalobca v konaní nepreukázal, že by zhotoviteľ so žalovaným uzavreli dohodu, (písomnú či ústnu), resp. dodatok o vykonaní naviac prác. Takáto dohoda nevyplýva z uzatvorených dodatkov k Zmluvám o dielo, ktoré upravovali práce a materiál dodané zhotoviteľom nad rámec Výkazu Výmer, v dôsledku ktorých došlo k navýšeniu ceny diela. Naviac práce, ktoré si žalobca uplatňuje v tomto konaní neboli zazmluvnené dodatkami a ani z iných predložených listín (napr. zo Zápisov z vykonaných kontrolách) nevyplýva, že by sa zmluvné strany dohodli na ich vykonaní“, od ktorých záverov na základe odvolacej argumentácie nemal odvolací súd dôvod sa odkloniť.
64. V odvolaní žalobca namietal, že „...Obe faktúry, faktúru č. 1 a faktúru č. 2 hodnotí súd paušalizovane ako faktúry za práce, o ktorých žalobca neuniesol dôkazné bremeno v preukázaní skutočností, že bola uzatvorená so žalovaným dohoda na ich vykonanie. Takéto hodnotenie skutkového stavu nekorešponduje ani s prednesenými tvrdeniami strán sporu, ani s predloženými písomnými dôkazmi. Nárok na zaplatenie sumy fakturovanej faktúrou č. 2 tak zostal zo strany súdu v plnej miere nevyhodnotený.“ V súvislosti s touto argumentáciou žalobca sa odvolací súd oboznámil s obsahom spisového materiálu a odôvodnením napadnutého rozsudku a po vykonaní odvolacieho prieskumu v rozsahu tejto odvolacej námietky nemohol konštatovať jej relevanciu. Zo žaloby, z jej odôvodnenia vyplýval poukaz žalobcu v súvislosti s nárokom na úhradu 331,63 Eur na faktúru č. 20200180042 zo dňa 4.10.2018. Z faktúry č. 20200180042 zo dňa 4.10.2018, tak ako je súčasťou spisového materiálu na čl. 26 spisu vyplýva „Fakturujeme Vám za práce vykonané na akcií “Zníženie energetickej náročnosti budovy Mestského úradu v Dolnom Kubíne“, v časti Popis je uvedenie (poznámka odvolacieho súdu sťaženosť čitateľnosti v časti Popis) „vykonanie odbornej prehliadky a odbornej skúšky pôvodného bleskozvodu.“ Ak potom v zmysle predmetného listinného dôkazu, na ktorý poukazoval žalobca už v žalobe okresný súd v skutkovej rovine vyhodnotil „paušalizovane ako faktúry za práce, o ktorých žalobca neuniesol dôkazné bremeno v preukázaní skutočností, že bola uzatvorená so žalovaným dohoda na ich vykonanie“, tak odvolací súd uvádza, že tento záver okresného súdu nie je nesúladný s dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu a ktoré boli produkované žalobcom.
65. Nad rámec odvolacích dôvodov ku tvrdeniam žalobcu v jeho vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, v ktorom uviedol, že „Pokiaľ súd v bode 25. odôvodnenia napádané rozsudku uviedol, že žalobca mal za to, že podľa toho ako tieto práce vyhodnotí súd po vykonaní dokazovania (t.j. ako práce vykonané na základe písomných Zmlúv o dielo alebo ako vykonané bez platne uzavretej zmluvy o dielo) od toho bude potom závisieť, či súd prizná žalobcovi nárok na zaplatenie ceny diela alebo nárok na bezdôvodné obohatenie, súd mení zmysel a obsah žalobcom prednesených tvrdení. Žalobca vo všetkých svojich vyjadreniach a v ústnom prednese na pojednávaní konanom vo veci dňa 10.3.2020 tvrdil, že práce fakturované faktúrou č. 1 nespadali do predmetu diela ako bolo medzi stranami dojednané písomne uzatvorenými Zmluvami o dielo.“ Odvolací súd pre odstránenie akýchkoľvek pochybností vo vzťahu k tomuto záveru žalobcu napriek tomu, že je uvedené vo vyjadrení poukazuje na skutočnosti uvedené v tomto rozhodnutí v odseku 48., že tvrdenia žalobcu v žalobe boli viazané výlučne na uzatvorenú Zmluvy o diela „Počas realizácie stavebných prác na základe ZoD 1 a ZoD 2 vznikla v zmysle vznesených požiadaviek žalovaného ako objednávateľa potreba vykonania naviac prác nezahrnutých v rozpočte a dojednanej cene diela. O požiadavkách žalovaného, z ktorej vyplynula potreba naviac prác, sú vedené záznamy v stavebnom denníku spoločnosti TLM INVESTMENT s.r.o. Každá naviac práca, ktorú sa spoločnosť TLM INVESTMENT s.r.o. zaviazala na základe požiadavky žalovaného realizovať, bola vopred ocenená a o jej cene bol žalovaný informovaný prostredníctvom e-mailu. Predmet diela podľa ZoD 1 a ZoD 2 bol vrátane naviac prác ukončený a protokolárne odovzdaný žalovanému s dátumom ukončenia preberacieho konania dňa 10.9.2018, o čom bol spísaný „Zápis o odovzdaní a prevzatí stavebného objektu za obdobie 01. - 05. 2018“. V rámci uvedeného zápisu boli vymenované aj všetky žalovaným objednané a spoločnosťou TLM INVESTMENT s.r.o. zhotovené naviac práce (str. 3, 4
zápisu). Žalovaný predmetný zápis bez výhrad podpísal a dielo prevzal vrátane naviac prác. Dôkaz: Zápis o odovdzaní a prevzatí stavebného objektu za obdobie 01. - 05. 2018 Po ukončení a odovzdaní diela žalovanému spoločnosť TLM INVESTMENT s.r.o. vyfakturovala žalovanému fa č. 2020180054 zo dňa 5.11.2018, ktorá sa stala splatnou dňa 5.12.2018 cenu žalovaným objednaných a prevzatých naviac prác vo výške 8.051,96 Eur. Prílohu tejto faktúry tvorí zisťovací protokol o vykonaných prácach a dodávkach, súpis vykonaných prác a dodávok a rozpočet naviac prác“ (rub čl. 2 spisu). V návrhu žalobcu nemožno nájsť žiadne tvrdenia v rovine uplatnenia nároku z iného než zmluvného plnenia. Až vo vyjadrení na čl. 130 spisu v štádiu po vydaní platobného rozkazu, žalobca uviedol „Od výsledku a vyhodnotenia dokazovania vykonaného v konaní bude potom závisieť, či práce a dodávky vyfakturované Faktúrou č. 1 a Faktúrou č. 2 súd vyhodnotí ako vykonané na základe zmlúv o dielo ústne uzatvorených medzi žalovaným ako objednávateľom a spoločnosťou TLM INVESTMENT s.r.o. ako zhotoviteľom počas vykonávania diela podľa písomných Zmlúv o dielo alebo ako vykonané bez platne uzavretej zmluvy o dielo. Od toho potom bude závisieť, či súd prizná žalobcovi nárok na zaplatenie ceny diela alebo nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže však spoločnosť TLM INVESTMENT s.r.o. práce a dodávky pre žalovaného vykonala, pričom sa jednalo o práce mimo oceneného výkazu výmer, t. j. práce a dodávky vykonané mimo predmetu diela zazmluvneného písomnými Zmluvami o dielo, a žalovaný tieto práce a dodávky prijal a využíva ich, nárok na úhradu odplaty za ne žalobcovi patrí“ (č.l. 131 spisu). Uvedené tvrdenia žalobcu však neboli spojené so žiadnym procesným návrhom a ani bližším odôvodnením, napriek tomu, že v žalobe na uplatnenie návrhu použil argumentáciu vychádzajúcu zo zmluvného vzťahu a v štádiu po podaní odporu už žiada aj posúdenie plnenia (toho istého) z neplatnej zmluvy, ktoré posúdenie však ponecháva výlučne na súde, a to bez akejkoľvek zmeny skutkových okolností v tvrdení o absencii platnosti zmlúv o dielo oproti tvrdeniam v žalobe. Nemožno opomenúť tak ako odvolací súd už uviedol v tomto rozhodnutí, že ide primárne o tvrdenia v skutkovej rovine, ktoré až následne sú predmetom právneho vyhodnocovania a posúdenia súdom. V tomto smere je potom potrebné pripomenúť zásadu rovnosti sporových strán v súdnom konaní, kedy aj druhá sporová strana v rovine skutkových tvrdení protistrany musí mať vytvorený priestor tvorený relevantným rámcom skutkových tvrdení v rovine uplatneného nároku, ktoré podlieha posúdeniu súdom, k čomu zo strany žalobcu nedošlo. Zdôrazňuje odvolací súd, že pánom sporu je žalobca, ktorý je povinný poskytnúť skutkové tvrdenia v rovine uplatneného nároku, súd nemôže suplovať túto povinnosť žalobcu v rovine skutkových tvrdení a ani nemôže svojvoľne bez procesných návrhov meniť uplatnený nárok .
66. Žalobca v odvolaní namietal, že okresný súd nevypočul ním navrhnutých svedkov- jeho zamestnancov. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci
okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácii v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.
67. Odvolací súd poukazuje na § 191 ods. 1, 2 CSP a zdôrazňuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov, ktorú nemožno vykladať tak, že ide o absolútnu voľnosť súdu pri hodnotení dôkazov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je vecou jeho vnútorného presvedčenia a logického myšlienkového postupu. Vo vzťahu k týmto záverom odvolací súd poukazuje na to, že „...Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi, napr. namietať, že súd mal uveriť inému svedkovi, že niektorý dôkaz nie je pre skutkové zistenie dôležitý, že z vykonaných dôkazov vyplýva iné skutkové zistenie a pod. To znamená, že hodnotenie dôkazov a teda ani skutkové zistenia ako jeho výsledok z iných, než z vyššie uvedených dôvodov nemožno dovolaním úspešne napadnúť.“(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 M Cdo 1/2010 z 28. februára 2011), preto napriek námietkam žalobcu v tejto rovine nie je možné konštatovať, že by sa okresný súd odklonil od záverov vyslovených v tomto rozhodnutí najvyššieho súdu.
68. Vo vzťahu ku konaniu, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku okresného súdu, odvolací súd uvádza, že z hľadiska ústavne zaručeného práva na spravodlivý proces je jednou zo základných požiadaviek na súdne rozhodnutie jeho predvídateľnosť. K otázke, čo možno považovať za prekvapivé, či (ne)predvídateľné rozhodnutie súdu, sa už v minulosti vyjadroval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa neho, „O tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti týmto iným (odlišným) právnym záverom odvolacieho súdu, nemá strana konania možnosť vyjadrovať sa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie nejavili ako významné“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo 1/2018 z 21. marca 2018). „Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, že účastníci by nemali byť zaskočení možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy. Rovnako by nemali byť zaskočení takým postupom súdu, ktorý nemá oporu v predvídateľnom právnom postupe súdu, ktorý nie je v súlade s procesným právom a jeho pravidlami“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. októbra 2011, sp.zn. 7Cdo 42/2010).
69. Odvolací súd nezistil skutočnosti svedčiace o takom procesnom postupe súdu prvej inštancie, výsledkom ktorého by došlo k prijatiu prekvapivého (nepredvídateľného) rozhodnutia vo veci samej. Pri zhodnotení celého priebehu prvoinštančného konania mal žalobca, a to od momentu doručenia žaloby s prílohami, do momentu vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania na pojednávaní, vytvorený dostatočný priestor pre produkovanie dôkazov v rovine svojho nároku.
70. Vzhľadom na výsledky odvolacieho konania s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že v danom prípade nejde o nepreskúmateľné súdne rozhodnutie, ale o rozhodnutie, s ktorého závermi, a to tak skutkovými ako aj právnymi, sa odvolateľ nestotožňuje. Polemizovanie - nespokojnosť odvolateľa s hodnotením vykonaného dokazovania a právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP), nezakladá dôvodnosť odvolania.
71. Ak bola žaloba žalobcu rozsudkom okresného súdu zamietnutá, tak toto rozhodnutie bolo krajským súdom potvrdené ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP, keďže neboli
splnené podmienky ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani pre jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie.
72. V závere svojho odôvodnenia krajský súd opäť poukazuje na § 379, § 380 ods. 1 CSP. Pokiaľ odvolaním žalobcu neboli zadefinované konkrétne odvolacie dôvody k závislému výroku o trovách konania, tak následne ani krajský súd nepodroboval osobitnému prieskumu tento výrok, ktorý bol ako závislý od výroku vo veci samej rovnako potvrdený.
73. Krajský súd má za to, že ako odvolací súd sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní, čo je pre náležitosť riadneho odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu postačujúce, ak ani v konaní o opravnom prostriedku nie je odvolací súd povinný dať odpoveď na každý argument, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný a zásadný význam, k čomu zo strany krajského súdu došlo.
74. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.