Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/6/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: Matej Kis AUTO-MIX-SERVIS, Haniska 183, 044 57 Haniska, IČO: 43742611, zastúpený spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 836,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č. k.:

- 117 zo dňa 23. septembra 2020, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, č. k.: - 117 zo dňa 23. septembra 2020.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 836,10 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 107,64 eur od 10.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 503,06 eur od 29.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 225,40 eur od 11.4.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 836,10 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 107,64 eur od 10.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 503,06 eur od 29.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 225,40 eur od 11.4.2018 do zaplatenia z titulu nevyplatenia kráteného poistného o žalovanú sumu. Žalobca uviedol, že dňa 18.10.2017 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle BMW X6, EČV: C., ktoré v čase poistnej udalosti patrilo poškodenému: Vinatex s.r.o., Bauerova 10, 040 23 Košice, IČO: 44 292 422 (ďalej aj len ako „poškodený 1“). Predmetnú poistnú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase poistnej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, t.j. v KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Predmetná poistná udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a ten ju zaregistroval ako poistnú udalosť č. 8013400720. Poškodený 1 dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise žalobcu. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 2.234,80 eur s DPH, t.j. 1.862,33 eur bez DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou 18067. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 27.3.2018 oznámené, že dňa 26.3.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č.8013400720 a bol

mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného 1 z poistnej udalosti č. 8013400720 predstavuje sumu 2.234,80 eur s DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným po odpočítaní DPH však bola iba vo výške 1636,93 eur. Celková nepriznaná suma je vo výške 225,40 eur. Táto nepriznaná suma vo výške 225,40 eur bola poškodeným 1 postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 4.4.2018. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Pri výpočte poistného plnenia boli priznané alternatívne náhradné diely, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 25,00 eur/NH s DPH a primerané náklady na lak. materiál (výška lakovacej konštanty 100%).

3. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 10.6.2017 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle VW Polo, EČV: C., ktoré v čase poistnej udalosti patrilo poškodenému: Q. P., G.. XX.X.XXXX, K. G. M. XXX (ďalej aj len ako „poškodený 2“). Predmetnú poistnú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase poistnej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, t.j. v KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Predmetná poistná udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a ten ju zaregistroval ako poistnú udalosť č. 8013254137. Poškodený 2 dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise žalobcu. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 4.348,03 eur s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou 17272. Poškodenému 2 bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 13.10.2017 oznámené, že dňa 12.10.2017 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8013254137 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti č. 8013254137 predstavuje sumu 4.348,03 eur s DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 4.012,97 eur. Celková nepriznaná suma je vo výške 503,06 eur. Táto nepriznaná suma vo výške 503,06 eur bola poškodeným 2 postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17.10.2017. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Pri výpočte poistného plnenia bola priznaná primeraná cena práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,00 eur/NH s DPH, lakovanie vozidla: ČJ a lak. koeficient (vo výške 100%) priznané podľa kalkulácie SW Audanet (čo udáva výrobca) podľa zápisu z obhliadky vozidla a ceny predných svetlometov priznané podľa nadobúdacieho dokladu.“

4. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 25.9.2017 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle VW PASSAT VARIANT 3C/ACCFFBX, EČV: C., ktoré v čase poistnej udalosti patrilo poškodenému: B. Š., G.. XX.X.XXXX, K. E. XX, XXX XX C. (ďalej aj len ako „poškodený 3“). Predmetnú poistnú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase poistnej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, t.j. v KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Predmetná poistná udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a ten ju zaregistroval ako poistnú udalosť č. 8013370824. Poškodený 3 dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise žalobcu. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 1.029,10 eur s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou 17309. Poškodenému 3 bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 26.10.2017 oznámené, že dňa 25.10.2017 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č.8013370824 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti č. 8013370824 predstavuje sumu 1.029,10 eur s DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 921,46 eur. Celková nepriznaná suma je vo výške 107,64 eur. Táto nepriznaná suma vo výške 107,64 eur bola poškodeným 3 postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2017. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Náklady na opravu priznané podľa výpočtu programom Audatex. Práce a ceny náhradných dielov a lakovacieho materiálu sú podľa údajov dodaných od výrobcu vozidla. Cena za 1Nh práce je priznaná priemerná cena podľa cien opravcov v regióne - 23,- eur s DPH, nakoľko z PZP sa hradia primerané náklady na opravu v regióne v prípade neautorizovaných opravcov. Rozdiel v práci a lakovacom materiáli.“

5. Žalobca ďalej uviedol, že skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámeniach o poistnom plnení, prípadne vo výpočtoch poistného plnenia uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého nároku na náhradu škody, na ktoré má žalobca, resp. jeho právni predchodcovia nárok. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky

vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Servis pri oprave poškodených motorových vozidiel postupoval tak, aby motorové vozidlá boli z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovými udalosťami. Ku poistnej udalosti č. 8013400720 žalobca uviedol, že oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou udalosťou. Žalobca predložil cenník lakovacích a mechanických prác v regióne, pričom si účtoval pri motorovom vozidle BMW X6 normohodinu vo výške 35,00 eur bez DPH za mechanické a lakovacie práce, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná alebo výhodnejšia a nižšia cena, preto považuje za nedôvodné, že nebola uznaná cena práce v plnej výške. Ku poistnej udalosti č. 8013254137 žalobca uviedol, že náklady za prácu a lakovanie sa vypočítavajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktoré neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. Žalobca predložil cenník lakovacích a mechanických prác v regióne, pričom si účtoval pri motorovom vozidle VW Polo normohodinu vo výške 26,40 eur s DPH za mechanické a lakovacie práce, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná alebo výhodnejšia a nižšia cena, preto považuje za nedôvodné, že nebola uznaná cena práce v plnej výške. Ku poistnej udalosti č. 8013370824 žalobca uviedol, že náklady za prácu a lakovanie sa vypočítavajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktoré neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. Žalobca predložil cenník lakovacích a mechanických prác v regióne, pričom si účtoval pri motorovom vozidle VW PASSAT VARIANT normohodinu vo výške 30,00 eur s DPH za mechanické a lakovacie práce, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná alebo výhodnejšia a nižšia cena, preto považuje za nedôvodné, že nebola uznaná cena práce v plnej výške. Z oznámení o poistnom plnení je zrejmé, že žalovaný krátil poistné plnenie aj z dôvodu, že oprava poškodených motorových vozidiel bola vykonaná v nezmluvnom neautorizovanom servise. Podľa praxe a usmernení EÚ4, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom, či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia. Z oznámení o poistnom plnení je tiež zrejmé, že žalovaný priznal primerané náklady na lakovací materiál s výškou lakovacej konštanty 100%, tak ako to uvádza k osobitostiam likvidácie. Lakovaciu konštantu vo výške 100% však považujeme za nedostatočnú a neprimeranú, nakoľko táto v sebe nezahŕňa pomocné materiály, ktoré sú na lakovanie MV nevyhnutné, ako napríklad brúsny papier, pigmenty a riedidlá. Priznať výšku lakovacej konštanty 100% nepovažujeme za správne, nakoľko servis postupoval pri lakovaní podľa postupu výrobcu v súlade s presným odtieňom MV, ktoré je určené špecifickým číslom - kódom farby, nachádzajúcim sa na MV. Sme presvedčení, že je potrebné zohľadniť aj pomocné materiály používané pri lakovaní a že lakovacia konštanta by mala byť aspoň vo výške 130%. Na základe uvedeného, žalobca si týmto návrhom uplatňuje krátené nároky na náhradu škody z vyššie špecifikovaných poistných udalostí celkovo vo výške 836,10 eur. Keďže žalovaný nezaplatil plnenie riadne a včas dostal sa do omeškania, si žalobca zároveň uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania, a to 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 107,64 eur od 10.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 503,06 eur od 29.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 225,40 eur od 11.4.2018 do zaplatenia.

6. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že vystavená faktúra mu nebola doručená a uplatnený nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Poukázal, že žalobca nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodovej udalosti 1, škodovej udalosti 2 a škodovej udalosti 3 a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa jej týkali. Niektoré síce vyplývajú z príloh žaloby, čo však vzhľadom na znenie ustanovenia nie je postačujúce. Ďalej žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže poškodený 1, poškodený 2 a poškodený 3 mali voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Poškodení teda boli dlžníkmi žalobcu a nemohli tak so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetných zmlúv o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného 1, poškodeného 2 a poškodeného 3 na žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradili a teda im nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodených, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávky žalobcu. Uvedeným postúpením tak došlo medzi poškodenými ako postupcami a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením a ide o absolútne neplatný právny úkon podľa . V zmluvách o postúpení pohľadávky zároveň absentuje konkrétny prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku (resp. jej časť) a aj samotný predmet zmlúv o postúpení

pohľadávky je rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku nie je presne špecifikovaný, čo zakladá jeho neplatnosť podľa . Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia uvedeného v Oznámeniach, poukázal na skutočnosti uvádzané v predmetných Oznámeniach. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania žalovaný poukázal na , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len zákon o PZP) a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018, sp. zn. .

7. Žalobca vo vyjadrení k odporu vo vzťahu k námietke týkajúcej sa náležitostí žaloby poukázal na ustanovenie Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku - nároku na krátené poistné plnenie, sú jednoznačné a konkrétne, pričom nie je možné dôjsť k zámene s iným skutkom. Žalovaný z daných poistných udalostí aj plnil, čo znamená, že daný nárok uznal, sporný je len rozsah náhrady škody. Žalobca ku kráteniu poistného plnenia uviedol, že žalovaný krátil poistné plnenie z dôvodov, že boli priznané ceny práce podľa uváženia žalovaného, pre neautorizovaný servis vo výške 20,00 eur, 23,00 eur a 25,00 eur na 1 normohodinu práce. Svoj postup ani v ním podanom odpore žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil, len uviedol, že „uplatnené nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné“, no neuvádza žiadne skutočnosti a nepredkladá žiadne dôkazy, z ktorých tento svoj záver vyvodzuje. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je teda škodová udalosť. Aj podľa ustálenej judikatúry súdov, keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Žalovaný pritom nemôže krátiť poistné plnenie svojvoľne, na základe svojej subjektívnej vôle a názoru, že cena práce normohodiny je adekvátna vo výške len 20,00 eur s DPH, 23,00 eur s DPH a 25,00 eur s DPH, ale svoje konanie musí riadne preukázať a zdôvodniť. Je zrejmé, že daným konaním - neodôvodneným, nedôvodným krátením poistného plnenia samotný žalovaný popiera zmysel a účel poistenia. Žalobca zároveň nesúhlasil s námietkou žalovaného o nedostatku jeho aktívnej legitimácie. Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, predstavuje nárok na náhradu škody. Nárok na poistné plnenie, vzniká okamihom vzniku poistnej udalosti. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej, resp. poistnej udalosti. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva, že by právo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený preukáže poisťovni finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Poukázal aj na skutočnosť, kedy žalovaný časť poistného plnenia už poškodeným, resp. žalobcovi poukázal, kedy skutočnosť, že poškodení pohľadávku - faktúru „nikdy neuhradili“ nepovažoval za rozporuplnú, resp. takú, ktorá by zakladala neplatnosť nároku na vyplatenie poistného plnenia. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona taktiež nevyplýva, že by právo na náhradu škody vzniklo až vtedy, keď poškodený/poistený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Podľa žalobcu, pokiaľ by tomu tak bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva - . Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Dané vyplýva nie len z , Zákona o PZP, ale z celospoločenského záujmu a aj z logického, či systematického výkladu. Ku prejavu vôle zmluvných strán, žalobca uviedol, že podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle : 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. V zmysle uvedeného, zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcami (poškodenými) a postupníkom (žalobcom) obsahujú jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetných zmluvách špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu motorového vozidla). Zároveň, v článku I zmlúv o postúpení pohľadávky zo dňa 4.4.2018, 31.10.2017 a 17.10.2017 označenom ako „Predmet zmluvy“, v bode 1 postupca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku v presne špecifikovanej výške, ktorá mu vznikla v dôsledku vzniku poistnej udalosti, pričom v daných zmluvách je uvedené aj číslo poistných udalostí. V článku II. predmetných zmlúv postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Taktiež v článku III. predmetnej zmluvy v bode 4 zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich

skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. Vo vzťahu k úrokom z omeškania žalobca uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania, čo právne odôvodnil ustanovením a ako sankciu za nesplnenie povinnosti peňažnej povahy, t.j. riadne a včas uhradiť poistné plnenie. Žalobca nežiadal o zaplatenie úroku z omeškania podľa zákona o PZP za omeškanie žalovaného so splnením nepeňažnej povinnosti (ukončiť šetrenie poistnej udalosti v lehote stanovenej zákonom). Vychádzajúc zo znenia ustanovení , a Zákona o PZP tieto podľa žalobcu nevylučujú aplikáciu ustanovenia , nakoľko postihujú inú nečinnosť poisťovateľa a včasné nesplnenie odlišných povinností, než ako vyplývajú z ustanovenia . Podstatným kritériom pre rozlíšenie žalobca považuje, že v ustanovení Zákona o PZP zákonodarca postihol nečinnosť poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnom plnení, pričom ustanovením je sankcionovaná nečinnosť spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Uvedené znamená, že pokiaľ si splnil žalovaný v predmetnej veci svoje povinnosti vo vzťahu k žalobcovi vyplývajúce mu z ustanovenia Zákona o PZP, a teda ho nemožno sankcionovať podľa Zákona o PZP, nevylučuje to aplikáciu ustanovenia , a teda priznanie úrokov z omeškania z dôvodu omeškania žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku vo vzťahu k žalobcovi riadne a včas. Vzhľadom k tomu, že nárok na zaplatenie sumy celkovo 836,10 eur žalovaný žalobcovi neuhradil v lehote stanovenej v Zákona o PZP, neposkytol žalobcovi plnenie riadne a včas, s plnením sa dostal do omeškania. Nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, patrí žalobcovi popri plnení jeho nárokov v zmysle aj nárok na úrok z omeškania odo dňa, kedy sa žalovaný do omeškania s plnením dostal.

8. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil skutkový stav tak, ako je uvedený v odsekoch 2, 3 a 4 tohto rozsudku.

9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení a zákona (ďalej len ), podľa (ďalej len ), a , , a , podľa Zákona o PZP a Zákona o PZP.

10. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku označil obranu žalovaného za neúspešnú a uviedol, že nárok na vznik poistného plnenia vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podanie žalobcu malo všetky náležitosti podľa a nasledujúce. Žalobca v konaní opísal skutkový stav škodových udalostí a následného uplatneného nároku dostatočne. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol, kedy došlo k škodovým udalostiam, presne identifikoval poškodené motorové vozidlá ako aj čísla poistných udalostí, pod ktorými žalovaný poistné udalosti zaregistroval a o tvrdených skutočnostiach predložil listinné dôkazy. Žalovaný zároveň v konaní nepredložil žiadne dôkazy resp. nepoužil prostriedky procesnej obrany, ktorými by bolo možné uplatňovaný nárok inak identifikovať. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby z dôvodu, že bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 4.4.2018 medzi postupcom Vinatex s.r.o. a postupníkom - žalobcom, Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 17.10.2017 medzi postupcom Q. a postupníkom - žalobcom a Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2017 medzi postupcom JF. a postupníkom - žalobcom. Po preskúmaní zmlúv súd zistil, že v každej z týchto zmlúv je presne špecifikovaný predmet zmluvy - jednotlivé pohľadávky, ktoré žalovaný neuhradil, pričom tieto predstavujú rozdiel medzi reálnou škodou vyčíslenou vo faktúre servisu (žalobcu) a škodou reálne zaplatenou žalovaným a to v prípade všetkých troch poistných udalostí. V prípade poistnej udalosti č. 8013400720 súd prvej inštancie uzavrel, že bolo medzi stranami sporné krátenie uplatneného nároku na náhradu škody z dôvodu priznania len alternatívnych náhradných dielov, stanovenia nižšej ceny za normohodinu mechanickej a lakovacej práce pre neautorizovaný servis a priznanie lakovacej konštanty vo výške 100%. Súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu o tom, že

predmetnou faktúrou boli vyúčtované účelné, primerané a skutočné náklady na opravu vozidla a to aj v časti náhradných dielov. Uvedenú skutočnosť nespochybnil ani žalovaný. Po preskúmaní Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.3.2018 nie je zrejmé, na základe akých skutočností určil žalovaný výšku ceny za Nh práce 25,00 eur s DPH. Naopak žalobca predložil cenníky autoservisov, z ktorých nepochybne vyplýva, že žalobcom účtovaná suma za normohodinu prác je v porovnaní s ostatnými autoservismi približne rovnaká alebo výhodnejšia a nižšia. Súd má za to, že náklady na prácu sa vypočítajú s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje obvyklú cenu v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla, pričom žalobca - servis v danom prípade si účtoval za normohodinu prác 35,- eur (bez DPH), pričom žalovaný mu priznal len 25,- eur bez DPH. S poukazom na cenníky autoservisov predložené žalobcom, preto neuznané náklady na množstvo práce v plnej výške neboli uznané žalovaným dôvodne, nakoľko žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že výška normohodiny (NH) účtovaná žalobcom je nadhodnotená resp. je neobvyklá v danom regióne opravcom pre konkrétnu značku a typ vozidla. Žalobca pritom predložil cenníky, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v košickom regióne. Neobstojí ani krátenie výšky náhrady škody z dôvodu priznanej ceny práce pre neautorizovaný servis. Všetky servisy bez ohľadu na to, či sú žalovaným kvalifikované ako zmluvné, nezmluvné, autorizované alebo neautorizované, podnikajú legálne a preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a s európskou legislatívou (čl. 101 ods. 3 zmluvy o fungovaní EU). Žalovaný nepreukázal ani dôvod krátenia poistného plnenia za náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty). Z predloženého oznámenia o poistnom plnení nie je zrejmé, za aký lakovací materiál krátil žalovaný poistné plnenie. Množstvo použitého lakovacieho materiálu sa taktiež odvíja od použitej technológie opravy, od počtu vrstiev laku, ktoré poškodené motorové vozidlo malo pred poistnou udalosťou ako aj od konkrétneho typu laku (napr. metalíza). V prípade poistnej udalosti č. 8013254137 súd prvej inštancie uzavrel, že bolo medzi stranami sporné krátenie uplatneného nároku na náhradu škody z dôvodu priznania nižšej ceny za normohodinu mechanickej a lakovacej práce pre neautorizovaný servis, priznanie lakovacej konštanty vo výške 100% a priznania ceny predných svetlometov podľa nadobúdacích dokladov. Po preskúmaní Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 13.10. 2017, je podľa názoru súdu toto oznámenie zmätočné a dôvody krátenia nemajú zákonný podklad. Žalobca predložil cenníky autoservisov, z ktorých nepochybne vyplýva, že žalobcom účtovaná suma za normohodinu prác je v porovnaní s ostatnými autoservismi približne rovnaká alebo výhodnejšia a nižšia. Súd má za to, že náklady na prácu sa vypočítajú s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje obvyklú cenu v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla, pričom žalobca - v danom prípade si účtoval za normohodinu prác 26,40 eur s DPH. Z vyššie uvedeného preto neuznané náklady na množstvo práce v plnej výške neboli uznané žalovaným dôvodne, nakoľko žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že výška normohodiny (NH) účtovaná žalobcom je nadhodnotená resp. je neobvyklá v danom regióne opravcom pre konkrétnu značku a typ vozidla. Žalobca predložil cenníky, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v košickom regióne. V prípade krátenia poistného plnenia z dôvodu lakovania vozidla, priznania lakovacej konštanty vo výške 100%, žalovaný opäť nepreukázal, že by množstvo použitého lakovacieho materiálu bolo nadmerné tak, aby poškodené motorové vozidlo malo po oprave kvalitatívne a funkčne rovnaké kritéria ako pred škodou udalosťou, resp. poistnou udalosťou. Súd sa zaoberal aj znížením poistného plnenia z dôvodu priznania podľa kalkulácie a podľa zápisov z obhliadky a priznanej ceny predných svetlometov podľa nadobúdacích dokladov. Kalkulácia nákladov vypracovaná systémom SW Audanet ako to uvádza žalovaný, nepredstavuje skutočnú škodu a skutočné náklady, ktoré žalobca (resp. jeho právny predchodca) musel vynaložiť na uvedenie poškodeného motorového vozidla do stavu pred poistnou udalosťou. V prípade poistnej udalosti č. 8013370824 súd prvej inštancie uzavrel, že bolo medzi stranami sporné krátenie uplatneného nároku z dôvodu priznania podľa výpočtu programom Audatex, cena práce za Nh v neautorizovanom servise a rozdiel v práci a lakovacom materiáli. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení zmätočne uvádza, že priznal priemernú cenu práce podľa cien opráv v regióne, keďže z PZP sa hradia primerané náklady. Žalobca do konania predložil cenníky autoservisov, pričom cena účtovaná žalobcom za normohodinu prác je v porovnaní s ostatnými autoservismi približne rovnaká alebo výhodnejšia a nižšia. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle VW PASSAT VARIANT normohodinu vo výške 30,00 eur s DPH. Neobstojí ani krátenie náhrady škody z dôvodu opravy v neautorizovanom servise, keďže všetky servisy bez ohľadu na to, či sú žalovaným kvalifikované ako zmluvné, nezmluvné, autorizované alebo neautorizované podnikajú legálne a preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a s európskou legislatívou (čl. 101 ods. 3 zmluvy o fungovaní EÚ). Zároveň súd uvádza, že kalkulácia nákladov vypracovaná systémom AUDATEX, má slúžiť ako pomôcka, nemá to byť však určujúci a nevyhnutne rozhodujúci podklad pre výpočet

náhrady škody, nakoľko kalkulácia žalovaného je predbežná a nemusí zohľadniť skutočnú hodnotu pri oprave vozidla. Súd má za to, že faktúra predložená žalobcom predstavuje konkrétnu sumu - majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou udalosťou. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť na zaplatenie sumy 836,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 107,64 eur od 10.11.2017 a to v prípade poistnej udalosti č. 8013370824. Priznanie príslušenstva v danom rozsahu súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 25.10.2017, v zmysle je poistné splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil šetrenie poistnej udalosti. Preto súd v tejto časti vyhovel návrhu žalobcu a zaviazal žalovaného aj na úroky z omeškania odo dňa 10.11.2017 kedy sa žalovaný dostal do omeškania. Súd ďalej zaviazal žalovaného aj na úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 503,06 eur od 29.10.2017 do zaplatenia, keďže žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti č. 8013254137 dňa 12.10.2017, čím sa žalovaný dňom 29.10.2017, v zmysle ustanovenia , dostal do omeškania. Súd uložil žalovanému povinnosť aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 225,40 eur od 11.4.2018 do zaplatenia, keďže žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti č. 8013400720 dňa 26.3.2018, čím sa žalovaný dňom 11.4.2018, v zmysle ustanovenia , dostal do omeškania.

11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v neprospech ktorého bol rozsudok vydaný, a to v celom jeho rozsahu, z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ustanovenie ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ustanovenie ). Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. - 117 zo dňa 23. septembra 2020 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie.

13. Žalovaný v odvolaní uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, nezákonný, arbitrárny a nepreskúmateľný. Podľa názoru žalovaného je rozsudok súdu prvej inštancie výsledkom zjavnej svojvôle a poukázal pritom na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , . Žalovaný ďalej uviedol, že prvoinštančný súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Pritom porušenie právnych noriem v dôsledku svojvôle (napr. nerešpektovaním kogentnej normy) alebo v dôsledku interpretácie, ktorá je v zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti, potom zakladá porušenie základných práv a slobôd. Žalovaný uviedol, že medzi procesné záruky spravodlivého súdneho konania patrí nepochybne aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené a poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, Hiro Balani v. Španielsko, a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a nález sp. zn. -30. Žalovaný je toho názoru, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal so samotnou aktívnou vecnou legitimáciu žalobcu vo vedenom súdnom spore. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že poškodení plánovali postúpiť na žalobcu časti pohľadávok, ktoré vznikli z neuhradenia vystavenej faktúry 1, faktúry 2 a faktúry 3. Poškodení teda mali postúpiť tzv. pohľadávky, ktoré mali voči žalovanému, ktoré však vyplývajú z ich záväzku voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku je práve v rozpore s ustanovením . Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že v každej z predložených zmlúv o postúpení pohľadávky absentuje konkrétny prejav vôle poškodených ako postupcov, týkajúci sa postúpenia samotných pohľadávok na žalobcu. V predložených zmluvách je zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia pohľadávok, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Samotný predmet zmlúv je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia spočíva v tom, že z textu vyplýva, že poškodení plánovali postúpiť svoje pohľadávky, ale z obsahu zmluvy je zrejmé, že tieto pohľadávky predstavujú záväzok poškodených. Uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť predmetných právnych úkonov. Žalovaný v rámci svojej argumentácie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR

sp. zn. zo dňa 22.6.2000, v ktorom súd vykladá pojem neurčitý úkon tak, že ide o prípady, keď úplne chýba určitá vôľa, ako aj v prípade, keď nie je obsah prejavenej vôle účastníka jednoznačný, a výklad pojmu nezrozumiteľný úkon ako taký stav, ak z dôvodu vadného sprostredkovania svojej vôle (napr. sprostredkovaním tejto vôle v texte písomnej zmluvy) je jeho vôľa nejasná. Na podobné závery žalovaný poukázal aj v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 2.6.2014. Žalovaný uviedol, že predložené zmluvy o postúpení pohľadávok sú absolútne neplatné právne úkony. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť zároveň vylučuje možnosť dodatočného schválenia (ratihabície), či dodatočného odpadnutia dôvodu (konvalidácie), nepremlčuje sa a bez akéhokoľvek časového obmedzenia sa jej môže dovolávať každý, pretože táto absolútna neplatnosť pôsobí proti všetkým (erga omnes). Žalovaný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky z o meškania v rozpore s ustálenou judikatúrou, vyjadrenou v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn. , ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Dovolací súd zároveň v rozhodnutí uviedol, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 Zákona o PZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) Zákona o PZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne. Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje dostatok dôvodov, ako aj odkaz na relevantné ustanovenia zákona. Žalobca poukázal ma judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (okrem iného veci G. R. proti Š., rozsudok zo dňa 21.X.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, R. T. proti Š., rozsudok zo dňa 9.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V. D. H. proti H., rozsudok zo dňa 19.4.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. zo dňa 12.5.2004, zo dňa 23.6.2004, sp. zn. zo dňa 15.3.2006, sp. zn. zo dňa 23.8.2006, sp. zn. zo dňa 4.5.2010, sp. zn. zo dňa 12.6.2008). Žalobca uviedol, že nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu. Z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovaného. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že žalovaný sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia prvostupňového súdu (napr. ). Žalobca poukázal aj na ďalšiu judikatúru najvyšších súdnych autorít v nadväznosti na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia (rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci , , , , rozhodnutie ESĽP vo veci Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A č. 254-B, s. 49). Vo vzťahu ku namietanému predmetu zmlúv o postúpení pohľadávok žalobca uviedol, že plne zotrváva na argumentácii prezentovanej v prvostupňovom konaní. Poukázal pritom na ustanovenie . Nárok na náhradu škody, resp. poistného plnenia, podľa žalobcu, vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako (t.j. platobné miesto) uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti. Je potrebné rozlišovať vzťah poškodeného a žalovaného a vzťah poškodeného a žalobcu ako autoservisu. Predmetom tohto konania je nárok poškodeného na krátenú časť náhrady škody z poistnej udalosti, ktorý tento nárok postúpil na žalobcu, t.j. predmetom konania je vzťah poškodeného a žalovaného. Je iba zhoda okolností, že servis vykonávajúci opravu a žalobca, ktorý nadobudol pohľadávku je tá istá osoba. Právne postavenie žalovaného sa postúpením pohľadávky nijako nezmenilo. Pre toto konanie je irelevantné, či pohľadávka autoservisu (a zároveň žalobcu) bola poškodeným uhradená a žalovaný tento vzťah nemá ani právo spochybňovať alebo nejako doň vstupovať. Žalovaný sa môže vyjadrovať iba k týmto pohľadávkam ako takým, nie však ku vzťahu žalobcu a poškodeného. Právo na plnenie poistného plnenia nie je podmienené žiadnou inou skutočnosťou, ako napríklad úhradou faktúry zo strany poškodeného/poisteného. Žalobca pritom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach v otázke úhrady faktúr za opravu, či platnosti zmlúv o postúpení pohľadávky v konaní vedenom pod sp.

zn. , , , , , , nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. . Žalobca poukázal na svoju skoršiu argumentáciu vo vzťahu k platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky o aktívnej legitimácii žalobcu, ako aj vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania.

15. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 7.12.2020.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

17. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

18. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa a Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

20. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

21. Podľa ustanovenia , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

22. Podľa ustanovenia , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

23. Podľa ustanovenia právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

24. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

25. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že zmluvy o postúpení pohľadávky na žalobcu sú neplatné. S týmto právnym názorom žalovaného, odvolací súd nesúhlasí, pretože nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a ustálenej judikatúre súdov.

26. Odvolací súd podľa citovaných zákonných ustanovení uzavrel, že ku vzniku škody na motorových vozidlách poškodených dochádza už samotnou škodovou udalosťou, nie opravou motorového vozidla. Výšku škody nie je možné robiť závislou na tom, ako poškodený s vecou naloží, či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodné. Spôsob, akým

naloží poškodený s poškodenou vecou je bez akejkoľvek súvislosti so vzniknutou škodou. Poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, má pritom priamy zákonný nárok založený § 15 Zákona o PZP voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Pre konanie je preto nepodstatné, či poškodený žalobcovi uhradil faktúru za opravu vozidla, pretože škoda nevznikla opravou motorového vozidla, ani okamihom úhrady faktúry. Ak by poškodený najskôr musel uhradiť faktúru za opravu vozidla, až následne si nárok uplatniť u žalovaného, došlo by tým k popretiu podstaty poistenia, ktorým je prenos negatívnych dôsledkov škodovej udalosti na tretí subjekt - poisťovňu.

27. Odvolací súd za nesprávne považuje aj tvrdenie žalovaného, že zmluvy o postúpení pohľadávky sú neplatné pre rozpor a nasl. . Súd prvej inštancie správne vychádzal zo všetkých relevantných zákonných kritérií uplatňovaných pri výklade právnych úkonov, teda nielen z jazykového vyjadrenia, ale aj z vôle účastníkov zmluvy, úmyslu poškodeného postúpiť svoju pohľadávku, okolností, ktoré predchádzali uzavretiu daných zmlúv o postúpení pohľadávky (Oznámenia o poistnom plnení, na základe ktorých žalovaný čiastočne plnil) a následného správania strán. Toto všetko z pohľadu odvolacieho súdu smeruje k jednoznačnému záveru o určitosti zmlúv o postúpení pohľadávky, a teda ich platnosti, vychádzajúc z ustanovenia .

28. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 sp. zn. , nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. apríla 2015 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , odvolací súd vo vzťahu k ďalším argumentom žalovaného o neplatnosti zmluvy o cesii konštatuje, že výklad žalovaného je prísne formalistický a nerešpektuje skutočnú vôľu zmluvných strán, zásadu „pacta sunt servanta“ a zásadu preferencie platnosti právnych úkonov. Vôľa sporovej strany v zmluve o postúpení pohľadávky je vyjadrená zrozumiteľne, slobodne vážne, odvolací súd nemá dôvod odoprieť právnemu úkonu zamýšľané právne účinky a vyhlásiť zmluvu o postúpení za neplatnú v rozpore s vôľou zmluvných strán.

29. Podľa , poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

30. Podľa , kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

31. Podľa , ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

32. Odvolací súd uvádza, že len za situácie, ak došlo zo strany poisteného k vedomému porušeniu povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 , ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Výsledky dokazovania preukázali, že poškodení si zabezpečili opravu motorového vozidla v servise žalobcu, ktorý im za vykonanie opravy doložil vyúčtovanie vo forme faktúr. Takýto stav nie je dôvodom postupu žalovaného pre aplikáciu ustanovenia a to na krátenie poistného plnenia. Dôvodmi pre krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného bola pri druhej poistnej udalosti oprava motorového vozidla v neautorizovanom servise a rozdiely v cene práce v porovnaní s kalkuláciou žalovaného podľa kalkulácie SW Audanet, pri tretej poistnej udalosti boli náklady za opravu priznané podľa kalkulácie Audatex. K uvedeným dôvodom odvolací súd uvádza, že ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo v danom prípade u žalobcu je nesporné, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov,

opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Podľa odvolacieho súdu nie je preukázaný reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných a neautorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný alebo neautorizovaný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Navyše objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti. Odvolací súd zároveň udáva, že kalkulácia podľa programu Audatex, resp. kalkulácia SW Audanet nie je relevantným dôkazom o výške nákladov na opravu, podstatné pre výšku škody sú vždy skutočné materiálové náklady pri vykonaní konkrétnej opravy.

33. V prejednávanom spore súd prvej inštancie správne posúdil uplatnenú pohľadávku v celkovej výške 836,10 eur, ktorá v jednotlivých sumách 107,64 eur, 503,06 eur a 225,40 eur predstavuje rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy poškodeného vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným ako primeranou, s poukazom na značku a model vozidla, keď vychádzal z cenníkov predložených žalobcom, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v košickom regióne pre osobné motorové vozidlá rovnakej kategórie.

34. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak uložil žalovanému povinnosť uhradiť peňažnú pohľadávku vo výške 107,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 107,64 eur od 10.11.2017 do zaplatenia, peňažnú pohľadávku vo výške 503,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 503,06 eur od 29.10.2017 do zaplatenia a peňažnú pohľadávku vo výške 225,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 225,40 eur od 11.4.2018 do zaplatenia - ako rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy každého poškodeného motorového vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným, titulom nároku na poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia, ktoré sa poskytuje práve za účelom úhrady vzniknutej škody v dôsledku poistnej udalosti.

35. Podľa § 11 ods. 7 Zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

36. Z citovaného ustanovenia § 11 ods. 7 Zákona o PZP vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania ( ). Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnil. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania by mu vznikla až doručením právoplatného rozsudku vo veci, keďže v tomto prípade bol žalovaný stranou sporu, teda sa mu nedoručuje iba právoplatný rozsudok, ale rozsudok, proti ktorému má ako strana sporu právo odvolať sa, čo žalovaný aj využil. Doručenie právoplatného rozsudku ako moment pre začatie plynutia lehoty na plnenie a aj vzniku omeškania žalovaného s peňažným plnením by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by žalovaný nebol stranou sporu, ani intervenientom a poistený - škodca by žalovanému ako poisťovateľovi predložil právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť poškodenému.

37. Odvolací súd je toho názoru, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ustanovenia vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí plnenie v lehote podľa zákona o PZP a to bez ohľadu na to, či pritom porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia Zákona o PZP.

38. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.

39. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).