Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-50-2021.pdf
PDF · 114.37 KB
Case nature
Subarea
9Co/50/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcov: 1/ H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX, 2/ K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, obaja zastúpení ZASTAVME ÚŽERU
- Občianske združenie na právnu ochranu občana a finančného spotrebiteľa, so sídlom Pod Hájom 1367/169, Dubnica nad Váhom, IČO: 51 255 022, proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, 2/ U9, a.s., so sídlom Zelinárska 6, Bratislava, IČO: 35 849 703, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov 1/, 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 12.apríla 2021 č.k. 4C/19/2021-76, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovaní 1/,2/ nemajú voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil a rozhodol, že žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznáva. 1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobcovia domáhali, aby súd nariadil žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov - záložcov, nachádzajúcim sa v k. ú. L., obec L., okres G., zapísaným Okresným úradom G., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX, a to: pozemku registra „C“, parc. č. XXX/X, o výmere XXX G.X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria; pozemku registra „C“, parc. č. XXX/X, o výmere XXX G.X, druh pozemku - záhrady; pozemku registra „C“, parc. č. XXX/X, o výmere XXX G.X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria; pozemku registra „C“, parc. č. XXX/X, o výmere XX G.X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria; stavbe súp. č. XX na parcele registra „C“ č. XXX/X, charakteristika stavby - rodinný dom, vrátane všetkých súčastí a príslušenstva (ďalej len „nehnuteľnosti“) a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V návrhu uviedli, že so žalovaným 1/ uzatvorili dňa 16.12.2011 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou. Namietali, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Mali za to, že dojednanie obsiahnuté v zmluve týkajúce sa poistenia zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súčasťou zmluvy o splátkovom úvere je aj Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a Mandátna zmluva zo dňa 16.12.2011. Poukázali na to, že táto zmluva umožňuje bez súdnej kontroly vymôcť od spotrebiteľa aj plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. Za takúto podmienku označili dojednanie uvedené v časti IV., bode 3 písm. f/ tejto zmluvy. Nakoľko sa žalobcovia dostali do omeškania s platením mesačných splátok, veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Dňa 22.8.2019 bolo zo strany záložného veriteľa - žalovanej 1/ vypracované oznámenie o začatí výkonu záložného práva podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z predmetného oznámenia ale nevyplýva, v akej výške si nárokuje uspokojiť pohľadávku vzniknutú zo zmluvy o splátkovom úvere. Mali za to, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je neprimeraný, a to s prihliadnutím na výšku pohľadávky, ktorá nie
je nikde uvedená. Dňa 24.2.2021 bola žalobcom obyčajnou zásielkou, ako aj doporučenou zásielkou, doručená listina od žalovanej 2/ označená ako Výzva na umožnenie vykonania znaleckej obhliadky a ohodnotenia nehnuteľnosti. Žalobcovia sú vlastníkmi dotknutých nehnuteľností a výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou by mohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do ich majetkových práv. V prípade vykonania záložného práva by žalobcovia prišli o nehnuteľnosť, ktorá má pre nich dôležitý význam, nakoľko je to ich domov, kde majú aj trvalý pobyt. Dcéra a matka žalobcu 1/ by stratili domov a stratili by tak základné právo na obydlie a plnohodnotný život. Upozorňovali, že žalovaná 1/ ako navrhovateľ dražby a žalovaná 2/ ako dražobník pristúpili k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou bez súdnej kontroly zmluvných podmienok a bez súdnej kontroly, či právo žalovanej 1/ na plnenie existuje, pričom žalobcovia nemajú možnosť výkon záložného práva zastaviť. Pokiaľ ide o ustálenie, či žalovaná 1/ má pohľadávku voči žalobcom a v akej výške, to je predmetom sporu vedeného na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 32Csp/1/2020. V uvedenom spore žalovaná 1/ vzala žalobu späť v časti sumy 2 018,50 € z dôvodu, že žalobcovia mesačne uhrádzajú splátky, aj keď nie vždy v stanovenej výške. Zároveň poukázali na skutočnosť, že podali žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu - Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy, ktorá vznikla zo Zmluvy o splátkovom úvere. Toto konanie je vedené na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 31C/5/2020. Nakoľko sú toho názoru, že úver je bezúročný a bezpoplatkov, záložná zmluva, ktorá je základným podkladom pre vykonanie dražby je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Nariadením neodkladného opatrenia by bola žalobcom poskytnutá ochrana do rozhodnutia v predmetných konaniach, aby samotným výkonom záložného práva nevznikol ťažko napraviteľný stav. Zdôrazňovali, že požadovaným neodkladným opatrením nedôjde k neprimeranému zásahu do právnych vzťahov medzi stranami sporu, nakoľko následky plynúce z neodkladného opatrenia pre žalovanú 1/ ako finančnú inštitúciu s neporovnateľným finančným zázemím a krytím sú v porovnaní s hrozbou straty bývania pre žalobcov a ich rodinu zanedbateľné.
1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c), d) , § 161 ods. 1,2 , § 230 C.s.p. ,§ 329 ods. 3 C.s.p. keď v prvom rade skúmal, či sú v prejednávanej veci splnené procesné podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Jednou z negatívnych procesných podmienok je aj prekážka veci rozhodnutej, ktorá je upravená v § 230 C.s.p. V zmysle tohto ustanovenia, ak sa o tej istej veci právoplatne rozhodlo, nemožno o nej rozhodovať znovu. Kritéria pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci sú vymedzené totožnosťou osôb (sporových strán) a totožnosťou predmetu konania. O totožnosť osôb ide vtedy, ak sa v konaní zúčastňujú tie isté osoby ako v konaní ukončenom právoplatným rozhodnutím súdu. O totožnosť predmetu konania pôjde vtedy, ak sa žalobný nárok spolu s jeho skutkovým odôvodnením zhoduje s predchádzajúcim návrhom v konaní, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté. Rovnako je to aj v prípade opätovného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, kedy právoplatné rozhodnutie súdu o predchádzajúcom návrhu zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre nový návrh, ktorým by sa navrhovateľ za nezmenenej skutkovej situácie domáhal nariadenia neodkladného opatrenia s totožným obsahom. V nadväznosti na to Civilný sporový poriadok v § 329 ods. 3 ustanovuje, že ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 1.3. Súd prvej inštancie uviedol, že lustráciou v súdnom registri a následne z pripojeného spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. 5C/46/2019 zistil, že žalobcovia sa v uvedenom konaní domáhali vydania obsahovo totožného neodkladného opatrenia ako v prejednávanej veci, t.j. aby súd nariadil žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V návrhu uviedli, že riadne nesplácali úver poskytnutý im na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, žalobkyňa preto na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy zo dňa 16.12.2011 navrhla vykonanie dobrovoľnej dražby identických nehnuteľností, pričom samotnú dražbu organizovala žalovaná 2/. Žalobcovia považovali predmetný úver za bezúročný a bezpoplatkov, úverovú zmluvu a záložnú zmluvu za obsahujúce neprijateľné zmluvné podmienky, to všetko z rovnakých dôvodov ako v tejto veci. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami odôvodnili tiež rovnako ako v prejednávanej veci, t.j. tým, že žalovaná 1/ ako navrhovateľ dražby a žalovaná 2/ ako dražobník pristúpili k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou bez súdnej kontroly zmluvných podmienok a toho, či právo žalovanej 1/ na plnenie existuje, pričom žalobcovia nemajú možnosť výkon záložného práva zastaviť, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do ich majetkových práv. Okresný súd Malacky uznesením zo dňa 19.12.2019 č.k. 5C/46/2019-45 návrhu žalobcov v plnom
rozsahu vyhovel a uložil im v lehote 30 dní podať návrh vo veci samej. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ uznesením zo dňa 30.6.2020 č.k. 8Co/86/2020-242 uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odvolací súd skonštatoval, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené už z toho dôvodu, že žalobcovia neosvedčili existenciu nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. V tejto súvislosti uviedol, že žalobcovia síce namietali viaceré ustanovenia zmluvy o úvere a neoprávnenosť pripravovanej dražby, avšak neuviedli žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by mohli zakladať dôvodné pochybnosti o platnosti celej úverovej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva. Vo vzťahu k žalovanej 2/ neboli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia aj z dôvodu nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie, pričom vo vzťahu k nej by rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia nebolo taktiež materiálne vykonateľné. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 17.8.2020.
1.4. Z porovnania oboch návrhov žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalobcovia oproti predchádzajúcemu návrhu tvrdia z hľadiska skutkového naviac len to, že: a/ im došla ďalšia výzva na umožnenie vykonania znaleckej obhliadky nehnuteľností, b/ zaplatili niekoľko ďalších splátok úveru, c/ na Okresnom súde Malacky sa pod sp. zn. 32Csp/1/2020 vedie konanie, predmetom ktorého je ustálenie, či žalovaná 1/ má voči žalobcom pohľadávku a d/ v konaní vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 31C/5/2020 sa voči žalovanej 1/ domáhajú určenia neplatnosti záložnej zmluvy. Uvedené skutočnosti však podľa názoru súdu nepredstavujú takú zmenu skutkových okolností, ktorá by bola významná pre rozhodnutie o navrhovanom neodkladnom opatrení. Hoci žalobcovia v opätovnom návrhu ako aj v žalobe uviedli ďalší (nový) dôvod neplatnosti záložnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý vyvodzujú z bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru, toto ich tvrdenie nemôže mať na posúdenie otázky existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci žiaden vplyv, nakoľko ide len o doplnenie právnej argumentácie vychádzajúcej zo skutkových okolností jestvujúcich už v čase uzavretia úverovej a záložnej zmluvy, teda ešte pred vydaním predchádzajúceho rozhodnutia o neodkladnom opatrení a o žiadnu zmenu skutkových okolností sa tak v tejto súvislosti nejedná. Žalobcom nič nebránilo, aby spomínanú právnu argumentáciu uplatnili už v predchádzajúcom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
1.5. Vzhľadom na to, že žalobcovia sa podaným návrhom domáhajú voči žalovaným nariadenia neodkladného opatrenia s obsahovo totožným petitom ako v právoplatne skončenom konaní Okresného súdu Malacky sp. zn. 5C/46/2019, pričom po vydaní zamietajúceho uznesenia v uvedenej veci nedošlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, súdu neostalo iné, len konanie o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zastaviť pre existenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci (§ 230 v spojení s § 161 ods. 1 C.s.p.).
1.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p. V danom prípade bolo konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavené z dôvodu prekážky právoplatnej rozhodnutej veci, procesné zavinenie na zastavení konania je preto potrebné pričítať žalobcom, v dôsledku čoho náhrada trov konania patrí žalovaným. Keďže však žalovaným doposiaľ v súvislosti s konaním o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadne trovy nevznikli, súd im nárok na náhradu trov konania nepriznal
2. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1/,2/ ktorí žiadali aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Svoje odvolanie odôvodnili tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ustanovenie § 365ods. 1 písm. d), f), h) C.s.p.). Poukázali na odôvodnenie napadnutého uznesenia a mali zato, že dôvodom, pre ktorý nie je možné použiť prekážku právoplatne rozhodnutej veci v prípade konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je, že prekážka res iudicati sa vzťahuje na rozhodnutia vo veci samej, ale uznesenie o neodkladnom opatrení nie je rozhodnutie vo veci samej. Poukázali na rozhodnutie NS SR sp. zn 5M Cdo 13/2007 a trvali na tom, prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa v prípade konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedá aplikovať. Inštitút neodkladných opatrení upustil od pojmového znaku predbežnosti a dočasnosti ako tomu bola za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (preto došlo aj k terminologickej zmene z predbežných opatrení na neodkladného opatrenia),
pretože po nariadení neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutné nasledovať konanie vo veci samej (ustanovenia § 336 C.s.p.); súd nemusí uložiť navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Civilný sporový poriadok na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku upustil od pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby predbežného (teraz neodkladného) opatrenia na konanie vo veci samej (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 160/2018). Z uvedeného vyplýva, že v prípade neodkladných opatrení nariadených pred začatím konania vo veci samej, pri ktorých súd neuloží povinnosť podať žalobu, neodkladné opatrenie konzumuje vec samu a preto ho možno považovať za rozhodnutie vo veci samej (časť rozhodovacej praxe ho však zaraďuje pod rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, t. j. nie pod rozhodnutie vo veci samej (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 3 Obdo 1/2017)
- v takom prípade rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdzuje alebo mení uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia spadá pod definíciu rozhodnutia vo veci samej a teda proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie (R 76/2018 uznesenie NS SR sp. zn. 4 Obdo 66/2017), keď k rovnakému záveru sa prikláňa aj právna spisba. V prípade, ak sa nariadilo neodkladné opatrenie počas konania vo veci samej je zrejmé, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení nie je rozhodnutím vo veci samej. Spornou však ostáva otázka, či rozhodnutie odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení (potvrdzujúce alebo zmeňujúce) možno považovať za rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Táto spornosť je podmienená tým, či sa pod rozhodnutím, ktorým sa konanie končí má na mysli skončenie hlavného meritórneho konania alebo skončenie konania o neodkladnom opatrení. Žalobcovia poukázali na ďalšie rozhodnutia NS SR sp. zn. 8 Cdo 83/2017; 3 Cdo 165/2017, 3 Cdo/157/2017 (R 21/2018) 2.1. Žalobcovia ďalej uviedli, že pokiaľ ale po vydaní uznesenia zamietajúceho návrh na nariadenie predbežného opatrenia dôjde k zmene pomerov (k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie), nezakladá už právoplatné rozhodnutie zamietajúce návrh na nariadenie predbežného opatrenia prekážku veci rozhodnutej (§ 159 ods. 3 O.s.p.) a súd môže rozhodnúť o novom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, i keby prípadne išlo o návrh toho istého účastníka s petitom identickým ako bol petit návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol skôr (pred zmenou pomerov) právoplatne zamietnutý uznesením súdu. Len v prípade takejto zmeny pomerov by do úvahy prichádzala možnosť dosiahnutia ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu iným právnym prostriedkom (§ 243e ods. 1 O.s.p.) - podaním nového návrhu na nariadenie predbežného opatrenia; len v takomto prípade by uvedená možnosť dosiahnutia ochrany práv a zákonom chránených záujmov mohla viesť k odmietnutiu mimoriadneho dovolania ako procesné neprípustného. (Zbierka NS 3/2011 - R 25/2011). Zmyslom neodkladného opatrenia, ktoré má len dočasný charakter je - na rozdiel od neodkladného opatrenia, ktorého výrok je totožný s výrokom vo veci samej - poskytnúť ochranu iba do určitého momentu, spravidla do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Z uvedeného možno uzavrieť, že negatívna procesná podmienka res iudicate sa vzťahuje len na rozsudky ako meritórne rozhodnutia. Na základe uvedeného poukázali na skutočnosť, že Uznesenie Okresného súdu Malacky sp. zn. 5C/46/2019 zo dňa 19.12.2019, ktoré bolo Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 8Co/86/2020 zo dňa 30.6.2020 zrušené, nebolo meritórnym rozhodnutím, nakoľko vo II. výrokovej časti petitu bola navrhovateľom uložená povinnosť v lehote 30 dní od doručenia uznesenia neodkladného opatrenia podať návrh vo veci samej. V opätovnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preukázali skutočnosť, že žalobcovia podali žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu - Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy, ktorá vznikla zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.12.2011. Toto predmetné konanie je vedené na Okresnom súde Malacky sp. zn.: 31C/5/2020. Tak isto preukázali , že sám žalovaný 1/ podal na Okresnom súde Malacky sp. zn.: 32Csp/1/2020 žalobu o zaplatenie 61 883,42 € s príslušenstvom. 2.2. Žalobcovia mali zato, že nariadením neodkladného opatrenia by bola poskytnutá ochrana do rozhodnutia v predmetných súdnych konaniach, aby napokon samotným výkonom záložného práva nevznikol ťažko napraviteľný stav. Jednoznačne vyplýva, že žalobcovia sa domáhajú určenia neplatnosti úverovej zmluvy a neprijateľnosti zmluvných podmienok tejto úverovej zmluvy, ktoré môžu mať vplyv na výšku pohľadávky žalovaného 1/ voči žalobcom, preto je namieste, aby sa do rozhodnutia vo veci samých nepokračovalo vo výkone záložného práva. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a predložené listinné dôkazy mali za to, že prvoinštančný súd vychádzal z nesprávne zisteného skutkové stavu, nevykonal dôkazy potrebné k náležitému zisteniu skutkového stavu veci, nesprávne vec právne posúdil a nerešpektoval záujme právnej úpravy neodkladných opatrení zabezpečiť vymožiteľnosť práva. Je zjavné, že v predmetných právnych veciach ešte nie je vydané meritórne rozhodnutie a preto sa v uvedenom prípade nejedná o res judicate a súd prvej inštancie uvedené uznesenie založil na
nesprávnom právnom posúdení. Podľa ustanovenia § 329 ods. 3 C.s.p. ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, (vedené dva súdne spory ohľadom pravosti výšky pohľadávky) nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci (Veľký komentár k C.s.p. str. 1120- 1121). 3. Žalovaní 1/,2/ sa k odvolaniu žalobcov 1/,2/ písomne nevyjadrili. 4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/,2/ nie je dôvodné. 5.1. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 5.2. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 5.3. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. 5.4. Podľa § 329 ods. 3 C.s.p. ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 6. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae) nastáva vtedy, ak sa má v ďalšom konaní prerokúvať totožná vec, o ktorej už v inom konaní bolo právoplatne rozhodnuté. O totožnú vec ide vtedy, pokiaľ ide v novom konaní o (i) ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka (ii) rovnakého predmetu konania a (iii) tých istých osôb. Rovnaký (totožný) predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, ktorými bol uplatnený. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako bol súdom skutok (skutkový dej), ktorý bol predmetom pôvodného konania, posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná i vtedy, ak skutok (skutkový dej) bol doteraz posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne. O rovnaký (totožný) predmet konania ide tiež vtedy, ak bol rovnaký skutok v novom konaní právne kvalifikovaný inak než v konaní pôvodnom (porov. uznesenie NS ČR sp. zn. 28 Cdo 3199/2009). V širšom ponímaní prekážka rei iudicatae súvisí s účinkami právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Z formálneho hľadiska nadobúda právoplatnosť rozhodnutie, ktoré nie je možné napadnúť riadnym opravným prostriedkom (konečnosť rozhodnutia). K materiálnym stránkam (účinkom) právoplatnosti rozhodnutia náleží jeho nezmeniteľnosť (prejavuje sa ako prekážka rei iudicatae) a jeho záväznosť (porov. napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Rakúska Oberster Gerichtshof) sp.zn. 1 Ob 574/95; uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 586/2011 ; rozsudok NS ČR sp. zn. 23 Cdo 2890/2009 ). 6.1. Právoplatné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zakladá procesnú prekážku res iudicata pre nový návrh, ktorým by sa navrhovateľ z rovnakých dôvodov a za nezmenenej skutkovej situácie domáhal nariadenia neodkladného opatrenia s totožným obsahom. Súd je povinný konanie o takomto návrhu zastaviť v zmysle § 161 ods. 2 C.s.p. pre nedostatok negatívnej procesnej podmienky podľa § 230 C.s.p. Uvedené závery sa primerane vzťahujú aj na právoplatné uznesenie o zamietnutí návrh na nariadenia neodkladného opatrenia a ním založenú prekážku res iudicata. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na ustálenú judikatúru súdov, podľa ktorej pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností oproti stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania o predchádzajúcom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tvorí právoplatné uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku veci právoplatne rozsúdenej (pozri stanovisko č. XX/XXXX uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2011; uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 249/2010, nález ÚS SR IV. ÚS 256/2012 z 18. septembra 2012, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29 Cdo 841/2007, sp. zn. 21 Cdo 4537/2011 sp.zn. 29 Odo 762/2004). 7. Ako vyplýva z obsahu spisu a tak ako to zistil aj súd prvej inštancie (pozri odsek 1.3.) žalobcovia 1/,2/ sa v konaní vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 5C/46/2019 domáhali vydania obsahovo totožného neodkladného opatrenia ako v prejednávanej veci, t.j. aby súd nariadil žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V návrhu uviedli, že riadne nesplácali úver poskytnutý im na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, žalobkyňa preto na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy zo dňa 16.12.2011 navrhla vykonanie dobrovoľnej dražby identických nehnuteľností, pričom samotnú dražbu organizovala žalovaná 2/. Žalobcovia považovali predmetný úver za bezúročný a bezpoplatkov, úverovú zmluvu a záložnú zmluvu za obsahujúce neprijateľné zmluvné podmienky, to všetko z rovnakých dôvodov ako v tejto veci. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami odôvodnili tiež rovnako ako v prejednávanej veci,
t.j. tým, že žalovaná 1/ ako navrhovateľ dražby a žalovaná 2/ ako dražobník pristúpili k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou bez súdnej kontroly zmluvných podmienok a toho, či právo žalovanej 1/ na plnenie existuje, pričom žalobcovia nemajú možnosť výkon záložného práva zastaviť, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do ich majetkových práv. Okresný súd Malacky uznesením zo dňa 19.12.2019 č.k. 5C/46/2019-45 návrhu žalobcov v plnom rozsahu vyhovel a uložil im v lehote 30 dní podať návrh vo veci samej. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ uznesením zo dňa 30.6.2020 č.k. 8Co/86/2020-242 uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 17.8.2020. 8. Porovnaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného súdu v konaní sp. zn. 5C/46/2019 a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 7.3.2021, t.j. toho, ktorý je predmetom tohto (aktuálneho) konania, odvolací súd v súlade so súdom prvej inštance (pozri odsek 1.4.) /dospel k záveru, že sa jedná o úplne identické návrhy. Žalobcovia 1/ a 2/ totiž v obidvoch návrhoch na vydanie neodkladného opatrenia určili rovnaký okruh subjektov/strán sporu, (dokonca v nezmenenom procesnom postavení), obidvomi návrhmi sa domáhali totožnej procesnej súdnej ochrany a svoj návrh vymedzili identickými skutkovými okolnosťami. Žalobcami tvrdené skutočnosti, že im došla ďalšia výzva na umožnenie vykonania znaleckej obhliadky nehnuteľností, že zaplatili niekoľko ďalších splátok úveru, že na Okresnom súde Malacky sa pod sp. zn. 32Csp/1/2020 vedie konanie, predmetom ktorého je ustálenie, či žalovaná 1/ má voči žalobcom pohľadávku a v konaní pod sp. zn. 31C/5/2020 konanie o určenia neplatnosti záložnej zmluvy nepredstavujú takú zmenu skutkových okolností významných pre rozhodnutie, ktoré umožňujú priestor na podanie nového návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 9. Vzhľadom na uvedené správne postupoval súd prvej inštancie, keď konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 7.3.2021 pre nedostatok negatívnej procesnej podmienky podľa § 230 C.s.p. v zmysle § 161 ods. 2 C.s.p. zastavil a odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil. 10. Odvolací súd nepovažuje vzhľadom na svoje závery (pozri odsek 6.-6.1.) námietky žalobcov za dôvodné. Nemôže vzhľadom na ustálenú judikatúru obstáť ich obrana, že negatívna procesná podmienka res iudicate sa vzťahuje len na rozsudky ako meritórne rozhodnutia a keďže v predmetných právnych veciach ešte nie je vydané meritórne rozhodnutie preto sa v uvedenom prípade nejedná o res iudicate. Ďalšími námietkami žalobcov 1/,2/ sa odvolací súd bližšie nezoberal, keď tieto nemajú žiadny vplyv na zastavenie konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd poukazuje nato, že Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). 11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní boli plne úspešný žalovaní 1/, 2/ preto by im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že žalovaným 1/,2/ v odvolacom konaní trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalovaní 1/,2/ nemajú voči žalobcom 1/,2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).