Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/46/2019

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľov: 1. Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.. XX, 2. Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.. XX, obaja zast. ZASTAVME ÚŽERU - Občianske združenie na právnu ochranu občana a finančného spotrebiteľa, so sídlom Pod Hájom 1367169-44, Dubnica nad Váhom, IČO: 512 255 022 proti odporcom: 1. Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, 2. Dražobná spoločnosť, a.s., IČO: 35 849 703, so sídlom Zelinárska 6, Bratislava o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

I. Súd nariaďuje odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam v bezpodielovom vlastníctve navrhovateľov - záložcov nachádzajúce sa v katastrálnom území C., obec: C., okres: M. zapísané Okresným úradom - katastrálnym odbor M. na liste vlastníctva č. XXX a to: pozemok registra „C“

- parcelné číslo XXX/X o výmere XXX m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria

- parcelné číslo XXX/X o výmere XXX m2 druh pozemku záhrady

- parcelné číslo XXX/X o výmere XXX m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria

- parcelné číslo XXX/X o výmere XX m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria stavby súpisné číslo XX na parcele registra „C“ číslo XXX/X - charakteristika stavby - rodinný dom

vrátane všetkých súčastí a príslušenstva a to do právoplatnosti skončenia súdneho konania vo veci samej.

II. Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í v lehote 30 dní od doručenia neodkladného opatrenia podať návrh vo veci samej.

III. Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške 33 Eur za podaný návrh do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Navrhovatelia sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.10.2019 domáhali vydania neodkladného opatrenia podľa ust. a nasl. . Svoj návrh odôvodnili tým, že s odporcom v 1. rade uzavreli dňa 16.12.2011 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Podľa čl. IV. bodu 4 sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa spravovať podľa Obch. zák..

2. Navrhovatelia vo svojom návrhu poukázali na ust. o bankách v znení platnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy.

3. Ďalej poukázali na ust. § 52 - 53 Obč. zák. a uvádzali, že nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

4. V zmysle čl. 3 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkovej hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

5. V dôvodoch návrhu navrhovatelia tiež uviedli, že pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. pritom podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikania a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

6. Navrhovatelia uvádzali, že predmetom úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX je poskytnutie splátkového úveru na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností (ďalej len úver) bankou dlžníkovi ako privátnemu klientovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto úverovej zmluve. Dlžník je povinný za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve.

7. Navrhovatelia ďalej v návrhu citujú základné podmienky uzavretej úverovej zmluvy, uvádzajú, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou v zmysle , ako aj v zmysle o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 90/13/ESH.

8. Navrhovatelia ďalej citujú ust. , .

9. Navrhovatelia ďalej uvádzajú, že odporca v 1. rade je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a oni sú spotrebiteľmi, keďže sú fyzickými osobami, ktorým bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len RPMN), výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

10. V súlade s ust. absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

11. Podľa zmluvy uzavretej medzi navrhovateľmi a odporcom v 1. rade o splátkovom úvere je preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonnom o spotrebiteľských úveroch v zmysle a to RPMN a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej RPMN.

12. RPMN patrí medzi základné informácie, ktoré je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi už pri ponuke spotrebiteľského úveru. RPMN musí byť uvedená a v zmluve o spotrebiteľskom úveru. Ak nie je RPMN uvedená v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

13. RPMN má pre spotrebiteľa význam aj pri porovnávaní výhodnosti úverových produktov jednotlivých veriteľov, nakoľko správnosť údaja o RPMN spotrebiteľ nemá možnosť si overiť, je dôležité, aby pred podpísaním zmluvy si dôkladne overil počet a výšku splátok a výšku všetkých poplatkov zahrnutých v zmluve a na základe výšky nákladov a úver zvážil, či daný úver je pre neho prijateľný.

14. Navrhovatelia poukázali na to, že výpočet sumy, ktorú majú podľa zmluvy zaplatiť je celková suma 140.964,20 Eur, t.j. 6,51 % RPMN. Podľa Národnej banky SR bola za tretí štvrťrok roku 2011 RPMN na spotrebiteľské úvery so zabezpečením alebo leasing vo výške viac ako 6.500 Eur s dobou splatnosti od 10 rokov stanovená vo výške 4,87 %. Navrhovatelia by teda predmetný úver preplatili o 72.364,20 Eur, čo je o 105,487 % viac ako poskytnutý úver.

15. Podľa predloženej zmluvy o splátkovom úvere je preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle ust. , výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve je pritom uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením.

16. Navrhovatelia ďalej v návrhu uviedli, že účelom uvádzanej právnej úpravy je poskytnutie ochrany spotrebiteľov. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úvere a poplatkov súvisiacich s úverom. Odporca v 1. rade pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskou úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky.

17. Navrhovatelia ďalej poukazovali na časť zmluvy týkajúcej sa poistenia, ktorá je vložená do zmluvy a túto považujú za zjavne neprimeranú a vo svojich účinkoch zakladajúcu hrubá nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, keďže akákoľvek zmluvná podmienka, ktorá vychádza z vopred prezumovaného súhlasu spotrebiteľa je vychádzajúc podporne aj z ust. § 44 ods. 1 Obč. zák. podmienkou neprijateľnou. Súvisiace zmluvné podmienky zaradené v predmetnej časti úverovej zmluvy sú vo vzťahu k spotrebiteľovi hrubo nevyvážené. Konštrukcia zmluvných podmienok je jasným príkladom toho ako banka u priemerného a neznámeho spotrebiteľa dosiahne viazanosť zmluvou o ktorej uzavretie nemusí mať spotrebiteľ vôbec záujem. Ide pritom o závažný zmluvný vzťah - poistenie pre prípad niektorých životných udalostí, ktorého uzavretiu by malo predchádzať náležitá informačná poučovacia povinnosť veriteľa.

18. Zmluvná podmienka poistenia ustanovuje a predpokladá zjavnú viazanosť sprostredkovateľskej zmluvy a zmluvy o poistení. V tomto zmysle je potrebné aj viazanosť oboch zmlúv posúdiť v kontexte aplikácie ust. § 52a ods. 2 Obč. zák..

19. Navrhovatelia uvádzali tiež, že súčasťou zmluvy o splátkovom úvere je aj Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a Mandátna zmluva zo dňa 16.12.2011, pričom citujú konkrétne ustanovenia týchto zmlúv.

20. Dohodnuté zmluvné podmienky pokladajú ako hrubo neprimerané, nemorálne a nevyvážené. Je neprijateľné aby bol spotrebiteľ vystavený zmluvnej podmienke, ktorej následkom bude permanentné ohrozovanie jeho súkromného života a ústavných práv na súkromie a obydlie a to iba z dôvodu, že je účastníkom záväzkovo - právneho úverového vzťahu. Takáto zmluvná podmienka nepatrí do slušnej spoločnosti a je negatívnej prezentáciou bankovej inštitúcie, ktorá takéto zmluvné podmienky vo svojej zmluve vôbec použila. S poukazom na dôvody návrhu pokladajú navrhovatelia predmetnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k právam spotrebiteľa ako dojednania zakladajúce hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa podľa ust. § 53 Obč. zák..

21. Navrhovatelia sa dostali do omeškania s platením mesačných splátok a veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Dňa 22.08.2019 bolo zo strany záložného veriteľa, odporcu v 1. rade vypracované oznámenie o začatí výkonu záložného práve podľa ust. § 151l ods. 1 Obč. zák.. Z tohto oznámenie odporcu v 1. rade nevyplýva v akej výške si nárokuje uspokojiť pohľadávku vzniknuté zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.12.2011.

22. Dňa 07.10.2019 bola navrhovateľovi v 1. rade obyčajnou zásielkou doručená listina od odporcu v 2. rade ako výzva na umožnenie vykonania znaleckej ohliadky a ohodnotenia nehnuteľnosti. Navrhovateľke v 2. rade toto oznámenie bolo oznámenie nasledujúci deň, t.j. 08.10.2019 doporučenou poštou.

23. Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva je zjavné, že predmetom dražby je konkrétna nehnuteľnosť, navrhovatelia však majú za to, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je neprimeraný, a to s prihliadnutím na výšku pohľadávky, ktorá nie je nikde uvedená.

24. Výkon záložného práva sa má vykonať bez sudcu na pohľadávku, ktorej časť predstavuje plnenie z neprijateľných podmienok a plnenie v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Reálne hrozí, že sa vykoná záložné právo v rozpore pravidlami verejného poriadku, o výške pohľadávky rozhodne nie je súd, ale podnikateľ a nútené postihnutie majetku vykoná nie súdny exekútor, ale podnikateľ. Navrhovatelia poukazujú na to, že záložná zmluva obsahuje možnosť výkonu záložného práva aj mimosúdne. Najmenej v tejto časti považujú zmluvu za neplatnú podľa ust. § 39 Obč. zák.. Táto právna úprava odporuje princípom práva EÚ.

25. Záložné právo v podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s a to bez akejkoľvek (preventívnej) ingerencie súdnej moci. Podľa navrhovateľov je otázne či takáto konštrukcia neodporuje základným súkromnoprávnym zásadám, najmä zásade rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov, kedy je vlastníckemu právu nadradené iné vecné právo vykonávané bez verifikácie oprávnenosti a dôvodnosti jeho výkonu zmocneným orgánom štátnej moci (súdom).

26. Navrhovatelia ďalej dôvodia, že výkon práva má v právnom štáte principiálne limity, na ktorých musí spoločnosť bezvýhradne trvať, pričom týmito princípmi nie je si kúpiť rýchlo, lacno a pri nerešpektovaní ústavných práv osôb. Absentuje akákoľvek súdna kontrola dôvodnosti, oprávnenosti a najmä primeranosti výkonu záložného práva, ktorá by bolo normatívnym pretavením základných hodnôt ústavného poriadku SR. V prípade vykonania záložného práva by navrhovatelia prišli o nehnuteľnosť, ktorá má pre nich dôležitý význam, nakoľko je to ich domov, kde majú aj trvalý pobyt. Dcéra a rodičia navrhovateľa v 1. rade by stratili domov a stratili by tak základné právo na obydlie a plnohodnotný život ako aj základné právne istoty v rodinu.

27. Navrhovatelia tiež uvádzajú, že záložný veriteľ si svojou úvahou a posúdením plnenia podmienok zmluvného vzťahu zabezpečuje exekučný titul, ktorý následne, ak je aj v pozícii dražobníka, sám nútene voči dlžníkovi vykonáva. Nezávislosť a nestrannosť je len jednou, aj keď mimoriadne dôležitou, z ústavných požiadaviek, ktoré musia byť kladené na dražobníkov a ktoré právna úprava svojou konštrukciou nezabezpečuje. Nebolo a ani nemôže byť zmyslom a cieľom právnej úpravy výkonu záložného práva to, aby niekto v dražbe kúpil rýchlo a lacnejšie. Výkon práva má v právnom štáte principiálne limity, na ktorých musí spoločnosť za každých okolností bezvýhradne trvať, pričom týmito princípmi nie sú kúpiť rýchlo, lacno a pri nerešpektovaní ústavných práv osôb. Absentuje akákoľvek súdna kontrola dôvodnosti, oprávnenosti a najmä primeranosti výkonu záložného práva, ktorá by bola normatívnym pretavením základných hodnôt ústavného poriadku SR.

28. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

29. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

30. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

31. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

32. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

33. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

34. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania. Zákon predpokladá ako dôvod pre uplatnenie takejto formy procesného zabezpečenia potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdivosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.

35. Vyžaduje sa, aby navrhovateľ osvedčil súdu základné skutočnosti, teda nárok a osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť teda preukázaný nepochybne. Súd je preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia povinný zvážiť a rozhodnúť, pričom však pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd nie je povinný vykonávať dokazovanie ani výsluchom účastníkov. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.12.2012, sp. zn. ).

36. Aj v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia musí navrhovateľ produkovať také skutočnosti, ktoré môžu smerovať k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia predbežného opatrenia (viď aj rozhodnutie č. 15/1972 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanov).

37. Skúmajúc, či sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, sa súd oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, výpisom z listu vlastníctva č. 778 pre katastrálne územie Kostolište, Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru, zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.12.2011, Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnou zmluvou zo dňa 16.12.2011, oznámením o začatí výkonu záložného práva podľa § 151l ods. 1 Obč. zák. zo dňa 22.08.2019 zaslanou odporcom v 1. rade navrhovateľke v 2. rade, výzvou na umožnenie vykonania znaleckej ohliadky a ohodnotenia nehnuteľnosti, oznámením termínu znaleckej ohliadky zaslanou odporcom v 2. rade navrhovateľovi v 1. rade zo dňa 04.10.2019, súhrnnou informáciou o údajoch o novoposkytovaných spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2011, stanovami občianskeho združenia ZASTAVME ÚŽERU a ďalším obsahom spisu.

38. Súd po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi, ktorými navrhovatelia osvedčovali svoj nárok, dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný v uložení zákazu nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami voči odporcom. Súd mal preukázané z oznámenia o začatí výkonu záložného práva ako aj z výzvy na umožnenia vykonania znaleckej ohliadky, ako aj z listu vlastníctva č. 778 pre kat. úz. Kostolište, že odporcovia v1. a 2. rade začali realizovať výkon záložného práva voči navrhovateľom. Preto je nutné dočasne upraviť pomery účastníkov tak, aby v prípade úspechu ich návrhu vo veci samej bolo takéto rozhodnutie možné vykonať.

39. Z obsahu spisu je evidentné, že navrhovatelia sledujú záujem naďalej bývať vo vyššie špecifikovaných nehnuteľnostiach. Neodkladné opatrenie sa dotýka práva na obydlie, ktoré je garantované Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z judikatúry ESĽP - Európsky súd pre ľudské práva, súd dáva do pozornosti vybrané rozhodnutia.

40. „Každopádne, garancie, ktoré poskytuje Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd („Dohovor“) požadujú, aby zásah do sťažovateľovho práva na rešpektovanie jeho obydlia nebol iba legálny, ale

taktiež primeraný podľa odseku 2 článku 8 k cieľu sledovanému, a to s ohľadom na okolnosti prípadu. Následne, žiadne ustanovenie vnútroštátneho práva by nemalo byť vkladané a aplikované spôsobom nezlučiteľným so záväzkami Chorvátska vyplývajúcimi z Dohovoru (pozri A. v. A., citovaný vyššie, § 24, 9. október 2007).“ (Rozsudok O. v. R. z 1. marca 2010 (Sťažnosť 3572/06).“

41. „Je pravdou, že čiastočne vďaka úradu prokurátora, súdy obnovili sťažovateľovo právo na užívanie sporného bytu, hoci po neprimeranom oneskorení. Akokoľvek, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, toto nepostačuje na nápravu porušenia (obnovenie) sťažovateľovho práva na rešpektovanie jeho obydlia a jeho súkromného a rodinného života.“ (Rozsudok Novoseletskiy v. Ukrajina (Sťažnosť 47148/99).“

42. „Vypratanie bytu nebolo v demokratickej spoločnosti nevyhnutné“ (Rozsudok Stanková proti Slovenskej republike).“

43. Súd nesmie použiť euronekonformné vnútroštátne pravidla (C-106/77 Simmenthal). Preto rezonujú aj pripomienky Európskej komisie k prejudiciálnej otázke Okresného súdu Prešov vo veci C- 482/12:

44. „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, akou je v prejednávanej veci v spojení s ďalšími ustanoveniami právnej úpravy dotknutej vo veci samej, ktorá umožňuje veriteľovi vymôcť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok tak, že vykoná záložné právo predajom nehnuteľnosti aj napriek námietkam spotrebiteľa a bez posúdenia zmluvných podmienok súdom alebo iným nezávislým tribunálom.“

45. Súd mal zo skutočností uvedených v návrhu osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, keď mal osvedčené, že je potrebné a nevyhnutné zabrániť tomu a to práve nariadeným neodkladným opatrením, aby nedošlo k výkonu záložného práva. Inštitút predbežného opatrenia má za svoj cieľ rýchle a pružne riešiť situácie, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému stavu.

46. Bez akýchkoľvek pochybností teda možno uzavrieť, že vzhľadom na účel neodkladného opatrenia, ktorým je poskytnúť ochranu ohrozeným alebo porušeným právam, sú v prejednávanej veci splnené predpoklady pre nariadenie požadovaného nodkladného opatrenia.

47. Nariadeným neodkladným opatrením nedôjde ani k nevyváženému zásahu do práv odporcov. Keďže neodkladným opatrením sa poskytuje ochrana iba dočasnou úpravou a vzhľadom na charakter dočasnosti je najdôležitejšie, aby jeho vykonaním nedošlo k založeniu nenávratného alebo neobnoviteľného stavu.

48. Súd zároveň podľa vyššie cit. ust. uložil navrhovateľom povinnosť podať žalobu vo veci samej v lehote 30 dní.

49. Podľa prvej vety o súdnych poplatkoch a poplatkoch za zápis z registra trestov ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

50. Podľa § 4 ods. 2 zák. písm. u) zák. č. 71/199 o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov, od poplatku sú oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného 2 Zb. predpisu.

51. Za návrh na vydanie neodkladného opatrenia sa platí súdny poplatok vo výške 33 Eur (položka 1, písm. e) sadzobníka súdnych poplatkov). Keďže navrhovatelia boli oslobodení od povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh na vydanie neodkladného opatrenia, súd k tejto povinnosti zaviazal podľa vyššie cit. ust. § 2 ods. 2 zák. č. č. 71/199 o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach ( prvá veta )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ).