Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-12-2026.pdf
PDF · 206.98 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/12/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Zuzany Pavlíkovej v spore žalobcu: MOT s.r.o., so sídlom Ľ. Fullu 9, 841 05 Bratislava - Karlova Ves, IČO: 47 660 520, zastúpený: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Kupeckého 320/33, 040 01 Košice - Juh, IČO: 47 240 482, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/X, XXX XX F., zastúpený: JUDr. Mária Cagalová, advokátka so sídlom Poľovnícka 2040/10, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 31 201 334, o zaplatenie 5.585,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 15C/6/2025-77 zo dňa 17. júna 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému s a p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na vec aplikoval ust. § 420 ods. 1, § 424, § 48 ods. 1 a 2, § 442 ods. 1, § 3 ods. 1, § 140 a § 603 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a § 340 ods. 1, § 333, § 335 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej CSP). V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 5.585,36 eur s úrokom z omeškania z dôvodu, že žalobca uzatvoril dňa 20.5.2022 v postavení predávajúceho kúpnu zmluvu s kupujúcim p. G. k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. H., obec H., H. I. J. I., ktoré sú evidované na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX K. XXX. Kúpna cena za spoluvlastnícke podiely bola dohodnutá vo výške 6.500,- eur. Následne zo strany žalovaného došlo k podaniu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v rámci súdneho konania vedeného Okresným súdom Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 1C/40/2022, na základe ktorého súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalobcovi zakázal nakladať so spoluvlastníckymi podielmi k predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaný svoj návrh nedôvodne opieral o skutočnosť, že nadobudnutím vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam došlo k porušeniu jeho predkupného práva ako spoluvlastníka nehnuteľností a to napriek skutočnosti, že žalobca nadobudol spoluvlastnícke podiely v rámci konkurzného konania na majetok predchádzajúceho spoluvlastníka – p. K. L.. Po tom, čo bola na LV zapísaná obmedzujúca poznámka na základe vydaného neodkladného opatrenia, kupujúci odstúpil od kúpnej zmluvy zo dňa 20.5.2022 podľa čl. 4 bod 9 v nadväznosti na čl. 4 bod 1 kúpnej zmluvy, keďže žalobca vyhlásil, že v čase podpisu zmluvy na predmete kúpy neviaznu žiadne vady, žiadne ťarchy, žiadne práva iných osôb. Kupujúci odstúpil od kúpnej zmluvy ako celku z dôvodu, že nemal vôľu zotrvať ani len na časti kúpnej zmluvy a jej plnení. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré neboli dotknuté neodkladným opatrením žalobca uviedol, že kupujúci mal záujem kúpiť nehnuteľnosti ako súbor a nemal s prihliadnutím na skutočnosti vyplývajúce z trhového mechanizmu záujem kúpiť len časť nehnuteľností. S poukazom na § 167s zákona č. 7/2005 Z. z., podľa ktorého správca pri speňažení majetku nie je viazaný predkupným právom ostatných spoluvlastníkov, bolo podanie žaloby nedôvodné, pričom súd prvej inštancie žalobu zamietol, čo potvrdil Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 16Co/14/2023 zo dňa 26.3.2024. Žalobca nadobudol predmetné nehnuteľnosti za kúpnu cenu vo výške 914,64 eur. Po zohľadnení dohodnutej kúpnej ceny v kúpnej zmluve s p. G. by tak zisk žalobcu predstavoval sumu vo výške 5.585,36 eur. Očakávaný zisk bol zmarený práve konaním žalovaného, podaním zjavne nedôvodnej žaloby o nahradenie prejavu vôle. Pokiaľ by zo strany žalovaného nedošlo k podaniu zjavne nedôvodnej žaloby, resp. návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, žalobca by nebol nútený ukončiť predmetný zmluvný vzťah s kupujúcim a bol by oprávnený prijať dohodnutú kúpnu cenu. Žalobcovi tak vznikla škoda vo forme ušlého zisku vo výške 5.585,36 eur. Žalobca sa obrátil na žalovaného s výzvou na dobrovoľnú úhradu sumy ušlého zisku, avšak žalovaný na výzvu nereagoval.
2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že kúpnou zmluvou zo dňa 22.03.2019 žalobca nadobudol spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach v k. ú. H. evidovaných na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, a to od predávajúceho - úpadcu K. L., v mene a na účet ktorej konal správca konkurznej podstaty D. B. M., keďže k ich nadobudnutiu došlo v rámci konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 38Odk/237/2018. Kúpna cena bola dohodnutá v sume 914,64 eur. Kúpnou zmluvou zo dňa 20.05.2022 žalobca prevádzal spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach v k. ú. H. evidovaných na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX kupujúcemu A. N. O. P. G., L. za dojednanú kúpnu cenu 6.500,- eur. Podpis konateľa žalobcu ako predávajúceho bol uznaný za vlastný dňa 25.05.2022. Podľa čl. IV. bod 1 kúpnej zmluvy, predávajúci vyhlásil a ručil za to, že na predmete prevodu v čase podpisu zmluvy neviaznu žiadne vady, najmä právne, nie je zaťažený žiadnymi vecnými bremenami, predkupným právom, ani inými dlhmi, záložnými právami, ťarchami, na existenciu ktorých je povinný kupujúceho upozorniť. Podľa čl. IV. bod 9 kúpnej zmluvy v prípade, ak sa niektoré vyhlásenie predávajúceho uvedené v bode 1 a/alebo 7 tohto článku zmluvy preukáže ako nepravdivé, a/alebo ak predávajúci po podpise tejto zmluvy vykoná právne úkony v rozpore s týmto prehlásením, kupujúci je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť, v dôsledku čoho sa zmluva zrušuje od počiatku a zmluvné strany sú si povinné vydať späť, čo si plnili. Uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1C/40/2022 zo dňa 02.06.2022 bola žalobcovi nariadená povinnosť zdržať sa nakladania so spoluvlastníckymi podielmi zapísanými na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX K. XXX v k.ú. H., okrem iného aj ich prevodu v prospech inej osoby. Návrh žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia bol súdu doručený dňa 31.05.2022, a to v rámci konania o žalobe o nahradenie prejavu vôle žalovaného (tu žalobcu) pri uzatváraní kúpnej zmluvy s odôvodnením, že došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu (tu žalovaného) pri nadobúdaní podielov v zmysle kúpnej zmluvy. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/64/2022 zo dňa 07.09.2022 bolo uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia potvrdené. Odstúpením od zmluvy datovaným dňa 20.06.2022 kupujúci N. O. P. G., L. odstúpil od kúpnej zmluvy zo dňa 20.05.2022 z dôvodu, že po podpise zmluvy dňa 02.06.2022 došlo k vydaniu uznesenia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1C/40/2022, ktorým bol žalobcovi nariadený zákaz nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami. Prevzatie písomnosti žalobcom je datované dňom 27.06.2022. Výzvou zo dňa 01.10.2024, ktorá bola žalovanému doručená 21.10.2024, vyzval žalobca žalovaného na nahradenie škody.
3. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP, súd prvej inštancie uviedol, že hoci formálne zákonné predpoklady splnené boli (ide o žalobu na plnenie, nejde o spotrebiteľský spor, žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, a to napriek riadnemu a včasnému predvolaniu, bol v predvolaní poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami), nejavilo sa adekvátnym rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, keďže žalovaný bol v spore aktívny - podal odpor, na výzvu súdu podal dupliku, teda produkoval procesnú obranu. Za takéhoto stavu nedostavenie sa na jedno pojednávanie sa nejavilo súdu ako prejav straty záujmu o spor a sankcia v podobe vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného pre jedinú neúčasť na pojednávaní, hoci dovtedy sa žalovaný bránil proti podanej žalobe, sa súdu javila ako nenáležitá.
4. Súd prvej inštancie posudzoval skutkovú podstatu pre náhradu škody. Uzavrel, že predmetný nárok nie je možné posúdiť podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, prípadne žaloby (ale tu žalobca viaže svoj nárok na neodkladné opatrenie, ako to výslovne na otázku súdu uviedol na pojednávaní), samo osebe je výkonom subjektívneho práva a nie protiprávnym konaním. Podanie návrhu na súd je konaním aprobovaným, smeruje k výsledku zákonom dovolenému, preto nejde o protiprávne konanie, aj keď by prípadne vedľajším následkom podania návrhu na súd bol vznik škody. Predpoklad uvedený v § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka - porušenie právnej povinnosti žalovaným nebol splnený nebol a nie je možné toto ustanovenie na daný prípad aplikovať. Potenciálne by v prípade preukázania podania zjavne bezdôvodného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd, mohlo ísť o šikanózne konanie, resp. konanie v rozpore s dobrými mravmi, kedy by zodpovednosť podávateľa bola založená podľa § 424 Občianskeho zákonníka. Ak by sa podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sledovalo zneužitie práva, zlomyseľnosť, zámerné poškodzovanie iného, išlo by o šikanózny výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a takéto konanie by potom zakladalo zodpovednosť podľa § 424 Občianskeho zákonníka, avšak v prejednávanej veci nebol preukázaný úmysel žalovaného poškodiť žalobcu. Nebolo preukázané, že tak žalovaný činil cielene a v úmysle výlučne a len škodiť, keď existenciu takéhoto úmyslu žalobca ani netvrdil. V žalobe uviedol, že išlo o zjavne nedôvodný návrh, avšak netvrdil, že by bol taký, ktorý bol podaný za účelom iba šikanovať žalobcu a výslovne poškodiť žalobcu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol ani tam konajúcimi súdmi vyhodnotený ako zjavne bezdôvodný, či šikanózny, keď mu bolo vyhovené (neodkladné opatrenie nariadené a následne odvolacím súdom potvrdené). Preto ani splnenie tohto nutného predpokladu podľa § 424 Občianskeho zákonníka na založenie zodpovednosti žalovaného nie je dané.
5. Súd prvej inštancie ustálil, že do úvahy prichádzala skutková podstata, a to založenie zodpovednosti za škodu podľa § 340 ods. 1 CSP. Predmetom náhrady v rámci zodpovednosti podľa § 340 CSP je akákoľvek ujma, ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia a trvaním jeho právnych účinkov. Zodpovednosť navrhovateľa má objektívny charakter a je daná bez ohľadu na zavinenie. Navrhovateľ zodpovedá za následok. Na strane zodpovedného subjektu sa nevyžaduje ani porušenie právnej povinnosti, ktoré je konzumované zákonnou podmienkou spočívajúcou v zániku alebo zrušení neodkladného opatrenia z dôvodov nestotožniteľných s procesným úspechom žalobcu vo veci samej alebo s uspokojením jeho nároku. Svojej zodpovednosti sa navrhovateľ nemôže zbaviť. CSP nepripúšťa žiadne liberačné dôvody. V prejednávanej veci uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1C/40/2022 zo dňa 02.06.2022 bola žalobcovi nariadená povinnosť zdržať sa nakladania so spoluvlastníckymi podielmi zapísanými na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX K. XXX v k. ú. H., okrem iného aj ich prevodu v prospech inej osoby. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/64/2022 zo dňa 07.09.2022 bolo uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia potvrdené, teda nadobudlo nielen vykonateľnosť, ale aj právoplatnosť. Neodkladné opatrenie bolo nariadené v spore o nahradenie prejavu vôle, keď z odôvodnenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia vyplýva, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol žalovaným podaný dňa 31.05.2022, žaloba vo veci samej bola žalovaným podaná dňa 24.05.2022. Išlo o neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej. Nebolo sporné tvrdenie žalobcu, že žaloba vo veci samej o nahradenie prejavu vôle bola zamietnutá rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Co/14/2023 zo dňa 26.03.2024. Žalovaný podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie. Neodkladné opatrenie bolo nariadené s trvaním až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Neodkladné opatrenie zaniklo uplynutím času, na ktoré bolo nariadené. Vychádzajúc zo znenia § 340 ods. 1 CSP by tak bolo možné uvažovať o škode spôsobenej trvajúcim neodkladným opatrením nariadeným na návrh osoby, ktorá ale so žalobou vo veci samej úspešná nebola. Za takéhoto stavu žalobca musí preukázať, že mu škoda (tu ušlý zisk) vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia a trvaním jeho právnych účinkov.
6. Žalobca tvrdil, že z dôvodu nariadenia neodkladného opatrenia (02.06.2022), ku ktorému došlo až po podpise kúpnej zmluvy (20.05.2022), kupujúci odstúpil od kúpnej zmluvy odstúpením zo dňa 20.06.2022 (doručené žalobcovi dňa 27.06.2022), čím sa mu zmaril obchod spočívajúci v predaji podielov na nehnuteľnostiach, a teda očakávaný zisk z predaja nedosiahol. Dôvod pre odstúpenie od zmluvy, v zmysle ktorého by bolo možné od kúpnej zmluvy odstúpiť pre nariadenie neodkladného opatrenia, ku ktorému dôjde po uzatvorení kúpnej zmluvy, nie je zákonom predpokladaný. K odstúpeniu od zmluvy došlo podľa tvrdení žalobcu v zmysle čl. 4 bod 9 v nadväznosti na čl. 4 bod 1 kúpnej zmluvy, keďže žalobca vyhlásil, že v čase podpisu tejto zmluvy na predmete kúpy neviaznu žiadne vady, žiadne ťarchy, žiadne práva iných osôb. Podľa názoru súdu prvej inštancie ani toto ustanovenie kúpnej zmluvy nezakladalo za vzniknutej skutkovej situácie právo kupujúceho od kúpnej zmluvy odstúpiť, keď neodkladné opatrenie bolo nariadené až po podpise kúpnej zmluvy, a teda sa nejednalo o vadu, ktorá by v čase podpisu kúpnej zmluvy existovala a ktorej by sa týkalo vyhlásenie predávajúceho uvedené v bode 1 čl. IV kúpnej zmluvy. Bod 1 čl. IV kúpnej zmluvy, na ktoré poukazuje žalobca ako na ujednanie, ktoré zakladalo spolu s bodom 9 toho istého článku právo kupujúceho odstúpiť od zmluvy, sa totiž viazalo len na ubezpečenie predávajúceho, že v čase podpisu zmluvy na predmete kúpy neviaznu žiadne vady, či ťarchy. Ak dôvodom pre odstúpenie od zmluvy malo byť nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré bolo nariadené až po uzatvorení kúpnej zmluvy, tak ako sa v odstúpení od zmluvy prezentuje, potom takýto dôvod na odstúpenie od zmluvy nebol v čl. IV. bode 1 predpokladaný, a teda pre takýto dôvod nebolo možné v zmysle čl. IV. bodu 9 od kúpnej zmluvy ani odstúpiť. Napriek tomu, že na odstúpenie od kúpnej zmluvy nebol daný zákonný ani zmluvný dôvod, žalobca ako predávajúci odstúpenie od zmluvy prijal, nebránil sa voči nemu a netrval na plnení záväzkov z kúpnej zmluvy. Je preto podľa súdu prvej inštancie možné uzavrieť, že zmarenie obchodu nebolo v priamej príčinnej súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia, ale s nekonaním žalobcu, ktorý, hoci nebol daný dôvod na odstúpenie kupujúceho od zmluvy, bol pasívny, kupujúcim prezentovaný dôvod na odstúpenie od zmluvy, hoci nebol daný, akceptoval a rezignoval na to, aby trval na plnení záväzkov zo zmluvy, prípadne aby sa ich plnení dostupnými inštitútmi dožadoval. Kúpna zmluva zo dňa 20.05.2022 sa týkala aj podielov na nehnuteľnostiach, na ktoré sa nariadené neodkladné opatrenie nevzťahovalo, keď žalobcovi súd neodkladným opatrením zakázal nakladať s podielmi na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX K. XXX v k.ú. H., avšak v kúpnej zmluve boli okrem týchto podielov obsiahnuté ako predmet kúpy aj viaceré podiely na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXX, XXX, XXX pre k.ú. H., a teda minimálne v tejto časti nebol vôbec daný dôvod odstupovať od kúpnej zmluvy z dôvodu nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko nakladanie s týmito podielmi na týchto nehnuteľnostiach nebolo vôbec nariadeným neodkladným opatrením dotknuté. Vo vzťahu k týmto podielom chýba príčinná súvislosť medzi neodkladným opatrením a jeho účinkami a tvrdenou škodou. Žalobca súdu nepredostrel žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ktorými by odôvodnil, prečo došlo k odstúpeniu od zmluvy ako celku, hoci časť predmetu kúpy nebola neodkladným opatrením dotknutá. Žalobca v žalobe uviedol, že mu bolo zakázané nakladať so všetkými podielmi, ktoré boli uvedené v kúpnej zmluve zo dňa 20.05.2022 a až keď súd uviedol svoje predbežné právne posúdenie v tomto smere, žalobca len neurčito uvádzal, že kupujúci mal záujem kúpiť podiely ako súbor, a preto sa odstúpenie od zmluvy týkalo celej kúpnej zmluvy. Tieto tvrdenia nevyplývajú z obsahu kúpnej zmluvy, keď nevyplývajú z jej znenia, že by sa kupoval súbor podielov ako celok s tým, že by tu bola funkčná alebo iná previazanosť jednotlivých čiastkových predmetov kúpy (teda jednotlivých spoluvlastníckych podielov na jednotlivých rôznych pozemkoch) navzájom a že by si túto požiadavku kupujúci vymienil a že by aj prípadné účinky odstúpenia od zmluvy sa mali vzťahovať na celú zmluvu, hoci by bol daný dôvod pre odstúpenie od zmluvy len pre časť predmetu kúpy. Predmet kúpy, tak ako bol definovaný v kúpnej zmluve, bol jednoznačne deliteľný, t. j. každý podiel na nehnuteľnosti mohol byť predmetom prevodu aj samostatnou zmluvou, a potom bolo podľa názoru súdu potrebné rozlišovať, či je daný dôvod na odstúpenie od zmluvy pre všetky, alebo len pre niektoré podiely, ktoré mali byť kúpnou zmluvou na kupujúceho prevedené. Ak tomuto nebolo učinené zadosť a kupujúci bez ďalšieho odstúpil od kúpnej zmluvy aj v tej časti, ktorá nebola neodkladným opatrením dotknutá, potom v časti tvrdeného zmarenia predajov podielov evidovaných na LV č. XXX, XXX K. XXX nebola daná príčinná súvislosť medzi neodkladným opatrením a tvrdenou škodou.
7. S uvedenými skutkovými okolnosťami súvisela otázka preukázania vzniku škody a jej výšky. Všetky podiely uvedené v kúpnej zmluve zo dňa 20.05.2022 žalobca nadobudol za 914,64 eur a predával ich za 6.500,- eur. Ak sa neodkladné opatrenie týkalo časti podielov a časti sa netýkalo, potom z týchto skutkových tvrdení nie je možné zistiť, aký zisk mohol žalobca získať za predaj podielov, ktorých sa neodkladné opatrenie týkalo a naopak, aký zisk mohol získať za podiely, ktorých sa neodkladné opatrenie, a teda zákaz nakladania netýkal. Žalobca nepreukázal, aká časť tvrdenej škody pripadla na časť neodkladným opatrením dotknutú, keďže tie podiely, ktorých sa neodkladné opatrenie netýkalo, predané byť mohli, a ich predaj neodkladné opatrenie nezmarilo, a preto vo vzťahu k tejto časti zodpovednosti žalovaného nie je možné vôbec uvažovať. Teoreticky (za splnenia ostatných podmienok) by potom len zisk, ktorý žalobca mohol dosiahnuť predajom podielov, ktorých sa týkal zákaz nakladania, by bol relevantný a len o nej (za splnenia ostatných podmienok zodpovednosti za škodu) by sa dalo uvažovať ako o škode v zmysle § 340 ods. 1 CSP. Žalobca však v tomto smere neprodukoval tvrdenia, ktoré by umožňovali ustáliť, aká časť uplatnenej škody sa viaže na podiely dotknuté zákazom nakladania nariadeným neodkladným opatrením, keď uviedol tvrdenú škodu len ako celok bez reflektovania toho, že nie všetky podiely, ktoré mali byť predmetom predaja pánovi G. boli podielmi, na ktoré sa vzťahoval zákaz predaja. Táto okolnosť by bola prekážkou priznania žalovanej sumy, keďže suma nie je škodou, ktorá by súvisela s neodkladným opatrením, ale súčasne nie je možné určiť výšku škody pripadajúcej na časť neodkladným opatrením dotknutú.
8. Žalobca svoju škodu vyčíslil ako rozdiel medzi nadobúdacou cenou podielov v roku 2019 v sume 914,64 eur a dojednanou kúpnou cenou podľa zmluvy zo dňa 20.05.2022 v sume 6.500,- eur, pričom nereflektoval, že ušlým ziskom by mohol byť jedine rozdiel medzi kúpnou cenou a obvyklou cenou veci, tu podielov. Žalobca nepreukázal, či suma, za ktorú nadobudol podiely v roku 2019, ktorú použil ako základ pre výpočet náhrady škody, zodpovedala obvyklej cene podielov v roku 2022. Nepreukázanie obvyklej ceny podielov v rozhodnej dobe, ktorá je relevantná pre určenie prípadnej výšky škody, bol ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby. Záverom vo vzťahu k námietke žalovaného, že pri uzatváraní zmluvy zo dňa 20.05.2022 došlo k porušeniu jeho predkupného práva, keď tvrdil, že pred predajom podielov p. G. žalobca neponúkol podiely žalovanému ako ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi na predaj za rovnakých podmienok, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal, že si splnil svoju ponukovú povinnosť vo vzťahu k žalovanému. To, že žalovaný bol podielovým spoluvlastníkom na prevádzaných nehnuteľnostiach sporné nebolo. Na pojednávaní žalobca uviedol, že nemá informáciu, či k ponúknutiu podielov žalovanému došlo. Žalobca nepreukázal, že podiely ponúkol žalovanému, súčasne netvrdil, ani nepreukázal, že by medzi predávajúcim – žalobcom a pánom G. ako kupujúcim bol vzťah blízkych osôb, pri existencii ktorého by k ponuke podielov žalovanému dôjsť nemuselo. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca nerešpektoval predkupné právo žalovaného pri uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa 20.05.2022, sám pri uzatváraní tejto kúpnej zmluvy, na uzatvorenie ktorej je naviazaný jeho tvrdený nárok na náhradu škody, porušil zákon na neprospech žalovaného. Uplatnené právo žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zásadou, že z protiprávneho konania nevzniká právo („Ius ex iniuria non orfitur“), ktorej podstatou je fakt, že na právnom úkone, ktorý nepožíva právnu ochranu, nemožno zakladať iné práva. Žalobca ako predávajúci uzatvoril dňa 20.05.2022 kúpnu zmluvu na prevod podielov kupujúcemu p. G., pri uzavretí ktorej porušil zákonné predkupné právo žalovaného ako ďalšieho podielového spoluvlastníka a následne, keď došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, ktorej uzatvorenie bolo výsledkom porušenia práva žalovaného zo strany žalobcu, uplatnil si voči žalovanému náhradu škody z dôvodu zmarenia obchodu. Škoda má byť podľa žalobcu ušlým ziskom za nezrealizovaný predaj podielov, hoci, ak by k predaju došlo, bol by to žalovaný, kto by bol poškodený na svojich právach vyplývajúcich z podielového spoluvlastníctva. Takéto konanie žalobcu súd prvej inštancie zhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, nepožívajúce právnu ochranu, ako aj konanie v rozpore so zásadou, že z protiprávneho konania (bezprávia) nevzniká právo (nárok, ktorý by bolo možné hodnotiť ako zákonný nárok, nárok po práve). Ak sa žalobca bránil tým, že sa žalovaný nedomáhal práv vyplývajúcich mu z porušenia predkupného práva žalobcom, táto argumentácia podľa súdu prvej inštancie nereflektuje to, že reálne k predaju podielov nakoniec nedošlo (teda do existujúceho podielového spoluvlastníctva nakoniec p. G. nevstúpil), a preto za súčasného zápisu na liste vlastníctva by žalovaný nemal čo na súde samostatnou žalobou namietať, keďže k vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho na podklade kúpnej zmluvy zo dňa 20.05.2022 nakoniec ani nedošlo (ako ale bolo uvedené, nie v príčinnej súvislosti s neodkladným opatrením nariadeným na návrh žalovaného).
9. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Namietal procesné pochybenie súdu prvej inštancie poukazom na ust. § 274 CSP a nevyvodenie procesných konzekvencií spojených s neúčasťou žalovaného na pojednávaní dňa 17.06.2025. Súd prvej inštancie na prvom pojednávaní konštatoval, že žalovaný bol riadne a včas predvolaný, bol poučený o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, avšak neprihliadol na návrh žalobcu, aby rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Postup súdu prvej inštancie je neprípustným extenzívnym výkladom predmetného ustanovenia a došlo ním k závažnej procesnej chybe na úkor žalobcu. Nesúhlasil s argumentáciou súdu prvej inštancie v odseku 18. odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď súd prvej inštancie bez ďalšieho ustálil, že žalobca nemal záujem odpredať nehnuteľnosti ako súbor/ celok a kupujúci mal záujem nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti. Žalobca nadobudol ten istý súbor nehnuteľností v rámci konkurzného konania na majetok predchádzajúceho spoluvlastníka a mal záujem tieto nehnuteľnosti odpredať ako celok tretej osobe. Z obsahu spisu (z odstúpenia od kúpnej zmluvy) vyplýva, že kupujúci mal záujem nadobudnúť celý súbor nehnuteľností. O tom, že nehnuteľnosti boli predávané ako súbor o. i. podľa žalobcu svedčí aj skutočnosť, že kúpna cena v kúpnej zmluve bola určená za celok. Poukázal na to, že z obsahu spisu jasne vyplýva, že žalobca uzatvoril dňa 20.05.2022 v postavení predávajúceho kúpnu zmluvu s kupujúcim p. G. k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. H., obec H., H. I. J. I., ktoré sú evidované na LV č. č. 204, 226, 230, 232, 253, 254, 318, 319, 320, 321, 322, 323, 324, 326, 327, 363, 461 a 463. Kúpna cena za spoluvlastnícke podiely bola dohodnutá vo výške 6.500,- eur. Následne zo strany žalovaného došlo k podaniu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v rámci súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 1C/40/2022, na základe ktorého konajúci súd vydal uznesenie o neodkladnom opatrení, ktorým zakázal žalobcovi nakladať so spoluvlastníckymi podielmi k predmetným nehnuteľnostiam. Po tom, čo bola na liste vlastníctva zapísaná obmedzujúca poznámka na základe vydaného neodkladného opatrenia, kupujúci odstúpil od kúpnej zmluvy zo dňa 20.05.2022. Očakávaný zisk žalobcu bol preto zmarený práve konaním žalovaného. V uvedených skutkových okolnostiach podložených relevantnými dôkaznými prostriedkami je podľa žalobcu príčinnú súvislosť. Pokiaľ bolo porušené predkupné právo žalovaného v súvislosti s uzatvorením kúpnej zmluvy s kupujúcim, žalobca namietal, že žalovaný sa neobrátil na príslušný katastrálny odbor s námietkou relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný uplatňoval aj práva, ktoré mu nepatrili, prečo sa nedomáhal neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie argumentoval, že predmetnou kúpnou zmluvou s kupujúcim došlo k porušeniu predkupného práva žalovaného, avšak pre takýto záver v spise nie sú žiadne relevantné dôkazy. A pokiaľ by aj došlo k porušeniu predkupného práva žalovaného, k odstúpeniu od kúpnej zmluvy kupujúcim nedošlo z dôvodu, že žalovaný uplatnil námietku relatívnej neplatnosti (ktorú neuplatnil), ale z dôvodu, že žalovaný zjavne nesprávne žaloval nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam zo strany žalobcu a s tým súvisiacim vydaným neodkladným opatrením. Postup súdu prvej inštancie v súvislosti s výrokom a odôvodnením napadnutého rozsudku považoval žalobca za zásah do práva na spravodlivé súdne konanie a do práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, pričom namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, jeho arbitrárnosť s poukazom čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, § 220 ods. 2 CSP, judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva. Apeloval na aplikáciu princípov zakotvených v Civilnom sporovom poriadku (čl. 2, čl. 4), ktoré predstavujú určité výkladové pravidlá, napomáhajúce určiť a dotvoriť obsah, účel a význam niektorých nejednoznačných ustanovení CSP tak, aby nedošlo k porušeniu základných práv žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca nedôvodne namietal rozsudok pre zmeškanie. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 233/2019-22 zo 4. júna 2019, v ktorom ústavný súd dospel k záveru, že čisto formalistický výklad ustanovení o rozsudku pre zmeškanie žalovaného nie je žiaduci. To platí najmä vtedy, ak žalovaný nebol v konaní inak nečinný. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní poukázal na to, prečo sa žalovaný nedomáhal neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril žalobca s p. G., neurobil tak z dôvodu, že kupujúci sa nestal spoluvlastníkom predávaných nehnuteľností, nebol zapísaný na LV, preto sa žalovaný nedomáhal svojich práv podaním žaloby. Kúpna zmluva zo dňa 20.05.2022 bola zmluvou fiktívnou a uzatvorenou s cieľom uplatňovať voči žalovanému údajnú škodu. Ak by išlo o skutočnú kúpnu zmluvu, tak zástupca žalobcu by si po uzavretí kúpnej zmluvy v Bratislave svoj podpis overil a nie až následne 25.05.2022 v Novom Meste nad Váhom. A naviac, dohodnutá kúpna cena bola niekoľkonásobne vyššia voči kúpnej cene, za ktorú žalobca podiely kúpil a nezodpovedala cene poľnohospodárskej pôdy, za ktorú sa v čase uzatvárania kúpnej zmluvy také pozemky kupovali a predávali. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným a podrobným spôsobom uviedol všetky dôvody, ktoré ho viedli k vydaniu napadnutého rozsudku. Súd vec správne právne posúdil, pričom v odôvodnení zhrnul všetky rozhodné skutkové okolnosti. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
11. V odvolacej replike žalobca zotrval na svojom odvolaní a doplnil, že procesné podmienky pre aplikáciu § 274 CSP boli splnené v celom rozsahu. Postup súdu bol v priamom rozpore so znením uvedeného zákonného ustanovenia, ktoré neustanovuje žiadne ďalšie podmienky, ktoré by bránili jeho aplikácii. § 274 CSP nijakým spôsobom neviaže možnosť rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie na to, či žalovaný predtým procesnú aktivitu prejavil alebo neprejavil. Citované ustanovenie sa striktne viaže na neprítomnosť žalovaného na pojednávaní, jeho riadne predvolanie a absenciu včasného a vážneho ospravedlnenia. Aplikácia § 274 CSP v danej situácii bola preto nielen možná, ale zo zákona vyplývajúca. Postupom súdu prvej inštancie došlo k závažnému porušeniu procesných práv žalobcu, keďže žalobca oprávnene očakával, že súd bude postupovať zákonným spôsobom a prizná procesný dôsledok zmeškania žalovaného.
12. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
13. V priebehu odvolacieho konania odvolací súd uznesením č. k. 8Co/12/2026-123 zo dňa 11.03.2026 pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu podľa § 80 ods. 1-3 CSP a do konania na miesto pôvodného žalobcu Slovak Estate s.r.o., so sídlom Tallerova 4, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 50 050 907 vstúpila spoločnosť MOT s.r.o., so sídlom Ľ. Fullu 9, Bratislava- Karlova Vec, IČO: 47 660 520. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.04.2026.
14. Žalovaný v podaní zo dňa 27.07.2026 namietal procesnú vadu, keď odvolací súd rozhodol o pripustení zmeny na strane žalovaného (zrejme žalobcu, pozn. odvolacieho súdu) a žiadal, aby odvolací súd uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania spoločne a nerozdielne pôvodnému žalobcovi aj novému (nebonitnému) žalobcovi. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16Co/594/2015-938 zo dňa 29.06.2016, v ktorom odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a zaviazal na náhradu trov konania pôvodnú žalovanú. Uviedol, že pripustením zmeny na nebonitný subjekt v čase, kedy žalobca neuspel v konaní pred súdom prvej inštancie predstavuje neprípustný zásah do práv žalovaného, v rozpore s princípom procesnej ekvity, keď súd znemožní žalovanému realizáciu jeho práva na náhradu trov konania. Odvolací súd mechanickým pripustením zmeny na „bieleho koňa“ porušil práva žalovaného na spravodlivý proces podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhol, aby odvolací súd preveril účelovosť postúpenia pohľadávky a tým nevykonateľnosť náhrady trov konania. Pripustením zmeny v osobe žalobcu po vyhlásení rozhodnutia v odvolacom konaní vykazuje známky zneužitia procesného inštitútu § 80 CSP. Spoločnosť MOT, s.r.o. je subjektom s majetkovou nedostatočnosťou, vykazuje minimálnu hospodársku činnosť. Nástupca spoločnosť MOT, s.r.o. má v porovnaní s pôvodným žalobcom tržby 0,4% tržieb (5.141,- eur) na rozdiel od pôvodného žalobcu s tržbami 1,4 mil. eur a ziskom 160.167,- eur. Medzi týmito dvoma subjektami je nepriame personálne prepojenie, kde kľúčovou osobou je p. Q. Q.. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 12.09.2025 je v rozpore s dobrými mravmi, obchádza zákon (§ 3 ods. 1 § 39 Občianskeho zákonníka) a takýto právny úkon je neplatný.
15. Žalobca v písomne podanom vyjadrení, ako reakcia na stanovisko žalovaného k rozhodnutiu odvolacieho súdu o pripustení zmeny na strane žalobcu, uviedol, že v zmysle § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, skutočnosť, že pohľadávka je predmetom prebiehajúceho súdneho konania, sama osebe nijakým spôsobom neobmedzuje dispozičné oprávnenie jej veriteľa. Nesúhlasil so závermi žalovaného, že odvolací súd mal pred pripustením zmeny žalobcu podľa § 80 CSP skúmať bonitu spoločnosti MOT, s.r.o. CSP nespája procesnú spôsobilosť obchodnej spoločnosti byť stranou sporu s objemom tržieb, výsledkom hospodárenia, hodnotou jeho majetku. Majetkové pomery postupníka nie sú zákonnou podmienkou platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a nie sú zákonnou podmienkou podľa § 80 CSP. Poukázal na závery Veľkého senátu občianskoprávneho kolégia SR sp. zn. 1VCdo/4/2024 zo dňa 05.08.2025. Žalovaný nedôvodne namietal tvrdenia o údajnom bielom koňovi, prázdnej schránke, nízkemu obratu, výške tržieb. A naviac žalovaný nepreukázal konkrétnu skutočnosť svedčiacu o simulovanosti zmluvy alebo dohode jej účastníkov smerujúcich k poškodeniu žalovaného. Ani časový okamih postúpenia pohľadávky nepreukazuje jeho nepoctivý účel. Námietka žalovaného poukazom na neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka nie je dôvodná, keď povinnosť pôvodného žalobcu zostať vlastníkom pohľadávky až do právoplatného skončenia sporu právny poriadok nepozná. Rovnako právny poriadok nepozná zákaz postúpiť pohľadávku na ekonomicky slabší subjekt, ani povinnosť postupcu zabezpečiť žalovanému určitú úroveň majetkového krytia jeho potencionálnym budúcim nárokom na náhradu trov konania. V čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky neexistovalo právoplatné rozhodnutie, ktorým by bol žalovanému voči žalobcovi priznaný právoplatný a vykonateľný nárok na náhradu trov celého konania. Žalovaný nedôvodne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/594/2015-938 zo dňa 29.06.2016, keď sa jednalo o spor začatý za účinnosti OSP, pričom návrh na zmenu účastníka bol odvolaciemu súdu doručený prakticky bezprostredne pred verejným vyhlásením rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej. Záver, uvedený žalovaným, že ekonomická bonita postupníka je zákonnou podmienkou procesného nástupníctva podľa § 80 CSP, z predmetného ustanovenia nevyplýva. Poukaz žalovaného na ust. § 256 CSP nie je dôvodný, keď citované zákonné ustanovenie upravuje náhradu trov konania pri procesnom zastavení konania. Jadrom podania žalovaného nie je existencia konkrétnej vady procesného nástupníctva, ale snaha vytvoriť dostatočný mechanizmus zabezpečenia potencionálneho nároku na náhradu trov konania, ktorý však CSP v rámci § 80 CSP nepozná. Podanie žalovaného neobsahuje žiadnu konkrétnu skutočnosť spôsobilú spochybniť zákonnosť procesného postupu podľa § 80 CSP. Navrhol, aby odvolací súd v časti smerujúcej proti pripusteniu procesného nástupníctva a v časti namietajúcej údajnú neplatnosť a zneužívajúci charakter postúpenia pohľadávky vyhodnotil a požiadavke uložiť náhradu trov konania pôvodnému žalobcovi nepriznal právne účinky. Zotrval na podanom odvolaní, na skutkových a právnych tvrdeniach.
16. Ďalšie vyjadrenia strany sporu nepodali.
17. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané podľa § 359 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania, vec preskúmal v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebný podľa § 389 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
18. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.585,36 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobca uzatvoril dňa 20.05.2022 kúpnu zmluvu v postavení predávajúceho na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX pre k.ú. H., za kúpnu cenu 6.500,- eur. Žalovaný podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s odôvodnením, že žalobca porušil jeho predkupné právo ako spoluvlastníka. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalobcovi zákaz nakladať so spoluvlastníckymi podielmi k predmetným nehnuteľnostiam. Kupujúci následne odstúpil od kúpnej zmluvy a žalobcovi tak vznikla škoda vo forme ušlého zisku vo výške nevyplatenej kúpnej ceny za spoluvlastnícke podiely.
19. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie založil na závere, aplikujúc ust. § 340 ods. 1 CSP, že žalobca v konaní nepreukázal vznik škody a jej výšku, neprodukujúcich dôkazné prostriedky. Uviedol, že dňa 20.05.2022 uzatvoril žalobca ako predávajúci s kupujúcim A. N. O. P. G., L. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnosti v k.ú. H., zapísané na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, za dohodnutú kúpnu cenu 6.500,- eur. Uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1C/40/2022 zo dňa 02.06.2022 uložená žalobcovi povinnosť zdržať sa nakladania so spoluvlastníckymi podielmi zapísanými na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX v k.ú. H.. Neodkladné opatrenie bolo nariadené v spore o nahradenie prejavu vôle pri uzatvorení kúpnej zmluvy. Po podpise kúpnej zmluvy kupujúci odstúpil od kúpnej zmluvy odstúpením zo dňa 20.06.2022. Žalobca tvrdil, že k odstúpeniu došlo podľa čl. IV. bod 9 v nadväznosti na čl. IV. bod 1 kúpnej zmluvy. Neodkladné opatrenie bolo nariadené po uzatvorení kúpnej zmluvy, pričom účastníci kúpnej zmluvy si vyššie uvedené ako dôvod odstúpenia neupravili. Poukaz žalobcu na citované ustanovenia, čl. IV. bod 9 v spojení s čl. IV. bod 1, v kúpnej zmluve nie je dôvodný, keď citované články kúpnej zmluvy sa týkali dohodnutých zmluvných podmienok s uvedením, že právo kupujúceho na odstúpenie od kúpnej zmluvy sa viazalo na ubezpečení predávajúceho, že v čase podpisu zmluvy na predmete kúpy neviaznu žiadne vady či ťarchy. Kúpna zmluva sa týkala spoluvlastníckych podielov, na ktoré sa neodkladné opatrenie nevzťahovalo, preto vo vzťahu k týmto podielom chýba príčinná súvislosť medzi neodkladným opatrením a jeho účinkami a tvrdenou škodou. A naviac, žalobca nepreukázal vznik škody a jej výšku, keď nárok vyčíslil ako rozdiel medzi nadobúdacou cenou v roku 2019 v sume 914,64 eur a dojednanou kúpnou cenou podľa zmluvy zo dňa 20.05.2022 v sume 6.500,- eur. Žalobca nepreukázal, že podiely ponúkol žalovanému pred uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 20.05.2022, nepreukázal, že kupujúci je vo vzťahu so žalobcom blízkou osobou, čím došlo k porušeniu predkupného práva žalovaného. Uplatnené právo žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zásadou, že z protiprávneho konania nevzniká právo. Škoda má byť podľa žalobcu ušlým ziskom za nezrealizovaný predaj podielov. Takéto konanie žalobcu súd prvej inštancie vyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, nepožívajúce právnu ochranu, ako aj konanie v rozpore so zásadou, že z protiprávneho konania (bezprávia) nevzniká právo. Plný úspech žalovaného mal zároveň za následok priznanie mu plného nároku na náhradu trov konania voči žalobcovi (§ 255 ods. 1 CSP).
20. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, pričom uvádza nasledovné:
21. Odvolateľ (žalobca), vychádzajúc z obsahu odvolania, uplatňuje dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 pod písm. b) resp. d), f) a h) CSP (porušenie práva na spravodlivý proces/existencia inej vady, nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie).
22. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP a samotný odvolateľ existenciu takýchto vád ani netvrdil.
23. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal námietkou žalobcu o porušení jeho práva na spravodlivý proces v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie (odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP), naplnenie ktorého vzhliadal v nesprávnom hodnotení dôkazov, nesplnení si poučovacej povinnosti súdu s následkom znemožnenia mu realizácie jeho procesných oprávnení, v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
24. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného odvolacieho dôvodu treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na splnenie manudukčnej (poučovacej) povinnosti súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či na zachovanie rovnosti strán v konaní.
25. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že „sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda samotná procedúra prejednania veci (teda to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Najvyšší súd opakovane uviedol, že tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku, na čom zotrváva najvyšší súd aj za účinnosti CSP (príkladmo 1 Cdo 43/2017, 2 Cdo 93/2017 a ďalšie). Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, či ňou požadovaného právneho posúdenia, nie je jeho súčasťou (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a ďalšie). Najvyšší súd dospel k záveru, že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením - nesprávnym vyriešením niektorej právnej otázky súdom (viď R 54/2012 a 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014, tiež judikát R 24/2017)“.
26. Vo svetle vyššie uvedených teoretických východísk, s ktorými sa odvolací súd plne identifikuje, tak dospel odvolací súd k záveru, že otázka správnosti spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, súčasťou práva na spravodlivý proces nie je, teda bez ohľadu aj na prípadnú ne(správnosť) v tomto smere (pokiaľ by aj bola konštatovaná, k naplneniu čoho však v posudzovanej veci nedošlo) by nebola spôsobilou k záveru, že prostredníctvom spôsobu vyhodnotenia vykonaného dokazovania a následnému v neprospech žalobcu vydanému rozhodnutiu, mu bola znemožnená realizácia jeho procesných oprávnení a tým aj naplnený dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
27. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal (posúdiac obsah odvolania) námietkou žalobcu o nedostatočnom, arbitrárnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
28. Nepreskúmateľnosť (nedostatok dôvodov) rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou považovaná nie za procesnú vadu konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP, ale za tzv. inú vadu konania (viď R 111/1998). Správnosť takého nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdzujú tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998. Príkladmo v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 ústavný súd konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 ods. 1 O.s.p., ale len tzv. inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p.“. Výkladom toho, či nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá vadu konania spočívajúcu v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom, následkom zistenia ktorej je zrušujúce rozhodnutie, resp. či ide len o tzv. inú vadu konania, sa zaoberalo Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, ktoré je publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“, vychádzajúc z ktorého teda len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá dôvod na odvolanie spočívajúci v porušení práva na spravodlivý proces (predtým v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom) uvedeným v ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, inak ide o tzv. inú vadu konania (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti, ktorou táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho možno posudzovať ho ako odňatie možnosti konať pred súdom, resp. porušenie práva na spravodlivý proces.
29. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je teda nesporne súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR, avšak len v situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo (ne)vyhovené uplatnenému nároku, čím je pre účastníkov veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie, nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.
30. Preskúmaním obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť pre uplatnenie druhej vety citovaného stanoviska R 2/2016, ktorá pripúšťa, že „celkom výnimočne sa v praxi môže vyskytnúť prípad, v ktorom písomné vyhotovenie rozhodnutia nebude obsahovať ani len zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu“. V súlade s právnymi závermi vyjadrenými v rozhodnutiach ESĽP môže však o takýto výnimočný prípad ísť len vtedy, keď nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia vykazuje znaky (až) vady „najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” alebo vady „zásadnej, hrubej a podstatnej“, o ktorý prípad však v posudzovanej veci nešlo. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci totiž nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami toho - ktorého účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04), čo plne dopadá tiež na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. G. v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní, rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu. Stačí teda, aby reagoval súd na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a R. I., oba z 9. decembra 1994, K., séria A č. 303 A a č. 303 B).
31. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky zásadné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany a obrany proti nej. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa vyššie uvedené požiadavky a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené. Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, či arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.
32. Postupom súdu prvej inštancie z hľadiska namietaného nedostatku odôvodnenia rozsudku tak nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia netrpí ani takými nedostatkami, ktoré by boli spôsobilé k záveru o existencii tzv. inej vady konania, následkom ktorej by rozhodnutie vo veci bolo nesprávnym (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP).
33. Následne odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu rozhodnutie z hľadiska jeho správnosti vo svetle vecných odvolacích námietok žalobcu, teda možného naplnenia ním produkovaných odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých je založené rozhodnutie).
34. Nesprávny skutkový záver (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP) je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa kritérií daných ust. § 191 CSP, vychádzajúc z ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.
35. Nesprávne právne posúdenie veci (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP) je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).
36. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, vykonal predložené/navrhnuté dôkazy v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, tieto vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 191 CSP a zo správne zistených skutočností vyvodil tiež správne právne závery, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd sa plne stotožňuje v okolnostiach tejto veci s jeho názorom, že neboli naplnené zákonné predpoklady pre priznanie žalovanej sumy titulom ušlého zisku, ktorá vznikla konaním žalovaného, od ktorého odvodzoval v spore svoje nároky žalobca, ktoré správne závery súdu prvej inštancie nemohli opodstatnene indikovať k inému ako zamietajúcemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorý správne vzal do úvahy nárok vzťahujúci sa na výsledky vykonaného dokazovania, preukázané skutkové okolnosti a ich vplyv na nároky strán, vychádzajúc z nich opodstatnene žalobe nevyhovel a žalovanému v rozsahu jeho plného úspechu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi (§ 262 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie pri posudzovaní rozhodujúcich skutočností postupoval v súlade so zákonom, rozhodol o nich poukazom na relevantné skutočnosti, jeho rozhodnutie nevykazuje známky arbitrárnosti s následkom nespôsobilosti odvolania k inému ako potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Súčasne sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s dostatočným a zrozumiteľným odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval všetky pre strany známe fakty spolu so správnou citáciou zákonných ustanovení jednotlivých právnych predpisov.
37. Nad rámec toho, že všetky ťažiskové odvolacie námietky boli žalobcom produkované už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dostatočne a správne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam produkovaným žalobcom odvolací súd uvádza nasledovné:
38. Odvolateľ vychádzajúc z obsahu odvolania, v rámci odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď súd prvej inštancie nevydal vo veci rozsudok pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP.
39. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie (písm. a/) a žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami (písm. b/).
40. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 17.06.2025 mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, pretože boli splnené všetky podmienky pre takýto postup. Žalovaný bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie, svoju neprítomnosť neospravedlnil vážnymi okolnosťami.
41. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia vydaného v tzv. skrátenom postupe, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom vedení „svojej právnej veci“, a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany (porovnaj tiež Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. BECK 2016, str. 1001).
42. Napriek jednoznačnému zneniu zákona však automatické vydanie kontumačného rozsudku naráža na ústavné limity práva žalovaného na spravodlivý proces, čo potvrdila už pomerne rozsiahla judikatúra ústavného súdu. Ústavný súd judikoval, že všeobecný súd nemôže vydať rozsudok pre zmeškanie automaticky, teda, že nestačí preveriť splnenie formálnych podmienok, ale musí veľmi starostlivo zvážiť s ohľadom na okolnosti daného prípadu, či použitie tohto nástroja nebude neprimerane zasahovať do procesných práv žalovaného. Súd má pristupovať k vydaniu kontumačného rozsudku zdržanlivo. Ak má pochybnosti, teda ak okolnosti prípadu jednoznačne nesvedčia o procesnej pasivite strany, rozsudok pre zmeškanie by nemal vydať (I. ÚS 233/2019, III. ÚS 373/2020 a sp. zn. III. ÚS 121/2021, podobne aj III. ÚS 354/2021, III. ÚS 89/2021 alebo III. ÚS XXX/XXXX- B. rozhodnutí ústavný súd dôrazne odsúdil zneužívanie rozsudku pre zmeškanie na získanie neodôvodneného úspechu v sporoch: „Viac ako na nepriaznivých okolnostiach protistrany by sťažovateľka mala zakladať úspech v konaní na presvedčivosti a dôvodnosti vlastných argumentov a v prípade rozsudku pre zmeškanie počítať s tým, že tento inštitút je určený na prípady úplnej pasivity protistrany, čo zjavne nie je tento prípad).
43. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze I. ÚS 233/2019, príp. III. ÚS 373/2020 uviedol, že rozsudok pre zmeškanie prispieva k urýchleniu či ukončeniu konania v prípadoch, ak niektorá z procesných strán je v konaní nečinná, no zároveň má voči nečinnej procesnej strane sankčný charakter, keď v podstatnej miere obmedzuje jej možnosť uplatňovať v konaní jej práva. S ohľadom na túto skutočnosť súd, ktorý rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie, musí vždy s ohľadom na okolnosti prípadu uvážlivo posúdiť, či vydanie takéhoto rozhodnutia je namieste, či jeho vydaním nedôjde k narušeniu procesnej rovnosti účastníkov konania. Z uvedeného dôvodu by súd mal pristupovať k uplatneniu tohto inštitútu zdržanlivo a v nejednoznačných prípadoch by k vydaniu rozsudku pre zmeškanie pristúpiť nemal. Súd rozhodujúci rozsudkom pre zmeškanie musí vnímať, že materiálnou podmienkou jeho vydania je neprítomnosť procesnej aktivity jednej z procesných strán. Z uvedeného dôvodu by mal súd rozlišovať, či v okolnostiach danej veci jej neúčasť na pojednávaní dôsledkom nezáujmu strany o vývoj a priebeh konania, alebo ide len o zmeškanie pojednávania. Súd by tak vždy mal prihliadnuť na predchádzajúcu procesnú aktivitu procesnej strany v konaní a voliť túto formu rozhodnutia v prípadoch, keď je zjavné, s ohľadom na predchádzajúce správanie procesnej strany, že táto sa nechce na konaní aktívne podieľať, prípadne konanie len účelovo predlžuje.
44. V súlade s uvedeným prístupom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 15. júla 2021 sp. zn. 5CdoGp/1/2019, kde považoval názor odvolacieho súdu o nevyužití kontumačného rozsudku s väčšou citlivosťou aj na celkové pôsobenie žalovaného v konaní za dôvodný (pozn. odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý kontumačný rozsudok). Ústavný súd považoval závery uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5CdoGp/1/2019 za ústavne akceptovateľné (viď uznesenie sp. zn. I. ÚS 171/2022). Na uvedené závery nadviazala aj ďalšia judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp. zn. 4Cdo/13/2024 zo dňa 21.08.2025, sp.zn. 5Cdo/36/2023 zo dňa 30.11.2023.
45. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca podal dňa 31.10.2024 návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní na Okresný súd Banská Bystrica. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 20.11.2024 pod č.k. 12Up/1803/2024-42 platobný rozkaz, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz bol žalovanému spolu s prílohami doručený dňa 09.12.2024. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu dňa 30.12.2024 odpor. Výzvou súdu prvej inštancie zo dňa 29.01.205, doručenou žalovanému dňa 19.02.2025, bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie k žalobe. Žalovaný na výzvu súdu prvej inštancie reagoval podaním zo dňa 03.03.2025. Súd prvej inštancie vytýčil na deň 17.06.2025 termín pojednávania. Žalovaný si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Na pojednávaní konanom dňa 17.06.2025 súd prvej inštancie skonštatoval, že sa nedostavil žalovaný, ktorému súd doručoval predvolanie na adresu pobytu uvedenú v registri obyvateľov, ktorá bola súčasne aj adresou, ktorú žalovaný uvádzal na svojich písomných podaniach ako adresu pre doručovanie. Zásielka sa vrátila súdu prvej inštancie ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 07.05.2025. Súd prvej inštancie skonštatoval, že predvolanie žalovanému bolo riadne doručené podľa § 111 ods. 3 CSP. Žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil a o odročenie pojednávania nežiadal.
46. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacími námietkami žalobcu, že boli splnené všetky zákonné podmienky podľa § 274 CSP pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaný bol v spore aktívny - podal odpor ako reakciu na platobný rozkaz, na výzvu súdu reagoval písomným vyjadrením s rozsiahlou argumentáciou, vznesenými námietkami a návrhom na vykonanie dokazovania, spor nezdržiaval, nemaril úkony súdu. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že je potrebné prihliadať na neprimeraný sankčný charakter citovaného ustanovenia, okolnosti prípadu a či jeho vydaním nedôjde k narušeniu procesnej rovnosti strán sporu a pristupovať k uplatneniu tohto inštitútu zdržanlivo a v nejednoznačných prípadoch by k vydaniu rozsudku pre zmeškanie pristúpiť nemal. Súd rozhodujúci rozsudkom pre zmeškanie musí vnímať, že materiálnou podmienkou jeho vydania je neprítomnosť procesnej aktivity jednej z procesných strán. Súčasne odvolací súd aplikujúc čl. 2 a čl. 4 CSP a povinnosť pri svojom rozhodovaní prihliadať na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít uzavrel, že súd prvej inštancie správne posúdil, že v okolnostiach danej veci neúčasť žalovaného na pojednávaní nie je dôsledkom nezáujmu strany o vývoj a priebeh konania, keď prihliadal na predchádzajúcu procesnú aktivitu žalovaného v konaní a neprítomnosť žalovaného na prvom pojednávaní bez ďalšieho nezakladá aplikáciu ust. § 274 CSP. Preto odvolacie námietky žalobcu, že postupom súdu prvej inštancie došlo k závažnému porušeniu procesných práv žalobcu, sú celkom zjavne nedôvodné.
47. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal, že je daná príčinná súvislosť medzi nariadením neodkladného opatrenia, uvedením poznámky na liste vlastníctva o nariadení neodkladného opatrenia a odstúpením od kúpnej zmluvy zo dňa 20.05.2022 kupujúcim, teda vznikom škody a ušlého zisku.
48. Podľa § 340 ods. 1 CSP, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.
49. Ustanovenie § 340 CSP má hmotnoprávny charakter vytvárajúci nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej neodkladným opatrením. Zavedenie zodpovednosti navrhovateľa za ujmu spôsobenú neodkladným opatrením má za cieľ vyvážiť nerovnosť strán spôsobenú tým, že neodkladné opatrenie sa spravidla vydáva len na základe tvrdení osvedčených navrhovateľom. Zodpovednosť navrhovateľa za prípadnú ujmu má aj preventívnu úlohu – odrádza navrhovateľa od zneužitia inštitútu neodkladného opatrenia. Pre zodpovednosť navrhovateľa za prípadnú ujmu sa nevyžaduje preukázanie jeho zavinenia, keďže navrhovateľ zodpovedá za výsledok, ktorým je neodkladné opatrenie. Táto zodpovednosť je teda objektívna. Do úvahy neprichádza liberácia. Keďže podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, jeho zánik alebo zrušenie nie sú zväčša porušením práva, navrhovateľ môže zodpovedať za ujmu aj bez akéhokoľvek protiprávneho konania.
50. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia účastníka, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
51. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.
52. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odseku 16. a nasl. svojho rozhodnutia, že súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie a uložil žalobcovi zákaz nakladať so spoluvlastníckymi podielmi v inom konaní až po uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa 20.05.2022. Neodkladné opatrenie bolo nariadené v spore o nahradenie prejavu vôle pri uzatvorení kúpnej zmluvy, keď bolo porušené predkupné právo žalovaného. Neodkladné opatrenie zaniklo právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej. I napriek skutočnosti, že žaloba bola zamietnutá, je potrebné uviesť, že žalovaný sa v inom konaní v postavení žalobcu domáhal nahradenie prejavu vôle žalovaného (v tomto konaní žalobcu), pri uzatváraní kúpnej zmluvy s odôvodnením, že bolo porušené jeho predkupné právo pri nadobúdaní spoluvlastníckych podielov, pričom následne došlo k odstúpeniu od predmetnej kúpnej zmluvy. K odstúpeniu od kúpnej zmluvy došlo až po nariadení neodkladného opatrenia napriek skutočnosti, že účastníci kúpnej zmluvy si vzájomne dohodli odstúpenie od kúpnej zmluvy v zmysle čl. IV bod 9 v nadväznosti s čl. IV bod 1, keď žalobca vyhlásil, že v čase podpisu zmluvy na predmete kúpy neviaznu žiadne vady, žiadne ťarchy, žiadne práva iných osôb. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti neviazli žiadne ťarchy, preto závery súdu prvej inštancie, že kupujúci nemal dôvod odstúpiť od kúpnej zmluvy sú správne za situácie, že žalobca na odstúpenie od kúpnej zmluvy nereagoval, zostal pasívny, preto poukaz žalobcu na postoj žalovaného, ktorý mal namietať relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy, nie je dôvodný.
53. Súd prvej inštancie správne uviedol, že kúpna zmluva zo dňa 20.05.2022 sa týkala aj spoluvlastníckych podielov, na ktoré sa neodkladné opatrenie nevzťahovalo, teda nakladanie s týmito podielmi nebolo nariadením neodkladného opatrenia dotknuté, teda vo vzťahu k týmto podielom úplne chýba príčinná súvislosť medzi neodkladným opatrením, jeho účinkami a tvrdenou škodou. Absentujú skutkové tvrdenia žalobcu, prečo došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy ako celku, keď predmet kúpy bol deliteľný. Rovnako preukázanie vzniku škody a jej výšky preukázané nebolo. Podiely uvedené v kúpnej zmluve zo dňa 20.05.2022 nadobudol žalobca za sumu 914,64 eur a tieto prevádzal za kúpnu cenu vo výške 6.500,- eur, pričom neodkladné opatrenie sa týkalo len časti spoluvlastníckych podielov, preto nie je zrejmá výška škody, tvrdená žalobcom, aká časť škody by pripadala na podiely, ktoré neodkladným opatrením neboli dotknuté. Závery súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal, aká časť tvrdenej škody pripadla na časť neodkladným opatrením dotknutú, keďže tieto podiely, ktorých sa neodkladné opatrenie netýkalo, predané byť mohli a ich predaj nariadené neodkladné opatrenie nezmarilo. Žalobca neprodukoval tvrdenia, ktoré by ustálili, aká časť uplatnenej škody sa viaže na podiely dotknuté zákazom nakladania nariadeným neodkladným opatrením, preto odvolacie námietky žalobcu poukazom na závery súdu prvej inštancie, že neodkladné opatrenie sa nevzťahovalo na všetky prevádzajúce spoluvlastnícke podiely žalobcu a preto nebol dôvod odstúpiť od kúpnej zmluvy ako celku, nie sú dôvodné a nemajú vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia.
54. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie postupoval pri posúdení rozhodujúcich otázok správne, za súčasného zistenia o správnosti rozhodnutia tiež v časti o trovách konania medzi stranami sporu, rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k zmene, či zrušeniu napadnutého rozhodnutia, či s ktorými by sa nebol zaoberal a vysporiadal už súd prvej inštancie.
55. Podľa § 80 ods. 1 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli. Podľa odseku 2 vety prvej tohto ustanovenia súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu.
56. V priebehu konania môže dôjsť k prevodu alebo prechodu práv či vecí, o ktoré sa vedie spor na inú osobu než stranu prebiehajúceho sporu. K zmene sporových strán môže dôjsť v dôsledku skutočnosti, ktorá nastala po začatí konania. Subjektom disponujúcim procesnou aktivitou pri zmene strán sporu je výlučne žalobca a žalobca je oprávnený navrhnúť zmenu sporových strán. Pokiaľ pôvodný žalobca navrhuje, aby do konania vstúpil namiesto neho iný subjekt na strane žalobcu, bude potrebný súhlas tohto subjektu so vstupom do konania. Kumulatívne musia nastať tieto skutočnosti: zmenu strán sporu navrhne oprávnený subjekt - žalobca, súhlas toho, kto má vstúpiť namiesto žalobcu a preukázanie, že došlo k právnej skutočnosti. Žalobca je povinný predložiť dôkazy o existencii skutočnosti spôsobujúcej prevod alebo prechod práv alebo povinností tvoriacich predmet konania.
57. V poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie ako i skutočnosť, že boli splnené všetky kumulatívne podmienky, a to návrh žalobcu na zmenu subjektu na strane žalobcu, súhlas toho, kto má vstúpiť namiesto žalobcu, ako i skutočnosť, že došlo k právnej skutočnosti. Vo všeobecnosti platí, že postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena sa nedotýka práv ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto účelom sa mu zachovávajú všetky námietky proti postúpenej pohľadávke a rovnako aj možnosť namietať voči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v právnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami s ňou spojenými. Postupník sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú zmenu v osobe veriteľa, ustanovuje Občiansky zákonník pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a súčasne normuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné.
58. Odvolací súd, posúdiac platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.08.2025, uvádza, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená písomnou formou, v zmluve sú riadne označené zmluvné strany postupca a postupník, predmet, teda samotná pohľadávka, jej identifikácia (popis právnych skutočností, na ktorých sa zakladá, teda vznik a opis výšky). Predmet postúpenia je určitý v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, keď v čl. I. zmluvy o postúpení pohľadávky je uvedené, že postupca má voči dlžníkovi pohľadávku vo výške 5.585,36 eur a to titulom ušlého zisku. Úhrada tejto pohľadávky je v čase podpisu tejto zmluvy predmetom súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 15C/6/2025. V zmluve je uvedená výška odplaty, výška úhrady vymoženej pohľadávky, spôsob oznámenie o postúpení pohľadávky. Obsah právneho úkonu je zachytený v texte listiny a je na nej podpis konajúcej osoby. Len platná zmluva o postúpení pohľadávky môže mať za následok zmenu v osobe veriteľa, keďže nový veriteľ (postupník) nadobúda nielen postupovanú pohľadávku, ale spolu s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu k jej uplatneniu. V rámci skúmania aktívnej legitimácie na vymáhanie pohľadávky je preto riešená aj otázka platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, čo v danom prípade bolo splnené. Námietky žalovaného proti vstupu nového žalobcu do konania v spojitosti s náhradou trov konania, keď odvolací súd neskúmal solventnosť, bonitu spoločnosti MOT, s.r.o., jeho minimálnu hospodársku činnosť, znaky tzv. „prázdnej schránky“, tržby, vykázané straty, vymožiteľnosť trov konania, mechanicky pripustil zmenu na „bieleho koňa“, sú celkom zjavne nedôvodné. A naviac, žalovaný namietajúc platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky konkrétne výhrady nevzniesol. Odvolací súd už vyššie uviedol za citácie ust. § 80 ods. 1 CSP skúmanie zákonných podmienok pri rozhodovaní o zmene subjektu na strane žalobcu, ktoré boli splnené, teda aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Žalovaný v konaní nepredložil listinné dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti, ktoré tak zostali len v rovine ničím nepoložených tvrdení.
59. V tomto smere žalobca správne poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VCdo/4/2024 zo dňa 05.08.2025, ktorého právny názor vyjadrený v rozhodnutí je pre senáty najvyššieho súdu záväzný (§ 48 ods. 3 veta prvá CSP), v ktorom posudzoval pri rozhodovaní o zmene subjektu aplikáciu ust. § 80 ods. 1 a 2 CSP, keď skúmal, či v danom prípade ide o takú právnu skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností (teda či nejde o takú právnu skutočnosť, ktorá podľa právnych predpisov nemôže mať za následok prevod alebo prechod práv alebo povinností), či skutočne nastala (teda napr. že zmluva o postúpení pohľadávky bola skutočne uzavretá) a či je v konkrétnom prípade spôsobilá mať za následok prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná. Otázkou, či tvrdené právo (povinnosť), ktoré malo byť prevedené alebo malo prejsť na iného, tu naozaj je, alebo či skutočne bolo prevedené, sa súd nezaoberá, lebo sa týka už posúdenia veci samej, ku ktorému sa vyjadruje len v rozhodnutí o veci samej. Inými slovami, otázku vecnej legitimácie posudzuje súd až v rozhodnutí o veci samej na základe riadne vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti je žalobca, ktorý navrhuje zmenu strán sporu, povinný predložiť konkrétne (najmä listinné) dôkazy o existencii skutočnosti spôsobujúcej prevod alebo prechod práv alebo povinností tvoriacich predmet konania. Súd je oprávnený skúmať, či zmluva o postúpení pohľadávky, či prevzatie dlhu je platné, a teda či skutočne spôsobujú zamýšľané právne účinky. Samozrejme, takéto rozhodovanie v žiadnom smere neprejudikuje rozhodnutie súdu vo veci samej. Primárnym účelom predmetného ustanovenia je úprava rozhodovania súdu o zmene strany sporu, ktorého výsledkom je rozhodnutie vymedzujúce okruh subjektov konania. Z povahy tohto rozhodnutia je zrejmé, že ide o procesné rozhodnutie, ktorým súd upravuje svoj postup a ktorý smeruje k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Rozhodnutie vo veci samej následne predstavuje výsledok celej činnosti súdu, inkorporujúceho všetky dôkazy a námietky, ktoré boli vznesené počas celého konania.
60. Odvolací súd s poukazom na citované zákonné ustanovenie § 80 ods. 1 CSP, ako i vyššie uvedené skutkové okolnosti uzatvára, že argumentácia žalovaného vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania je celkom zjavne nedôvodná a nemá zákonný podklad v ustanoveniach zákonov Slovenskej republiky a vychádza len zo subjektívnych pocitov, ktoré nepožívajú súdnu ochranu. Ust. § 80 ods. 1 CSP slúži na posúdenie troch základných predpokladov pre rozhodnutie o zmene subjektu na strane žalobcu a to, či ide o takú právnu skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, či skutočne nastala (zmluva o postúpení pohľadávky) a či je v konkrétnom prípade spôsobilá mať za následok prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná. Všetky vyššie uvedené podmienky splnené boli, preto odvolacie námietky žalovaného vo vzťahu k ust. § 80 ods. 1 CSP a najmä k celkovým trovám konania sú nedôvodné. Žalobca správne uviedol, že rozhodnutie, na ktoré poukázal žalovaný (rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/594/2015-938 zo dňa 29.06.2016), nie je aplikovateľné pre dané konanie, nakoľko vychádza z iných skutkových a právnych skutočností. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 21.06.2018 sp.zn. 4Cdo/6/2018 dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/594/2015-938 zo dňa 29.06.2016 odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako procesne neprípustné, keď samotné konanie je právoplatne skončené a dovolaním napadnutým uznesením sa riešila parciálna otázka náhrady trov konania, ktorá už nie je konaním vo veci samej. Odvolací súd dodáva, že za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom považoval odvolací súd poukaz žalovaného na rozhodnutie iného súdu, týkajúceho sa inej, skutkovo i právne obdobnej veci, pretože rozhodovaním iného odvolacieho súdu v preskúmavanej veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.
61. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému proti žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie.
62. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).