Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6CoCsp-5-2026.pdf
PDF · 183.43 KB
No categories available
6CoCsp/5/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX B., zast. A. D. E., advokátka so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti žalovanému: F. G. H., I., H. H. J. XXXX/XXX, XXX XX B., K.: XX XXX XXX, zast. Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., IČO: 36 862 169, so sídlom Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, o zaplatenie 2.732,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 18Csp/42/2025-253 zo dňa 22.09.2025, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Prešov ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„I Určuje, že úver zo Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX, L. XX.X.XXXX, je bezúročný a bez poplatkov.
II Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 2.732,19 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 2.732,19 eur 18.4.2024 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluve o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX, L. XX.X.XXXX, v časti 4. Splácanie Revolvingového úveru, bod 4.5., a to v časti v znení: „V prípade, ak Klient označí platbu nesprávnym VS, je Banka oprávnená účtovať si od Klienta poplatok za dohľadanie chybne označenej splátky.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IV Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluve o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX, L. XX.X.XXXX, v časti 6. Poistenie, bod 6.1. v znení: „Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil s M. o dôležitých zmluvných podmienkach uzatváraného poistenia, s Rámcovou poistnou zmluvou pre poistenie schopnosti splácať revolvingový úver č. G. (ďalej len „RZoP“) uzatvorenou medzi N. B. B. M. H., IČO: XXX XXX XXX, N. F. X, XXXXX B., M., zapísanej v Registri obchodu a spoločností vedenom Obchodným súdom v B. B. O. N. XXX XXX XXX, konajúcej v Slovenskej republike prostredníctvom svojej organizačnej zložky N. B. M. H., B. L. N., K.: XX XXX XXX, H. H. E. X, XXX XX N., H., zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddieli Po, vložka č. 2990/B (ďalej len „poistník“) a B. G. H., I., B. X/X, XXX XX N., K.: XX XXX XXX (ďalej len „poistiteľ“), platnou v čase podpisu zmluvy a s aktuálnymi Všeobecnými poistnými podmienkami B. G. H., I. (ďalej len „VPP“) (k dispozícii aj na P.), ktoré sú súčasťou RZoP, súhlasí s nimi a svojím podpisom ZoRSÚ vyjadruje súhlas s poistením v rozsahu, ktorý si vybral.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
V Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluve o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX, L. XX.X.XXXX, v časti 12., v znení: „ Klient je povinný oznámiť Banke všetky zmeny týkajúce sa údajov, ktoré Banke poskytol pri uzatváraní ZoRSÚ, najmä uzavretie alebo rozvod manželstva, zmenu adresy a telefónneho čísla svojho bydliska a pracoviska, zmenu zamestnávateľa (platcu mzdy), ako aj zmenu týkajúcu sa jeho bankového spojenia (názov peňažného ústavu a číslo účtu). Pokiaľ po uzavretí ZoRSÚ dôjde na strane Klienta k zániku alebo vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je Klient povinný oznámiť a preukázať Banke túto skutočnosť. Tieto zmeny je Klient povinný oznámiť a preukázať Banke písomne do 7 dní od okamihu, keď zmena nastala, inak zodpovedá za škodu, ktorá Banke vznikne v dôsledku porušenia tejto povinnosti.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VI Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluve o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX, L. XX.X.XXXX, v časti 13, v znení: „Ak Klient uhradil na účet Banky sumu presahujúcu všetky jeho záväzky zo ZoRSÚ a tie v dôsledku takého plnenia zaniknú, je Banka oprávnená započítať preplatok na iné splatné pohľadávky, ktoré má voči Klientovi.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VII Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluve o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX, L. XX.X.XXXX v časti 15. Osobné údaje a bankové informácie, bod 15.8. v znení: „ Banka a Klient sa dohodli, že z dôvodu bezpečnosti a na účely skvalitňovania služieb budú telefonické hovory medzi Klientom a Bankou, príp. medzi E. a Q. J. G., I. nahrávané a uchovávané a záznamy telefonických hovorov môžu byť použité ako dôkaz v prípade reklamácie alebo sporu.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VIII Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluve o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX, L. XX.X.XXXX, na str. 6 Zmluvy v znení: „Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 Obč. zákonníka v platnom znení) Dlžník: B. A., R. O. XXXXXX/XXXX, J. B.: C. XX, XXXXX B. výslovne a neodvolateľne súhlasí, aby mu v prípade, že sa omešká so splácaním Revolvingového úveru/záväzkov vyplývajúcich z Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb viac ako 1 mesiac, t.j. nezaplatí minimálne dve po sebe nasledujúce splátky Revolvingového úveru, uskutočňoval platca mzdy mesačné zrážky zo mzdy, a to až do splatenia čerpaného Revolvingového úveru v celom rozsahu vrátane príslušenstva, a aby zrazenú sumu poukazoval na účet spoločnosti N. B. B. M. H., pobočka zahraničnej banky. Tento spôsob zabezpečenia sa vzťahu na záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb, ktoré dlžník uzatvoril so spoločnosťou N. B. B. M. H., pobočka zahraničnej banky v rovnaký deň ako túto dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Táto dohoda sa vzťahuje aj na budúcich platcov mzdy dlžníka, ako aj na iné príjmy dlžníka, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia zaobchádza ako so mzdou. Náklady spojené so zrážkami znáša dlžník.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IX Žalobkyni sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“.
2. Vec právne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 4, § 100 ods. 1 a 2, § 107 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2, § 551 ods. 1 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2, § 2 písm. d), g), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov („ZoSÚ“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.732,19 EUR a určenia neprijateľných zmluvných podmienok. Žalobkyňa ako dlžníka a právny predchodca žalovaného ako veriteľa dňa XX.XX.XXXX uzavreli Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytnutí platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie podrobil predmetnú Zmluvu prieskumu z hľadiska jej obsahových náležitostí, pričom dospel k záveru, že poskytnutý úver je bezúročný a bezpoplatkový, nakoľko absentujú zákonom stanovené náležitosti, s nedostatkom ktorých zákon takýto dôsledok spája, a to výška splátky, výška poistenia a predpoklady pre výpočet RPMN. Ďalším dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru je aj skutočnosť, že poistenie malo byť zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa, nakoľko bolo podmienené uzavretím spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie nepovažoval za hospodárne zaoberať ďalšími dôvodmi, ktorý by mohli mať zo zákona rovnaký následok (skúmanie bonity) a neboli by spôsobilé privodiť pre žalobkyňu priaznivejšie rozhodnutie. Žalobkyňa bola povinná vrátiť iba istinu (1.858,- EUR). Plnenie nad rámec uvedeného je plnením bez právneho dôvodu a predstavuje bezdôvodné obohatenie. Výška poskytnutého plnenia žalovanému bola v konaní jednak riadne preukázaná (prehľadom transakcií) a zároveň nebola v konaní zo strany žalovaného spochybnená po doplnení dokazovania listinnými dôkazmi, t. j. 4.640,19 EUR. Bezdôvodné obohatenie tak predstavuje sumu vo výške 2.782,19 eur, t. j. sumu, ktorá neprevyšuje uplatnený nárok. Námietku premlčania, vznesenú žalovaným posúdil ako nedôvodnú, čo podrobne zdôvodnil.
4. Pokiaľ ide o zmluvné podmienky, ktorých neprijateľnosti sa žalobkyňa domáha, súd prvej inštancie primárne skúmal, či sa nejedná o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo či neprijateľné podmienky neboli individuálne dojednané, pričom dospel k záveru, že napadnuté zmluvné podmienky sa netýkajú hlavného predmetu plnenia ani primeranosti ceny.
5. Vo vzťahu k zmluvnej podmienke uvedenej v Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluve o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX L. XX.XX.XXXX, v časti 4. Splácanie Revolvingového úveru, bod 4.5., a to v časti v znení: „V prípade, ak Klient označí platbu nesprávnym VS, je Banka oprávnená účtovať si od Klienta poplatok za dohľadanie chybne označenej splátky.“ súd prvej inštancie uviedol, že predmetná zmluvná podmienka svojou povahou predstavuje skrytú sankciu predstavujúc zmluvnú pokutu, ktorá je neprijateľná podmienka v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Takéto poplatky majú jednoznačne sankčný charakter, nie je za ne ani poskytované protiplnenie, čo treba považovať za neprijateľné (tzv. teória skutočného plnenia). V tomto smere je irelevantné, či žalovaný vystavil, alebo nevystavil žalobkyni upomienky, a či za ne účtoval v zmluve o úvere uvedené poplatky; relevantné pre súdne rozhodnutie je to, že takéto podmienky vo formulárovej, žalovaným pripravenej zmluve zakotvené boli. Je neprijateľné, aby spotrebiteľ znášal akékoľvek výdavky dodávateľa, ktoré mu môžu vzniknúť s vymáhaním pohľadávky, ktoré si v zmluve vopred sám určil, jedná o zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom poplatok umožňuje získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech nad rámec skutočných a účelných výdavkov. Za problematickú súd prvej inštancie nepovažoval požiadavku uvádzania variabilného symbolu, ale sankcionovanie jeho neuvedenia poplatkom za dohľadanie platby - chybne označenej platby.
6. K zmluvnej podmienke uvedenej v Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluve o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX L. XX.X.XXXX, v časti 6. Poistenie, bod 6.1. v znení: „Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil s M. o dôležitých zmluvných podmienkach uzatváraného poistenia, s Rámcovou poistnou zmluvou pre poistenie schopnosti splácať revolvingový úver č. G. (S. Q. „R.“) T. U. N. B. B. M. H., K.: XXX XXX XXX, N. F. X, XXXXX B., M., zapísanej v Registri obchodu a spoločností vedenom Obchodným súdom v B. B. O. N. XXX XXX XXX, konajúcej v Slovenskej republike prostredníctvom svojej organizačnej zložky N. B. M. H., B. L. N., K.: XX XXX XXX, H. H. E. X, XXX XX N., H., zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddieli Po, vložka č. 2990/B (ďalej len „poistník“) a B. G. H., I., B. X/X, XXX XX N., K.: XX XXX XXX (ďalej len „poistiteľ“), platnou v čase podpisu zmluvy a s aktuálnymi Všeobecnými poistnými podmienkami B. G. H., I. (ďalej len „VPP“) (k dispozícii aj na P.), ktoré sú súčasťou RZoP, súhlasí s nimi a svojím podpisom ZoRSÚ vyjadruje súhlas s poistením v rozsahu, ktorý si vybral.“ súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť rozhodnúť sa, či využije službu poistenia alebo nie, ale podpisom zmlúv o úvere jej bolo poistenie prostredníctvom tejto časti Zmluvy k ZoSÚ a ZoRSÚ nanútené, čo vyplýva zo samotného znenia uvedeného článku, v ktorom je vo vopred naformulovanom texte, ktorý spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsiahnuté vyhlásenie spotrebiteľa, že sa oboznámil s rámcovými zmluvami o poistení alebo aktuálnymi VPP a svojim podpisom zmluvy o úvere vyjadruje súhlas s poistením v rozsahu, ktorý si vybral. Spotrebiteľ teda nemal možnosť rozhodnúť sa, či poistenie ako doplnkový produkt využije alebo nie, ale mohol si už len vybrať konkrétny súbor poistenia. Keďže spotrebiteľ nemal možnosť vylúčiť účinky zmluvy v časti upravujúcej poistenie, ale naopak, ak chcel získať úver, musel zmluvu ako celok prijať, možno dospieť k záveru, že poistenie (vzhľadom na jeho formuláciu v zmluve o úvere) bolo podmienkou poskytnutia úveru. Ak by totižto chcel spotrebiteľ poistenie odmietnuť, musel by odmietnuť zmluvu ako celok. Na veci nič nemení ani to, že spotrebiteľ mohol poistenie kedykoľvek ukončiť. Podstatná je skutočnosť, že už pri uzatváraní zmluvy o úvere musel spotrebiteľ poistenie uzavrieť. Navyše, súd prvej inštancie považoval za neprípustné, aby spotrebiteľ ako slabšia a menej informovaná zmluvná strana, ak nechce byť viazaný určitými zmluvnými podmienkami, musel vyvinúť ďalšiu aktivitu v podobe úkonov smerujúcich k ukončeniu poistenia. Túto zmluvnú podmienku naviac posúdil ako neprijateľnú v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. l) OZ .
7. Zmluvnú podmienku uvedenú v Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluve o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX L. XX.X.XXXX, v časti 12., v znení: „ Klient je povinný oznámiť Banke všetky zmeny týkajúce sa údajov, ktoré Banke poskytol pri uzatváraní ZoRSÚ, najmä uzavretie alebo rozvod manželstva, zmenu adresy a telefónneho čísla svojho bydliska a pracoviska, zmenu zamestnávateľa (platcu mzdy), ako aj zmenu týkajúcu sa jeho bankového spojenia (názov peňažného ústavu a číslo účtu). Pokiaľ po uzavretí ZoRSÚ dôjde na strane Klienta k zániku alebo vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je Klient povinný oznámiť a preukázať Banke túto skutočnosť. Tieto zmeny je Klient povinný oznámiť a preukázať Banke písomne do 7 dní od okamihu, keď zmena nastala, inak zodpovedá za škodu, ktorá Banke vznikne v dôsledku porušenia tejto povinnosti.“ súd prvej inštancie taktiež posúdil ako neprijateľnú s ohľadom na judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12 ako aj závery súdu vyslovené v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C 115/2016 zo dňa 29.06.2016. Keďže dodávateľ teda uložil povinnosti spotrebiteľovi nad rámec zákonnej úpravy (preverenie bonity za trvania zmluvného vzťahu), predmetné zmluvné ustanovenie prvoinštančný súd posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle generálnej klauzuly ust.§ 53 ods. 1 OZ.
8. Rovnako ako zmluvnú podmienku uvedenú v Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluve o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX, L. XX.X.XXXX, v časti 13, v znení: „Ak Klient uhradil na účet Banky sumu presahujúcu všetky jeho záväzky zo ZoRSÚ a tie v dôsledku takého plnenia zaniknú, je Banka oprávnená započítať preplatok na iné splatné pohľadávky, ktoré má voči Klientovi.“ súd prvej inštancie posúdil ako neprijateľnú z dôvodu jej rozporu so zákonom, a to ust. § 580 OZ, pričom poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, ktoré obdobné zmluvné podmienky vyhlásil za neprijateľné.
9. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluve o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX L. XX.X.XXXX v časti 15. Osobné údaje a bankové informácie, bod 15.8. v znení: „ Banka a Klient sa dohodli, že z dôvodu bezpečnosti a na účely skvalitňovania služieb budú telefonické hovory medzi Klientom a Bankou, príp. medzi E. a Q. J. G., I. nahrávané a uchovávané a záznamy telefonických hovorov môžu byť použité ako dôkaz v prípade reklamácie alebo sporu.“ súd prvej inštancie odkázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13CoCsp/37/2024, z 22.01.2025, v ktorom súd zdôvodnil neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky.
10. Súde prvej inštancie za neprijateľnú určil aj zmluvnú podmienku uvedenú v Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluve o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX L. XX.X.XXXX, na str. 6 Zmluvy v znení: „Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 Obč. zákonníka v platnom znení) Dlžník: B. A., R. O. XXXXXX/XXXX, J. B.: C. XX, XXXXX B. výslovne a neodvolateľne súhlasí, aby mu v prípade, že sa omešká so splácaním Revolvingového úveru/záväzkov vyplývajúcich z Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb viac ako 1 mesiac, t.j. nezaplatí minimálne dve po sebe nasledujúce splátky Revolvingového úveru, uskutočňoval platca mzdy mesačné zrážky zo mzdy, a to až do splatenia čerpaného Revolvingového úveru v celom rozsahu vrátane príslušenstva, a aby zrazenú sumu poukazoval na účet spoločnosti N. B. B. M. H., pobočka zahraničnej banky. Tento spôsob zabezpečenia sa vzťahu na záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb, ktoré dlžník uzatvoril so spoločnosťou N. B. B. M. H., pobočka zahraničnej banky v rovnaký deň ako túto dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Táto dohoda sa vzťahuje aj na budúcich platcov mzdy dlžníka, ako aj na iné príjmy dlžníka, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia zaobchádza ako so mzdou. Náklady spojené so zrážkami znáša dlžník.“ poukazujúc na rozsudky všeobecných súdov a pripomienky generálnej advokátky Q. U. vo veci C-598/21, ktoré potvrdzujú jeho závery o neprijateľnosti danej zmluvnej podmienky.
11. Výrok o trovách konania odôvodnil tak, že žalobkyňa bola v konaní procesne úspešná, preto jej bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vyšším súdnym úradníkom.
12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. So záverom prvoinštančného súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nesúhlasí, má za to, že predmetná Zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Podrobne sa vyjadril k výške mesačnej splátky, ktorá podľa žalovaného v Zmluve je uvedená a aj správne, rovnako ako celková výška úveru, výška RPMN. pokiaľ ide o bonitu žalobkyňu, túto skúmal zákonom vyžadovaným spôsobom. S ohľadom na uvedené považuje nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia za nedôvodné. Ak by aj odvolací súd posúdil nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia za dôvodný, považuje ho za premlčaný. Následne sa vyjadril k jednotlivým zmluvným podmienkam, ktoré súd prvej inštancie určil za neprijateľné a k dôvodom, pre ktoré ich považuje za súladné so zákonom. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a rozhodnúť v súlade s jeho odvolacím návrhom. Uplatnil si trovy konania.
13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. S odôvodnením napadnutého rozsudku sa v plnom rozsahu stotožnila a považuje ho za vecne správny a zákonný. Navrhla ho potvrdiť. Uplatnila si trovy odvolacieho konania.
14. K vyjadreniu žalobkyne zaslal repliku žalovaný. Poukázal na rozpory vo vyjadreniach žalobkyne o tom, kedy sa dozvedela o tom, že predmetný úver preplatila, čo má vplyv na plynutie premlčacej doby. Trvá na tom, že žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej doby. V ostatnom zotrvala na svojich vyjadreniach a odvolacích návrhoch.
15. K replike žalovaného zaslala dupliku žalobkyňa. Poukázala na rozhodnutia všeobecných súdov a Najvyššieho súdu SR týkajúce sa plynutia premlčacej doby v skutkovo a právne obdobných prípadoch.
16. Odvolaciemu súdu do skončenia odvolacieho konania nebola doručená žiadna ďalšia odvolacia duplika.
17. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a zistil, že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť.
18. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
19. Odvolanie žalovaného smeruje proti všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, preto odvolací súd podrobil prieskumu napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
21. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j. že súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil odvolateľovi uskutočnenie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že medzi zložky práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.
22. Právo (strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, avšak rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).
23. V súvislosti s odvolacím dôvodom v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktorý žalobkyňa videla naplnený v nedostatočnom, nezrozumiteľnom a nepreskúmateľnom odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd pripomína doterajšiu judikatúru najvyššieho súdu – R 111/1998, R 2/2016, ako aj na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „SR“) sp. zn. I.ÚS 364/2015, II.ÚS 184/2015, III.ÚS 288/2015 a I.ÚS 547/2016, v zmysle ktorých nedostatok odôvodnenia rozhodnutia (nepreskúmateľnosť) je považovaný len za vlastnosť rozhodnutia súdu, ktorá zmätočnosť rozhodnutia nezakladá (sp. zn. 7Cdo/17/2021 z 29.04.2021). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť, resp. neopodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
24. Zo stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 2/2016 možno pritom dovodiť, že odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, obsahovo zodpovedajúci bývalému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 OSP v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP, t.j. že postupom súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, môže byť nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia naplnený len výnimočne, a to keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. V označenom stanovisku najvyšší súd vychádzal z názoru, že odňatím možnosti pred súdom sa rozumie procesný postup súdu znemožňujúci účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu priznáva právny poriadok, no súčasne tiež, že nie každá nesprávnosť, je procesnou vadou (vadou procedúry prejednania veci) dosahujúcou relevantnú intenzitu. Požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené, patrí medzi základné atribúty spravodlivého procesu, ktorého účelom je medzi iným zabezpečiť transparentnosť, legitimitu a kontrolovateľnosť súdneho rozhodovania. Účastník konania sa však na tvorbe písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu nezúčastňuje, keď procesná úprava mu priznáva možnosť realizácie jeho procesných oprávnení pred vydaním písomného vyhotovenia rozhodnutia (právo zúčastniť sa na pojednávaní, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k veci a k doterajším výsledkom konania, svojimi argumentmi vymedzovať okruh otázok, ktoré by mal súd - podľa názoru účastníka - v rozhodnutí vyriešiť, zúčastniť sa na verejnom vyhlásení rozsudku) a po vydaní písomného vyhotovenia rozhodnutia v stanovených prípadoch právo podať opravný prostriedok a v ňom vytýkať nesprávnosti, ktorých sa (podľa jeho názoru) súd dopustil. Ani vtedy, keď zastáva názor, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia je nedostatočné, nevýstižné, nepresvedčivé alebo neúplné, nezostáva „procesne bezbranný“. Je pravda, že v prípade nedostatočného odôvodnenia musí účastník svoju argumentáciu prispôsobiť tak, aby zodpovedala tomu, čo je (alebo nie je) obsahom rozhodnutia a čo chce súdu vytknúť, uvedené však neznamená, že by bol v takom prípade celkom zbavený možnosti brániť sa a vznášať argumenty proti rozhodnutiu súdu, s ktorým nesúhlasí a ktoré sa mu javí ako nedostatočne odôvodnené. Procesné oprávnenie (ako také) brániť sa a domáhať sa nápravy nesprávností spôsobených súdom tak bezpochyby zostáva účastníkovi konania zachované, preto skutočnosť, že súd svoje rozhodnutie odôvodnil nedostatočne mu bez ďalšieho neodníma možnosť pred súdom konať.
25. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia konštatuje, že jeho vydaním a najmä odôvodnením súd prvej inštancie neznemožnil žalovanej uskutočnenie jej procesných práv v takej miere, že by tým došlo až k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Napadnutý rozsudok napĺňa relevantné požiadavky pre obsah písomného odôvodnenia rozsudku vyplývajúce z § 220 ods. 2 CSP, keď súd prvej inštancie v ňom síce stručne, ale u hľadiska obsahu označeného základného práva postačujúco rozviedol, čoho (t. j. akých nárokov) sa žalobkyňa v konaní domáhala a čo v tejto súvislosti tvrdila, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná, aké dokazovanie súd vykonal, čo z vykonaného dokazovania zistil, resp. ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a vyplývajú z neho aj závery ako meritum vec právne posúdil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje vyhodnotenie dôkaznej situácie veci ako aj úvahy, ktorými sa pri ich hodnotení súd riadil, ďalej tiež citáciu právnych noriem, na základe ktorých rozhodol, vysvetlenia, ktoré ho viedli k ich aplikácii a tiež aké je jeho právne posúdenie uplatňovaných nárokov, keď možno konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je ako celok vystavané na logickej postupnosti jednotlivých jeho častí. Skutočnosť, že jednotlivé skutkové zistenia uvedené v rozsudku súd prvej inštancie kontinuálne prepojil s ich právnym hodnotením nemôže viesť k naplneniu označeného odvolacieho dôvodu. Pre naplnenie ústavných a zákonných limitov súdneho rozhodnutia postačuje, ak súd v jeho odôvodnení uvedie iba rozhodujúce skutkové okolnosti bez zachádzania do zbytočných podrobností, ktoré na posúdenie veci nemajú relevantný vplyv. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval predmetný odvolací dôvod za naplnený.
26. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. K naplneniu tejto odvolacej námietky podľa odvolacieho súdu nedošlo.
27. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu ani tohto odvolacieho dôvodu nedošlo.
28. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že právny predchodca žalovaného spoločnosť N. B. B. M. H. uzatvorila so žalobkyňou dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb (ďalej v texte ako ,,Zmluva“), na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- EUR a aktuálnej výšky úverového rámca 1.900,- EUR na financovanie kúpy spotrebného tovaru alebo služby, pričom žalobkyňa sa zaviazala vrátiť úver spolu s dohodnutými úrokmi vo výške 24 % a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok vo výške min. 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca.
29. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie, nemá pochybnosti o tom, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, s ohľadom na povahu účastníkov Zmluvy, keďže pôvodný veriteľ ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalobkyňou, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom. Na predmetnú zmluvu je preto potrebné aplikovať príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku, zároveň je potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo, predovšetkým zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
30. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia zmlúv (ďalej len „ZoSÚ“) v § 9 ods. 2 presne definoval, aké náležitosti, okrem všeobecných (§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Okrem iného v § 9 ods. 2 písm. g) uvádzal, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať aj celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie a v § 9 ods. 2 písm. l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
31. Pod pojem celková výška spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ možno rozumieť všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Celková výška spotrebiteľského úveru môže byť pritom určená ako maximálna výška alebo súčet všetkých prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Môže ísť tak buď o čiastku poskytnutú veriteľom jednorazovo alebo o horný strop v úverovom rámci, stanovujúci najvyššiu čiastku, ktorú môže spotrebiteľ čerpať od veriteľa v budúcnosti, pričom súd prvej inštancie správne uviedol, že tento údaj musí byť uvedený jasne, zrozumiteľne a určito.
32. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že z uzatvorenej spotrebiteľskej Zmluvy nie je možné jednoznačne určiť výšku úverového rámca, teda aj celkovú výšku úveru. Túto nezrovnalosť nie je možné odstrániť výkladom, teda nie je možné ustáliť, aký úverový rámec si zmluvné strany vôbec dohodli. Keďže v uzatvorenej Zmluve sú uvedené dva rôzne údaje o celkovej výške úverového rámca, hoc v zmysle spomínaného § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ musí byť tento údaj uvedený ako jeden údaj, a to určite, jasne a zrozumiteľne, čo platí aj pre revolvingový úver. Zákon neupravuje vo vzťahu k revolvingovému úveru žiadnu výnimku, preto odvolací súd rovnako nevzhliadol dôvod na to, aby v uzatvorenej revolvingovej spotrebiteľskej zmluve nemohol byť tento údaj uvedený jednoznačne a určito. Odvolací súd má za to, že úverový rámec tak, ako je upravený v predmetnej Zmluve nie je v súlade so zmyslom, účelom a podstatou § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ.
33. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že poistenie ako doplnkovú službu je potrebné zahrnúť do celkovej výšky úveru, avšak len vtedy, ak ide o povinné poistenie, čo z vykonaného dokazovania napokon vyplynulo. Žalovaný namietal, že poistenie v predmetnom prípade bolo dobrovoľné a nepodmieňovalo uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere, avšak žiaden dôkaz, ktorý by podporoval jeho tvrdenie nepredložil. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie nevyplynulo, aby v zmluvných dojednaniach mala žalobkyňa ako spotrebiteľ právo poistenie vopred odmietnuť, resp. uzatvoriť zmluvu aj bez poistenia. Samotná formulácia o zvolenom balíku poistenia (komplexný balík poistenia) ešte neznamená, že žalobkyňa ako spotrebiteľ si skutočne dobrovoľne poistenie vybrala a zvolila, pričom najmä samotná skutočnosť, že ide o evidentne formulárový text zmluvy, ktorý žalovaný ako veriteľ pripravil pre vopred neurčitý počet spotrebiteľov dokazuje, že žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť do samotného textu zmluvy zasiahnuť, čo podporuje aj to, že v texte zmluvy sa neuvádzala žiadna iná alternatíva, resp. možnosť odmietnutia poistenia. Z uvedených dôvodov mal aj odvolací súd za to, že postenie bolo obligatórnou súčasťou uzatvorenia zmluvy, a preto malo byť zahrnuté aj do určenia celkovej výšky spotrebiteľského úveru.
34. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej systém ochrany zavedený smernicou č. 93/13 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25).
35. Pokiaľ ide o obligatórnu náležitosť spotrebiteľskej zmluvy uvedenej v ust. § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ, odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o absencii výšky splátky. V predmetnej Zmluve je v časti výšky mesačnej splátky uvedený údaj „min. 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca“. Takýto spôsob uvedenia výšky mesačnej splátky nemožno považovať za jednoznačný a dostatočne konkretizovaný. Spotrebiteľovi bezprostredne pri uzatváraní zmluvy nie je dostatočne zrejmé aká bude výška mesačnej splátky, ktorú sa zaväzuje uhrádzať, čo mu môže sťažiť porovnanie s inými úverovými produktami ponúknutými od iných dodávateľov. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že výška splátky je koncipovaná ako minimálna, pričom nie je uvedené, za akých okolností (a o koľko) môže byť aj vyššia.
36. Zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy v ustanovení § 9 ods. 2 taxatívnym spôsobom uvádzal náležitosti, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere bezvýhradne obsahovať - následkom absencie čo i len jednej v tomto zákonnom ustanovení uvedenej náležitosti je bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru v zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ. Už len samotné nesprávne uvedenie celkovej výšky úveru, ktoré bola žalobkyňa ako spotrebiteľka povinná zaplatiť spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, a preto nebolo potrebné sa ďalej zaoberať ostatnými dôvodmi bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru (napr. výšku RPMN, ktorej správnosť žalovaný v odvolaní namieta). Žalobkyňa bola povinná žalovanému vrátiť len istinu skutočne čerpaného úveru, t. j. sumu 1.858,- EUR.
37. Pokiaľ ide o námietku premlčania, ktorú už pred súdom prvej inštancie vzniesol žalovaný, odvolací súd považuje za potrebné vychádzať z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo/29/2021 z 28.09.2021 (publikovaného pod R 14/2022), ako aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 430/2018 z 05.12.2018, z ktorého vyplýva, že pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktorá je bezúročná a bez poplatkov, je podstatná skutočná vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve. Táto vedomosť vzniká v momente, v ktorom sa spotrebiteľ dozvie o rozpore konkrétnych dojednaní zmluvy so zákonnou úpravou. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa sa o tom, že predmetný úver preplatila dozvedela od advokátky koncom roka 2023, začiatkom roka 2024, čo napokon vyplýva zo samotnej výpovede žalobkyne na pojednávaní dňa 22.09.2025. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobkyňa uviedla rôzne roky (aj rok 2020,2021), kedy sa mala od svojej právnej zástupkyne dozvedieť o tom, že daný úver preplatila, odvolací súd má za to, že skutočnosti vyplývajúce z výsluchu žalobkyne je potrebné vnímať vo vzájomných súvislostiach a s ohľadom na všetky žalobkyňou uvádzané skutočnosti. Žalobkyňa minimálne trikrát na otázku súdu uviedla, že advokátku za účelom posúdenia predmetnej Zmluvy kontaktovala koncom roka 2023, začiatkom roka 2024. Následne po doplňujúcich otázkach súdu ohľadom momentu zistenia, že daný úver prepláca, žalobkyňa uviedla aspoň trikrát že sa o tejto skutočnosti dozvedela v roku 2025. Dátumy 2020 a 2021 konkretizovala len raz, pričom samotná žalobkyňa na otázku súdu ohľadne tohto rozporu vo výpovedi uviedla, že je v strese z toho, že je na súde a stráca sa v niektorých dátumoch, je proti nej vedená aj exekúcia. Vo svetle všetkých skutočností uvádzaných žalobkyňou pred súdom prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa sa o tom, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil dozvedela koncom roka 2023, začiatku roka 2024. Predmetná žaloba bola súdu prvej inštancie doručená dňa 11.04.2025, a preto možno uzavrieť, že žalobkyňou uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bol uplatnený v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby predpokladanej § 107 ods. 1 OZ.
38. Odvolací súd považuje za potrebné zohľadniť právne závery vyjadrené v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 22.04.2021 vydanom vo veci C-485/19, a to konkrétne že zásada efektivity bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/ EHS sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu. Rovnako vecne správne boli zohľadnené aj závery vyjadrené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/268/2021 z 28.02.2022 (publikovanom pod R 15/2022), že článok VI. ods. 1 a článok VII. ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 sa vo svetle zásady efektivity majú vykladať tak, že im odporuje taká vnútroštátna právna úprava, v zmysle ktorej spotrebiteľ, ktorý uplatňuje svoj nárok na vrátenie plnenia bezdôvodného obohatenia vzniknutého na základe plnenia spotrebiteľa z nekalej zmluvnej podmienky má pre uplatnenie 10 ročnej objektívnej premlčacej doby povinnosť dokázať, že veriteľ úmyselne porušil práva spotrebiteľa. To znamenám, že v otázke dĺžky objektívnej premlčacej doby nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je v tomto type prípadov potrebné vychádzať z predpokladu úmyselného zavinenia veriteľa na vzniku tohto bezdôvodného obohatenia.
39. Uvedené správne a dostatočne zistené skutkové okolnosti prípadu a opísané právne východiská súd prvej inštancie správne právne posúdil, pokiaľ ide o plynutie tak subjektívnej ako aj objektívnej lehoty uplatneného nároku. Odvolací súd má za to, že začiatok plynutia premlčacej doby nemožno posudzovať samostatne vo vzťahu ku každej z jednotlivých úhrad realizovaných žalobkyňou na splatenie poskytnutého úveru. Uvedené právne posúdenie totiž nezohľadňuje fakt, že toto bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo v dôsledku nesprávnej interpretácie konkrétnych dojednaní Zmluvy, ktoré sa napokon ukázali ako v konflikte so zákonnou úpravou, a preto v skutočnosti tvorí jeden celok. Žalovaný získaval bezdôvodné obohatenie dlhodobo, prijímaním plnení bez právneho dôvodu od žalobkyne, o ktorých sa žalobkyňa na podklade danej zmluvy domnievala, že ide o splátky jej poskytnutého úveru, ktorý sa zaviazala splatiť mesačných splátkach. Pokiaľ teda všetkými splátkami dlžníka dochádzalo k úhrade záväzku majúceho základ v zmluve o úvere, potom aj záväzok veriteľa, ktorý úver poskytol, na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého prijímaním platieb nad rámec platne medzi stranami dojednaného záväzku musí rovnako ako zmluva o úvere, z ktorej tento nárok vznikol, tvoriť jeden celok. V takomto prípade však premlčacie doby začínajú plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa veriteľa z úverovej zmluvy. Odvolací súd sa v tomto ohľade stotožňuje s právnymi názormi vyjadrenými Najvyšším súdom Slovenskej republiky v jeho uznesení sp. zn. 5XObdo/99/2019 z 24.05.2022 a v podrobnostiach na neho poukazuje.
40. Ako odvolací súd konštatoval už vyššie, žalobkyňa preukázala, že o bezdôvodnom obohatení (o preplatení úveru) sa dozvedela od svojej právnej zástupkyne koncom roka 2023, začiatkom roka 2024, pričom až od momentu vykonania poslednej úhrady jej mohla začať plynúť objektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia ako celku vytvoreného jednotlivými skoršími úhradami poskytnutými žalovanému. Keďže žaloba na súde bola podaná dňa 11.04.2025, možno konštatovať, že k podaniu došlo pred uplynutím 10 ročnej objektívnej premlčacej lehoty upravenej v ust. § 107 OZ pre nároky vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia.
41. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola povinná žalovanému vrátiť len istinu skutočne čerpaného úveru, t. j. sumu 1.858,- EUR, no reálne žalovanému uhradila vyššiu sumu, t. j. 4.640,19 EUR, na strane žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 2.782,19 EUR. Keďže však žalobkyňou uplatnený nárok z bezdôvodného obohatenia činil 2.732,19 EUR, súd prvej inštancie postupoval správne a zákonne, keď žalovanému uložil povinnosť vydať bezdôvodného obohatenie vo výške 2.732,19 EUR spolu s úrokom z omeškania. Navyše, žalovaný v odvolaní výšku bezdôvodného obohatenia nenamietal a ani výšku úroku z omeškania, len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ako taký, preto sa odvolací súd podrobnejšie k výpočtu sumy bezdôvodného obohatenia a úroku z omeškania nevyjadroval.
42. V ďalšom odvolací súd podrobil prieskumu závery súdu prvej inštancie vzťahujúce sa k zmluvným podmienkam, ktoré určil za neprijateľné (výroky III. – VIII.).
43. K námietke o neprijateľnosti zmluvnej podmienky odvolací súd dodáva, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti len záujmom dodávateľa, tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahov.
44. Vo vzťahu k zmluvnej podmienke uvedenej v Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluve o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX L. XX.X.XXXX, v časti 4. Splácanie Revolvingového úveru, bod 4.5., a to v časti v znení: „V prípade, ak Klient označí platbu nesprávnym VS, je Banka oprávnená účtovať si od Klienta poplatok za dohľadanie chybne označenej splátky.“ odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie ju správne posúdil ako neprijateľnú, keďže daná zmluvná podmienka je nepochybne na škodu spotrebiteľa, pretože umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy, čím zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že poplatok za chybné označenie splátky nemožno chápať ako poplatok za službu, ktorá je spotrebiteľovi poskytovaná, ale ide o poplatok spojený s administratívou, ktorý nie je v záujme spotrebiteľa. Odvolací súd má za to, že spoplatňovanie úkonu a služby, ktorým dodávateľ neposkytuje spotrebiteľovi žiadne protiplnenie, je vždy neprijateľné.
45. Odvolací súd naviac poukazuje na to, že žalovaný na jednej strane sankcionuje spotrebiteľa za neuvedenie variabilného symbolu poplatkom za dohľadanie splátky, avšak žiadny poplatok so spotrebiteľom individuálne nedojednal. Výška poplatku nebola individuálne dojednaná a podpis spotrebiteľa neznamená, že súhlasí so zmluvnými podmienkami uvedenými vo formulárovej zmluve. Prijatie takejto zmluvnej podmienky bolo podmienkou získania úveru, nakoľko žalobkyňa mala iba možnosť vopred pripravené formulárové zmluvy podpísať alebo ich ako celok odmietnuť. Žalobkyňa vstúpila do zmluvného vzťahu so žalovaným ako dodávateľom, pričom nemala reálne možnosti zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť.
46. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluve o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX, L. XX.X.XXXX, v časti 6. Poistenie, bod 6.1. v znení: „Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil s M. o dôležitých zmluvných podmienkach uzatváraného poistenia, s Rámcovou poistnou zmluvou pre poistenie schopnosti splácať revolvingový úver č. G. (ďalej len „RZoP“) uzatvorenou medzi N. B. B. M. H., K.: XXX XXX XXX, N. F. X, XXXXX B., M., zapísanej v Registri obchodu a spoločností vedenom Obchodným súdom v B. B. O. N. XXX XXX XXX, konajúcej v Slovenskej republike prostredníctvom svojej organizačnej zložky N. B. M. H., B. L. N., K.: XX XXX XXX, H. H. E. X, XXX XX N., H., zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddieli Po, vložka č. 2990/B (ďalej len „poistník“) a B. G. H., I., B. X/ X, XXX XX N., K.: XX XXX XXX (ďalej len „poistiteľ“), platnou v čase podpisu zmluvy a s aktuálnymi Všeobecnými poistnými podmienkami B. G. H., I. (ďalej len „VPP“) (k dispozícii aj na P.), ktoré sú súčasťou RZoP, súhlasí s nimi a svojím podpisom ZoRSÚ vyjadruje súhlas s poistením v rozsahu, ktorý si vybral.“ predstavuje jednostranné vyhlásenie žalobkyne v Zmluve, ktoré možno považovať za netransparentnú inkorporačnú doložku. Samotné prehlásenie klienta zakomponované v texte zmluvy ako štandardná zmluvná podmienka nepredstavuje dôkaz o tom, že si veriteľ splnil svoju povinnosť. Bez ohľadu na túto klauzulu je veriteľ povinný dôveryhodne preukázať, že spotrebiteľa oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami. Odvolací súd rovnako poukazuje na to, že tieto všeobecné obchodné podmienky neboli žalobkyňou osobitne podpísané, keďže žalovaný nepreukázal, že by žalobkyni pri podpise úverovej zmluvy doručil aj všeobecné obchodné podmienky, preto sotva možno uveriť tvrdeniu, že žalobkyňa mala možnosť sa s nimi oboznámiť. Uvedenú zmluvnú podmienku odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považoval za neprijateľnú. Odvolacie námietky žalovaného v tomto smere boli nedôvodné. Odvolací súd napokon dopĺňa, že obdobné zmluvné podmienky, v zmysle ktorých dlžník prehlasuje, že sa oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami a s týmito súhlasí, boli už vyhlásené za neprijateľné zmluvné podmienky (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8CoCsp/3/2022 zo dňa 22.03.2022; rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 12Csp/137/2019 zo dňa 28.05.2020).
47. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluve o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX, L. XX.X.XXXX, v časti 12., v znení: „ Klient je povinný oznámiť Banke všetky zmeny týkajúce sa údajov, ktoré Banke poskytol pri uzatváraní ZoRSÚ, najmä uzavretie alebo rozvod manželstva, zmenu adresy a telefónneho čísla svojho bydliska a pracoviska, zmenu zamestnávateľa (platcu mzdy), ako aj zmenu týkajúcu sa jeho bankového spojenia (názov peňažného ústavu a číslo účtu). Pokiaľ po uzavretí ZoRSÚ dôjde na strane Klienta k zániku alebo vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je Klient povinný oznámiť a preukázať Banke túto skutočnosť. Tieto zmeny je Klient povinný oznámiť a preukázať Banke písomne do 7 dní od okamihu, keď zmena nastala, inak zodpovedá za škodu, ktorá Banke vznikne v dôsledku porušenia tejto povinnosti.“, obdobná zmluvná podmienka bola právoplatnými rozhodnutiami súdu vyhlásená za neprijateľnú, (konkrétne rozhodnutím Okresného súdu Prešov 18Csp/111/2022 ako aj Krajským súdom v Prešove 9CoCsp/56/2022 a 2CoCsp/7/2023). Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že argumentáciu veriteľa vo vzťahu k neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky, ktorá mala základ v odkaze na povinnosť veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, mal odvolací súd za argumentáciu bez relevancie. Žalovaný totiž mal za náležité vyžadovať od spotrebiteľa informácie o zmenách v príjmoch, výdavkoch a záväzkov, ktoré prebral spotrebiteľ, alebo o iných zmenách v príjmovej sfére spotrebiteľa z dôvodu splnenia si povinnosti vyplývajúcej priamo zo zákona. Odvolací súd súhlasí s tým, že z ustanovenia § 7 ods. 1 ZoSÚ vyplýva povinnosť veriteľa posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a to s odbornou starostlivosťou. Túto povinnosť si však veriteľ má plniť ešte predtým ako dlžníkovi úver poskytne. Po uzavretí zmluvy už nie je právne ani fakticky opodstatnené preskúmavať bonitu spotrebiteľa, naviac pri neurčito konkretizovaných podmienkach, čo všetko by mal spotrebiteľ veriteľovi oznamovať. Za daných okolností odvolací súd aprobuje závery súdu prvej inštancie o neprijateľnosti danej zmluvnej podmienky.
48. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluve o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX, L. XX.X.XXXX, v časti 13, v znení: „Ak Klient uhradil na účet Banky sumu presahujúcu všetky jeho záväzky zo ZoRSÚ a tie v dôsledku takého plnenia zaniknú, je Banka oprávnená započítať preplatok na iné splatné pohľadávky, ktoré má voči Klientovi.“ spĺňa definičné znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, nakoľko s prihliadnutím na jej predtlačenú formu možno mať dôvodné pochybnosti o jej individuálnom dojednaní, keď jediným „zásahom“ žalobkyne do jej obsahu je jej podpísanie (podpísanie zmluvy). Žalobkyni bol zo strany právneho predchodcu žalovaného predložený formulár, v ktorom žalobkyňa nemohla dopĺňať údaje, prípadne označovať, s ktorými podmienkami súhlasí a s ktorými nie, zmluvu ako takú mohla buď podpísať a získať tak úver alebo ju odmietnuť podpísať ako celok. Žalovaný nepreukázal osobitné dojednanie tejto podmienky, resp. že by si žalobkyňa osobitne vymienila ich dojednanie. V súdnej praxi sa vo veľkom množstve objavujú prípady, kedy si banky ako veritelia, účtujú (najmä) rôzne poplatky, ktoré neboli dohodnuté priamo v zmluve, ale veritelia sa ich zaplatenia domáhajú titulom úpravy vychádzajúcej zo sadzobníkov alebo všeobecných obchodných podmienok, ktoré ale nie sú so spotrebiteľom individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal síce spotrebiteľ (žalovaný) možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Pokiaľ teda Zmluva v časti 13 ustanovuje, že banka je oprávnená započítať preplatok na iné splatné pohľadávky, ktoré má voči klientovi, pričom nie je jasné o aké pohľadávky ide a ani v akej výške s tým, že niektoré pohľadávky banky môžu pozostávať z rôznych individuálne nedojednaných poplatkoch vyplývajúcich zo sadzobníkov alebo všeobecných obchodných podmienok, ide o netransparentnú a nejasnú podmienku ohľadom dôsledkov pre dlžníka.
49. Právny základ pre určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluve o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX, L. XX.X.XXXX v časti 15. Osobné údaje a bankové informácie, bod 15.8. v znení: „ Banka a Klient sa dohodli, že z dôvodu bezpečnosti a na účely skvalitňovania služieb budú telefonické hovory medzi Klientom a Bankou, príp. medzi E. a Q. J. G., I. nahrávané a uchovávané a záznamy telefonických hovorov môžu byť použité ako dôkaz v prípade reklamácie alebo sporu.“ je daný podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a spočíva v nevyváženosti práv a povinností zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nepreukázaní jej individuálneho dojednania. Predmetná zmluvná podmienka je jednoznačne len v prospech žalovaného, keďže z podmienky tak, ako je formulovaná, nevyplýva, že je povinnosťou veriteľa zaznamenávanú komunikáciu vydať spotrebiteľovi, ak by táto mala svedčať v jeho prospech, teda v neprospech žalovaného ako veriteľa. Ak by chcela žalobkyňa uniesť v prípadnom spore dôkazné bremeno, musí jej veriteľ túto komunikáciu predložiť, čo však predmetné ustanovenie zmluvnej podmienky veriteľovi neukladá, a teda dlžníkovi nezabezpečuje. Z danej zmluvnej podmienky, nie sú zrejmé všetky okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na jej neskoršiu možnú realizáciu vrátane podmienok ukončenia dispozície s ňou, aj s ohľadom na ochranu osobných údajov.
50. V prípade neprijateľnej zmluvnej podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa, ktorej predmetom je zameranie na účinok privedený zmluvnou podmienkou. Z toho plynie, že značná nerovnováha bude v podstate generálne prezumovaná, pokiaľ sa nepreukáže opak spočívajúci v založení nižšej úrovne, resp. miery nerovnováhy. Vychádzajúc z generálnej prezumpcie odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ žalovaný nepreukázal opak spočívajúci v založení nižšej úrovne, resp. miery nerovnováhy, tak zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Značnú nerovnováhu je potrebné identifikovať najmä v dispozícií dodávateľa, a to bez časového obmedzenia, disponovať s biometrickými údajmi o spotrebiteľovi, ktoré v kontexte GDPR indikujú významne chránenú oblasť biometrie spotrebiteľa. Naviac, ak nebol preukázaný individuálny súhlas a zrozumiteľné poučenie spotrebiteľa o použití jeho biometrických údajov.
51. Odvolací súd zdôrazňuje, že zaznamenávanie a použitie zaznamenávanej komunikácie nie je zo zákona vylúčené. Žalovaný sa však usiluje prezentovať odvolaciemu súdu, že za spotrebiteľa vždy preberie v spore na seba dôkazné bremeno, pre účely unesenia ktorého bude využívať záznamy z telefonickej komunikácie. Generálny prenos dôkazného bremena však z predmetnej zmluvnej podmienky nevyplýva, a bez výslovnej dohody zmluvných strán nezodpovedá ani dôkaznej teórii v súdnom spore. Ani odvolací súd nateraz nedokáže zo znenia zmluvnej podmienky vyvodiť, aké povinnosti z nej vyplývajú pre veriteľa v prípade žiadosti spotrebiteľa o predloženie záznamov, ktoré by boli spôsobilé byť v spore zmluvných strán dôkazom v neprospech veriteľa. Uvedené zmluvné dojednanie preto jednoznačne zvýhodňuje dodávateľa oproti spotrebiteľovi, čo do získania, dispozície a využitia zaznamenávanej komunikácie, zatiaľ čo na druhej strane sú garancie pre spotrebiteľa nejasné.
52. Zmluvnú podmienku uvedenú v Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluve o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX, L. XX.X.XXXX, na str. 6 Zmluvy v znení: „Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 Obč. zákonníka v platnom znení) Dlžník: B. A., R. O. XXXXXX/XXXX, J. B.: C. XX, XXXXX B. výslovne a neodvolateľne súhlasí, aby mu v prípade, že sa omešká so splácaním Revolvingového úveru/záväzkov vyplývajúcich z Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb viac ako 1 mesiac, t.j. nezaplatí minimálne dve po sebe nasledujúce splátky Revolvingového úveru, uskutočňoval platca mzdy mesačné zrážky zo mzdy, a to až do splatenia čerpaného Revolvingového úveru v celom rozsahu vrátane príslušenstva, a aby zrazenú sumu poukazoval na účet spoločnosti N. B. B. M. H., pobočka zahraničnej banky. Tento spôsob zabezpečenia sa vzťahu na záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb, ktoré dlžník uzatvoril so spoločnosťou N. B. B. M. H., pobočka zahraničnej banky v rovnaký deň ako túto dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Táto dohoda sa vzťahuje aj na budúcich platcov mzdy dlžníka, ako aj na iné príjmy dlžníka, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia zaobchádza ako so mzdou. Náklady spojené so zrážkami znáša dlžník.“ je možné považovať taktiež za neprijateľnú z dôvodu, že táto nebola individuálne dohodnutá, bola súčasťou formulára - žiadosti o spotrebiteľský úver a žalobkyňa ako spotrebiteľka nemohla vylúčiť jej uzatvorenie, ak mal záujem o získanie predmetného úveru. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou, nemožno považovať za individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. V konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa bola preukázateľne oboznámená s tým, že súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvára aj dohodu o zrážkach zo mzdy a predovšetkým s tým aké dôsledky z tejto dohody pre žalobkyňu vyplývajú v prípade jej realizácie.
53. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola dojednaná v rozpore s čl. 6 smernice Rady 93/13 EHS, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Výkon zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy nepodlieha nijakej autorizácie a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. V predmetnej právnej veci, keď bol úver poskytnutý žalobkyni posúdený ako bezúročný a bezpoplatkov, pričom predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy má zabezpečovať pohľadávku vyplývajúcu z tohto bezúročného a bezpoplatkového úveru, žalovaný by na základe tejto dohody mohol vymôcť od žalobkyne aj plnenia, na ktoré nemá nárok, a to bez akejkoľvek kontroly štátnych orgánov, ktoré majú povinnosť ex offo prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky a poskytovať ochranu spotrebiteľom. Z uvedeného dôvodu predmetný inštitút umožňuje obchádzať kontrolu a ochranu, ktorá sa poskytuje spotrebiteľom, pričom za podmienok, za akých bolo predmetné ustanovenie dohodnuté, je nevyhnutné aj toto zmluvné dojednanie vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.
54. V tejto súvislosti odvolací súd ešte poukazuje na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.01.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, v ktorých v bode 9 komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.
55. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. 05. 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj ďalšími odvolacími námietkami žalovaného, ktoré neboli spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia vo vzťahu k odvolateľovi.
56. Odvolací v tomto smere považuje za potrebné poukázať na princíp právnej istoty, ktorý je imanentným znakom právneho štátu (napr. PL. ÚS 36/95), a ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Obsahovým komponentom princípu právnej istoty je veľmi zjednodušene povedané, rovnaká odpoveď na právnu otázku za rovnakého alebo analogického skutkového stavu. Z uvedeného zároveň vyplýva, že pokiaľ je splnená podmienka existencie rovnakého alebo analogického skutkového stavu, je splnený základný predpoklad na to, aby súd z dôvodu dodržania princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia dal na určitú právnu otázku rovnakú odpoveď.
57. Odvolací súd, s poukazom na vyššie uvedené preto, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
58. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa procesného výsledku konania. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa, preto jej súd priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
59. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).