Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoCsp/18/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, s miestom podnikania C. A. XXX, D., právne zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom so sídlom Mlynské nivy 7816/16, Bratislava, o zaplatenie 544,26 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č.k. -132 zo dňa 25.05.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žalobca m á proti žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 544,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 544,26 eur od 25.08.2023 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %; o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. , a , a , až 4, až 3, a a (ďalej len „“), ust. nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „“) a vecne tým, že v konaní nebolo sporné, že poškodený E. F. D. (ďalej len „poistený“ alebo „poškodený“) si pre poškodenie svojho motorového vozidla továrenskej značky G. H., EČV: D. (ďalej len „poškodené motorové vozidlo“ alebo „poistené motorové vozidlo“) v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 15.07.2023, č. XXXXXXXXXX (ďalej len „poistná udalosť“), toto nechal opraviť v autoservise žalobcu, nebolo sporné ani to, že poškodený bol havarijne poistený u žalovanej na základe poistky č. XXXXXXXXXX/X – Návrh poistnej zmluvy na diaľku zo dňa 03.07.2023 (ďalej len „Poistná zmluva“) a že poistná udalosť bola žalovanej riadne nahlásená. Poistený si dal poškodené motorové vozidlo opraviť u žalobcu, pričom náklady na opravu v zmysle faktúry č. 2023019 zo dňa 02.08.2023, splatnej dňa 07.08.2023 boli vo výške 1.477,70 eur a žalovaná krátila nárok poisteného z dôvodu neprimerane účtovaných normohodín prác pre neautorizovaný servis a neprimeraných nákladov na lakovanie o sumu 544,26 eura, ktorá tvorí predmet tejto žaloby. Žalovaná tak z havarijného poistenia plnila 783,44 eura a sporným zostalo, či žalovaná dôvodne nezaplatila časť nákladov na opravu v sume 544,26 eura s príslušným úrokom z omeškania. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobcom vyčíslené náklady predstavujú náklady na opravu poškodeného motorového vozidla, preto má s poukazom na ust. Občianskeho

zákonníka nárok na náhradu všetkých skutočne vynaložených nákladov nevyhnutných na obnovenie funkčnosti poškodenej veci - v danom prípade poškodeného motorového vozidla. V konaní nebolo sporým ani to, že poškodený postúpil žalobcovi svoju pohľadávku voči žalovanej z poistnej udalosti vo výške 544,26 eura na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.08.2023 (ďalej len „Zmluva o postúpení pohľadávky“). V súvislosti so škodou súd prvej inštancie uviedol, že za škodu je považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a poukázal na právne závery vyjadrené v náleze Ústavného súdu Českej republiky (ďalej len „ÚS ČR“) sp. zn. , že: „nie je možné prehliadnuť, že poškodenému bolo tzv. zhodnotenie vozidla protiprávnym konaním v podstate vnútené. Opravou vozidla pritom poškodený obvykle sleduje iba jeho uvedenie do stavu pred nehodou.“ Súd prvej inštancie mal za to, že v posudzovanom prípade bola oprava poškodeného motorového vozidla vykonaná účelne, žalovaná v konaní nespochybňovala rozsah vykonanej opravy, keď ku kráteniu poistného plnenia pristúpila z dôvodu, že považovala za neprimeranú cenu fakturovanej práce a výšku nákladov na lakovanie. Žalobca podľa súdu prvej inštancie preukázal uplatnený nárok na poistné plnenie rozsahom poškodenia poškodeného motorového vozidla, čo nebolo sporné a jeho následnou opravou, ktorá bola vykonaná v servise žalobcu a bola zdokladovaná faktúrou č. 2023019 v sume 1.477,70 eur. Žalobca preukázal na to, že cena mechanických, klampiarskych a lakovacích prác v iných opravovniach v určenom čase neprevyšovala cenu prác účtovanú žalobcom. Žalovaná v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 10.08.2023 (ďalej len „Oznámenie o poistnom plnení“) uviedla, že priznáva primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21 eur bez DPH za normohodinu práce a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100 %) a krátila poistné plnenie o žalovanú sumu; pri výpočte výšky poistného plnenia vychádzala zo skutočnosti, že oprava poškodeného motorového vozidla nebola vykonaná v ňou určenej opravovni, v ktorej mala dojednané zmluvné ceny príp. v autorizovanom servise. Súd prvej inštancie zdôraznil, že ak žalovaná ako odborne spôsobilá osoba, poskytujúca poistenie majetku, mala za to, že žalobcom účtovaná cena za normohodinu prác vo výške 40 eur bez DPH je cena neprimeraná v danom regióne, mala predložiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, čo však nespravila, nepredložila žiaden dôkaz o tom, že iné opravovne v danom regióne a čase účtovali za opravy motorových vozidiel sumy neprevyšujúce sumu 21 eur bez DPH za 1 normohodinu práce. Súd prvej inštancie poukázal aj na obsah Oznámenia o poistnom plnení, v ktorom žalovaná stroho uviedla, že nepriznáva položky, ktorými sú cena práce, a to bez akéhokoľvek konkrétneho odôvodnenia a bez predloženia akýchkoľvek cenníkov, opierajúc sa pri nich, ako aj pri stanovení lakovacej konštanty, iba o kalkulačný program AUDATEX, ktorý však použil aj žalobca a jeho výsledkom bola suma ním fakturovaná poškodenému (vyššia o žalovanú istinu). Kalkulačný program podľa názoru súdu prvej inštancie môže slúžiť len ako orientačná pomôcka, keďže nemôže brať do úvahy všetky eventuality, ktoré si daná oprava poškodeného motorového vozidla vyžadovala, preto ak žalovaná v Oznámení o poistnom plnení vymedzila len vo všeobecnosti dôvody, pre ktoré znížila poistné plnenie, nebolo z neho možné zistiť konkrétne dôvody takéhoto jej postupu - tieto žalovaná uvádzala v priebehu súdneho konania, čo je však v rozpore s povinnosťou uloženou v ust. . Žalovaná svoju procesnú obranu založila na tom, že nepovažuje za primeranú cenu práce a lakovaciu konštantu použitú servisom žalobcu a v súvislosti s lakovacou konštantou uznanou iba v rozsahu 100 % nepreukázala primeranosť jej určenia v danej výške. Vo vzťahu k rozlišovaniu servisov na autorizované a neautorizované súd prvej inštancie uviedol, že toto nemá oporu v zákone (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 24.11.2022), žalovaná v priebehu konania neuviedla, akým spôsobom stanovila ako primeranú cenu 1 normohodiny prác na sumu 21 eur bez DPH, nepreukázala ani to, že táto cena bola obvyklou a primeranou v danom mieste a čase vykonávania opravy poškodeného motorového vozidla. Súd prvej inštancie doplnil, že žalovaná nepreukázala ani to, že by v posudzovanom regióne vôbec existoval servis, ktorý by pri opravách účtoval takúto nízku cenu, preto ak sa poškodený rozhodol realizovať opravu poškodeného motorového vozidla v servise žalobcu, neznamená to, že náklady, ktoré boli vynaložené, predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (poškodeného motorového vozidla) do pôvodného stavu. Objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti (poistnej udalosti) a žalovanej zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva oprávnenie vnucovať svoju vôľu ohľadne výberu servisu poisteným. Súd prvej inštancie dodal, že prípadné uprednostňovanie zmluvných servisov môže mať maximálne odporúčací charakter a v rámci voľného trhu je na poškodenom, v akom servise si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť za predpokladu, že vynaložené náklady boli účelné a smerovali k odstráneniu poškodení, spôsobených v rámci škodovej/poistnej udalosti. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na nariadenie komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.04.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (tzv. všeobecná bloková výnimka) a nariadenie komisie (EÚ) č. 461/2010 z

27.05.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 ZFEÚ na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k predajnému trhu - skrátene nazývané „bloková výnimka“. Na ich základe majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo uprednostňovať niektoré z nich. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami. Bloková výnimka dáva možnosť nezávislým servisom vykonávať značkový servis, údržbu a opravy aj nových automobilov v záručnej dobe, a to bez straty záruky, samozrejme pri dodržaní postupov a rozsahu prác predpísaných výrobcom automobilu a pri použití originálnych alebo kvalitatívne rovnocenných náhradných dielov. Vnútené uprednostňovanie len určitého typu servisu vozidiel by preto podľa názoru súdu prvej inštancie bolo v rozpore s hospodárskou súťažou a právom EÚ. V priebehu konania bolo sporným, či žalovaná s poškodeným komunikovala počas likvidácie poistnej udalosti, či mu poslala kalkuláciu opravy a zoznam zmluvných servisov, v súvislosti s čím dospel súd prvej inštancie k záveru, že emailová správa odoslaná žalovanou dňa 27.07.2023 obsahovala informácie určené poškodenému v súvislosti s možnosťami vykonania opravy poškodeného motorového vozidla, avšak žalovaná prostredníctvom čl. 9 ods. 4 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel I. D. J. XXX platných od 01.01.2023 (ďalej len „Zmluvné dojednania“), z ktorého vyplýva, že poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať, pričom ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni, obchádza závery rozhodovacej praxe súdov, ktorá poisťovateľom opakovane a konštantne vytýka nesprávne posudzovanie primeranosti a účelnosti nákladov vynaložených poisteným na opravu vozidla v závislosti od toho, či opravu vykonal autorizovaný, neautorizovaný alebo zmluvný servis (napr. rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 18.06.2020, sp. zn. zo dňa 09.06.2021, sp. zn. zo dňa 29.03.2022, sp. zn. zo dňa 30.07.2024, rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 29.09.2020, sp. zn. zo dňa 27.07.2023, Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 25.06.2020). Súd prvej inštancie tak mal za to, že nemôže byť na ťarchu poisteného, že si slobodne vybral autoservis, ktorý mu poškodené motorové vozidlo opravil rovnako kvalitne a v požadovanom rozsahu, ako by bolo v prípade servisu, ktorý by mu odporučila žalovaná, keď žalovaná nemá právo členiť subjekty, ktoré po splnení zákonných predpokladov vykonávajú opravy motorových vozidiel, na autorizované a neautorizované, a ak sa poistený rozhodol realizovať opravu poškodeného motorového vozidla v servise, ktorý za tie isté služby účtuje vyššie ceny, ako účtujú zmluvné servisy žalovanej, neznamená to, že náklady, ktoré boli vynaložené, predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť príp. že sú neúčelne vynaložené na uvedenie veci (poškodeného motorového vozidla) do pôvodného stavu. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalobca, resp. jeho právny predchodca, riadne preukázal, že došlo k poškodeniu poškodeného motorového vozidla, ktoré si dal opraviť a preukázal aj výšku škody predloženou faktúrou autoservisu, splnil si tak všetky svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvného vzťahu so žalovanou, keď po vzniku poistnej udalosti si uplatnil nárok na poistné plnenie a predložil doklady v súvislosti s opravou poškodeného motorového vozidla. Žalovaná nijakým relevantným spôsobom nepreukázala kvalifikovaný dôvod nepriznania časti poistného plnenia, keď bezdôvodne znížila požadované poistné plnenie - v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno žalovanú, pretože z týchto jej tvrdení vyvodzovala priaznivé dôsledky pre seba. Žalobca tak má nárok na doplatok poistného plnenia vo výške žalovanej pohľadávky, ktorú mu žalovaná po predložení faktúry nepriznala a o ktorú mu poistné plnenie bezdôvodne krátila. Doplnil, že napriek tomu, že poistné plnenie je nárokom vyplývajúcim zo zmluvného vzťahu, a teda jeho vznik a výška sú determinované dojednaniami v Poistnej zmluve, zmluvná úprava regulujúca poistné nároky musí obstáť v porovnaní so všeobecnou úpravou poistných podmienok vyplývajúcou z , jej zmyslom a účelom a v prípade spotrebiteľských právnych vzťahov aj so spotrebiteľskou právnou ochranou. Krátenie poistného plnenia len z dôvodu, že opravu vykonal istý typ autoservisu, považoval súd prvej inštancie za nelegitímne a nepožívajúce právnu ochranu. Zmluvné dojednania limitujúce priznávanie ceny za normohodinu mechanických a lakovacích prác, vopred formulárovo pripravené, ktorých znenie spotrebiteľ (právny predchodca žalobcu) nemohol nijako ovplyvniť ani korigovať, predstavujú podľa súdu prvej inštancie neprijateľné podmienky a sú neplatné. Pokiaľ žalovaná argumentovala, že poistený je spoločníkom resp. konateľom vo viacerých obchodných spoločnostiach, a teda nie je spotrebiteľom, súd prvej inštancie zdôraznil, že prípadná funkcia konateľa alebo spoločníka v obchodnej spoločnosti nemá žiadny vplyv na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu s ohľadom na charakter subjektu, ktorý do právneho vzťahu s poisťovňou vstupuje (ak je ním právnická osoba, v ktorej by bol poistený konateľom, išlo by o právny vzťah medzi danou právnickou osobou a žalovanou poisťovňou a nie o právny vzťah medzi poisťovňou a poisteným poškodeným). Súd prvej inštancie dal do pozornosti žalovanej, že sama predložila poistenému návrh Poistnej zmluvy na diaľku, kde je tento označený len

ako fyzická osoba, bez akejkoľvek identifikácie ako podnikateľského subjektu. Okolnosť, že poistené motorové vozidlo používa ako taxík, bola zohľadnená v časti korekcie návrhu Poistnej zmluvy, kde je v poistnom účtovaná prirážka 50 %, avšak žiadne iné zmluvné ustanovenia, ktoré tvoria dojednaný obsah Poistnej zmluvy v posudzovanom prípade nebránia aplikácii príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa. Bola to žalovaná, kto navrhol poistenému uzatvorenie Poistnej zmluvy v právnom postavení fyzickej osoby nepodnikateľa, preto súd prvej inštancie nevidel dôvod, aby vykladal tento zmluvný vzťah na ťarchu poisteného, a dospel tak k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalovanú istinu. Keďže žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti dňa 09.08.2023 (Oznámenie o poistnom plnení), po uplynutí lehoty 15 dní sa dostala do omeškania ( ) dňa 25.08.2023, kedy bola zákonná výška úrokov z omeškania 9,25 % ročne, preto súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi popri istine aj zákonný úrok z omeškania. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. v spojení s ust. v platnom znení zákona (ďalej len „“) a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanej nárok na ich náhradu v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ust. a , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, príp. ho zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaná poukázala na to, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi uplatnený nárok s poukazom na ust. ako náhradu všetkých skutočne vynaložených nákladov, nevyhnutných na obnovenie funkčnosti poškodeného motorového vozidla, čím nesprávne právne posúdil charakter samotného nároku, keďže v danom prípade nejde o nárok na náhradu škody, nakoľko žalovaná právnemu predchodcovi žalobcu žiadnu škodu nespôsobila a nespôsobil ju ani prípadný poistený žalovanej, čo by zakladalo nárok na plnenie podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Žalobca mal nárok na vyplatenie poistného plnenia na základe Poistnej zmluvy v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok, nie na náhradu škody ( a , a ). Žalovaná mala za to, že pre stanovenie, čo je v konkrétnom prípade poistnou udalosťou a v akom rozsahu má poistený právo na poistné plnenie, je nevyhnutné vychádzať z Poistnej zmluvy a poistných podmienok, ktoré sú jej súčasťou (čl. 9 ods. 1, čl. 9 ods. 2 písm. c), čl. 9 ods. 3 Zmluvných dojednaní). Žalovaná v poistnom plnení zohľadnila primerané náklady na lakovací materiál, pričom postupovala v súlade s metodikou certifikovaného systému AUDATEX a v kalkulácii zohľadnila spôsob a rozsah lakovania poškodeného motorového vozidla, kalkulovala na úrovni 100 %, a to v bežne používanom certifikovanom programe AUDATEX, v čom boli zahrnuté všetky materiály, potrebné k riadnemu vykonaniu všetkých pracovných činností, súvisiacich s lakovaním, žalovaná teda v žiadnom prípade neznižovala primerané náklady na lakovanie pod 100 % (napr. na 90 %, 80 % a pod.). Žalobca relevantným spôsobom neodôvodnil, prečo mal ním vybraný autoservis odchýlky v spotrebe lakovacieho materiálu nad 100 % (autoservis kalkuloval s koeficientom vo výške 120 %), neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré mali mať vplyv na navýšenie nákladov na lakovanie a snažil sa preniesť dôkazné bremeno ohľadne ním navýšeného koeficientu na žalovanú, s čím sa súd prvej inštancie nekriticky stotožnil. Súd prvej inštancie mal na nárok žalobcu aplikovať predovšetkým ust. a zohľadniť zmluve dohodnutý rozsah poistného plnenia, keď zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva záver, že by poisťovňa bola za akýchkoľvek okolností povinná hradiť akúkoľvek výšku opravy poškodeného motorového vozidla titulom havarijného poistenia, resp. že by mala zohľadňovať primerané ceny normohodín v danom regióne, ako to nesprávne konštatoval súd prvej inštancie. Žalovaná v poistných podmienkach (Zmluvných dojednaniach) stanovila maximálny limit poistného krytia na sumu 25 eur za normohodinu práce, preto pokiaľ súd prvej inštancie mal za to, že delenie autoservisov žalovanou bolo nesprávne, mal priznať sumu 25 eur bez DPH, a nie sumu stanovenú opravcom, ktorá nebola Poistnou zmluvou krytá. Žalovaná pri výpočte poistného plnenia postupovala v súlade s Poistnou zmluvou a všeobecnými poistnými podmienkami (ďalej len „VPP“). Žalovaná zdôraznila, že vo vzťahu k poistenému neznižovala poistné plnenie postupom podľa ust. , ale určovala ho podľa ust. , preto neprichádza do úvahy ani aplikácia ust. , ako to nesprávne

urobil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že v prípade havarijného poistenia nejde o PZP a je na klientovi, či sa za daných podmienok rozhodne poistenie uzatvoriť alebo nie, prípadne či sa rozhodne pre inú poisťovňu (išlo o nárok z Poistnej zmluvy pre havarijné poistenie, v rámci ktorého si žalovaná a poistený dohodli samotný rozsah poistného plnenia, ktorý predpokladá ust. – viď. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 07.06.2023, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. zo dňa 27.10.2021, v ktorom NS SR uzavrel, že poistné podmienky ustanovujú o.i. ako má byť určená výška plnenia poisťovateľa, ak dôjde v dôsledku poistnej udalosti k poškodeniu, zničeniu, odcudzeniu, prípadne strate poistenej veci a že ide o plnenie na základe poistnej zmluvy, nie o náhradu škody, a preto pre plnenie poisťovateľa platia jedine ustanovenia zmluvných podmienok; rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 20.02.2024, podľa ktorého poistným plnením nie je teda bez ďalšieho suma, ktorá bola poistenému fakturovaná autoservisom za opravu poškodeného motorového vozidla, ale suma, ktorú je v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v poistnej zmluve a všeobecných poistných podmienkach povinný vyplatiť poisťovateľ poistenému a že nevyplatenie celej požadovanej sumy neznamená, že poisťovateľ znížil poistné plnenie, keď ide o nárok na plnenie z havarijného poistenia ( ), a preto poukazovanie na ust. je nenáležité. Obdobný záver konštatoval NS SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 26.06.2025 a žalovaná poukázala aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 26.05.2026, rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. zo dňa 25.05.2026 a v súvislosti s námietkami žalobcu na uznesenie NS SR sp. zn. publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí ZSP 6/2026, podľa ktorého „Zmluvné dojednania obsiahnuté v poistných podmienkach, ktorým sa pri havarijnom poistní upravuje spôsob určenia výšky poistného plnenia v prípade opravy vozidla v neautorizovanom servise, predstavuje dohodnutý mechanizmus určenia poistného plnenia podľa a nemožno ho považovať za zníženie poistného plnenia podľa , ak bolo súčasťou poistnej zmluvy. Z uvedeného teda vyplýva, že pri určení výšky poistného plnenia je určujúce ako bolo právo na poistné plnenie dohodnuté v poistných podmienkach a treba vychádzať v zmysle z týchto podmienok. ÚS SR uznesením zo dňa 06.11.2025 sp. zn. - 34 závery súdov v tejto veci meritórne potvrdil a uviedol, že takto koncipované poistné podmienky nemožno považovať za obmedzenie hospodárskej súťaže ani za zneužitie dominantného postavenia poistiteľa. Poistenému nebránia podmienky využitia služby neautorizovaného servisu a neukladajú mu povinnosť viazať sa na konkrétny druh podnikateľov, nemožno hovoriť o protisúťažnom správaní. ÚS SR akceptoval, že rozdielna výška poistného plnenia je dôsledkom rozdelenia spôsobu určenia nákladov na opravu, nie dôsledkom sankcionovania poistného alebo deformácia trhu. Z pohľadu ústavného práva je pritom rozhodujúce, že poistné podmienky boli súčasťou zmluvy, boli formulované všeobecne a abstraktne a nevykazovali znaky selektívneho zvýhodňovania konkrétnych subjektov. Rozlíšenie autorizovaných a neautorizovaných servisov tak plní funkciu technického a ekonomického kritéria na určenie výšky poistného plnenia, nie funkciu nástroja regulácie trhu. Tento prístup potvrdzuje, že hranica medzi zmluvnou autonómiou v poistnom práve a ochranou hospodárskej súťaže je prekročená až vtedy, ak zmluvné podmienky fakticky znemožňujú slobodnú voľbu poisteného alebo vylučujú hospodársku súťaž, čo v posudzovanom prípade súdy nezistili.“ V nadväznosti na to potom nie žalovaná, ale práve súd prvej inštancie obišiel závery rozhodovacej praxe súdov, odignoroval rozhodnutie NS SR, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí, ako aj rozhodnutie ÚS SR a nevysporiadal sa s judikatúrou, na ktorú poukazovala žalovaná, čím porušil ust. . Žalovaná mala za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že právneho predchodcu žalobcu považoval za spotrebiteľa ( a ) a vychádzal iba z toho, že právny predchodca žalobcu nebol v Poistnej zmluve označený ako podnikateľský subjekt a odignoroval preukázanú skutočnosť, že poistené motorové vozidlo malo slúžiť na účely taxislužby, teda v rámci výkonu podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie tak podľa žalovanej dospel k záveru o tom, že v prípade právneho predchodcu žalobcu išlo o spotrebiteľa, bez riadne vykonaného dokazovania predmetnej skutočnosti.

4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 10.08.2026 tak, že sa s odvolaním žalovanej nestotožňuje, považuje ho za nedôvodné, keď žalovaná v odvolaní v podstatnej miere iba opakovala argumentáciu, ktorú uplatňovala už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku už riadne, prehľadne a s poukazom na relevantnú judikatúru vysporiadal a fakticky nesmeruje k identifikácii konkrétnej vady napadnutého rozsudku, ale predstavuje iba polemiku so správnymi právnymi závermi súdu prvej inštancie. Žalobca považoval napadnutý rozsudok za vecne správny a riadne odôvodnený a navrhol odvolaciemu súdu, aby ho

ako vecne správny potvrdil a žalovanú zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. K žalovanou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. ohľadne nesprávneho posúdenia charakteru nároku súdom prvej inštancie, ktorý vec posudzoval podľa ust. , hoci podľa žalovanej nejde o nárok na náhradu škody, ale výlučne o nárok na poistné plnenie podľa Poistnej zmluvy a poistných podmienok v zmysle ust. a žalobca uviedol, že súd prvej inštancie pracoval s oboma rovinami veci – s otázkou výšky skutočne a účelne vynaložených nákladov na opravu (s odkazom na ust. a nález ÚS ČR sp. zn. ) a aj s otázkou zákonných a zmluvných limitov poistného plnenia (, , , čl. 9 Zmluvných dojednaní). Súd prvej inštancie tak nezamenil právnu kvalifikáciu nároku, keď oba pohľady vedú v danom prípade k rovnakému záveru, že žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) patrí doplatok poistného plnenia, zodpovedajúci skutočne a účelne vynaloženým nákladom na opravu, pričom podstatné bolo, že aj keby sa vec posudzovala výlučne podľa ust. , výsledok konania by musel byť rovnaký, a to z dôvodu, že podľa ust. , ktorý má kogentnú povahu, je poistiteľ povinný, ak odmietol plniť čo i len z časti, uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia, pričom tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku správne konštatoval, že žalovaná v Oznámení o poistnom plnení uviedla dôvody krátenia zovšeobecnené a nekonkrétne, bez odkazu na konkrétne ustanovenie Zmluvných dojednaní, bez predloženia akéhokoľvek cenníka či inej relevantnej podpornej dokumentácie, a že konkrétne odôvodnenie (odkaz na čl. 9 ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní) predložila až v priebehu súdneho konania, v dôsledku čoho ide o priame porušenie ust. , ktoré samo osebe zakladá dôvodnosť nároku žalobcu (bez ohľadu na to, či sa vec posudzuje ako nárok na náhradu škody alebo ako nárok na poistné plnenie podľa ust. ) – kogentnosť tohto ustanovenia sa uplatní v oboch prípadoch rovnako. Aj v režime ust. platí, že poistenému patrí plnenie „vo výške určenej podľa poistných podmienok“, ktoré poistné podmienky ale musia byť v súlade so zákonom, vrátane kogentných ustanovení o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie preto správne pristúpil k posúdeniu platnosti čl. 9 ods. 2 písm. c) a ods. 4 Zmluvných dojednaní z hľadiska ust. (neprijateľné zmluvné podmienky) a dospel k záveru, že ide o vopred formulárovo pripravené zmluvné dojednanie, ktorého obsah spotrebiteľ (právny predchodca žalobcu) nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť ani korigovať, a ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že mu de facto vnucuje výber servisu pod hrozbou krátenia poistného plnenia. Uvedená úvaha súdu prvej inštancie nie je v rozpore s ust. , ale je jeho nevyhnutným doplnkom, keď aplikácia ust. nemôže byť použitá izolovane za účelom obídenia kogentných ustanovení o ochrane spotrebiteľa a ust. . Žalobca zdôraznil, že argumentácia žalovanej, podľa ktorej ide len o nárok z Poistnej zmluvy a nie o náhradu škody, na veci nič nemení, pretože poistné podmienky žalovanej v predmetnej časti zákonu neobstáli, súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi doplatok vo výške zodpovedajúcej skutočne vynaloženým a účelným nákladom. K namietanej judikatúre a k ust. poukázala žalovaná na viacero rozhodnutí, z ktorých má vyplývať, že Zmluvné dojednania upravujúce spôsob určenia poistného plnenia pri oprave v neautorizovanom servise predstavujú dohodnutý mechanizmus podľa ust. , a nie zníženie plnenia podľa ust. , poukázal žalobca na to, že už v konaní pred súdom prvej inštancie namietal, že uvedené súdne rozhodnutia, na ktoré sa žalovaná odvolávala, sa spravidla týkajú vzťahov medzi žalovanou a podnikateľskými subjektmi, v ktorých sa neuplatňuje osobitná, zvýšená ochrana spotrebiteľa. Právny predchodca žalobcu bol v predmetnom právnom vzťahu nesporne v postavení spotrebiteľa – fyzickej osoby, preto uvedenú judikatúru nemožno mechanicky a bez ďalšieho preniesť na prejednávanú vec. Súd prvej inštancie sa otázkou súladu čl. 9 Zmluvných dojednaní s ust. vysporiadal a dospel k záveru, že aj v režime ust. musí zmluvná úprava poistných nárokov obstáť v porovnaní so všeobecnou úpravou poistných podmienok vyplývajúcou z , jej zmyslom a účelom, a v prípade spotrebiteľských vzťahov aj so spotrebiteľsko-právnou ochranou. Žalobca doplnil, že žalovaná vo svojom odvolaní odkazuje nesprávne na ust. , pričom ust. obsahuje iba tri odseky. Príkladmo odkázal žalobca na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. a pokiaľ žalovaná v odvolaní cituje rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. , žalobca namietal, že žalovanou citované konštatovanie Mestského súdu Bratislava III nezodpovedá skutočnému obsahu uznesenia ÚS SR sp. zn. -34, ktorý v danej veci ústavnú sťažnosť ako celok odmietol (z dôvodu nedostatku svojej právomoci vo vzťahu k rozsudkom

súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu aplikáciou princípu subsidiarity a ako zjavne neopodstatnenú vo vzťahu k uzneseniu NS SR, ktorým bolo odmietnuté dovolanie pre procesnú neprípustnosť), preto predmetom ústavného prieskumu vôbec nebola vecná správnosť právneho záveru o súlade poistných podmienok s pravidlami hospodárskej súťaže či o výklade ust. . Označenie tohto uznesenia ako meritórneho potvrdenia záverov o (ne)obmedzovaní hospodárskej súťaže, prevzaté žalovanou z odôvodnenia rozsudku Mestského súdu Bratislava III, preto nezodpovedá skutočnému obsahu citovaného uznesenia. Žalobca nesúhlasil so žalovanou namietaným odklonom súdu prvej inštancie od ustálenej rozhodovacej praxe v rozpore s ust. , keď súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na celý rad konzistentných rozhodnutí súdov, ktoré poisťovniam opakovane vytýkajú nesprávne posudzovanie primeranosti a účelnosti nákladov na opravu v závislosti od toho, či opravu vykonal autorizovaný, neautorizovaný alebo zmluvný servis, oprel svoje závery aj o nariadenie Komisie (EÚ) č. 330/2010 a nariadenie Komisie (EÚ) č. 461/2010, ktoré zaručujú rovnaké postavenie autorizovaných aj nezávislých servisov, preto je zrejmé, že práve línia judikatúry, z ktorej vychádzal súd prvej inštancie, je konzistentná a ustálená. Súd prvej inštancie sa s judikatúrou, na ktorú poukazovala žalovaná už v konaní pred súdom prvej inštancie, riadne vysporiadal a svoj záver dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil, čím bolo vyhovené požiadavke na riadne odôvodnenie rozhodnutia. K spotrebiteľskému postaveniu právneho predchodcu žalobcu uviedol žalobca, že námietka žalovanej, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému záveru o spotrebiteľskom postavení poisteného, keď vychádzal iba z toho, že tento nebol v Poistnej zmluve označený ako podnikateľský subjekt a mal odignorovať skutočnosť, že poistené motorové vozidlo malo slúžiť na účely taxislužby, teda v rámci výkonu podnikateľskej činnosti, je nedôvodná. Súd prvej inštancie sa touto otázkou zaoberal a správne konštatoval, že okolnosť používania poisteného motorového vozidla ako taxíka bola v Poistnej zmluve zohľadnená prostredníctvom korekcie (prirážky) vo výške 50 % k poistnému, avšak žiadne iné zmluvné dojednanie nebránilo aplikácii ustanovení o ochrane spotrebiteľa. Uvedené skutkové zistenie má oporu v obsahu spisu, konkrétne v návrhu Poistnej zmluvy na diaľku, z ktorého vyplýva, že žalovaná – ako profesionálny subjekt, ktorý Poistnú zmluvu formuloval a poistenému predložil – ho v tejto Poistnej zmluve označila výlučne ako fyzickú osobu bez akejkoľvek identifikácie ako podnikateľského subjektu, a túto skutočnosť zohľadnila výlučne cez prirážku k poistnému a nie cez vylúčenie spotrebiteľského režimu. Žalobca zdôraznil, že žalovaná Poistnú zmluvu ponúkla poistenému a uzavrela ju s ním v právnom postavení fyzickej osoby – nepodnikateľa, hoci mala k dispozícii všetky informácie o účele používania poisteného motorového vozidla, preto nemôže dodatočne a účelovo, v neprospech slabšej zmluvnej strany namietať, že s ním v skutočnosti nemalo byť zaobchádzané ako so spotrebiteľom. Zdôraznil, že relevantným kritériom pre posúdenie spotrebiteľského postavenia podľa ust. je, či fyzická osoba v súvislosti s konkrétnym záväzkom (uzavretím Poistnej zmluvy na poistené motorové vozidlo) koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo mimo nej – nie všeobecný status danej osoby ako podnikateľa v inej oblasti, preto súd prvej inštancie skutkový stav zistil správne a v súlade s obsahom spisu. K primeranosti účtovanej normohodiny a lakovacej konštanty odmietol žalobca tvrdenie žalovanej, že súd prvej inštancie sa s prenesením dôkazného bremena nekriticky stotožnil, pretože svoj záver oprel o konkrétne listinné dôkazy predložené žalobcom (cenníky spoločností Auto Gabriel s.r.o. a Todos Košice s.r.o., faktúru za vykonanú opravu atď,) a žalovaná v konaní nepredložila jediný dôkaz na podporu vlastného tvrdenia o neprimeranosti účtovanej ceny práce či lakovacej konštanty. Za tejto dôkaznej situácie predstavuje záver súdu prvej inštancie riadne odôvodnené vyhodnotenie dôkazov, a nie nekritické prevzatie tvrdení žalobcu. Žalovaná v odvolaní zotrvala na tom, že žalobcom účtovaná normohodina (40 eur bez DPH) a lakovacia konštanta (120 %) boli neprimerané, a že žalobca dôkazné bremeno ohľadom ich odôvodnenosti neuniesol, vo vzťahu k čomu žalobca zopakoval, že v konaní pred súdom prvej inštancie predložil cenníky iných autoservisov pôsobiacich v tom istom regióne (Auto Gabriel s.r.o., Todos Košice s.r.o.), z ktorých vyplýva, že žalobcom účtovaná sadzba zodpovedala resp. neprevyšovala cenu obvyklú v danom regióne a čase. Súd prvej inštancie tak správne konštatoval, že žalovaná v konaní nepredložila žiadny dôkaz na preukázanie, že iné opravovne v danom regióne a čase účtovali za opravu nižšie sumy, ani dôkaz o tom, že by v predmetnom regióne vôbec existoval servis, ktorý by opravy vykonával za sumu 21 eur/normohodina, ktorú sama žalovaná priznala. Vo vzťahu k lakovacej konštante žalovaná svoje stanovisko oprela výlučne o výstup interného kalkulačného programu AUDATEX, ktorý – ako správne uviedol súd prvej inštancie – môže slúžiť len ako orientačná pomôcka, nakoľko nezohľadňuje všetky eventuality konkrétnej opravy a že dôkazné bremeno zaťažovalo žalovanú, ktorá z tvrdenia o neprimeranosti fakturovaných nákladov vyvodzovala pre seba priaznivé právne dôsledky (krátenie poistného plnenia), a súčasne to bola žalovaná, kto ako odborne spôsobilý subjekt vykonávajúci šetrenie poistnej udalosti mal povinnosť svoje závery náležite a včas odôvodniť. Skutočnosť, že žalovaná v konaní nespochybnila rozsah a

účelnosť vykonanej opravy ako takej, len výšku jednotlivých položiek, bez predloženia relevantného porovnávacieho dôkazu, potvrdzuje správnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie (viď. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 13.08.2025, sp. zn. zo dňa 17.03.2026, sp. zn. zo dňa 26.03.2026). Uzavrel, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku rešpektoval a aplikoval aktuálnu a ustálenú rozhodovaciu prax odvolacích súdov vo veciach spotrebiteľských poistných zmlúv, správne odmietol aplikovať argumentáciu žalovanej a uprednostnil ústavne konformný výklad judikatúry chrániaci slabšiu stranu spotrebiteľského sporu a odkázal na viaceré rozhodnutia v skutkovo a právne obdobných veciach (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 17.03.2026, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 26.03.2026, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 17.12.2025, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 22.10.2025, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 25.08.2025, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 30.07.2024, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 24.09.2024, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 29.10.2024, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 24.04.2025, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 18.07.2024).

5. Strany ďalšie vyjadrenia neposkytli.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (, a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu, odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, a jeho výsledky aj náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. V odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť ( ). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami vyjadruje sa len k podstatným odvolacím námietkam žalovanej.

8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca (ako postupník pohľadávky poškodeného) sa žalobou domáhal od žalovanej ako poisťovne zaplatenia poisteného plnenia z havarijného poistenia poškodeného/poisteného v sume 544,26 eur titulom neuhradenia časti nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla v rámci poistného plnenia, pričom k poškodeniu poisteného motorového vozidla došlo v dôsledku poistnej udalosti, ktorá bola žalovanej riadne nahlásená, poškodené motorové vozidlo bolo opravené v servise žalobcu a výška fakturovanej sumy opravy predstavovala spolu 1.477,70 eur; žalovaná (po odpočítaní spoluúčasti 150 eur) krátila nárok poisteného plnenia z dôvodu neprimerane účtovaných normohodín prác pre neautorizovaný servis (priznala cenu práce 21 eur/hod.) a neprimeraných nákladov na lakovací materiál (priznaná výška lakovacej konštanty 100 %) o sumu, ktorá je predmetom žaloby a ktorú žalovaná neuhradila.

9. Podľa ust. a , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

10. Podľa ust. a , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

11. Podľa ust. až 4 , právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

12. Podľa ust. až 3 veta prvá , poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

13. Podľa ust. , z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

14. Podľa ust. čl. 9 ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní, pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25 € bez DPH.

15. Podľa ust. čl. 9 ods. 4 Zmluvných dojednaní, poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať, pričom ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni.

16. K odvolateľkou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. (t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v posudzovanej veci nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené.

17. K námietke odvolateľky, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci podľa ust. treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Uvedené v konaní pred súdom prvej inštancie a v jeho rozhodnutí vzhliadnuté nebolo. V posudzovanej veci odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. Napriek tomu, že súd prvej inštancie poukázal na ust. ohľadne výšky skutočne a účelne vynaložených nákladov na opravu (s odkazom na ust. ), súd prvej inštancie vo výsledku správne podradil uplatnený nárok pod ustanovenia týkajúce sa poisteného plnenia ( a nasl. ), ktoré v napadnutom rozsudku citoval a na posúdenie uplatneného nároku aj aplikoval.

18. Odvolacia argumentácia a obrana žalovanej (v zásade zhodná s tou, uplatnenou pred súdom prvej inštancie) spočívala jednak v tom, že v prípade Poistnej zmluvy sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a aj v tom, že žalovaná limitovala (čiastočne neuznala a odmietla plniť) poistné plnenie s ohľadom na normohodiny opravárenských prác (účtovaných vo výške 40 eur bez DPH/normohodina) v dôsledku nerovného/odlišného postavenia zmluvných, nezmluvných, autorizovaných a neautorizovaných servisov v zmysle čl. 9 ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní a na nepreukázanie dôvodnosti (teda neprimeranosti) nákladov na použitý lakovací materiál (lakovacia konštanta 120 %). Súd prvej inštancie pritom jasne a celkom zrozumiteľne vysvetlil, že neexistuje žiaden legitímny podklad pre rozdielne posudzovanie výšky poistného plnenia v závislosti od druhu autoservisu, v ktorom bola vykonaná oprava havarijne poisteného motorového vozidla na základe spotrebiteľskej Poistnej zmluvy a rovnako vo vzťahu ku kráteniu poistného plnenia v časti nákladov na lakovanie celkom správne žalovanej pripísal neunesenie dôkazného bremena v spore.

19. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu dospel na základe ním vykonaného dokazovania správne k záveru o spotrebiteľskom charaktere Poistnej zmluvy. Námietky žalovanej, že nesprávne vychádzal len z toho, ako bol poistený v Poistnej zmluve označený a nezohľadnil to, že poistené motorové vozidlo malo slúžiť na účely taxislužby, teda v rámci výkonu podnikateľskej činnosti, považuje odvolací súd za nedôvodné. Súd prvej inštancie sa s touto argumentáciu žalovanej presvedčivo vysporiadal, ak uviedol, že okolnosť používania poisteného motorového vozidla ako taxíka bola v Poistnej zmluve zohľadnená prostredníctvom korekcie (prirážky) vo výške 50 % k poistnému a že žiadne iné zmluvné dojednanie nebránilo aplikácii ustanovení o ochrane spotrebiteľa. Z návrhu Poistnej zmluvy na diaľku je zrejmé, že žalovaná, ktorá predložila znenie návrhu Poistnej zmluvy, aj pri vedomosti o účele používania poisteného motorového vozidla (ktorý premietla výhradne vo výške poistného), poisteného v Poistnej zmluve označila výlučne ako fyzickú osobu, bez akýchkoľvek identifikátorov podnikateľa, teda ako fyzickú osobu – nepodnikateľa. Na uvedené správne prihliadal súd prvej inštancie pri konštatovaní, že keďže žalovaná takto navrhla poistenému uzatvorenie Poistnej zmluvy, nebol dôvod vykladať zmluvný vzťah založený Poistnou zmluvou na ťarchu poisteného. Podľa výkladového pravidla contra proferentem, v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je potrebné vykladať v neprospech toho, kto ich do zmluvy vložil resp. toho, kto ich ako prvý v zmluve použil alebo kto trval na ich použití. Výkladový princíp contra proferentem je použiteľný ako všeobecné výkladové pravidlo na všetky občianskoprávne vzťahy a jeho zmyslom je „neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacvýznamový výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany“ (nález ÚS SR sp. zn. zo dňa 19. 06. 2008). Odvolací súd dopĺňa, že (i) z verejných registrov nevyplýva, a žalovaná to ani netvrdila, že by poistený mal oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti v predmete podnikania prevádzkovanie taxislužby (koncesiu) a (ii) že zo zákona o cestnej doprave (§ 27 ods. 4) vyplýva, že žiadateľ o koncesiu nemusí byť vlastníkom vozidla taxislužby, môže ho mať prenajaté, na lízing alebo vypožičané, preto samotný účel používania poisteného motorového vozidla (ako „taxík“) neznamená, že poistený bol podnikateľom a konal pri uzavretí Poistnej zmluvy v rámci jeho podnikateľskej činnosti.

20. Z dôvodu spotrebiteľského charakteru Poistenej zmluvy je nedôvodnou odvolacia argumentácia žalovanej založená na judikatúre v obchodnoprávnych sporoch (týkajúcej sa vzťahu z poistnej zmluvy medzi žalovanou a podnikateľskými subjektmi, vrátane uznesenia NS SR sp. zn. ), v ktorých sa neuplatňuje osobitná, zvýšená ochrana spotrebiteľa.

21. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že vykonanie opravy nezmluvným či neautorizovaným servisom samo o sebe bez ďalšieho nediskvalifikuje poisteného z možnosti

preplatenia normohodiny práce účtovanej týmto autoservisom. Na uvedenom nič nemení ani čl. 9 ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní, zakotvením ktorého žalovaná obchádza doterajšie závery rozhodovacej praxe vnútroštátnych aj nadnárodných súdov, ktorá poisťovateľom (vrátane žalovanej) vytýkala nesprávne posudzovanie primeranosti príp. účelnosti nákladov vynaložených poisteným na opravu poškodeného motorového vozidla v závislosti od toho, či opravu vykonal autorizovaný/ neautorizovaný, zmluvný/nezmluvný servis (viď. napr. rozsudky Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.06.2021 sp. zn. , zo dňa 18.06.2020 sp. zn. , zo dňa 29.03.2022 sp. zn. , zo dňa 30.07.2024 sp. zn. , rozsudky Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.09.2020 sp. zn. , zo dňa 17.12.2020 sp. zn. , zo dňa 11.01.2022 sp. zn. , zo dňa 15.07.2020 sp. zn. , zo dňa 19.11.2020 sp. zn. , zo dňa 27.07.2023 sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.06.2020 sp. zn. a iné). Je potrebné uviesť, že aj keď poistné plnenie (na rozdiel od nároku na náhradu škody) je nárokom vyplývajúcim zo zmluvného vzťahu, v dôsledku čoho jeho vznik a výška sú podmienené a determinované dojednaniami v poistenej zmluve, všeobecných poistných podmienkach či zmluvných dojednaniach, zmluvná úprava regulujúca poistné nároky musí obstáť v korelácii jednak so všeobecnou úpravou poistných zmlúv v , jej zmyslom a účelom a v prípade spotrebiteľských právnych vzťahov aj so spotrebiteľskou právnou ochranou. Krátenie poistného plnenia len v dôsledku toho, či opravu vykonal zmluvný/nezmluvný, autorizovaný/neautorizovaný servis, nie je aj podľa odvolacieho súdu a ustálených záverov súdnej praxe legitímne a nepožíva právnu ochranu.

22. V danom prípade opravu poškodeného motorového vozidla vykonal neautorizovaný servis, ktorý má v obchodnom registri ako predmet podnikania zapísané autoopravárenské práce, a na ktorého bola poisteným postúpená žalovaná pohľadávka s príslušenstvom. Poukazovanie na rozdiely medzi autorizovanými a neautorizovanými servismi je v súčasnosti jednotnou rozhodovacou praxou prekonané a nemá oporu vo vnútroštátnej ani európskej legislatíve. Absentuje akýkoľvek zákonný podklad pre jednostranné nanútenie vôle poisťovateľa pri výbere servisu a uprednostňovanie zmluvných či autorizovaných servisov môže mať výlučne odporúčací charakter. V rámci voľného trhu je na poistenom, v akom servise si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť, pokiaľ náklady boli účelne vynaložené a smerovali k odstráneniu následkov spôsobených poistnou udalosťou, ktorá je predmetom poistného krytia (havarijného poistenia). Nemožno od neho spravodlivo žiadať, aby zohľadňujúc finančný záujem poisťovne, si pred opravou poškodeného motorového vozidla robil prieskum na trhu a oslovil za účelom opravy servis ponúkajúci najnižšiu cenu v regióne. Všetky servisy majú rovnaké postavenie a aj s poukazom na ochranu hospodárskej súťaže a európsku legislatívu podporenú nadnárodnou súdnou praxou nie je možné preferovať či zvýhodňovať len niektoré z nich. Uvedené vyplýva aj z nariadenia (Komisie EÚ) č. 330/2010 zo dňa 20.04.2010 o uplatňovaní čl. 101 ods. 3 ZFEÚ na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov a nariadenia komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.05.2010 o uplatňovaní čl. 101 ods. 3 ZFEÚ na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k predajnému trhu (tzv. bloková výnimka), a v zmysle ktorého majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je prípustné zvýhodňovať či znevýhodňovať niektoré z nich. Ak daný servis má oprávnenie na vykonávanie opravárenskej činnosti, môže poskytovať rovnako kvalitné služby ako akýkoľvek iný servis. Aj podľa praxe a usmernení Európskej únie, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne dôvodom krátenia poistného plnenia. Rovnako je potrebné uviesť, že ceny na trhu sú tvorené všetkými servismi, bez ohľadu na to, či sa jedná o servisy zmluvné, nezmluvné, autorizované alebo neautorizované. Nemožno tak súhlasiť s postupom žalovanej, ktorá v závislosti od výberu servisu priamo podmieňuje výšku poistného plnenia, ktorým spôsobom žalovaná núti spotrebiteľa, aby si v prípade poškodenia motorového vozidla zakúpil službu v ním preferovanom autoservise, čím výrazným spôsobom zasahuje do jeho práv a neprípustne obmedzuje základný princíp autonómie v zmluvných vzťahoch, v dôsledku čoho sa takáto zmluvná podmienka javí ako neprijateľná ( ) a v rozpore s ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia Poistnej zmluvy a nemôže preto požívať právnu ochranu (viď. primerane rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.11.2020 sp. zn. , zo dňa 11.01.2022 sp. zn. , rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 09.12.2020 sp. zn. ). Bez ohľadu na to, či k vykonaniu opravy dôjde v zmluvnom/nezmluvnom či autorizovanom/neautorizovanom servise, žalovanej zostáva zachovaná možnosť verifikovať primeranosť a účelnosť vyúčtovaných nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla. V danom prípade však žalovaná nenamietala nedodržanie predpísaného technologického postupu či iné nedostatky pri oprave poškodeného

motorového vozidla neautorizovaným servisom a zníženie poistného plnenia oprela výlučne o sporný čl. 9 ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní, ktorý výšku poistného plnenia determinuje postavením autoservisu vykonávajúceho opravu. K samotnému limitu normohodiny práce stanovenému žalovanou v Zmluvných dojednaniach je potrebné dodať, že žiadnym spôsobom nereflektuje druh opravovaného motorového vozidla (značku resp. triedu) a opravárenských prác (lakovnícke, mechanické, elektrikárske) a ani územný región, v ktorom má byť oprava vykonaná, ako činitele ovplyvňujúce cenotvorbu opravárenských prác.

23. Uzavretie Poistnej zmluvy poisteným (právnym predchodcom žalobcu), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Zmluvné dojednania, bez ďalšieho nezbavuje žalovanú (v postavení dodávateľa) zodpovednosti za obsah Zmluvných dojednaní a vopred pripravených formulárových zmlúv, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť. Súd prvej inštancie preto správne neprihliadol na čl. 9 ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní, ktoré neprípustne výšku poistného plnenia robí závislou od toho, či opravu motorového vozidla vykonal autorizovaný/neautorizovaný servis, zmluvný/nezmluvný servis, a aj vzhľadom k tomu, že ak žalovaná mala za to, že žalobcom účtovaná cena za normohodinu prác vo výške 40 eur bez DPH je cena neprimeraná v danom regióne, mala predložiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia (žalovaná len uviedla, že nepriznáva položky, ktorými sú cena práce bez akéhokoľvek odôvodnenia, bez predloženia cenníkov, opierajúc sa pri nich rovnako ako pri stanovení lakovacej konštanty iba o kalkulačný program AUDATEX, ktorý však môže slúžiť len ako orientačná pomôcka, keďže nemôže brať do úvahy všetky eventuality, ktoré si daná oprava poškodeného motorového vozidla vyžadovala) a považoval žalobou uplatnený doplatok poistného plnenia za dôvodný a zodpovedajúci preukázateľne primeraným nákladom na opravu motorového vozidla (čl. 9 veta prvá Zmluvných dojednaní). Žalovaná tak v konaní nepreukázala, že ňou v Zmluvných dojednaniach nastavený horný limit pre výšku normohodiny (25 eur bez DPH) zodpovedá primeraným nákladom na opravu v danom regióne pre danú značku a typ poškodeného motorového vozidla vykonávanú neautorizovanými servismi. Naopak, žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie predložil cenníky iných autoservisov pôsobiacich v tom istom regióne (Auto Gabriel s.r.o. – 50 eur bez DPH, Todos Košice s.r.o. – 45 eur bez DPH), z ktorých vyplývalo, že žalobcom účtovaná sadzba zodpovedala resp. neprevyšovala cenu obvyklú v danom regióne a čase.

24. V súlade s ustálenou súdnou praxou prvoinštančný súd tiež konštatoval, že ak žalovaná chcela relevantne a predovšetkým účinne spochybniť náklady na lakovací materiál (lakovacia konštanta 120 %), zaťažovalo ju v tomto smere dôkazné bremeno, ktoré v spore neuniesla (viď. napr. rozhodnutie NS ČR zo dňa 18.05.2017, sp. zn. ). Žalovaná vo svojej argumentácii opomína, že zmluvu o havarijnom poistení (Poistnú zmluvu) uzatvárala v pozícii dodávateľa (t.j. silnejšieho subjektu záväzkového vzťahu) so spotrebiteľom (t.j. slabším subjektom záväzkového vzťahu). Aj pri zohľadnení skúseností a dostatočného odborného personálneho substrátu žalovanej pri likvidácií poistných udalostí z havarijného poistenia, nemožno za danej situácie spravodlivo požadovať od spotrebiteľa nedisponujúceho odbornými znalosťami v danej oblasti, aby preukazoval, či servis vykonávajúci opravu použil primerané množstvo lakovacieho materiálu. Akceptovateľným je preto samotné predloženie faktúry a rozpisu vykonaných prác a použitého materiálu zo strany autoservisu, ktoré poisťovateľ pri zohľadnení záverov z obhliadky poškodeného motorového vozidla má v rámci likvidácie poistnej udalosti verifikovať, a pokiaľ kráti poistné plnenie pre neprimeranosť ceny či množstva použitého materiálu, musí túto skutočnosť v súdnom konaní aj s poukazom na znalosť cien na trhu v danej oblasti a spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, ktorý ostal postúpením pohľadávky nedotknutý, relevantným spôsobom preukázať.

25. Súčasne súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že v Oznámení o poistnom plnení žalovaná uviedla dôvody krátenia poistného plnenia len všeobecne a nebolo z neho možné zistiť konkrétne dôvody takéhoto jej postupu a konkrétne odôvodnenie a odkaz na čl. 9 ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní predložila až v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, v dôsledku čoho ide o priame porušenie ust. , ktoré samo osebe zakladá dôvodnosť nároku žalobcu. Správne poukazoval žalobca na to, že žalovaná ako odborne spôsobilý subjekt, vykonávajúci šetrenie poistnej udalosti, mala povinnosť svoje závery náležite a včas odôvodniť.

26. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľky odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. , , a pod.). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľky odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

27. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. a , keď v odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania od žalovanej v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).