Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 10 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (30)Rozsudok_4Cob-153-2020.pdf
PDF · 115.28 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/153/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Lucie Baňackej PhD. v spore žalobcu: SPEEDLINES, s.r.o., so sídlom: Nerudova 9, 040 01 Košice, IČO: 36 608 548 zastúpený AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o. so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom: Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 1.541,79 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k.: 33Cb/76/2018-126 zo dňa 10. júna 2020, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. 33Cb/76/2018-126 zo dňa 10. júna 2020.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.541,79 EUR a 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1.541,79 EUR od 01.06.2018 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou podanou v upomínacom konaní domáhal úhrady sumy 1.541,79 EUR s príslušenstvom z titulu krátenia nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla z dôvodu opravy v neautorizovanom servise. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 04.04.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle AUDI A4 Premium, M.: A., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo P.. F. A., B.: O. XX, XXX XX A.. Škodová udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, u ktorého má poistený uzatvorené havarijné poistenie a zaregistrovaná pod č. 9850878208. Poistený si dal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise u žalobcu. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla boli vo výške 2.645,38 EUR, ktorá suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 180014. Žalobcovi bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 16.05.2018 oznámené, že dňa 16.05.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu poškodeného motorového vozidla predstavovala sumu 2.645,38 EUR. Suma priznaná a uhradená žalovaným po odpočítaní spoluúčasti však bola vo výške iba 937,59 EUR. Celková nepriznaná suma vo výške 1.541,79 EUR bola vlastníkom motorového vozidla postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17.05.2018. Žalovaný krátil poistné plnenie z dôvodu, že opravu vykonal nezmluvný neautorizovaný servis, z tohto dôvodu žalovaný priznal poistenému cenu normohodiny práce
len vo výške 19,16 EUR. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle AUDI A4 Premium normohodinu vo výške 66,00 EUR s DPH (55,00 EUR bez DPH).
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu nárok žalobcu neuznal v celom rozsahu a považoval ho za nedôvodný. Mal za to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku nakoľko žalobca mal v návrhu označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalovaný bol toho názoru, že v konaní žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené potvrdzuje a preukazuje žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazanými na plnenie bol práve poškodený. Nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu nemohol so žalobcom platne uzatvoriť ZoPP. Uzatvorením predmetnej ZoPP teda nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nemohla vzniknúť), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ust. § 524 OZ. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného považoval žalovaný podľa ustanovenia § 39 OZ za absolútne neplatný právny úkon. Súčasne v predmetnej zmluve absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. V predloženej ZoPP je zmluvnými stranami uvedená len špecifikácia pohľadávky, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľu zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Žalovaný bol toho názoru, že v Oznámení o ukončení šetrenia uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia poistného plnenia ktoré bolo vyčíslené na základe kontrolnej kalkulácie. Za účelom preukázania dôvodnosti vykonaného krátenia predložil Posudok /-/ Kalkuláciu č. 9850878208 zo dňa 15.05.2018 vypracovaný systémom AUDATEX .
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu poukázal na to, že v žaloba obsahuje podstatné náležitosti v zmysle procesných predpisov a taktiež že označil a predložil dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností. Poistná udalosť je v žalobe špecifikovaná dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inými poistnými udalosťami, kedy je v žalobe uvedené, kedy došlo k poistnej udalosti, aké motorové vozidlo bolo v jeho dôsledku poškodené aj pod akým číslom danú poistnú udalosť žalovaný zaregistroval. Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá bola postúpená predstavuje nárok vyplývajúci z poistného plnenia. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol krátením časti poistného plnenia, ktoré si uplatnil poistený, resp. žalobca, na základe uzatvorenej zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla so žalovaným. Žalobca uviedol, že výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poškodený je dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone, poistený ako veriteľ postúpil nárok na krátené poistné plnenie, ktoré mal voči žalovanému ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie škody, poistený nepostúpil voči žalobcovi svoj dlh, ako to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný. Postupca postúpil na žalobcu nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie, ktoré majú povahu peňažnej pohľadávky tam uvedený nie je, t. j. je možné ho platne postúpiť.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 132 zákona 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), podľa § 442 ods. 1 zákona 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 524 OZ, § 525 OZ, § 788 OZ, § 797 OZ, § § 799 OZ a § 517 ods. 1 a 2 OZ.
6. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že má za preukázané, že škodová udalosť, na základe ktorej vznikol poistenému nárok voči žalovanému, bola ohlásená žalovanému, u ktorého má poistený uzatvorené havarijné poistenie a tento ju zaregistroval ako poistnú udalosť č. 9850878208. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 16.05.2018 mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 16.05.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a žalobcovi bol predložený výpočet výšky plnenia,
z ktorého vyplýva fakturovaná suma za opravu poškodeného motorového vozidla 2.645,38 EUR, ktorá bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 180014. Žalovaný nepriznal poistenému plnenie vo výške 1.541,79 EUR, pričom poistné plnenie krátil z dôvodu opravy motorového vozidla v nezmluvnom neautorizovanom autoservise. Krátené poistné plnenie bolo vlastníkom motorového vozidla postúpené na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17.05.2018. Z dokazovania vyplynulo, že náklady na prácu žalobca vypočítal s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. Súd zistil, že žalobca si účtoval pri motorovom vozidle AUDI A4 Premium normohodinu vo výške 66,00 EUR s DPH (55,00 EUR bez DPH), čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi v regióne porovnateľná alebo výhodnejšia cena. Súd prvej inštancie pritom vychádzal z porovnania cenníkov mechanických, klampiarskych a lakovníckych prác v danom regióne pre daný typ motorového vozidla predložených žalobcom. Žalovaný poistenému vyplatil cenu normohodiny práce len vo výške 19,16 EUR.
7. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti už samotným vznikom škodovej udalosti a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiadal správne zaplatiť za vykonanú a fakturovanú opravu, ktorú riadne preukázal a relevantne odôvodnil. Pohľadávka, ktorá je predmetom konania predstavuje krátený nárok na náhradu škody vo forme poistného plnenia zo strany žalovaného žalobcovi, na ktoré má žalobca, resp. žalobcov právny predchodca nárok, a to z titulu havarijného poistenia poškodeného. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je škodová udalosť. Aj podľa ustálenej judikatúry súdov, keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Poškodený v konaní dostatočne preukázal výšku škody, predložil faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla, ktorá obsahovala všetky potrebné údaje, no napriek tomu mu bolo poistné plnenie krátene, čo je podľa názoru súdu prvej inštancie v rozpore so zákonom. Žalobca zákonom stanovenú povinnosť o náležitosti žaloby podľa § 132 CSP splnil. Škodová udalosť je v žalobe špecifikovaná dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inou škodovou udalosťou, kedy je v žalobe uvedené, kedy došlo k škodovej udalosti, aké motorové vozidlo bolo v jej dôsledku poškodené, kým bola spôsobená škodová udalosť aj pod akým číslom danú škodovú udalosť žalovaný zaregistroval. Poistený si splnil všetky povinnosti voči žalovanému vyplývajúce mu z cit. ust. § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a poistnej zmluvy. Na strane poisteného, resp. žalobcu, na ktorého boli predmetné pohľadávky postúpené nedošlo k porušeniu povinností uvedených v citovaných ustanovení. Občianskeho zákonníka. naopak poistený resp. žalobca si splnil všetky povinnosti, a preto nebol dôvod na strane žalovaného na zníženie poistného plnenia. Súd prvej inštancie vychádzal aj z čl. IX ods. 1 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO, podľa ktorého za škodu vzniknutú poistnou udalosťou poisťovňa poskytne poistné plnenie v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného motorového vozidla do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou. Súd prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že v právny predchodca žalobcu - poškodený mal právo na uplatnenie si nároku na náhradu škody voči žalovanému, ktorý tak mohol Zmluvou o postúpení pohľadávky previesť. K tomuto prevodu nároku zo strany poškodeného na žalobcu aj reálne došlo. Súd považoval za platné a v súlade so zákonom postúpenie pohľadávky poškodeným žalobcovi. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky súd zistil, že má všetky náležitosti stanovené právnymi predpismi, je určitá, zrozumiteľná a platná. Postúpená pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná uvedením čísla poistnej udalosti a čísla faktúry. Výška postúpenej pohľadávky je v zmluve uvedená a dlžník je tiež riadne označený. V predmetnom prípade poistený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti, t.j. veriteľ, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na poistné plnenie, na postupníka, tj. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Odmena za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody. Zároveň na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (§ 36 OZ). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, t.j. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Postupca v uvedenom prípade vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Taktiež v článku III predmetnej zmluvy v bode 4 zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú,
že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. Súd prvej inštancie uzavrel, že v predmetnom prípade nebol splnený a preukázaný žiadny dôvod, ktorý by umožňoval žalovanému jednostranne krátiť poskytnutie poistného plnenia. Ku kráteniu poistného plnenia pritom môže dôjsť iba na základe ust. § 798 Občianskeho zákonníka alebo podmienok vyplývajúcich z uzavretej zmluvy čo však v konaní nebolo preukázané.
8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v celom jeho rozsahu, z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) CSP). Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. 33Cb/76/2018-126 zo dňa 10. júna 2020 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie
10. Žalovaný považuje rozsudok prvoinštančného súdu za nesprávny, nezákonný, arbitrárny a nepreskúmateľný. Podľa názoru žalovaného je rozsudok súdu prvej inštancie výsledkom zjavnej svojvôle a poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06). Žalovaný ďalej uviedol, že prvoinštančný súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Pritom porušenie právnych noriem v dôsledku svojvôle (napr. nerešpektovaním kogentnej normy) alebo v dôsledku interpretácie, ktorá je v zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti, potom zakladá porušenie základných práv a slobôd. Žalovaný uviedol, že medzi procesné záruky spravodlivého súdneho konania patrí nepochybne aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené a poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, Hiro Balani v. Španielsko, a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 56/01 a nález sp. zn. III. ÚS 119/03-30. Žalovaný je toho názoru, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal so samotnou aktívnou vecnou legitimáciu žalobcu vo vedenom súdnom spore. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal postúpiť tzv. pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému, ktorá však vyplýva z jeho záväzku voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku je práve v rozpore s ustanovením § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že v samotnej zmluve o postúpení pohľadávky absentuje konkrétny prejav vôle poškodených ako postupcov, týkajúci sa postúpenia samotných pohľadávok na žalobcu. V predloženej zmluve je zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia pohľadávok, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Samotný predmet zmluvy je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia spočíva v tom, že z textu vyplýva, že poškodený plánoval postúpiť svoje pohľadávky, ale z obsahu zmluvy je zrejmé, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného. Uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť predmetných právnych úkonov. Žalovaný v rámci svojej argumentácie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 1527/99 zo dňa 22.6.2000, v ktorom súd vykladá pojem neurčitý úkon tak, že ide o prípady, keď úplne chýba určitá vôľa, ako aj v prípade, keď nie je obsah prejavenej vôle účastníka jednoznačný, a výklad pojmu nezrozumiteľný úkon ako taký stav, ak z dôvodu vadného sprostredkovania svojej vôle (napr. sprostredkovaním tejto vôle v texte písomnej zmluvy) je jeho vôľa nejasná. Na podobné závery žalovaný poukázal aj v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 879/2014 zo dňa 2.6.2014. Žalovaný uviedol, že predložené zmluvy o postúpení pohľadávok sú absolútne neplatné právne úkony. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť zároveň vylučuje možnosť dodatočného schválenia (ratihabície), či dodatočného odpadnutia dôvodu (konvalidácie), nepremlčuje sa a bez akéhokoľvek
časového obmedzenia sa jej môže dovolávať každý, pretože táto absolútna neplatnosť pôsobí proti všetkým (erga omnes).
11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný v ním podanom odvolaní neuvádza, v čom spočíva naplnenie ním uvádzaných odvolacích dôvodov in concreto. Nestačí len poukázanie na existenciu zákonných odvolacích dôvodov, je nevyhnutné, aby tá strana sporu, ktorá rozhodnutie súdu I. inštancie napáda, uviedla, na základe, akých konkrétnych skutočností a akým konkrétnym spôsobom došlo k naplneniu ním uvádzaných odvolacích dôvodov. Súd prvej inštancie správne uviedol, že zo zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva, že postupca postúpil na žalobcu ako postupníka nezaplatenú časť pohľadávky voči žalovanému, ktorá vznikla z titulu zmluvného poistenia. Zmluva o postúpení pohľadávky obsahuje všetky náležitosti, sú určité, zrozumiteľné, platné, predmet zmluvy je riadne uvedený a určený a rovnako tak nemal ani pochybnosti o prejave vôle postupcu. Žalobca sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý uzavrel, že zmluva o postúpení pohľadávky je platným právnym úkonom a žalobcom uplatnený nárok za dôvodný. Žalovaný vo veci na svoju procesnú obranu neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ani dôkazy, ktorými by vyvrátil žalobcom uplatňovaný nárok. Odvolanie žalovaného je založené na tých istých skutočnostiach a dôkazoch, na ktorých zakladal žalovaný svoju procesnú obranu v konaní pred súdom I. stupňa, ktorá bola vyhodnotená ako neúčinná a protizákonná. Žalovaný bol v priebehu konania pred súdom prvej inštancie procesne pasívny, nevyjadril sa k žalobcom namietaným skutočnostiam. Žalovaný tak v súlade s platnou právnou úpravou v CSP neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, čoho následkom bol v absolútnom súlade s platnou právnou úpravou jeho neúspech v spore. Žalovaný sa tak snaží svoju procesnú pasivitu zakryť za nesprávne právne posúdenie a nedostatočné zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie. Námietku žalovaného ohľadne nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie žalobca označil za neodôvodnenú a nepreukázanú. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v predmetnej veci náležite odôvodnil, poukázal na stranami uvádzané a namietané skutočnosti, uviedol, ktorými dôkazmi sa zaoberal, na základe akých skutočností a akými úvahami sa pri hodnotení vo veci vykonaných dôkazov zaoberal, pričom svoje závery odôvodnil s poukazom na platnú právnu úpravu.
12. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 24.08.2020.
13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
14. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
15. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
17. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
18. Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
19. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
20. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
21. Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
22. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že zmluva o postúpení pohľadávky na žalobcu je neplatná. S týmto právnym názorom žalovaného odvolací súd nesúhlasí, pretože nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a ustálenej judikatúre súdov.
23. Odvolací súd podľa citovaných zákonných ustanovení uzavrel, že ku vzniku škody na motorovom vozidle poškodeného dochádza už samotnou škodovou udalosťou, nie opravou motorového vozidla. Výšku škody nie je možné robiť závislou na tom, ako poškodený s vecou naloží, či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodilé. Spôsob, akým naloží poškodený s poškodenou vecou je bez akejkoľvek súvislosti so vzniknutou škodou. Pre konanie je preto nepodstatné, či poškodený žalobcovi uhradil faktúru za opravu vozidla, pretože škoda nevznikla opravou motorového vozidla, ani okamihom úhrady faktúry. Ak by poškodený najskôr musel uhradiť faktúru za opravu vozidla, až následne si nárok uplatniť u žalovaného, došlo by tým k popretiu podstaty poistenia, ktorým je prenos negatívnych dôsledkov škodovej udalosti na tretí subjekt - poisťovňu. Odvolací súd zdôrazňuje, že škoda vypočítaná systémom Audatex nie je relevantným dôkazom o skutočnej výške škody.
24. Odvolací súd za nesprávne považuje aj tvrdenie žalovaného, že Zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná pre rozpor s § 524 a nasl. OZ. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo všetkých relevantných zákonných kritérií uplatňovaných pri výklade právnych úkonov, teda nielen z jazykového vyjadrenia, ale aj z vôle účastníkov zmluvy, úmyslu poškodeného postúpiť svoju pohľadávku, okolností, ktoré predchádzali uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávky (Oznámenie o poistnom plnení, na základe ktorého žalovaný plnil iba z časti) a následného správania strán. Tieto skutočnosti z pohľadu odvolacieho súdu smerujú k jednoznačnému záveru o určitosti Zmluvy o postúpení pohľadávky, a teda jej platnosti, vychádzajúc z § 35 Občianskeho zákonníka.
25. S poukazom na nález ÚS SR z 3. júla 2008 sp.zn. I. ÚS 242/07, nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015 a uznesenie NS SR, sp.zn. 4Cdo/132/2007, odvolací súd vo vzťahu k ďalším argumentom žalovaného o neplatnosti zmluvy o cesii konštatuje, že výklad žalovaného je prísne formalistický a nerešpektuje skutočnú vôľu zmluvných strán, zásadu pacta sunt servanta a zásadu preferencie platnosti právnych úkonov. Vôľa sporovej strany je vyjadrená zrozumiteľne, slobodne vážne, odvolací súd nemá dôvod odoprieť právnemu úkonu zamýšľané právne účinky a vyhlásiť zmluvu o postúpení za neplatnú v rozpore s vôľou zmluvných strán.
26. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
27. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
28. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.
29. Odvolací súd uvádza, že len za situácie, ak došlo k vedomému porušeniu povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 § 799 Občianskeho zákonníka, ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Výsledky dokazovania preukázali, že poškodený si zabezpečil opravu motorového vozidla v servise žalobcu, ktorý mu za vykonanie opravy doložil vyúčtovanie vo forme faktúry. Takýto stav nie je dôvodom postupu žalovaného pre aplikáciu ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Dôvodom pre krátenie poistného plnenia bola oprava motorového vozidla v neautorizovanom servise. K uvedenému dôvodu odvolací súd uvádza, že ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo v danom prípade u žalobcu je nesporné, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov, opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný alebo neautorizovaný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce.
30. V prejednávanom spore súd prvej inštancie posúdil uplatnenú pohľadávku vo výške 1.541,79 EUR, ktorá predstavuje rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy poškodeného vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným ako primeranú, s poukazom na značku a model vozidla, keď vychádzal z cenníkov predložených žalobcom, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v košickom regióne pre osobné motorové vozidlá rovnakej kategórie.
31. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak zaviazal žalovaného na úhradu peňažnej pohľadávky 1.541,79 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 01.06.2018 do zaplatenia ako rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy poškodeného motorového vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným, titulom nároku na poistné plnenie zo zmluvy o havarijnom poistení.
32. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.
33. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).