Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/143/2020

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: AUTO ADAM s.r.o., so sídlom Duklianska 18, 080 01 Prešov, IČO: 36 486 582, zastúpeného: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, proti žalovanému: KOOPERATIVA poistovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 2.367,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k.: -284 zo dňa 3. júna 2020, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e I. výrok a III. výrok rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k.: -284 zo dňa 3. júna 2020.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.367,13 eur a 5,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2.367,13 eur od 8.11.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Konanie v prevyšujúcej časti ohľadne úrokov z omeškania a paušálnej náhrady spojenej s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur z a s t a v u j e. III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že sa žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 18.2.2016 domáhal od žalovaného úhrady sumy 2.367,13 eur spolu s 9,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.367,13 eur od 8.11.2015 do zaplatenia a paušálnej náhrady spojenej s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur, z dôvodu krátenia poistného plnenia žalovaným žalobcovi za poistnú udalosť z uzavretej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla aj pre prípad živelných udalostí. Podaním zo dňa 12.7.2017 žalobca zobral späť žalobu v časti úroku z omeškania a paušálnej náhrady vo výške 40,00 eur, a preto žiadal, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.367,13 eur a 5,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2.367,13 eur od 8. 11. 2015 do zaplatenia.

3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol skorším rozsudkom č. k. -161 zo dňa 9. mája 2018 tak, že žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. O tomto odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. -201 zo dňa 28. novembra 2019 tak, že zrušil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby o zaplatenie 2.367,13 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 8.11.2015 do zaplatenia, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach

v tomto zrušujúcom uznesení uviedol, že v priebehu sporu bola nesporne ustálená existencia poistnej zmluvy, ktorú mal právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavretú, zároveň bolo nesporné, že na predmetný prípad sa vzťahujú ustanovenia o verejnom prísľube žalovaného, ktorý sa vzťahoval na škody spôsobené živelnými udalosťami. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie ohľadne toho, že sporným bol iba dôvod krátenia poistného plnenia a to, či sa na daný vzťah vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľoch, nevykonal žiadne dokazovanie a potom rozhodol vo veci bez dostatočne zisteného skutkového stavu predčasne a nesprávne.

4. Súd prvej inštancie v druhom svojom rozhodnutí uviedol, že predmetom sporu je škodová udalosť, ku ktorej došlo dňa 6.5.2015, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle W. B., X.: T., rok výroby: XXXX, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému K.. E. C. (ďalej aj poškodený), a to tak, že v dôsledku krupobitia došlo k poškodeniu karosérie motorového vozidla. Poškodený mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, a to na základe poistnej zmluvy číslo 6575222744. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 27.10.2015 žalovaným oznámené, že dňa 23.10.2015 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti číslo 9850217434 a poškodenému bol predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla predstavovala sumu 4.091,54 eur. Suma uznaná žalovaným však bola iba do výšky 1.315,26 eur. Nepriznaná suma po odpočítaní spoluúčasti vo výške 146,14 eur, vo výške 2.630,14 eur bola vlastníkom motorového vozidla postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 25.1.2016. Vzhľadom na to, že v danom prípade bola dohodnutá spoluúčasť 10 %, bolo potrebné z nepriznanej sumy vo výške 2.630,14 eur odpočítať ešte 10 % spoluúčasť, t.j. sumu vo výške 263,01 eur. Celková neuhradená suma predstavuje výšku 2.367,13 eur.

5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že poškodený nemal u žalobcu uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré sa vzťahovalo aj na živelné udalosti, ale že žalovaný poskytol osobám, ktoré s ním majú uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla verejný prísľub, a že v zmysle splnenia podmienok uvedených vo verejnom prísľube bude žalovaný kryť škody na majetku pre prípad živelných udalostí.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , , , , , , (ďalej len ), ktoré upravujú poistnú zmluvu, vznik práva na poistné plnenie, povinnosti poisteného z poistnej zmluvy, podľa ustanovenia , upravujúceho neplatnosť právneho úkonu pre rozpor so zákonom, jeho obchádzanie, alebo rozpor s dobrými mravmi, ustanovenia , upravujúceho ochranu spotrebiteľa, ustanovenia , upravujúceho uznanie dlhu, ustanovenia , ktorý upravuje úhradu škody, ustanovenia , ktorý upravuje verejný prísľub, ustanovenia , , upravujúceho postúpenie pohľadávky, ustanovenia zákona číslo o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len zákon o PZP), ktorý upravuje subjekty majúce povinnosť uzavretia zmluvy o povinnom zmluvnom poistení, ustanovenia zákona o PZP, ktorý upravuje, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ustanovenia zákona číslo (ďalej aj ), ktorý upravuje pôsobnosť , ustanovenia a , upravujúceho úroky z omeškania, ustanovenia zákona číslo ( ďalej len ) upravujúceho postup súdu prvej inštancie pri čiastočnom späťvzatí žaloby.

7. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že z Verejného prísľubu žalovaného zo dňa 17.10.2014 ( ďalej len verejný prísľub ) predloženého v konaní je nepochybné, že žalovaný poskytol v zmysle všetkým fyzickým a právnickým osobám, ktoré majú so žalovaným uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla verejný prísľub na poskytnutie poistného plnenia v prípade, že na ich majetku dôjde ku škode v dôsledku živelnej udalosti. 7. 1. Súd prvej inštancie mal zároveň vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný časť škody uhradil, uznal tým existenciu svojho dlhu voči poškodenému, t. j. žalobcovi, ako aj právnemu predchodcovi žalobcu. Žalovaný poskytol poškodenému náhradu časti ním uplatnenej a vzniknutej

škody, pričom žalobcom uplatnený nárok súd prvej inštancie posúdil v súlade so zmluvnými dojednaniami pre havarijné poistenie Eurokasko č. 571, na ktorých splnenie poukazuje aj verejný prísľub žalovaného vzťahujúci sa na poistnú zmluvu medzi žalobcom a žalovaným. 7. 2. Súd prvej inštancie konštatoval, že postup žalovaného spočívajúci v priamom určení ceny práce za rešpektovania iba dohodnutej ceny určitých opravovní navodzuje porušovanie zásad a podmienok hospodárskej súťaže a zároveň zmluvnej voľnosti poistených. Z uvedeného mal súd prvej inštancie za nesporné, že žalovaný uznal existenciu zmluvného vzťahu medzi žalovaným a poškodeným, na ktorý sa vzťahuje poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, verejný prísľub žalovaného a zmluvné dojednania pre havarijné poistenie Eurokasko č. 571. 7. 3. K spornej výške uplatneného nároku poškodeného (resp. žalobcu ako jeho právneho nástupcu) a technológii opravy mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritéria ako pred škodovou resp. poistnou udalosťou. Kalkulácia žalovaného bola predbežná, pričom likvidátori mali možnosť zasahovať a vstupovať do jednotlivých výpočtov, nakoľko mohli vkladať rôzne parametre. Kalkuláciou možno určiť výšku možnej škody, nie však skutočnej. 7. 4. Poškodený, podľa názoru súdu prvej inštancie, dostatočne preukázal výšku škody a predložil faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla, no napriek tomu mu bolo poistné plnenie žalovaným krátené, čo je v rozpore so zákonom. Postup žalovaného nemôže odôvodňovať krátenie poistného podľa , pretože nedošlo k vedomému porušeniu povinnosti poškodeného, ktoré by malo akýkoľvek vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by došlo k niektorému zo zákonných alebo zmluvných dôvodov, pre ktoré by bol žalovaný oprávnený jednostranne znížiť poistné plnenie, odôvodnenie žalovaného spočívalo iba v tom, že „zistil nedostatky, spočívajúce v rozdieloch medzi kalkuláciou žalovaného a faktúrou vystavenou žalobcom“, avšak o aké konkrétne nedostatky ide, už žalovaný neuviedol a nepreukázal. Žalovaný upriamil pozornosť na svoje podmienky, avšak jeho vyjadrenia nie sú v súlade so znením týchto poistných podmienok. Poistné podmienky pripúšťajú rôzne výklady, nakoľko sú formulované nejasne, neurčito a zavádzajúco. Nejasná a neurčitá formulácia poistných podmienok, nemôže byť v neprospech žalobcu, resp. strany, ktorá poistné podmienky nevytvorila. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že sa jedná aj o spotrebiteľský spor a poistený je slabšou stranou a nemohol ovplyvniť poistné podmienky a pojmy či ustanovenia v nich uvedené. 7. 5. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že možnosť krátenia poistného plnenia sa upravuje len v , čo znamená, že žalovaný nemôže konať v rozpore so zákonom a krátiť poistné plnenie z iného dôvodu, ktorý nie je uvedený v zákone. Naviac, ak ide aj o spotrebiteľský spor, kde poistený je slabšou stranou a nemohol ovplyvniť poistné podmienky a pojmy či ustanovenia v nich uvedené.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v neprospech ktorého bol rozsudok vydaný, a to proti I. výroku a III. výroku, z dôvodov uvedených v písmen b), , , ,

10. Žalovaný v odvolaní uviedol, že trvá na všetkých svojich doterajších písomných podaniach a vyjadreniach. 10. 1. Žalovaný v odvolaní uviedol aj to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Právne posúdenie súdu prvej inštancie považoval žalovaný za vnútorne rozporné, keď súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu, ako nárok na náhradu škody z poistenia zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku prevádzky motorového vozidla v zmysle zákona o PZP a súčasne aj ako nárok na poistné plnenie v zmysle a nárok z verejného prísľubu a zároveň súd prvej inštancie posúdil konanie žalovaného ako krátenie poistného plnenia v zmysle 799 ods. 3 , ktoré vyhodnotil ako neoprávnené, nakoľko zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu povinností, ktoré by mali mať vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti.

Žalovaný konštatoval, že nárok na náhradu škody, ktorý bol predmetom sporu pred súdom prvej inštancie, nenapĺňa znaky zodpovednosti za škodu, ktorá je krytá poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle citovaných ustanovení zákona o PZP, ako aj . Z uvedeného dôvodu, ani právny vzťah medzi poškodeným a žalovaným nemožno považovať za vzťah vzniknutý zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nakoľko prevádzkou poisteného motorového vozidla žiadna škoda spôsobená nebola, ale naopak, škoda bola spôsobená práve na predmetnom motorovom vozidle, a to v dôsledku živelnej udalosti. Podľa názoru žalovaného, bol právnym základom vzťahu medzi poškodeným a žalovaným verejný prísľub žalovaného na krytie škôd na majetku pre prípad živelnej udalosti a súd prvej inštancie bol preto povinný pri posudzovaní právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným aplikovať výhradne právnu úpravu verejného prísľubu v zmysle v kontexte s podmienkami uvedenými vo verejnom prísľube a zmluvnými dojednaniami, na ktoré verejný prísľub odkazuje. Tento verejný prísľub žalovaného poskytnúť plnenie v prípade vzniku škody na motorovom vozidle v dôsledku živelnej udalosti nebol súčasťou poistnej zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorú uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným. Existencia poistnej zmluvy však bola jednou z podmienok uvedených vo verejnom prísľube, ktorú bolo potrebné splniť pre získanie plnenia uvedeného vo verejnom prísľube. 10. 2. Žalovaný v odvolaní zároveň uviedol, že sú naplnené aj odvolacie dôvody uvedené v písmena e) a , nakoľko súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca pri oprave motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzkyschopné, ako pred škodovou udalosťou. Žalovaný konštatoval, že poškodený si dal opraviť motorové vozidlo v nezmluvnom autoservise žalovaného, ktorý ani len nemá autorizáciu na opravy motorových vozidiel značky Nissan. Žalovaný uviedol aj to, že z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, Vložka číslo: 14224/P vyplýva, že žalobca ani len nemá v predmete činnosti opravy motorových vozidiel. Súčasne aj z internetovej stránky žalobcu https://www.autoadam.sk/ vyplýva, že žalobca sa zaoberá výlučne predajom ojazdených motorových vozidiel. Vzhľadom na vyššie uvedené, je žalovaný toho názoru, že žalobca nebol oprávnený vykonať opravu poškodeného motorového vozidla, v rozsahu, v akom bola vykonaná a následne vystaviť poškodenému faktúru číslo 22015191 v celkovej sume 4.091,54 eur. Zároveň bol zo strany žalobcu, použitý rovnaký kalkulačný program nákladov na opravu motorového vozidla, a to systém AUDATEX, z ktorého vychádzal aj žalovaný pri vypracovaní prepočtu nákladov na opravu motorového vozidla potom, čo spoločnosť Slovexperta vykonala obhliadku poškodeného motorového vozidla. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal rozličnosťou a nezrovnalosťami celkových nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla. 10. 3. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že postup súdu prvej inštancie pri zisťovaní úplného a správneho skutkového stavu bol nesprávny a nedostatočný, nakoľko pri dokazovaní súd prvej inštancie nevykonal tie dôkazy, ktoré mali poslúžiť k verifikácii skutkovo a právne významných skutočnosti a ktoré navrhol vykonať žalovaný a súd prvej inštancie iba jednostranne prihliadol na dôkazy predložené žalobcom. Žalovaný totiž navrhol doplnenie dokazovania, a to: 1. uložením povinnosti žalobcovi predložiť do konania cenník prác z obdobia vykonania predmetnej opravy t.j. z obdobia mesiaca máj 2015, z ktorého by bolo zrejmé, akú cenu práce štandardne účtoval svojím klientom, 2. konfrontáciou svedkov

- zodpovedného pracovníka žalobcu k ozrejmeniu dôvodov, prečo v uvedenom prípade bolo potrebné tak vysoké množstvo normohodín práce na opravu poškodeného motorového vozidla, a rovnako zamestnanca žalovaného, ktorý vypracoval kalkuláciu nákladov na opravu, 3. vykonanie znaleckého dokazovania, v zmysle , znalcom z oblasti cestnej dopravy, ktorého úlohou by bolo určiť náklady na opravu poškodeného motorového vozidla v dôsledku predmetnej škodovej udalosti. Uvedeným dokazovaním by sa - podľa názoru žalovaného - riadne zistil skutkový stav veci. 10. 4. Žalovaný zároveň konštatoval, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že dôkazmi predloženými zo strany žalovaného a návrhmi na doplnenie dokazovania sa súd prvej inštancie nezaoberal a pri formulovaní rozhodnutia ich nevzal do úvahy, čo zakladá nepreskúmateľnosť predmetného rozhodnutia. 10. 5. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, čo zakladá inú vadu konania v zmysle ust. ako odvolací dôvod a zároveň písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu prvej inštancie tým, že sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal so skutkovými tvrdeniami žalovaného o neprimeranosti výšky normohodiny práce účtovanej žalobcom, technológie opravy motorového vozidla, vysokým počtom hodín práce „potrebných" na opravu poškodeného

motorového vozidla. Súd prvej inštancie vôbec neodôvodnil svoje rozhodnutie v časti zamietnutia návrhov žalovaného na doplnenie dokazovania, a to návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania a uloženie povinnosti žalobcovi predložiť do konania cenník prác. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov, odôvodnenie súdu prvej inštancie je nedostatočné a nepresvedčivé, bez bližšieho vysvetlenia. 10. 6. Žalovaný v odvolaní uviedol aj to, že súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 2.367,13 eur od 8.11.2015 do zaplatenia, avšak z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné vyvodiť, na základe akého ustanovenia právneho predpisu túto povinnosť súd prvej inštancie žalovanému uložil. Podľa žalovaného plnenie z verejného prísľubu žalovaného nemá zmluvou ani zákonom stanovenú splatnosť (čas plnenia), splatným sa preto stáva podľa na výzvu veriteľa. Takouto výzvou je pritom aj žaloba doručená žalovanému 18.2.2016. 10. 6. Žalovaný v odvolaní taktiež uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, v časti, v ktorej priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške, vychádza taktiež z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože žalobca nedosiahol plný úspech nie len v časti úroku z omeškania, ale rovnako aj v časti uplatňovanej paušálnej náhrady nákladov spojenej s uplatním pohľadávky vo výške 40 eur. Tým, že žalobca vzal žalobu v časti úrokov z omeškania a sumy 40,00 eur späť, procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti. Z uvedených dôvodov žalobcovi nemala byť súdom prvej inštancie priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu. 10. 7. Na základe vyššie uvedeného mal žalovaný za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa kvalitatívne požiadavky rozhodnutia vymedzené v ustanovení a zároveň je v rozpore so základným právom na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 SR a navrhol odvolaciemu súdu odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu, rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny, potvrdiť. 11. 1. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca uviedol, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu, predstavuje krátenú časť poistného plnenia, ktoré si uplatnil poškodený K.. E. C. z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, kde zároveň poškodený uzavrel aj verejný prísľub, pričom svoju pohľadávku voči žalovanému postúpil na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky. Na vzťah medzi poškodeným a žalovaným sa preto vzťahujú ustanovenia o náhrade škody, o poistných zmluvách, poistné podmienky žalovaného a tiež ustanovenia zákona o PZP. V Oznámení o poistnom plnení zo dňa 26.10.2015 žalovaný oznámil ukončenie šetrenia poistnej udalosti a poskytol poistné plnenie vo výške 1.315,26 eur. Žalovaný nepriznal žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi sumu vo výške 2.367,13 eur, ktorá mu bola žalovaným neoprávnene krátená. Táto suma vo výške 2.367,13 eur je predmetom sporu a predstavuje rozdiel vo vynaložených nákladoch na opravu poškodeného motorového vozidla a nákladoch, výšku ktorých určil žalovaný. 11. 2. Tvrdenia žalovaného o tom, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil nárok žalobcu v časti základu nároku - podľa žalobcu - nemajú význam, nakoľko žalovaný uznal existenciu dlhu voči poškodenému, resp. žalobcovi. Boli splnené podmienky pre poskytnutie plnenia v plnej výške vzniknutej škody. Už len plnenie časti poistného plnenia potvrdzuje existenciu poistného vzťahu medzi poškodeným a žalovaným. Vyplatením čiastočného plnenia žalovaný uznal podstatu nároku žalobcu a uznal existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom a žalovaným, t.j. sporným v tomto konaní nebola existencia právneho vzťahu, teda to, či sa poistenie vzťahuje aj na škody spôsobené živelnými udalosťami. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiadal iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Táto suma bola riadne preukázaná v konaní a to faktúrou číslo 22015191 vo výške 4.091,54 eur. 11. 3. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie správne zhodnotil dôkazy, keď záverom je uznanie vykonaných prác na poškodenom motorovom vozidle za nevyhnutné na prinavrátenie stavu motorového vozidla pred škodovou udalosťou. Žalobca riadne preukázal výšku nároku na poistné plnenie tým, že doložil faktúru a kalkuláciu, v ktorej je presne uvedené, ktoré opravy boli vykonané. Výška škody je závislá na objektívnych okolnostiach, ktorými sú reálne vynaložené náklady na opravu poškodeného motorového vozidla. Argumentáciu žalovaného, že kalkulácie opravy, ktoré predložil, predstavujú objektívnu kvantifikáciu škody, možno považovať za irelevantnú. Žalobca dodal, že mu nie je zrejmé na základe čoho žalovaný hodnotil faktúry žalobcu ako neobjektívne

a nevierohodné, no naopak svoje kalkulácie považuje za jediné objektívne vyčíslenie škody. Rovnako tak žalobca konštatoval, že žalovaným prezentované rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované nemá oporu ani v zákone a je vyslovene v rozpore s európskou legislatívou. Podľa žalobcu, zmluvný vzťah medzi poškodeným a žalovaným bol - vzhľadom na povahu vzťahu medzi poisteným a žalovaným - vzťahom spotrebiteľským, keďže poškodený uzatváral predmetnú poistnú zmluvu so žalovaným ako spotrebiteľ, preto je na daný poistný vzťah potrebné aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu je preto podmienka v Zmluvných dojednaniach o určení opravovne žalovaným podmienkou neprijateľnou, spôsobujúcou nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, t. j. poškodeného. 11. 4. K žalovaným namietanému pochybeniu súdu prvej inštancie v tom, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie na základe návrhu žalovaného, žalobca uviedol, že rozhodnutie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, bolo výlučne na posúdení súdu prvej inštancie. To, že súd prvej inštancie nevykonal každý dôkaz navrhnutý žalovaným neznamená, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne. 11. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu dodal, že súd prvej inštancie riadne odôvodnil svoje závery s poukazom na právne predpisy a skutkový stav, z ktorého vychádzal v predmetnom konaní. Subjektívny názor žalovaného, že nešlo o dostatočné odôvodnenie, je irelevantným tvrdením. 11. 6. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie správne posúdil a vyhodnotil za oprávnený aj nárok žalobcu na žalobcom uplatnené úroky z omeškania vo výške 5,05% a to v súlade s . 11. 7. Žalobca zároveň považoval za správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie pri rozhodnutí o priznaní výšky náhrady trov konania v plnom rozsahu, nakoľko mal za to, že pre stanovenie výšky náhrady trov konania strany v spore úspešnej je rozhodujúci stav o istine, a nie o príslušenstve, keďže príslušenstvo nie je samostatným nárokom, predmetom konania.

12. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 9.9.2020.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa Odvolanie prejednal podľa

- a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

14. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

15. Odvolací súd výzvou zo dňa 18.11.2021 podľa , vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia zákona o PZP, ustanovenia , a ustanovenia nariadenia vlády SR číslo , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , vzhľadom na ich použitie odvolacím súdom pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného týkajúceho sa žalobcom uplatneného a súdom prvej inštancie priznaného úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.367,13 eur od 8.11.2015 do zaplatenia.

16. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 7.12.2021 súhlasil s použitím ustanovení zákona o PZP, , a ustanovenia nariadenia vlády SR číslo 16. 1. Žalobca zároveň konštatoval, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, predstavuje krátenú časť poistného plnenia, ktoré si uplatnil poškodený Ing. Anton Retter z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, kde žalovaný uzavrel aj verejný prísľub, pričom svoju pohľadávku poškodený postúpil na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky. V spore sú úroky z omeškania právne odôvodnené , ako sankcia za nesplnenie povinnosti peňažnej povahy, t. j. riadne a včas uhradiť poistné plnenie. Žalobca nežiada o zaplatenie úroku z omeškania podľa zákona o PZP za omeškanie so splnením nepeňažnej povinnosti. Za podstatné kritérium pre rozlíšenie považoval žalobca to, že v zákona o PZP zákonodarca postihol nečinnosť poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnom plnení, pričom je sankcionovaná nečinnosť žalovaného spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného dlhu.

16. 2. Žalobca z vyššie uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

17. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 9.12.2021 naďalej zotrval na svojej argumentácii, podľa ktorej nárok žalobcu na náhradu škody, ktorý je predmetom tohto sporu, nenapĺňa znaky zodpovednosti za škodu, ktorá je krytá poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle ustanovení zákona o PZP, ako aj . Z uvedeného dôvodu ani právny vzťah medzi poškodeným a žalovaným nemožno považovať za vzťah vzniknutý zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nakoľko prevádzkou poisteného motorového vozidla žiadna škoda spôsobená nebola, ale škoda bola spôsobená na predmetnom motorovom vozidle v dôsledku živelnej udalosti. Povinnosť žalovaného zaplatiť úroky z omeškania nie je možné právne vyvodzovať z ustanovení , ani z ustanovení zákona o PZP, nakoľko sa nejedná o nároky vyplývajúce z poistnej zmluvy a taktiež sa nejedná o škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalobcu. Plnenie z verejného prísľubu žalovaného nemá zmluvou, ani zákonom stanovenú splatnosť (čas plnenia), splatným sa stáva podľa , na výzvu veriteľa.

18. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa 365 ods. 1 písmen b), d), e), f) h) Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody vo vzťahu k odvolaním napadnutému I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie nie sú naplnené.

19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

20. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje ( ) Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

21. Verejný prísľub podľa vznikne písomným verejným vyhlásením sľubujúceho, že zaplatí odmenu alebo poskytne iné plnenie tomu, kto splní podmienky stanovené vo verejnom prísľube. Výzva je adresovaná neurčitým osobám, aby splnili podmienky verejného prísľubu. Za predpokladu, že tak urobia, vznikne im nárok na odmenu - v danom prípade nárok na poistné plnenie.

22. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že pri posudzovaní právneho vzťahu medzi žalobcom (resp. právnym predchodcom žalobcu) a žalovaným mal súd prvej inštancie aplikovať výhradne právnu úpravu verejného prísľubu v zmysle iba v kontexte s podmienkami uvedenými vo verejnom prísľube a zmluvnými dojednaniami, na ktoré verejný prísľub odkazuje, a to z nižšie uvedených dôvodov.

23. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že sa žalovaný verejným prísľubom zaviazal na poskytnutie poistného plnenia v prípade, že na majetku fyzických a právnických osôb, ktoré so žalovaným majú uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla dôjde ku škode v dôsledku živelnej udalosti a to na základe pristúpenia k Hromadnej poistnej zmluve havarijného poistenia za podmienok uvedených v tomto verejnom prísľube. V konaní nebolo medzi stranami sporu sporné to, že právny predchodca žalobcu a žalovaný mali v rozhodnom čase uzatvorenú poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z uvedeného odvolací súd konštatuje, že verejným prísľubom žalovaného došlo k rozšíreniu poistenia zodpovednosti za škodu na základe uzatvorenej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení práve o krytie škôd na majetku pre prípad živelnej udalosti osobám, ktoré s ním mali uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla - čo je aj prípad žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. Vo verejnom prísľube žalovaného sa žalovaný zároveň odvolal aj na použitie ustanovení príslušných Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO č. 571. Žalobca, resp. právny predchodca žalobcu - z verejného prísľubu tu bol vo vzťahu k žalovanému súčasne v postavení poistníka (aj poisteného) a aj poškodeného, na ktorého sa vzťahovali podmienky uvedené vo

verejnom prísľube. Splnením podmienok vo verejnom prísľube tak právny predchodca žalobcu mal nárok na poistné plnenie a vzťahovali sa na neho aj ustanovenia o poistných zmluvách. Z uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že predmetný verejný prísľub bol len rozšírením poistného krytia vzniknutého na základe poistnej zmluvy a súhlas s verejným prísľubom žalovaného vyjadril právny predchodca žalobcu svojim podpisom už v poistnej zmluve. Uvedené potvrdil aj samotný žalovaný tým, že po ukončení šetrenia poistnej udalosti poukázal žalovaný žalobcovi v zmysle poistné plnenie vo výške 1.315,26 eur.

24. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie vo vzťahu k žalobcom uplatnenom nároku v časti istiny vo výške 2.367,13 eur vec správne právne posúdil, keď na daný vzťah nepoužil iba ustanovenia o verejnom prísľube, ale aj ustanovenia špecifikované v odseku 6. odôvodnenia tohto rozhodnutia s výnimkou použitia ustanovenia a , ).

25. Odvolací súd zároveň uvádza, že len za situácie, ak došlo zo strany žalobcu (resp. právneho predchodcu žalobcu ) k vedomému porušeniu povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 a porušeniu povinností uvedených vo verejnom prísľube žalovaného, ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ (žalovaný) oprávnený plnenie znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Podľa odvolacieho súdu výsledky dokazovania preukázali, že poškodený si zabezpečil opravu motorového vozidla v servise žalobcu, ktorý mu za vykonanie opravy doložil vyúčtovanie vo forme faktúry. Takýto postup žalobcu nie je dôvodom postupu žalovaného pre aplikáciu ustanovenia . Žalovaný v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 6.5.2015 žiadnym relevantným spôsobom neuviedol a ani nepreukázal odôvodnenosť ním uvedeného krátenia poistného plnenia, neuviedol ani to, žeby žalobca nebol oprávnený vykonať opravu poškodeného motorového vozidla pre údajnú absenciu opravy motorového vozidla v predmete činnosti žalobcu, tak ako to následne uvádzal žalovaný v priebehu sporu. Odvolací súd navyše dodáva, že žalobca má ako predmet činnosti uvedené „prevádzkovanie pneuservisu“, preto bol oprávnený opravu poškodeného motorového vozidla vykonať. Odvolací súd zároveň udáva, že priznanie primeraných nákladov na opravu technológiou PDR podľa kalkulácie pre značkový servis Nissan žalovaným a to bez bližšieho odôvodnenia tohto záveru, je aj podľa odvolacieho súdu nedostatočné. Odvolací súd pritom uvádza, že žalovanému neprináleží členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov, opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy, prípadne na partnerské (zmluvné) opravovne žalovaného. Podľa odvolacieho súdu neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných a neautorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. To, že ide o autorizovaný alebo neautorizovaný servis, prípadne zmluvný alebo nezmluvný servis neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce.

26. Odvolací súd zároveň považuje za správny záver súdu prvej inštancie o tom, že daný vzťah medzi žalobcom (resp. právnym predchodcom žalobcu) a žalovaným je potrebné posudzovať - vzhľadom na povahu vzťahu - ako vzťah spotrebiteľský, preto nemôže požívať právnu ochranu ani to, keď si žalovaný v poistných podmienkach vyhradil určiť opravovňu, kde sa má oprava vykonať. Navyše žalobca predložil aj cenníky preukazujúce, že cena práce žalobcu je primeraná a zodpovedá sadzbe v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR.

27. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy a preto nedostatočne zistil skutkový stav a tým následne vo veci aj nesprávne rozhodol, odvolací súd uvádza, že aj táto námietka žalovaného nie je dôvodná. Odvolací súd konštatuje, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo, vykonaným dokazovaním zistiť, či zo strany žalobcu (resp. právneho predchodcu žalobcu) nedošlo k porušeniu povinností vyplývajúcich z poistnej zmluvy a verejného prísľubu, ďalej zistiť, či zo strany žalovaného došlo k riadnemu šetreniu danej škodovej udalosti, či žalovaný riadne odôvodnil krátenie poistného plnenia a či toto odôvodnenie bolo žalobcovi (právnemu predchodcovi žalobcu) žalovaným aj riadne doručené a to v rozhodnom čase, teda v čase ukončenia šetrenia poistnej udalosti.

28. Vzhľadom na obsah Oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 26.10.2015 odvolací súd dospel k záveru, že toto oznámenie obsahuje iba strohé konštatovanie týkajúce sa priznania poistného plnenia v celkovej výške 1.315,26 eur, vôbec však z neho nevyplýva riadne odôvodnenie a

preukázanie výšky krátenia poistného plnenia žalovaným. Odvolací súd udáva, že dokazovanie v rámci prebiehajúceho súdneho sporu nemá nahrádzať to, čo malo byť predmetom šetrenia poistnej udalosti. Ak bol žalovaný toho názoru, že poškodený dostatočným spôsobom nepreukázal opravu daného vozidla, napr. ozrejmením dôvodov potreby množstva normohodín práce na opravu motorového vozidla, predložením dôkazov preukazujúcich odôvodnenosť výšky ceny normohodín, mal žalovaný žalobcu v rámci šetrenia poistnej udalosti vyzvať na toto preukázanie, aj s riadnym odôvodnením požadovaných dokladov, pretože žalovaný ako prostriedky procesnej obrany pritom ani nepredložil dôkazy preukazujúce dôvodnosť tohto krátenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že návrhy na vykonanie dokazovania v žalovaným naznačenom smere, a to: 1. uloženie povinnosti žalobcovi predložiť do konania cenník prác z obdobia vykonania predmetnej opravy t.j. z obdobia mesiaca máj 2015, 2. konfrontácia svedkov - zodpovedného pracovníka žalobcu k ozrejmeniu dôvodov, prečo v uvedenom prípade bolo potrebné tak vysoké množstvo normohodín práce na opravu poškodeného motorového vozidla, a rovnako zamestnanca žalovaného, ktorý vypracoval kalkuláciu nákladov na opravu, 3. vykonanie znaleckého dokazovania, znalcom z oblasti cestnej dopravy, boli pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o dôvodnosti výšky krátenia poistného plnenia žalovaným, na základe šetrenia škodovej udalosti, irelevantné.

29. Odvolací súd za nedôvodnú považuje aj námietku žalovaného týkajúcu sa nesprávneho rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa priznania 5,05% úroku z omeškania ročne zo sumy 2.367,13 eur od 8.11.2015 do zaplatenia, a to z nižšie uvedených dôvodov.

30. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

31. Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

32. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Ako už odvolací súd konštatoval, v spore bola nepochybne preukázaná existencia poistnej zmluvy, ktorú mal uzatvorenú právny predchodca žalobcu so žalovaným a následne existencia verejného prísľubu žalovaného, ktorý bol len rozšírením poistného krytia vzniknutého na základe poistnej zmluvy. Splnením podmienok vo verejnom prísľube tak právny predchodca žalobcu mal nárok na poistné plnenie a vzťahovali sa na neho aj ustanovenia o poistnej zmluve a zároveň bol žalovaný povinný postupovať podľa zákona o PZP. Odvolací súd zároveň dodáva, že žalovaný žalobcovi poskytol poistné plnenie vo výške 1.315,26 eur. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania žalovanému vznikla až doručením žaloby žalovanému dňa 18.2.2016, a to s poukazom na .

35. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania ( ). Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť

riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti nesplnil. Nemožno tak súhlasiť s tvrdením žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania by mu vznikla až doručením právoplatného rozsudku vo veci, keďže v tomto prípade bol žalovaný stranou sporu, teda sa mu nedoručuje právoplatný rozsudok, ale rozsudok, proti ktorému má ako strana sporu právo odvolať sa, čo žalovaný aj využil. Doručenie právoplatného rozsudku žalovanému by prichádzalo do úvahy napríklad v prípade, ak by nebol stranou sporu, ani intervenientom a poistený

- škodca by žalovanému ako poisťovateľovi predložil právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť poškodenému.

36. Odvolací súd je toho názoru, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ustanovenia vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí plnenie v lehote podľa zákona o PZP a to bez ohľadu na to, či pritom porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia zákona o PZP.

37. Odvolací súd zároveň dodáva, že v spore nebolo sporné to, že dňa 23.10.2015 došlo zo strany žalovaného k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti a preto uplynutím 15 dňovej lehoty, teda dňom 8.11.2015 sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou sumy vo výške 2.367,13 eur. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola 0,05% ročne.

38. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne, ak uložil žalovanému povinnosť uhradiť peňažnú pohľadávku vo výške 2.367,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy 2.367,13 eur od 8.11.2015 do zaplatenia - ako rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy poškodeného motorového vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným, titulom nároku na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia v dôsledku verejného prísľubu žalovaného, ktoré sa poskytuje práve za účelom úhrady vzniknutej škody v dôsledku poistnej udalosti. Predmetný verejný prísľub bol len rozšírením poistného krytia vzniknutého na základe poistnej zmluvy a súhlas s verejným prísľubom žalovaného vyjadril právny predchodca žalobcu svojim podpisom už v poistnej zmluve. Uvedené potvrdil aj samotný žalovaný tým, že žalovaný po ukončení šetrenia poistnej udalosti poukázal žalobcovi v zmysle poistné plnenie vo výške 1.315,26 eur.

39. Odvolací súd preto podľa potvrdil I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny.

40. Odvolací súd posúdil námietku žalovaného o nesprávnom rozhodnutí súdu prvej inštancie uvedenom v III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného voči III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné.

41. Z obsahu žaloby odvolací súd zistil, že sa žalobca pôvodne domáhal, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem istiny vo výške 2.367,13 eur aj 9,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 2.367,13 eur od 8.11.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu vo výške 40 eur. Následne podaním zo dňa 12.7.2017 zobral žalobca žalobu v časti úroku z omeškania vo výške 4% ročne a paušálnej náhrady 40,00 eur a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.

42. Súd prvej inštancie II. výrokom svojho rozhodnutia konanie v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania a paušálnej náhrady spojenej s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur zastavil.

43. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

45. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

46. Konštantná judikatúra súdov vychádza zo záveru, že paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho

zákonníka) a pokiaľ nie sú samostatne predmetom konania (uplatnené samostatne), súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádza len z uplatnenej istiny a z úspechu strán sporu k tomuto nároku, resp. zavinenia zastavenia konania vo vzťahu k uplatnenej istine. Z uvedeného vyplýva, že zastavenie konania v časti úroku z omeškania vo výške 4% ročne a paušálnej náhrady 40 eur, nemá na rozhodnutie o náhrade trov konania žiaden vplyv. Odvolací súd zároveň dodáva, že zavinenie žalobcu (40,00 eur a 4% úrok z omeškania ročne z dlžnej sumy) vo vzťahu k úspechu žalobcu (2.367,13 eur) je nepatrné k úspechu žalobcu v spore. Odvolací súd preto podľa potvrdil aj III. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.

47. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).