Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-45C/8/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Zuzanou Mikulovou, LL.M. v spore žalobcu: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX C., zast. KAIFER advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36861561, so sídlom Fibichova 11, 040 01 Košice, proti žalovanej: A. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, XXX XX C., zast. Mgr. PhDr. Zuzana Tománková Miková, PhD., MPH, advokátka so sídlom Šancová 110, 831 04 Bratislava, o ochranu osobnosti, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Konanie čo do návrhu žalobcu na upustenie od zásahov do osobnostných práv žalobcu zastavuje.

II. Žalovaná je povinná do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku uverejniť na svoje vlastné náklady v periodickej tlači denníka SME v časti platenej inzercie čitateľne a viditeľne ospravedlnenie v znení: „V rozhlasovej relácii s názvom „Dopoludnie na Infovojne s Adrianom“ odvysielanej rádiom INFOVOJNA dňa 25.01.2022 uviedla A. D. E. nepravdivé a difamujúce tvrdenia, ktoré vážnym spôsobom zasiahli ľudskú dôstojnosť a občiansku česť A. B. A. a tým značne znížili jeho vážnosť a dobrú povesť. Vyjadrenie A. D. E. týkajúce sa tvrdenia, že A. B. A.:

- má z toho evidentne profitovať, že pacientov tlačí na pľúcnu ventiláciu,

- zatláča oči neočkovaným pacientom s ochorením COVID – 19 a posiela ich na druhý svet,

- má pacientom vypínať kyslík, sú nepravdivé, za čo sa A. D. E. A. B. A. ospravedlňuje.“

III. Žalovaná je povinná do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku uverejniť na svoje vlastné náklady na webovom sídle denníka Korzár https://korzar.sme.sk/ a na webovom sídle denníka Plus 1 deň https:// www1.pluska.sk/ v časti aktuality čitateľne a viditeľne ospravedlnenie v znení: „V rozhlasovej relácii s názvom „Dopoludnie na Infovojne s Adrianom“ odvysielanej rádiom INFOVOJNA dňa XX.XX.XXXX uviedla A. D. E. nepravdivé a difamujúce tvrdenia, ktoré vážnym spôsobom zasiahli ľudskú dôstojnosť a občiansku česť A. B. A. a tým značne znížili jeho vážnosť a dobrú povesť. Vyjadrenie A. D. E. týkajúce sa tvrdenia, že A. B. A.:

- má z toho evidentne profitovať, že pacientov tlačí na pľúcnu ventiláciu,

- zatláča oči neočkovaným pacientom s ochorením COVID – 19 a posiela ich na druhý svet,

- má pacientom vypínať kyslík, sú nepravdivé, za čo sa A. D. E. A. B. A. ospravedlňuje.“

IV. Žalovaná je povinná titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zaplatiť žalobcovi sumu 40.000,- eur, a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,33 % proti žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 11.02.2022 bola súdu doručená žaloba žalobcu (spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia), kde sa domáhal toho, aby súd žalovanej uložil povinnosť upustiť od difamačných zásahov do osobnostných práv žalobcu schopných spôsobiť žalobcovi ujmu zverejňovaním alebo rozširovaním tvrdení o osobe žalobcu v súvislosti s výkonom povolania žalobcu ako lekára v G. D. E. H. I. C., prostredníctvom verejne dostupných internetových sociálnych sietí alebo akýchkoľvek iných masovokomunikačných prostriedkov, vyjadrených žalovanou ústne alebo písomne alebo formou obrazových, zvukových alebo obrazovo - zvukových záznamov (výrok I., ktorý bol totožný s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia), aby súd uložil žalovanej povinnosť do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku uverejniť na svoje vlastné náklady v periodickej tlači denníka SME v časti platenej inzercie (výrok II.) a na webovom sídle denníka Korzár https://korzar.sme.sk/ a na webovom sídle denníka Plus 1 deň https://www1.pluska.sk/ v časti aktuality (výrok III.) čitateľne a viditeľne ospravedlnenie v znení: „V rozhlasovej relácii s názvom „Dopoludnie na Infovojne s Adrianom“ odvysielanej rádiom INFOVOJNA dňa XX.XX.XXXX uviedla A. D. E. nepravdivé a difamujúce tvrdenia, ktoré vážnym spôsobom zasiahli ľudskú dôstojnosť a občiansku česť A. B. A., a tým značne znížili jeho vážnosť a dobrú povesť. Vyjadrenia A. D. E. týkajúce sa tvrdenia, že A. B. A.:

- má z toho evidentne profitovať, že pacientov tlačí na pľúcnu ventiláciu,

- zatláča oči neočkovaným pacientom s ochorením COVID - 19 a posiela ich na druhý svet,

- má pacientom vypínať kyslík, sú nepravdivé, za čo sa A. D. E. A. B. A. ospravedlňuje.“ Žalobca súčasne uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 50.000,- Eur a žiadal priznať plnú náhradu trov konania.

2. Žalobca na preukázanie dôvodnosti podanej žaloby poukázal v prvom rade na svoj osobný a profesijný status, do ktorého malo byť konaním žalovanej neoprávnene zasiahnuté, pričom tento zásah mal viesť k zníženiu vážnosti, cti a dôstojnosti žalobcu, ako aj jeho súkromnej a sociálnej cti, vrátane spoločenskej, občianskej a profesionálnej. Žalobca od roku 2019 zastáva funkciu H. J. K. K. L. A. v G. D. E. H. I. C. (ďalej len „J.“), tiež bol menovaný aj na pozíciu koordinátora pre odber orgánov na transplantáciu v G. D. E. H. I. C. (ďalej len „G.“) a zároveň je členom Slovenskej spoločnosti anesteziológie a intenzívnej medicíny a Slovenskej transplantačnej spoločnosti. Žalobca je uznávaným lekárom, ktorý sa celý život vzdeláva v oblasti zdravotníctva, pričom je aktívne činný v súvislosti s liečbou pacientov s ochorením COVID - 19. Žalobca je ženatý a žije v harmonickom manželstve s manželkou, ktorá pracuje ako očná lekárka. Žalobca vedie rodinný život usporiadane a bez konfliktov s tým, že je zrejmé, že najbližšia rodina žalobcu je úzko spätá s medicínou v snahe byť prínosom tejto spoločnosti v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti.

3. V súvislosti s činnosťou žalobcu ako lekára sa žalovaná mala vyjadrovať v rozhlasovej relácii odvysielanej tzv. dezinfowebovým rádiom INFOVOJNA v relácii „Dopoludnie na Infovoje s Adrianom“, ktorá bola odvysielaná dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „rozhlasová relácia“), ktorá bola a je aj v súčasnosti zverejnená na webovom sídle M. a na internetovej databáze videí YouTube. Žalobca v tejto súvislosti predložil súdu aj USB - nosič obsahujúci nahrávku rozhlasovej relácie. Žalovaná sa v tejto rozhlasovej relácii vyjadrila k úmrtiu otca A. E., ktorý bol ako pacient hospitalizovaný v UNLP s ochorením COVID - 19, a ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel. Žalovaná v rozhlasovej relácii v tejto súvislosti uviedla nasledovné skutkové tvrdenia: 01:08.40 - „prvý deň H. A., ktorý ma z toho evidentne, evidentne profit, že pacientov tlačí na pľúcnu ventiláciu a u otca to bolo tobôž pretože on mal názory aké mal a pán primár sa vyjadroval voči takýmto ľuďom exaktne, že ich treba poslať na druhý svet, tak prišiel za ním osobne pán H. A., a to je iná budova mimochodom, neviem za ktorým pacientom by takto prišiel, ho indikoval na pľúcnu ventiláciu“ 01:21:15 - „nie z jedných úst som počula, že pán H. A. vypína pacientom kyslíky“ 01:39:30 - „to sú presne slová pána H. A., zatlačiť oči neočkovaným, doslova povedal a ich poslať na druhý svet, čiže keď toto povie jeden H. tak to aj spraktizuje, v praxi na are“ (ďalej len „skutkové tvrdenia“). Na tieto skutkové tvrdenia žalovanej reagoval v rozhlasovej relácii moderátor konštatujúc nasledovné: 01:21:34 - „no toto som chcel povedať, že keď už sa ani nebudeme baviť o vražde, ale tak o pokus o vraždu, tak keď vypínajú kyslík, ako to nikto nepodá trestné oznámenie, nič to toho lekára nikto nevyšetruje“ 01:34:30 - „pošahaným, švihnutým, buzerujúcim policajtom odkazujem v tejto chvíli ......... ak tam máte vraždy, pokusy o vraždu, rozumiete, zanedbaná starostlivosť alebo neviem čo, mali by ste sa tam ísť pozrieť, možno to prospeje spoločnosti“

02:17:50 - „my ich musíme exemplárne potrestať týchto ľudí, všetkých“ - podľa žalobcu tu sa nepochybne jedná o žalobcu ako aj ďalších lekárov, tak ako to vyplýva z kontextu zaznamenaného rozhovoru v rozhlasovej relácii, 02:18:05 - „títo ľudia musia byť potrestaní, aby v budúcnosti nikoho ani nenapadlo, že bude takéto veci robiť a zabíjať ľudí“ - podľa žalobcu tu sa nepochybne jedná o žalobcu ako aj ďalších lekárov, tak ako to vyplýva z kontextu zaznamenaného rozhovoru v rozhlasovej relácii. Skutkové tvrdenia žalovanej v predmetnej rozhlasovej relácii boli ďalej šírené aj inými subjektmi prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov s celoslovenskou pôsobnosťou, dokonca s pôsobnosťou v Českej republike. Takto sa skutkové tvrdenia žalovanej šírili ďalej prostredníctvom:

- dezinformačného webu M., kde bol zverejnený článok zo dňa 26.01.2022 s názvom „Šokujúce svedectvo lekárky o úmrtí jej otca na covidom ARO v Košiciach“,

- konzervatívneho denníka M., kde bol zverejnený článok zo dňa 28.01.2022 s názvom „Mladá lekárka obviňuje za smrť otca na covid oddelení personál nemocnice, ktorý sa mal správať „nepriateľsky“ voči nezaočkovaným. UNLP v Košiciach reaguje“,

- dezinformačného webu M., kde bol zverejnený článok zo dňa 27.01.2022 s názvom „Šokujíci svědectví lékařky o úmrtí jejího otce na covidovem ARO v Košiciach“,

- dezinformačného webu M., kde bol zverejnený článok bez datovania s názvom „AUDIO: Šokujúce svedectvo lekárky o úmrtí jej otca - lekára a uznávaného chirurga A. E. na covidovom K. G. D. E. H. I. C.“,

- dezinformačného webu M., kde bol zverejnený článok zo dňa 29.01.2022 s názvom „V Košickej nemocnici „vypínajú“ neočkovaných pacientov?“,

- dezinformačného webu cz24.news, kde bol zverejnený článok zo dňa 27.01.2022 s názvom „NEUVERITEĽNÝ HOROR! ŠOKUJÚCE SVEDECTVO LEKÁRKY O ÚMRTÍ JEJ OTCA NA COVIDOVOM ARO V KOŠICIACH (VIDEO SK, 11 min.)“. Priamo nadväzujúc a reagujúc na skutkové tvrdenia žalovanej sa tiež objavili ďalšie články, pričom sa jednalo o články v listinnej podobe periodickej tlače s celoslovenskou pôsobnosťou, ako aj články zverejnené na webových sídlach daných médií:

- denník Plus 1 deň, ktorý v periodickej tlači ako aj na webovom sídle www1.pluska.sk zverejnil článok z dňa 06.02.2022 s názvom „Lekárka viní košických doktorov za smrť otca (†58): Pacientom VYPÍNAJÚ kyslíky!“,

- spravodajsko - zábavný portál M., ktorý na svojom webovom sídle zverejnil článok zo dňa 07.02.2022 s názvom „Lekárka viní kolegov zo smrti neočkovaného otca: Nemocnica obvinenia odmieta, neetické a cez čiaru“,

- spravodajský denník Korzár s webovým sídlom https://korzar.sme.sk, ktorý zverejnil článok zo dňa 04.02.2022 s názvom „Lekárka na dezinfowebe viní kolegov zo smrti otca. Polícia už rieši ohováranie“, a článok zo dňa 10.02.2022 s názvom „Lekárka, ktorá obvinila zdravotníkov z vraždy otca, v nemocnici stále pracuje“,

- spravodajský denník Denník N, ktorý na svojom webovom sídle https://dennikn.sk/ zverejnil článok zo dňa 08.02.2022 s názvom „Otec nechcel ísť do nemocnice, lebo vedel, že ho tam zavraždia, tvrdí lekárka, ktorej otec dostal covid a zomrel v košickej UNLP“.

4. Žalobca ďalej poukázal na to, že na skutkové tvrdenia žalovanej zverejnené a šíriace sa rôznymi masovokomunikačnými prostriedkami reagovala široká verejnosť spôsobom urážajúcim jednak osobu žalobcu, ako aj činnosť lekárov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti o pacientov s ochorením COVID

- 19 rôznymi komentármi. Ako príklad uviedol reakcie k článku zo dňa 26.01.2022 s názvom „Šokujúce svedectvo lekárky o úmrtí jej otca na covidovom ARO v Košiciach“, kde sa verejnosť vyjadrovala nasledovne: „Jarcuska musí byť exemplárne aj s týmto lekárom a inými súdený na norimeberských procesoch, ktoré už začali“ (I. D. - 29.01.2022 o 17:50:51), „Morálna spodina, ktorá by mala ísť k lopate“ (páter Noster 29.01.2022 o 19:18:12), „Ako sa vraj často vyjadruje H. J. K. K. L. A. (K.) A. B. A. v uvedenej nemocnici na adresu neočkovaných ľudí, „treba im zatlačiť oči a poslať ich na druhý svet“. (htttps://www.facebook.com/ivan.susedik). K internetovému článku zo dňa 28.01.2022 s názvom „Mladá lekárka obviňuje zo smrti otca na covid oddelení personál nemocnice, ktorý sa mal správať „nepriateľsky“ voči nezaočkovaným. UNLP v Košiciach reaguje“, sa verejnosť vyjadrila takto: „Od toho momentu, je smrť pacienta bez akejkoľvek možnosti úľavy či poľahčujúcej okolnosti, len a len na vrub N. A.“ (ucim sa), „Mne to pripadalo, akoby ten primár A. mu chcel silou-mocou dokázať účinnosť svojich metód a zároveň sa mu pomstiť. Pripomína to nejaký nemocničný thriller od Robina Cooka. H. C., A., B. a podobní si myslia, že sú osvietení hrdinovia ale za pár rokov až toto šialenstvo skončí, dúfam, že dostanú spravodlivú odmenu podľa ich skutočných zásluh.“ (Jazmína). K internetovému článku zo dňa 29.01.2022 s názvom „V Košickej nemocnici „vypínajú“ neočkovaných pacientov?“ sa čitateľská

verejnosť vyjadrila nasledovne: „Neuveriteľné... B., A., hockicko a cela nasa vlada ktora nastolila tento system a dovolila tymto obludam ktore si vravia „lekari“ vyuzivat covid vo svoj prospech a takto nechat umierat ludi, by mali byt zozbierani a vystreleni do vesmiru.... snazim sa byt slusna a nepouzivat hrube slobo ....ale toto je stranee stranee strane“ (O.). K nahrávke z rozhlasovej relácie, ktorá bola zverejnená na internetovej databáze videí YouTube sa verejnosť vyjadrila nasledovne: „.... je to len niekto, kto si otvoril svoj vlastný biznis, na úkor pacientov a ich zdravia“ (Ľubo), „Podľa výpovede dcéry to vyzerá tak, že istému primárovi išlo o to, aby pacient neprežil“ (A. P.), „O smrť sa postaral jeho vlastný kolega, primár A., ktorý sa o pacientoch vyjadroval tak, že neočkovaným pacientom treba zatlačiť oči a poslať ich na druhý Q.“ (O.). Tieto reakcie dospeli do takej roviny, že neznáme tretie osoby vyhľadávajú a snažia sa podľa tvrdení žalobcu skontaktovať sa so žalobcom telefonátmi na jeho pracovisku. Takto mal byť dňa 28.01.2022 zanechaný žalobcovi odkaz v znení: „Odkážte mu, že nech sa ide obesiť, aj s celým oddelením“. Žalobca tvrdil, že žalovanou uvádzané skutkové tvrdenia sú vymyslené, nepravdivé a pravdepodobne aj vedome a úmyselne zverejnené žalovanou s cieľom spojiť žalobcu ako lekára s úmyselným a vedomým zabitím jej otca. Tieto skutkové tvrdenia žalovanej poukazujú na to, že žalobca profituje z pacientov s ochorením COVID - 19, ktorí sú napojení na pľúcnu ventiláciu, posiela ich na druhý svet, vypína im kyslíky a neočkovaným pacientom zatláča oči a posiela ich na druhý svet. Takto sa má žalobca podľa žalovanej podieľať na zločine proti životu, a to na vražde, resp. pokuse o vraždu. V skutočnosti žalobca sa vyššie uvedeným spôsobom nikdy nevyjadroval a nikdy si tieto ani nemyslel.

5. Podľa žalobcu konanie žalovanej, vzhľadom na obsah jej skutkových tvrdení, ako aj skutočnosť, že boli prezentované v rozhlasovej relácii, bolo objektívne spôsobilé privodiť mu ujmu, a teda zasiahnuť do jeho osobnostných práv. Cieľom takéhoto konania bolo nepochybne to, aby poslucháči, ako aj celá spoločnosť nadobudla dojem, že žalobca ako H. J. praktizuje priamo v nemocnici zabíjanie neočkovaných pacientov s ochorením COVID - 19 a že v nemocnici, kde pôsobí žalobca, je toto bežnou praxou. Žalovaná takto svojim nepochybne úmyselným a vedomým konaním zasiahla do osobnostných práv žalobcu dehonestáciou jeho práce, ako aj zásahom do jeho cti a dobrej povesti. Tento zásah sa takto mal prejaviť v sociálnej sfére, konkrétne v spoločenskej a občianskej rovine vykresľujúc žalobcu ako lekára zabíjajúceho pacientov, a teda ako osobu bez súcitu, agresívneho, neetického, čo napokon mohlo vyvolať najmä u pacientov neočkovaných, ale chorých na COVID - 19, nedôveru. Zásah do práv žalobcu sa nevyhnutne mal prejaviť aj v profesionálnej rovine, keďže žalobca ako H. J. má spĺňať nielen odborné, ale aj morálne a spoločenské normy. Tvrdenia žalovanej by však mohli byť spôsobilé narušiť vážnosť a dobrú povesť žalobcu do takej miery, že pokiaľ by sa opätovne uchádzal o miesto primára, nemusel by byť úspešný. Vo sfére súkromnej sa zásah žalovanej prejavoval v tom smere, že žalobca ako aj jeho rodina sú vystavení tlaku opakovane ozrejmovať nepravdivé skutkové tvrdenia žalovanej, čo napokon môže nepriaznivo ovplyvňovať nielen rodinné prostredie, ale aj celkové vnímanie rodiny žalobcu v okruhu známych. Žalobca zdôraznil, že pacienta, t.j. otca žalovanej, poznal formálne skrz rovnakého pracovného prostredia bez toho, aby s ním prišiel priamo do kontaktu, pričom v rozhodné obdobie, čiže v deň prijatia pacienta do nemocnice dňa 21.11.2021, ďalej v deň preloženia na JIS II. chirurgickej kliniky dňa 23.11.2021 o 11:00 hod. a prijatia na OAIM dňa 23.11.2021 vôbec nebol v práci. Žalovaná mala v rozhlasovej relácii uviesť aj rôzne hodnotiace úsudky týkajúce sa neprirodzenej smrti jej otca, neochote kontaktovať rodinných príslušníkov o zdravotných zákrokoch, tlaku patológov pri pitve, atď., pričom nemohlo ísť o hodnovernú a vecnú kritiku vzhľadom na použitie expresívnych a urážlivých výrazov, ale o pomstu za smrť otca, ktorého smrť žalovaná nepovažuje za prirodzenú, a za výsledok vedomého zaobchádzania kvôli názorom otca na ochorenie COVID 19 a na očkovanie. Skutkové tvrdenia žalovanej ako aj jej hodnotiace úsudky sú zjavne v rozpore s etikou a medicínskymi faktami, čo potvrdzuje aj stanovisko Slovenskej lekárskej komory k vyjadreniam žalovanej v rozhlasovej relácii, v zmysle ktorého: „Rozhovor, ktorý odznel v internetovom vysielaní uplynulých dňoch s účasťou dcéry lekára (tiež lekárky), ktorý umrel na COVID, však prekročil hranicu akceptovateľnosti. Chápeme bolesť pri odchode rodinného príslušníka, nezakladá to však právo nevyberavým spôsobom obviňovať kolegov, lekárov aj sestry, vrcholom je v tomto rozhovore použitie výrazu vražda.“ Na základe týchto skutočností žalobca navrhol vyhovieť žalobe v celom rozsahu.

6. Dňa 06.12.2022 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej k žalobe, v ktorom uviedla, že je tu dôvod na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúcich dvoch trestných konaní, a aj preto nebude v ďalšom navrhovať vykonanie ďalších dôkazov, ktoré môžu byť v kolízii s dokazovaním v trestnom konaní, nakoľko by mohlo dôjsť k zmareniu prípravného konania.

Žalovaná ďalej uviedla, že je humánnym lekárom, pričom jej záujem o túto oblasť podnietil jej neb. otec A. R. E., ktorý bol chirurgom UNLP. Žalovaná však počas poskytovania zdravotnej starostlivosti, za ktorú bol zodpovedný žalobca, prišla o otca, ktorý bol pre ňu a jej rodinu celý život. Žalovaná ako 28 - ročný mladý človek prišla o otca, kedy ho ako oporu potrebovala snáď najviac. V tejto súvislosti navrhla vykonať dôkaz prehratím celého záznamu z alternatívneho rádia INFOVOJNA zo dňa 25.01.2022, kde opísala svoj vzťah k otcovi, a výsluchom žalovanej, jej matky a sestier, ktoré súdu bezprostredne vyjavia svoje pocity a okolnosti tak, ako ich vnímali počas poskytovania zdravotnej starostlivosti otcovi. Žalovaná poukázala na to, že žalobca bol počas pandémia COVID - 19 mediálne známy a mnohokrát vystupoval vo verejnom priestore, pričom poukázala na rad článkov, v ktorých sa vyjadroval aj žalobca. V súvislosti s článkom dostupným na O. uviedla prepis rozhovoru, kde zvýraznila časti vyjadrenia žalobcu, z ktorých výrokov žalobkyňa vyvodila, že žalobca nemal v čase úmrtia A. E. empatiu s osobami pozitívnymi na ochorenie COVID - 19, ktorí neboli očkovaní proti ochoreniu COVID - 19, tiež že považoval za nespravodlivé odopretie zdravotnej starostlivosti osobám očkovaným proti ochoreniu COVID - 19, ktorým nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť v súvislosti s iným ochorením ako COVID - 19, a napokon, že sa počas výkonu praxe dostal do situácie, kedy musel zvážiť, ktorého pacienta nechá pri živote a ktorého nechá zomrieť. Na základe vyššie uvedeného žalovaná konštatovala, že žalobca je verejne činná osoba a uviedla, že najširšie sú nastavené hranice dovolenej kritiky u politikov a najužšie u „bežných“ občanov. Zdôraznila, že žalobca v súvislosti s výkonom svojho povolania, ktoré aj verejne prezentuje v médiách hlavného prúdu, je povinný strpieť vyššiu mieru kritiky. Žalobca mal a aj doposiaľ má moc rozhodovať, či a ako niekoho život zachrániť. Takto pokiaľ nemal súcit s nezaočkovanými pacientmi, prípadne bol vyhorený, nemal sa o tom vo verejnom priestore vyjadrovať a nemal poskytovať zdravotnú starostlivosť. Zo záznamu z rozhlasovej relácie „Dopoludnie na Infovojne s Adrianom“ zo dňa XX.XX.XXXX podľa žalovanej jednoznačne vyplýva, že tvrdenia ako aj hodnotiace úsudky sa týkajú poskytovania zdravotnej starostlivosti, čo bolo medializované vo verejnom priestore aj žalobcom, a teda kritika nesmeruje voči súkromnej sfére žalobcu. Zdôraznila, že otázkam verejného záujmu sa poskytuje zvýšená ochrana vyhľadávania rozširovania, pričom poslaním tlače je tieto informácie šíriť a právom verejnosti je takéto informácie prijímať. Žalovaná ďalej uviedla, že ak verejne známy zdravotnícky pracovník (žalobca) vo verejnom priestore vyhlási, že nemá veľa súcitu s nezaočkovanými pacientmi proti ochoreniu COVID - 19, dokonca považuje za diskriminačné, ak sa neočkovaným pacientom poskytuje zdravotná starostlivosť na úkor zaočkovaných, pričom zároveň rozhoduje o spôsobe poskytovania zdravotnej starostlivosti a tým aj šanci pacienta na prežitie, je vo verejnom záujme sa o spôsobe vykonávania zdravotnej starostlivosti ako aj úspešnosti liečby zaoberať aj v mediálnom priestore. Žalovaná zdôraznila, že žalobcom mediálne prezentovaná neexistencia súcitu s neočkovanými pacientmi akokoľvek spochybňuje úmysel/záujem žalobcu správne poskytovať zdravotnú starostlivosť. Následne navrhla pripojiť zdravotnú dokumentáciu otca, z ktorej by bolo možné vyhodnotiť príčiny úmrtia otca žalovanej a jednoznačne vylúčiť úmyselné zavinenie zhoršenia zdravotného stavu otca žalovanej počas hospitalizácie na UNLP. Takto žalovaná nepovažovala svoje konanie za protiprávny zásah do osobnostných práv žalobcu, nakoľko sa jednalo o mimoriadne okolnosti, keďže stratila svojho otca, čo sa malo stať v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti zo strany žalobcu a UNLP, a tiež k jej konaniu došlo počas pandémie ochorenia COVID - 19, ktorá sa stupňovala a prinášala veľa obetí, a tiež preto, že u žalobcu neexistoval súcit a empatia s osobami neočkovanými proti ochoreniu COVID - 19, čo žalobca prezentoval aj mediálne. K vzniknutej ujme na strane žalobcu žalovaná uviedla, že so žalobcom nebol rozviazaný pracovný pomer, ani nebol preradený na inú pracovnú pozíciu, a teda žalobca nepreukázal vznik zásahu do svojich osobnostných práv. Žalovaná mala za to, že hypotetická hrozba nezamestnania žalobcu ako primára v inej nemocnici je bezprostredne spojená predovšetkým s kvalitou poskytovania zdravotnej starostlivosti na UNLP ako aj mediálnym pôsobením žalobcu vo verejnom priestore, ktorý sa netají svojim postojom voči neočkovaným pacientom voči COVID - 19. V súvislosti s úmrtnosťou pacientov na oddelení ARO, za ktoré zodpovedá žalobca, žalovaná navrhla vyzvať UNLP na predloženie údajov o počte pacientov indikovaných na umelej pľúcnej ventilácii, počet pacientov, u ktorých bola vykultivovaná nemocničná baktéria počas prítomnosti na oddelení ARO, a počet pacientov, ktorí počas poskytovania zdravotnej starostlivosti na tomto oddelení zomreli. Žalovaná ďalej namietla, že žalobca si síce uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50.000,- Eur, no výšku tohto nároku nijakým spôsobom neodôvodnil. Poukázala na to, že žalobca je naďalej uvádzaný na webovej stránke G. ako H. oddelenia. Takto žalovaná považuje požadovanú výšku nemajetkovej ujmy v peniazoch za neprimeranú, a to aj vzhľadom na osoby strán sporu, vrátane mediálneho pôsobenia žalobcu, ako aj vzhľadom na rodinných príslušníkov strán sporu, vzhľadom na

mimoriadne okolnosti pandémie, ako aj spôsob poskytovania zdravotnej starostlivosti na oddelení, za ktoré zodpovedá žalobca. Žalovaná takto navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.

7. Dňa 12.10.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej, kde uviedol, že žalovaná nijakým spôsobom nevyvrátila skutočnosti uvádzané v žalobe, ako ani to, že by žalobca bol verejne činnou osobou, ktorá má povinnosť strpieť vyššiu mieru kritiky. Zdôraznil, že aj keby sme pripustili, že žalobca je verejne činná osoba, vyjadrenia žalovanej o tom, že sa žalobca mal podieľať ako lekár na najťažšom zločine proti životu a zdraviu, t.j. na vražde, resp. pokuse o vraždu svojich pacientov, má takú mieru neprípustnosti a intenzity, že nemôže požívať žiadnu ochranu a nepochybne sa nejedná o oprávnenú a dovolenú kritiku. Vo vzťahu k návrhom na vykonanie dôkazov vznesených žalovanou žalobca uviedol, že výsluch matky a sestier žalovanej ohľadom ich pocitov v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti otcovi žalovanej, je nejasný. Zároveň je nepochybné, že objektívnosť výpovede rodinných príslušníkov žalovanej je úplne vylúčená už len z titulu ich blízkeho vzťahu. Žalobca vo svojom vyjadrení tiež poukázal na protichodné vyjadrenia žalovanej, ktorá v úvode najprv uviedla, že sa nebude vyjadrovať k spôsobu poskytovania zdravotnej starostlivosti jej otcovi, za ktorý zodpovedá žalobca, no na druhej strane sa neskôr neštítila pripísať smrť jej otca žalobcovi. Žalobca zdôraznil, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že by žalobca bol zodpovedný za smrť jej otca, ako ani to, že jej skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky by sa boli zakladali na pravde. Tiež nepreukázala, že by sa jej kritika mala znaky vecnosti, pravdivosti, objektívnosti a primeranosti, a to vo vzťahu k cieľu, ktorý ním sleduje. K návrhu žalovanej na prehratie záznamu z rádia INFOVOJNA za účelom vypočutia opisu vzťahu žalovanej a jej otca žalobca uviedol, že mu nie je zrejmé, že aká skutočnosť dôležitá pre rozhodnutie v tejto veci by mala byť preukázaná. Zdôraznil, že samotný opis vzťahu žalovanej a jej otca je pre preukázanie pravdivosti/nepravdivosti jej skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov bezpredmetný a právne irelevantný. Zároveň by sa nejednalo ani o hospodárny a logický postup. Žalobca vo svojom vyjadrení súčasne uviedol, že žalovaná svojvoľne dezinterpretuje vyjadrenia žalobcu v publikovanom Denníku n, čo považuje za vykonštruovanú argumentáciu smerujúcu k zavádzaniu súdu s cieľom uraziť a dehonestovať osobu žalobcu. Poukázal na to, že sa nepochybne nikdy nevyjadril slovami, že neprejavuje žiaden súcit či empatiu voči neočkovaným pacientom, a napokon platí, že sa všeobecne vyjadroval ku covidovej situácii na oddelení, kde pôsobí ako H.. Žalobca zároveň opísal svoje fyzické a psychické vyčerpanie, ako aj nechuť do práce, čo bolo nepochybne dôsledkom náročnej a veľmi vyčerpávajúcej situácie počas covidu, pričom tieto pocity zažíval v rozhodnom období nielen žalobca, ale každý lekár a každý zdravotný pracovník pracujúci na covid oddelení. Následkom bol potom pocit bezmocnosti, zúfalstva, nižšia miera empatie, ako aj následná nechuť do práce, čo napokon vyplýva aj z listu verejnosti od zdravotníkov z nemocníc dostupný na O.. Žalobca bol jedným zo signatárov listu. K tvrdeniam žalovanej ohľadom jeho vyjadrení v médiách uviedol, že nepochybne v rozhovore v Denníku n, ako ani v žiadnom inom rozhovore sa nikdy nevyjadroval v tom zmysle, že rozhodoval o tom, ktorého pacienta nechá pri živote a ktorého nechá zomrieť, ako to vedome, účelovo a neakceptovateľne dezinterpretuje žalovaná. Uviedol, že sa v rozhovore vyjadroval len vo vzťahu k tomu, že sa musí on ako lekár, ako aj ďalší zdravotní pracovníci rozhodovať, koho príjme na oddelenie a koho nie, v dôsledku nedostatku nemocničných lôžok, potrebných prístrojov a zariadení. Žalobca napokon zdôraznil, že sa nikdy nevyjadroval tak, ako to úmyselne dezinterpretovane uvádza žalovaná, pričom aj po relácii „Dopoludnie na Infovojne z Adrianom“ bez akýchkoľvek zábran pokračuje v tomto konaní s cieľom znevážiť osobu žalobcu a poškodiť mu v jeho súkromnom a profesijnom živote. Žalobca sa v ďalšom vyjadril k tvrdeniam žalovanej týkajúcim sa jeho identifikácie ako osoby verejne činnej, pričom uviedol, že ako E. K. H. oddelenia K. K. L. A. nepochybne len plnil nevyhnutný cieľ a informoval verejnosť o situácii v nemocnici počas covidového obdobia, a napokon spoločnosť si tieto informácie žiadala, avšak bez ohľadu na osobu sprostredkovateľa. Nešlo teda o vyjadrenie týkajúce sa vstupu osoby žalobcu do verejného života s účelom sebaprezentácie, ale žalobca si plnil úlohu informovania verejnosti o veciach verejného záujmu. Tvrdenie žalovanej o tom, že žalobca je osobou verejného záujmu, a teda má strpieť vyššiu mieru kritiky, je ničím nepodložené, nakoľko aj v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov sa za verejne činné osoby považujú politici, mediálne známe osoby a štátni zamestnanci, ktorí konajú v rámci svojich verejných funkcií. Aj pokiaľ by sme hypoteticky prisvedčili, že žalobca by mohol byť verejne činnou osobou, čo je však vylúčené, tak ani osoby verejne činné nie sú úplne vylúčené z občianskoprávnej ochrany a hranice kritiky oprávnenosti kritiky sú jasne vymedzené. Je totiž rozdiel medzi kritikou a neoprávneným zásahom, pričom rozdiel treba vidieť v pravdivosti, objektívnosti prejavu a v cieli, ktorý sa ním sleduje. Kritika nebude neoprávnená, ak nie sú

prekročené medze vecnej kritiky, opierajúce sa o pravdivé skutočnosti, a ak je primeraná obsahom i formou. V opačnom prípade ide o zásah neoprávnený a dotknutá osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, ktorá takýmto zásahom bola dotknutá. Zdôraznil, že tvrdenia žalovanej, resp. ich pravdivosť, neboli doposiaľ preukázané žiadnym spôsobom, pričom dôkazné bremeno v tejto súvislosti zaťažuje žalovanú. Z jej vyjadrení v rozhlasovej relácii pritom vyplýva ich neprimeranosť, nakoľko žalovaná obviňovala žalobcu z usmrcovania pacientov neočkovaných proti COVIDu - 19 a aj zvolená forma prezentácie tvrdení žalovanej pre dosiahnutie cieľa žalovanej je neadekvátna. V danom prípade preto nejde o prípustnú kritiku, ale naopak o kritiku, ktorej obsahom sú nepravdivé tvrdenia, ktoré majú urážajúci a dehonestujúci charakter voči osobe žalobcu. Jediným cieľom uvedenia namietaných tvrdení žalovanou bolo nepochybne to, aby poslucháči relácie nadobudli dojem, že žalobca ako primár J. praktizuje priamo v nemocnici zabíjanie neočkovaných pacientov s ochorením COVID - 19, a že v nemocnici, kde pracuje žalobca, je to bežnou praxou z dôvodu, že ide o pacientov, ktorí majú iný názor na ochorenie COVID - 19 a jeho liečbu ako žalobca, resp. že ide o neočkovaných pacientov. Tieto potvrdzuje aj spontánna reakcia moderátora rozhlasovej relácie. Žalobca dodal, že bežný čitateľ, ktorý sa oboznámil so žalovanou uvádzanými nepravdivými skutkovými tvrdeniami z médií, nepochybne mohol minimálne nadobudnúť dojem, že žalobca ako H. J., ktorý poskytuje odbornú starostlivosť pacientom s ochorením COVID - 19, profituje z pacientov napojených na pľúcnu ventiláciu, tvrdí, že pacientov treba poslať na druhý svet a vypína pacientom kyslíky a neočkovaným zatláča oči a posiela ich na druhý svet. Žalobca v závere uviedol, že žalovaná žalobcové tvrdenia prezentované v žalobe doposiaľ žiadnym spôsobom nevyvrátila a zdôraznil, že prevažná časť tvrdení žalovanej vo vyjadrení k žalobe je pre účely tohto konania bezpredmetná a právne irelevantná. Takto žalobca žiadal vyhovieť žalobe v celom rozsahu.

8. Dňa 26.03.2024 sa konalo pojednávanie, na ktorom žalovaná poukázala na to, že súdu bol doručený návrh na prerušenie konania v súvislosti s tým, že na Mestskom súde Košice prebieha trestné konanie pre trestný čin ohovárania, kde je ako obvinená žalovaná. Bolo tiež namietnuté to, že výrok I. petitu žaloby, tak ako ho formuloval žalobca, je vadný a neurčitý. V súvislosti s výrokmi II. a III. bolo namietnuté to, že tu by mala byť zaviazaná tretia osoba, ktorá nie je stranou sporu v tomto konaní, preto je otázna vykonateľnosť takéhoto petitu. Tiež bolo vytknuté to, že by sa žalovaná mala ospravedlniť za tvrdenia, ktoré tak ani nepovedala, no v petite žaloby sú naformulované tak, ako keby sa jednalo o jej vlastné výroky. V súvislosti s nárokom žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaná uviedla, že v konaní doposiaľ nebola preukázaná žiadna reálna ujma na strane žalobcu. Súd na predmetnom pojednávaní predniesol predbežný právny názor, v rámci ktorého uviedol, že nemieni vyhovieť návrhom žalovanej na prerušenie konania s uvedením krátkeho zdôvodnenia svojho postupu. Na základe žiadosti žalovanej jej bola poskytnutá lehota na spresnenie návrhu na vykonanie dôkazu predložením dvoch vyšetrovacích spisov. Iné návrhy na vykonanie dôkazov zo strany strán sporu neboli vznesené.

9. Dňa 15.04.2024 bol súdu doručený návrh žalovanej na doplnenie dokazovania, kde žalovaná zdôraznila, že neuviedla svoje vyjadrenia v rozhlasovej relácii dňa 25.01.2022 bez toho aby nadobudla vážne podozrenia, ktoré ju presvedčili napokon podať trestné oznámenie. Žalovaná poukázala aj na tú skutočnosť, že bola pasívna v civilnom konaní len z dôvodu, aby neposkytovala podozrivým nenáležité výhody v prebiehajúcom vyšetrovaní, zabraňujúc možnému zosúlaďovaniu výpovedí svedkov, či mareniu dôkazov ako ani vo vzťahu k jej obhajobe v rámci trestného konania. Žalovaná súčasne uviedla rad návrhov na vykonanie dôkazov, ako oboznámenie sa so svedeckou výpoveďou A. P. a žalobcu z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-143/1-VYS-KE (prečin ohovárania), nakoľko je tu nezhoda ohľadom tvrdení žalobcu o tom, či navštívil otca žalovanej v rozhodnom čase. Tiež navrhla vypočuť osobu A. H., ktorá bola spomenutá v znaleckom posudku, no nie je zrejmý jeho vzťah k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti nebohému otcovi žalovanej, ďalej oboznámiť sa s výsledkami znaleckého posudku č. 99006/2024 ústavu forensic.sk na preukázanie toho, že „mohla byť zle zavedená hadička s kyslíkom u nebohého A. E.“. Žalovaná tiež navrhla oboznámenie sa s obsahom vyjadrenia I. H. a jej predvolanie ako svedka s odôvodnením, že vie vypovedať ako sa žalobca správal, vyjadroval a ako reálne vnímal pacientov nakazených ochorením COVID - 19, oboznámenie sa s obsahom konverzácie medzi A. A. S. a sestrou žalovanej, ktorú žalovaná predložila ako prílohu návrhu na vykonanie dôkazu, výsluch svedka A. T. P. ohľadom internej komunikácie medzi zamestnancami J. G. C., tiež výsluch svedkyne A. A. S., pričom podľa žalovanej sa navrhnutá svedkyňa vyjadrovala pred sestrou žalovanej a L. P. I. o tom, akým spôsobom sa vyjadroval o pacientoch žalobca, resp. že sa žalobca vyjadril tak, že „im treba zatlačiť oči a poslať na druhý svet“. Žalovaná tiež navrhla oboznámenie sa s konverzáciou medzi

jednotlivými zamestnancami UNLP, oboznámenie sa s obsahom vyjadrenia A. H., ktorá v rozhodnom čase bola navštíviť otca žalovanej, tiež oboznámenie sa s obsahom výpovedí žalovanej, žalobcu a A. P., ktoré sa nachádzajú vo vyšetrovacom spise ORP-658/1-VYS-KE-2022. Žalovaná navrhla aj výsluch svedkyne A. H. I. U., ktorá sa podľa žalovanej vie vyjadriť ohľadom toho, ako sa žalobca správal, vyjadroval a ako vnímal pacientov nakazených ochorením COVID – 19, a výsluch svedka B. C., ktorý bol tiež hospitalizovaný na UNLP. Napokon navrhla oboznámenie sa s vyjadrením ďalších osôb (L. A., A. C., A. H., H. F., R. O. ). Tieto vyjadrenia boli doručené v písomnej podobe do súdneho spisu. Žalovaná tento návrh na vykonanie dôkazu odôvodnila tým, že tieto osoby mali skúsenosti so správaním a praktikami pracovníkov pod vedením žalobcu, ktoré majú potvrdiť to, aké vytváral žalobca neznesiteľné prostredie nezlučiteľné s riadnou a etickou liečbou pacientov neočkovaných proti COVID - 19.

10. Dňa 29.05.2024 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k návrhu žalovanej na doplnenie dokazovania, kde uviedol, že v trestnom konaní vedenom Okresným riaditeľstvom PZ v Košiciach pod ČVS: ORP-658/1-VYS-KE-2022 vo veci prečinu usmrtenia podľa , nebolo vznesené obvinenie voči žiadnej osobe, pričom podľa informácii žalobcu bolo toto konanie napokon zastavené. V prípade trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom PZ v Košiciach pod ČVS: ORP-143/1-VYS-KE-2022 vo veci prečinu ohovárania podľa , bola dňa 11.03.2024 podaná obžaloba na žalovanú, pričom predmetná vec je vedená na Mestskom súde Košice pod sp. zn. . Uvedené trestné konania podľa žalobcu samo o sebe preukazujú to, že skutkové tvrdenia žalovanej nemožno hodnotiť ako dôvodné a legitímne. Napokon žalovaná spochybňovaním svojich vlastných tvrdení napokon sama uznala dôvodnosť podanej žaloby, pričom doposiaľ stále nepotvrdila pravdivosť, objektívnosť a primeranosť svojich tvrdení. V návrhu na doplnenie dokazovania žalovaná navrhla oboznámenie sa s obsahom spisu ČVS: ORP-143/1- VYS-KE-2022, najmä s obsahom svedeckej výpovede A. P., žalobcu, ako aj s obsahom znaleckého posudku č. 99006/2024 znaleckého ústavu forensic.sk preto, že ich závery nekorešpondujú vo vzťahu k tomu, či bol žalobca v rozhodnom čase u pacienta A. E.. Žalobca tu zdôraznil, že tieto dôkazy nie sú v žiadnom smere spôsobilé prispieť k zodpovedaniu otázok významných pre rozhodnutie vo veci, teda čo tvrdenia žalovanej o žalobcovi majú znaky vecnosti, resp. pravdivosti alebo či sú naopak nepravdivé a spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Vykonanie dokazovania ohľadom toho, či žalobca osobne liečil A. E. samo o sebe nemá súvis s predmetom tohto sporu, pričom žalobca ako primár oddelenia J. robil vizitu tohto oddelenia, no vizitu na oddelení infektologickej kliniky a JIS II chirurgickej kliniky nerobil. K znaleckému posudku žalobca uviedol, že podľa jeho informácii, nakoľko nemal doposiaľ možnosť nahliadnuť do predmetného znaleckého posudku, sa dospelo k záveru, že poskytovanie starostlivosti zo strany žalobcu v predmetnej veci bolo lege artis. K návrhu žalovanej na vykonanie previerky výpovedí svedkov na mieste s cieľom zistiť, či je možné negatívne manipulovať s kyslíkovou liečbou, uviedol, že tento inštitút nepozná, a napokon tento dôkaz ani nemôže prispieť k ozrejmeniu skutočností rozhodných pre toto konanie. K návrhu na oboznámenie sa s obsahom vyjadrenie pani I. H., zdravotnej sestry, ktorá mala byť v priamom styku so žalobcom, žalobca uviedol, že to ako mala táto osoba vnímať správanie žalobcu nemôže prispieť k zodpovedaniu otázok významných pre rozhodnutie vo veci. Žalobca napokon túto osobu podľa mena ani nevie stotožniť. K listine predloženej žalovanou, na ktorej je uvedené meno I. H., napokon žalobca uviedol, že táto nie je ani opatrená podpisom žiadnej osoby, ani jej bližšou identifikáciou, preto nie je možné overiť ani tvrdenia tam uvedené, ktoré sú neurčité, nedôveryhodné a bez akejkoľvek výpovednej hodnoty. K návrhu na oboznámenie sa s obsahom konverzácie medzi sestrou žalovanej a A. S. a výsluchom svedkyne A. A. S. žalobca uviedol, že tieto opäť len neprispejú k zodpovedaniu otázok významných pre toto konanie. Subjektívne pocity navrhnutej svedkyne nemôžu byť spôsobilé na použitie v tomto konaní. K oboznámeniu sa s konverzáciou týchto osôb žalobca dodal, že ako to vyplynulo z ďalších písomností predložených žalovanou, tieto mala zneužiť, resp. použiť bez súhlasu tam zúčastnených osôb, čo je napokon v rozpore s článkom 16 ods. 2 základných princípov . Táto konverzácia sa napokon ani netýka konania žalobcu a liečebného procesu k pacientovi A. E., resp. ani nepreukazuje pravdivosť tvrdení žalovanej, voči ktorým sa domáha ochrany žalobca. V súvislosti s návrhom na vykonanie dôkazu výsluchom A. T. P. žalobca zdôraznil, že nemôže byť zaviazaný na poskytnutie osobných údajov svedkyne, nakoľko len ona nesie bremeno tvrdenia a s tým súvisiace dôkazné bremeno, pričom výpovede osôb, ktoré mali mať na pracovisku blízko k žalobcovi, zrejme neprispeje k rozhodnutiu vo veci samej. Vypočutie sestry žalovanej, t.j. A. A. E., by nepochybne tiež negarantovalo objektívnosť. Žalovaná súdu s návrhom predložila časť konverzácie medzi ňou a B. C., z ktorej malo vyplynúť, že žalobca na pracovisku zastrašoval A. S. rozviazaním pracovného pomeru. Žalobca k predmetnému uviedol, že táto konverzácia je zjavne vytrhnutá z kontextu a vôbec sa netýka skutočností rozhodných pre toto konanie. V súvislosti

s návrhom žalovanej na oboznámenie sa s obsahom vyjadrenia A. H. žalobca uviedol, že vykonaním dokazovania v rovine, ako mala táto osoba vnímať pocity pacienta pri osobnej návšteve samo o sebe neprispeje k rozhodnutiu vo veci samej, a teda či v žalobe citované skutkové tvrdenia žalovanej o osobe žalobcu majú znaky vecnosti, pravdivosti, nakoľko žalobca neposkytoval nebohému otcovi žalovanej zdravotnú starostlivosť na oddelení infektologickej kliniky a ani na JIS chirurgickej kliniky uvádzaných A. H., ale na J.. Táto listina napokon nebola opatrená podpisom, ani bližšou identifikáciou tejto osoby. Žalovaná navrhla tiež vykonanie dôkazu oboznámením sa obsahom výpovedí žalovanej, žalobcu a A. P. vo vyšetrovacom spise ČVS: ORP - 658/1 - VYS - KE -2022, a porovnať ich s výpoveďami vo vyšetrovacom/trestnom spise sp. zn. , ktorý návrh považuje žalobca za neurčitý, pričom nie je zrejmé, čo konkrétne sa takto vykonaným dokazovaním má preukázať, resp. aké skutkové okolnosti rozhodné pre toto konanie by mali byť predmetom porovnania. K návrhu žalovanej na oboznámenie sa s odborným vyjadrením A. I. C., DEAA, žalobca uviedol, že tieto sú zjavne subjektívne názory menovaného a vo väčšina sa ani netýkajú liečebného procesu, resp. nemôžu obstáť popri záveroch vyplývajúcich zo znaleckého posudku č. 99006/2024 znaleckého ústavu V.. Predmetom tohto odborného vyjadrenia nie je žiadna adresná kritika na osobu žalobcu a takýto dôkaz zrejme tiež neprispeje k rozhodnutiu vo veci samej. V súvislosti s návrhom žalovanej zabezpečiť výsluch svedkov, a to A. H. I. U., B. C., a oboznámiť sa vyjadreniami osôb: A. C., A. H., H. F., R. O., žalobca zdôraznil, že tieto tiež neprispejú k rozhodnutiu vo veci samej, nakoľko z nich nevplýva žiadna skutočnosť týkajúca sa tvrdení žalovanej, voči ktorým sa žalobca domáha ochrany.

11. Dňa 11.06.2024 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom strany zopakovali svoju doterajšiu argumentáciu a žalovaná uviedla v súvislosti s návrhmi na vykonanie dokazovania, že trvá len na vykonaní nasledovných dôkazov: vypočutie žalovanej, svedkov A. A. E., A. A. S., B. C., A. H. I. U., I. H., L. P. I. a A. H.. Poukázala na šesť článkov založených v súdnom spise a na štyri písomné vyjadrenia, ktoré sú tiež súčasťou spisu, a článok, ktorý sa týkal otázky nákladnosti zdravotnej starostlivosti v súvislosti s umelou pľúcnou ventiláciou, o ktorej mala hovoriť hovorkyňa zdravotnej poisťovne Dôvera. Zo strany žalobcu bolo zdôraznené, že nie je možné pripustiť nové skutkové tvrdenia zo strany žalovanej, pričom v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhom žalovanej na vykonanie dokazovania uviedol, že súd upozornil strany sporu na zásadu koncentrácie konania a v písomnom podaní doručenom súdu dňa 29.05.2024 sa žalobca vyjadril prečo nie je možné tieto návrhy na vykonanie dôkazov pripustiť. Toto pojednávanie napokon bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku vo veci.

12. Dňa 09.07.2024 súd vyhlásil rozsudok, ktorým návrhy žalovanej na prerušenie konania zo dňa 15.12.2023 a zo dňa 22.03.2024 zamietol (výrok I. a II.), žalovanej súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sumu 3.000,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol /výrok IV.) a rozhodol o nároku na náhradu trov konania (výrok V. a VI.). Proti rozsudku podali odvolanie žalobca aj žalovaná, pričom uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. – 740 zo dňa 27.05.2025 bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa okrem výroku I. a II. a v zrušenom rozsahu vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok I.), bolo odmietnuté odvolanie žalovanej proti výrokom I. a II., ktorým boli jej návrhy na prerušenie konania zamietnuté (výrok II.) a bolo odmietnuté odvolanie žalobcu proti vyhovujúcemu výroku III.

13. Odvolací súd v uznesení zo dňa 27.05.2025 konštatoval (body 21. a 22. odôvodnenia), že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, zabezpečil si dostatočne skutkový základ pre svoje rozhodnutie, z vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že vyjadreniami žalovanej došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu v takej miere, že morálne zadosťučinenie nie je postačujúce a patrí mu aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Nesprávne však súd vec právne posúdil, ak dospel k záveru o nemožnosti vyhovieť žalobe v časti uloženia povinnosti žalovanej ospravedlniť sa z dôvodu, že formulácia výrokov žalobného návrhu nezodpovedná výrokom žalovanej v rozhlasovej relácii a tiež nesprávne posúdil vec, pokiaľ za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch považoval sumu 3.000,- eur bez porovnania s obvykle priznávanou výškou peňažnej náhrady v skutkovo porovnateľných prípadoch.

14. Dňa 20.06.2025 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu, ktorým navrhol vykonať dokazovanie ohľadom výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. zo dňa 16.12.2014, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bola žalobcovi priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 60.000,- eur.

15. Dňa 11.07.2025 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej, ktorým navrhla vykonanie rozsiahleho dokazovania s poukazom na už skôr zaslané články, resp. písomné vyjadrenia rôznych osôb (A., H., C., C., a iné), navrhla výsluch svedkov: L. A. – zdravotnej sestry reprofilizovaného COVID oddelenia, A. H. – zdravotnej sestry, A. C. – dcéry pacientky žalobcu, I. H. – zdravotnej asistentky anesteziologicko – resuscitačného oddelenia, H. U. I. – manželky hospitalizovaného pacienta, B. C. – zdravotného záchranára, H. F. – bývalého pacienta, L. P. I. – manželky zomrelého pacienta v starostlivosti žalobcu, A. A. E. – sestry žalovanej, výsluch žalovanej, a to všetko z dôvodu preukázania pravdivostného skutkového základu tvrdení žalovanej, ktorými spochybnila žalovaná odbornú a ľudskú spôsobilosť žalobcu.

16. Dňa 12.08.2025 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k návrhom žalovanej na vykonanie dokazovania, kde namietol vykonanie týchto dôkazov s poukazom na právnej závery uvedené v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu a tiež vzhľadom na ustanovenie , teda viazanosť súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu. Žalobca sa tiež jednotlivo vyjadril k návrhom na vykonanie dôkazov s uvedením dôvodov, pre ktoré navrhol ich nevykonať.

17. Dňa 10.10.2025 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom strany sporu zopakovali svoju argumentáciu a súd predniesol svoj predbežný právny názor a uviedol dôvody, pre ktoré nebolo možné vyhovieť návrhu žalovanej na vykonanie ňou navrhnutého dokazovania. Žalobca na pojednávaní zobral žalobu späť v časti, v ktorej sa domáhal upustenia od difamačných zásahov do jeho osobnostných práv, s čím žalovaná súhlasila.

12. V priebehu konania strany sporu produkovali množstvo dôkazov, a to: nahrávka rozhlasovej relácie odvysielanej dňa 25.01.2022, vyjadrenie k udalosti zo dňa 28.01.2022, reakcie k rozhlasovej relácii, vyjadrenie SLK zo dňa 31.01.2022, početné články zverejnené ako reakcie na rozhlasovú reláciu odvysielanú dňa 25.01.2022 (č.l. 16 – 62 súdneho spisu), články predložené žalovanou (č.l. 172 – 179, č.l. 283 – 298, č.l. 300 - 301), uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach ČVS: ORP – 143/1 – VYS – KE – 2022 zo dňa 08.12.2022, list verejnosti od zdravotníkov z nemocníc z 10.11.2021, upovedomenie o podaní obžaloby zo dňa 11.03.2024, výpisy z rozhovorov predložených žalovanou s tretími osobami (č.l. 541 – 543, č.l. 546 – 550), listy tretích osôb predložené žalovanou (č.l. 540, č.l. 544 – 545, č.l. 554 – 555, č.l. 558 – 563), články predložené žalobcom týkajúce sa sporových konaní lekára Q. (č.l. 702 – 705), články predložené žalovanou týkajúce sa G. I. C. a žalobcu v covidovom období (č.l. 785 – 798), z ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

13. V konaní nebolo sporné, že dňa XX.XX.XXXX bola v rádiu Infovojna odvysielaná rozhlasová relácia „Dopoludnie na Infovojne s Adrianom“, v ktorej vystupovala žalovaná. Žalovaná sa v tejto relácií vyjadrila v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti jej otcovi, ktorý bol hospitalizovaný v G. I. C. s ochorením COVID – 19, a ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel. Žalovaná sa v tejto rozhlasovej relácii vyjadrovala predovšetkým na adresu žalobcu a uviedla nasledovné: 01:08.40 - „prvý deň H. A., ktorý ma z toho evidentne, evidentne profit, že pacientov tlačí na pľúcnu ventiláciu a u otca to bolo tobôž pretože on mal názory aké mal a pán primár sa vyjadroval voči takýmto ľuďom exaktne, že ich treba poslať na druhý svet, tak prišiel za ním osobne pán H. A., a to je iná budova mimochodom, neviem za ktorým pacientom by takto prišiel, ho indikoval na pľúcnu ventiláciu“ 01:21:15 - „nie z jedných úst som počula, že pán H. A. vypína pacientom kyslíky“ 01:39:30 - „to sú presne slová pána H. A., zatlačiť oči neočkovaným, doslova povedal a ich poslať na druhý svet, čiže keď toto povie jeden primár tak to aj spraktizuje, v praxi na are“ Tieto vyjadrenia žalovanej mali nepochybne obrovský ohlas, nakoľko sa začali šíriť rôznymi médiami, a to nielen v SR, ale aj v Českej republike, o čom svedčí celý rad článkov predložených žalobcom a pripojené reakcie čitateľov, či poslucháčov. Tiež nebolo v konaní sporné, že reakcie boli negatívne a až napokon vyvrcholili telefonátmi na oddelenie, kde pôsobí žalobca. Pre výroky žalovanej sa súbežne vedie aj trestné konanie. Súd mal za nesporné aj to, že žalovaná sa po tejto rozhlasovej relácii už na adresu žalobcu nevyjadrovala. Žalovaná sa žalobcovi za svoje vyjadrenia neospravedlnila.

14. Žalobca v konaní spolu so žalobou predložil spoločné vyjadrenie I. N. a K. S. zo dňa 03.02.2022, obe zamestnané na J. - F. XX, C., podľa ktorého bol dňa 28.01.2022 o 14:10 hod. prijatý telefonát z neznámeho mobilného čísla na linku OAIM XXX/XXX XXXX, t.j. v čase, keď primár bol pri lôžku pacienta. Volajúci pán mal najprv slušne žiadať k telefónu H. B. A., no keď mu bolo oznámené, že nemôže prísť, tak mal nechať pre primára odkaz: „Odkážte mu, že nech sa ide obesiť aj v celým oddelením.“ Telefón

bol zapnutý na hlasitý odposluch, pričom volajúci mal hrubo nadávať, aby všetci na oddelení zdochli a šli do p.... Tento telefonát bol napokon ukončený, keďže bol veľmi nepríjemný.

15. Žalobca súdu predložil výtlačky článkov, a to nasledovne:

- s názvom „Vyjadrenie SLK“ zo dňa 31.01.2022 - https://lekom.sk/Vyjadrenia-slk, kde bolo uvedené: „Rozhovor, ktorý odznel v internetovom vysielaní v uplynulých dňoch, s účasťou dcéry lekára (tiež lekárky), ktorý umrel na COVID, však prekročil hranicu akceptovateľnosti. Chápeme bolesť pri odchode rodinného príslušníka, nezakladá to však právo nevyberavým spôsobom obviňovať kolegov, lekárov aj sestry, vrcholom je v tomto rozhovore použitie výrazu vražda.“

- s názvom „Šokujúce svedectvo lekárky o úmrtí jej otca na covidom ARO v Košiciach“ zo dňa 26.01.2022 - badatel.net/sokujuce-svedectvo-lekarky-o-umrti-jej-otca-na-covidovom-aro-v- kosiciach/,

- s názvom „V Košickej nemocnici „vypínajú“ neočkovaných pacientov?“ zo dňa 29.01.2022 - https:// czechfreepress.cz/uvadime-videa/v-kosickej-nemocnici-vypinaju-neockovanych-pacientov.html,

- s názvom „NEUVERITEĽNÝ HOROR! ŠOKUJÚCE SVEDECTVO LEKÁRKY O ÚMRTÍ JEJ OTCA NA COVIDOM ARO V KOŠICIACH (VIDEO SK, 11 min)“ zo dňa 27.01.2022

- https://cz24.news/neuveritelny-horor-sokujuce-svedectvo-lekarky-o-umrti-jej-otca-na-covidom-aro-v- kosiciach-video-sk-11-min/,

- s názvom „Otec nechcel ísť do nemocnice, lebo vedel, že ho tam zavraždia, tvrdí lekárka, ktorej otec dostal covid a zomrel v košickej UNLP“ zo dňa 08.02.2022 - https://dennikn.sk/2711858/otec-nechcel-ist-do-nemocnice-lebo-vedel-ze-ho-tam- zavrazdia-tvrdi-lekarka-ktorej-otec-dostal-covid-a-zomrel-v-kosi...,

- s názvom „Mladá lekárka obviňuje zo smrti otca na covid oddelení personál nemocnice, ktorý sa mal správať „nepriateľsky“ voči nezaočkovaným. UNLP v Košiciach reaguje“ zo dňa 28.01.2022 - Hlavné správy. Konzervatívny denník,

- s názvom „Šokující svědectví lékařky o úmrtí jejího otce na covidovém ARO v Košicích“ zo dňa 27.01.2022 - infokuryr.cz/n/2022/01/27/sokujici-svedectvi-lekarky-o-umrti-jejiho-otce-na- covidovem-aro-v-kosicich/,

- s názvom „AUDIO:Šokujúce svedectvo lekárky o úmrtí jej otca - lekára a uznávaného chirurga A. E. na covidovom K. G. D. E. H. I. C.“ zo dňa 29.01.2022 - https:/M....,

- s názvom „Lekárka na dezinfowebe viní kolegov zo smrti otca. Polícia už rieši ohováranie“ zo dňa 04.02.2022 - https://kosice.korzar.sme.sk/c/22833734/lekarka-na-dezinfowebe-vini-zo-smrti-otca- kolegov-policia-uz-riesi-ohovaranie.html,

- s názvom „Lekárka, ktorá obvinila zdravotníkov z vraždy otca, v nemocnici stále pracuje“ zo dňa 10.02.2022 - https://kosice.korzar.sme.sk/c/22838800/lekarka-ktora-obvinila-zdravotnikov-z- vrazdy-otca-v-nemocnici-stale-pracuje.html,

- s názvom „Lekárka viní košických doktorov za smrť otca († 58): Pacientom VYPÍNAJÚ kyslíky!“ zo dňa 06.02.2022 - https://www1.pluska.sk/rady-a-tipy/lekarka-vini-kosickych-doktorov-smrt-otca-58- pacientom-vypinaju-kysliky,

- s názvom „Lekárka viní kolegov zo smrti neočkovaného otca: Nemocnica obvinenia odmieta, neetické a cez čiaru“ zo dňa 07.02.2022 - topky.sk/d/10/2258375/Lekarka-vini-kolegov-zo-smrti-neockovaneho- otca-Nmocnica-obvinenia-odmieta-neeticke-a-cez-ciaru,

- s názvom „Pacientom vypínajú kyslík!“ bez datovania a bez uvedenia zdroja,

- s názvom „AUDIO: Šokujúce svedectvo lekárky o úmrtí jej otca - lekára a uznávaného chirurga A. E. na covidovom K. G. D. E. H. I. C.“ zo dňa 29.01.2022 - slovanskenoviny.sk/K.. Z článkov uvedených vyššie súd konštatuje, že opisujú rozhovor so žalovanou v rozhlasovej relácii, pričom niektoré texty článkov sú úplne totožné a zjavne boli prevzaté z prvého článku zverejneného dňa 26.01.2022 na portáli badatel.net. K článkom zo dňa 28.01.2022 na portáli konzervatívneho denníka - Hlavné správy a zo dňa 29.01.2022 na portáli M. boli pripojené rozsiahle komentáre v rámci otvorených diskusií k predmetným článkom rozoberajúcich skutkové tvrdenia žalovanej v rozhlasovej relácii, ktoré citoval aj žalobca v žalobe a sú uvedené vyššie.

16. Žalobca súdu so žalobou predložil výsledok z dopytu vyhľadávaného výrazu „A.“ na webovom sídle M. s grafom preukazujúcim stúpajúci záujem o vyhľadávanie za dané obdobie a v danom kraji, konkrétne v Košickom kraji a Bratislavskom kraji. Súdu tiež poskytol USB nosič obsahujúci nahrávku rozhlasovej relácie odvysielanej tzv. dezinfowebovým rádiom INFOVOJNA, a to v relácii „Dopoludnie na Infovojne s Adrianom“, ktorá bola odvysielaná dňa XX.XX.XXXX.

17. Žalovaná súdu spolu s odvolaním proti uzneseniu Okresného súdu Košice II sp. zn. - 137 zo dňa 10.03.2022 predložila nasledujúce články:

- názov „V rebríčku TOP nemocníc jedna TOTÁLNE prepadla: Najvyššia úmrtnosť a množstvo sťažností!“ zo dňa 19.12.2021 - Plus jeden deň,

- názov „Primár ARO z Košíc: Som znechutený a demotivovaný. Empatiu a súcit už veľmi nemám“ zo dňa 28.11.2021 - denníkn.sk,

- názov „H. A.: E. prišiel neskoro. Musel stáť pred voľbou vybrať si pacienta“ zo dňa 22.03.2021 - Korzár,

- názov „Pandémia na Slovensku neutícha. Každý druhý PCR test je pozitívny“ zo dňa 30.03.2022 - ta3,

- názov „Pribudli tisíce nakazených aj nové obete. Počet hospitalizovaných pacientov sa blíži k dvom tisíckam“ zo dňa 12.01.2022 - ta3,

- názov „Slovo „TRIÁŽ“ si po tretej vlne zapamätá celé Slovensko: Nastupuje vojnová medicína! Štát určil, kto bude mať šancu prežiť“ zo dňa 03.12.2021 - topky.sk,

- názov „Košice: V UNLP stúpa počet pacientov s ochorením COVID - 19, jeden zomrel“ zo dňa 06.09.2021 - tasr,

- názov „UNLP odporúča tehotným ženám očkovanie proti COVIID - 19 - zo dňa 03.12.2021 - teraz.sk,

- názov „Zlé správy z košickej nemocnice. Pacientov v ťažkom stave prbúda, všetci sú neočkovaní“ - zo dňa 06.09.2021- mediweb, Súd konštatuje, že prvý článok opisoval rebríček pripravený Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), ktorý konštatoval, že „Žiadna zo štátnych nemocníc sa medziročne nezhoršila v toľkých ukazovateľoch ako košická UNLP. Zostala nemocnicou s najhoršími indikátormi kvality - najvyššia úmrtnosť po operačných výkonoch, najvyššia úmrtnosť na JIS-ke, rekordne dlhé čakanie záchraniek na urgente - v priemere skoro 29 minút, čo je medziročné zhoršenie takmer o 5 minút, najviac pokút od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou za zle poskytnutú zdravotnú starostlivosť.“ Článok uvádzal aj vyjadrenie nemocnice k výsledkom hodnotenia s poukazom na to, že táto nemocnica patrila v poslednom období medzi najvyťaženejšie nemocnice. Druhý článok, resp. prepis rozhovoru so žalobcu, žalovaná uviedla vo vyjadrení k žalobe. V prípade tretieho článku žalovaná súdu predložila čelnú stranu denníka Korzár zo dňa 22.03.2021, kde sa v súvislosti s článkom uvádzalo, že žalobca v rozhovore pre Korzár opísal ako dokázali za posledné mimoriadne náročné mesiace v nemocnici vybaviť obrovské kvantum prichádzajúcich pacientov, s akými problémami sa borili a aké dilemy riešili. Ďalšie dva články poskytli všeobecné informácie týkajúce sa covidovej situácie na Slovensku v danom období, najmä čo sa týka počtu nakazených ochorením COVID - 19 a počtu hospitalizovaných. V prípade ostatných článkov sa jednalo o články opisujúce stav na košickej UNLP, čo sa týka zmeny počtu hospitalizovaných pacientov s ochorením COVID - 19, reprofilizácie niektorých oddelené nemocnice a pod., pričom sa v článku s názvom „Košice: V UNLP stúpa počet pacientov s ochorením COVID - 19, jeden zomrel“ zo dňa 06.09.2021 - tasr, uvádzalo aj vyjadrenie žalobcu: „Sledujeme, ako situácia začína kopírovať minuloročný vývoj. Všetci pacienti, ktorých sme prijali na naše oddelenie, boli nezaočkovaní. Som presvedčený, že keby sa nechali očkovať, nemuseli mať taký vážny priebeh ochorenia COVID - 19.“ Článok na portáli mediweb zo dňa 06.09.2021 obsahoval rovnakú správu.

18. Spolu s vyjadrením k žalobe žalovaná súdu predložila ďalší článok okrem už skôr predložených s názvom „Na ventilácii máme len nezaočkovaných. Sme už unavení (rozhovor s lekármi)“ zo dňa 28.10.2021 - aktuality.sk, ktorého prepis uviedla vo vyjadrení k žalobe (bod 5. odôvodnenia rozsudku). Žalovaná súdu tiež predložila výsledky vyhľadávania cez vyhľadávač google.sk so zadaním „H. A.“, kde sa zobrali približne 124 výsledkov, ako aj výpis vedenia J. K. K. L. A. G. ku dňu 12.06.2022, kde ako primár oddelenia je uvedený žalobca, resp. upovedomenie Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach zo dňa 07.06.2022 pod značkou ORP-658/1-VYS-KE-2022, v zmysle ktorého bol právny zástupca žalovanej upovedomený o tom, že uznesením zo dňa 04.07.2022 bolo v zmysle začaté trestné stíhanie vo veci prečinu usmrtenia podľa , s poukazom na .

19. Žalobca spolu s vyjadrením k vyjadreniu žalovanej predložil súdu tzv. list verejnosti od zdravotníkov z nemocníc dostupný na webovom portáli Ministerstva zdravotníctva SR (vyhľadané dňa 12.10.2023), kde ako signatári sú uvedení početní lekári, medzi nimi aj žalobca, zdravotnícky personál a nemocnice. Z predmetného listu súd konštatuje, že sa jednalo o opis náročnej situácie v nemocniciach počas šírenia ochorenia COVID - 19, keď mnohí zdravotníci pociťovali bezmocnosť a zúfalstvo. Jednalo sa súčasne o výzvu na zaočkovanie proti tomuto ochoreniu.

20. Žalovaná dňa 15.04.2024 súdu predložila návrh na vykonanie dokazovania, ktorého prílohou boli výpisy z SMS komunikácii medzi rôznymi osobami, vyjadrenia rôznych osôb, stanovisko A. I. C., DEAA, anesteziológa zo dňa 24.04.2022 a žiadosť právneho zástupcu žalovanej vo veci poškodenej A. H. U. o položenie otázok svedkovi v rámci jeho výsluchu zo dňa 24.01.2024. Prvá SMS komunikácia zo dňa 15.03.2024 bola medzi žalovanou a B. C., pričom B. C. oznámil žalovanej, že žalobca mal byť naštvaný na osobu menom A. z dôvodu, že vyšetrovateľ mal žalobcovi ukázať komunikáciu medzi žalovanou a A.. Ďalšie správy pochádzali z komunikácie s osobami T. W., E. U. a A., ako aj zo skupiny označenej ako „Lekári OAIM UNLP Košice“, ktorých obsahom boli rôzne zdravotnícke postupy a názory, resp. reakcie pisateľov na tieto postupy, ako aj na očkovanie. V prípade komunikácie s osobou A. sa komunikácia týkala aj žalobcu a zrejme aj zdravotnej starostlivosti poskytnutej otcovi žalovanej. V súvislosti s komunikáciou v skupine označenej ako „Lekári OAIM UNLP Košice“ bola zvýraznená správa od osoby T. P. s textom „nemali sme ho nasilu brat..ked rano volala B. ze si to nepraju“. Zo stanoviska A. I. C., DEAA, zo dňa 24.04.2022 súd konštatuje, že stanovisko sa malo týkať ochorenia a úmrtia otca žalovanej A. R. E., pričom tu bolo konštatované, že „Časová koincidencia očkovania a klinického priebehu smrteľnej nemoci podľa môjho názoru oprávňuje vysloviť domnienku, že zomrelý bol zaočkovaný v inkubačnej dobe onemocnenia a očkovanie spolu s absenciou razantnej liečby v počiatočnej fáze onemocnenia boli rozhodujúcimi faktormi smrteľného priebehu onemocnenia.“ Pisateľ za textom nie je podpísaný, dokument nie je opatrený znaleckou doložkou. Zo žiadosti právneho zástupcu žalovanej vo veci poškodenej A. H. U. o položenie otázok svedkovi v rámci jeho výsluchu zo dňa 24.01.2024 súd konštatuje, že tento dokument sa zjavne týka veci ČVS: ORP - 322/2 - VYS - KE - 2023, pričom predmetom je položenie rôznych otázok v počte 36 svedkovi, t.j. žalobcovi s tým, že tento dokument obsahuje aj opis správania žalobcu z pohľadu poškodenej, t.j. A. H. U.. Prílohou návrhu žalovanej na vykonanie dokazovania bola správa (vyjadrenie) bez datovania s uvedením mena pisateľky: L. A., bez vlastnoručného podpisu. Obsahom je opis postupov pri liečení pacientov s ochorením COVID - 19, pričom strany tohto sporu nespomína. Druhá správa je označená menom pisateľa: A. H., bez datovania a bez vlastnoručného podpisu, kde pisateľka opisuje hospitalizáciu A. E. a jej návštevu na oddelení JIS, kde sa personál mal k nemu správať arogantne a drzo. Ďalšia správa je značená menom A. C., datovaná dňa 20.03.2022, bez vlastnoručného podpisu pisateľa, pričom obsahom je opis hospitalizácie matky pisateľky na KICM UNLP Rastislavova. Pisateľka uviedla, že jeden rodinný príslušník bol za žalobcom, ktorý mal byť veľmi nepríjemný a mal nadávať na neočkovaných, a matka pisateľky sa mala tiež vyjadriť, že žalobca bol voči nej nepríjemný. Ďalšia správa je bez datovania, bez uvedenia pisateľa a bez vlastnoručného podpisu pisateľa, pričom obsahom je opis hospitalizácie pisateľa na UPS. Strany sporu pisateľ nespomínal. Žalovaná predložila aj správu pisateľky I. H., bez datovania a bez podpisu pisateľa. Obsahom správy je opis pracovných skúseností pisateľky na „áre“ vo vymedzenom období s uvedením, že primár mal byť nepríjemný na nezaočkovaných pacientov a mal im vulgárne nadávať, resp. v prípade úmrtia jedného pacienta sa mal vyjadriť slovami „nedal som mu šancu“. Bola predložená aj správa B. C. zo dňa 17.02.2022 bez podpisu pisateľa, ktorý bol hospitalizovaný na inf. odd. UNLP v Košiciach, a ktorý opísal svoje skúsenosti s hospitalizáciou v nemocnici. Správa sa netýkala osôb strán sporu. Žalovaná tiež predložila mailovú správu zo dňa 10.03.2022, ktorej pisateľom bol H. F.. V správe opísal svoju hospitalizáciu v nemocnici G. D. F. G., správa sa strán sporu netýkala. Ďalšia správa pochádza od pisateľky R. O., dátum 04.02.2022, resp. doplnenie správa zo dňa 20.02.2023, bez podpisu pisateľky. V správe sa opisuje vyšetrenie otca v nemocnici, pričom strany sporu neuvádza.

21. Po prevedení súd právne uzatvára:

22. Podľa a 2 (ďalej len „“), každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

23. Podľa , 2 a 4 SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie

tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

24. Podľa čl. 10 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 ústavného ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd (ďalej len „“), každý má právo na zachovanie svojej ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

25. Podľa , ods. 2 , sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

26. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

27. Podľa až 3 , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

28. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na ochranu osobnosti, nakoľko konaním žalovanej, a to vyjadreniami v rozhlasovej relácii „Dopoludnie na Infovojne s Adrianom“, ktoré bolo odvysielané rádiom Infovojna dňa XX.XX.XXXX, malo dôjsť k zásahu do jeho osobnostných práv. Súbežne s týmto konaním prebiehali dve vyšetrovacie konania, resp. stále prebieha trestné konanie, v ktorom ako obvinená vystupuje žalovaná, pre ktoré žalovaná v konaní niekoľkokrát navrhla prerušiť konanie. Súd jej návrhy na prerušenie konania zo dňa 15.12.2023 a zo dňa 22.03.2024 zamietol rozsudkom zo dňa 09.07.2024, ktoré v predmetnej časti nadobudli právoplatnosť dňa 24.07.2024. Vo zvyšnej časti bol rozsudok uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 27.05.2025 zrušený a vrátený súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, no nesprávne vec právne posúdil, keď zamietol žalobu v časti uloženia povinnosti žalovanej ospravedlniť sa žalobcovi a v časti priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá časť ostala nepreskúmateľná.

29. Na pojednávaní dňa 10.10.2025 žalobca zobral žalobu spať v časti, v ktorej žiadal, aby súd uložil povinnosť žalovanej upustiť od difamačných zásahov do osobnostných práv žalobcu schopných spôsobiť žalobcovi ujmu zverejňovaním alebo rozširovaním tvrdení o osobe žalobcu v súvislosti s výkonom povolania žalobcu ako lekára (výrok I. petitu žaloby), s čím žalovaná na pojednávaní vyslovila súhlas. Súd preto v predmetnej časti konanie zastavil v zmysle s poukazom na tak, ako je to uvedené v I. výroku tohto rozsudku.

K dôvodnosti podanej žaloby:

30. Predmetom tohto konania, ako to už bolo uvedené aj vyššie, bolo vyriešenie otázky možného zásahu do osobnostných práv žalobcu tvrdeniami žalovanej v rozhlasovej relácii v rádiu INFOVOJNA, a to v relácii „Dopoludnie na Infovojne s Adrianom“ odvysielanej dňa 25.01.2024, kde odzneli od žalovanej rôzne vyjadrenia na adresu žalobcu, a to: 01:08.40 - „prvý deň H. A., ktorý ma z toho evidentne, evidentne profit, že pacientov tlačí na pľúcnu ventiláciu a u otca to bolo tobôž pretože on mal názory aké mal a pán primár sa vyjadroval voči takýmto ľuďom exaktne, že ich treba poslať na druhý svet, tak prišiel za ním osobne pán H. A., a to je iná budova mimochodom, neviem za ktorým pacientom by takto prišiel, ho indikoval na pľúcnu ventiláciu“ 01:21:15 - „nie z jedných úst som počula, že pán H. A. vypína pacientom kyslíky“

01:39:30 - „to sú presne slová pána H. A., zatlačiť oči neočkovaným, doslova povedal a ich poslať na druhý svet, čiže keď toto povie jeden primár tak to aj spraktizuje, v praxi na are“. Podľa žalobcu tieto tvrdenia zasiahli do jeho osobnostných práv, nakoľko ho mali vykresliť ako osobu, ktorá sa podieľa na najťažšom zločine proti životu, a to vražde, resp. pokuse o vraždu, pričom ho tieto vyjadrenia žalovanej mali zasiahnuť o to viac, že je sám lekár, primár, ktorého úlohou je zachraňovať životy. Poukázal na to, že závažnosť celej situácie zhoršilo to, že ochorenie COVID - 19 trápilo a rozdeľovalo celú spoločnosť.

31. V predmetnej veci sa preto stretávame s kolíziou dvoch základných práv, a to na strane jednej práva na slobodu prejavu a na strane druhej právom na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. „Pre účely spravodlivého vyváženia týchto dvoch základných práv ústavný súd pod vplyvom judikatúry ESĽP vo svojej praxi formuloval, že obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody, a teda aj práva na súkromie možno považovať za ústavne akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, resp. na základe zákona ( a 2 ), a je potrebné posúdiť proporcionalitu zásahu (m. m. , , ). Ústavný súd v rozhodovacej činnosti štandardne aplikuje tzv. test proporcionality, ktorý sa skladá z troch krokov: 1. identifikácia účelu zásahu do základného práva, 2. test vhodnosti tohto zásahu na jeho dosiahnutie a 3. test nevyhnutnosti tohto zásahu (). Následne, ak aj dôjde k splneniu uvedených troch základných kritérií testu proporcionality, nasleduje vykonanie testu proporcionality v užšom zmysle, v ktorom má súd vyhodnotiť a odôvodniť, ktoré z kolidujúcich práv je potrebné v danej situácii uprednostniť. Pre správne vyvažovanie kolidujúcich základných práv je kľúčové posúdenie, či zásah do ochrany súkromia žalobcu bol primeraný, t. j. či zodpovedal zásade proporcionality v užšom zmysle. Pre účely posúdenia kolízie označených základných práv ústavný súd aj v iných porovnateľných prípadoch (napr. , , , ) formuloval kritériá testu proporcionality v užšom zmysle, ktorý je založený na hľadaní odpovedí na otázky KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO v tomto prípade „oznámil“ (nález Ústavného súdu SR zo dňa 19. 12. 2023, sp. zn. ).

32. Žalovaná sa v konaní bránila tým, že žalobca je verejne činnou osobou, ktorá má znášať väčšiu mieru kritiky, pričom sám dobrovoľne vystupoval v médiách. Tiež zdôraznila, že žalobca pracuje ako lekár vo verejnoprávnej inštitúcii založenej štátom, ktorá je financovaná z verejných zdrojov. K predmetnému súd udáva, že tak ako žalobca je lekárom a zamestnancom G. I. C., rovnako to platí pre žalovanú, ktoré je tiež lekárkou UNLP v Košiciach. Pokiaľ by súd pripustil pravdivosť argumentácie, že každá osoba, ktorá pracuje vo verejnoprávnej inštitúcii zriadenej a financovanej štátom, je osobou verejne činnou (tzv. osobou verejného záujmu), zrejme by vznikol neprijateľný stav, nakoľko fyzických osôb pracujúcich v jednotlivých orgánoch verejnej moci na rôznych pozíciách, s rôznymi právomocami, je nespočetne veľa, a už len z tohto faktu vyplýva, že zrejme nebude každá z týchto osôb nevyhnutne patriť do kategórie osôb verejného záujmu. Žalobca na pojednávaní dňa 11.06.2024 správne poukázal na fakt, že v prípade správnosti argumentácie žalovanej by osobou verejného záujmu bol aj napríklad referent v obci s počtom obyvateľov 300. Nie je preto možné kategóriu osôb verejného záujmu vykladať takto extenzívne a bude potrebné rozlišovať medzi osobami zastávajúcimi vrcholné pozície v orgánoch verejnej moci (napr. členovia vlády) a osobami v odlišnom postavení v hierarchickom usporiadaní toho - ktorého orgánu verejnej moci. Je pravdou, že žalobca zastáva postavenie H. oddelenia J. G. I. C., súd je však toho názoru, že sa jedná o pozíciu smerujúcu dovnútra tohto oddelenia a súvisiacu so zabezpečením organizačného fungovania tohto konkrétneho oddelenia. Žalovaná tiež argumentovala tým, že žalobca slobodne vstúpil do mediálneho priestoru, keď sa zúčastnil rozhovorov s médiami týkajúcimi sa šírenia ochorenia COVID - 19, a v tejto súvislosti súdu predložila niekoľko článkov, kde žalobca podal spomínané vyjadrenia. Súd je toho názoru, že ojedinelé poskytnutie rozhovoru v médiách nebude predstavovať zmenu v postavení súkromnej osoby na osobu verejného záujmu. Toto bude v danom prípade platiť o to viac, že ako to vyplynulo aj z obsahom jednotlivých článkov predložených žalovanou, žalobca sa v náročnej spoločenskej situácii poznačenej šírením ochorenia COVID - 19 vyjadroval o fungovaní svojho oddelenia na G. I. C., o problémoch so zabezpečením lôžok osobám s ochoreným COVID - 19, o problematike očkovania, ktoré boli témy verejného záujmu, ako to správne uviedla aj žalovaná. No zrejme preto tu bude dôraz na obsahu poskytnutých informácii a nie na konkrétnej osobe, ktorá tieto médiám sprostredkovala. Súdu je tiež známe, že okrem žalobcu sa v čase pandémie COVID

- 19 vyjadrovali k celkovej situácii v nemocniciach aj mnohí ďalší lekári, nakoľko sa jednalo o tému verejného záujmu. A aj pokiaľ by súd pripustil, že sa v prípade žalobcu nejednalo o „bežného občana“, zrejme nie je možné sa stotožniť s argumentáciou žalovanej týkajúcou sa posúdenia žalobcu ako osoby verejného záujmu. Tu súd dáva do pozornosti právny názor uvedený v náleze Ústavného súdu SR sp.

zn. zo dňa 24.02.2022, podľa ktorého: „V danom prípade inkriminovaná časť článku obsahovala informácie týkajúce sa žalobcu vykonávajúceho v čase uverejnenia článku povolanie lekára na urologickom oddelení fakultnej nemocnice, t.j. u verejného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, pričom kritika obsiahnutá v časti sporného článku sa týkala spôsobu poskytnutia zdravotnej starostlivosti sťažovateľovi zo strany žalobcu, celkového prístupu k sťažovateľovi a spôsobu vyjadrovania žalobcu ako ošetrujúceho lekára. Aj keď v posudzovanom prípade nešlo o osobu verejného záujmu, ústavný súd prihliadol na skutočnosť, že inkriminovaný článok sa netýkal intímnej sféry žalobcu, ale výkonu jeho povolania ako lekára zastávajúceho významnú spoločenskú rolu, teda sféry, ktorá je oprávnene predmetom záujmu verejnosti.“ Aj z predmetného je zrejmé, že žalobcu nie je možné považovať za osobu verejného záujmu, pričom je treba zdôrazniť, že aj v prípade osôb verejného záujmu bude mať sloboda prejavu svoje hranice a nebude bezbrehá. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor Ústavného súdu SR vyjadrený v náleze sp.zn. zo dňa 21.01.2014, podľa ktorého: „Z obsahu limitačnej klauzuly a čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd explicitne vyplýva, že ktokoľvek, kto vykonáva slobodu prejavu, má aj určité povinnosti a nesie určitú zodpovednosť, v rámci ktorej nesmie prekročiť isté hranice stanovené v záujme štátnej bezpečnosti, ochrany práv a slobôd iných a ostatných tu vymedzených relevantných sociálnych potrieb.“

33. Ako to bolo aj vyššie, tak ako žalobca, aj žalovaná vykonáva lekárske povolanie v UNLP v Košiciach, pričom v rámci svojej obrany žalovaná zdôraznila, že je súkromnou osobou (na rozdiel od žalobcu), ktorá krátko pred odvysielaním namietanej rozhlasovej relácie (XX.XX.XXXX) prišla o otca, tiež lekára, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Je nepochybné, že žalovaná sa nachádzala vo veľmi ťažkej životnej situácii, no toto neznižuje prípadný dopad jej tvrdení na adresu žalobcu. Súd má za to, že zrejme aj postavenie žalovanej ako lekárky bude determinujúce v otázke posúdenia prípadného zásahu do osobnostných práv žalobcu, nakoľko je daný predpoklad vyššej miery znalosti problematiky šírenia a liečenia ochorení u osoby, ktorá vykonáva lekárske povolanie, než v prípade osoby, ktorá nemá lekárske vzdelanie, resp. nepôsobí aktívne v zdravotníctve. Je len samozrejmé, že ak sa takáto osoba bude vyjadrovať o konkrétnych liečebných postupoch, prirodzene dosiahne u verejnosti vyššiu mieru dôvery. V danom prípade bolo nepochybné, že sa žalovaná vyjadrovala predovšetkým ohľadom liečebného postupu aplikovaného v prípade jej otca, pričom uvádzala aj tvrdenia týkajúce sa poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientom s ochorením COVID - 19 priamo žalobcom, ktorého menovite niekoľkokrát spomenula v rozhovore. Tiež je treba zdôrazniť, že žalovaná na rozdiel od novinárov a rôznych médií nepatrí z pohľadu ochrany slobody prejavu medzi subjekty privilegované (nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 14.12.2012).

34. Žalovaná v rámci záverečnej reči na pojednávaní dňa 11.06.2024, ako aj na pojednávaní dňa 10.10.2025, uviedla podrobnú analýzu tvrdení, voči ktorým sa žalobca v konaní bráni, pričom v súvislosti s tvrdením „má profit z toho, že pacientov tlačí na pľúcnu ventiláciu“ uviedla, že sa nejedná o difamujúce tvrdenie, nakoľko ona netvrdila, že osobne žalobca má z toho zisk, ale zisk, resp. profit má poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorému poisťovne vyplácajú náklady na túto liečbu. K predmetnému je potrebné dodať, že z tvrdení žalovanej vôbec nevyplynulo, že by bola rozprávala o nákladoch na kyslíkovú liečbu preplácaných zdravotníckym zariadeniam poisťovňami, nakoľko priamo uviedla, že „Pán H. A., ktorý má z toho evidentne profit, že pacientov tlačí na pľúcnu ventiláciu...“ , a teda je zrejmé, že myslela tým priamo žalobcu. Súd tu dáva do pozornosti aj reakcie verejnosti, z ktorých tiež vyplynulo, že jej tvrdenia si vyložili v tom zmysle, že žalobca má profitovať v súvislosti s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou pacientom ochoreným na COVID - 19, a to: „Neuveriteľné... B., A., hockicko a cela nasa vlada ktora nastolila tento szstem a dovolila tymto obludam ktore si vravia „lekari“ vyuzivat covid vo svoj prospech a takto nechat umierat ludi, by mali byt zozbierani a vystreleni do vesmiru.... snazim sa byt slusna a nepouzivat hrube slobo ....ale toto je stranee stranee strane“ (O.), alebo k nahrávke z rozhlasovej relácie, ktorá bola zverejnená na internetovej databáze videí YouTube sa verejnosť vyjadrila nasledovne: „.... je to len niekto, kto si otvoril svoj vlastný biznis, na úkor pacientov a ich zdravia“ (Ľubo). V súvislosti s ďalším výrokom „primár sa vyjadroval voči takýmto ľuďom exaktne, že ich treba poslať na druhý svet“ žalovaná uviedla, že tento výrok je možné nanajvýš interpretovať tak, že neočkovaní pacienti svojim vlastným zavinením prispeli k tomu, že pre ich zlý zdravotný stav im už nie je možné pomôcť. Súd tu poukazuje na kontext celého rozhovoru, z ktorého takýto záver nie je možné vyvodiť, čo bude platiť aj v prípade výroku „to sú presne slová pána H. A., zatlačiť oči neočkovaným doslova povedal a poslať na druhý svet, čiže keď toto povie jeden primár, tak to jednoducho aj spraktizuje v paxi na are“, kde sa žalovaná bránila tým, že sa jedná o metaforu, nakoľko oči sa nezatláčajú preto, aby sa pacientovi

privodila smrť, ale keď pacient zomrel, pričom to zrejme praktizujú lekári, keď pacient zomrie, tak mu zatlačia oči a pokiaľ sú veriaci, tak ich pošlú na druhý svet.

35. Vychádzajúc z kontextu celého rozhovoru, ktorý odznel dňa XX.XX.XXXX, nie je možné v žiadnom prípade pripustiť takúto argumentáciu žalovanej. Súd tu poukazuje na reakcie na rozhovor v rozhlasovej relácii, na ktorý poukázal v žalobe aj žalobca, a to napr. „Podľa výpovede dcéry to vyzerá tak, že istému primárovi išlo o to, aby pacient neprežil“ (A. P.), „O smrť sa postaral jeho vlastný kolega, H. A., ktorý sa o pacientoch vyjadroval tak, že neočkovaným pacientom treba zatlačiť oči a poslať ich na druhý Q.“ (O.), „Od toho momentu, je smrť pacienta bez akejkoľvek možnosti úľavy či poľahčujúcej okolnosti, len a len na vrub N. A.“ (ucim sa), z ktorých je zrejmé, že verejnosť vnímala tvrdenia žalovanej v tom zmysle, že žalobca bol priamo zodpovedný za smrť otca žalovanej, resp. že je zodpovedný aj za smrť ďalších pacientov, napr. „B. musí byť exemplárne aj s týmto lekárom a inými súdený na norimeberských procesoch, ktoré už začali“ (I. D. - 29.01.2022 o 17:50:51), „Morálna spodina, ktorá by mala ísť k lopate“ (páter Noster 29.01.2022 o 19:18:12), „Ako sa vraj často vyjadruje H. J. K. K. L. A. (K.) A. B. A. v uvedenej nemocnici na adresu neočkovaných ľudí, „treba im zatlačiť oči a poslať ich na druhý svet“. (O.://M.). V súvislosti s tvrdením „Nie z jedných úst som počula, že pán H. A. vypína pacientom kyslíky“ sa žalovaná bránila tým, že netvrdila, že by bola osobne svedkom toho, že žalobca vypínal kyslíky, ale tvrdila, že jej iné osoby sprostredkovali túto informáciu. Tu sa žalovaná bráni tým, že uviedla informáciu, ktorú mala od ďalších osôb, no v kontexte celého rozhovoru, tak ako to bolo uvedené aj vyššie, je celkovo takáto obrana otázna. Nielen verejnosť, ale v rámci rozhovoru aj moderátor reagoval tak, že považoval tvrdenia žalovanej za jednoznačné obvinenie žalobcu zo smrti otca žalovanej, keď uviedol: „no toto som chcel povedať, že keď už sa ani nebudeme baviť o vražde, ale tak o pokus o vraždu, tak keď vypínajú kyslík, ako to nikto nepodá trestné oznámenie, nič to toho lekára nikto nevyšetruje“, alebo „títo ľudia musia byť potrestaní, aby v budúcnosti nikoho ani nenapadlo, že bude takéto veci robiť a zabíjať ľudí“. Žalovaná vyjadrenie moderátora neopravila, nekomentovala, pričom v konaní nevyšlo najavo, že by žalovaná pravdivosť informácii jej sprostredkovaných inými osobami bola overovala.

36. Všetky vyššie uvedené tvrdenia žalovaná sprostredkovala verejne v rádiovom vysielaní tzv. dezinfowebovým rádiom INFOVOJNA v relácii „Dopoludnie na Infovojne s Adrianom“ dňa 25.01.2022. Rádia patria nepochybne medzi médiá verejne rozširujúce informácie, pričom v prípade dezinfowebového rádia sa bude jednať o médium so špecifickým okruhom respondentov tak, ako to uviedla aj žalovaná. V konaní bolo preukázané, že tento rozhovor sa ďalej šíril ďalšími médiami prevažne spracovaním do podoby článkov, pričom išlo obdobne o dezinformačné weby ako to špecifikoval žalobca v žalobe, ako www.badatel.net (26.01.2022), www.infokuryr.cz (27.01.2022), cz24.news (27.01.2022), resp. neskôr boli tvrdenia žalovanej spracované v podobe článkov v ďalšom rade médií, hlavne spravodajskými portálmi, a to Denník Plus 1 deň (06.02.2022), Korzár (04.02.2022 a 10.02.2022), DenníkN (08.02.2022). „Užitočným kritériom pri posudzovaní zásahu do slobody prejavu je miesto zaznenia či uverejnenia sporných výrokov (t. j. KDE bol inkriminovaný článok uverejnený). Vo všeobecnosti platí, že čím hromadnejšie sa informácia distribuuje, tým vyššia je ochrana osobnostných práv. ..... Významné je i to, že údaje rozširované umiestnením na webovej stránke sú k dispozícii potenciálnym adresátom po časovo dlhšie, resp. fakticky neobmedzené obdobie. Preto takýto spôsob šírenia informácií je potrebné považovať za minimálne rovnako účinný ako rozširovanie údajov prostredníctvom elektronických médií, pri ktorých síce v momente uverejnenia informácie túto môže zachytiť väčší okruh adresátov, avšak s plynutím času takáto informácia prestáva byť (na rozdiel od prípadu jej trvalého uverejnenia na internetovej stránke) dostupná.“ (nález Ústavného súdu SR zo dňa 24. 2. 2022, sp. zn. ).

37. Je zrejmé, že primárne tvrdenia žalovanej boli odvysielané v rádiovom vysielaní tzv. dezinfowebovým rádiom INFOVOJNA, ktoré nepatrí medzi najrozšírenejšie rádiá na rozdiel od vyššie spomenutých spravodajských portálov. Úloha takéhoto média a informácií, ktoré šírila, však mohla byť výraznejšia v čase šírenia ochorenia COVID - 19, keď spoločnosť aktívnejšie vyhľadávala informácie o šírení tohto ochorenia, možnostiach liečenia, počte ochorených, príp. počte úmrtí, a skúsenostiach súkromných osôb s liečbou tohto ochorenia v jednotlivých zdravotníckych zariadeniach. K odvysielaniu tvrdení žalovanej došlo v období šírenia vlny ochorenia COVID - 19, ktoré bolo poznačené množstvom obmedzení a povinností zavedených v súvislosti so zamedzením šírenia tohto ochorenia, ktoré však vyvolalo v spoločnosti množstvo pochybností a napokon viedlo aj k rozdeleniu spoločnosti.

V danom období bola téma poskytovania zdravotnej starostlivosti zvlášť diskutovanou a vzbudzovala pozornosť širokej verejnosti. Takto v danom prípade bolo odvysielanie tvrdení žalovanej v čase šírenia ochorenia COVID - 19 mimoriadne dôležitým faktorom, a to aj vo svetle toho, že sama žalovaná v postavení lekárky sa vyjadrovala k téme poskytovania zdravotnej starostlivosti osobám trpiacim ochorením COVID - 19, a to predovšetkým vo vzťahu k neočkovaným pacientom. Téma očkovania veľmi silno rezonovala v spoločnosti v danom období a v médiách sa denne objavovali články, rozhovory, informácie týkajúce sa tejto problematiky, pričom aj rozdielny názor spoločnosti na túto tému zrejme viedol k rozšíreniu až vášnivých komentárov a diskusií vo verejnom priestore, a to aj v súvislosti s rozšírením namietaných tvrdení žalovanej. V tejto súvislosti žalobca súdu predložil stanovisko slovenskej komory lekárov k medializovanému úmrtiu otca žalovanej zo dňa 31.01.2022, kde bolo uvedené, že „Obdobie, ktoré prežívame počas pandémie, je náročné na psychiku všetkých obyvateľov. Presadzujú sa rôzne, často protichodné názory, popierajú sa desaťročiami overené medicínske postupy. Rozhovor, ktorý odznel v internetovom vysielaní v uplynulých dňoch, s účasťou dcéry lekára (tiež lekárky), ktorý umrel na COVID, však prekročil hranicu akceptovateľnosti. Chápeme bolesť pri odchode rodinného príslušníka, nezakladá to však právo nevyberavým spôsobom obviňovať kolegov, lekárov aj sestry, vrcholom je v tomto rozhovore použitie výrazu vražda..... Tvrdenia dcéry zosnulého bez snahy redaktora konfrontovať ich s ostatnými zamestnancami dotknutých oddelení hrubým spôsobom zavádzajú verejnosť, znevažujú prácu lekárov, sestier a ostatných zdravotníkov, poškodzujú ich osobnú a profesionálnu česť. .....Bezprecedentné, nepodložené útoky však zbytočne podnecujú vášne a ešte viac rozdeľujú už aj tak rozdelenú spoločnosť.“

38. Žalovaná v konaní namietala chýbajúcu kategorizáciu jej tvrdení na hodnotiace úsudky a skutkové tvrdenia, pričom sama v záverečnej reči uviedla ich kategorizáciu, resp. žalobca v žalobe namietané tvrdenia žalovanej sám hodnotil ako skutkové tvrdenia. „Najvyšší súd sa v tomto rozhodnutí vyjadril aj k potrebe odlíšenia skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov. Uviedol, že pokiaľ skutkové tvrdenie popisuje určitý fakt (skutočnosť), objektívne existujúcu realitu, ktorá je aj zistiteľná dokazovaním a pravdivosť ktorej môže byť preverená, hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny postoj, názor jeho autora na určitý fakt, na ktorý jeho autor vyjadruje svoj názor, postoj, tak, že tento fakt hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti podľa svojich vlastných kritérií. Pravdivosť hodnotiaceho úsudku nie je možné dokazovať práve preto, že vychádza zo subjektívneho hodnotenia určitého faktu jeho autorom“ (uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 25. 4. 2018, sp. zn. ). Oboznámením sa s namietaným rozhovorom v rozhlasovej relácii odvysielanej dňa 25.01.2022, ako aj namietanými výrokmi žalovanej má súd za to, že sa jednalo o skutkové tvrdenia, nakoľko žalovaná popisovala konkrétne okolnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti žalobcom jej nebohému otcovi s uvedením konkrétnych úkonov a konkrétnymi výrokov, ktoré mali pochádzať od žalobcu, a nie je možné vyvodiť, že by žalovaná vyjadrovala svoj subjektívny postoj (hodnotiaci úsudok). Pokiaľ by sme kategorizovali tvrdenia žalovanej ako hodnotiace úsudky, aj tie by museli vychádzať z dostatočného faktického základu. Súd poukazuje na fakt, že žalovaná až po viac ako dvoch rokoch od podania žaloby predložila komplexnejší návrh na vykonanie dôkazov, kde však boli uvedené často krát nepriame dôkazy ohľadom toho, kto koho kedy počul povedať niečo o žalobcovi, alebo o tom aké mali byť pomery na oddelení J. G., ktorých vykonaním by zrejme nedošlo k preukázaniu pravdivosti toho, či žalobca bol zodpovedný za smrť nebohého otca žalovanej, resp. že žalobca mal pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti na svojom oddelení privodiť smrť pacientom neočkovaným proti ochoreniu COVID - 19, ako to aj vyplynulo z celkového kontextu rozhlasovej relácie. Žalobca nebol odsúdený za spáchanie trestného činu proti životu a zdraviu a podľa vedomostí súdu sa proti nemu žiadne takéto konanie nevedie. Napokon súd poukazuje na konštatovanie odvolacieho súdu v uznesení sp.zn. zo dňa 27.05.2025, konkrétne v bode 61. odôvodnenia, kde aj odvolací súd uviedol, že „...bez ohľadu na skutočnosť, či ide o skutkové tvrdenia alebo hodnotiace úsudky, tieto nemajú žiaden faktický základ.“

39. Súd berúc na zreteľ vyššie uvedené skutočnosti má za to, že vyjadrenia žalovanej v rozhlasovej relácii rádia INFOVOJNA s názvom „Dopoludnie na Infovojne s Adrianom“ dňa XX.XX.XXXX, boli spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Tvrdenia žalovanej boli v kontexte celého rozhovoru jednoznačne spôsobilé vyvodiť dojem o tom, že žalobca ako lekár pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti osobám s ochorením COVID - 19 sa podieľa na najťažšom zločine proti životu a zdraviu, a to vražde, resp. pokuse o vraždu, pričom tieto tvrdenia žalovaná poskytla tak, že sama vykonáva činnosť lekárky, čo len zvýšilo váhu jej tvrdení. Nemalý vplyv na reakciu verejnosti malo zrejme aj to, že sa rozhovor odvysielal v čase, keď spoločnosť bola najviac zasiahnutá týmto ochorením a v

spoločnosti rezonovala nespokojnosť s opatreniami proti zamedzeniu šírenia ochorenia COVID - 19, ako aj s liečebnými postupmi zdravotníckych zariadení a v neposlednom rade s očkovaním. Je pravdou, že sa žalovaná vyjadrovala k téme verejného záujmu, veď nepochybne poskytovanie zdravotnej starostlivosti do tejto kategórie patrí, no vzhľadom na celý rad reakcií, či zo strany moderátorov rozhlasovej relácie, či už zo strany verejnosti, jednoznačne nasvedčujú tomu, že spôsob a forma, akým poskytla rozhovor, viedli k vytvoreniu presvedčenia o tom, že žalobca koná, resp. minimálne konal, voči osobám ochoreným na COVD - 19 spôsobom priečiacim zákonom, čo v konaní preukázané nebolo, resp. žiadne z navrhnutých dôkazov sa preukázania tejto skutočnosti ani netýkalo a nebolo dôvodné vykonať takto navrhnuté dôkazy. Zrejme tomu zodpovedá aj ďalšie konanie žalovanej, keď podala trestné oznámenie, v súvislosti s ktorým sa viedlo konanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu usmrtenia pod ČVS: ORP - 658/1 - VYS - KE - 2022. Tu súd dáva do pozornosti, že zverejnením informácie o trestnej činnosti osoby, ktorá však v čase zverejnenia tejto informácie nebola preukázaná právoplatným rozhodnutím súdu, dochádza k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv tejto osoby (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. zo dňa 03.02.2010). Súd takto dospel k záveru, že ochrana práva na slobodu prejavu musí v danom prípade ustúpiť právu na ochranu cti, dôstojnosti a dobrej povesti. K predmetnému záveru bolo možné dospieť aj bez vykonania rozsiahleho dokazovania, a to aj vzhľadom na to, že samotná nepravdivosť tvrdení žalovanej nepriamo vyplynula z výsledkov trestného konania ČVS: ORP

- 658/1 - VYS - KE – 2022, ktoré konanie bolo zastavené (nepreukázaná trestná činnosť žalobcu). Napokon súd poukazuje na znenie , v zmysle ktorého ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. V danom prípade odvolací súdu sa v uznesení sp.zn. zo dňa 27.05.2025 (bod 21. odôvodnenia) vyjadril tak, že „Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, zabezpečil si dostatočne skutkový základ pre svoje rozhodnutie, z vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že vyjadreniami žalovanej vo vyššie uvedenej rozhlasovej relácii došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu v takej miere, že morálne zadosťučinenie nie je postačujúce a patrí mu aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.“ Na základe tejto skutočnosti už súd nemal dôvod na vykonanie ďalšieho dokazovania v zmysle návrhu žalovanej doručenej súdu dňa 11.07.2025 a bolo zrejmé, že žaloba žalobcu bola dôvodne podaná.

K požadovanej náhrade:

40. Podľa každá fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie v zmysle . Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby prichádza do úvahy iba pri takých zásahoch do osobnosti chránenej všeobecným osobnostným právom, ktoré sú neoprávnené (protiprávne), pričom neoprávneným je zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t. j. s právnym poriadkom. K vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo len ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, tento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí tu existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a vzniklou ujmou na chránených osobnostných právach fyzickej osoby (obdobne v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 4. 2023, sp. zn. ).

41. Žalobca v súvislosti zo zásahom do práva na ochranu osobnosti žiadal poskytnúť ochranu v podobe negatórnej žaloby, t.j. domáhal sa upustenia od neoprávnených zásahov (výrok I. žalobného návrhu), reštitučnej žaloby, t.j. domáhal sa odstránenia následkov neoprávneného zásahu formou ospravedlnenia (výroky II. a III. žalobného návrhu), a napokon v podobe satisfakčnej žaloby, čiže poskytnutia primeraného zadosťučinenia v peniazoch (výrok IV. žalobného návrhu). V časti výroku I. žalobného návrhu zobral žalobu späť, preto súd v tejto časti konanie zastavil.

42. Žalobca súdu v žalobe navrhol uložiť žalovanej povinnosť ospravedlniť sa (reštitučná žaloba), a to prostredníctvom periodickej tlače denníka SME v časti platenej inzercie (výrok II. žalobného návrhu) a na webovom sídle denníka Korzár https://korzar.sme.sk/ a na webovom sídle denníka Plus 1 deň O. (výrok III. žalobného návrhu). V tejto súvislosti žalovaná namietla na pojednávaní konanom dňa 26.03.2024 to, že by v prípade vyhovenia týmto výrokom mali by byť zaviazané tretie strany, ktoré nie

sú stranami sporu, a teda by bola otázna vykonateľnosť tejto časti enunciátu rozhodnutia. K predmetnej námietke si súd dovoľuje dať do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v uznesení sp.zn. zo dňa 17.08.2022, podľa ktorého: „V sporoch o ochranu osobnosti súdna prax pripúšťa uloženie povinnosti žalovanému odstrániť následky neoprávneného zásahu ospravedlnením sa uverejneným cestou tretieho subjektu nezávislého na žalovanom. Pokiaľ takto uložená povinnosť spĺňa požiadavku obsahovej určitosti, zrozumiteľnosti a jasnosti, nie je možné považovať súdne rozhodnutie za materiálne nevykonateľné.“ Aj z predmetného je zrejmé, že pokiaľ je povinnosť ospravedlniť sa formulovaná jasne, zrozumiteľne a určito, nemôže byť vadou to, ak sa ospravedlnenie má zverejniť cestou tretieho subjektu. Súd preto vyhodnotil vyššie uvedenú obranu žalovanej za nedôvodnú, pričom z vykonaného dokazovania, konkrétne článkov predložených žalobcom, bolo zrejmé, že výroky žalovanej boli zverejnené na webových sídlach denníka Korzár a Plus 1 deň, preto žalobca dôvodne požadoval zverejnenie ospravedlnení na webových portáloch týchto médií. V prípade periodickej tlače denníka SME mal súd za to, že návrh žalobcu na zverejnenie ospravedlnenia aj v tomto médiu bude dôvodné, nakoľko bolo preukázané rozsiahle šírenie výrokov žalovanej rôznymi médiami (nielen Korzár a Plus 1 deň) po tom čo sama umožnila sprístupnenie k svojim výrokom širokej verejnosti. Súd tiež vyhodnotil ako dôvodnú argumentáciu žalobcu, ktorý na pojednávaní dňa 10.10.2025 uviedol, že zverejnenie ospravedlnenia aj v denníku SME je na mieste z dôvodu, aby sa táto informácie dostala aj k ľudom, ktorí sa dostali alebo dostávajú do kontaktu so žalobcom v nemocnici.

43. Žalovaná v konaní tiež namietla, že by v prípade vyhovenia reštitučnej žaloby tak, ako ho navrhol žalobca, by sa mala ospravedlniť za tvrdenia, ktoré tak ani nepovedala, pričom v petite žaloby sú podané tak, ako keby to boli jej vlastné výroky. Bližšou analýzou petitu žaloby súd zistil, že žalobca veľmi konkrétne formuloval znenie ospravedlnenia s jednoznačnou špecifikáciou výrokov, za ktoré by sa žalovaná mala ospravedlniť. V prípade výroku: „A. B. A. zatláča oči neočkovaným pacientom s ochorením COVID – 19 a posiela ich druhý svet“ je zrejmé, že žalobca vchádzal z citácie žalovanej v rozhlasovej relácii, kde uviedla: „To sú presne slová pána H. A., zatlačiť oči neočkovaným, doslova povedal a poslať ich na druhý svet, čiže keď toto povie jeden primár, tak to aj spraktizuje, v praxi na áre“. Z predmetného vyplýva, že význam oboch výrokov je totožný, pričom v prípade použitia výrazu „spraktizuje“ vplýva, že žalobca mal aj reálne vykonať to, čo hovorí, teda zatláča oči neočkovaným pacientom a posiela ich na druhý svet. V prípade výroku: „A. B. A. má pacientom vypínať kyslík“, žalobca zjavne vychádzal z tvrdenia žalovanej v rozhlasovej relácii: „Nie z jedných úst som počula, že pán H. A. vypína pacientom kyslík“. Je pravdou, že sa nebude jednať o výroky totožné, no bolo nepochybné, že sa žalovaná s týmto výrokom stotožnila a považovala ho za pravdivý. Napokon v prípade výroku: „A. B. A. má z toho evidentne profitovať, že pacientov tlačí na pľúcnu ventiláciu“ je doslovnou citáciou tvrdenia žalovanej v dotknutej rozhlasovej relácii. Preto námietka žalovanej ohľadom parafrázovania jej výrokov v petite žaloby zrejme neobstojí. V tejto súvislosti súd poukazuje na názor odvolacieho súdu uvedený v bode 49. odôvodnenia uznesenia sp.zn. zo dňa 27.05.2025: „...sprostredkované tvrdenia iných osôb žalovaná prezentovala bez toho, aby pripustila inú možnosť, a teda možno dospieť k záveru, že z kontextu rozhovoru vyplýva, že ich mala za vlastné. Žalovaná nepreukázala zdroj týchto informácií (že pochádzajú od iných osôb), nepreukázala ich pravdivosť, a napriek tomu sama šírila uvedené nepravdivé informácie. Žalovaná teda je subjektom, ktorý šíril tieto nepravdivé informácie a nezbavuje ju zodpovednosti ani prípadné preukázanie zdroja týchto informácií z dôvodu, že sa nepreukázala ich pravdivosť. Bolo povinnosťou žalovanej overiť si pravdivosť/faktický základ týchto tvrdení a pokiaľ tak neurobila a šírila tieto informácie ako pravdivé, zodpovedá za následky tohto zásahu do osobnostných práv žalobcu.“ Súd takto uložil žalovanej povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi tak, ako to požadoval aj žalobca a ako je uvedené vo výroku II. a III. tohto rozsudku.

44. Napokon si žalobca uplatnil v konaní nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 50.000,- Eur, v súvislosti s ktorým žalovaná namietla nepreukázanie vzniknutej ujmy, resp. výšku sumy takto uplatnenej. Čo sa týka výšky uplatnenej sumy, žalobca správne poukázal na fakt, že sa v danom prípade uplatní úvaha súdu v súlade s , ktorý má dostatočný priestor na zváženie všetkých okolností prípadu. Žalobným petitom je súd viazaný do takej miery, že nesmie v žalobe požadovanú výšku peňažného zadosťučinenia prekročiť (ne ultra petitum). Nemožno síce stanoviť žiadnu stupnicu, žiadne ohodnotenie závadného konania, táto úvaha však nie je a nemôže byť ľubovoľná a v zásade bude súd o výške uvažovať v intenciách konkrétneho sporu. Okolnosti, ktoré berú súdy do úvahy, sú najčastejšie tieto: dĺžka protiprávneho konania, reakcia verejnosti, prípadné dobrovoľné upustenie od konania, prejavenie snahy o náprav, škandalizácia osoby, opakovanie, príp. zvyšovanie intenzity protiprávneho konania, úmysel motivovaný snahou o dosiahnutie zisku, miera agresivity zverejnených

informácii, sledovateľnosť a pod. Hoci v zásade platí, že kritériá objektívnej a subjektívnej povahy majú skôr vedľajšiu povahu, treba ich brať do úvahy, keďže poskytnutie peňažného zadosťučinenia, ako aj určenie jeho formy a výšky sa posudzuje od prípadu k prípadu. V konaní vo veciach ochrany osobnosti platí, že dôkazné bremeno nesie žalobca, teda osoba, ktorá tvrdí, že jej bola spôsobená nemateriálna ujma neoprávneným zásahom. Žalobca teda musí dokázať existenciu zásahu, to znamená, že k určitému konaniu, ktoré je zásahom do práv žalobcu, skutočne došlo, ako aj už spomenutú súvislosť medzi zásahom a vzniknutou škodou. Žalobca nesie aj dôkazné bremeno týkajúce sa dokazovania predpokladov priznania primeraného zadosťučinenia (VOZÁR, J. Právne prostriedky ochrany osobnosti. In: ŠTEVČEK, M. a kol. I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 86-87).

45. V predmetnej veci žalobca odôvodnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch predovšetkým tým, že jeho česť, vážnosť a dobrá povesť boli v spoločnosti v značnej miere znížené po odvysielaní rozhlasovej relácie dňa XX.XX.XXXX, pričom aj v súkromnej sfére je vystavený tlaku opakovane ozrejmovať skutkové tvrdenia žalovanej, čo nepriaznivo vplýva nielen na jeho rodinné prostredie, ale aj na celkové vnímanie jeho rodiny v okruhu známych. Pre zdôvodnenie výšky požadovanej náhrady poukázal na to, že ako primár J. znáša vysokú mieru zodpovednosti za riadenie diagnostiky a liečby v danej oblasti, pričom tvrdenia žalovanej môžu negatívne vplývať na budúcu voľbu primára oddelenia J. G. I. C., ktorú zastáva. Žalovaná poukázala na to, že žalobca stále zastáva pozíciu primára a nebolo preukázané ani to, že by odvysielanie namietanej rozhlasovej relácie malo negatívny vplyv na jeho mzdu. Súd však poukazuje na to, že ako to bolo uvedené aj vyššie, žalobu vyhodnotil za dôvodne podanú, a to aj vzhľadom na zistenú spôsobilosť tvrdení žalovanej privodiť žalobcovi ujmu. Súdna prax a právna teória v tejto súvislosti dospeli k záveru, že pre samotný vznik práva na poskytnutie zadosťučinenia je postačujúce čo i len ohrozenie chránených práv na ochranu osobnosti. „Právo na ochranu osobnosti je absolútnym právom fyzickej osoby, ktoré pôsobí proti všetkým (erga omes), t. j. proti ostatným fyzickým osobám, právnickým osobám, ako aj proti štátu. Jeho obsahom je zákaz akéhokoľvek zásahu, ktorý by bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo porušenie práv, ktoré sú príkladmo uvedené v , nevyžaduje sa vyvolanie následkov, stačí zásah, ktorý je spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv. Ochranu osobnosti zákon zabezpečuje v plnom rozsahu aj vtedy, ak sú napadnuté len jednotlivé zložky osobnosti fyzickej osoby (napr. fyzická integrita, občianska česť, meno, podoba človeka, prejavy osobnej povahy a pod.). V občianskom práve platí zásada, že ohrozenie, resp. porušenie čo i len jednej stránky osobnosti človeka je ohrozením, resp. porušením jeho osobnosti ako celku“ (rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.5.2013, sp. zn. ). Z predmetného je zrejmé, že na priznanie nároku na nemajetkovú ujmu v peniazoch nebude nevyhnutne potrebné vykonanie rozsiahleho dokazovania za účelom preukázania reálnych negatívnych následkov na súkromie, česť, dôstojnosť, či dobrú povesť osoby dožadujúcej sa tejto formy ochrany.

46. Súd takto pri posúdení výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy bral zreteľ predovšetkým na skutočnosť, že žalovaná svojimi tvrdeniami navodila dojem, že žalobca bol priamo zodpovedný za smrť jej otca, resp. že žalobca pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti získava profit v prípade indikácie na pľúcnu ventiláciu a že iným (negatívnym) spôsobom pristupuje pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti k neočkovaným pacientom. Dopad tvrdení žalovanej na osobu žalobcu potvrdzujú komentáre samotných moderátorov, či širokej verejnosti, ktoré pôsobia o to vážnejšie, že žalobca dlhodobo pracuje ako lekár, resp. že samotné tvrdenia pochádzajú od žalovanej, tiež lekárky. Reakcia verejnosti bola o to intenzívnejšia, že k odvysielaniu namietanej rozhlasovej relácie došlo v období pandémie ochorenia COVID - 19, ktoré bolo jednoznačne poznačené rozdelenou spoločnosťou, v ktorej vládla neistota a častokrát beznádej. Tvrdenia žalovanej v rozhlasovej relácii boli pritom tak závažné, že v danej situácii by zrejme každý na mieste a v postavení žalobcu pociťoval túto ujmu ako nepochybne veľmi závažnú. Ako konštatoval aj odvolací súd (bod 71. odôvodnenia uznesenia sp.zn. zo dňa 27.05.2025): „Výrokmi žalovanej, ktorými spája poskytovanie zdravotnej starostlivosti žalobcom s trestnou činnosťou, nepochybne objektívne došlo v značnej miere k zníženiu dôstojnosti žalobcu a jeho vážnosti v spoločnosti, pretože ide o závažné obvinenia z nepreukázanej trestnej činnosti, ktoré vyvolali agresívne a nedôstojné reakcie verejnosti na osobu žalobcu, ktorý dovtedy požíval dobrú povesť...“ Napokon pozornosti súdu neušlo, že žalovaná sa do dnešného dňa neospravedlnila, resp. ani neučinila pokus o ospravedlnenie.

47. Súd takto vzhľadom na okolnosti daného prípadu považoval ako primerané finančné zadosťučinenie vo výške 40.000,- eur. Súd tu poukazuje na obdobný prípad, kde v prípade zverejnenia nepravdivých

a pravdu skresľujúcich informácií v článku v printovom médiu o žalobcovi, tiež lekárovi, mu bola priznaná suma 33.200,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 21.01.2013), ďalej na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. zo dňa 30.01.2019, kde žalobkyni lekárke bola priznaná náhrada vo výške 30.000,- eur za odvysielanie reportáže v televízií, kde sa uvádzali nepravdivé informácie o braní úplatkov dotknutou lekárkou. Súdu sú tiež známe prípady týkajúce sa zverejnenia nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií o páchaní trestnej činnosti advokátom, ktorému bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 75.000,- eur (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 18.03.2020), resp. prípad šírenia nepravdivých informácií v tlači o sudcovi, ktorému bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 20.000,- eur (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 16.01.2013). Súd vzhľadom na okolnosti daného konkrétneho prípadu považuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 40.000,- eur za primeranú, a to predovšetkým s poukazom na obdobie, v ktorom odzneli výroky žalovanej (šírenie vysoko nákazlivej choroby), tiež vzhľadom na skutočnosť, že obvinila žalobcu ako lekára z najzávažnejšej trestnej činnosti, a to účasti na vražde, a napokon vzhľadom na to, že žalovaná sa doposiaľ neospravedlnila. Súd bral zreteľ pri určení výšky priznanej nemajetkovej ujmy v peniazoch aj na predpokladaný príjem žalovanej, ktorá už niekoľko rokov zastáva funkciu lekárky. Súd mal za to, že sa jednalo o mimoriadne závažný zásah do osobnostných práv žalobcu. Napokon súd tiež zvážil, že vzhľadom na výšku takto priznanej nemajetkovej ujmy bude na mieste určenie 30 - dňovej lehoty na plnenie v súlade s in fine , resp. v súlade s návrhom žalobcu.

48. Súd na záver len dopĺňa, že ustálená judikatúra súdov SR nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Preto ak súd v danej veci nedal odpoveď na všetky argumenty strán sporu, ale len na tie, ktoré sa mu javili ako podstatné, nebude to mať za následok nedostatočné zdôvodnenie rozsudku.

49. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa zásady úspechu v zmysle a , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že žalobca si v konaní uplatnil tri nároky (negatórna žaloba, reštitučná a satisfakčná žaloba), ktoré vyplývajú z rovnakého právneho základu, a to z ochrany osobnosti. Nakoľko v prípade nároku na uloženie povinnosti žalovanej upustiť od neoprávnených zásahov zobral žalobca žalobu späť, a to len s poukazom na skôr prezentovaný právny názor súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, bude sa v danom prípade jednať o zavinenie žalobcu na zastavení konania v predmetnej časti s poukazom na . Vo zvyšnej časti pritom bol žalobca úspešný, pričom nepriznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume požadovanej žalobcom, nebude mať v danom prípade dopad na posúdenie jeho úspechu v konaní, nakoľko výška priznanej náhrady závisela od úvahy súdu. Keďže nie je možné presne číselne vyjadriť úspech v tomto konaní vzhľadom na charakter žalobcom vznesených nárokov, súd vychádzal z toho, že každý jeden nárok žalobcu bude predstavovať 33,33 % (a ich súčet bude 100 %), pričom pokiaľ dosiahol úspech čo do dvoch nárokov v rozsahu 66,66 % a jeho neúspech predstavuje 33,33 %, čistý úspech žalobcu bude predstavovať 33,33 % (66,66 % - 33,33 %). Súd v konaní existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa nevzhliadol, pričom ani strany sporu nenavrhovali aplikáciu predmetného ustanovenia. Preto súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, ako je to uvedené vo výroku V. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Mestský súd Košice ( ).

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.