Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/36/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. B. XXX/XX, D., štátneho občana SR, zastúpeného JUDr. Xéniou Tobolkovou Jarošovou, advokátkou so sídlom Kukučínova 483/35, Trenčín, proti žalovanému: B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, G. - H., štátnemu občanovi SR, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. apríla 2025, č.k. -552, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalovaného proti výroku I., ktorým bola vylúčená na samostatné konanie vzájomná žaloba žalovaného o zaplatenie nájomného a proti výroku II., ktorým bola vylúčená na samostatné konanie vzájomná žaloba žalovaného o náhradu škody, o d m i e t a .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým bolo zrušené a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného, a v súvisiacom výroku IV. o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že výrokom I. vzájomnú žalobu žalovaného o zaplatenie nájomného vylúčil na samostatné konanie, výrokom II. vzájomnú žalobu žalovaného o náhradu škody vylúčil na samostatné konanie, ďalej výrokom III. podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX, vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom pre k. ú. D., a to k pozemku parcela registra C, parc. č. 1528/257, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 522 m2 a k pozemku parcela registra C, parc. č. 1528/313, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 72 m2 zrušil a vyporiadal nasledovne: Do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal novovzniknutý pozemok parcelu registra C č. 1528/257, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 478 m2, vytvorenú geometrickým plánom SÚKROMNÁ GEODÉZIA TRENČÍN, s. r. o., č. 36335924-174-23 zo dňa 03.11.2023, overeným Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom dňa 13.11.2023 pod č. 1503/23, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku, do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal novovzniknutý pozemok parcela registra C, parc. č. 1528/345, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 44 m2, vytvorený geometrickým plánom SÚKROMNÁ GEODÉZIA TRENČÍN, s. r. o., č. 36335924-174-23 zo dňa 03.11.2023, overeným Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom dňa 13.11.2023 pod č. 1503/23, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku, do výlučného vlastníctva žalobcu tiež prikázal nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom pre k. ú. D., a to pozemok parcelu registra C, parc. č. 1528/313, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 72 m2 s tým, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov sumu 424,20 eur do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. V konečnom dôsledku výrokom IV. žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX, vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom pre k. ú. D., a to k pozemku parcela registra C, parc. č. 1528/257, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 522 m2 a k pozemku parcela registra C, parc. č. 1528/313, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 72 m2 a ich vyporiadania tak, že predmetné nehnuteľnosti budú prikázané do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalovanému hodnotu jeho spoluvlastníckeho podielu vo výške 3.499,65 eur, prípadne tieto navrhoval rozdeliť v zmysle priloženého geometrického plánu A. D. G. č. 36335924-120-22 zo dňa 28.07.2022 tak, že parcela č. 1528/257 o výmere 478 m2 bude prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu, parcela č. 1528/343 o výmere 44 m2 odčlenená od pôvodnej parcely č. 1528/257 bude prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného, parcela č. 1528/313 bude prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou výplaty hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalovanému vo výške 424,20 eur, prípadne navrhoval rozdeliť aj parcelu č. 1528/313 tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu bude prikázaná novovytvorená parcela č. 1528/313 o výmere 72 m2 a do výlučného vlastníctva žalovaného bude prikázaná novovytvorená parcela č. 1528/344 o výmere 6 m2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom pre k. ú. D., a to pozemku parcela registra C, parc. č. 1528/257, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 522 m2 a pozemku parcela registra C, parc. č. 1528/313, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 72 m2, pričom jeho podiel predstavuje 22/24 a podiel žalovaného predstavuje 2/24. Všeobecná hodnota pozemku parc. č. 1528/257 bola určená znaleckým posudkom č. 32/2021 vypracovaným dňa 28.04.2021 znalcom A. I. G. v sume 36.905,40 eur a všeobecná hodnota pozemku parc. č. 1528//313 bola určená tým istým znaleckým posudkom v sume 5.090,40 eur. Žalobca ďalej uviedol, že je výlučným vlastníkom garáže postavenej na pozemku parc. č. 1528/313, ktorá garáž a ani vlastnícke právo k nej nie je evidované na liste vlastníctva. Tiež je výlučným vlastníkom bytu č. 999 na prízemí bytového domu súp. č. XXXX postaveného na pozemku parc. č. 1528/18 evidovanom na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom pre k. ú. D.. Vlastníkom bytu v uvedenom bytovom dome je aj žalovaný. Bytový dom má prístup z verejnej komunikácie. Pozemok, na ktorom je postavený bytový dom, susedí s nehnuteľnosťami, ku ktorým zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa domáha. Poznamenal, že žalovanému listom zo dňa 20.09.2021 navrhol zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam. Žalovaný s návrhom nevyjadril súhlas. Žalobca prezentoval záujem nadobudnúť nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva z dôvodu, že v bezprostrednej blízkosti sa nachádza byt v jeho výlučnom vlastníctve, ako aj z dôvodu, že na jednom z pozemkov sa nachádza garáž v jeho výlučnom vlastníctve, tiež z dôvodu, že starostlivosť o predmetné nehnuteľnosti zabezpečuje sám na vlastné náklady, dotknuté nehnuteľnosti má záujem na vlastné náklady revitalizovať, najmä opraviť spevnené plochy, oplotenie, zabezpečiť úpravu porastov a podobne. Má za to, že s poukazom na to, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci, aby bol zabezpečený prístup ku komunikácii, ako aj s poukazom na to, že zabezpečí revitalizáciu dotknutých nehnuteľností, je najvhodnejšie prikázať nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva. Poznamenal, že osobitne nadobudol podiel v bytovom dome, samostatne nadobudol podiel na pozemku pod domom a zvlášť nadobudol podiel na pozemku parc. č. 1528/257, ktorý nadobudol od pôvodnej spoluvlastníčky p. J., spoluvlastníkmi ktorého pozemku nikdy neboli vlastníci bytov. Nevie, za akým účelom sa parcela pôvodne užívala, ale aktuálne sa využíva ako dvor s parkoviskom, ktorý umožňuje využívať aj vlastníkom bytov. Počas konania žiadal dotknuté pozemku rozdeliť podľa geometrického plánu č. 36335924-174-23 zo dňa 03.11.2023 a do výlučného vlastníctva žalovaného prikázať novovytvorené parcely č. 1528/345 a č. 1528/346.

3. Žalovaný k podanej žalobe uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom bytového domu súp. č. XXXX vedeného na LV č. XXXX pre k. ú. D. postaveného na parcele č. 1528/18 pre k. ú. D. o výmere 312 m2 a žalobca je podielovým spoluvlastníkom iba neidentifikovanej časti označenej v LV č. XXXX pre k. ú. D. ako fiktívny byt č. 999 vchod 0. Podiely nadobudol žalobca nezákonne. Na rozdiel od žalobcu je vlastníkom podielu 1/12 trvalej stavby po celej šírke parcely č. 1528/257 o výmere 522 m2 o výške najmenej 60 cm pozdĺž polovice domu súp. č. XXXX, pod ktorou sú umiestnené inžinierske siete, kanalizácia a vodovodné potrubia, ktorých 1/12-iny je tiež spoluvlastníkom. Na povrchu tejto stavby je umiestnená spevnená asfaltovo-betónová plocha s prístupom na verejnú komunikáciu. Parcela č.

1528/18 bola nezákonne rozdelená na parc. č. 1528/18, parc. č. 1528/257 a parc. č. 1528/313. Už predtým bola odčlenená parcela o výmere cca 40 m2 v prospech jemu neznámej osoby. Žalobca nesmel prenajímať a ani užívať žiadnu garáž bez jeho súhlasu, nakoľko vlastníkmi týchto garáží sú celkom iné osoby, rovnako nesmie prenajímať a ani užívať spevnenú plochu na parcele 1528/257, napriek tomu tak koná. Žalobca mu dlhuje nájomné za podiel 1/12 bytu, ktorý užíva, tiež nájomné za 1/12 garáže a 1/12 spevnenej plochy, ktoré užíva. Žalobcovi ponúkol odkúpenie jeho podielov stavieb a parciel zapísaných na LV č. XXXX, F. XXXX C. F. XXXXX pre k. ú. D. s tým, že mu najprv musí zaplatiť dlžné nájomné za jeho majetok. Nesúhlasil so znaleckým posudkom č. 32/2021 znalca A. I. G.. Uvádzal, že od roku 2022 sa vykonáva rekonštrukcia bytového domu súp. č. XXXX, pričom v dôsledku izolovania tohto domu došlo k zmenšeniu pozemku parc. č. 1528/257.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu, ako je špecifikované v bode 3/ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a vyhodnotiac jeho výsledky za aplikácie ust. a (ďalej len „“) na z neho vyplývajúci skutkový stav dospel k záveru, že žalobe možno vyhovieť. Keďže pozemok parc. č. 1528/257 bezprostredne prilieha k bytovému domu súp. č. XXXX, primárne skúmal, či tento nemá charakter priľahlého pozemku v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorá otázka je v zmysle uvedeného zákona rozhodujúcou pri posúdení možnosti zrušenia podielového spoluvlastníctva a dospel k záveru, že dotknutý pozemok nemá charakter priľahlého pozemku v zmysle , nakoľko strany nenadobudli podiel na tomto pozemku v súvislosti s nadobudnutím bytu v bytovom dome súp. č. XXXX. Žalobca samostatne nadobudol najprv podiel v bytovom dome (najneskôr v roku 2016) a následne s odstupom dlhšieho časového obdobia nadobudol nezávisle od vlastníctva bytu podiel na dotknutom pozemku (v roku 2021 a 2022) a okrem strán sporu nie sú spoluvlastníkmi dotknutého pozemku žiadni z vlastníkov bytov, z ktorého dôvodu ani nie je možné v tejto súvislosti aplikovať ustanovenia , preto podielové spoluvlastníctvo k dotknutým pozemkom posudzoval podľa ustanovení . vychádzajúc zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrvával v podielovom spoluvlastníctve, umožňuje zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, pričom preferuje dohodu pred rozhodnutím súdu ( ). Keďže v danom prípade k dohode v tomto smere nedošlo, bolo potrebné, aby o tejto otázke rozhodol v zmysle súd. Žalovaný so zrušením podielového spoluvlastníctva nevyjadril nesúhlas, preto súd podielové spoluvlastníctvo strán k dotknutým nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX zrušil a následne sa zaoberal spôsobom jeho vyporiadania v záväznom poradí danom ust. a to bez ohľadu na stranami navrhovaný spôsob, keďže v tomto smere nie je viazaný žalobou. Primárne preto skúmal, či vyporadúvané nehnuteľnosti sú reálne deliteľné. Pozemok je v zásade reálne deliteľnou vecou, prihliadnuť sa však musí na veľkosť podielov a reálnu možnosť využitia prípadne novovytvorených pozemkov. Zohľadňovanie veľkosti podielov musí v rovnováhe korešpondovať účelnému rozdeleniu veci; preto pri konkrétnom konečnom rozdelení veci je potrebné zisťovať účelné využitie každej novovzniknutej veci aj veci nachádzajúcej sa na nej, napríklad stavby. Súd pritom dbá na to, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci, alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Určujúcim hľadiskom pre možnosť reálneho rozdelenia pozemku na viac samostatných pozemkov je zistenie, či pri novovzniknutých pozemkoch je zabezpečený prístup z komunikácie (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. ). V danom prípade po zohľadnení uvedených kritérií dospel súd k záveru, že pozemok parc. č. 1528/257 je reálne deliteľnou vecou. Jeho rozdelením v zmysle geometrického plánu SÚKROMNÁ GEODÉZIA TRENČÍN, s. r. o., č. 36335924-174-23 zo dňa 03.11.2023, overeného Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom dňa 13.11.2023 pod č. 1503/23 vzhľadom na jeho charakter zastavanej plochy, vzniknú dva samostatné, funkčné pozemky oba majúce prístup z verejnej komunikácie, pričom práve takýmto rozdelením bude zachovaný aj prístup žalovaného ku garážam postaveným na pozemku parc. č. 1528/313 bez súpisného čísla, ktorých je podielovým spoluvlastníkom v podiele 2/24. Súd preto zrušené podielové spoluvlastníctvo k pozemku parc. č. 1528/257 vysporiadal tak, že tento rozdelil podľa vyššie uvedeného geometrického plánu a každému zo spoluvlastníkov prikázal do výlučného vlastníctva novovzniknutý pozemok uvedený vo výroku tohto rozhodnutia. Žalovaný počas konania namietal, že na dotknutom pozemku parc. č. 1528/257 sa nachádza aj stavba, ktorej žalobca nie je vlastníkom. Z predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že predmetný pozemok je spevnenou plochou; dvorom, či parkoviskom, ktorá spevnená plocha však nie je z hľadiska občianskoprávnych vzťahov stavbou, je súčasťou pozemku a pokiaľ žalobca nadobudol podiel na pozemku, nadobudol súčasne aj podiel na spevnenej ploche. Čo sa týka pozemku parc. č. 1528/313, tu súd konštatoval, že vzhľadom na

veľkosť podielu žalovaného, ktorému by po prípadnom rozdelení vznikol pozemok reálne nevyužiteľný o výmere 6 m2, nie je tento pozemok reálne deliteľný, preto v prípade pozemku parc. č. 1528/313 pristúpil v poradí k ďalšiemu spôsobu vyporiadania, a to k prikázaniu veci do vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu. O predmetný pozemok prejavil záujem žalobca, preto mu súd tento prikázal do výlučného vlastníctva a na vyrovnanie podielu mu uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 424,20 eur, ktorá suma vyplýva zo znaleckého posudku č. 32/2021 znalca A. I. G., o správnosti ktorého nemal súd dôvod pochybovať. Pokiaľ žalovaný uvedený znalecký posudok namietal dôvodiac, že znalec nezohľadnil stavbu na pozemku, súd uviedol, že predmetom oceňovania nebola stavba, ale pozemok a nie je zrejmé, aký vplyv na hodnotu pozemku by mala mať stavba na ňom postavená. Okrem toho, ak sa žalovaný nestotožnil s výškou stanovenej ceny, mal možnosť súdu preukázať, že hodnota pozemku je iná, čo však neurobil. Len pre úplnosť súd uviedol, že pokiaľ žalovaný počas konania poukazoval aj na rekonštrukciu bytového domu súp. č. XXXX a k tejto produkoval množstvo dôkazov, táto otázka nebola predmetom tohto konania, a preto sa ňou súd ani nezaoberal. V predmetnej veci mal plný úspech žalobca, preto mu súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (, ). Lehotu na splnenie povinnosti zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov vo vzťahu k pozemku parc. č. 1528/313 (3 dni) určil súd podľa .

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalovaný, výslovne uvádzajúc v odvolaní, že rozhodnutie napáda v celom jeho rozsahu, posúdiac obsah odvolania domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukazuje na to, že je podielovým spoluvlastníkom v podiele 2/24 štyroch garáží bez súpisného čísla, postavených na pozemku parc. č. 1528/313 a tiež, že na pozemku parc. č. 1528/257 sa nachádza stavba, spevnená plocha vyvýšená o jeden cm oproti ostatnému trávnatému porastu, ktorej žalobca nie je vlastníkom. Žalovaný je prostredníctvom svojej nebohej matky dedičom po pôvodných vlastníkoch bytového domu súp. č. XXXX a parciel, ktorí tento dom postavili za finančnej účasti jeho starej matky. Uvádza, že práve pre stavbu bez súpisného čísla, na povrchu ktorej je prístupová vnútrobloková komunikácia, resp. spevnená plocha, vlhnú prízemné priestory bytového domu, čo je aj jednou z príčin spojenia sa vlastníkov domu vrátane žalobcu proti žalovanému, aby prevzal neobývateľné priestory v dome do výlučného vlastníctva. Tvrdí, že bol porušený o súdnej rehabilitácii, o reštitúcii kupcami bytov domu súp. č. XXXX, zapísaným na LV č. XXXX, na čo poukazoval aj prostredníctvom ním predkladaných listín, na základe ktorých podľa jeho názoru je LV č. XXXX falšovaný. Namieta tiež znalecký posudok č. 32/2021 znalca A. G., ktorý tento vypracoval bez ohodnotenia stavby bez súpisného čísla (spevnenej plochy), na povrchu ktorej je vnútrobloková komunikácia, ktorý tiež neohodnotil štyri garáže v podielovom spoluvlastníctve žalovaného s jeho príbuznými. Vlastníci bytov len lživo tvrdia, že sú vlastníkmi, žalobca predkladá nečitateľné kópie rôznych dokladov, vrátane neoverenej kópie zmanipulovaného výpisu z LV č. XXXX. Žalovaný opakovane pred súdom prvej inštancie namietal pravosť žalobcom predložených kópií LV, ktoré majú svedčať o vlastníctve bytov a súdnoznaleckých posudkov, či ostatných dokladov. Doteraz mu nebolo doručené uznesenie vo veci jeho odvolania proti uzneseniu súdu zo dňa 20.03.2025 (odvolanie proti uzneseniam vydaným na pojednávaní), čo je podľa neho prekážkou vydania rozsudku. Žalovaný doručil doplnenia jeho návrhu vo veci prebiehajúcej tzv. dobrovoľnej dražby (o ktorom sa koná v inom spore), tiež doklad o termíne plánovanej operácie, žiadal preložiť konanie stanovené na 10.04.2025 na iný termín, zo súdu však stanovisko k tejto jeho žiadosti neobdržal, súd mu tak znemožnil v daný deň konať pred súdom. Žalovaný požaduje rozdeliť parcelu č. 1528/257 približne na rovnaké dve časti, t.j. na časť, na ktorej je stavba bez súpisného čísla, na povrchu ktorej je vnútrobloková komunikácia, resp. spevnená plocha a pod ňou je infraštruktúra a kanalizácia, ktorú časť žiada prideliť jeho osobe a druhú časť prikázať žalobcovi. Žalobca na pojednávaniach nepoprel svoje dlhy voči osobe žalovaného, ani fakt, že násilím obsadil majetok žalovaného, znemožnil mu prístup naň a napriek tomu podal na jeho osobu túto žalobu, majetok žalovaného tiež žalobca dal do dražby za stavu, keď ho obsadil s inými spoluvlastníkmi a odmieta mu platiť nájomné. Časť parcely č. 1528/257, na ktorej sú vnútroblokové komunikácie, spevnené plochy, kanalizácie, a parcelu č. 1528/313, na ktorej sú stavby bez súpisného čísla (garáže), žiada žalovaný prikázať do jeho vlastníctva za úhradu zo strany žalobcu, za ním svojvoľné obsadzovanie a užívanie jeho nehnuteľného majetku. Podľa neho žalobca porušil svoju povinnosť pravdivo a úplne opísať skutkový stav. Nesúhlasí s vynesením rozsudku dňa 10.04.2025, keďže doručil odvolanie proti uzneseniam zo dňa 20.03.2025 a tiež žiadal z dôvodu jeho plánovanej operácie preložiť vyhlásenie rozsudku na iný termín, na čo však súd nereagoval. Vo veci procesných uznesení zo dňa 20.03.2025 ho súd nepoučil o opravných prostriedkoch. Napriek tomu, že sú vedené konania na meste Trenčín, či

katastri, tiež konania pred rôznymi vyšetrovacími orgánmi, ktoré podľa neho sú zákonnou prekážkou tohto konania a vynesenia rozsudku, súd vo veci rozhodol. Podľa neho žalobca konal protispoločensky a súvisí to s týmto sporom. Žalobca nie je vlastník žiadnej z garáží bez popisného čísla postavených na parc. č. 1528/18, časť parcely č. 1528/18 bola nezákonne manipulatívne prepísaná Správou katastra Trenčín v priebehu dedičského konania č. po nebohej podielovej spoluvlastníčke C. E. s úsilím zneprehľadniť falšovanie dotknutých LV. Rozsudok poškodzuje jeho práva rozdelením parcely č. 1528/257, žalovaný takto stratí prístup k stavbe bez popisného čísla (spevnenej ploche) pokiaľ ide o jej celý rozsah, ako aj k ďalším trom garážam v podielovom spoluvlastníctve s ďalšími príbuznými. Poukazuje na rôzne iné spory vedené pred súdom s inými subjektmi, tiež na nepriaznivý stav obytného domu, zloženie bytov v obytnom dome a vlastníctvo k nim. Podľa neho žalobca marí spravodlivosť prostredníctvom podania žaloby, vedie voči nemu nezákonnú tzv. dobrovoľnú dražbu na základe vyfabulovaných skutočností, on predložil kompletný tzv. historický LV č. XXXX, návrh na zmluvu o vyporiadaní práv a povinností vlastníkov domu súp. č. XXXX. Pod tlakom rôznych okolností žalobca tvrdil, že dobrovoľnú dražbu neinicioval, čo však nie je pravda. Do vydania rozsudku bolo bránené žalovanému zaujať stanovisko ku konkrétnym dôkazom a stanoviskám žalobcu. Poukazuje pritom na . Nesúhlasí s prikázaním žalobcovi do výlučného vlastníctva novovzniknutého pozemku, keďže nie je vlastníkom žiadnej garáže bez popisného čísla na parcele č. 1528/313, okrem toho rozdelením pôvodnej parcely č. 1528/257 by stratil prístup ku garážam, k stavbe bez popisného čísla s podzemnou infraštruktúrou, kanalizácii, oploteniu. Geometrický plán, ktorý je súčasťou rozsudku, je zavádzajúci, tento bol vypracovaný bez vedomia jeho nebohej matky a jeho, nie je na ňom vyznačená stavba bez popisného čísla, teda spevnená plocha. Žiada, aby parcela bola rozdelená na dve polovice a jej polovica zo stavbou bez súpisného čísla na jej povrchu, bola po započítaní pohľadávok žalovaného voči žalobcovi prikázaná žalovanému. Nesúhlasí, aby bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému určenú sumu na vyrovnanie podielov, ale žiada, aby parcela č. 1528/313 bola prikázaná do jeho vlastníctva, po započítaní jeho pohľadávok voči žalobcovi. Nesúhlasí ani s náhradou trov konania. Vo svojom doplnení k podanému odvolaniu (č.l. 566 a nasl. spisu) žalovaný uvádza, že žalobca resp. jeho otec odkúpil spoluvlastnícke podiely v reštituovanej časti domu súp. č. XXXX porušením predkupného práva matky žalovaného. Tiež má dôkazy, ktoré chce predložiť, že mesto Trenčín nezákonne odpredávalo do výlučného vlastníctva byty v dotknutom obytnom dome v rozpore so zákonmi o súdnej rehabilitácii a ďalšími. Navrhovateľ tzv. dobrovoľnej dražby nemá platnú zmluvu o správe domu dotknutého obytného domu, nezákonne ju uzavrel so žalobcom a ďalšími vlastníkmi, žalovanému bráni v užívaní jeho spoluvlastníckych podielov v ňom. Historický LV svedčí o falšovaní prevodov vlastníctva. Žiadatelia o stavebné povolenie v súvislosti s obnovou domu súp. č. XXXX porušili zákon a dopustili sa podľa neho viacerých trestných činov. Rôznymi nezákonnými rozdeľovaniami parcely č. 1528/18 došlo k manipulácii s jej výmerou a zmenšeniu pôvodnej výmery. Realizujú sa voči nemu rôzne vyhrážky. Byt č. 999 v bytovom dome neexistuje. Žalobca odmieta zaujať stanovisko k tomu, že mesto Trenčín a katastrálny odbor sa odmietajú vyporiadať s účasťou na vyhodení žalovaného vo veku 59 rokov zo zamestnania. S vedomím žalobcu došlo k zápisu dedičstva po poručiteľke na jeho meno nezákonne a proti jeho vôli. Mesto Trenčín, súdy, ďalšie orgány poverené rôznymi úlohami konali aj po roku 1990 vo veciach týkajúcich sa rodiny E. proti nim. Dochádzalo k falšovaniu identity jeho právnych predchodcov. Bolo konané proti jeho rodičom. V ďalšom obsiahlo replikuje rôzne s predmetom sporu nesúvisiace skutočnosti týkajúce sa dôvodov ním uvádzanej nezákonnej dražby, ním tvrdených nezákonných prevodov vlastníctva bytov v obytnom dome, postupom stavebného úradu, katastrálneho odboru a podobne. Uvádza, že má dojem, že rozhodnutie sudkyňa vydala po konzultácii s kolegami, pracovníkmi katastra, či mestského úradu. Opätovne namieta zavádzajúci posudok znalca A. G.. Výluční vlastníci bytov nie sú vlastníkmi parcely č. 1528/18. Súd mal povinnosť vzhľadom na jeho vek a zdravotný stav podať podľa podnet orgánom činným v trestnom konaní v súvislosti s nezákonne zmanipulovanými listami vlastníctva. Žiada, aby žalobca bol zaviazaný uhradiť mu platby nájomného za užívanie jeho nehnuteľného majetku, tiež aby mu vydal platby, ktoré prevzal za užívanie jeho majetku a uhradil mu škody na jeho nehnuteľnom majetku. Žiada žalobu zamietnuť. Vo veci žiadal vydať neodkladné opatrenie, na tomto návrhu trvá, ide o návrh, ktorý podal dňa 19.03.2025. Posúdiac odvolanie podľa obsahu uplatňuje dôvody na odvolanie uvedené v ust. , , , a (porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie a dotváranie skutkového stavu novotami).

6. Žalobca nevyužil svoje právo podať písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného.

7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu podaného odvolania, zisťoval, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, teda skúmal splnenie zákonných predpokladov preto, aby rozhodnutie z hľadiska jeho správnosti bolo možné podrobiť vecnému odvolaciemu prieskumu.

8. Právo na súdnu ochranu nie je totiž absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a v rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občiansko-právnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občiansko-právny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občiansko-právnym súdom ().

9. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť odvolacie konanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej právomoci odvolacieho súdu. 10. Ako vyplýva už z predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia, žalovaný v odvolaní uvádza, že rozhodnutie napáda v celom jeho rozsahu, teda vrátane výroku I., ktorým bola vylúčená na samostatné konanie vzájomná žaloba žalovaného o zaplatenie nájomného a výroku II., ktorým bola vylúčená na samostatné konanie vzájomná žaloba žalovaného o náhradu škody.

11. Podľa ustanovenia platí, že súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.

12. Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

13. Proti súdnemu rozhodnutiu vo forme uznesenia vo svojej podstate odvolanie prípustné nie je. Pripúšťa sa len v tých prípadoch, ktoré sú v zákone taxatívne vypočítané. Takéto obmedzenie je dané zavedením nového inštitútu sťažnosti ( a nasl. ), ktorá sa považuje za systémové opatrenie na odbremenenie odvolacích súdov. Sťažnosť sa pripúšťa proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ak bolo vydané súdnym úradníkom (vyšším súdnym úradníkom). Odvolanie proti uzneseniam vydaným sudcom musí byť taxatívne uvedené v ust. .

14. Podľa odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa a , návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia, p) postúpení právomoci do cudziny.

15. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

16. Napadnuté rozhodnutia súdu prvej inštancie o vylúčení vzájomných nárokov žalovaného, obsiahnuté vo výrokoch I. a II. napadnutého rozhodnutia, sú rozhodnutiami procesného charakteru, ku ktorým súd pristupuje z dôvodu racionality a hospodárnosti konania, teda nemajú charakter rozhodnutia vo veci samej, a zodpovedá im tak forma rozhodnutia o nich uznesením a bez ohľadu na to, že sú zjavne z dôvodu hospodárnosti obsiahnuté v rozsudku, ktorým následne bolo rozhodnuté o veci samej, z hľadiska prípustnosti odvolania voči nim je potrebné uvažovať v intenciách ustanovení a . Zákon v , ako už bolo uvedené vyššie, taxatívne vymenúva okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné, avšak s poukazom na argumentum a contrario vo vzťahu k predmetu týchto rozhodnutí (výrokov I. a II.) je zrejmé, že

voči týmto rozhodnutiam v tomto konaní nie je prípustné odvolanie, keďže nie sú ani jedným z uznesení vymenovaných v citovanom ust. .

17. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci boli naplnené dôvody na odmietnutie odvolania žalovaného voči výrokom I. a II. a to v zmysle ust. , keďže odvolanie v tejto časti smeruje proti rozhodnutiam, proti ktorým nie je odvolanie prípustné.

18. Predmetom vecného odvolacieho prieskumu tak zostalo rozhodnutie v časti o veci samej a s ním súvisiace rozhodnutie o trovách konania (výroky III. a IV.).

19. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore (žalovaný), v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa , že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

20. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu zostávajúceho podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej (výrok III.), ako aj v súvisiacej časti o trovách konania (výrok IV.) je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

21. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX, vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom pre k. ú. D., a to k pozemku parcela registra C, parc. č. 1528/257, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 522 m2 a k pozemku parcela registra C, parc. č. 1528/313, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 72 m2, vyporiadanie ktorých navrhoval tak, že tieto budú prikázané do jeho výlučného vlastníctva a voči žalovanému bude zaviazaný k vyplateniu mu peňažnej náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel na nich.

22. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom (výrokom III.) súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k dotknutým parcelám, keďže nezistil prekážku takéhoto postupu a toto vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal novovzniknutý pozemok parcelu registra C č. 1528/257, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 478 m2, vytvorenú geometrickým plánom SÚKROMNÁ GEODÉZIA TRENČÍN, s. r. o., pod č. 36335924-174-23 zo dňa 03.11.2023, overeným Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom dňa 13.11.2023 pod č. 1503/23, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku, do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal novovzniknutý pozemok parcelu registra C č. 1528/345, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 44 m2, vytvorený geometrickým plánom SÚKROMNÁ GEODÉZIA TRENČÍN, s. r. o., č. 36335924-174-23 zo dňa 03.11.2023, overeným Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom dňa 13.11.2023 pod č. 1503/23, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku, do výlučného vlastníctva žalobcu tiež prikázal nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom pre k. ú. D., a to pozemok parcelu registra C, parc. č. 1528/313, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 72 m2 s tým, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov sumu 424,20 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň výrokom IV. rozhodol o trovách konania medzi stranami sporu rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

23. Odvolateľ (žalovaný) posúdiac odvolanie podľa obsahu uplatňuje dôvody na odvolanie uvedené v ust. , , , a (porušenie práva na spravodlivý proces, rozhodnutie vydané zaujatým sudcom, nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie a dotváranie skutkového stavu novotami). V konkrétnosti spochybňuje objektivitu zákonnej sudkyne, tvrdí upretie mu realizácie jeho procesných oprávnení prostredníctvom ním tvrdených procesných pochybení súdu prvej inštancie, za nesprávne považuje skutkové a právne závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, požaduje odlišné vyporiadanie spoluvlastníctva, uvádza, že sú tu ďalšie tvrdenia a dôkazy, spôsobilé mať dopad na rozhodnutie a v nadväznosti na to, za nesprávne považuje aj rozhodnutie o trovách konania.

24. Odvolací súd za aplikácie ust. z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok, existenciu ktorej vady nezistil a odvolateľ ju tiež ani netvrdil.

25. V ďalšom sa odvolací súd venoval tvrdeniu odvolateľa, prostredníctvom ktorého spochybňuje objektivitu zákonnej, o tejto veci konajúcej sudkyne súdu prvej inštancie I. K. L. prostredníctvom tvrdenia, že sa domnieva, že táto rozhodla po intervencii od jej kolegov, prípadne konateľov OÚ TN katastrálny odbor a konateľov Mesta Trenčín, ktorú pochybnosť vychádzajúc z obsahu odvolania spája s procesným postupom v tejto veci a spôsobom, akým o žalobe rozhodla, čo indikuje (i keď to odvolateľ takto priamo neformuluje) k uplatneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. (rozhodnutie vydané zaujatým sudcom), ktorú námietku z hľadiska vyššie uvedeného odvolacieho dôvodu musel odvolací súd preskúmať bez ohľadu na to, či by o námietke zaujatosti zákonnej sudkyne bolo predtým rozhodované.

26. V ustanovení sú uvedené dva na rovnakú úroveň postavené dôvody, ktoré tiež samostatne zakladajú procesnú vadu významnú podľa tohto ustanovenia, ktorými sú: a/ rozhodovanie vylúčeným (zaujatým) sudcom, b/ rozhodovanie súdom nesprávne obsadeným.

27. Podľa , sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

28. Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania veci pre zaujatosť, sa v občianskom súdnom konaní garantuje základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa . Nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕžania určitej procesnej strane). Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť ().

29. Obsahom základného práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je však povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom tohto práva je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodnutia veci a rozhodnúť o tomto návrhu (, , ). Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že existenciu zaujatosti sudcu možno vyvodiť len z jeho konkrétneho pomeru k veci, k účastníkom, alebo ich zástupcom, alebo k iným osobám zúčastneným na konaní. Sudca je totiž pri výkone svojej funkcie nezávislý a je povinný zákony a iné všeobecné právne predpisy vykladať podľa svojho najlepšie vedomia a svedomia, rozhodovať nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov, len na základe skutočností a v súlade so zákonom. Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, v ktorom je zákonným sudcom, je teda možné len v mimoriadnych prípadoch, za podmienok upravených citovaným ustanovením (príp. ods. 2) , ktoré predpokladajú existenciu takých závažných skutočností, v dôsledku ktorých aj pri uplatňovaní zásady nezávislosti rozhodovania by mohli vzniknúť pochybnosti o nezaujatosti sudcu. K takejto situácii môže dôjsť len vtedy, ak je evidentné, že vzťah sudcu k danej veci, ich účastníkom, alebo ich zástupcom dosahuje takú intenzitu, že i napriek zákonom stanovej povinnosti sudca nebude môcť, alebo nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodnúť. Zákon teda zakladá vylúčenie sudcu na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny pohľad na vylúčenie sudcu; na to, aby bol sudca vylúčený, nemôžu postačovať pochybnosti o možnej zaujatosti. Sudcov pomer k účastníkom, ich zástupcom, alebo osobám zúčastneným na konaní môže byť založený predovšetkým na príbuzenskom, alebo jemu obdobnom vzťahu, ktorému sa zároveň môže v konkrétnom prípade stáť vzťah priateľský, či naopak zjavne nepriateľský. Do úvahy prichádza i vzťah ekonomickej závislosti. Uplatnená námietka zaujatosti pre pomer sudcu k veci musí byť v príčinnej súvislosti s predmetom daného konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 20. júla 1999).

30. U vec prejednávajúcej sudkyne súdu prvej inštancie I. L. však v konkrétnostiach z tvrdení odvolateľa nevyplýva a odvolací súd tiež z obsahu spisu nezistil žiadnu z okolností, ktorá by ju vo svetle diskvalifikovala z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci z hľadiska pochybnosti o jej nezaujatosti, či už zo subjektívneho, alebo objektívneho hľadiska. Námietka odvolateľa je formulovaná len všeobecne, bez konkretizovania rodinných, priateľských, či iných väzieb medzi sudkyňou a žalobcom, či ňou a osobami, tvrdené intervencie ktorých (bližšie žalovaným nešpecifikovaných) mali/mohli sudkyňu o okolnostiach veci inak, ako zo súdneho spisu informovať, jej rozhodnutie ovplyvňovať a tiež absentuje formulovanie dôvodov, pre ktoré k tomu malo dôjsť (zo strany kolegov, pracovníkov katastra, či mesta), nevyplýva z nej kedy k tomu malo dôjsť, kedy sa to mal žalovaný dozvedieť a čo konkrétne, teda je formulovaná spôsobom, ktorý nie je spôsobilý objektivitu sudkyne ani v najmenšom spochybniť, naviac takto formulovaná námietka nespĺňa ani zákonom stanovené náležitosti.

31. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalovaný už v priebehu konania objektivitu zákonnej sudkyne, či osôb, ktoré sa na konaní zúčastňovali spochybňoval, avšak identicky ako v tomto prípade, jeho námietky nespĺňali predpísané náležitosti, preto na ne nebolo prihliadané.

32. Odvolací súd tak len opätovne duplikuje, že meradlom hodnotenia objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka konania, či jeho ničím nepodložené domnienky. Spochybňovanie objektivity zákonného sudcu len vo všeobecnej rovine, tak ako to verbalizuje odvolateľ, t.j. bez bližšieho konkretizovania možného pozitívneho/negatívneho vzťahu k žalovanému, či žalobcovi, či k jeho právnemu zástupcovi, či subjektom úradov, ktoré vo všeobecnosti uvádza odvolateľ, tiež pri absencii predloženia akéhokoľvek dôkazu na takéto aj prípadne produkované tvrdenie (v tomto prípade absentovalo), nie je takto ničím objektivizované a vo výsledku tak nespôsobilé k vylúčeniu zákonnej sudkyne súdu prvej inštancie z konania a rozhodovania vo veci, či spochybneniu jej objektivity.

33. Odvolateľom produkované skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoj subjektívny názor o zaujatosti zákonnej sudkyne, nie sú vyžadovaným spôsobom konkretizované a tak bez ďalšieho zostávajú len v rovine ničím nepodložených, naviac nekonkretizovaných tvrdení. Pokiaľ objektivitu sudkyne ťažiskovo spochybňuje odvodzujúc ju od procesného postupu súdu, či od samotného spôsobu, ako súd prvej inštancie rozhodol o žalobe, nejde o okolnosti, ktoré sú spôsobilým dôvodom na vylúčenie sudcu ( ), tieto sú spôsobilé k preskúmaniu z hľadiska správnosti len vo vzťahu k iným odvolacím dôvodom.

34. Posúdením namietaných skutočností tak odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska nich nedošlo k naplneniu uplatneného odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. .

35. Ako neopodstatnené vyhodnotil tiež odvolací súd námietky žalovaného, ktoré podľa jeho názoru indikujú k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, v konkrétnosti neumožnenie mu realizovania jeho procesných oprávnení, vydanie uznesenia o skončení dokazovania o odvolaní, voči ktorému naviac nemalo byť rozhodnuté, nečinnosť súdu vo vzťahu k jeho žiadosti o odročenie pojednávania nariadeného za účelom vyhlásenia rozsudku (súd nielenže toto neodročil, ale mu ani na jeho žiadosť neodpovedal), nekonanie vo veci ním podaného návrhu na nariadenie NO zo dňa 19.03.2025 doručeného súdu dňa 20.03.2025 a tiež v konečnom dôsledku možno z jeho podaní vyabstrahovať, že porušenie tohto práva vzhliada aj v spôsobe, akým sú vo veci rozhodol.

36. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci v porušení zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Právo na súdnu ochranu podľa SR každému garantuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov pred súdom, vrátane práva podať návrh, predkladať dôkazy a využívať všetky procesné prostriedky na presadenie svojich nárokov, pričom o zásah do tohto práva by sa mohlo jednať napríklad vtedy, ak by súd znemožnil účastníkovi uplatniť nárok pred súdom, konal nespravodlivo alebo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov, predlžoval konanie bez opodstatneného dôvodu a podobne.

37. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces, okrem práva domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu), je aj právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorá okrem iných procesných záruk kladie dôraz aj na zachovanie kontradiktórnosti konania a ,,rovnosti

zbraní“ (). Podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou ,,rovnosťou zbraní“ je, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na ,,protiargumenty“ protistrany. Osobitne to platí v sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný, kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania (). Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že princíp rovnosti zbraní ako jeden z prvkov širšej koncepcie spravodlivého konania vyžaduje, aby každému účastníkovi bola daná primeraná možnosť predniesť svoj prípad za rovnakých podmienok (napr. rozhodnutie vo veci De Haes a Gijsels proti Belgicku z 24. februára 1997).

38. V posudzovanej veci po preskúmaní námietok odvolateľa dospel odvolací súd k záveru, že žiadna z vyššie uvedených skutočností, či procesných postupov spôsobilých k záveru o naplnení dôvodu na odvolanie uvedeného v ust. z obsahu spisu nevyplynula.

39. V konkrétnosti nemožno súhlasiť s odvolateľom, že mu nebolo umožnené realizovať jeho procesné oprávnenia, že boli porušené jeho práva vydaním uznesenia o skončení dokazovania o jeho odvolaní, voči ktorému naviac nebolo rozhodnuté (príp. že súd vo veci rozhodol napriek tomu, že nepredložil jeho odvolanie voči tomuto uzneseniu na rozhodnutie odvolaciemu súdu a pod.).

40. Podľa a strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

41. Podľa až 3 strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

42. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, ktoré konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Ustanovenie zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán a to povinnosť tvrdiť. Schopnosť strany uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký obsah je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Skutkové tvrdenia sú obsahom jednotlivých procesných úkonov strán sporu, ktoré majú formu písomných podaní, či ústnych prednesov. Z hľadiska pravidiel o koncentrácii konania je želateľné, aby všetky skutkové tvrdenia boli obsiahnuté a) ak ide o žalobcu, tak v žalobe a vo vyjadrení žalobcu podľa , b) ak ide o žalovaného, tak vo vyjadrení žalovaného k žalobe podľa a vo vyjadrení žalovaného podľa . Skutkové tvrdenia predložené neskôr (napr. vo forme ústnych prednesov na pojednávaní) je potrebné ospravedlniť tým, že ich strana sporu nemohla predložiť už skôr (napr. novým skutkovým tvrdeniam sa reaguje na skutočnosť, ktorá vyšla najavo až z dôkazu vykonaného na pojednávaní); inak na ne súd nemusí prihliadnuť (). Materiálny korektív v tomto smere však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Jeho účelom je v rozumnej miere zmierniť prísne formálne následky nesplnenia povinnosti tvrdiť (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. , komentár, C. H. Beck, 2016, 569 s.). Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi, pretože nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia, alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany hodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky.

43. Zákonná koncentrácia konania je objektívna časová hranica v civilnom sporovom procese, počas ktorej môžu strany predkladať dôkazy a tvrdenia (prostriedky procesného útoku a obrany). Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno v zmysle tejto zásady uplatniť najneskôr do

vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí ( ). Po tomto momente na ne súd nemusí prihliadnuť. Tento inštitút zabezpečuje rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania.

44. V okolnostiach tejto veci z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný mal vytvorený plnohodnotný priestor a podmienky na to, aby v tejto veci mohol prostriedky procesnej obrany, ktoré mu zákon umožňuje, produkovať. Žaloba spolu s jej doplnením a pripojenými listinami vrátane obsiahleho poučenia o jeho procesných oprávneniach a povinnostiach, o.i. vrátane aj poučení o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania (, , ) bola žalovanému riadne doručená (prevzal ju podľa doručenky dňa 20.03.2023) zároveň s výzvou na možnosť písomne sa k žalobe vyjadriť, v reakcii na čo aj žalovaný svoje vyjadrenie k nej produkoval. Konanie prebiehalo pred súdom prvej inštancie od podania žaloby dňa 30.12.2022 do doby vyhlásenia rozsudku vo veci dňa 10.04.2025 (teda takmer dva a pol roka), vo veci boli nariadené pojednávania v poradí prvé dňa 04.09.2023, predposledné na ktorom bolo vyhlásené dokazovanie za skončené dňa 20.03.2025, na ktoré bol žalovaný riadne predvolaný, tiež sa žalovaný týchto osobne zúčastnil, mal možnosť sa k podaniam žalobcu, jeho tvrdeniam, či produkovaným dôkazom vyjadriť, či klásť mu otázky, v rámci tohto obdobia mal komfortný priestor, aby na strane druhej aj on mohol produkovať tvrdenia či dôkazy (čo tiež využíval, i keď je pravdou, že tieto v ťažiskovej časti nesúviseli s predmetom konania, ale s iným súdnym konaním o neplatnosti dobrovoľnej dražby, či prostredníctvo nich spochybňoval vlastníctvo bytov v susednom bytovom dome, spôsob jeho nadobudnutia, i keď táto otázka predmetom posudzovania nebola), pričom je z procesného postupu súdu zrejmé, že dokonca zo strany súdu ani nebol v tomto smere obmedzovaný sudcovskou koncentráciou konania a to až do dňa konania pojednávania 20.03.2025, kedy ho poučil súd pre množstvo produkovaných podaní označovaných ako protispoločenská činnosť, či pochybenia, že na tieto už pre zásadu uvedenú v ust. nebude prihliadať, na ktorom zároveň vyhlásil dokazovanie uznesením za skončené, čomu predchádzala výzva stranám na vyjadrenie sa, či majú návrhy na doplnenie dokazovania, v reakcii na čo žalobca uviedol, že tieto nemá a žalovaný len uviedol, že nesedia výmery parciel, žiadne návrhy na vykonanie dokazovania však neprodukoval. Za tohto stavu potom súd prvej inštancie nepochybil, ani žalovaného na jeho procesných právach nemal ako ukrátiť, ak po dva a pol ročnom trvaní sporu, pri absencii návrhov na doplnenia dokazovania z jeho strany, ukončil proces zhromažďovania a vykonávania dôkazov ( ) a vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené, prejdúc kontinuálne do poslednej fázy konania pred súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že odročil pojednávanie na deň 10.04.2025 za účelom vyhlásenia rozsudku (ktorý postup mu umožňuje ust. veta druhá ).

45. Vo vzťahu k odročeniu pojednávania na vyhlásenie rozsudku (k čomu došlo na pojednávaní dňa 20.03.2025 a odročené bolo na 10.04.2025) identicky nemožno súdu prvej inštancie nič vytknúť, keďže tento postup mu umožňuje už zmienené ust. veta druhá a realizované bolo správne v zákonom stanovenej max. 30-dňovej lehote. Pri jeho vyhlásení (o odročení pojednávania) bol žalovaný osobne prítomný, pričom nevzniesol žiadnu námietku ohľadne tohto termínu v spojitosti s plánovaným zákrokom (jeho existenciu ako prekážku účasti na vyhlásení rozsudku netvrdil). Je pravdou, že dňa 31.03.2026 bolo súdu doručené jeho e-mailové podanie, ktorým žiadal preložiť termín vyhlásenia rozsudku odôvodňujúc to tvrdením, že v deň vyhlásenia rozsudku (10.04.) má plánovaný operačný zákrok a priložil kópiu „nálezu“ vystaveného pravdepodobne Univerzitnou nemocnicou Bratislava, v ktorom je uvedené, že je žalovaný „objednaný na ms na 10.04.2025“, z ktorého však nie je zrejmé kedy (v ktorý deň) a ktorým lekárom bol tento vystavený (tieto údaje sú žalovaným začiernené) a doposiaľ ani nie je zrejmé, či v tento deň žalovaný aj reálne akýkoľvek zákrok podstúpil, kedy mu bol indikovaný (či vedel o ňom už v čase odročovania pojednávania), a v jeho žiadosti ani nie je uvedené, kedy by mu zdravotný stav umožňoval sa pojednávania za účelom vyhlásenia rozsudku v rámci zákonných limitov 30 dní zúčastniť. Nie je zároveň pravdou tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie na jeho žiadosť neodpovedal, keďže zo spisu vyplýva, že na prichádzajúci jeho e-mail mu bola v reakcii zaslaná odpoveď () súdu o nemožnosti vyhovenia jeho žiadosti práve s ohľadom na lehotu uvedenú v ust. veta druhá s tým, že v danej situácii sa tiež vzhľadom na povahu tohto postupu nepoužijú ustanovenia o odročení pojednávania aplikované v iných prípadoch. Keďže proces dokazovania bol ukončený a súd prvej inštancie bol limitovaný lehotou uvedenou v ust. veta druhá (ktorý postup zvolil na pojednávaní 20.03.2025) nepochybil, ak rozsudok vo veci aj v daný deň napriek neprítomnosti žalovaného vyhlásil. Pokiaľ skutočne žalovanému znemožňovali účasť na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, zdravotné dôvody (realizácia zákroku nebola následne v spise doložená), mal možnosť si realizáciu svojho práva byť prítomný vyhláseniu rozsudku a oboznámeniu sa s jeho dôvodmi priamo na pojednávaní zabezpečiť prostredníctvom splnomocneného zástupcu (tiež

odborne spôsobilého) a pokiaľ to nevyužil, nie je možné to pripísať na ťarchu súdu v situácii, keď bol tento limitovaný predpísanou lehotou na vyhlásenie rozsudku a samotný žalovaný mu ani naviac neoznámil v rámci nej obdobie, kedy by mu zdravotný stav umožňoval pojednávania sa zúčastniť (pri absencii tiež dokladu od lekára o tom, v ktorých dňoch bol z účasti zdravotne dôvodne diskvalifikovaný).

46. Keďže uznesenie o skončení dokazovania (tiež uznesenie o odročení pojednávania na vyhlásenie rozsudku) sú rozhodnutiami procesnej povahy, ktorými sa upravuje vedenie konania a v písomnej forme sa nevyhotovujú (sú obsiahnuté ako v tomto prípade v zápisnici z pojednávania) a nie je proti nim ani prípustné odvolanie (nie sú ani jedným z uznesení vymenovaných v ust. ), súd prvej inštancie nezasiahol do práv odvolateľa, ak odvolanie voči nim, následne žalovaným podané, predložil odvolaciemu súdu až spolu s odvolaním proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorý postup priamo predpisuje súdu , podľa ktorého platí, že ak je podané odvolanie proti procesnému rozhodnutiu (uzneseniu), proti ktorému nie je samostatné odvolanie prípustné, súd prvej inštancie toto odvolanie nepredloží odvolaciemu súdu hneď, ale až spolu s odvolaním proti rozhodnutiu vo veci samej (meritórnemu rozhodnutiu, napr. rozsudku), tak ako správne aj v tejto veci postupoval súd prvej inštancie. Rovnako nie je pravdou, že o samostatne podaných odvolaniach žalovaným voči uvedeným dvom rozhodnutiam nebolo doposiaľ rozhodnuté, keďže odvolací súd uznesením zo dňa 29.05.2026 pod sp. zn. tieto ako neprípustné odmietol ( ), ktoré rozhodnutie bolo tiež žalovanému doručované a je právoplatné. Zároveň v okolnostiach tejto veci (i keď tieto odvolania ako samostatne podané prípustné nie sú) odvolací súd so zreteľom na námietky, ktoré ich sprevádzajú, skúmal v rámci odvolania vo veci samej, či tieto procesné rozhodnutia boli spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej na neprospech žalovaného, dospejúc k jednoznačnému záveru, že k takému záveru v podmienkach tejto veci z dôvodov v predchádzajúcej časti uvedených spôsobilé nie sú. Ako už bolo uvedené vyššie, uznesenie o skončení dokazovania bolo vyhlásené za stavu, že ani samotný žalovaný návrhy na dokazovanie neprodukoval (preto nebol ani žiaden dôvod o.i. aj z hľadiska hospodárnosti vedenia konania) k inému postupu a so zreteľom na to, že žalovaný ani následne v odvolacom konaní neprodukoval žiadne novoty (skutočnosti či dôkazy), vo vzťahu ku ktorým by preukazoval (ale ani tvrdil) ich prípustnosť v odvolacom konaní z hľadiska ust. , nie sú prítomné okolnosti indikujúce k záveru, že vydanie týchto uznesení na neprospech žalovaného, bolo spôsobilé rozhodnutie vo veci akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť.

47. Oporu v spise nemá ani námietka žalovaného, že súd nekoná (nerozhoduje) vo veci ním podaného návrhu na nariadenie NO zo dňa 19.03.2025, doručeného súdu dňa 20.03.2025. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že podanie žalovaného, súčasťou ktorého v závere (posledná strana prvý odsek) bol aj návrh na nariadenie NO (doručeného súdu dňa 20.03.2025), zapísaný súdom ako samostatný návrh v osobitnom konaní vedenom pod sp.zn. z dôvodu, že prostredníctvom neho žalovaný žiada zabrániť procesu prebiehajúcej dobrovoľnej dražby, ktorá s predmetom tohto konania nesúvisí (čl. 539).

48. V konečnom dôsledku pokiaľ niektoré námietky žalovaného indikujú k tomu, že prostredníctvom nich porušenie práva na spravodlivý proces a súdnu ochranu vzhliada aj v spôsobe, akým sú vo veci rozhodol, tak stabilná rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr. sp. zn. , ). Preto ani spôsobom, akým súd prvej inštancie rozhodol o žalobe, nemohlo dôjsť k zásahu do vyššie uvedených práv žalovaného a naplneniu dôvodu na odvolanie uvedenému v ust. .

49. Následne odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu rozhodnutie z hľadiska jeho správnosti vo svetle vecných odvolacích námietok žalovaného vzťahujúcich sa k možnému naplneniu uplatnených dôvodov na odvolanie uvedených v ust. a (nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých je založené rozhodnutie).

50. Nesprávny skutkový záver (dôvod na odvolanie uvedený v ust. ) je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa kritérií daných ust. , vychádzajúc z ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.

Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor. 51. Nesprávne právne posúdenie veci (dôvod na odvolanie uvedený v ust. ) je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

52. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností odvolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného smerujúce voči vyhovujúcej časti rozhodnutia vo veci samej (výroku III.) nie sú spôsobilé privodiť v prospech neho priaznivejšie rozhodnutie, keďže nemajú oporu v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal tvrdeniami a dôkazmi produkovanými stranami v spore, tieto vykonal v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, následne ich vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. a zo správne zistených skutočností vyvodil tiež správne právne závery, na ktorých založil svoje rozhodnutie, aplikujúc tiež správnu právnu úpravu. Odvolací súd súhlasí s jeho závermi, na ktorých založil svoje vyhovujúce rozhodnutie o uplatnenom nároku, keďže tento vzal do úvahy k nároku sa vzťahujúce stanoviská strán sporu, tiež výsledky vykonaného dokazovania, preukázané skutkové okolnosti a ich vplyv na nároky strán a vychádzajúc z nich opodstatnene žalobe vyhovel, vykonajúc vyporiadanie podielového spoluvlastníctva so zreteľom na predpísané spôsoby a určujúce kritériá, čo indikovalo k potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu vo výroku III. podľa , ako aj v súvisiacom výroku IV., o trovách konania. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vzťahujúceho sa k veci samej, konštatuje správnosť v ňom uvádzaných dôvodov a v podrobnostiach na tieto odkazuje ( ), aby nadbytočne nereplikoval všetky pre strany známe fakty, spolu so správnou citáciou aplikovaných právnych predpisov. Odvolací súd nezistil, že by jeho závery boli neakceptovateľné, obsah spisového materiálu v predmetnom súdnom konaní zároveň pripúšťa posúdenie relevantných otázok tak, ako sú uvádzané súdom prvej inštancie.

53. Nad rámec dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné s prihliadnutím na obsah podaného odvolania žalovaného doplniť nasledovné: 54. Podľa , vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

55. Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

56. Ustanovenie upravuje zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu, ktoré prichádza do úvahy v prípade, ak podieloví spoluvlastníci nedosiahnu dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva. Súd (ako správne uvádza aj súd prvej inštancie) je viazaný návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva, no nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania, môže teda rozhodnúť o vyporiadaní aj iným spôsobom. Ak teda súd zruší podielové spoluvlastníctvo, je povinný spoluvlastníctvo aj vyporiadať, pričom je viazaný nasledovným záväzným poradím: 1/ rozdelenie veci, 2/ prikázanie veci jednému, alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu a 3/ nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. Zákon takisto určuje hľadiská, na ktoré je súd povinný prihliadať pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorými sú veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci. Nejde však o jediné a rozhodujúce hľadiská, súd prihliada i na iné okolnosti prípadu, rozhodujúcimi tak nebudú izolovane jednotlivé okolnosti, ale komplexne relevantné okolnosti vo svojom súhrne.

57. Rozdelenie veci je prvým a prednostným spôsobom vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, súd preto musí v prvom rade skúmať, či je vec možné reálne rozdeliť. Z praktického hľadiska bude tento spôsob vyporiadania vhodný najmä vtedy, ak každý zo spoluvlastníkov má záujem udržať si vlastnícke právo k veci, hoci len k jej určitej časti. Pokiaľ majú spoluvlastníci (jeden alebo viacerí) záujem svoj podiel predovšetkým speňažiť, bude vhodnejším spôsobom vyporiadania predaj veci a rozdelenie výťažku, prípadne prikázanie veci spoluvlastníkovi, ktorý má o vec záujem. O reálne rozdelenie pôjde iba vtedy, ak reálna deľba má za následok rozdelenie veci podľa podielov jednotlivých spoluvlastníkov, a preto sa v takomto prípade ani nevyžaduje majetkové vyporiadanie. Každý z bývalých spoluvlastníkov sa totiž stáva výlučným vlastníkom reálne rozdelenej veci. Vec musí byť deliteľná nielen z faktického hľadiska, ale aj z právneho. O reálnom rozdelení spoločnej veci nemožno uvažovať vtedy, ak by rozdelenie veci malo za následok, že rozdelená vec už nemôže slúžiť účelu, na ktorý je určená. Posúdenie deliteľnosti veci môže byť náročné najmä v prípade nehnuteľnosti. V prípade pozemku je potrebné zvážiť, či rozdelením pozemku nedôjde k drobeniu pozemku nad rámec uvedený v zákone, vziať do úvahy prístup ku komunikáciám a účelnosť technického spôsobu navrhovaného riešenia rozdelenia pozemku. Takisto treba prihliadať na tvar, celkovú plochu a veľkosť pozemku, ako aj jeho zastavanosť stavbami. Cieľom je dosiahnuť stav, keď by aj po rozdelení pozemku mohli bývalí spoluvlastníci dobre užívať jednotlivé pozemky. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci nie je možné bez geometrického plánu, na ktorom je vyznačené rozdelenie predtým spoločnej parcely, parcelné čísla nových parciel, ich výmera a vlastník. Prekážkou reálneho rozdelenia pozemku nie je skutočnosť, že po rozdelení možno jednotlivé pozemky užívať len s určitými obmedzeniami. Výsledkom delenia nemusí byť optimálne riešenie a skutočnosť, že pri budúcom užívaní pozemkov treba predpokladať s určitými faktickými alebo právnymi obmedzeniami, nie je významná, keďže k vzniku určitých obmedzení dochádza prakticky pri každom delení pozemku, a to už len z dôvodu zmenšovania veľkosti pozemku. Ak reálne rozdelenie veci nie je možné, môže súd vyporiadať spoluvlastníctvo v poradí druhým z preferovaných spôsobov

- prikázaním veci jednému, alebo viacerým spoluvlastníkom do ich vlastníctva. Predpokladom tohto spôsobu je skutočnosť, že vlastník veci má záujem stať sa vlastníkom celej veci, resp. spoluvlastníkom s iným. Tento spôsob vyporiadania predpokladá majetkové vyporiadanie s tými, ktorí prestávajú byť vlastníkmi. Prikázanie veci tretej osobe nie je možné.

58. Z dokazovania vyplynulo, že tak žalobca, ako aj žalovaný sú (okrem iných vlastníkov) vlastníkmi bytov nachádzajúcich sa v obytnom dome s.č. č. XXXX zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. D., ako aj podielov na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu.

59. Žalobca a žalovaný sú zároveň podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností (pozemkov) zapísaných na LV č. XXXXX, vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom pre k. ú. D., a to parcely registra C č. 1528/257 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 522 m2 a parcely registra C č. 1528/313 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 72 m2 a to žalobca v majoritnom podiele 22/24 (ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.08.2021 a kúpnej zmluvy zo dňa 31.10.2022 nezávisle od vlastníctva bytu) a žalovaný v menšinovom podiele 2/24 (ktorý nadobudol na základe rozhodnutia o dedičstve rovnako nezávisle od vlastníctva bytu). Ostatní vlastníci bytov v bytovom dome s.č. XXXX v týchto pozemkoch spoluvlastnícke podiely nemajú.

60. Z kópie katastrálnej mapy, ktorá je súčasťou spisu vyplýva a medzi stranami ani sporným nie je, že pozemok parc. č. 1528/257 bezprostredne prilieha k pozemku, na ktorom stojí bytový dom súp. č. XXXX, vo vzťahu ku ktorému tento nemá charakter priľahlého pozemku v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ako posúdil súd prvej inštancie a strany tento záver ani nespochybnili, nakoľko strany nenadobudli podiel na tomto pozemku v súvislosti s nadobudnutím bytu v bytovom dome súp. č. XXXX, ale na základe osobitných nadobúdacích titulov (kúpne zmluvy, osvedčenie o dedičstve). Tento pozemok ako vyplýva z predloženej fotodokumentácie je spevnenou plochou; dvorom, či parkoviskom (s prístupom na verejnú komunikáciu), ktorá spevnená plocha však nie je z hľadiska občianskoprávnych vzťahov stavbou, ale je súčasťou pozemku. V prípade pozemku parc. č. 1528/313, ktorý sa nachádza bezprostredne za pozemkom 1528/257, tak jeho výmera je vyčerpaná stavbami garáží bez súpisného čísla, bez evidovania vlastníctva k nim v katastri nehnuteľností. Žalobca tvrdil, že užíva a vlastní garáž stojacu samostatne vedľa uvedených garáží (i keď vlastníctvo nemá evidované v katastri). Žalovaný je minoritným podielovým spoluvlastníkom v štyroch týchto garážach bez súpisného čísla na základe rozhodnutia o dedičstve a to v podiele 2/24.

61. Geometrickým plánom vypracovaným SÚKROMNÁ GEODÉZIA TRENČÍN, s. r. o., č. 36335924-174-23 zo dňa 03.11.2023, overeným Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom dňa 13.11.2023 pod č. 1503/23 boli z parcely KNC č. 1528/257 vytvorené dva samostatné a funkčné pozemky a to novovzniknutý pozemok parcela registra C č. 1528/257, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 478 m2 a novovzniknutý pozemok parcela registra C, parc. č. 1528/345, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 44 m2.

62. Znaleckým posudkom č. 35/2021 vypracovaným znalcom A. I. G., ktorý predložil žalobca, bola stanovená všeobecná hodnota parcely č. 1528/257 vo výške 36.905,40 eur a parcely registra C č. 1528/313 vo výške 5.090,40 eur.

63. Návrhom na zrušenie spoluvlastníctva a na vzájomné vyporiadanie zo dňa 20.09.2021 žalobca navrhol žalovanému zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX pre k. ú. D., a to k pozemku parcela registra C č. 1528/257 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 522 m2 a k pozemku parcela registra C č. 1528/313 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 72 m2 tak, že tieto nehnuteľnosti nadobudne do výlučného vlastníctva žalobca a žalovanému vyplatí náhradu jeho podielov v nich.

64. Keďže v priebehu konania nebolo sporným, že k dohode v otázke zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva k dvom dotknutým pozemkom nedošlo, súd prvej inštancie správne, keďže nezistil dôvod, pre ktorý by malo byť spoluvlastníctvo zachované (strany ho tiež ani netvrdili), toto zrušil a v zákonom stanovenom poradí skúmal spôsob jeho vyporiadania (t.j. v záväznom poradí danom ust. aj bez ohľadu na stranami navrhovaný spôsob, keďže správne uzavrel, že v tomto smere nie je viazaný žalobou). Primárne sa preto zaoberal otázkou, či vyporiadavané nehnuteľnosti sú reálne deliteľné a to z hľadiska všetkých do úvahy prichádzajúcich aspektov.

65. Pokiaľ ide o pozemok parc. č. 1528/257, odvolací súd sa identifikuje s názorom súdu prvej inštancie, že tento je reálne deliteľnou vecou, ktorý záver nakoniec nespochybňuje ani samotný odvolateľ. Sporným zostáva len spôsob jeho reálneho rozdelenia. Žalovaný totiž požaduje napriek tomu, že je len jeho zásadne menšinovým vlastníkom (podiel 2/24 oproti žalobcovým 22/24) jeho rozdelenie na dve cca rovnaké polovice, k čomu však ani podľa názoru odvolacieho súdu v okolnostiach tejto veci nie je udržateľný dôvod. S prihliadnutím totiž na prístup novovytvorených pozemkov k verejným komunikáciám, účelnosti ich využitia, predloženým geometrickým plánom navrhovaného riešenia rozdelenia pozemku za rešpektovania veľkosti podielov spoluvlastníkov, tvaru pozemku, celkovú plochu a veľkosti pozemku, ako aj jeho (ne)zastavanosť stavbami, odvolací súd zastáva názor, že jeho reálnym rozdelením v zmysle geometrického plánu SÚKROMNÁ GEODÉZIA TRENČÍN, s. r. o., č. 36335924-174-23 zo dňa 03.11.2023, overeného Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom dňa 13.11.2023 pod č. 1503/23, keďže takto vzniknú dva samostatné, funkčné pozemky oba majúce prístup z verejnej komunikácie, ktorým rozdelením bude rešpektovaný a zachovaný aj prístup žalovaného ku garážam (postaveným na nadväzujúcom priľahlom pozemku parc. č. 1528/313) bez súpisného čísla, ktorých je podielovým spoluvlastníkom v podiele 2/24, bude tiež naplnený cieľ, že aj po rozdelení pozemku budú môcť bývalí spoluvlastníci dobre a účelne užívať jednotlivé pozemky a preto nie je dôvod žalovaným navrhovaným riešením ukracovať majoritného vlastníka na jeho spoluvlastníckych podieloch. Súd preto zrušené podielové spoluvlastníctvo k pozemku parc. č. 1528/257 správne vysporiadal zohľadniac všetky určujúce kritériá tak, že tento rozdelil podľa vyššie uvedeného geometrického plánu a každému zo spoluvlastníkov prikázal do výlučného vlastníctva novovzniknutý pozemok. Pokiaľ ide o (ne)komfortný prístup ku všetkým garážam, na ktorý poukazuje žalovaný, tak výsledkom delenia nemusí byť optimálne riešenie a skutočnosť, že pri budúcom užívaní pozemkov treba predpokladať určité obmedzenia, nie je významná, keďže k ich vzniku dochádza prakticky pri každom delení pozemku, a to už len z dôvodu zmenšovania jeho veľkosti. Potrebný nevyhnutný vstup do garáží okrem prístupu cez novovytvorený pozemok (pokiaľ by nepostačoval) je riešiteľný aj prostredníctvom iného právneho inštitútu, ktorý môžu využívať majoritní vlastníci garáží (tým aj žalovaný), ktorí nikdy spoluvlastníckym podielom na pozemku nedisponovali.

66. Bez dopadu na správnosť vyššie uvedených záverov (o správnosti vyporiadanie uvedeného pozemku) je tiež námietka žalovaného, že na dotknutom pozemku parc. č. 1528/257 sa nachádza aj stavba, za ktorú považuje spevnením upravenú plochu pozemku (ktorú označuje tiež ako prístupovú vnútroblokovú komunikáciu), ktorej, ako tvrdí, žalobca nie je vlastníkom. Nad rámec toho, že s touto

námietkou sa vysporiadal už súd prvej inštancie, odvolací súd len duplikuje a dodáva, že z predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že predmetný pozemok je povrchom upravený na spevnenú plochu, ktorá je dvorom, prípadne parkoviskom (plochou na státie áut), ktorá z hľadiska občianskoprávnych vzťahov je súčasťou pozemku a nie osobitnou stavbou stojacou na pozemku a pokiaľ žalobca nadobudol podiel na takto spevnením upravenom pozemku (nepochybne majoritný), nadobudol logicky tento podiel v stave pozemku podľa jeho vonkajšej úpravy, v okolnostiach tejto veci v stave spevnenej plochy, preto osobitné vyporiadavanie takto spevnenej plochy, ktorú označuje žalovaný ako samostatnú stavbu (nad rámec vyporiadavaného pozemku, ktorého je súčasťou), nemá opodstatnenie. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádza, že pod časťou pozemku majú byť tiež rozvody a kanalizácie a žiada prikázať do svojho vlastníctva plochu, pod ktorou sa tieto majú nachádzať, tak opomenul preukázať jednak ich existenciu, ich situovanie, vlastníctvo, ako aj právny dôvod, pre ktorý by práve plocha nad nimi mala vlastnícky byť prikázaná jemu.

67. Pokiaľ ide o druhý pozemok a to parc. č. 1528/313, aj v tomto prípade súd prvej inštancie správne posúdil, že vzhľadom na veľkosť podielu žalovaného, ktorému by po prípadnom rozdelení vznikol pozemok reálne nevyužiteľný o výmere 6 m2, nie je tento pozemok reálne deliteľný, čo bol zákonný dôvod, pre ktorý vo vzťahu k nemu správne súd pristúpil v poradí k ďalšiemu zákonnému spôsobu jeho vyporiadania, a to k jeho prikázaniu do vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu. Pravdou je, že na tomto pozemku stoja štyri garáže bez súpisného čísla, v ktorých spoluvlastnícky podiel vo výške 2/24 má aj žalovaný. O nadobudnutie tohto pozemku do výlučného vlastníctva v limitoch zákonnej koncentrácie konania prejavil záujem len žalobca. Žalovaný v princípe s týmto súhlasil, avšak zároveň požadoval, aby od neho žalobca odkúpil aj jeho spoluvlastnícky podiel v garážach bez súpisného čísla, o čo však žalobca záujem neprejavil (o odkúpenie podielu v garážach). Zároveň žalovaný netvrdil, že tieto garáže užíva, či mieni tieto niekedy reálne užívať. V súvislosti so svojimi nárokmi na nájomné dokonca žalovaný uvádzal, že tieto garáže užíva žalobca. Keďže o nadobudnutie žalovaného podielu v predmetnom pozemku za náhradu prejavil záujem len žalobca, súd prvej inštancie mu správne tento prikázal do výlučného vlastníctva a zároveň na vyrovnanie podielu žalovaného mu uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 424,20 eur, ktorá suma vyplynula zo stanovenej všeobecnej hodnoty tohto pozemku znaleckým posudkom A. I. G.. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil s posudkom stanovenou hodnotou vyporiadavaného pozemku, mal možnosť v tomto smere produkovať dôkazy o jeho odlišnej hodnote, prípadne navrhnúť ich vykonanie, v ktorom smere však bol pred súdom prvej inštancie nečinný, preto ani nemohol očakávať iné, ako to, že súd bude vychádzať pri vyporiadaní z hodnoty, ktorá vyplynula zo žalobcom predloženého, kvalifikovane nespochybneného znaleckého posudku.

68. Vo vzťahu k nedostatku účinnej procesnej aktivity žalovaného odvolací súd poukazuje na to, že sporové konanie je ovládané hlavne princípom prejednacím a princípom kontradiktórnosti, ktoré predurčujú, že ťarchu a zodpovednosť za výsledok konania nesú strany sporu. Medzi povinnosti procesných strán v sporovom konaní patrí predovšetkým tvrdenie rozhodných skutočností a navrhovanie dôkazov (tzv. povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť), ktorými poskytujú informácie potrebné pre rozhodnutie. V zásade platí, že dôkazné bremeno má ten, komu je podľa hmotného práva na prospech existencia určitej skutočnosti. Ak tak strany nevykonajú, potom postihne tú stranu, ktorá je povinná potrebné tvrdenie vykonať, či dôkazy produkovať nepriaznivý procesný následok spočívajúci v tom, že súd rozhodne v jej neprospech. V tomto smere možno poukázať aj na názor najvyššej súdnej autority, vychádzajúc z ktorého „účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov“ (porovnaj uznesenie NS SR, sp. zn. zo dňa 28.03.2012). Zákon teda určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie, čo v okolnostiach tejto veci dopadá na žalovaného, ktorý síce nepovažoval znaleckým posudkom určenú všeobecnú hodnotu vyporiadavanej nehnuteľnosti za správnu, avšak na svoje tvrdenie žiaden dôkaz nepredložil.

69. K spochybneniu správnosti vyššie uvedeného posudku nie je spôsobilou ani námietka žalobcu, že znalec zároveň neohodnotil štyri garáže v podielovom spoluvlastníctve žalovaného s jeho príbuznými, ktoré na pozemku sú postavené. Predmetné garáže totiž predmetom vyporiadania v tejto veci nie sú, preto stanovenie ich hodnoty pre potreby tohto konania je bezpredmetné. Pokiaľ žalovaný až v odvolacom konaní prejavil záujem o nadobudnutie pozemku, na ktorom garáže stoja, do svojho

vlastníctva, ide o novotu, ktorej prípustnosť podľa nepreukázal, preto odvolací súd na tento novo sformulovaný nárok neprihliadal.

70. Pokiaľ ide o nároky žalovaného na zaplatenie nájomného, či náhradu škody voči žalobcovi, vznášané pred súdom prvej inštancie, na ktoré poukazuje a ich uspokojením podmieňuje vyporiadanie spoluvlastníctva aj v odvolacom konaní, posudzovanie ich dôvodnosti čo do základu, alebo výšky nie je predmetom tohto konania, keďže súdom prvej inštancie boli tieto nároky vylúčené na samostatné konanie, z ktorého dôvodu sa nimi odvolací súd nezaoberal.

71. V konečnom dôsledku vo vzťahu k podaniam žalovaného produkovaným pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolaní, obsahujúcimi tvrdenie, že bol v súvislosti s nadobúdaním bytov porušený o súdnej rehabilitácii, kupcami bytov porušený o reštitúcii bytov, na čo poukazoval aj prostredníctvom ním predkladaných listín, na základe ktorých podľa jeho názoru je LV č. XXXX falšovaný, tiež podľa neho nezákonný postup vlastníkov pri rekonštrukcii tohto bytového domu, tiež tvrdenia o nezákonne voči nemu vedeného dražobného konania, či skutočnosť, že mal byť ako 59 ročný nezákonne prepustený zo zamestnania a k týmto tvrdeniam masívne produkovaným listinám, tak súd prvej inštancie, ako ani odvolací súd v rámci odvolacieho konania sa nimi nezaoberal, keďže posúdenie týchto otázok vzhľadom na predmet konania nebolo opodstatnené.

72. Záverom k odvolacím námietkam žalovaného, pokiaľ ide o ním produkované nové skutkové tvrdenia, či pripájanie ďalších listín v odvolaní, čo je subsumovateľné pod dôvod na odvolanie uvedený v ust. (dotváranie skutkového stavu novotami), tieto by mohli byť predmetom posudzovania len v prípade, ak by žalovaný bol zároveň preukázal ich prípustnosť z hľadiska zákonných predpokladov daných ust. (len vtedy by bolo možné sa zaoberať aj ich spôsobilosťou ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia), vo vzťahu k tejto svojej povinnosti však žalovaný zostal plne nečinný, z ktorého dôvodu tieto novoty v odvolacom konaní neboli spôsobilé k ich pripusteniu. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že naviac v ťažiskovej časti ani s predmetom konania nesúvisia.

73. Sumárne tak odvolacie námietky žalovaného neboli spôsobilé privodiť v prospech neho priaznivejšie rozhodnutie, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo výroku III. ako v celom rozsahu vecne správne za použ. potvrdil, dospejúc tiež k záveru o správnosti rozhodnutia tiež v časti náhrady trov konania (výrok IV.), ktoré je správne založené na úspechu žalobcu. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k zmene, či k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

74. Odvolací súd v konečnom dôsledku rozhodol aj o trovách odvolacieho konania a to podľa , a tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu voči žalovanému v rozsahu 100 %.

75. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie podľa samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

76. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).