Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/78/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v spore žalobkyne: A. B., C. XX.XX.XXXX, D. E. C. F. XX, proti žalovanému: G. H., C. XX.XX.XXXX, D. E. C. F. XXX, zastúpenému spoločnosťou: VESTENICKÁ & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Ševčenkova 5, Bratislava, IČO: 50 217 020, o zaplatenie 10.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -102 zo dňa 16. júna 2026 – II. výrok, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom konanie zastavil, II. výrokom priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, III. výrokom vracia žalobkyni po právoplatnosti uznesenia prostredníctvom Slovenská pošta, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, krátený súdny poplatok vo výške 140 eur zaplatený na základe platobného predpisu č. S21-290725-0035. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , , , , v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,P“), , , o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Vecne dôvodil tým, že konanie zastavil, keď akceptoval späťvzatie žaloby v celom rozsahu a to bez potreby súhlasu žalovaného, keďže k späťvzatiu došlo skôr ako sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie. Podľa prvoinštančný súdu v danom prípade nešlo zo strany žalobkyne o reakciu na správanie žalovaného, a preto treba pričítať procesné zavinenie žalobkyni. V súvislosti so žiadosťou žalobkyne o rozhodnutie o náhrade trov v zmysle konštatoval, že žalobkyňa netvrdila a ani nepreukázala existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Poukázal na to, že samotná skutočnosť, že žalobkyňa ako poplatník bola čiastočne oslobodená od platenia súdneho poplatku, nezakladá bez všetkého dôvod pre použitie ustanovenia (rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. , sp. Ústavný súd SR sp. zn. ). Keďže súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa podľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania, podľa priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v plnom rozsahu. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku, keďže k späťvzatiu žaloby došlo ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej a vrátil žalobkyni ňou zaplatený súdny poplatok za žalobu krátený o 10,- eur cestou prevádzkovateľa systému vo výške 140,- eur.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobkyňa výlučne II. výroku (o náhrade trov konania), ktorým navrhla (podľa obsahu) zmenu napadnutého výroku (nepriznaním náhrady trov konania žalovanému) s poukazom na . Argumentovala tým, že priznanie trov konania podvodníkovi žalovanému, ktorý žalobkyni neuhradil ani kúpnu cenu nehnuteľnosti 10.000,- eur považuje za

mimoriadne neprofesionálne a nedôstojné. V dobrej viere predala nehnuteľnosť žalovanému, ktorý zneužil dôveryhodnosť jej a jej nebohého manžela, keď nevyplatil kúpnu cenu. Okresný súd nekonal, nevyzval arogantného žalovaného ešte v roku 2023 a spôsoboval prieťahy v konaní, tak bolo nutné podať novú žalobu. Odmieta platiť akékoľvek trovy konania nemorálnemu žalovanému.

3. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobkyne uviedol, že uznesenie v napadnutom výroku o náhrade trov konania navrhuje ako vecne správny potvrdiť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Napadnutý výrok zodpovedá ustanoveniu a ustálenej rozhodovacej praxi. Predmetom odvolacieho prieskumu nie je existencia, splatnosť ani dôvodnosť tvrdenej pohľadávky z kúpnej zmluvy, ale iba procesná zodpovednosť za zastavenie konania a prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa . Tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých jej žalovaný neuhradil kúpnu cenu, zneužil jej dôveru alebo konal nemorálne, smerujú k meritórnemu posúdeniu pôvodne uplatneného nároku. Žalobkyňa aj v odvolaní tvrdí, že jej žalovaný kúpnu cenu neuhradil, čo logicky vylučuje záver, že by dôvodom späťvzatia žaloby bolo následné splnenie povinnosti žalovaným. Ani tvrdené prieťahy alebo žalobkyňou tvrdení nesprávny postup okresného súdu nemôžu založiť procesnú zodpovednosť žalovaného za zastavenie konania. Žalovaný bol nútený reagovať na žalobu, zabezpečiť si právne zastúpenie a uplatniť procesnú obranu, vrátane námietky premlčania a námietok týkajúcich sa aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Právnym základom výnimočného nepriznania náhrady trov je výlučne , ktoré predstavuje výnimku zo zásady procesnej zodpovednosti a možno ho použiť iba vtedy, ak sú preukázané konkrétne a výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa a nie je jeho účelom automaticky zbaviť neúspešnú alebo procesne zodpovednú stranu povinnosti nahradiť trovy konania len preto, že svoj nárok subjektívne považuje za morálne alebo právne opodstatnený. V odvolaní žalobkyňa neuvádza ani nepreukazuje žiadne konkrétne osobné, majetkové, sociálne alebo iné výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali použitie . Hodnotiace tvrdenia žalobkyne o žalovanom, jeho právnom zastúpení a o postupe okresného súdu nepredstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa a nemajú vecnú súvislosť s posúdením procesnej zodpovednosti za zastavenie konania. Významné je, že medzi totožnými stranami už prebiehalo konanie o zaplatenie rovnakej sumy 10.000,- eur s príslušenstvom pod sp. zn. , ktoré bolo po späťvzatí žaloby žalobkyňou zastavené a žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 17.09.2025 bol napadnutý výrok o trovách konania potvrdený, ktoré sa týkalo totožných strán, rovnakého peňažného nároku a porovnateľnej procesnej situácie, preto jeho závery predstavujú významné interpretačné východisko aj pre rozhodnutie v tejto veci). Žalobkyňa bola už pred začatím predmetného konania alebo pokračovaním v predmetnom konaní oboznámená s tým, že späťvzatie žaloby bez splnenia nároku žalovaným zakladá jej procesnú zodpovednosť za náhradu trov. Opakované iniciovanie sporov o rovnaké plnenie a ich následné zastavenie nemôže viesť k tomu, že žalovaný bude nútený opakovane znášať náklady právnej obrany bez možnosti ich náhrady.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania ( ) – teda v časti náhrady trov konania a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého II. výroku postupom podľa .

5. Výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie nebol napadnutý odvolaním strán, ani III. výrok (voči ktorému odvolanie nie je prípustné), preto nadobudli právoplatnosť.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď II. výrokom priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Vo vzťahu v odvolaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd prioritne zdôrazňuje, že v zmysle , v spojení s je viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré odvolávajúca sa strana vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie posudzoval výlučne z hľadiska odvolacích dôvodov označených v odvolaní.

8. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že v štandardnom sporovom konaní zodpovednosť za obsahové vymedzenie odvolania v plnej miere zaťažuje odvolateľa (v prejednávanom spore žalobkyňu). Odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou v odvolaní vznesených konkrétnych námietok. Odvolanie musí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených vád odôvodnené ( ), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t. j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Súd je viazaný využitými odvolacími dôvodmi, a to nielen nominálne, ale aj ak ide o odvolateľom použitú odvolaciu argumentáciu konkrétne pochybenia, vytýkané súdu prvej inštancie v rámci daného odvolacieho dôvodu.

9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Rozhodovanie o náhrade trov konania má dve samostatné fázy. Prvou je rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, o ktorom rozhodne súd bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Druhou fázou je rozhodovanie súdneho úradníka súdu prvej inštancie, ktorý rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť v zmysle a nasl. , o ktorej rozhodne sudca súdu prvej inštancie. Rozhodnutiu sudcu o sťažnosti je konečné, bez možnosti ďalších opravných prostriedkov.

14. Ustanovenie so zavinením na zastavení konania pracuje výlučne z procesného hľadiska a zásadne zavinenie pričíta iniciátorovi konania. Tým je v tzv. základnom konaní na súde prvej inštancie žalobca v sporovom konaní. Zavinenie na zastavení konania pre späťvzatie žaloby síce nemusí byť vždy pričítané žalobcovi, podmienkou takéhoto postupu je však 1. možnosť aspoň predbežného záveru o dôvodnosti žaloby a 2. správanie osoby či viacerých osôb, voči ktorej alebo ktorým požiadavka uplatnená žalobou smeruje, donucujúce žalobcu k späťvzatiu žaloby (teda také správanie, ktoré je na jednej strane výlučným správaním žalovaného bez možnosti žalobcu ho ovplyvniť a na druhej strane je so späťvzatím inak dôvodnej žaloby aj v priamej príčinnej súvislosti).

15. V tejto súvislosti je dôvodné prihliadnuť aj na ustálenú rozhodovaciu prax. Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavke žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. ).

16. Ak nie je preukázané, že späťvzatie bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej

požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť za zastavenie konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.9.2011, sp. zn. ).

17. Žalobkyňa ako odvolateľka v posudzovanom prípade neuviedla žiadne konkrétne skutkové, či právne dôvody, ktoré by mohli (čo i len teoreticky) spochybniť záver súdu prvej inštancie o tom, že procesné zavinenie v súvislosti so zastavením konania treba pričítať žalobkyni v zmysle , keď späťvzatie žaloby nebolo reakciou na správanie sa žalovaného, ktorý už vo vyjadrení k žalobe navrhol jej zamietnutie, vzniesol námietku premlčania a nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. S ohľadom na uvedené nebolo dôvodné spochybniť ani preskúmavať záver, že zastavenie konania zavinila samotná žalobkyňa, a teda boli splnené zákonné predpoklady na priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému ako procesne úspešnej strane sporu.

18. Žalobkyňa sa podaným odvolaním domáhala postupu podľa , pričom nesúhlasí s priznaním náhrady trov konania podvodníkovi žalovanému, ktorému v dobrej viere predala (s nebohým) manželom nehnuteľnosť, ktorý žalobkyni neuhradil ani kúpnu cenu nehnuteľnosti 10.000,- eur. Okresný súd nekonal, nevyzval arogantného žalovaného ešte v roku 2023 a spôsoboval prieťahy v konaní, tak bolo nutné podať novú žalobu.

19. Z obsahu prvoinštančného spisu odvolací súd zistil, že dňa 6.11.2024 bolo okresnému súdu doručené podanie označené „Späťvzatie žaloby v tejto právnej veci o zaplatenie 10.000,00 EUR s prísl., Sťažnosť na konajúci Okresný súd Trnava, Žiadosť o náhradu škody spôsobenej Okresnému súdu vo výške 10.000,- EUR s prísl.“. Uznesením č. k. -5 zo dňa 17.1.2025 okresný súd vyzval žalobkyňu odstránenie vád podania doručeného okresnému súdu dňa 6.11.2024 (o riadne označenie, kto je žalovaným v predmetnej veci tak, aby bolo uvedené meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu alebo pobytu, dátum narodenia alebo iný identifikačný údaj u fyzickej osoby, názov alebo obchodné meno, adresa sídla a identifikačné číslo organizácie u právnickej osoby, o úplne a zrozumiteľne opísanie rozhodujúcich skutočností, t. j. skutočností, o ktoré opiera svoje nároky, a z ktorých vyplývajú jeho nároky, prípadne aj s uvedením odkazov na právny predpis, na ktorý sa odvoláva, o označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení - o dôkazy, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva a ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny, ktoré je vhodné označiť, aby z podania bolo zrejmé, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, a čoho sa žalobkyňa domáha /žalobný návrh/ - uviesť určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit) a zároveň žalobkyni doručiť aj Poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu (vrátane o možnosti zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci). Podaním doručeným okresnému súdu dňa 4.2.2025 () žalobkyňa reagovala na výzvu okresného súdu, ktorým označila strany sporu, a petit (domáha sa voči žalovanému zaplatenia sumy 10.000,- eur s príslušenstvom z dôvodu, že nezaplatil kúpnu cenu predávajúcim v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2020). Uznesením č. k. -26 zo dňa 26.6.2025 okresný súd priznal žalobkyni oslobodenie o súdnych poplatkov v rozsahu 75 % (v odôvodnení uviedol, že žalobkyňa má príjem vo forme invalidného a vdovského dôchodku vo výške 725,50 eura mesačne. Žalobkyňa nie je úplne bez príjmu, pričom jej príjem niekoľkonásobne (viac ako 2-násobne) prevyšuje životné minimum fyzickej osoby, ktorá suma predstavuje 273,99 eura mesačne. Zároveň žalobkyňa nemá žiadne dlhy. Žalobkyňa mohla zostať minimálne podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v k.ú. E. C. F., ktorých sa nemusela v dedičskom konaní vzdať bezodplatne v prospech svojich detí. V prípade spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam by potom nebolo možné konštatovať, že by bola žalobkyňa úplne nemajetná). Dňa 4.8.2025 () žalobkyňa zaplatila súdny poplatok v zmysle výzvy okresného súdu zo dňa 29.7.2025. Uznesením č. k. -40 zo dňa 3.11.2025 vyzval okresný súd žalovaného na vyjadrenie k žalobe. Podaním doručeným okresného súdu dňa 28.11.2025 () sa žalovaný vyjadril k žalobe tak, že navrhol jej zamietnutie, vzniesol námietku premlčania, keď sporná pohľadávka sa premlčala v 3-ročnej premlčacej dobe t. j. 19.12.2023, žaloba bola doručená na okresný súd dňa 6.11.2024, rozporoval vlastníctvo spornej pohľadávky. Prípisom zo dňa 16.1.2025 okresný súd vyzval žalobkyňu na vyjadrenie v zmysle k vyjadreniu žalovaného k žalobe. Podaním doručeným okresného súdu dňa 3.2.2026 () žalobkyňa sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného doručeného dňa 28.11.2025 tak, že zotrvala na žalobnej požiadavke zaplatiť sumu 10.000,- eur s príslušenstvom. Prípisom zo dňa 10.2.2026 () okresný súd vyzval žalovaného na vyjadreniu k vyjadreniu žalobkyne doručenom okresnému súdu dňa 3.2.2026 v zmysle . Podaním zo dňa 26.2.2026 () žalovaný s vyjadril k vyjadreniu žalobkyne doručenom okresnému súdu dňa 10.2.2026 tak, že zotrval na zamietnutí žaloby, zopakoval námietku premlčania v zmysle

, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Výzvou zo dňa 15.4.2026 okresný súd postupoval podľa a žalobkyňu vyzval na späťvzatie žaloby, pretože zo skutočností tvrdených v žalobe je zrejmé, že nárok je premlčaný v celom rozsahu. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 5.5.2026 () zobrala žalobkyňa žalobu späť, nesúhlasila s platením trov konania protistrane s poukazom na . Uznesením okresného súdu č. k. -58 zo dňa 12.12.2024 () okresný súd konanie (v identickej veci a za účasti identických strán sporu) I. výrokom konanie zastavil (v odôvodnení konštatoval, že žalovaný vo vyjadrení vzniesol námietku premlčania, tiež konštatoval, že žalobkyňa poukázala na konanie v identickej veci pod sp. zn. , kde ešte s nebohým manželom podala žalobu v závere mesiaca marec 2023), II. výrokom priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu) v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. -96 zo dňa 17.9.2025 (), ktorým odvolací súd II. výrokom o náhrade trov konania potvrdil. 20. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Citované zákonné ustanovenie v odseku 20 predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok ( ) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. či sp. zn. ) ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného hodnotiaceho záveru. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnej strane pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (), resp. zodpovednosti za zavinenie (256 ods. 1 ). Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch. Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej zo strán (ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania.

22. Ustanovenie teda predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania (porov. uznesenie NS SR sp. zn. ).

23. Odvolací súd poukazuje aj na to, že pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (tu už s možnosťou zhodnotiť konkrétne správanie sa strán pred podaním žaloby na súd, v priebehu konania). Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane, a aby neodporovalo dobrým mravom. V tomto ustanovení je zároveň fixované moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

24. Ustanovenie predstavuje ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania, výnimočne prihliadnuť (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len NS SR ). Nie je preto možné dotknuté ustanovenie považovať za predpis zakladajúci jeho voľnú možnosť aplikácie.

25. Zároveň ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov (nález Ústavného súdu SR z 10. októbra 2018, sp. zn. ). Použitie citovaného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná a predpokladá existenciu výnimočných okolností prípadu. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, v charaktere určitých druhov konania, ako aj v okolnostiach na strane strán sporu. Ustanovenie nie je možné považovať za normu, zakladajúcu voľnú možnosť aplikácie v zmysle svojvôle, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania, výnimočne prihliadnuť. Účelom citovaného ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. -14, a prispôsobené novej právnej úprave).

26. Námietku žalobkyne, že okresný súd nekonal, nevyzval arogantného žalovaného ešte v roku 2023 a spôsoboval prieťahy v konaní, tak bolo nutné podať novú žalobu, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. K uvedenému odvolací súd poukazuje na obsah spisu označený v odseku 19, z ktorého vyplýva, že konanie v danej veci začalo až v novembri 2024 (teda nie v roku 2023) podaním žalobkyne, ktoré si však vyžadovalo zo strany okresného súdu procesný postup za účelom odstránenia jeho vád, konkrétne uznesením č. k. -5 zo dňa 17.1.2025. Pričom výzve okresného súdu na žalovaného (uznesenie č. k. -40 zo dňa 3.11.2025) na vyjadrenie sa k žalobe žalobkyne (podľa ) muselo predchádzať splnenie povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok, ktorému ešte predchádzalo rozhodovanie okresného súdu o žiadosti žalobkyne o oslobodenie od súdnych poplatkov (uznesením č. k. -26 zo dňa 26.6.2025 – čiastočné oslobodenie) a tiež aj zaplatenie súdneho poplatku zo strany žalobkyne. Žalovaný sa následne v lehote určenej okresným súdom vyjadril k žalobe (podaním doručeným dňa 28.11.2025), ktorú navrhol zamietnuť, tiež vzniesol námietku premlčania, rozporoval vlastníctvo pohľadávky. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v preskúmavanej veci konal a postupoval podľa ustanovení . Žalovaný v konaní reagoval na výzvu okresného súdu na vyjadrenie sa k žalobe (potom ako boli odstránené jej vady a bol zaplatený súdny poplatok žalobkyňou), pričom nie je zrejmé čo mala žalobkyňa na mysli tým, že okresný súd nekonal, že nevyzval žalovaného v roku 2023. Aj následný postup okresného súdu označený v odseku 19 zohľadňuje ustanovenia , konkrétne výzvu zo dňa 16.1.2026 na žalobkyňu v zmysle (k vyjadreniu žalovaného k žalobe), výzvu okresného

súdu zo dňa 10.2.2026 () v zmysle na vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobkyne doručenom okresnému súdu dňa 3.2.2026, ako aj následnú výzvu okresného súdu zo dňa 15.4.2026 v zmysle , na ktorú žalobkyňa reagovala späťvzatím žaloby zo dňa 5.5.2026 ().

27. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný ako strana sporu so žalobou nesúhlasil, v konaní sa procesne bránil, reagoval na výzvy okresného súdu. Žalobkyňa ako strana sporu podala na okresný súd predmetnú žalobu dňa 6.11.2024 (ako neúplný návrh) a aj potom ako bolo konanie o identickej veci (s totožnými stranami sporu a predmetom konania) uznesením okresného súdu č. k. -58 zo dňa 12.12.2024 zastavené, na predmetnej žalobe trvala (podanie doručené okresnému súdu dňa 3.2.2026). Tiež je dôvodné poukázať na to, že žalobkyňa mala vedomosť o vznesenej námietke premlčania v identickej veci už zjavne predtým ako podala predmetnú žalobu na okresný súd a to s poukazom na obsah uznesenia okresného súdu č. k. -58 zo dňa 12.12.2024.

28. S ohľadom na uvedené s dôrazom na odseky 26 a 27 odvolací súd konštatuje, že ani priznanie (čiastočného) oslobodenia od súdneho poplatku nezakladá automaticky použitie , keďže bolo potrebné posúdiť nielen osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery ale tiež i okolnosti, ktoré stranu viedli k podaniu žaloby ako aj postoj strán v konaní. Skutočnosť, že žalobkyňa nesúhlasí so zaplatením náhrady trov konania žalovanému, ktorý podľa jej tvrdenia nezaplatil sumu 10.000,- eur (ako kúpnu cenu) nie je výnimočným dôvodom na nepriznanie náhrady trov konania. Pričom odvolací súd rovnako ako prvoinštančný súd má za to, že žalobkyňa výnimočnosť nepriznania náhrady trov konania žalovanému v zmysle nepreukázala, pričom okresný súd dôvodne uzavrel, že v preskúmavanej veci nejde o výnimočný prípad a nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa z hľadiska ustanovenia , preto správne priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

29. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie postupom podľa ako vecne správny potvrdil.

30. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

31. Podľa a súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a v spojení s tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, keď nezistil dôvod pre aplikáciu ust. . Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľky, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

35. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.