Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26Co-51-2025.pdf
PDF · 83.46 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/51/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka v spore žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. E. XX, proti žalovanému: F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. E. XXX, zast. splnomocnenkyňou: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s. r. o., IČO 50 217 020, Ševčenkova 5, Bratislava, o 10.000 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 27C/21/2024-58 zo dňa 12. decembra 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v druhom výroku ( II.) o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. rozhodol, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Uznesenie označené v záhlaví súd prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania právne odôvodnil ustanovením § 256 ods. 1, § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „C.s.p.“ ). Vecne argumentoval vo výroku o náhrade trov konania súd prvej inštancie tým, že žalobkyňa neuviedla konkrétne dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol postupovať v zmysle § 257 C.s.p. a nepriznať náhradu trov konania žalovanému.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie čo do vo výroku II. o náhrade trov konania podala odvolanie žalobkyňa, vychádzajúc z obsahu odvolania z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. nesúhlasila s priznaním náhrady trov konania žalovanému, ktorého považuje za podvodníka, pretože ona v dobrej viere predala nehnuteľnosť žalovanému, ktorý jej nevyplatil kúpnu cenu a teraz by mu mala hradiť aj náhradu trov konania. Mala za to, že súd prvej inštancie nekonal, nevyzval žalovaného a spôsoboval prieťahy v konaní. Odvolaciemu súdu navrhla, aby aplikáciou ustanovenia § 257 C.s.p. nepriznal úspešnej strane ( žalovanému ) náhradu trov konania.
4. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že žalobkyňa uplatnením svojej procesnej iniciatívy zapríčinila vznik súdneho konania a taktiež jeho zastavenie podaním späťvzatia žaloby. Uplatnením si jeho práv vznikli mu trovy právneho zastúpenia, ktoré si nárokoval, preto s výrokom II. súdu prvej inštancie súhlasí. Navrhol odvolaciemu súdu, aby potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie a priznal mu trovy odvolacieho konania.
5. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá vo vyjadrení zopakovala argumentáciu z odvolania a uviedla, že trvá na svojom odvolacom návrhu.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 C.s.p. ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( § 362 ods. 1 C.s.p. ), oprávnenou osobou – stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( § 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( § 357 písm. m) C.s.p. ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( § 363 C.s.p.) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania v medziach daných rozsahom ( § 379 C.s.p. ) a dôvodmi odvolania ( § 380 ods. 1 C.s.p. ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 383 C.s.p. ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania ( § 387 C.s.p. ).
7. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 10.000 eur a príslušenstva. Súd prvej inštancie konanie zastavil ( výrok I. ) a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % ( výrok II. ) dôvodiac, že zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa.
8. V zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Citované ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p. o náhrade trov konania platí pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v tomto ustanovení znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.
10. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p. je súd povinný vždy skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie napríklad, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo podal žalobu, hoci existovala prekážka res iudicata alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť a pod.. Pokiaľ ide o správanie žalovaného, potom musí ísť výlučne o správanie samotného žalovaného, nie o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch strán. O dôvodnosti podania žaloby je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že žaloba bola podaná dôvodne najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil, a to aj vtedy, ak by uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má ísť o také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu ( petitu ). Pokiaľ bola dôvodná žaloba vzatá späť pre správanie druhej strany sporu, nesmú ísť trovy konania na ťarchu žalobcu, aj keď ten svojím prejavom vôle zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je potrebné vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal ( podľa petitu ) a dôvodom späťvzatia žaloby. Pri riešení otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza výlučne z procesného hľadiska, keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva a zo zreteľom na procesný výsledok. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.
11. Zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplynulo, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia 10.000 eur a príslušenstva titulom uzatvorenia kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť. V priebehu konania vzala žalobu v celom rozsahu späť dôvodiac, že v predmetnej veci súd prvej inštancie nekonal, čím jej spôsobil ujmu, preto zobrala žalobu späť.
12. Z uvedeného je zrejmé, že medzi stranami nedošlo v priebehu konania k žiadnemu mimosúdnemu urovnaniu sporu a nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 10.000 eur a príslušenstva uplatnený žalobou nebol uspokojený neskorším konaním žalovaného bez toho, aby o veci rozhodol súd. Dôvodom späťvzatia žaloby nebolo správanie žalovaného v súlade so žalobnou požiadavkou žalobkyne, preto je nevyhnutným dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie konania nezavinil. Vzhľadom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že došlo k splneniu podmienok pre priznanie nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie žalovanému pre procesné zavinenie zastavenia konania žalobkyňou, keďže žalobkyňa nevzala žalobu späť so zreteľom na správanie žalovaného spočívajúce v tom, že k usporiadaniu vzájomných vzťahov došlo v zmysle žaloby smerujúcej proti nemu.
13. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Odchýlku od zásady zodpovednosti za zavinenie predstavuje ustanovenie § 257 C.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, neprizná súd výnimočne náhradu trov konania. Aplikácia uvedeného ustanovenia tak prichádza do úvahy aj v prípade, ak zastavenie konania procesne nezavinila žiadna zo strán. Je preto potrebné konštatovať, že skutkové okolnosti, v ktorých žalobkyňa vidí naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žiadnej strane, neboli preukázané. Pre absenciu výnimočných okolností tak nebol dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p.
15. Niet pochybností o práve žalobkyne domáhať sa svojich práv cestou súdu, avšak niet rozumného dôvodu, aby si náklady spojené s vedením sporu zo strany žalobkyne platil žalovaný sám, a to zvlášť za situácie v súdenom spore, kedy zastavenie konania z procesného hľadiska jednoznačne zavinila žalobkyňa, preto bolo správnym vysloviť, že žalovaný má nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu.
16. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
17. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu zásadne v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. vznikol nárok voči žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
18. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C.s.p. ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( § 426 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 C.s.p. ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 C.s.p. ). Súd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( § 160 ods. 2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods.1 ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 C.s.p. ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 430 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 C.s.p. ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 C.s.p. ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( § 435 C.s.p. ).