Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-32-2020.pdf
PDF · 231.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-6C/32/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobkyne: L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX Q., právne zastúpenej JUDr. Michalom Petríkom, advokátom, so sídlom Francisciho 25, 058 01 Poprad proti žalovanej: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava o náhradu škody s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 2.173,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.173,31 eur od 13.01.2020 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90 %, o výške ktorého rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou doručenou Okresnému súdu Kežmarok dňa 23.09.2020 žiadala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2.288,26 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.288,26 eur od 13.01.2020 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnila tým, že jej bolo uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru Spišská Belá, ČVS:ORP-2855/SA-PP-2009 zo dňa 02.12.2009 vznesené obvinenie pre prečin podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. Proti uzneseniu podala sťažnosť, ktorá bola uznesením zo dňa 22.12.2009 zamietnutá a dňa 19.03.2010 bola na ňu Okresnou prokuratúrou Kežmarok podaná obžaloba. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 1To/35/2018-359 zo dňa 30.04.2019 bola oslobodená spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože skutok nie je trestným činom. Tvrdila, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Doterajšia súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená a dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Extenzívnym výkladom zákona č. 514/2003
Z. z. bol judikatúrou prijatý záver, že z pohľadu nároku na náhradu škody má rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť aj zastavenie trestného stíhania, resp. oslobodenie spod obžaloby. Uviedla, že za nezákonné rozhodnutie podľa § 6 ods. 1 prvá veta považuje uznesenie Obvodného oddelenia Policajného zboru Spišská Belá, ČVS:ORP-2855/SA-PP-2009 zo dňa 02.12.2009 o vznesení obvinenia pre prečin podľa § 194 ods.1 Trestného zákona. V prebiehajúcom trestnom konaní vednom proti nej si zvolila obhajcu JUDr. Michala Petríka, so sídlom Francisciho 25, 058 01 Poprad, č. SAK 4759, ktorý jej za zastupovanie vyúčtoval odmenu vo výške 2.288,26 eur. Túto odmenu uhradila v dvoch platbách, a to dňa 19.06.2019 a dňa 08.08.2019. Zoznam, počet a druh vykonaných a vyúčtovaných úkonov vo veci je uvedený vo faktúre č. 13/2019, ako aj v zozname úkonov 1 a 2, ktoré sú prílohou tejto žaloby. Škodu, ktorá jej bola spôsobená vydaním nezákonného rozhodnutia predstavuje úhrada odmeny obhajcovi vo výške 2.288,26 eur, pretože podľa nej právo na obhajobu je ústavným právom občana. Sama nie je osobou znalou práva, a preto využila svoje ústavné právo za účelom zabezpečenia procesných práv v trestnom konaní, čím je podľa nej splnená podmienka príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a protiprávnosťou konania žalovanej. Jej nárok bol predbežne prerokovaný so žalovanou, ktorá uviedla v podaní zo dňa 13.01.2020, že predmetný nárok neuhradí. Od dátumu odmietnutia uhradiť škodu si preto uplatňuje aj úrok z omeškania.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa v žalobe označila a predložila uznesenie Obvodného oddelenia Policajného zboru Spišská Belá ČVS:ORP-2855/SA-PP-2009 zo dňa 02.12.2009, uznesenie Okresnej prokuratúry Kežmarok Pv 890/09-5 zo dňa 22.12.2009, obžalobu Okresnej prokuratúry Kežmarok PV 890/09-10 zo dňa 16.03.2010, rozsudok Krajského súdu Prešov č. k. 10To/35/2018-359 zo dňa 30.04.2019, faktúru č. 13/2019, potvrdenia uskutočnenia prevodu, písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 12.08.2019 a odpoveď žalovanej na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 13.01.2020.
4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 28.10.2020 nesúhlasila s podanou žalobou a považovala nárok žalobkyne za nedôvodný, a to z dôvodu nepreukázania existencie nezákonného rozhodnutia. Žalobkyňa považuje v predmetnom konaní za nezákonné uznesenie Obvodného oddelenia PZ Spišská Belá zo dňa 02.12.2009, ČVS: ORP-2855/SA-PP-2009, ktorým bolo začaté trestné stíhanie a vznesené jej obvinenie za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. Nepreukázala však existenciu nezákonného rozhodnutia, na základe ktorého by jej prináležal nárok na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k II. ÚS 163/2013-50, uznesenie o vznesení obvinenia nemožno automaticky považovať za nezákonné len z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 201/2007 zo dňa 30.07.2008 konštatoval, že: „... podľa názoru dovolacieho súdu nejde o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vtedy, keď je proti nej v súlade so zákonnými podmienkami vznesené obvinenie z trestného činu a aj ďalšie úkony orgánov činných v trestnom konaní zasahujúce do práv tejto fyzickej osoby sú vykonávané v medziach zákona, na tom sa nič nemení ani v prípade, ak by neskôr prípadne aj došlo k zastaveniu trestného stíhania voči tejto fyzickej osobe alebo k jej prepusteniu z väzby alebo k oslobodeniu spod obžaloby.“. Najvyšší súd Slovenskej republiky teda dospel k záveru, že orgány činné v trestnom konaní zákonným konaním v rámci trestného konania nemôžu neoprávnene zasiahnuť do osobnosti fyzickej osoby, a teda fyzickej osobe následne ani nemôže vzniknúť nárok na náhradu škody a nemajetkovú ujmu, keďže nedošlo k neoprávnenému zásahu do jej osobnosti. Konštrukciu spočívajúcu v tom, že nezákonným je uznesenie o vznesení obvinenia s poukazom na to, že trestné stíhanie obvineného bolo zastavené alebo obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený a vzhľadom na zastavenie alebo oslobodenie je uznesenie o vznesení obvinenia nezákonným rozhodnutím nie je možné akceptovať, a to najmä s prihliadnutím na to, že takáto konštrukcia nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý v žiadnom ustanovení neupravuje, čo i len rámcovo, takúto konštrukciu a nepriznáva jej status nezákonného rozhodnutia. V predmetnej trestnej veci konajúci prokurátor konal dôsledne v súlade so zákonom (Trestným poriadkom). V uvedenom trestnom konaní k porušeniu základných zásad trestného konania vyjadrených v Trestnom poriadku orgánmi činnými v trestnom konaní nedošlo. V rámci vykonaného trestného konania vedeného proti žalobkyni nebolo žiadne z rozhodnutí na to určeným procesným postupom zrušené. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.03.2012 sp. zn. 7 Cdo 27/2011 vyplýva, že na to, aby bolo rozhodnutie označené za nezákonné, musí byť na to určeným procesným postupom zrušené. V danej veci nie je splnená základná podmienka úspešného uplatnenia náhrady škody, a to existencia nezákonného rozhodnutia. Vzhľadom na to neexistuje právny titul pre priznanie náhrady škody podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. Uznesenie o vznesení obvinenia nie je možné považovať za nezákonné len z dôvodu, že obvinená nebola právoplatne odsúdená. Civilné súdy majú zakaždým v konaniach o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. skúmať, či došlo k porušeniu základných zásad trestného konania, vyjadrených v Trestnom poriadku orgánmi činnými v trestnom konaní. Podľa nej v predmetnom konaní k porušeniu základných zásad trestného konania nedošlo. Orgány činné v trestnom konaní v predmetnom trestnom konaní postupovali striktne v súlade s príslušným procesným predpisom (Trestným poriadkom), ktorý upravuje jednotlivé štádiá trestného konania a s tým súvisiace oprávnenia a povinnosti orgánov činných v trestnom konaní (policajta a prokurátora). Zdôraznila, že v zmysle v súčasnosti platného a účinného Trestného poriadku vyšetrovateľ alebo poverený príslušník Policajného zboru nemá v prípade, ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba (§ 206 ods. 1 Trestného zákona) inú zákonnú možnosť, iba vydať uznesenie o vznesení obvinenia, pokiaľ sa nechce sám vystaviť nebezpečenstvu trestného stíhania pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa §326 zákona č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon) v znení neskorších predpisov. Dôsledné vyšetrovanie vykonané vo verejnom záujme, v prípade dostatočne odôvodneného záveru, že trestný čin spáchala určitá osoba, by nebolo možné vykonať bez predchádzajúceho vydania rozhodnutia - uznesenia o vznesení obvinenia. Takýto právny titul - nezákonné rozhodnutie, ktorým by bolo uznesenie o vznesení obvinenia sa v zákone č. 514/2003 Z. z. nenachádza. Osobitne poukázala na tú skutočnosť, že v súdnom trestnom konaní došlo k oslobodeniu žalobkyne spod obžaloby predovšetkým na základe uplatnenia jednej zo základných zásad trestného konania, a to zásady „in dubio pro reo“. Pri uplatňovaní tejto zásady platí pravidlo, že jej aplikácia je výlučnou doménou súdu v súdnom konaní. Prokurátor však v prípravnom konaní nemal inú možnosť ako podať obžalobu na súd, pretože v tom čase existoval dostatočne odôvodnený zaver o tom, že skutok sa stal, je trestným činom a spáchala ho obvinená. Prokurátor by v prípravnom konaní mohol zastaviť trestné stíhanie, ak by bolo nepochybné, že skutok sa nestal, alebo nie je trestným činom alebo by bolo nepochybné, že skutok nespáchala obvinená. V oslobodzujúcom rozsudku zo dňa 30.04.2019, sp. zn. 10To/35/2018 Krajský súd v Prešove uviedol, že nie je vylúčené, že skutok sa stal spôsobom opísaným v obžalobe a že ho spáchala práve obžalovaná, poukázal však na to, že od skutku uplynulo takmer desať rokov a tak nie je možné ani očakávať, že by konanie bolo možné doplniť takými dôkazmi, ktoré by umožnili spoľahlivý záver o vine či nevine obžalovanej. Skonštatoval tiež, že nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná, a preto uplatnil zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Prokurátor však takýmto spôsobom v prípravnom konaní rozhodnúť nemohol, pretože by to bolo v rozpore s ustanovením § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, v zmysle ktorého môže prokurátor zastaviť trestné konanie len v prípade, ak je nepochybné, že skutok nie je trestným činom, ako aj v rozpore so zásadou legality, vyjadrenou v § 2 ods. 5 Trestného poriadku, v zmysle ktorej je prokurátor povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvie. K uplatnenému nároku na náhradu škodu uviedla, že v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., pri uplatnení náhrady škody, ktorá spočíva v trovách trestného konania, je potrebné, aby išlo o účelne vynaložené náklady na obhajobu, za ktoré v danom prípade je možné považovať iba náklady stanovené v rozsahu tarifnej odmeny podľa príslušných vyhlášok ministerstva účinných v čase poskytovania právnych služieb. Účelnosť a správnosť uplatnených trov obhajoby v trestnom konaní ponechala na súd, aby ich náležite posúdil prostredníctvom pripojenia súdneho spisu, týkajúceho sa predmetného trestného konania sp. zn. 6T/28/2010, vedeného na Okresnom súde Kežmarok. Záverom poukázala na to, že prieťahy trestného konania nie je možné dávať na ťarchu žalovanej. Zodpovednosť za dĺžku konania v tomto prípade nenesie žalovaná, pretože nijako nemohla ovplyvniť dĺžku súdneho konania. Poukázala na okolnosť, že po vydaní uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 02.12.2009 a realizácii nevyhnutných potrebných úkonov bola dňa 16.03.2010 podaná súdu obžaloba a od tejto doby sa vec nachádzala v štádiu súdneho konania. Zodpovednosť za dĺžku konania nemožno prenášať na ňu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko žalovaný nárok v celom rozsahu neuznáva.
5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 20.11.2020 k vyjadreniu žalovanej zdôraznila s poukazom na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 15Co/585/2015, ale aj rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 16C/51/2018, že judikatúra jednoznačne uvádza, čo sa za nezákonne rozhodnutie považuje. A keďže v žalobe uviedla konkrétne nezákonné rozhodnutie, je námietka žalovanej v rozpore s touto ustálenou judikatúrou.
6. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 03.12.2020 k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že uznesením povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ SR v Spišskej Belej ČVS: ORP- 2855/SA-PP-2009
zo dňa 2.12.2009 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie a podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie L. M. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustila na tom skutkovom základe, že dňa 15.5.2009 vošla asi o 12.00 hod. do dvora rodinného domu v obci Q. Č. XX, kde slovne postupne napádala obyvateľov domu, vulgárne im nadávala a aj napriek tomu, že bola vyzvaná, aby odišla preč, pričom na výzvu nereagovala, z dvora rodinného domu sa odmietla vzdialiť, preto bola násilím z dvora rodinného domu vyvedená majiteľom domu D. P.. Trestné stíhanie bolo začaté na základe trestného oznámenia podaného poškodenou C. P. na Obvodnom oddelení PZ SR v Spišskej Belej dňa 3.11.2009. V rámci vedeného vyšetrovania bola vypočutá obvinená L. M., poškodená C. P., svedkovia D. P., E.. C. J., maloleté L..M.., S..P.., bola vykonaná konfrontácia medzi obvinenou a poškodenou a medzi obvinenou a svedkom P. a do spisu boli doložené dostupné listinné dôkazy. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania v prípravnom konaní bola po ukončení prípravného konania Okresnému súdu v Kežmarku podaná prokurátorkou Okresnej prokuratúry v Kežmarku dňa 16.3.2010 obžaloba na obvinenú L. M. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. S výsledkami vykonaného dokazovania v prípravnom konaní a dôvodnosťou podania obžaloby sa stotožnil aj Okresný súd v Kežmarku, ktorý dňa 24.3.2010 vydal trestný rozkaz, ktorým bola obž. L. M. uznaná vinnou z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a bol jej uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov a zároveň jej súd uložil povinnosť ospravedlniť sa osobne poškodenej. Proti trestnému rozkazu obž. L. M. podala v zákonnej lehote odpor, po podaní ktorého Okresný súd v Kežmarku vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní a po ukončení dokazovania sa Okresný súd v Kežmarku stotožnil so záverom prokurátora po ukončení prípravného konania a dôvodnosťou podanej obžaloby a obžalovanú L. M. uznal vinnou z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a uložil jej trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiaca s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. Na základe podaného odvolania obžalovanej L.Š. M. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 1 To 60/2011 zo dňa 21.2.2011 zrušil predmetný rozsudok, a to pre procesné pochybenia súdu prvého stupňa, keď konštatoval nepreskúmateľnosť rozsudku a nemožnosť zaujatia stanoviska k odôvodnenosti odvolacích námietok obžalovanej. Hlavné konanie sa po zrušení pôvodného rozsudku konalo až dňa 18.7.2013. Následne Okresný súd v Kežmarku rozhodol meritórne na hlavnom pojednávaní konanom až dňa 18.5.2015 a uznesením podľa § 281 ods. 2 Trestného poriadku s použitím § 215 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie obžalovanej L. M.. Proti tomuto uzneseniu podala Okresná prokuratúra Kežmarok sťažnosť, ktorú vyhodnotil Krajský súd v Prešove ako dôvodnú a uznesením sp. zn. 10 To 30/2015 zo dňa 18.5.2015 uznesenie o zastavení trestného stíhania obž. L. M. zrušil a uložil súdu prvého stupňa, aby vo veci znova konal a rozhodol. Trestná vec bola z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonného sudcu JUDr. Bohuslava Majerníčka pridelená dňa 5.4.2017 do senátu sudcu JUDr. Juraja Fujerika. Obžalovaná L. M. písomným podaním zo dňa 12.9.2013 požiadala o prešetrenie jej prípadu a preloženie do iného okresu. Dňa 26.7.2019 rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 5Nto 12/2017 podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku a trestnú vec obž. L. M. neodňal Okresnému súdu v Kežmarku. Následne sa na Okresnom súde v Kežmarku v dňoch 22.2.2018 a 24.5.2018 konali hlavné pojednávania v trestnom senáte sudcu JUDr. Juraja Fujerika, pričom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.5.2018, po ukončení dokazovania bol vyhlásený rozsudok, ktorým bola obž. L. M. opätovne uznaná vinnou zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. l Trestného zákona a bol jej uložený peňažný trest vo výmere 200,- eur a zároveň náhradný trest v prípade marenia uloženého peňažného trestu vo výmere 1 mesiaca. Proti tomuto rozsudku bolo podané zo strany tunajšej prokuratúry odvolanie čo do trestu v neprospech obžalovanej. Obžalovaná L. M. podala proti tomuto rozsudku odvolanie priamo do zápisnice na konanom hlavnom pojednávaní. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 10 To 35/2018 zo dňa 30.4.2019 zrušil rozsudok Okresného súdu v Kežmarku a podľa § 332 ods. 1 Trestného poriadku L. M. oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Kežmarku pre skutok a trestný čin právne kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, pretože skutok nie je trestným činom. Krajský súd v Prešove oslobodzujúci rozsudok zdôvodnil tým, že na základe zistených skutočností je zrejmé, že proti sebe stoja dve skupiny dôkazov, z ktorých je možné vyvodiť dve alternatívy skutkového deja a ani po starostlivom vyhodnotení všetkých dôkazov vina obžalovanej nie je nepochybná. Skonštatoval, že nie je vylúčené, že skutok sa stal spôsobom, akým je opísaný v obžalobe a že ho spáchala obžalovaná, avšak súčasne je rovnako možné, že skutok ako konanie významné z hľadiska Trestného zákona obžalovaná nespáchala a poukázal na pochybnosti. Preto krajský súd zvolil pre obžalovanú alternatívu najpriaznivejšiu a z dôvodu zásady „in dubio pro reo“ obžalovanú L. M. spod obžaloby oslobodil. Tak ako to vyplýva z priebehu vedeného trestného stíhania voči L. M. od vydania uznesenia o vznesení
obvinenia, žiadnym spôsobom zo strany Okresnej prokuratúry v Kežmarku pri výkone prokurátorského dozoru v rámci prípravného konania nedošlo k nezákonnému postupu a nedošlo taktiež k spôsobeniu ujmy z dôvodu nesprávneho alebo nezákonného postupu. Uznesenie v časti vznesenia obvinenia, je rozhodnutím zákonným a správnym. So zákonnosťou a správnosťou tohto rozhodnutia sa stotožnila prokurátorka Okresnej prokuratúry v Kežmarku, keď uznesením sp. zn. Pv 890/09/7703-5 zo dňa 22.12.2009 podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku zamietla sťažnosť obvinenej L. M. podanú proti uzneseniu v časti vznesenia obvinenia, ako nedôvodnú a následne podľa výsledkov dokazovania po ukončení prípravného konania podala Okresnému súdu v Kežmarku podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu na obv. L. M. dňa 16.3.2010 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. S týmto názorom sa stotožnil aj Okresný súd v Kežmarku, keď celkovo trikrát uznal L.Š. M. vinnou zo skutku právne kvalifikovaného v zhode s podanou obžalobou. Berúc do úvahy vyššie uvedené skutočnosti je možné uviesť, že v danom prípade voči osobe L. M. nedošlo k nezákonnému postupu a nedošlo k spôsobeniu ujmy z dôvodu nesprávneho alebo nezákonného postupu vydaním uznesenia o vznesení obvinenia. Nárok L. M. na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, podľa § 15 a nasl. zákona č. 514/2003 Z. z. pokladá za neopodstatnený a podanú žalobu o náhradu škody za nedôvodnú, nakoľko žalobkyňa v žalobe nepreukázala existenciu nezákonného rozhodnutia, na základe ktorého by jej prináležal nárok na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. V predmetnej trestnej veci konajúci prokurátor konal dôsledne v súlade so zákonom (Trestným poriadkom). Opätovne zdôraznila, že v uvedenom trestnom konaní k porušeniu základných zásad trestného konania vyjadrených v Trestnom poriadku orgánmi činnými v trestnom konaní nedošlo. V rámci vykonaného trestného konania vedeného proti žalobkyni nebolo žiadne z rozhodnutí na to určeným procesným postupom zrušené. V danej veci nie je splnená základná podmienka úspešného uplatnenia náhrady škody, a to existencia nezákonného rozhodnutia. Podľa nej nie je možné považovať uznesenie o vznesení obvinenia za nezákonné len z dôvodu, že obvinená nebola právoplatne odsúdená. Z uvedených dôvodov aj naďalej trvala na zamietnutí žaloby v celom rozsahu.
7. Súd nariadil pojednávanie na deň 16.06.2021, na ktoré sa dostavili všetky strany sporu.
8. Žalobkyňa na pojednávaní súdu k podanej žalobe prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrvala na podanej žalobe v celom rozsahu z dôvodu, že podľa nej sú splnené podmienky na náhradu škody voči žalovanej, pretože je tu existencia nezákonného rozhodnutia, a to uznesenia Obvodného oddelenia Policajného zboru Spišská Belá zo dňa 02.12.2009, ktoré bolo následne zrušené oslobodzujúcim rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 30.04.2019, ktorý vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobkyňa bola oslobodená z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, to zn., že celé trestné stíhanie, ktoré trvalo 10 rokov bolo vedené voči nej nezákonne, pričom sám Krajský súd Prešov uviedol, že od počiatku nebola splnená materiálna podmienka prečinu, to znamená, že skutok nebol trestným činom, a že 10 rokov sa viedlo trestné stíhanie za banálny prípad. Je preto jej minimálnym právom žiadať náhradu škody zato, že ju 10 rokov tento štát prenasledoval, a to nezákonne pre banálny prípad, ktorý ani nebol trestným činom, čo od počiatku už konštatoval policajt, ktorý vykonával skrátené vyšetrovanie, ktorý podal návrh na postúpenie veci na priestupok. Nedával návrh na podanie obžaloby, avšak z nejakej zázračnej zmeny došlo k podaniu obžaloby zo strany okresnej prokuratúry a následne bola žalobkyňa 10 rokov stíhaná. Za 10 rokov boli vykonané úkony, ktoré súdu predložila vo výške, ktorá zodpovedá tarifnej hodnote v jednotlivých úkonoch a tieto náklady uhradila obhajcovi, pretože musela, pretože sa nevedela v danej veci obhajovať sama a bolo to jej ústavné právo mať v trestnej veci obhajcu, čím jej vznikli náklady, ktoré v príčinnej súvislosti žiada od štátu ako náhradu škody. Zároveň boli splnené podmienky, že táto náhrada škody, ktorá bola uplatnená v sume 2.288,26 eur bola predbežne prerokovaná s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, ktorá tento nárok odmietla, a preto požiadala súd, aby jej tento nárok nahradil spolu s úrokom z omeškania, ktorý sa počíta odo dňa, kedy Generálna prokuratúra zamietla jej nárok na náhradu škody. V záverečnej reči zdôraznila, že jej návrh je dôvodný, pretože judikatúra v tejto oblasti je jednoznačne stanovená, pričom z jej strany boli splnené všetky podmienky. Čo sa týka výšky náhrady škody tu nechala na ustálenie súdu, v akej správnej výške mala byť, pretože je možné, že došlo k pochybeniam, čo jej právny zástupca nenamietal. Za celých 10 rokov sa jej nikto zo strany štátu neospravedlnil a toto je minimálne zadosťučinenie pre ňu za to, že 10 rokov za takúto banálnu vec bola stíhaná zo strany štátu.
9. Žalovaná na pojednávaní súdu k podanej žalobe uviedla, že základ nároku žalobkyne neuznáva, pretože v žalobe nie sú uvedené žiadne konkrétne okolnosti, pre ktoré považuje vznesenie obvinenia,
prípadne jej postavenie pred súd v trestnom konaní za nezákonné. Nezákonnosť odvodzuje len zo skutočnosti, že bola spod obžaloby právoplatne oslobodená, teda z výsledku trestného konania. Zákon pojem nezákonné rozhodnutie nedefinuje. Podľa právnej teórie za nezákonné rozhodnutie možno považovať také rozhodnutie orgánov verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Oslobodzujúci rozsudok neznamená, že išlo vždy o nezákonné rozhodnutie alebo nezákonný postup, nakoľko pre prijatie rozhodnutia o vine, resp. o oslobodenie obžalovaného spod obžaloby zákon kladie odlišné nároky ako pre prijatie rozhodnutia o vznesení obvinenia osobe podozrivej z páchania trestnej činnosti. V trestnej veci žalobkyne dôkazný stav v jednotlivých štádiách trestného konania plne opodstatňoval a odôvodňoval zvolený postup orgánov činných v trestnom konaní. Na vznesenie obvinenia boli splnené všetky zákonné podmienky, rovnako tak na podanie prokurátorom, kde jedine súd mohol rozhodnúť o vine či nevine. Ak by prokurátor v danej veci zastavil trestné stíhanie a nepodal obžalobu, konal by vzhľadom na dôkazný stav contra legem, teda v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku, ktoré umožňujú prokurátorovi v týchto prípadoch zastaviť trestné stíhanie len za podmienky, že je bez akýchkoľvek pochybnosti zistené a preukázané, že obvinený skutok nespáchal. Napokon záver prokurátora o spáchaní trestného činu žalobkyňou vyjadrený v obžalobnom návrhu si osvojil okresný súd, ktorý ju uznal vinnou zo žalovaného trestného činu, za čo jej uložil vo výroku vymedzený peňažný trest. Teda názor o vine nezastával len dozorný prokurátor, ale aj prvostupňový súd, ktorý sa s obžalobou prokurátora v danom štádiu súdneho konania stotožnil. Zodpovednosť za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je daná, ak sú splnené všetky zákonné predpoklady, ktorými v danom prípade sú nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Hneď prvý predpoklad vo veci absentuje, v dôsledku čoho nemôže vzniknúť zodpovednostný vzťah. Navrhla žalobu zamietnuť, pričom ešte poukázala na to, že prieťahy v konaní neboli spôsobené v prípravnom konaní, či už policajtom alebo prokurátorom, ktorí konali promptne a bez akýchkoľvek prieťahov, ale boli spôsobené priamo súdom a v prípade, že po podaní obžaloby existovali dôvody, ktoré neodôvodnili postavenie obvinenej pred súd, mal súd v tomto štádiu konania toto konštatovať a bol dôvod na vrátenie veci a neprijatie obžaloby. V záverečnej reči zotrvala na všetkých svojich doterajších vyjadreniach a prednesoch týkajúcich sa nedôvodnosti podanej žaloby.
10. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby, písomnými vyjadreniami a ústnymi prednesmi strán a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou, ktoré tvoria súčasť spisu a vykonanie ktorých nebolo stranami namietané ani spochybnené, či súdom vyhodnotené ako neúčelné a po oboznámení sa s trestným spisom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T/28/2010, zistil nasledovný skutkový stav:
11. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha náhrady škody od žalovanej vo výške 2.288,26 eur pozostávajúcej z trov obhajoby (právneho zastúpenia) zahŕňajúcich účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie v rámci trestného konania, vedeného na Okresnom súde Kežmarok pod sp. 6T/28/2010 tvrdiac, že táto škoda jej bola spôsobená nezákonným rozhodnutím, a to uznesením povereného príslušníka Obvodného oddelenia Policajného zboru Spišská Belá, ČVS: ORP- 2855/SA- PP-2009 zo dňa 2.12.2009, ktorým jej bolo vznesené obvinenie pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, ktorého znaky skutkovej podstaty mala svojim konaním údajne naplniť.
12. Uznesením povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ SR v Spišskej Belej ČVS: ORP- 2855/SA-PP-2009 zo dňa 2.12.2009 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie a podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie L. M. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustila na tom skutkovom základe, že dňa 15.5.2009 okolo 12.00 hod. vošla do dvora rodinného domu v obci Q. Č. XX, kde slovne postupne napádala obyvateľov domu, pričom im vulgárne nadávala a aj napriek tomu, že bola vyzvaná, aby odišla preč, pričom na výzvu nereagovala, z dvora rodinného domu sa odmietla vzdialiť, preto bola násilím z dvora rodinného domu vyvedená majiteľom domu D. P.. Z trestného spisu mal súd preukázané, že trestné oznámenie podala majiteľka rodinného domu- poškodená C. P. na Obvodnom oddelení PZ SR v Spišskej Belej dňa 3.11.2009.
13. Proti uvedenému uzneseniu podala obvinená v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že skutok kladený jej za vinu sa nestal, nie je trestným činom, nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu
podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. K samotnému skutku uviedla, že z dôvodu nedorozumenia medzi jej dcérou a dcérou manželov P., išla so svoju dcérou L. ku P., pred domom stretli S. P., ktorej povedala, že sa chce rozprávať s jej mamou. Keď stála na pozemku, prišla k nej C. P., začala kričať, fyzicky ju napádať, prišiel D. P. a začal ju fyzicky udierať. Ani C. P. ani D. P. ju po vstupe na ich pozemok nevyzvali, aby z neho odišla, bezprostredne na ňu zaútočili. Po ukončení útoku odišla na políciu do Spišskej Belej, kde tento fyzický útok zo strany P. oznámila a išla na lekárske ošetrenie. Trestné oznámenie C. P. je účelové, vykonštruované, dané po jej oznámení a riešení v priestupkovom konaní. Uznesenie napadla aj pre zrejmý rozpor výroku s odôvodnením, pretože odôvodnenie nepreukazuje naplnenie skutkovej podstaty trestného činu porušovania domovej slobody.
14. Uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Kežmarok Pv 890/09-5 zo dňa 22.12.2009 bola sťažnosť obvinenej ako nedôvodná zamietnutá podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Z odôvodnenia vyplýva, že z doposiaľ vykonaných úkonov bolo zistené, že obvinená sa skutku, pre ktorý bolo vznesené obvinenie dopustila. Jej trestná činnosť bola doposiaľ preukázaná najmä zápisnicou o trestnom oznámení C. P., v podaných vysvetleniach D. P., T.. C. J., S. P., zo spisového materiálu Obvodného oddelenia PZ Spišská Belá sp. zn. ORP-206/PP- SA-2009, zápisnicou o dodatočnej obhliadke miesta činu a fotodokumentáciou.
15. Poverený príslušník Policajného zboru Spišská Belá spracoval dňa 23.02.2010 návrh na postúpenie predmetnej veci podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku Obvodnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy v Kežmarku, pretože podľa neho výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o prečin, ale by mohlo ísť o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
16. Z trestného spisu mal ďalej súd preukázané, že prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala dňa 19.03.2010 na Okresný súd Kežmarok obžalobu na obvinenú L. M. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona.
17. Z ďalšieho konania pred Okresným súd Kežmarok mal súd preukázané, že okresný súd dňa 24.3.2010 vydal trestný rozkaz, ktorým bola obž. L. M. uznaná vinnou z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a uložil jej trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Zároveň jej uložil povinnosť ospravedlniť sa osobne poškodenej. Proti trestnému rozkazu obž. L. M. podala v zákonnej lehote odpor, po podaní ktorého súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní a po ukončení dokazovania rozsudkom zo dňa 21.02.2011 uznal obžalovanú L. M. vinnou z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a uložil jej trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiaca s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. Po podaní odvolania obžalovanou L.P. M. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 1 To 60/2011 zo dňa 22.11.2011 zrušil predmetný rozsudok, pre procesné pochybenia súdu prvého stupňa, keď konštatoval nepreskúmateľnosť rozsudku a nemožnosť zaujatia stanoviska k odôvodnenosti odvolacích námietok obžalovanej. Následne súd uznesením zo dňa 18.5.2015 podľa § 281 ods. 2 Trestného poriadku s použitím § 215 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie obžalovanej L. M., proti ktorému podala Okresná prokuratúra Kežmarok sťažnosť, ktorú Krajský súd v Prešove vyhodnotil ako dôvodnú a uznesením sp. zn. 10 To 30/2015 zo dňa 21.06.2016 uznesenie o zastavení trestného stíhania obž. L. M. zrušil a uložil súdu prvého stupňa, aby vo veci znova konal a rozhodol.
18. Obžalovaná L. M. písomným podaním zo dňa 12.9.2013 požiadala o prešetrenie jej prípadu a preloženie do iného okresu. Dňa 26.7.2017 rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 5Nto 12/2017 podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku a trestnú vec obž. L. M. neodňal Okresnému súdu v Kežmarku. Následne sa na Okresnom súde v Kežmarku v dňoch 22.2.2018 a 24.5.2018 konali hlavné pojednávania a na hlavnom pojednávaní dňa 24.5.2018, po ukončení dokazovania bol vyhlásený rozsudok, ktorým bola obž. L. M. opätovne uznaná vinnou zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 os. 1Trestného zákona, bol jej uložený peňažný trest vo výmere 200,- eur a zároveň náhradný trest v prípade marenia uloženého peňažného trestu vo výmere 1 mesiaca. Proti tomuto rozsudku okrem okresnej prokuratúry, čo do trestu v neprospech obžalovanej podala odvolanie aj obžalovaná L. M. priamo do zápisnice na konanom hlavnom pojednávaní. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 10 To 35/2018 zo dňa 30.4.2019 zrušil rozsudok Okresného súdu v Kežmarku a podľa § 332 ods. 1 Trestného poriadku L. M. oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Kežmarku
pre skutok a trestný čin právne kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, pretože skutok nie je trestným činom. Krajský súd v Prešove oslobodzujúci rozsudok zdôvodnil tým, že na základe zistených skutočností je zrejmé, že proti sebe stoja dve skupiny dôkazov, z ktorých je možné vyvodiť dve alternatívy skutkového deja a ani po starostlivom vyhodnotení všetkých dôkazov vina obžalovanej nie je nepochybná. Skonštatoval, že nie je vylúčené, že skutok sa stal spôsobom, akým je opísaný v obžalobe a že ho spáchala obžalovaná, avšak súčasne je rovnako možné, že skutok ako konanie významné z hľadiska Trestného zákona obžalovaná nespáchala. Pochybnosti pritom trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k objasneniu skutkového stavu. Po posúdení žalovaného činu z hľadísk uvedených v § 10 ods. 2 Trestného zákona je však potrebné konštatovať, že skutok uvedený v obžalobe ani nie je trestným činom. Aplikujúc uvedené hľadiska na predmetný prípad a vychádzajúc z vykonaných dôkazov je podľa krajského súdu zrejmé, že materiálna podmienka prečinu splnená nebola.
19. Podľa faktúry č.13/2019 na čl. 22 spisu mal súd preukázané, že právny zástupca ako obhajca žalobkyne v trestnom konaní sp. zn. 6T/28/2010 vyúčtoval žalobkyni za jej zastupovanie v predmetnom trestnom konaní celkovo sumu 2.288,26 eur, a to za nasledujúce úkony právnej služby:
Dátum Úkony právnej služby Tarifná položka Suma EUR 11.12.2009 Prevzatie a príprava obhajoby § 14/1a AT 57,95 19.01.2010 Výsluchy 8:15 - 11.00 (145 min.) § 14/1c AT 60,11 19.01.2010 Výsluchy 11:20 - 13:35 (115 min.) § 14/1c AT 60,11 06.02.2010 Konfrontácia M.-P. (100 min.) § 14/1c AT 60,11 06.02.2010 Konfrontácia M.-P. (60min.) § 14/1c AT 60,11 23.02.210 Záverečné prešt. Spisu. § 14/1c AT 60,11 14.12.2010 Hlavné pojednávanie - odročené § 14/1b AT 15,02 28.12.2010 Hlavné pojednávanie § 14/1c AT 60,11 13.01.2011 Hlavné pojednávanie § 14/1c AT 61,75 04.02.2011 Hlavné pojednávanie - odročené § 14/1b AT 15,43 18.02.2011 Hlavné pojednávanie § 14/1c AT 61,75 21.02.2011 Hlavné pojednávanie - vyhlásenie rozsudku § 14/1b AT 15,43 13.05.2011 Písomné podanie - odvolanie § 14/1b AT 61,75 17.07.2013 Písomné podanie - návrhy dôkazov § 14/1b AT 65,08 18.07.2013 Hlavné pojednávanie § 14/1c AT 65,08 05.09.2013 Hlavné pojednávanie § 14/1c AT 65,08 05.03.2015 Hlavné pojednávanie § 14/1c AT 69,91 13.05.2015 Hlavné pojednávanie § 14/1c AT 69,91 11.12.2015 Písomné podanie - vyjadrenie k odvolaniu § 14/1b AT 69,91 15.11.2017 Písomné podanie - návrhy dôkazov § 14/1b AT 73,66 22.02.2018 Hlavné pojednávanie 8:00-10:00 (120 min.) § 14/1c AT 76,75 22.02.2018 Hlavné pojednávanie 10:00-11:15 (75 min.) § 14/1c AT 76,75 24.05.2018 Hlavné pojednávanie 13:30 - 15:30 (120 min) § 14/1c AT 76,75 24.05.2018 Hlavné pojednávanie 15:30 - 15:45 (15 min.) § 14/1c AT 76,75 16.07.2018 Písomné podanie - odvolanie § 14/1b AT 76,75 30.04.2019 Verejné zasadnutie o odvolaní § 14/1c AT 81,67 Odmena: 1.593,79 Hot. výdavky: - cestovné: 1x Poprad - Sp. Belá a späť 19.01.2010 (1x52km x1,176 EUR/l x 6,4l:100 km) 1x Poprad - Sp. Belá a späť 06.02.2010 (1x52km x1,176 EUR/l x 6,4l:100 km) 1x Poprad - Sp. Belá a späť 23.02.2010 (1x52km x1,176 EUR/l x 6,4l:100 km) 1x Poprad - Kežmarok a späť 14.12.2010 (1x38km x1,297 EUR/l x 6,4l:100 km) 1x Poprad - Kežmarok a späť 28.12.2010 (1x38km x1,297 EUR/ l x 6,4l:100km) 1x Poprad - Kežmarok a späť 13.01.2011 (1x38km x1,37 EUR/l x 6,4l:100 km) 1x Poprad - Kežmarok a späť 04.02.2011 (1x38km x1,399 EUR/l x 6,4l:100 km) 1x Poprad - Kežmarok a späť 18.02.2011 (1x38km x1,399 EUR/l x 6,4l:100 km) 1x Poprad - Kežmarok a späť 21.02.2011 (1x38km x1,399 EUR/l x 6,4l:100 km) 1x Poprad - Kežmarok a späť 18.07.2013 (1x38km x1,493 EUR/l x 6,4l:100 km) 1x Poprad - Kežmarok a späť 05.09.2013 (1x38km x1,517 EUR/l x 6,4l:100 km) 1x Poprad
- Kežmarok a späť 05.03.2015 (1x38km x1,261 EUR/l x 6,4l:100 km) 1x Poprad - Kežmarok a späť 13.05.2015 (1x38km x1,359 EUR/l x 6,4l:100 km) 1x Poprad - Kežmarok a späť 22.02.2018 (1x38km x1,313 EUR/l x 6,4l:100 km) 1x Poprad - Kežmarok a späť 24.05.2018 (1x38km x1,387 EUR/l x 6,4l:100
km) 1x Poprad - Prešov a späť 30.04.2019 (1x160km x1,423 EUR/l x 6,4l:100 km) § 15a AT 3,9 3,9 3,9 3,1 3,1 3,3 3,4 3,4 3,4 3,6 3,6 3,0 3,3 3,1 3,3 14,57 65,87
- náhrada za stratu času 2x 0,5 hod. = 2 x 12,02 EUR- 19.01.2010 - náhrada za stratu času 2x 0,5 hod. = 2 x 12,02 EUR- 06.02.2010 - náhrada za stratu času 2x 0,5 hod. = 2 x 12,02 EUR- 23.02.2010 - náhrada za stratu času 2x 0,5 hod. = 2 x 12,02 EUR- 14.12.2010 - náhrada za stratu času 2x 0,5 hod. = 2 x 12,02 EUR- 28.12.2010 - náhrada za stratu času 2x 0,5 hod. = 2 x 12,35 EUR- 13.01.2011 - náhrada za stratu času 2x 0,5 hod. = 2 x 12,35 EUR- 04.02.2011 - náhrada za stratu času 2x 0,5 hod. = 2 x 12,35 EUR- 18.02.2011 - náhrada za stratu času 2x 0,5 hod. = 2 x 12,35 EUR- 21.02.2011 - náhrada za stratu času 2x 0,5 hod. = 2 x 13,01 EUR- 18.07.2013 - náhrada za stratu času 2x 0,5 hod. = 2 x 13,01 EUR- 05.09.2013 - náhrada za stratu času 2x 0,5 hod. = 2 x 13,98 EUR- 05.03.2015 - náhrada za stratu času 2x 0,5 hod. = 2 x 13,98 EUR- 13.05.2015 - náhrada za stratu času 2x 0,5 hod. = 2 x 15,35 EUR- 22.02.2018 - náhrada za stratu času 2x 0,5 hod. = 2 x 15,35 EUR- 24.05.2018 - náhrada za stratu času 2x 0,5 hod. = 2 x 16,33 EUR- 30.04.2019 § 17/1a AT 24,04 24,04 24,04 24,04 24,04 24,70 24,70 24,70 24,70 26,02 26,02 27,96 27,96 30,70 30,70 65,32 453,68
- režijný paušál 1x 6,95 EUR (2009) - režijný paušál 5x 7,21 EUR (2010) - režijný paušál 5x 7,41 EUR (2011) - režijný paušál 3x 7,81 EUR (2013) - režijný paušál 3x 8,39 EUR (2015) - režijný paušál 1x 8,84 EUR (2017) - režijný paušál 3x 9,21 EUR (2018) - režijný paušál 1x 9,80 EUR (2019) § 16/3 AT 6,95 36,05 37,05 23,43 25,17 8,84 27,63 9,80 174,92 Spolu odmena a výdavky po zaokrúhlení 2.288,26 EUR
20. Výpismi z bankového účtu vedenými v mbank S. A., pobočka zahraničnej banky žalobkyňa preukázala, že odmenu právnemu zástupcovi za zastupovanie v trestnom konaní celkovo vo výške 2.288,26 eur uhradila v dvoch sumách, a to dňa 19.06.2019 v sume 1.000,- eur a dňa 08.08.2019 v sume 1.300,- eur.
21. Listom zo dňa 12.08.2019 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadala Slovenskú republiku v zast. Generálnou prokuratúrou SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 zákona č. 513/2003 Z. z. pre nezákonné rozhodnutie, a to uznesenie o vznesení obvinenia OO PZ Spišská Belá, ČVS: ORP-2855/SA-PP-2009 zo dňa 02.12.2009.
22. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky listom zo dňa 13.01.2020 oznámila žalobkyni, že jej nárok na náhradu škody neuznáva, pretože v žiadosti nie sú uvedené žiadne okolnosti, pre ktoré považuje vznesenie obvinenia za nezákonné. Poukázala na nález Ústavného súd SR z 13.11.2013, sp. zn. ÚS 163/2013 a zhodné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Lavrechov proti Českej republike (sťažnosť č. 57404/08) s tým, že oslobodenie spod obžaloby samo o sebe neznamená, že trestné stíhanie bolo nezákonné alebo od počiatku chybné. Ďalej poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 30.07.2008 sp. zn. 3Cdo 201/2007. Z predmetnej judikatúry vyplýva, že oslobodzujúci rozsudok neznamená, že išlo vždy o nezákonné rozhodnutie, nakoľko pre prijatie rozhodnutia o vine resp. o oslobodení spod obžaloby zákon kladie odlišné nároky ako pre prijatie rozhodnutia o vznesení obvinenia osobe podozrivej zo spáchania trestnej činnosti. V predmetnej trestnej veci dôkazný stav v jednotlivých štádiách trestného konania plne opodstatňoval a odôvodňoval zvolený postup orgánov činných v trestnom konaní. Po vznesení obvinenia boli splnené všetky zákonné požiadavky na podanie obžaloby. Ak by prokurátor zastavil trestné stíhanie a nepodal obžalobu, konal by contra legem vzhľadom na dôkazný stav. Záver prokurátora o spáchaní trestného činu obžalovanou si osvojil aj okresný súd, ktorý ju rozsudkom sp. zn. 6T/28/2010 zo dňa 24.05.2018 uznal vinnou zo žalovaného trestného činu. Keďže podľa jej názoru absentuje akékoľvek nezákonné rozhodnutie, ako prvý obligatórny zákonný predpoklad nároku na náhradu škody, nezaoberala sa splnením ďalších predpokladov a konštatovala, že neboli zistené zákonné podmienky pre uspokojenie nároku L. M. na náhradu škody.
23. Podľa Čl. 46 ods. 3 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.
24. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpiov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z. z.) tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
25. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
26. Podľa § 4 ods. 1 e) zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu písm. b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru, písm. f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.
27. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu: písm. b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora, písm. f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.
28. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
29. Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
30. Podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.
31. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
32. Podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
33. Podľa § 18 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
34. Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 veta prvá je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Pre správnu interpretáciu tohto ustanovenia nestačí len vychádzať z jeho jazykového znenia, teda gramatického doslovného výkladu, ale je nevyhnutné uplatniť aj systematický a teleologický výklad. Z hľadiska systematického výkladu objasňujúceho obsah právnej normy vo vzájomných súvislostiach s inými právnymi normami možno dospieť k záveru, že podľa citovaného ustanovenia § 18 ods. 1, ktoré je umiestnené v štvrtej časti označenej ako spoločné ustanovenia, prichádza do úvahy jeho praktické uplatnenie (teda zahrnutie trov konania, ktoré vznikli v konaní, v ktorom bola vec postúpená inému orgánu do náhrady škody) aj v prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré podmienky upravuje § 6 tohto zákona. Z hľadiska výkladu teleologického vychádzajúceho zo zmyslu a účelu právneho predpisu, ktorým je v prípade uvedeného zákona ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle Čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, nemožno lipnúť na formálnom zrušení tvrdeného nezákonného ustanovenia, ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne. Za ústavne konformný treba teda považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesením obvinenia, oslobodenie spod obžaloby, ak k takémuto rozhodnutiu došlo, pretože sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o oslobodení obžalovaného spod obžaloby sa trestné konanie končí, a teda zanikajú aj účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia.
35. Ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania treba hľadať v ustanovení čl. 46 ods. 3 Ústavy SR a vo všeobecnej rovine v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, teda princípoch materiálneho právneho štátu. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Nemožno prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej, škodu nepôsobiacej interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný a zasahujúci do základných práv. V takejto situácii nie je rozhodné ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo.
36. Žalobkyňa v žalobe ako nezákonné označila uznesenie o vznesení obvinenia tak, ako to uviedla v podanej žalobe a rovnako aj v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Žiadosť adresovala a v žalobe ako žalobcu označila Slovenskú republiku v zastúpení Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. V spore bolo preukázané, že uznesením povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ SR v Spišskej Belej, ČVS: ORP- 2855/SA-PP-2009 zo dňa 2.12.2009 bolo voči žalobkyni ako obvinenej začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie, pričom jej sťažnosť proti predmetnému uzneseniu bola uznesením okresnej prokurátorky Okresnej prokuratúry Kežmarok Pv 890/09-5 zo dňa 22.12.2009 zamietnutá a dňa 19.03.2010 bola proti žalobkyni na Okresnom súde Kežmarok podaná obžaloba.
37. Keďže uznesenie ohľadne ktorého si žalobkyňa uplatňuje nárok na náhradu škody bolo vydané 02.12.2009, bolo potrebné, aby sa súd vysporiadal s otázkou, ktorý orgán je oprávnený konať v
mene štátu. Zákonom č. 412/2012 Z. z. došlo s účinnosťou od 01.01.2013 k novelizácii zákona č. 514/2003 Z. z., ktorej cieľom bolo zvýrazniť význam dozoru prokurátora v trestnom konaní. V prípade nárokov odvodzovaných od uznesenia o vznesení obvinenia si podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2012 súdna prax vrátane rozhodnutí Najvyššieho súdu osvojila záver, že v mene štátu koná buď Ministerstvo vnútra SR alebo Generálna prokuratúra SR podľa toho, ktorý z nich začal vo veci konať ako prvý alebo ktorému bola skôr doručená žiadosť o predbežné prerokovania nároku. Od novelizácie počnúc 01.01.2013 je pre konkurenciu príslušnosti Ministerstva vnútra SR a Generálnej prokuratúry SR rozhodujúce či prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia a či podal v trestnej veci obžalobu. Vzhľadom na to, že v tomto prípade sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu o vznesení obvinenia bola zamietnutá a následne bola zo strany prokurátora podaná obžaloba je daná príslušnosť Generálnej prokuratúry SR pre konanie v mene štátu. Tento záver súdu vyplýva už z pomerne dostatočne ustálenej judikatúry. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 289/2014 zo dňa 14.10.2015, ak v trestnom konaní, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením obžalovaného, prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 412/2012 Z. z. je od 1. januára 2013 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Na prípadnú zmenu orgánu konajúceho v mene štátu prihliadne v takomto konaní súd z úradnej povinnosti.
38. Keďže touto novelou nebolo dané prechodné ustanovenie a ide o procesnoprávny predpis, nakoľko upravuje zastupovanie Slovenskej republiky, tak pre ďalšie konanie od 01.01.2013 sa aplikuje znenie dané novelou- zákonom č. 412/2012 Z. z.
39. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. je súčasné splnenie troch podmienok, a to existencia nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu, existencia škody, t. j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, resp. nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z. z. je objektívnou zodpovednosťou, ktorej sa štát nemôže zbaviť a za splnenia vyššie uvedených podmienok za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom požadované podmienky súčasne.
40. V súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Táto zásada bola vyjadrená už vo viacerých skorších rozhodnutiach, ktoré sa týkali náhrady škody spôsobenej štátnym orgánom ešte pôvodne v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“). Rozhodovanie súdov podľa tohto zákona sa ustálilo medziiným na názore, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má podľa § 1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia (R 35/1991). Na to nadviazal záver, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov, podľa § 1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby (viď bližšie R 70/1994). Na podstate týchto právnych záverov, ku ktorým sa dospelo vo vzťahu k prípadom škôd vzniknutých za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., zotrváva súdna prax aj po prijatí zákona č. 514/2003 Z. z. Zákon č. 514/3003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 194/2010 zo dňa 30.3.2011).
41. Ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. z hľadiska jeho zmyslu a účelu treba interpretovať tak, že rovnaké dôsledky ako zrušenie nezákonného uznesenia o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia, má tiež rozhodnutie o zastavení trestného stíhania vydané z dôvodu, že sa nepotvrdil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. 4MCdo 15/2009 zo dňa 18.10.2020).
42. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 8Cdo/177/2017 zo dňa 26.01.2019 uviedol, že: „...V čase po rozhodnutí najvyššieho súdu sp.zn. 4 MCdo 15/2009 najvyšší súd nevydal rozhodnutie, ktoré by v porovnaní s týmto rozhodnutím bolo založené na odlišných právnych záveroch. Dovolateľkou (rozumej Generálnou prokuratúrou SR - poznámka súdu) nastolená otázka (ktorá znela: „či štát v každom prípade zodpovedá za škodu spôsobenú v trestnom konaní obvinenému, resp. obžalovanému tým, že trestné stíhanie nebolo ukončené právoplatným rozsudkom, ktorým bola uznaná jeho vina zo spáchania trestného činu, alebo bol spod obžaloby prokurátora oslobodený, resp. jeho trestné stíhanie bolo zastavené, teda bez ohľadu na to, či vznesenie obvinenia (ako právny titul náhrady škody) bolo v čase jeho vydania dôvodné a zákonné, alebo v prípadoch, keď vznesenie obvinenia bolo dôvodné, v súlade so všetkými zásadami trestného konania (uznesenie o vznesení obvinenia bolo zákonné), štát za škodu nezodpovedá, t.j. štát zodpovedá len za nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup a nie za výsledok trestného konania.“ - viď bod 4 citovaného uznesenia - poznámka súdu) bola najvyšším súdom posudzovaná v súlade so závermi vyjadrenými v uvedenom rozhodnutí napríklad v rozhodnutiach z 30. marca 2011 sp.zn. 3 Cdo 194/2010, z 30. januára 2011 sp.zn. 4 Cdo 54/2011, z 12. decembra 2012 sp.zn. 7 Cdo 145/2011, z 19. júna 2013 sp.zn. 7 Cdo 87/2012 a z 19. februára 2014 sp.zn. 7 MCdo 27/2012. Tieto rozhodnutia spočívajú na právnych záveroch zodpovedajúcich záverom ústavného súdu, ktorý v rozhodnutí zo 7. júla 2016 sp.zn. I. ÚS 320/2016 konštatoval, že „nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania“, a ktorý k tomu v ďalšej časti svojho rozhodnutia dodal, že „pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu orgánu činného v trestnom konaní, nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ústavný súd konštatuje, že ak bolo trestné stíhanie konkrétnej osoby zastavené z dôvodu, že sa skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, nestal, že skutok nie je trestným činom, resp. že skutok nespáchal obvinený, uznesenie, ktorým bolo obvinenému obvinenie vznesené a tiež aj záväzný pokyn prokurátora na vznesenie obvinenia (ak bolo obvinenie vznesené na základe pokynu prokurátora) sú vždy nezákonné, zasahujúce do základných práv jednotlivca“. Od publikovania judikátu R 37/2014 sa rozhodovacia prax najvyššieho súdu ustálila (nie je rozdielna) v tom, že vtedy, keď došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby (prejednávaný prípad), treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa preto posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom zákonnosti začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania.
43. Citovanej ustálenej judikatúre plne zodpovedá aj situácia v tomto spore, keďže žalobkyňa bola právoplatne oslobodená spod obžaloby rozhodnutím Krajského súdu Prešov, ktorý potom, čo sám zopakoval dokazovanie dospel k záveru, že vykonané dôkazy boli hodnotené jednostranne, vždy zásadne v neprospech obžalovanej, pričom z hodnotenia boli vynechané tie dôkazy, ktoré jej vinu vyvracali alebo bola z dôkazu vyvodená taká skutočnosť, ktorá z neho nevyplývala. Podľa neho lekárska správa, svedecká výpoveď druhej dcéry poškodenej S. P., svedecké výpovede E.. E. H. a L. M., zápisnica o obhliadke a obsah priestupkového spisu spochybňovali a vyvracali tvrdenia o dôvodnosti podanej obžaloby. Skutočnosti plynúce z lekárskej správy zodpovedali výpovedi obžalovanej a svedkov mal. L. M. a E.. E. H., ktorí bezprostredne po skutku tieto zranenia na tela obžalovanej videli a ktorým uplakaná obžalovaná bezprostredne po skutku aj povedala, že ju P. zbili. Navyše svedkyňa S. P. nepočula, že by obžalovanú niekto vyzýval na opustenie dvora, pričom tak napadnutý rozsudok ako aj obžaloba kládla obžalovanej za vinu práve skutočnosť, že napriek opakovaným výzvam odmietla odísť z dvora preč a že tam neoprávnene zostávala. Krajský súd ďalej zdôraznil, že trestné oznámenie podala C. P. až dňa 03.11.2009, teda takmer po polroku a táto skutočnosť nesvedčí až o takom veľkom rozhorčení C. P.. Odvolací súd tak napokon zhrnul, že vychádzajúc z vykonaných dôkazov nebola splnená materiálna podmienka prečinu a predmetný čin je možné označiť ako banálny prípad, ktorý nemôže dosahovať zákonom požadovaný stupeň závažnosti trestného činu. Podľa názoru súdu je preto možné uzavrieť, že vznesené obvinenie vychádzalo zo skutočností a dôkazov, ktoré krajský súd vyhodnotil ako jednostranné v neprospech obžalovanej, pričom jednotlivé dôkazy si navzájom rozporovali. Predmetná situácia bola z hľadiska vyhodnotenia v kompetencii orgánu činného v trestnom konaní s tým však, že predmetné vyhodnotenie sa môže následne aj preukázať ako nedôvodné a obžalovaný môže byť spod obžaloby oslobodený. Zodpovednosť štátu v tomto prípade je ako už bolo uvedené vyššie zodpovednosťou objektívnou, t. j. zodpovednosťou za výsledok bez ohľadu na zavinenie. Podľa názoru súdu, keďže v
čase vznesenia obvinenia vzhľadom na dôkaznú situáciu, ktorá bola následne súdom vyhodnotená ako jednostranná, v neprospech obžalovanej, je možné vyvodiť záver, že na vznesenie obvinenia žalobcovi v čase, keď tak príslušný policajný orgán urobil, nebola zodpovedajúca rozumná miera pravdepodobnosti, že predmetného skutku sa mohla dopustiť, tak táto skutočnosť potom plne korešponduje aj s nálezom Ústavného súdu SR, na ktorý poukázala žalovaná.
44. Pokiaľ žalovaná vo svojich vyjadreniach poukazovala na právne závery vyslovené v náleze Ústavného súdu slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 163/2013, zo dňa 13.11.2013, ktorý v odseku 3 samotného nálezu hovorí, že vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, ak sa pravdepodobnosť po spáchaní určitého skutku neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila, súd uvádza a poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.4Cdo/183/2009, 4MCdo/15/2009, ktorých právne závery však nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky spochybnené neboli. Len výňatok z uvedeného nálezu (II. US 163/2013 z 13.11.2013) nespôsobuje posun v judikatúre súdov Slovenskej republiky, ktorú žalovaná napriek tomu, že ide o ustálenú súdnu prax, nepovažuje za správnu a zodpovedajúcu zákonu. V konečnom dôsledku Ústavný súd Slovenskej republiky v neskoršom náleze sp. zn. I.ÚS 540/2016 zo dňa 13.12.2016 konštatoval, že „nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 513/2003 Z. z. účinného od 1. júla 2004 a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného do 30. júna 2004 (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“). Doterajšia súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená, a dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery prijaté súdnou judikatúrou v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 15/2009) a svojou rozhodovacou činnosťou ho v prevažnej miere potvrdzuje aj ústavný súd (napríklad III. ÚS 117/2006, I.ÚS 320/2016, I.ÚS 395/2016 a iné)“. Na inom mieste citovaného nálezu ústavný súd uviedol, že „ak sa trestné stíhanie konkrétnej osoby skončilo vydaním oslobodzujúceho rozsudku bez ohľadu na dôvod, pre ktorý sa tak stalo, uznesenie, ktorým bolo obvinenému vznesené obvinenie, je potrebné považovať za takýchto okolností vždy za nezákonné a zasahujúce do základných práv jednotlivca“.
45. Zákon č. 514/2003 Z. z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Judikatúra dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 194/2010 zo dňa 30.3.2011, uznesenie NS SR sp.zn. 8Cdo/177/2017 zo dňa 26.01.2019 ). Možno preto uzavrieť, že dokazovaním mal súd preukázané, že žalobkyni bolo vznesené obvinenie, voči uzneseniu o vznesení obvinenia podala sťažnosť, ktorá bola prokurátorkou okresnej prokuratúry zamietnutá ako nedôvodná a následne na základe podanej obžaloby bolo voči nej vedené trestné stíhanie, v ktorom v konaní pred súdom bola spod obžaloby oslobodená. Vzhľadom na uvedené uznesenie o vznesení obvinenia v súvislosti s týmto trestným stíhaním je treba považovať za nezákonné, ktorého nezákonnosť sa preukázala právoplatnosťou oslobodzujúceho rozsudku a to aj napriek tomu, že v čase vznesenia obvinenia mohlo prípadne byť toto uznesenie o vznesení obvinenia dôvodné.
46. Keďže žalobkyňa požiadala Generálnu prokuratúru SR o prerokovanie nároku na náhradu škody žiadosťou zo dňa 12.08.2019, ktorej žiadosti Generálna prokuratúra SR listom zo dňa 13.01.2020
nevyhovela, vzniklo žalobkyni podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. doručením tohto oznámenia právo domáhať sa uspokojenia predmetného nároku na náhradu škody na súde. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam je možné uzavrieť, že prvý predpoklad zodpovednostného vzťahu, a to existencia nezákonného rozhodnutia na strane žalovanej, je daný.
47. Ďalším predpokladom zodpovednostného vzťahu je preukázanie vzniku škody na strane žalobkyne. Žalobkyňa tvrdila, že škoda v trestnom konaní jej vznikla tým, že preukázateľne uhrádzala trovy právneho zastúpenia obhajcovi, ktorý ju zastupoval v trestnom konaní, v priebehu ktorého bola v konečnom dôsledku nezákonne trestne stíhaná. Právo na obhajobu osoby, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, je ustanovené ako jedna zo základných zásad trestného konania (§ 2 ods. 9 Trestného poriadku). Uvedené právo je zakotvené aj v článku 50 ods. 3 Ústavy SR medzi právami na súdnu a inú právnu ochranu. Najvýznamnejšou časťou práva na obhajobu je právo obvineného zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo pred súdom (§ 34 ods. 1 tretia veta Trestného poriadku). Trestný poriadok teda umožňuje, aby si obvinený mohol na svoju obranu a obhajobu voči vznesenému obvineniu zavolať na pomoc osobu znalú práva, ktorá má teoretické znalosti práva a praktické skúsenosti s priebehom trestného procesu. Je to predpoklad, že v trestnom konaní budú na obranu obvineného uplatnené všetky oprávnenia, ktoré obvinenému umožňuje zákon uplatniť tak, aby obvinený, ktorý je nevinný nebol odsúdený, a v prípade, ak sa obvinenie zakladá na pravdivých skutočnostiach, obvinený nebol potrestaný prísnejšie, ako podľa zákona má byť. Žalobkyňa zaplatila z titulu odmeny za poskytovanie právnych služieb v predmetnej trestnej veci sumu spolu vo výške 2.288,26 eur. Ide o odmenu obhajcu vypočítanú podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
48. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa v trestnom konaní sp. zn. 6T/282010 v postavení obvinenej a následne obžalovanej bola zastúpený advokátom. Túto skutočnosť mal súd preukázanú z plnomocenstva zo dňa 11.12.2009 vo vyšetrovacom spise na čl. 10. Žalovaná nenamietala vykonanie jednotlivých úkonov právnej pomoci ani číselnosť vyúčtovania v zmysle tarify vrátane režijného paušálu a hotových výdavkov. Nespornou skutočnosťou medzi stranami bola úhrada trov právneho zastúpenia, ktorú uskutočnila žalobkyňa na účet právneho zástupcu v dvoch splátkach, a to dňa 19.06.2019 vo výške 1.000,- eur a dňa 08.08.2019 vo výške 1.300,- eur, v ktorých je ako variabilný symbol uvedené číslo faktúry 13/2019.
49. Úkony právnej služby boli vykonané v časovom rozpätí rokov 2009 až 2019, v ktorých sa menilo aj znenie ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
50. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 455/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 30.06.2013 výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka (ďalej len "výpočtový základ").
51. Podľa § 1 ods. 3 a 4 vyhlášky č. 455/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013 výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ"). Výpočtovým základom na účely výpočtu tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní a konaní o priestupkoch je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý o štyri roky predchádza roku určujúcemu výpočtový základ podľa odseku 3.
52. Podľa § 9 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 455/2004 Z. z. Základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Základná sadzba tarifnej odmeny sa môže znížiť alebo zvýšiť v prípadoch uvedených v tejto vyhláške.
53. Podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
54. Podľa § 12 ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin,
na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu.
55. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013 odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, d) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín,
56. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom po 01.07.2013 odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo na konaní pred súdom alebo iným orgánom, 4) na konaní o dohode o vine a treste, na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny.
57. Podľa § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013 odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: zastupovanie alebo obhajoba na pojednávaní, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie, alebo zastupovanie a obhajoba na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci.
58. Podľa § 15 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času (§ 17).
59. Podľa § 16 ods. 3 a 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
60. Podľa § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.
61. Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby uskutočnený od 01.01.2009 do 31.12.2009 podľa § 12 ods. 3 písm. a) v spojení s § 1 ods. 3 citovanej vyhlášky vzhľadom na hornú hranicu trestu odňatia slobody pri prečine, ktorého horná hranica trestnej sadzby neprevyšuje 5 rokov je vo výške 1/12 zo sumy 695,41 eur (výpočtový základ za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka 2008), t. j. 57,95 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby uskutočnený od 01.01.2010 do 31.12.2010 podľa § 12 ods. 3 písm. a) v spojení s § 1 ods. 3 citovanej vyhlášky vzhľadom na hornú hranicu trestu odňatia slobody pri prečine, ktorého horná hranica trestnej sadzby neprevyšuje 5 rokov je vo výške 1/12 zo sumy 721,40 eur (výpočtový základ za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka 2009), t. j. 60,11 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby uskutočnený od 01.01.2011 do 31.12.2011 podľa § 12 ods. 3 písm. a) v spojení s § 1 ods. 3 citovanej vyhlášky vzhľadom na hornú hranicu trestu odňatia slobody pri prečine, ktorého horná hranica trestnej sadzby neprevyšuje 5 rokov je vo výške 1/12
zo sumy 741,- eur (výpočtový základ za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka 2010), t. j. 61,75 eur Od 1.7.2013 vstúpila do účinnosti novela vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, kde došlo k zmene ustanovenia § 1 ods. 3 a 4 citovanej vyhlášky týkajúcich sa výpočtového základu na účely výpočtu tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní. Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby uskutočnený od 1.7.2013 do 31.12.2013 podľa § 12 ods. 3 písm. a) v spojení s § 1 ods. 3 a ods. 4 citovanej vyhlášky vzhľadom na hornú hranicu trestu odňatia slobody pri prečine, ktorého horná hranica trestnej sadzby neprevyšuje 5 rokov je vo výške 1/12 zo sumy 695,41,- eur (výpočtový základ pre rok 2009), t. j. 57,95 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby uskutočnený od 1.1.2015 do 31.12.2015 podľa § 12 ods. 3 písm. a) v spojení s § 1 ods. 3 a ods. 4 citovanej vyhlášky vzhľadom na hornú hranicu trestu odňatia slobody pri prečine, ktorého horná hranica trestnej sadzby neprevyšuje 5 rokov je vo výške 1/12 zo sumy 741,- eur (výpočtový základ pre rok 2011), t. j. 61,75 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby uskutočnený od 1.1.2017 do 31.12.2017 podľa § 12 ods. 3 písm. a) v spojení s § 1 ods. 3 a ods. 4 citovanej vyhlášky vzhľadom na hornú hranicu trestu odňatia slobody pri prečine, ktorého horná hranica trestnej sadzby neprevyšuje 5 rokov je vo výške 1/12 zo sumy 781,- eur (výpočtový základ pre rok 2013), t. j. 65,08 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby uskutočnený od 1.1.2018 do 31.12.2018 podľa § 12 ods. 3 písm. a) v spojení s § 1 ods. 3 a ods. 4 citovanej vyhlášky vzhľadom na hornú hranicu trestu odňatia slobody pri prečine, ktorého horná hranica trestnej sadzby neprevyšuje 5 rokov je vo výške 1/12 zo sumy 804,- eur (výpočtový základ pre rok 2014), t. j. 67,00 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby uskutočnený od 1.1.2019 do 14.6.2019 podľa § 12 ods. 3 písm. a) v spojení s § 1 ods. 3 a ods. 4 citovanej vyhlášky vzhľadom na hornú hranicu trestu odňatia slobody pri prečine, ktorého horná hranica trestnej sadzby neprevyšuje 5 rokov je vo výške 1/12 zo sumy 839,- eur (výpočtový základ pre rok 2015), t. j. 69,92 eur.
62. Obhajca má v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky nárok aj na režijný paušál za každý poskytnutý úkon právnej služby, ak sú však viaceré úkony právnej služby poskytnuté v jeden deň, na rovnakom mieste a bezprostrednej časovej nadväznosti, považujú sa na účely priznania režijného paušálu za jeden úkon (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6To/10/2004 z 26.5.2004). Náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (tzv. režijný paušál) za každý úkon právnej služby je v zmysle § 16 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 citovanej vyhlášky 1/100 výpočtového základu, a to za rok 2009 vo výške 6,95 eur, za rok 2010 do výške 7,21 eur, za rok 2011 vo výške 7,41 eur, za rok 2013 vo výške 7,81 eur, za rok 2015 vo výške 8,39 eur, za rok 2017 vo výške 8,84 eur, za rok 2018 vo výške 9,21 eur a za rok 2019 vo výške 9,80 eur.
63. Náhrada za stratu času pri úkonoch právnej služby je v zmysle § 17 ods. 1 v spojení s § 1 ods. 3 citovanej vyhlášky 1/60 výpočtového základu t. j. v roku 2010 12,02 eur za každú aj začatú polhodinu, v roku 2011 12,35 eur za každú aj začatú polhodinu, v roku 2013 13,01 eur za každú aj začatú polhodinu, v roku 2015 13,98 eur za každú aj začatú polhodinu, v roku 2018 15,35 eur za každú aj začatú polhodiny a v roku 2019 16,33 eur za každú aj začatú polhodinu. Obhajca si uplatnil aj hotové výdavky vo výške cestovného v súlade so zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, a to za cesty špecifikované nižšie v jednotlivých dňoch pri spotrebe 6,4 l na 100 km.
64. V prípade obhajoby sú jednotlivé úkony vykonané obhajcom na účelnú ochranu obvineného podmienené úkonmi a rozhodnutiami orgánu činného v trestnom konaní, ktorými sa konanie realizuje. Nezákonné rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní môže vyvolať zo strany obhajoby procesné úkony smerujúce k odstráneniu nežiadajúcich právnych dôsledkov pre obvineného, ktoré by v prípade správneho rozhodnutia neboli potrebné. Nezákonné rozhodnutie takto môže byť samopríčinou vzniku trov za úkon obhajoby v záujme obvineného. Náklady vynaložené na takéto úkony obhajoby sú potom v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, lebo boli ním vyvolané a za škodu takto vzniknutú zodpovedá štát.
65. Úlohou súdu je diferencovať ako jednotlivé rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní podmienili úkony obhajoby a určiť rozsah tých úkonov, ktoré boli vyvolané nezákonným rozhodnutím. Za takéto rozhodnutia je potrebné považovať uznesenie o vznesení obvinenia, podanie obžaloby a odsudzujúci rozsudok súdu prvého stupňa. Tieto rozhodnutia boli zrušené a v ďalšom konaní bola
žalobkyňa spod obžaloby oslobodená. Trovy žalobkyne za úkony, ktoré boli urobené v súvislosti s uvedenými nezákonnými rozhodnutiami súdov na odvrátenie ich nepriaznivých dôsledkov pre obvinenú predstavujú škodu, za ktorú zodpovedá štát. Ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, fyzická osoba vynaložila náklady na trovy obhajoby smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych následkov na obvineného (žalobcu), štát zodpovedá za takto vzniknutú škodu a to bez ohľadu na skutočnosť, či v trestnom konaní bol obvinenému obhajca ustanovený alebo si ho zvolil sám. Treba však skúmať či trovy obhajoby sú v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím.
66. Ako už bolo vyššie uvedené, v danom prípade došlo ku škode žalobkyne v trestnom konaní za situácie, že jej bolo vznesené obvinenie, pričom v konečnom dôsledku bola súdom spod obžaloby právoplatne oslobodená. V rámci trestného konania bola zastúpená právnym zástupcom, advokátom, ktorému po skončení trestného konania zaplatila trovy právneho zastúpenia v sume 2.288,26 eur. Ak proti žalobkyni bolo vznesené obvinenie, nie je na nej, aby niesla materiálne dôsledky takéhoto rozhodnutia (trovy vynaložené na svoju obhajobu), keď sa neskôr ukázalo uvedené obvinenie nesprávnym a trestné konanie sa skončilo tak, že na žalobkyňu treba pozerať ako na nevinnú. Žalobkyňa tak splnila ďalšie predpoklady na priznanie nároku na náhradu škody, keď preukázala, že právnemu zástupcovi v trestnej veci zaplatila z titulu trov obhajoby sumu 2.288,26 eur. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, z oslobodzujúceho rozsudku v trestnom konaní, z objektívnej zodpovednosti štátu, dospel súd k záveru o opodstatnenosti jej nároku na náhradu škody v sume 2.173,31eur. Predmetná suma pozostáva z trov právneho zastúpenia za úkony právnej pomoci, ktoré právny zástupca, advokát, účtoval faktúrou č. 13/2019 zo dňa 31.05.2019, a ktoré súd upravil v súlade s výpočtovým základom uvedeným v bode 60.na správnu výšku, a to za nasledujúce úkony:
Dátum Úkony právnej služby Tarifná položka Suma EUR 11.12.2009 Prevzatie a príprava obhajoby § 14/1a AT 57,95 19.01.2010 Výsluchy 8:15 - 11.00 (145 min.) § 14/1c AT 60,11 19.01.2010 Výsluchy 11:20 - 13:35 (115 min.) § 14/1c AT 60,11 06.02.2010 Konfrontácia M.-P. (100 min.) § 14/1c AT 60,11 06.02.2010 Konfrontácia M.-P. (60min.) § 14/1c AT 60,11 23.02.210 Záverečné prešt. Spisu. § 14/1c AT 60,11 14.12.2010 Hlavné pojednávanie - odročené § 14/5b AT 15,02 28.12.2010 Hlavné pojednávanie § 14/1c AT 60,11 13.01.2011 Hlavné pojednávanie § 14/1c AT 61,75 04.02.2011 Hlavné pojednávanie - odročené § 14/5b AT 15,43 18.02.2011 Hlavné pojednávanie § 14/1c AT 61,75 21.02.2011 Hlavné pojednávanie - vyhlásenie rozsudku § 14/5b AT 15,43 13.05.2011 Písomné podanie - odvolanie § 14/1b AT 61,75 17.07.2013 Písomné podanie - návrhy dôkazov § 14/1b AT 57,95 18.07.2013 Hlavné pojednávanie § 14/1c AT 57,95 05.09.2013 Hlavné pojednávanie § 14/1c AT 57,95 05.03.2015 Hlavné pojednávanie § 14/1c AT 61,75 13.05.2015 Hlavné pojednávanie § 14/1c AT 61,75 11.12.2015 Písomné podanie - vyjadrenie k odvolaniu § 14/1b AT 61,75 15.11.2017 Písomné podanie - návrhy dôkazov § 14/1b AT 65,08 22.02.2018 Hlavné pojednávanie 8:00-10:00 (120 min.) § 14/1c AT 67,00 22.02.2018 Hlavné pojednávanie 10:00-11:15 (75 min.) § 14/1c AT 67,00 24.05.2018 Hlavné pojednávanie 13:30 - 15:30 (120 min) § 14/1c AT 67,00 24.05.2018 Hlavné pojednávanie 15:30 - 15:45 (15 min.) § 14/1c AT 67,00 16.07.2018 Písomné podanie - odvolanie § 14/1b AT 67,00 30.04.2019 Verejné zasadnutie o odvolaní § 14/1c AT 69,92 Odmena: 1.478,84 Hot. výdavky: - cestovné: 1x Poprad - Sp. Belá a späť 19.01.2010 (1x52km x1,176 EUR/l x 6,4l:100 km) 1x Poprad - Sp. Belá a späť 06.02.2010 (1x52km x1,176 EUR/l x 6,4l:100 km) 1x Poprad - Sp. Belá a späť 23.02.2010 (1x52km x1,176 EUR/l x 6,4l:100 km) 1x Poprad - Kežmarok a späť 14.12.2010 (1x38km x1,297 EUR/l x 6,4l:100 km) 1x Poprad - Kežmarok a späť 28.12.2010 (1x38km x1,297 EUR/ l x 6,4l:100km) 1x Poprad - Kežmarok a späť 13.01.2011 (1x38km x1,37 EUR/l x 6,4l:100 km) 1x Poprad - Kežmarok a späť 04.02.2011 (1x38km x1,399 EUR/l x 6,4l:100 km) 1x Poprad - Kežmarok
a späť 18.02.2011 (1x38km x1,399 EUR/l x 6,4l:100 km) 1x Poprad - Kežmarok a späť 21.02.2011 (1x38km x1,399 EUR/l x 6,4l:100 km) 1x Poprad - Kežmarok a späť 18.07.2013 (1x38km x1,493 EUR/l x 6,4l:100 km) 1x Poprad - Kežmarok a späť 05.09.2013 (1x38km x1,517 EUR/l x 6,4l:100 km) 1x Poprad
- Kežmarok a späť 05.03.2015 (1x38km x1,261 EUR/l x 6,4l:100 km) 1x Poprad - Kežmarok a späť 13.05.2015 (1x38km x1,359 EUR/l x 6,4l:100 km) 1x Poprad - Kežmarok a späť 22.02.2018 (1x38km x1,313 EUR/l x 6,4l:100 km) 1x Poprad - Kežmarok a späť 24.05.2018 (1x38km x1,387 EUR/l x 6,4l:100 km) 1x Poprad - Prešov a späť 30.04.2019 (1x160km x1,423 EUR/l x 6,4l:100 km) § 15a AT 3,9 3,9 3,9 3,1 3,1 3,3 3,4 3,4 3,4 3,6 3,6 3,0 3,3 3,1 3,3 14,57 65,87
- náhrada za stratu času 2x 0,5 hod. = 2 x 12,02 EUR- 19.01.2010 - náhrada za stratu času 2x 0,5 hod. = 2 x 12,02 EUR- 06.02.2010 - náhrada za stratu času 2x 0,5 hod. = 2 x 12,02 EUR- 23.02.2010 - náhrada za stratu času 2x 0,5 hod. = 2 x 12,02 EUR- 14.12.2010 - náhrada za stratu času 2x 0,5 hod. = 2 x 12,02 EUR- 28.12.2010 - náhrada za stratu času 2x 0,5 hod. = 2 x 12,35 EUR- 13.01.2011 - náhrada za stratu času 2x 0,5 hod. = 2 x 12,35 EUR- 04.02.2011 - náhrada za stratu času 2x 0,5 hod. = 2 x 12,35 EUR- 18.02.2011 - náhrada za stratu času 2x 0,5 hod. = 2 x 12,35 EUR- 21.02.2011 - náhrada za stratu času 2x 0,5 hod. = 2 x 13,01 EUR- 18.07.2013 - náhrada za stratu času 2x 0,5 hod. = 2 x 13,01 EUR- 05.09.2013 - náhrada za stratu času 2x 0,5 hod. = 2 x 13,98 EUR- 05.03.2015 - náhrada za stratu času 2x 0,5 hod. = 2 x 13,98 EUR- 13.05.2015 - náhrada za stratu času 2x 0,5 hod. = 2 x 15,35 EUR- 22.02.2018 - náhrada za stratu času 2x 0,5 hod. = 2 x 15,35 EUR- 24.05.2018 - náhrada za stratu času 2x 0,5 hod. = 2 x 16,33 EUR- 30.04.2019 § 17/1a AT 24,04 24,04 24,04 24,04 24,04 24,70 24,70 24,70 24,70 26,02 26,02 27,96 27,96 30,70 30,70 65,32 453,68
- režijný paušál 1x 6,95 EUR (2009) - režijný paušál 5x 7,21 EUR (2010) - režijný paušál 5x 7,41 EUR (2011) - režijný paušál 3x 7,81 EUR (2013) - režijný paušál 3x 8,39 EUR (2015) - režijný paušál 1x 8,84 EUR (2017) - režijný paušál 3x 9,21 EUR (2018) - režijný paušál 1x 9,80 EUR (2019) § 16/3 AT 6,95 36,05 37,05 23,43 25,17 8,84 27,63 9,80 174,92 Spolu odmena a výdavky po zaokrúhlení 2.173,31 EUR
67. Všetky vyššie uvedené úkony právnej pomoci nepochybne smerovali k dosiahnutiu účelu obhajoby, teda k oslobodeniu obžalovanej spod obžaloby. Právny zástupca nevyhnutne pre dosiahnutie účelu a poskytnutie komplexnej právnej služby musel prevziať a pripraviť obhajobu vrátane porady s klientom, ďalej podal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, preukázateľne sa zúčastnil výsluchu klientky, výsluchu svedkov, konfrontácii, záverečného preštudovania spisu, následne sa zúčastnil hlavných pojednávaní, hlavného pojednávania s vyhlásením odsudzujúceho rozsudku, ktorý napadol odvolaním, podal návrh na doplnenie dokazovania, po zrušení rozsudku sa zúčastnil hlavného pojednávania spojeného s vyhlásením oslobodzujúceho rozsudku. Uvedené úkony právnej služby logicky a časovo na seba nadväzovali a dospeli k zamýšľanému účelu obhajoby, t. j. oslobodeniu obžalovanej spod obžaloby. Bez náležitej znalosti veci a oboznámení sa s dôkaznou situáciou, a to účasťou na vyšetrovacích úkonoch a následne preštudovaní vyšetrovacieho spisu by sa logicky obhajoba nezaobišla. Obhajca vo vzťahu k dosiahnutiu účelu využil opravné prostriedky, a to podanie sťažnosti voči uzneseniu o vznesení obvinenia so zámerom zastavenia trestného stíhania, podania odvolania voči rozhodnutiam súdom za účelom oslobodenia obžalovanej spod obžaloby. Predmetné úkony právnej služby súd považuje za úkony uskutočnené v príčinnej súvislosti s nezákonným trestným stíhaním a účelne vynaložené pre dosiahnutie oslobodenia obžalovanej spod obžaloby.
68. Medzi protiprávnym konaním žalovanej a vznikom škody žalobkyne bola príčinná súvislosť, ktorá spočívala v ňou realizovanej úhrade nákladov obhajcovi v rámci trestného konania. Táto predstavuje posledný, tretí predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, pričom aj ten je preukázateľné daný, pretože v tomto prípade išlo o vynaloženie finančných prostriedkov na preukázanie toho, že konanie žalobkyne nebolo trestným činom a teda čin nespáchala, a preto trestné stíhanie voči nej nemalo byť začaté.
69. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade žalobkyňa bola právoplatne oslobodená spod obžaloby prokurátorky, preukázala existenciu škody, ktorá jej vznikla v trestnom konaní z titulu zaplatených trov právneho zastúpenia advokátovi, jej nárok bol predbežným prerokovaním zo strany žalovanej odmietnutý a z dôvodu objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci súd dospel k záveru o opodstatnenosti žaloby podanej žalobkyňou. Po preskúmaní vyúčtovania trov právneho zastúpenia v trestnom konaní mal súd za preukázané, že vyúčtované trovy konania boli v rámci trestného konania účelne vynaložené, vyúčtované na základe vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a preto súd prvým výrokom zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 2.173,31 eur žalobkyni.
70. Keďže od 1.7.2013 vstúpila do účinnosti novela vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, kde došlo k zmene ustanovenia § 1 ods. 3 a 4 citovanej vyhlášky týkajúcich sa výpočtového základu na účely výpočtu tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní, súd z tohto dôvodu upravil aj právnym zástupcom nesprávne vypočítanú odmenu za úkony právnej služby od úkonu dňa 17.07.2013 do 30.04.2019. Tento rozdiel predstavuje sumu vyčíslenú vo výške 114,95 eur (za rok 2013 namiesto sumy 195,24 eur suma 173,85 eur, za rok 2015 namiesto sumy 209,73 eur suma 185,25 eur, za rok 2017 namiesto sumy 73,66 eur suma 65,08 eur, za rok 2018 namiesto sumy 383,75 eur suma 335,- eur a za rok 2019 namiesto sumy 81,67 eur suma 69,92 eur). Preto druhým výrokom žalobu v prevyšujúcej časti, čo do sumy 114,95 eur zamietol.
71. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
72. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
73. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
74. Žalobkyňa si žalobou uplatnila aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, a to vo výške 5 % ročne zo sumy 2.288,26 eur od 13.01.2020 do zaplatenia. Za prvý deň omeškania považovala dátum vyhotovenia listu Generálnej prokuratúry SR, ktorým jej bolo oznámené neuspokojenie jej nároku na náhradu škody. Nakoľko súd v časti uplatnenia úroku z omeškania považoval nárok žalobkyne za dôvodný, zaviazal žalovanú na jeho zaplatenie, avšak len zo sumy priznanej istiny vo výške 2.173,31 eur od 13.01.2020 do zaplatenia. Súd zamietol žalobu aj v časti úroku z omeškania vzťahujúceho sa k sume zamietnutej istiny, a to z tých istých dôvodov, z ktorých zamietol žalobu aj v časti tejto istiny.
75. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalobkyňa bola v konaní úspešná. Pri výpočte pomeru úspechu a neúspechu súd vychádzal z pomeru žalovanej sumy vo výške 2.288,26 eur a prisúdenej sumy vo výške 2.173,31 eur. Žalobkyňa bola úspešná v rozsahu 2.173,31 eur (95 %) a neúspešná v rozsahu 114,95 eur (5 %); žalovaná bola úspešná v rozsahu 114,95 eur (5%) a neúspešná v rozsahu 2.173,31 eur (95 %). Po odčítaní úspechu žalobkyne v rozsahu 95 % od úspechu žalovanej v rozsahu 5 %, bola žalobkyňa v konečnom dôsledku úspešná v rozsahu 90 %. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania žalobkyne rozhodol v treťom výroku tohto rozsudku tak, že jej priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 90 % vo výške, o ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.