Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/27/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov

1/ M. R., bývajúcej v R., 2/ S. N., bývajúceho v M., 3/ V. N., bývajúceho v M., 4/ M. F.,

bývajúceho v M., 5/ D. F., bývajúceho v B., zastúpených JUDr. O. Š., advokátom v B., proti

odporkyni Slovenskej republike – Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so

sídlom v Bratislave, Ţupné námestie 13, za účasti prokurátora, o náhradu škody, vedenej na

Okresnom súde Ruţomberok pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľov proti

rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 9. novembra 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 9. novembra

2010 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ruţomberok rozsudkom zo 4. januára 2010 č.k. -218 uloţil

odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ aţ 5/ náhradu škody spôsobenú nezákonným

rozhodnutím orgánu verejnej moci vo výške 138 695,53 € spolu s úrokom z omeškania

vo výške 8,5 % ročne z dlţnej sumy od 8.1.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti návrh zamietol a vyslovil, ţe o trovách konania

rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( ). Dospel k záveru,

ţe boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu uplatňovanú navrhovateľmi

podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

(ďalej len „“), ktorými sú nezákonné rozhodnutie, existencia škody

a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Nárok navrhovateľov

na náhradu škody bol aj vopred prerokovaný príslušným orgánom (§ 4 a § 11 zákona

č. ). Uviedol, ţe rozsudok Okresného súdu Ruţomberok z 11. novembra 2003

č.k. -220 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Ţiline zo 7. septembra 2004

sp. zn. , je nezákonným rozhodnutím, lebo bol zrušený (spolu s rozsudkom

2

krajského súdu) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. novembra 2005

sp. zn. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah dovolacieho

prieskumu určovalo zodpovedanie otázky o začiatku plynutia premlčacej doby pre uplatnenie

nároku spoluvlastníka na predkupné právo a dovolací súd jednoznačne konštatoval, ţe

predkupné právo bolo moţné reálne uplatniť dňa 24. mája 1999, kedy bola uzavretá kúpna

zmluva (ktorou bolo porušené predkupné právo) a nie dňom vkladu vlastníckeho práva

do katastra nehnuteľností, pričom poukázal na konštantnú judikatúru súdov. Námietku

odporkyne, ţe nejde o nezákonné rozhodnutia, preto povaţoval za nedôvodnú. Navrhovatelia

uplatnili škodu, ktorá im mala nezákonným rozhodnutím vzniknúť v celkovej výške

971 226,20 €, pozostávajúcej zo skutočnej škody vo výške 54 821,75 €, z ušlého zisku

vo výške 871 835,39 € (z toho titulom nájomného vo výške 796 903,01 € a titulom nárastu

cien nehnuteľností vo výške 74 932,38 €). Konštatoval, ţe predmetné nezákonné rozhodnutie,

ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 17. januára 2005 sa stalo podkladom

pre vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností záznamom podľa § 34 ods. 1 zákona

č. o katastri nehnuteľností v prospech spoločnosti P. (zápis vlastníckeho práva

do katastra nehnuteľností mal deklaratórne účinky, lebo táto spoločnosť nadobudla

spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam v rozsahu 1/2 momentom právoplatnosti

rozhodnutia). Pokiaľ potom v období od právoplatnosti predmetného rozhodnutia do

právoplatnosti rozhodnutia najvyššieho súdu (ktorý ho zrušil) došlo k prevodu 1/2

spoluvlastníckeho podielu zapísaného do súpisu konkurznej podstaty úpadcu uvedenej

spoločnosti, išlo o bezprostredný vzťah príčiny a následku. To znamená, ţe pokiaľ by

spoluvlastnícky podiel nepatril úpadcovi na základe nezákonného rozhodnutia, nebol by

zaradený do jeho konkurznej podstaty a nedošlo by k jeho prevodu v rámci konkurzu kúpnou

zmluvou z 27. mája 2005 uzatvorenou medzi správcom konkurznej podstaty ( P. P.)

a A. T.. Preto dospel k záveru, ţe nezákonným rozhodnutím došlo k zmenšeniu majetku

navrhovateľov, nakoľko im v rámci konkurzu na majetok úpadcu ako veriteľom pohľadávok

proti podstate bola vyplatená suma spolu vo výške 1 250 000 Sk (41 492,40 €), pričom

rozdiel oproti hodnote ideálneho spoluvlastníckeho podielu 1/2 predstavuje sumu 1 651 560

Sk (54 821,75 €). Nárok uplatnený titulom ušlého zisku povaţoval súd za dôvodný len ku

dňu začatia predmetného konania, t.j. k 2. marcu 2009, pretoţe nie je moţné predpokladať

trvanie nájmu (predmetných nehnuteľností) takú dlhú dobu do budúcnosti (do 30.6.2049).

Podľa názoru súdu prvého stupňa nemoţno ušlý zisk v uplatňovanej výške ţiadať len na

podklade samotnej predpokladanej existencie nájomného vzťahu. Preto navrhovateľom

3

priznal náhradu škody titulom ušlého zisku len vo výške 73 939,45 € (49,5 mesiacov x

1 493,73 €). K uplatňovanému nárastu cien nehnuteľností za uvedené obdobie súd

neprihliadol, pretoţe navrhovatelia pri jeho vyčíslení vychádzali len z bázického

medziročného indexu cien nehnuteľností určených na bývanie za Slovenskú republiku, ktorý

zverejnila Národná banka Slovenska a v danom prípade išlo o nebytové priestory prenajaté za

účelom prevádzky lekárne. Súd priznal navrhovateľom aj uplatnený nárok titulom náhrady

trov konania, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie vo výške 9 934,33 €. O úroku

z omeškania rozhodol podľa v spojení s nariadenia

vlády č.

Krajský súd v Ţiline na odvolanie navrhovateľov a odporkyne rozsudkom

z 9. novembra 2010 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh

zamietol a odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Po preskúmaní

napadnutého rozsudku, obsahu spisu, po zopakovaní dokazovania výsluchom účastníkov

konania a vyhodnotení vykonaného dokazovania podľa ustanovenia sa

nestotoţnil s právnym záverom prvostupňového súdu. V porovnaní s ním dospel k záveru, ţe

neboli splnené zákonom stanovené podmienky zodpovednosti štátu za škodu uplatnenú

navrhovateľmi podľa Podľa právneho názoru odvolacieho súdu

rozhodnutie Krajského súdu v Ţiline zo 7. septembra 2004 sp. zn. nie je

moţné chápať ako nezákonné rozhodnutie v zmysle uvedených ustanovení zákona

č. Nie kaţdé rozhodnutie (mal na mysli právoplatné rozhodnutie

druhostupňového orgánu) je moţné povaţovať automaticky za nezákonné iba z toho dôvodu,

ţe bolo zrušené príslušným nadriadeným orgánom. ustanovuje ďalšiu

podmienku, aby bolo moţné sporné rozhodnutie označiť za nezákonné a tou je samotná

nezákonnosť. Táto podmienka v prípade uvedeného rozhodnutia krajského súdu absentuje,

lebo toto rozhodnutie nebolo zrušené pre nezákonnosť, ale pre iný právny názor vyslovený

súdom, s ktorým sa dovolací súd nestotoţnil. Samotný dovolací súd konštatoval, ţe rozsudok

odvolacieho súdu je treba zrušiť, lebo je nesprávny. Nesprávnosť ale ešte neznamená

nezákonnosť. Ani samotní navrhovatelia nevedeli zodpovedať na otázku, aký právny predpis

súdy porušili. Napokon dovolací súd poukázal na to, ţe zodpovedanie otázky o začiatku

plynutia premlčacej doby pre uplatnenie nároku spoluvlastníka na predkupné právo vyriešila

súdno-aplikačná prax. Z toho vyplýva, ţe neexistuje právne ustanovenie, ktoré danú

problematiku upravuje, ale ţe ide o súdno-aplikačnú prax, ktorá je jednotná v názore o plynutí

premlčacej doby v danom prípade. Súdno-aplikačná prax (ktorá je neustále vo vývoji obdobne

ako legislatíva) znamená, ţe nemoţno vyvrátiť ani potvrdiť, ţe v budúcnosti vzhľadom

na meniace sa spoločensko-ekonomické podmienky, na ktoré reaguje spoločenská nadstavba,

prinesie zásadne odlišnú súdno-aplikačnú prax, aká je v súčasnosti. Z uvedených dôvodov

dospel aj k záveru o nedôvodnosti nároku uplatneného navrhovateľmi. O trovách odvolacieho

konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie navrhovatelia. Navrhli

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietali nesprávne

právne posúdenie veci ( ). Povaţovali za právne, ale aj občiansky

a spoločensky neakceptovateľné pripustiť moţnosť, aby súdy pod rúškom iného právneho

názoru vyhlasovali rozhodnutia, ktorými by odnímali majetok občanom a súdy by za takéto,

zjavne nesprávne a nezákonné rozhodnutia, neniesli zodpovednosť v podobe povinnosti

nahradiť škodu spôsobenú takýmito (podľa ich názoru), zjavne nezákonnými rozhodnutiami.

Tento názor plne korešponduje s citovanými nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Rozsudok krajského súdu je podľa nich príliš formalistický, pretoţe je nepochybne

preukázané, ţe zrušeným rozsudkom krajského súdu došlo k vzniku škody a je povinnosťou

súdov pouţiť výklad práva tak, aby neboli nielenţe porušované ich základné práva, ale

naopak, aby boli garantované.

Odporkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.

Okresná prokuratúra Ruţomberok navrhla dovolanie zamietnuť, pretoţe rozsudok

odvolacieho súdu je vecne správny a zákonný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel k záveru, ţe

dovolanie je dôvodné.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale aj v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

(dovolatelia) označil (označili), ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

zo závaţných procesných vád, zaoberal sa dovolací súd aj otázkou, či konanie v tejto veci nie

je postihnuté vadou konania v zmysle Podľa tohto ustanovenia je dovolanie

prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe

namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ţiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná a jej

existenciu nezistil ani dovolací súd.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v ) nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť,

ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Vadu tejto povahy dovolatelia nenamietali a ani dovolací súd vadu v zmysle

nezistil.

Navrhovatelia v dovolaní namietali, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Predmetom konania je navrhovateľmi uplatnená náhrada škody, ktorá im mala

vzniknúť rozhodnutiami, ktoré v občianskom súdnom konaní vydali súdy ako orgány štátu

a ktoré rozhodnutia boli príslušným orgánom v dovolacom konaní ako nezákonné zrušené.

Pri závere o (ne)splnení predpokladov zodpovednosti odporkyne za škodu uplatnenú

navrhovateľmi súdy niţších stupňov rozdielne posúdili otázku, či rozsudok Okresného súdu

Ruţomberok z 11. novembra 2003 č.k. -220, ktorým súd vyslovil neplatnosť

kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim P. a odporcami 2/ aţ 6/ (v danom konaní

navrhovateľmi 1/ aţ 5/) ako kupujúcimi, ktorej predmetom bola špecifikovaná nehnuteľnosť,

z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva podielovej spoluvlastníčky A. T.

v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Ţiline zo 7. septembra 2004 sp. zn.

a ktoré boli zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 22. novembra 2005 sp. zn. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia

otázky začiatku plynutia premlčacej doby pre uplatnenie nároku spoluvlastníka na predkupné

právo, (nie) je nezákonným rozhodnutím. V porovnaní so súdom prvého stupňa odvolací súd

dospel k záveru, ţe tieto rozhodnutia nemoţno povaţovať za nezákonné rozhodnutia v zmysle

, a z neho vyplývajúcemu záveru o nesplnení zákonných

predpokladov zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona.

Podstatným v preskúmavanej veci bolo teda posúdenie, či uvedené rozhodnutia súdov

(prvostupňového i odvolacieho), ktoré boli Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako

súdom dovolacím (príslušným orgánom) zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia

veci s tým, ţe vec bola vrátená (prvostupňovému súdu) na ďalšie konanie, sú nezákonnými

rozhodnutiami.

V súlade s ustanovením kaţdý má právo

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či

orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Uvedené ustanovenie posilňuje

ustanovenie § 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého kaţdý má právo

na náhradu škody, ktorú mu spôsobilo nezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu či

orgánu verejnej správy alebo nesprávny úradný postup. Úprava zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci je podrobnejšie upravená v ,

ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2004 (a ktorým bol zrušený

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom).

Podľa štát zodpovedá za podmienok ustanovených

týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

tohto zákona, pri výkone verejnej moci

a/ nezákonným rozhodnutím,

b/ nezákonným zatknutím, zadrţaním alebo iným pozbavením slobody, alebo

c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemoţno zbaviť.

Podľa vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní

a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku

rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, právo

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím moţno uplatniť iba vtedy, ak

právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre

nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný

rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa ods. 1 moţno priznať iba vtedy, ak poškodený podal

proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov.

Splnenie tejto podmienky sa nevyţaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadrţaním alebo iným pozbavením

osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako

aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred

predbeţne prerokovať na základe písomnej ţiadosti poškodeného o predbeţné prerokovanie

nároku (ďalej len ţiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.

Podľa ak príslušný orgán neuspokojí nárok

na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia ţiadosti, môţe sa

poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak

osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov

konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie alebo

rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom

pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadrţanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie

zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému

orgánu.

Pre vznik nároku na náhradu škody treba preukázať existenciu základných

predpokladov vzniku zodpovednosti, teda samotná existencia škody ešte takúto zodpovednosť

nezakladá. Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú : 1/ subjekt

(orgán štátu), 2/ predmet (nezákonným rozhodnutím porušený právny vzťah), 3/ správanie

subjektu (jeho rozhodnutie), 4/ výsledok spočívajúci v škode, 5/ príčinná súvislosť medzi

správaním (rozhodnutím) a výsledkom (škodou) a 6/ protiprávnosť – nezákonnosť. Pre vznik

zodpovednosti musia byť splnené všetky zákonom vyţadované podmienky. Poškodený musí

vyuţiť moţnosť podať proti rozhodnutiu odvolanie, ktorá podmienka v preskúmavanom

prípade bola splnená a musí ísť o rozhodnutie právoplatné (ktorá podmienka bola taktieţ

splnená), pretoţe len právoplatné rozhodnutie zakladá zodpovednosť. Bola splnená aj

podmienka zrušenia právoplatného rozhodnutia príslušným orgánom (dovolacím súdom)

a podmienka prerokovania nároku na náhradu škody s príslušným orgánom.

V preskúmavanej veci odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrh

(na náhradu škody) zamietol z toho dôvodu, ţe nepovaţoval zrušené rozhodnutie

(druhostupňového súdu) za nezákonné.

9

Zodpovednosť štátu, ako správne konštatoval aj odvolací súd, vzniká len

z rozhodnutia, ktoré je nezákonné. Odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa) pojem

nezákonnosti rozhodnutia v danej veci nesprávne vyloţil.

Pojem ne definovaný. Zákonnosť či

nezákonnosť rozhodnutia je vo všeobecnosti otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym

právom. Teda aj napriek tomu, ţe nedefinuje, čo sa povaţuje

za nezákonné rozhodnutie, je moţné konštatovať, ţe pod nezákonným rozhodnutím sa

rozumie akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym

poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi

z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republiky viazaná. Právna úprava

osobitne ani neupravuje, či nezákonnosť rozhodnutia musí byť výslovne konštatovaná

v zrušujúcom rozhodnutí (vo výroku alebo jeho odôvodnení), ale podľa názoru dovolacieho

súdu, pokiaľ príslušný orgán určité rozhodnutie zrušil (zmenil) z dôvodov uvedených

v odôvodnení rozhodnutia, moţno uzavrieť, ţe sa tak mohlo stať jedine z dôvodu jeho

rozporu s platnými právnymi predpismi, teda z dôvodu jeho nezákonnosti. Potom tak

rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu

nesprávne alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu ako i z dôvodu vady konania je

nezákonné a za splnenia ostatných zákonných podmienok môţe zakladať zodpovednosť štátu

za škodu, ktorá prípadne z takéhoto rozhodnutia účastníkovi vznikla. Pokiaľ odvolací súd

dospel k opačnému záveru, jeho záver nie je správny.

Ak v preskúmavanej veci príslušný orgán, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako dovolací súd nepochybne bol, zrušil právoplatné rozhodnutie z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci, moţno dospieť k záveru, ţe ho zrušil z dôvodu jeho nezákonnosti,

pretoţe takéto rozhodnutie (ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je

v rozpore s objektívnym právom, s príslušnými právnymi predpismi, teda je nezákonné.

Otázku nezákonnosti súdy nemôţu (v konaní o náhradu škody uplatňovanú titulom

nezákonného rozhodnutia) riešiť ako otázku predbeţnú, lebo ju uţ vyriešil orgán

v zrušujúcom rozhodnutí, ktorého právny názor musí rešpektovať tak súd, ktorému bola vec

vrátená na ďalšie konanie, ako aj súd rozhodujúci o náhrade škody. Pre súd, rozhodujúci

o náhrade škody je potom takéto rozhodnutie záväzné a súd musí vychádzať zo zistenej

nezákonnosti príslušným orgánom (vyjadrenej tým, ţe rozhodnutie ruší alebo mení), v danej

veci zo zrušujúceho rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

10

Z uvedeného vyplýva, ţe odvolací súd v preskúmavanej veci nesprávne vyloţil pojem

nezákonnosti rozhodnutia a tým dospel aj k nesprávnemu záveru o neexistencii nezákonného

rozhodnutia ako jedného z kumulatívne stanovených zákonných predpokladov vzniku

zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Úlohou odvolacieho súdu bude

preto preskúmať aj (ne)správnosť záverov prvostupňového súdu o splnení ďalších

predpokladov zodpovednosti odporkyne za škodu, teda, či škoda navrhovateľom vznikla a či

je daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou. Týmito

podmienkami sa odvolací súd po tom, čo dospel k záveru, ţe rozhodnutie nie je nezákonné,

nezaoberal. V tejto súvislosti povaţuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť, ţe o vzťah

príčinnej súvislosti ide, ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia, teda ak je

nezákonné rozhodnutie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a teda ak

je preukázané, ţe nebyť nezákonného rozhodnutia, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou

vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevzniká, príčinou škody môţe byť len

tá skutočnosť, ţe bez nej by škodný následok nevznikol. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú,

stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého

odškodnenie ide, a to o príčinu podstatnú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. marca 2012 JUDr. Daniela Švecová, v.r.

Za správnosť vyhotovenia : predsedníčka senátu

Jarmila Uhlířová