Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/65/2025

Identifikačné číslo spisu: 6119217451 Dátum vydania rozhodnutia: 24.06.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Marián Sluk Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:6119217451.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu V. B., narodeného X., zastúpeného advokátom JUDr. Matúšom Lemešom, Košice, Kuzmányho 29, proti žalovanému E. narodenému X., zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Alena Vyskočilová, s.r.o., Bratislava, Banskobystrická 6, o zaplatenie 82.900 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. , (teraz Mestský súd Bratislava IV), o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. septembra 2024, sp. zn. takto

rozhodol:

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 31. mája 2022 č. k. -187 zamietol žalobu žalobcu a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výpisom z účtu A v ČSOB, a.s., predloženými excelovskými tabuľkami doručenými e-mailom, dohodou o aktivácii služieb ČSOB elektronického bankovníctva, odpoveďou ČSOB, a. s. zo dňa 03. 12. 2021, výsluchom žalobcu a výsluchom žalovaného. Vec právne posúdil v zmysle čl. 1 ods. 1, čl. 5 oddielu 1 a čl. 7 ods. 2 oddielu 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. 12. 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Brusel I bis“); čl. 1 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 593/2008 zo 17. 06. 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len „nariadenie Rím I“); , a až 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. 07. 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) (ďalej len „nariadenie Rím II“); a (ďalej len „“) a OZ. 1.1. Súd prvej inštancie mal za to, že je mu daná decízna právomoc, t. j. vec prejednať a rozhodnúť v zmysle bodu 2 oddielu 2 nariadenia Brusel I bis, keď v danom prípade ide o nárok z mimozmluvnej zodpovednosti pričom miestom, kde malo dôjsť ku skutočnosti, ktorá by mala zakladať nárok žalobcu, boli výbery z účtu žalobcu v Slovenskej republike, pričom aj účet žalobcu bol založený a vedený v

Slovenskej republike. Príslušnosť ustálil v zmysle prechodného pobytu žalovaného nahláseného v Registri obyvateľov SR. Pri určení rozhodného práva súd postupoval v zmysle nariadenia Rím II a ustálil, že k údajnému bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu malo dôjsť na území Slovenskej republiky, a preto je rozhodným právom právny poriadok Slovenskej republiky. 1.2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo žiadnych dôkazov nevyplýva, že by výbery z bankového účtu žalobcu vykonal práve žalovaný, keďže žalovaný poprel, že by vykonal tieto výbery; výpisy z účtu síce boli zasielané na e-mailovú adresu žalovaného, avšak toto mohol žalobca kedykoľvek zmeniť, keďže bol jediným disponentom účtu; ani dochádzka žalobcu v spoločnosti TESTEK, a.s. v Bratislave v čase výberov nepreukazuje, že ich vykonal žalovaný; a jediný spôsobilý dôkaz (kamerový záznam) nebolo možné vykonať, keďže ČSOB, a.s. na dopyt súdu uviedla, že kamerové záznamy sa uchovávajú po dobu 13 mesiacov, ktorá už v čase začatia konania uplynula pre všetky sporné výbery. Rovnako túto skutočnosť, (že výbery uskutočnil žalovaný) nepreukazovala ani excelovská tabuľka, ktorá obsahovala výbery z účtu, trvalé príkazy a ďalšie pohyby na účte (platby za škôlku, úver, byt - výdavky žalobcu). Žalobca ako jediný disponent s predmetným bankovým účtom nevykonal žiadne zmeny ohľadom svojho účtu počas celého obdobia, kedy k výberom dochádzalo, nezmenil e-mail pre zasielanie výpisov ani telefónne číslo pre zasielanie SMS kľúčov, nezablokoval bankovú kartu k tomuto účtu a ani si nevyžiadal žiadne informácie na ktorejkoľvek pobočke banky. Súd prvej inštancie z dôvodu koncentrácie a hospodárnosti konania nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom - dopyt ČSOB, a.s. či dňa 02. 05. 2018 bola do bankomatu ČSOB v O. vložená žalovaným jeho bankomatová karta namiesto bankomatovej karty žalovaného, pričom tento dôkaz sa zároveň javil aj ako neúčelný, keďže nemal silu preukázať, že síce ak by žalovaný aj vložil v daný deň do bankomatu kartu žalobcu, tak že by aj zároveň vykonal všetky sporné výbery; znalecké dokazovanie z odboru IT, či tabuľky zaslané ako prílohu mailu od žalovaného k žalobcovi boli zaslané v znení ako boli predložené v konaní (či nedošlo k ich úprave) z dôvodu koncentrácie a hospodárnosti konania a zároveň aj z dôvodu jeho neúčelnosti, keďže ani tento dôkaz nebol spôsobilý preukázať, že by výbery z účtu žalobcu vykonal žalovaný; ďalej ani znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectva, keďže aj tento bol navrhnutý po koncentrácii konania a taktiež nebol spôsobilý preukázať, že výbery z účtu žalobcu vykonal práve žalovaný. Súd nezaviazal ani žalovaného na predloženie originálov výpisov z účtu, ktoré mu boli zasielané elektronicky, keďže vykonanie výberov z bankového účtu žalobcu bolo preukázané výpisom z účtu získaného prostredníctvom internetbankingu. Z kópii platobných kariet vrátane karty ČSOB, a.s. s poznámkou „V. konto KE“ nevyplývalo, že by žalovaný mal bankomatovú kartu žalobcu k dispozícií, alebo že by robil výbery a taktiež ani z listiny o zmene PIN kódu nemožno vyvodiť záver, že žalovaný mohol disponovať s účtom žalobcu, pričom z predloženého dôkazu vyplýva, že ho predložil sám žalobca, a teda len on ako majiteľ a jediný disponent s účtom mal na zmenu PIN kódu dosah. Súd prvej inštancie tak skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do preukázania vykonania výberov z jeho účtu žalovaným bez právneho dôvodu. 1.3. O nároku na náhradu trov súd rozhodol v zmysle v spojení s (ďalej len „“) a priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2 . Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 26. septembra 2024 č. k. -290 výrokom I. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a výrokom II. priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, a preto ho potvrdil, pritom skonštatoval, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci ( až 3 ), vykonal potrebné dokazovanie ( ) a dospel k správnym záverom ( a ). Odvolací súd zdôraznil prejednací princíp ovládajúci civilné sporové konanie a procesné povinnosti strán sporu tvrdiť skutočnosti a tieto náležite preukázať, pričom poukázal aj na následky nesplnenia predmetných povinností. Následne zhodnotil dôvody, prečo súd prvej inštancie postupoval správne, ak nevykonal niektoré navrhnuté dôkazy a taktiež vysvetlil povinnosti súdu pri hodnotení dôkazov. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie jasne a vecne uviedol, prečo niektoré dôkazy nevykonal a zopakoval dôvody uvedené súdom prvej inštancie, ktoré potvrdzujú správnosť jeho procesného postupu, keďže navrhnuté dôkazy neboli navrhnuté včas a ani s náležitým odôvodnením. 2.1. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Proti výroku I. a II. rozhodnutia odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie vyvodzujúc jeho prípustnosť z ustanovenia . Žalobca má za to, že odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý bol arbitrárny a nepreskúmateľný, pričom odvolací súd tieto vady neodstránil. Odvolací súd nereflektoval na žalobcom opísané vady rozsudku súdu prvej inštancie uvedené v odvolaní. Podľa žalobcu je dôkaz „excelovská tabuľka“ kľúčovým, pričom sa konajúce súdy s ním nevysporiadali dostatočne, a teda skutkové závery oboch súdov sú svojvoľné, neudržateľné a v zrejmom omyle. Konajúce súdy sa rovnako nesprávne vysporiadali aj s dôkazom „Zoznam platobných kariet aj karta CSOB V. B.“. Z uvedených dôkazov má byť zrejmé, že si žalovaný viedol evidenciu príjmov žalobcu. Následne dovolateľ vysvetlil, čo znamenajú jednotlivé stĺpce v excelovskej tabuľke, z čoho má vyplývať, že ani jedenkrát nebola použitá platobná karta z bankového účtu žalobcu v jeho prospech. Uvedenou evidenciou malo byť preukázané, že bol to práve žalovaný, kto si viedol všetky záznamy prijatých finančných prostriedkov žalobcu. Dovolateľ mal teda za to, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa zákonom požadované atribúty a rozhodnutia oboch súdov sú nepresvedčivé a vzbudzujú dôvodné pochybnosti o ich zákonnosti. 3.1. Dovolateľ navrhol dovolaciemu súdu, aby rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie zrušil a vec tomuto súdu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň požiadal o priznanie nároku na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Žalovaný považoval napadnuté rozhodnutie za vecne správne a vychádzajúce zo správne zisteného skutkového stavu, pričom nesúhlasil s podaným dovolaním. Mal za to, že žalobca iba prezentuje svoju nespokojnosť s výsledkom súdneho konania, nakoľko s obomi napádanými dôkazmi žalobcu sa konajúce súdy výslovne zaoberali a riadne vysporiadali. Zdôraznil, že do obsahu práva strany sporu na spravodlivý proces nepatrí právo, aby sa súd stotožnil s jej právnym názorom a jej navrhovaným spôsobom hodnotenia predložených dôkazov. Rovnako má za to, že tvrdenia o arbitrárnosti, resp. nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku sú účelové a nedôvodné. Ďalej zdôraznil, že súd sa nemusí vysporiadať s každou jednou námietkou strany spory, pričom postačuje, aby sa odvolací súd vysporiadal iba s tými námietkami, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Záverom sa žalovaný vyjadril k skutkovej stránke veci. 4.1. Žalovaný navrhol, aby dovolací súd dovolanie ako nedôvodné zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana sporu zastúpená advokátom ( ), v ktorej neprospech bolo napadnutého rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ), dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je neprípustné, a preto je potrebné ho odmietnuť.

6. Z hľadiska ústavného posúdenia treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným spôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade je vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných prostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a slobôd.

7. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z akýchkoľvek dôvodov a hľadísk.

8. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť

výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho.

9. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu.

10. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) je poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné podmienky súdneho konania (, , ). Dovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania, (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné.

11. Dovolateľ uplatnil dovolací dôvod podľa ustanovenia , v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu, sú: a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. 11.1. Dovolateľ vo svojom dovolaní mal za to, že dovolací dôvod podľa je naplnený z dôvodu, že rozsudok súdu prvej inštancie bol arbitrárny a nepreskúmateľný; že sa súdy nižšej inštancie nevysporiadali riadne s dôkazmi „excelovská tabuľka“ a „Zoznam platobných kariet aj karta CSOB V..“, čím skutkové závery súdov trpeli vadami svojvoľnosti, neudržateľnosti a boli v zrejmom omyle; a že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a nepresvedčivé, čím porušuje princíp právneho štátu.

12. V prvom rade treba uviesť, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ).

13. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Ustanovenie zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces.

14. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. Dovolací súd poukazuje na dôvody odôvodnenia odvolacieho súdu, pričom nezistil existenciu vád v zmysle

ustanovenia , ktoré namietal žalobca a nezistil ani nesprávny procesný postup odvolacieho súdu.

16. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Nie je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení účastníkov, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť podaného nároku, resp. uplatnených námietok. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom účastníka, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok (, , ). Je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (, , , ).

17. Do úvahy neprichádza ani relevantnosť námietky, že odvolací súd nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia dovolateľovi znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné poznamenať, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam, ktoré zostali sporné, alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (). Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho súdu nestotožnil, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti jeho rozhodnutia (). Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (, , , m. m. ).

18. Pokiaľ ide o námietky arbitrárnosti a zjavnej neodôvodnenosti rozhodnutí všeobecných súdov, tieto sú najčastejšie dané rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v . Svojvôľa (arbitrárnosť) sa v zásade môže prejavovať vo dvoch podobách: ako procesná svojvôľa, teda hrubé alebo opakované porušenie zásadných ustanovení právnych predpisov upravujúcich postup orgánu verejnej moci, alebo ako hmotnoprávna (meritórna) svojvôľa, teda extrémny nesúlad medzi právnym základom pre rozhodovanie veci a závermi orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu neobhájiteľné všeobecne akceptovateľnými výkladovými postupmi. O arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide aj vtedy, ak sa zistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti ().

19. Právo na spravodlivý proces je naplnené teda tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Nie je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení účastníkov, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť podaného nároku, resp. uplatnených námietok.

20. V zmysle vyššie uvedeného sú námietky žalobcu ohľadom arbitrárnosti a nedostatočného, resp. nepresvedčivého odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (resp. aj rozhodnutia súdu prvej inštancie) nedôvodné a nepostačujú na prijatie záveru o porušení jeho práva na spravodlivý proces.

Tvrdenia žalobcu, že rozhodnutie sa javí ako svojvoľné, neobhájiteľné, prijaté bez opory v práve a nelegitímne považuje dovolací súd len za všeobecný prejav nesúhlasu so závermi odvolacieho súdu (rovnako aj súdu prvej inštancie), pričom v dovolaní absentuje bližšie vysvetlenie predmetných námietok. V predmetnej veci tak sú v dovolaním napadnutom rozhodnutí, (obsah ktorého nemožno posudzovať izolovane od rozsudku súdu prvej inštancie, lebo prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok - viď rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. , , ) zreteľne vysvetlené jeho podstatné dôvody, uvedené ustanovenia, ktoré súd aplikoval, a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ako i vysvetlené právne úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil. Prijaté právne závery sú primerane odôvodnené spôsobom zodpovedajúcim (a v prípade súdu prvej inštancie spôsobom zodpovedajúcim ). Súdy zrozumiteľne vysvetlili, prečo nepovažovali nárok žalobu za dôvodný; vychádzali z toho, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v spore ohľadom jeho kľúčového tvrdenia o disponovaní žalovaného s peňažným účtom žalobcu. Za procesnú vadu konania v zmysle nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.

21. Nosnou časťou dovolania žalobcu bola otázka skutkového stavu veci týkajúca sa posúdenia a následného hodnotenia dôkazov „excelovská tabuľka“ a „Zoznam platobných kariet aj karta CSOB V. B.“.

22. Podľa je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd.

23. Preskúmavacia činnosť dovolacieho súdu je obmedzená skutočnosťou, že skutkový stav veci a výsledky dokazovania sa nemôžu pred dovolacím súdom meniť. Dokazovanie je vylúčené okrem prípadov preukazovania včasnosti a prípustnosti dovolania. Právomoc vykonať dokazovanie a zisťovať skutkový stav veci tak patrí výlučne do rúk súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu (pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol., , Komentár, 2. vyd., Bratislava: C. H. BECK, s. 1619 - 1620).

24. Dovolací súd dopĺňa, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu ( ). Skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. Ku skutkovým zisteniam súd dospieva posúdením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi, predovšetkým dokazovaním. Súd rozhoduje na základe takého rozsahu skutkového stavu, aký je v konaní zistený v čase, keď dochádza k rozhodovaniu. S ohľadom na prejednací princíp civilného sporového procesu je úlohou súdu zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivity sporových strán, teda nie je jeho úlohou vyhľadávať celú objektívnu realitu (pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol., , Komentár, 2. vyd., Bratislava: C. H. BECK, s. 861 - 863). Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých stojí , pričom žiaden z dôkazov nemá predpísanú zákonnú silu ( ). Rozhodnutiu vo veci samej musí predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu - dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého konania, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a práve na kontradiktórne konanie ().

25. Súd prvej inštancie jasne vysvetlil hodnotenie dôkazu „excelovská tabuľka“, ako aj jeho úvahy o tom, ako sa s predmetným dôkazom vysporiadal a čo z neho zistil (body 5.2., 15. a 16.), s čím sa odvolací súd stotožnil, a teda nepovažoval za potrebné zopakovať dokazovanie. Uvedené platí aj pre listinný dôkaz fotokópiu bankomatových kariet (bod 22. rozsudku súdu prvej inštancie). 25.1. Dovolací súd v hodnotení dôkazov súdmi nižšej inštancie nezistil pochybenie, ktoré by bolo v extrémnom rozpore s obsahom spisu. Iba takéto pochybenie by mohlo totiž predstavovať zásah do práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle SR. Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie vyplýva, že zistený skutkový stav veci vyplynul z vykonaného dokazovania podľa požiadaviek s ohľadom na sudcovskú koncentráciu konania ( ), ktoré dôkazy boli náležite vyhodnotené v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z , jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti.

V predmetnej veci dovolací súd nezistil v postupe súdov nižších inštancií pochybenia alebo vady v procese dokazovania a jeho hodnotenia predstavujúce porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd vadu konania v zmysle vo veci samej nezistil, preto je dovolanie žalobcu procesne neprípustné, čo je dôvodom na jeho odmietnutie podľa .

27. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle v spojení s tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.