Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/182/2024

Identifikačné číslo spisu: 6722205170 Dátum vydania rozhodnutia: 25.06.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Mária Trubanová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:6722205170.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Zlochu a JUDr. Viery Nevedelovej, v spore žalobcu: F. A., nar. U., bytom W., zast. advokátom JUDr. Filipom Vargom, so sídlom Zvolen, Stráž 223, IČO: 42 316 880, proti žalovanému: MENTON s. r. o., so sídlom Hriňová 2550, IČO: 36 046 337, zast. advokátkou Mgr. Veronikou Krištofovou, so sídlom Bratislava, Čaklovská 6, IČO: 50 122 215, o vydanie vecí, vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. júna 2024 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 18. októbra 2023 č. k. -304 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“ alebo „rozhodnutie okresného súdu“) uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi hnuteľné veci -odvaľovaciu frézu TOS OFA16SC, výrobné číslo: XXXXXXX, Sústruh TOS SN63 B, výrobné číslo: XXXXXXXXXXXX, Vodorovnú preťahovačku STANKO, výrobné číslo: XXX, Zvislú preťahovačku, Vertikálnu frézu FV4, Valcovačku závitov GWR 80, CNC obrábacie centrum HYUNDAI F 400, rok výroby 2012, výrobné číslo: X. (výrok I.) a zároveň žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

1.1. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného vydania vecí špecifikovaných v žalobe. Tvrdil, že vlastníctvo hnuteľných vecí mal nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy z 10. mája 2017, uzavretej s pôvodnou vlastníčkou J. V. a kúpnej zmluvy z 11. septembra 2021, uzavretej s pôvodným vlastníkom spoločnosťou KOVO-RM, s. r. o. Hriňová. Predmetné hnuteľné veci - obrábacie stroje boli umiestnené v nebytových priestoroch žalovaného. Žalovaný na základe Zmluvy o nájme z 30. septembra 2012 tieto priestory prenajímal spoločnosti

KOVOVÝROBA Hriňová, s. r. o. (ďalej aj „nájomca“). Žalobca ako požičiavateľ prenechal predmetné obrábacie stroje do bezodplatného dočasného užívania spoločnosti nájomcu na základe Zmluvy o výpožičke z 15. mája 2017 a 17. septembra 2021. Dňa 24. septembra 2021 chcel nájomca premiestniť obrábacie stroje do nových priestorov, v ktorých plánoval spustiť prevádzku. Žalobca s týmto postupom súhlasil. Predmetného dňa však došlo k faktickému zadržaniu obrábacích strojov žalovaným, ktorý si uplatnil zádržné právo titulom údajnej splatnej pohľadávky voči nájomcovi. Následne žalovaný vypracoval jednostranný právny úkon označený ako Odstúpenie od zmluvy o prenájme nebytových priestorov z 24. septembra 2021, ktorý bol následne doručený nájomcovi. Žalobca vyzval žalovaného na vydanie hnuteľných vecí, tento na výzvu nereagoval.

1.2. Okresný súd vec právne posúdil podľa , , , (ďalej ako „“) a , o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej ako „“). Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nadobudol hnuteľné veci platne, keďže zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že kúpa pracovných strojov by trpela vadou právneho úkonu - nedostatkom skutočnej vôle k prevodu vlastníctva dotknutých strojov z pôvodného vlastníka na žalobcu za dojednanú kúpnu cenu a teda, že by sa jednalo o simuláciu právneho úkonu. Súd prvej inštancie nezistil, že by pri tomto právnom úkone chýbali základné náležitosti ako vážnosť a sloboda vôle konajúcich osôb. Rovnako nezistil skutočnosti, na základe ktorých by sa predmetným právnym úkonom mal obchádzať zákon, alebo by bol v rozpore s dobrými mravmi. Okolnosti a dôvody prezentované žalobcom ohľadom uzavretia kúpnej zmluvy považoval súd za logické. Predložené záložné zmluvy uzatvorené medzi žalovaným a nájomcom KOVOVÝROBA Hriňová, s. r. o. v čase, keď nájomca dlhoval žalovanému značnú sumu a na zabezpečenie pohľadávky žalovaného došlo k uzavretiu záložnej zmluvy, kde nájomca ako záložca prehlásil predmetné veci za svoj majetok, vyhodnotil súd prvej inštancie tak, že ich predmetom bola len jedna z vecí dotknutá týmto konaním, a to preťahovačka STANKO, výrobné číslo XXX. Z okolností vyplynulo, že v čase uzavretia záložnej zmluvy bol nájomca vlastníkom dotknutých vecí podľa kúpnej zmluvy, neskôr však došlo k zániku jeho vlastníckeho práva zrušením kúpnej zmluvy. Podľa súdu prvej inštancie táto okolnosť neviedla k záveru o spochybnení riadneho nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k dotknutým veciam. Žiadne iné veci, ktoré sú predmetom tohto konania sa v záložných zmluvách neuvádzajú. Neplatnosť kúpnej zmluvy z 11. septembra 2021 nebola spôsobená ani nesprávne uvedeným súpisným číslom nebytového priestoru, ani uvedením iného miesta podpisu jednej zo zmluvných strán. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd uzavrel, že žalovaný nepreukázal ním tvrdenú neplatnosť predložených kúpnych zmlúv, preukazujúcich vlastnícke právo žalobcu k dotknutým pracovným strojom, a teda aj aktívnu legitimáciu v tomto konaní. Návrh žalovaného na ďalšie dokazovanie smerujúce k vyvráteniu tvrdeného vlastníckeho práva žalobcu prvoinštančný súd zamietol, pretože ďalšie dokazovanie v danom smere považoval za nehospodárne a nedôvodné, keď vlastnícke právo žalobcu k dotknutým hnuteľným veciam považoval za hodnoverne preukázané a aktívnu legitimáciu žalobcu za jednoznačne preukázanú.

1.3. Súd prvej inštancie tiež skúmal, či boli dodržané zákonné podmienky pre realizáciu zádržného práva žalovaným, pričom v súvislosti s čestným vyhlásením o odmietnutí nájomcu prevziať faktúru o nájomnom a službách spojených s nájmom konštatoval, že predmetné čestné vyhlásenie nebolo možné hodnotiť ako listinný dôkaz, ale jednalo sa o doplnenie skutkových tvrdení na strane žalovaného písomným podaním, ktoré žalovaný uviedol až dodatočne, napriek poučeniu súdu o sudcovskej koncentrácii konania podľa a (ďalej len „“). Z uvedeného dôvodu okresný súd pri posúdení zákonnosti postupu žalovaného pri realizácii zádržného práva vychádzal len zo skutočností a dôkazov, ktoré boli v konaní prednesené včas a preukázané dôkazmi. Bolo nesporné, že medzi žalovaným ako prenajímateľom a spoločnosťou KOVOVÝROBA Hriňová, s. r. o. ako nájomcom, došlo k uzavretiu písomnej nájomnej zmluvy na dobu určitú, ktorá bola dodatkami v písomnej podobe predĺžená až do 30. júna 2021, s následným opakovaným ústnym predĺžením vždy o jeden mesiac. K právnemu posúdeniu vzťahu medzi žalovaným a nájomcom súd uviedol, že nájom nebytových priestorov sa riadi zákonom o nájme nebytových priestorov, ktorý stanovuje, že zmluva o nájme nebytových priestorov musí byť písomná. V prípade, že nie je uzavretá písomne v zmysle , je zmluva neplatná. Bolo však

nepochybné, že žalovaný a nájomca na základe zhodnej vôle dojednali možnosť ďalšieho užívania predmetných nebytových priestorov nájomcom za odplatu aj v období po 30. 06. 2021 až do 30. 09. 2021, pričom nájomca reálne predmetné nebytové priestory aj užíval, žalovaný vystavoval faktúry na odplatu za užívanie nebytových priestorov a na úhradu nákladov spojených s užívaním nebytových priestorov, pričom nájomca tieto faktúry uhrádzal, čo bolo nesporné. Keďže však nedošlo k písomnému dojednaniu nájmu, ústne dojednanie bolo neplatné, avšak nájomca užíval predmetné nebytové priestory oprávnene so súhlasom žalovaného za dojednaných podmienok. Okresný súd považoval za preukázané, že medzi žalovaným a pôvodným nájomcom došlo k uzavretiu dohody o užívaní predmetných nebytových priestorov, pričom ako konateľ žalovaného, tak aj zástupcovia nájomcu sa domnievali, že sa jedná o ďalší nájom nebytových priestorov, o čom svedčí aj výpoveď z nájmu č. 9/2021, ktorú vystavil žalovaný nájomcovi. V čase uzavretia nových nájomných zmlúv ústnou formou, vždy na obdobie jedného mesiaca až do 30. septembra 2021 obe zmluvné strany nájom považovali za platný, za dojednaných podmienok, čo vylúčilo obnovu pôvodne dojednanej nájomnej zmluvy na základe konkludentných činov zmluvných strán uvedených v ustanovení , a to bez ohľadu na to, že súd vyhodnotil nájomné zmluvy dojednané ústne po 30. júni 2021 ako absolútne neplatné z dôvodu nedodržania písomnej formy.

1.4. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ sa žalovaný bránil, že zadržal veci oprávnene, keďže sa jednalo o veci, ktoré vniesol na jemu vlastnícky patriacu nehnuteľnosť nájomca na základe nájomnej zmluvy, zo žiadneho ustanovenia právnych predpisov nevyplýva, že by vnesením hnuteľných vecí do prenajatých nebytových priestorov mal žalovaný tieto hnuteľné veci vo svojej oprávnenej držbe, žalovaný mohol oprávnene realizovať zádržné právo k nim len pri splnení podmienok , pričom v danom prípade nebola splnená podmienka oprávnenej držby, a teda zákonnej realizácie zádržného práva podľa .

1.5. K okolnostiam existencie a splatnosti pohľadávky žalovaného voči nájomcovi na odstupnom, ktorý nárok vyplýva podľa žalovaného priamo zo zmluvy o budúcej zmluve, súd uviedol, že z doposiaľ vykonaného dokazovania nebola celkom jednoznačne preukázaná existencia a splatnosť predmetnej pohľadávky v čase realizácie zádržného práva. Podľa súdu prvej inštancie z jednotlivých ustanovení zmluvy o budúcej zmluve nevyplýva, kedy je splatná povinnosť zaplatiť odstupné. Predbežne uvedené dojednanie preto posúdil podľa ustanovení o zmluvnej pokute, nakoľko inštitút odstupného bol dojednaný s iným právnym následkom. Na základe predložených dokladov mal súd prvej inštancie pochybnosti o výške zmluvnej pokuty. Nakoľko podľa okresného súdu nebola splnená podmienka oprávnenej držby, a teda zákonnej realizácie zádržného práva podľa , ďalšie dokazovanie k existencii a splatnosti spornej pohľadávky by bolo nehospodárne, preto ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania zamietol. Okresný súd uzavrel, že žalovaný nepreukázal naplnenie zákonných podmienok pre realizáciu zádržného práva vo vzťahu k dotknutým hnuteľným veciam, preto žalovaný hnuteľné veci zadržiaval neoprávnene a z tohto dôvodu súd uložil žalovanému povinnosť vydať hnuteľné veci žalobcovi ako vlastníkovi vecí.

2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) rozsudkom z 20. júna 2024 č. k. -371 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnutý rozsudok“) konajúc o odvolaní žalovaného postupom podľa , rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (I. výrok) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).

2.1. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku okresného súdu, mal za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil aj správne právne názory; odvolací súd v konaní nezistil, že by niektorej zo strán bola odňatá možnosť konať pred súdom a ani, že by odôvodnenie rozsudku okresného súdu bolo nedostatočné.

2.2. Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie v konaní vysporiadal s argumentáciou a námietkou žalovaného týkajúcou sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní; jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z akého dôvodu nepovažoval za dôvodné vykonanie ďalšieho dokazovania

ohľadom skutočností, ktoré súd nepovažoval za sporné; v konaní boli predložené originály kúpnych zmlúv, ktorými žalobca nadobudol predmetné obrábacie stroje do svojho vlastníctva a listinnými dôkazmi a svedeckými dôkazmi boli jasne ozrejmené okolnosti uzavretia týchto zmlúv.

2.3. S poukazom na a odvolací súd konštatoval, že žalovaný nepreukázal, že má voči žalobcovi splatnú peňažnú pohľadávku a realizácia zádržného práva žalovaným bola nezákonná, resp. žalovaný voč i nájomcovi uplatňuje peňažnú pohľadávku nie titulom nájomného, ale titulom zmluvnej pokuty; ak by si svoju pohľadávku uplatňoval titulom nájomného, nepreukázal, že do 8 dní požiadal o súpis vecí osobou poverenou súdom, a teda realizácia zádržného práva žalovaným bola aj z tohto titulu nezákonná.

2.4. Odvolací súd dodal, že súd prvej inštancie sa zaoberal každou relevantnou námietkou vznesenou žalovaným, zaoberal sa podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní a tvrdenia žalovaného v odvolaní vyhodnotil ako opakovanie dôvodov prednesených pred súdom prvej inštancie. Rozhodnutie prvoinštančného súdu má podľa neho všetky náležitosti a neprejavili s a v ň o m prvky zmätočnosti. Argumentáciu súdu prvej inštancie obsiahnutú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyhodnotil ako koherentnú, jeho rozhodnutie ako konzistentné a jeho argumenty ako podporujúce záver o dôvodnosti nároku žalobcu. Odvolací súd považoval uvádzanie akýchkoľvek ďalších dôvodov v jeho rozhodnutí za nadbytočné opakovanie dôvodov súdu prvej inštancie.

2.5. Pokiaľ žalovaný namietal vady v dokazovaní odvolací súd konštatoval, že súd v civilnom konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou súdu a nie strán sporu. Pokiaľ súd v priebehu civilného konania nevykonal všetky navrhované dôkazy, alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení strán sporu (R 125/1999).

3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej aj ako „dovolateľ“); prípustnosť dovolania vyvodil z . Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil (okresnému súdu) na ďalšie konanie.

3.1. Za nesprávny procesný postup, znemožňujúci žalovanému uskutočnenie jeho procesných práv v takej miere, že malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle , označil dovolateľ postup súdu prvej inštancie, ktorý podľa neho účelovo nepostupoval podľa a nasl. , čím zásadným spôsobom umožnil žalobcovej strane nastolovať pre konanie absurdné argumenty, čo v konečnom dôsledku nepochybne vytvorilo podmienky na prekvapivé rozhodnutie.

3.2. Dovolateľ namietol, že súd prvej inštancie mu zamietnutím jeho návrhu na znalecké posúdenie pravosti kúpnej zmluvy z 10. mája 2017 uzatvorenej medzi žalobcom a p. J. V., kúpnej zmluvy z 11. septembra 2021 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou KOVO-RM, s. r. o. a zmluvy o výpožičke hnuteľnej veci zo 17. septembra 2021, znemožnil relevantne reflektovať na príslušné skutočnosti, či nejasnosti. Navrhovaný dôkaz bol podľa žalovaného pre určenie aktívnej legitimácie, ktorú po celý priebeh konania namietal, dôležitým prvkom vedúcim k inému rozhodnutiu vo veci samej. Dôsledkom uvedeného postupu zo strany súdu došlo podľa dovolateľa k vydaniu vecne nesprávneho rozsudku súdu prvej inštancie, keďže vychádza z nesprávneho zistenia skutkových okolností a následného nesprávneho právneho posúdenia veci. Z uvedeného dôvodu považuje dovolateľ za nesprávny a j rozsudok odvolacieho súdu, ktorý sa s rozsudkom prvoinštančného súdu stotožnil. 3.3. Dovolateľ upriamil pozornosť na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (rozhodnutia zo 4. októbra 2011 č. 35090/07, z 13. júna 2015 č. 17127/12 a z 18. februára 1997 č. 18990/91) týkajúcu sa princípu rovnosti zbraní a zdôraznil, že počas celého prejednávania sporu namietal pravosť predložených zmlúv, avšak ani súd prvej, ani druhej inštancie sa s týmito námietkami žalovaného riadne nevysporiadal. Rovnako sa súdy nevysporiadali s námietkou žalovaného týkajúcou sa zaujatosti svedkov p. V. a konateľa spoločnosti KOVO-RM, s. r. o., v dôsledku ich príbuzenského vzťahu. Žalovaný tiež namietol,

že pravosť podpisov na zmluvách nebola úradne osvedčená a žalobca predložil v konaní antidatované zmluvy, ktoré majú preukazovať jeho vlastníctvo, čo sa podľa žalovaného potvrdilo aj na pojednávaní 1. augusta 2023, kedy svedkovia nevedeli vysvetliť, ako v roku 2017 mohli predvídať skončenie tzv. výpožičky práve v deň 24. septembra 2021, a tiež považoval za nejasnú výpoveď svedka p. T..

3.4. Ku konštatovaniu prvoinštančného súdu, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz potvrdzujúci antidatovanie zmlúv, dovolateľ uviedol, že súd opomenul, že negatívne tvrdenie nie je možné podložiť iným dôkazom ako znaleckým dokazovaním, ktoré však bolo zamietnuté. Od potvrdenia pravosti zmlúv bolo podľa žalovaného závislé aj určenie aktívnej vecnej legitimácie. S poukazom n a rozsudky Najvyššieho s ú d u S R (sp. zn. , , , , ) zdôraznil, že zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Súd sa vôbec nezaoberal tým, že dlžník žalovaného (spol. Kovovýroba) majetok vyhlásil za svoj v dvoch záložných zmluvách uzatvorených medzi žalovaným ako záložným veriteľom a spoločnosťou Kovovýroba ako záložným dlžníkom, a to z 30. septembra 2014 a 26. apríla 2017 a o pár dní neskôr po uzatvorení neskoršej záložnej zmluvy malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva, a to dokonca z úplne iného subjektu (J.) na žalobcu (Záložná zmluva z 26. apríla 2017 a Kúpna zmluva z 10. mája 2017). Podľa žalovaného predložil žalobca nevierohodné dôkazy (zmätočné adresy prevzatia vecí, zmluvu o výpožičke z 15. mája 2017), preto mal súd postupovať obozretnejšie a prijať návrhy protistrany na ich overenie. Pokiaľ žalobca sám predložil dôkazy takejto kvality a pritom nedoložil dôkaz o ich pravosti a hodnovernosti, hoci ich žalovaný spochybnil, neuniesol tak dôkazné bremeno. Žalovaný navrhol znalecké dokazovanie, ktorým by sa preukázala skutočnosť, že dokumenty, zakladajúce vecnú legitimáciu žalobcu boli vyhotovované až pre potreby predmetného súdneho konania, pričom navrhnúť tento dôkaz nebolo jeho povinnosťou, nakoľko on spochybnil nevierohodné dôkazy. Malo byť vecou žalobcu, aby tieto pochybnosti odstránil.

3.5. Žalovaný sa na pojednávaní pri výsluchu žalobcu pokúsil poukázať na to, že žalobca a svedok J. vypovedajú rozporne s tým, ako vypovedali pred orgánmi činnými v trestnom konaní, pričom predložil súdu zápisnicu z výsluchu, súd však neumožnil žalovanému ani klásť otázky a so zápisnicou sa nevysporiadal. Súd sa nevysporiadal ani s námietkou žalovaného, že svedok J. predložil súdu listinnú podobu opravného daňového priznania priamo pri výsluchu, poštou zaslal úplne inú opäť listinnú podobu a ani na námietky žalovaného súd tieto rozpory neodstránil. Súd mal vykonať tzv. Perna test (Perna proti Taliansku, č. 48898/99, rozsudok veľkého senátu zo 06. 05. 2003, doplnený koncepciou v zmysle Rozsudku Veľkého senátu ESĽP vo veci Murtazaliyeva proti Rusku z 18. 12. 2018, č. 36658/05). Podľa dovolateľa znalecké posúdenie pravosti predložených listín zo strany žalobcu sa jednoznačne týkali podstaty merita prejednávanej veci, nakoľko preverenie pravosti listín je dôležité pre rozhodnutie konajúceho súdu. Teda, pokiaľ išlo o vyššie uvedený návrh, tento bol dostatočne odôvodnený a týkal sa podstaty konania, a teda spĺňal požiadavky tzv. „Perna testu“. V danej súvislosti dovolateľ poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2022 sp. zn. , z 26. marca 2024 sp. zn. a z 28. októbra 2020 sp. zn. , týkajúce sa tzv. opomenutého dôkazu a otázkou, kedy môže súd odmietnuť návrh na vykonanie dokazovania strany sporu. Vzhľadom na uvedené považoval dovolateľ za podstatné poukázať na povinnosť súdu vysporiadať sa s navrhnutými dôkazmi presvedčivým spôsobom, čo súd prvej inštancie neurobil a odvolací súd sa podľa názoru dovolateľa uvedené nedostatky snažil „konvalidovať“ len teoretickými argumentami, bez zjavného posúdenia dôkazných návrhov a samotných dôkazov vo vzťahu k prejednávanej veci.

3.6. V súvislosti s odstúpením od kúpnej zmluvy s p. V. dovolateľ poukázal na a uviedol, že nakoľko účinky odstúpenia od kúpnej zmluvy neboli v konaní preukázané, nemohlo byť preukázané ani nadobudnutie vlastníckeho práva k strojom žalobcom. Prvoinštančný súd nekriticky prijal tvrdenia žalobcu, a to bez riadneho preukázania svojich tvrdení iným spôsobom ako svedeckými výpoveďami príbuzných osôb a vytvoril tým podstatnú nerovnováhu medzi účastníkmi konania a odvolací súd tento postup nesprávne vyhodnotil a odobril.

3.7. Dovolaciu argumentáciu žalovaný uzavrel predovšetkým s poukazom na odmietnutie vykonať dôkaz znaleckým posúdením pravdivosti predložených kúpnych zmlúv, ktorým by bola odstránená

pochybnosť o samotnej aktívnej legitimácii žalobcu. Ďalej namietol aj procesný postup súdu pri výsluchu svedka T. V., ktorým bolo žalovanému súdom znemožnené jednak riadne vykonanie dôkazu a jednak sa priečil obsahu základného práva na súdnu ochranu garantované , ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantované Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. T. V. jednal s Q. ohľadne splatenia záväzku voči žalovanému, ktorá skutočnosť popiera tvrdenia žalobcu, že „pohľadávka nebola splatná“, resp. že si dlžník jej splatnosti nebol vedomý. Otázky na svedka sa žalovanému nepodarilo položiť, napriek tomu, že svedok začal k otázke vypovedať, procesným postupom súdu bol výsluch uvedeného svedka úplne zmarený. Súd vyhodnotil nadobudnutie vlastníckeho práva k strojom bez základného skúmania účinnosti jednotlivých úkonov na základe jednostranne predložených zmlúv zo strany žalobcu bez ich preverenia znalcom ako hodnoverného dôkazu a v rámci svojho rozhodnutia sa s uvedeným vôbec nevysporiadal. Nielenže týmto postupom a hodnotením dôkazov bola vytvorená nerovnováha medzi stranami, ale sa jedná aj o zásadný zásah do kontradiktórneho princípu konania, keďže s uvedeným „vnútorným názorom“ súdu sa mal možnosť žalovaný oboznámiť až v rozsudku, a to tiež len veľmi vágnym a nejasným spôsobom. Opomenutím tohto postupu zo strany súdu tak došlo k zásadnému zásahu do rovnosti strán v konaní v prospech žalovaného a porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k dovolaniu mal za to, že rozhodnutie prvoinštančného, ako aj odvolacieho súdu vychádza podľa neho z riadne zisteného skutkového stavu a vykazuje logickú, funkčnú a teologickú zhodu s priebehom konania. Uviedol, že dotknuté veci sa v čase jeho vyjadrenia nachádzali v držbe žalobcu, preto predmet sporu už neexistoval. Dôsledkom zrušenia pôvodne vydaných rozhodnutí, by sa obnovilo konanie na prvoinštančnom súde, pričom žalobca by nemal inú možnosť, ako žalobný návrh zobrať späť z dôvodu splnenia nepeňažného plnenia zo strany žalovaného. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby dovolací súd v zmysle zamietol dovolanie žalovaného a navrhol, aby dovolací súd žalobcovi priznal náhradu trov dovolacieho konania v plnej výške.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom ( ), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) a preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu dospel k záveru, že dovolanie ako celok treba zamietnuť. Odôvodnenie uvedeného záveru je uvedené v nasledujúcich bodoch.

6. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom. Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmavať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu a to z akýchkoľvek hľadísk (viď napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , , ). O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (porovnaj sp. zn. , , , ).

7. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (napr. sp. zn. , , , ).

8. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle §

419 je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a .

9. Žalovaný uplatnil dovolací dôvod s poukazom na .

10. Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

10.1. Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, ž e došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10.2. Vo vzťahu k (ako v prípade ďalších vád zmätočnosti uvedených v ) platí, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil namietanej vady zmätočnosti; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , , , ). Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle je a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný potup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10.3. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmys le citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom poruš ení kogentnýc h proc esnýc h ustanovení, ktorý sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

10.4. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , a ).

11. Pokiaľ dovolateľ uplatnil dovolací dôvod podľa , z obsahu dovolania možno vyvodiť, že namietal vady v procese dokazovania spočívajúce v nesprávnom postupe okresného súdu a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (ako aj rozhodnutia súdu prvej inštancie).

11.1. K uvedenému dovolací súd uvádza, že k náprave pochybení v konaní pred súdom prvej inštancie predovšetkým slúži odvolacie konanie. Dovolanie je opravným prostriedkom proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu; bol to odvolací súd, ktorý posudzoval prípadné pochybenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k odôvodneniu jeho rozsudku, prípadne vo vzťahu k vadám v procese dokazovania.

1 2 . V súvislosti s vyjadrenou nespokojnosťou žalovaného s pos tupom s ú d o v pri vykonanom dokazovaní, dovolací súd pripomína, že dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorého si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa týka žaloba, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu s ú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd nie je v civilnom sporovom konaní viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky nimi navrhované dôkazy. Súdy nižšej inštancie neboli povinné vykonať všetky navrhnuté dôkazy, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie stranám ( ). Ak sa súd rozhodne, že určité dôkazy nevykoná (napr. preto, že sú podľa jeho názoru pre vec nevýznamné alebo nadbytočné) alebo vykoná iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za vadu zmätočnosti (viď R 125/1999). Procesnému právu strany sporu navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo a z akých dôvodov tak neurobil, čo v prejednávanej veci odvolací súd a aj súd prvej inštancie dodržal.

13. Dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkových zistení; dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení už len z toho dôvodu, ž e nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v odvolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd ( ). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Inými slovami, na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porovnaj ). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.), a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle .

14. Dovolateľ namietal vady v dokazovaní pred súdom prvej inštancie; výslovne namietal, že okresný súd nevykonal ním navrhovaný dôkaz - nenariadil znalecké dokazovanie vo vzťahu k predloženým zmluvám; taktiež namietol procesný postup okresného súdu pri výsluchu svedka V.. Nesúhlasil s hodnotením dôkazov vo vzťahu k jeho námietke previazanosti osôb a možnej zaujatosti a ovplyvňovania svedkov. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru nehodnotil skutočnosť, že pravosť podpisov pri namietaných zmluvách nebola úradne osvedčená. Výčitka okresného súdu, že nepredložil dôkaz antidatovania zmlúv je nesprávna z d ô v o d u nemožnosti takéhoto d ô k a z u (negatívne tvrdenie žalovaného). V rámci vád dokazovania tiež namietal, že dokazovanie nebolo dostatočné, nakoľko nebolo preukázané doručenie odstúpenia od zmluvy (s čím je spojený spätný prevod vlastníctva) a súdy v konaní neprihliadli na rozpory vo výpovediach svedkov.

15. K navrhovanému znaleckému dokazovaniu dovolací súd uvádza, že žalovaný v písomnom vyjadrení z 30. januára 2023 spochybnil pravosť predložených kúpnych zmlúv aj s poukazom na nízku nadobúdaciu cenu stroja a navrhol vykonanie dôkazu - znaleckého posudku alebo minimálne odborného vyjadrenia spoločnosti, ktorá dané stroje dováža a predáva, za účelom stanovenia hodnoty stroja Hyundai F400. Na pojednávaní dňa 19. septembra 2023 na otázku súdu k tomuto dôkaznému návrhu

žalovaný uviedol, že na vykonaní tohto dôkazu netrvá.

15.1. Na pojednávaní dňa 1. augusta 2023 žalovaný navrhol (okrem návrhu na predloženie originálov zmlúv), aby bolo vykonané znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou USI Žilina na chemickú analýzu zmlúv - samotnej listiny a atramentu z dôvodu antidatovania a námietky ich pravosti. Žiadal znalecké dokazovanie vykonať čím skôr z dôvodu, že (len) pri skúmaní v dobe dvoch rokov je táto analýza účinná. Na tomto návrhu zotrval aj na pojednávaní dňa 19. septembra 2023 (na ktorom okresný súd ukončil dokazovanie a vyhlásil rozsudok). Súd prvej inštancie tento návrh na vykonanie dokazovania zamietol, uznesenie vyhlásil a zamietnutie návrhu na vykonanie dokazovania odôvodnil.

15.1.1. Okresný s úd v rozsudku odôvodnil zamietnutie návrhu n a vykonanie znaleckého dokazovania tým, že by výsledky navrhovaného dokazovania nemali vplyv na právne postavenie žalovaného ako zadržiavateľa vecí, nemali by žiaden vplyv vo vzťahu k uplatniteľnosti ním tvrdenej pohľadávky voči spoločnosti nájomcu, nakoľko zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by práve nájomca mal byť vlastníkom zadržiavaných vecí; dokazovanie v tomto smere považoval z a nehospodárne a nedôvodné, keď považoval za hodnoverne preukázané vlastnícke právo žalobcu k dotknutým hnuteľných veciam.

15.1.2. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie realizujúc odvolaciu námietku nevykonania navrhovaných dôkazov zotrval na tvrdení, že navrhnúť tento dôkaz nebolo jeho povinnosťou, nakoľko žalobca (v odvolaní žalovaný celkom zjavne nesprávne uviedol „žalovaný“ - poznámka dovolacieho súdu) predložil nevierohodné dôkazy, ktoré žalovaný spochybnil; súd prvej inštancie argumentáciu žalobcu prijal, a preto žalovaný navrhol listiny znalecky skúmať. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že aj voľným okom je možné vidieť, že jednotlivé listy zmlúv sú odlišné a zrejme pospájané z rôznych zmlúv, čo mohol relevantne vyhodnotiť len znalec.

15.1.3. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí s a s touto odvolacou argumentáciou vysporiadal, keď zdôraznil, že rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov súd vykoná, patrí súdu; nevykonanie navrhnutých dôkazov nemožno považovať za procesnú vadu konania.

15.1.4. K uvedenému dovolací súd uvádza, že odvolacia argumentácia žalovaného v zmysle bola len oznámením odvolaciemu súdu o tom, že žalovaný tento dôkazný návrh mal a okresný súd ho nevykonal a zároveň vyjadrením nesúhlasu s takýmto postupom bez akejkoľvek ďalšej potrebnej argumentácie. Napokon je zrejmé, že súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné navrhovaný dôkaz vykonať z dôvodu, že vlastníctvo žalobcu k zadržiavaným strojom považoval s ohľadom na ďalšie rozsiahle dokazovanie za preukázané (a to nielen na základe tvrdenia žalovaného, ale aj na základe predložených listinných dôkazov a svedeckých výpovedí). Napokon dovolací súd iba ako obiter dictum konštatuje, že tento návrh na vykonanie dokazovania bol prednesený 1. augusta 2023, po šiestich mesiacoch od prvého vyjadrenia žalovaného vo veci a v čase, kedy už metóda merania prchavých látok a rozpúšťadiel v atramente nie je spoľahlivá (táto metóda je spoľahlivá len približne do dvoch rokov od vyhotovenia podpisu).

16. Dovolateľ namietol procesný postup súdu prvej inštancie pri výsluchu svedka V. tým, že otázky na svedka sa žalovanému nepodarilo položiť (čo má vyplývať zo zvukového záznamu z pojednávania) napriek tomu, že svedok začal k otázke vypovedať.

16.1. K uvedenému odvolací súd uvádza, že výsluch svedka T. V. sa uskutočnil dňa 1. augusta 2023; je zrejmé, že svedok sa vyjadril k stranám sporu, vlastnými slovami uviedol, čo vie o predmete výsluchu a odpovedal na otázky položené mu súdom, žalovaným a právnymi zástupcami. Odpovedal tak na otázky položené mu Q. A. (štatutárnym orgánom žalovaného), Q. A. (zástupcom žalovaného). Zo zápisnice z pojednávania je zrejmé, že niektoré otázky konajúca sudkyňa nepripustila, resp. zamietla (uznesením), prípadne konštatovala, že na takúto otázku už svedok odpovedal. Obdobne okresný súd postupoval aj v prípade svedka T., svedka J. V..

16.2. Zo zápisnice z pojednávania je zrejmé, že súd postupoval podľa , podľa ktorého

sa svedkovi nesmú klásť otázky, ktoré navádzajú na odpoveď, otázky klamlivé, otázky nesúvisiace s predmetom konania, ani otázky, ktoré by obsahovali skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede.

16.3. Zo zápisnice z pojednávania nevyplývajú žiadne námietky žalovaného v o vzťahu k protokolácii obsahu výsluchu a postupu súdu prvej inštancie v tomto smere; z dovolania nie je zrejmé, k akej otázke mal svedok začať vypovedať.

16.4. Pokiaľ súd prvej inštancie postupoval pri výsluchu svedka podľa , jeho postup vadu zmätočnosti nezakladá.

17. Ostatné námietky týkajúce sa vád v dokazovaní vyhodnotil dovolací súd ako nedôvodné.

17.1. Už súd prvej inštancie sa vysporiadal s tvrdením previazanosti osôb žalobcu, svedka T. a konateľov nájomcu, keď nevychádzal iba z existujúceho prepojenia osôb, ale aj z iných vykonaných dôkazov. Konštatoval, že zo žiadneho dôkazu (iba z tvrdení žalovaného) nevyplynulo, že by žalobca ako kupujúci alebo predchádzajúci vlastníci strojov ako predávajúci nemali skutočný a vážny záujem o predaj hnuteľných vecí, a teda, že by právne úkony kúpy pracovných strojov trpeli vadou právneho úkonu - nedostatku skutočnej vôle k prevodu vlastníctva dotknutých strojov z pôvodného vlastníka na žalobcu za dojednanú kúpnu cenu, a teda, že by sa jednalo o simuláciu právneho úkonu. Rovnako konštatoval, že nezistil skutočnosti, na základe ktorých by sa právnym úkonom mal obchádzať zákon alebo by bol v rozpore s dobrými mravmi. Tento záver súd prvej inštancie oprel o hodnotenie všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a v o vzájomných súvislostiach a dovolací s ú d nemôže konštatovať, že by boli skutkové závery v tomto smere svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle.

17.2. Dovolateľ namietal, že pravosť podpisov na zmluvách nebola osvedčená. V tomto smere ale ani netvrdil, že v prípade namietaných zmlúv sa pre ich platnosť vyžaduje úradné osvedčenie.

17.3. Ak dovolateľ namietal, že súd prvej inštancie mu vytkol, že nepredložil dôkaz tvrdeného antidatovania zmlúv, táto námietka je nedôvodná. V zmysle nestačí, aby žalovaný tvrdenia žalobcu len formálne odmietol (nesúhlasil s nimi). Na to, aby mohol byť úspešný, musí ich výslovne poprieť a uviesť vlastné skutkové okolnosti (bremeno tvrdenia) a taktiež ich podporiť vlastnými dôkazmi. Ak mal súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania za to, že žalobca svoje skutkové tvrdenia preukázal dôkazmi, iba skutkové tvrdenie žalovaného (a vyjadrenie nesúhlasu) pre iné skutkové závery súdu prvej inštancie nepostačovalo.

17.4. Ak žalovaný tvrdil, že dokazovanie dostatočné nebolo, nakoľko nebolo preukázané doručenie odstúpenia od zmluvy (kúpna zmluva s p. V.), takúto námietku v odvolaní nevzniesol, a preto je táto námietka neprípustná ( ); na takomto návrhu na pojednávaní dňa 19. septembra 2023 netrval a takýto dôkaz v konaní pred súdom prvej inštancie nenavrhol.

17.5. Napokon ak tvrdil, že súdy nižších inštancií neprihliadli na rozpory vo výpovediach svedkov, dovolací súd uvádza, že s týmito rozpormi s a už súd prvej inštancie zaoberal a vyporiadaval sa s nimi (uvedenie nesprávneho súpisného čísla budovy, kde sa mali stroje nachádzať; uvedenie iného miesta podpisu zmluvy).

18. Dovolateľ v rámci dovolacej argumentácie namietal existenciu vady zmätočnosti v zmysle § 420 pís m. f ) C S P spočívajúcej v nepreskúmateľnosti rozhodnutí s údov nižších inštancií týkajúcich sa procesnej obrany žalovaného a jeho námietok vyjadrených v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom; zároveň namietol absenciu presvedčivého vysporiadania sa so zamietnutím návrhu na vykonanie dokazovania.

19. K dovolacej argumentácii opierajúcej s a o v o vzťahu k nepreskúmateľnosti rozsudku odvolacieho súdu dovolací súd uvádza, že z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva

povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradnou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (). Z uvedeného vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zm y s le § 420 písm. f) C S P m ô ž e d ô js ť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (porovnaj , , či sp. zn. , , ) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola strane odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie.

19.1. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), aj z rozhodnutí ústavného súdu vyplýva, že základné právo podľa (ďalej len „“) aj právo podľa Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie s ú svojvoľné, neudržateľné a n ie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.

19.2. Rovnako podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa vyžaduje, aby sa súd jasným, pr ávne korektným a zrozumiteľným s pôs obom vyrovnal s o všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré s ú pre jeho rozhodnutie v o vec i podstatné a právne významné (). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, n a ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať skutkovej i právnej stránky rozhodnutia (napr. ). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných dôkazov nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s , resp. Dohovoru. Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale i laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (, , ).

19.3. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov, patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces, a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť, je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak je nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia porušením práva na spravodlivý proces, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa .

19.4. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.

19.5. Pokiaľ dovolateľ namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd

konštatuje, že v posudzovanom prípade obsah spisu a obsah napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle .

20. Je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ ide o tvrdenú nepreskúmateľnosť vo vzťahu k vysporiadaniu sa s procesnou obranou žalovaného, dovolateľ si protirečí, keď na strane druhej práve namieta hodnotenie dôkazov, ktoré už súd prvej inštancie vykonal jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach (bližšie v odôvodnení tohto rozsudku týkajúcom s a namietaných v á d v dokazovaní). Nejde t a k o absenciu odôvodnenia, a l e i b a vyjadrenie nesúhlasu so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie (ktoré považoval odvolací súd za úplné a správne), čo však pre konštatovanie existencie vady zmätočnosti ( ) nepostačuje.

20.1. Nezodpovedá obsahu rozsudku súdu prvej inštancie tvrdenie, že sa dostatočne nevysporiadal (neodôvodnil dostatočne) so zamietnutím navrhovaného dôkazu (bližšie bod 15. - 15.1.4. tohto rozsudku); naopak zamietnutie návrhu na vykonanie dôkazu odôvodnil. Nesúhlas s rozsahom a obsahom tohto odôvodnenia vadu zmätočnosti nezakladá.

21. Zhrnúc vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že nezistil, že by odvolací súd svoje rozhodnutie nedostatočne, či arbitrárne (svojvoľne) odôvodnil, resp. vybočil z medzí ustanovenia a , čím by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle . Žalovaný tak neopodstatnene namietal, že odvolací súd mu procesným postupom neumožnil, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolací súd tak uzatvára, že dovolanie žalovaného namietajúce vadu podľa C S P spoč ívajúc u v nepreskúmateľnosti rozsudku odvolacieho súdu je síce v tejto časti prípustné, ale nie je dôvodné; dovolanie žalovaného namietajúceho vady v dokazovaní nie je prípustné, pretože dovolací súd existenciu takejto vady nezistil. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie postupom podľa ako celok zamietol.

22. Pri rozhodovaní o trovách dovolacieho konania dovolací súd aplikoval v spojení s a podľa princípu úspechu v dovolacom konaní nárok na náhradu trov dovolacieho konania priznal v dovolacom konaní plne úspešnému žalobcovi.

23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.