Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/84/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., občan SR, právne zast.: JUDr. Filip Varga, advokát, IČO: 42 316 880 so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: MENTON s. r. o., IČO: 36 046 337 so sídlom E. XXXX, XXX XX E., o vydanie veci, takto

rozhodol:

I. / Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi hnuteľné veci:

- Odvaľovacia fréza TOS OFA16SC, výrobné číslo: 0465027

- Sústruh TOS SN63 B, výrobné číslo: 063200840097

- Vodorovná preťahovačka STANKO, výrobné číslo: 794

- Zvislá preťahovačka

- Vertikálna fréza FV4

- Valcovačka závitov GWR 80

- CNC obrábacie centrum HYUNDAI F 400, rok výroby 2012, výrobné číslo: G 3683-1443, všetky v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. / Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti uznesenia o ich výške.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 12. 12. 2022 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného vydať mu hnuteľné veci a to: odvaľovacia fréza TOS OFA16SC, výr. číslo: 0465027, sústruh TOS SN63 B, výrobné číslo: 063200840097, vodorovná preťahovačka STANKO, výrobné číslo: 794, zvislá preťahovačka, vertikálna fréza FV4, valcovačka závitov GWR 80, CNC obrábacie centrum HYUNDAI F 400, rok výroby 2012, výr. číslo G 3683-1443. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom predmetných hnuteľných vecí na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 10. 05. 2017, uzavretú s pôvodnou vlastníčkou F. D. G. a na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 11. 09. 2021, uzavretou s pôvodným vlastníkom spoločnosť KOVO-RM, s. r. o. E.. Predmetné hnuteľné veci – obrábacie stroje sú umiestnené v nebytových priestoroch žalovaného. Žalovaný na základe Zmluvy o nájme zo dňa 30. 09. 2012 tieto priestory prenajímal spoločnosti KOVOVÝROBA Hriňová, s. r. o. ( ďalej „nájomca“). Žalobca ako požičiavateľ prenechal predmetné obrábacie stroje do bezodplatného dočasného užívania spoločnosti KOVOVÝROBA Hriňová, s. r. o. na základe Zmluvy o výpožičke zo dňa 15. 05. 2017 a 17. 09. 2021. Podľa vedomosti žalobcu, nájomca uhrádzal žalovanému všetky nároky na nájomnom, vrátane nájmu za september 2021. Dňa 24. 09. 2021 chcel nájomca premiestniť obrábacie stroje do nových priestorov, v ktorých plánoval spustiť prevádzku. Žalobca s týmto postupom súhlasil. Predmetného dňa však došlo k faktickému zadržaniu obrábacích strojov žalovaným, ktorý si uplatnil zádržné právo titulom údajnej splatnej pohľadávky voči nájomcovi označenú ako zmluvná pokuta vo výške 40.000,-- Eur, neskôr nedoplatok na elektrine za september 121,49 Eur. Zádržné právo žalovaný realizoval tak, že dňa 24. 09. 2021 pristavil úžitkové vozidlo pred vchod do priestorov nájmu tak, aby fyzicky znemožnil nákladnému žeriavu naložiť obrábacie stroje na nákladné auto. Následne žalovaný vypracoval jednostranný právny úkon označený ako Odstúpenie od zmluvy o prenájme nebytových priestorov z 24. 09. 2021, ktorý bol nájomcovi doručený po dátume 24. 09. 2021. Nárok na úhradu zmluvnej pokuty mal žalovanému voči nájomcovi vzniknúť na základe zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy. Žalobca komunikoval so žalovaným cez e-mail a oznámil žalovanému, že je vlastníkom obrábacích strojov. Žalovaný vydanie obrábacích strojov podmieňoval úhradou dlhu za nájomcu. Žalobca sa obrátil na právnu zástupkyňu, ktorá dňa 04. 02. 2022 vyzvala žalovaného na bezodkladné vydanie hnuteľného majetku, žalovaný prostredníctvom jeho právneho zástupcu odpovedal zamietavým spôsobom. Dňa 27. 09. 2022 právny zástupca žalobcu zaslal žalovanému predžalobnú výzvu na vydanie hnuteľných vecí a uviedol aj dôvody, pre ktoré výkon záložného práva na obrábacích strojoch je vykonávaný contra legem. Žalovaný na výzvu nereagoval, následne došlo k stretnutiu za účelom mimosúdneho pokusu o vyriešenie sporu, ale vec sa nepodarilo vyriešiť. Žalobca tvrdí, že žalovaný vykonal zádržné právo v rozpore s hmotno-právnou úpravou a žiadal žalobe vyhovieť.

1.1. V čase uplatnenia zádržného práva neexistovala splatná peňažná pohľadávka žalovaného voči žalobcovi ani voči nájomcovi. Žalovaný odôvodňoval výkon zádržného práva titulom neuhradenia zmluvnej pokuty vo výške 40.000,-- Eur, ktorá mala byť splatná 31. 07. 2021. Medzi žalovaným a nájomcom bola uzavretá Nájomná zmluva dňa 30. 09. 2012 a zároveň Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. V článku 4 bod 1 Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy bolo dojednané, že v prípade, ak budúci kupujúci nepredloží v dohodnutej lehote výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy, alebo ak odmietne v dohodnutej lehote uzavrieť dohodnutý typ zmluvy, je povinný zaplatiť budúcemu predávajúcemu odstupné vo výške 20 % z dohodnutej kúpnej ceny, t. j. 40.000,-- Eur bez DPH. Zo zmluvného dojednania je zrejmé, že si zmluvné strany dojednali nárok na odstupné a nie zmluvnú pokutu ako uvádza žalovaný, ale zmluvné strany nedojednali splatnosť nároku, nakoľko je potrebné odlišovať vznik nároku a jeho splatnosť. V zmysle , splatnosť dlhu môže nastať až deň po tom, ako o jej plnenie veriteľ svojho dlžníka preukázateľne požiadal. Údajná faktúra zo dňa 30. 06. 2021, údajne splatná 31. 07. 2021 podľa vedomostí žalobcu bola nájomcovi doručovaná prvý krát až po 24. 09. 2021, t. j. v čase, keď bol výkon zádržného práva fakticky realizovaný. Žalovaný nedisponuje dôkazom, z ktorého by vyplývalo, že preukázateľne požiadal nájomcu o plnenie pred týmto dátumom. Nezákonne uplatnené zádržné právo nekonvaliduje právny stav, keď po dátume 24. 09. 2021 mohla nastať splatnosť žalovaným uvádzanej pohľadávky, nakoľko splatná pohľadávka musí existovať v čase uplatnenia zádržného práva.

1.2. Neexistencia splatnosti pohľadávky na nájomnom v zmysle – v zmysle špecifickej úpravy občianskeho práva je možné uplatniť zádržné právo v prípade nájomného vzťahu, avšak len pre prípad, že je nájomca v omeškaní s platením nájomného. Tieto skutočnosti žalovaný neuvádza ani nepopiera, v zmysle uvedeného preto nemohol uplatniť zádržné právo a to ani z titulu nedoplatku za elektrinu. Nájomný vzťah je medzi nájomcom a žalovaným, pričom nájomný vzťah podľa názoru žalobcu neskončil 24. 09. 2021 odmietnutím prevzatia úkonu označené ako Odstúpenie od zmluvy o prenájme nebytových priestorov zo dňa 24. 09. 2021 ako nesprávne tvrdí žalovaný. V rámci nájomnej zmluvy bol dojednaný samostatný článok 8 o doručovaní medzi zmluvnými stranami. Žalovaná spoločnosť po uzavretí posledného Dodatku k nájomnej zmluve zo dňa 30. 09. 2012 po skončení nájmu ku dňu 30. 06. 2021 nepodala v zmysle návrh na vypratanie nehnuteľností na súde do 30-tich dní od skončenia nájmu, pričom nájomca fakticky ďalej užíval prenajatú vec, z ktorého dôvodu sa nájomná zmluva obnovila v znení, v ktorom platila pôvodne. V zmysle zmluvnej úpravy o doručovaní si zmluvné strany v nájomnej zmluve dojednali primárny spôsob doručovania poštou. Alternatívny spôsob bol dojednaný osobné doručenie len za podmienky, že druhá strana písomné potvrdí doručenie tejto písomnosti oproti podpisu. To znamená, ak pri osobnom doručovaní druhá strana nepodpíše prevzatie písomnosti, písomnosť je potrebné doručovať prostredníctvom pošty. To znamená, že zmluvne strany vylúčili fikciu osobného doručenia písomnosti v prípade, ak druhá strana takúto písomnosť odmietne prevziať. Okrem toho strany dojednali fikciu doručenia, kedy pri písomne doručovanej zásielke sa táto považuje za doručenú siedmym dňom od jej odoslania, analógiou by potom fikcia doručenia nastala až siedmy deň od odmietnutia zásielky, nie momentom jej odmietnutia. Nájomný vzťah sa tak skončil najneskôr dňa 01. 10. 2021.

1.3. Žalovaný v čase výkonu zádržného práva nemal obrábacie stroje v oprávnenej držbe – zadržiavať vec môže len ten, komu vznikla povinnosť takúto vec vydať, pričom má hnuteľnú vec vo svojej faktickej moci zákonným spôsobom, t. j. ak dlžníkom bola vec odovzdaná do dispozičnej sféry veriteľa dobrovoľne. Medzi nájomcom a žalovaným bol nájomný vzťah na základe nájomnej zmluvy, kedy nájomca mal právo užívať prenajatý priestor vo vlastníctve žalovaného za dojednané nájomné. Veci vnesené do prenajatého priestoru tam nájomca nevnáša za účelom odovzdania veci do dispozičnej sféry prenajímateľa, naopak, vnáša ich za účelom, že nimi bude disponovať on sám. V čase uplatnenia zádržného práva mal nájomca platne uzavretú nájomnú zmluvu. Aby žalovanému vznikla edičná povinnosť, musel by nájomca tieto veci žalovanému najskôr odovzdať, t. j. dočasne sa vzdať ich dispozície. Nájomca nikdy obrábacie stroje nezveril do dispozície žalovaného, užíval ich pre vlastné účely a dňa 24. 09. 2021 počas trvania nájomného si tieto veci chcel z prenajatých priestorov odniesť, čomu žalovaný fyzicky zabránil. Obrábacie stroje sa tak nedostali do dispozícii žalovaného na základe vôle nájomcu, ale na základe svojvoľného uplatnenia zádržného práva. Nemožno vykladať zákon tak, že pokiaľ nájomca vnesie hnuteľné veci do priestorov prenajímateľa, automaticky ich odovzdáva do dispozície prenajímateľa, tým by sa poprel účel nájomného vzťahu a nájomcov nárok na nerušený výkon nájomného práva.

1.4. Zádržné právo možno uplatniť len na veci vo vlastníctve dlžníka – zádržné právo podľa alt. možno uplatniť len na veci vo vlastníctve dlžníka. V predžalobnej výzve dňa 27. 09. 2022 žalobca relevantne preukázal žalovanému svoje vlastnícke právo k obrábacím strojom a upozornil ho, že vydanie veci nemôže podmieňovať úhradou pohľadávky žalobcu za iného dlžníka, t. j. nájomcu. Nič nebráni žalovanému pohľadávky voči žalobcovi uplatňovať súdnou cestou a v prípade úspechu ich aj vymáhať. Žalovaný žiadal žalobcu o úhradu údajného nájomného za skladovanie obrábacích strojov a zároveň aj o úhradu pohľadávky nájomcu, čím podmieňuje vrátenie obrábacích strojov do dispozície žalobcu. Ak by aj bola prípustná pohľadávka žalovaného na nájomnom za skladovanie obrábacích strojov, táto vznikla až po uplatnení zádržného práva. Uplatnená pohľadávka žalovaného na nájomné nemá žiadnu oporu v zákone a žalobca ju neuznáva. To, že obrábacie stroje zaberajú priestory žalovaného je spôsobené tým, že žalovaný ich odmieta vydať či už žalobcovi alebo nájomcovi a žalobca nemá reálnu možnosť tieto obrábacie stroje vysťahovať a zamedziť tak vzniku ďalšieho nájmu za priestory. Žalobca e-mailom zo dňa 02. 11. 2022 oslovil žalovaného s ponukou, že zoberie obrábacie stroje menšej hodnoty, ktoré primárne zaberajú najviac priestoru s tým, že najhodnotnejší stroj obrábacie centrum HYUNDAI F400 by do ukončenia sporu zostal v priestoroch žalovaného. Žalovaný s tým nesúhlasil a znova poukázal na účtovanie domnelého nájomného, preto žalobca sa obrátil so žalobou na súd.

2. Žalovaný v písomnej reakcii na žalobu namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, poprel, že by bol žalobca vlastníkom strojov, ktoré požaduje vydať. Predložené kúpne zmluvy považoval len za právne úkony naoko a teda zo zákona neplatné. Poukázal na to, že napríklad stroj – preťahovačka STANKO 7523, výr. číslo 794 sa uvádza v roku 2014 v Zmluve o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec, uzavretú medzi žalovaným a nájomcom v čase, keď nájomca dlhoval žalovanému značnú sumu a na zabezpečenie pohľadávky žalovaného došlo k uzavretiu záložnej zmluvy, kde nájomca ako záložca prehlásil predmetné veci za svoj majetok, rovnako tak v Zmluve zo dňa 26. 04. 2017. To sa týkalo aj ďalších strojov CNC sústruh KIA SKT21, brúska na guľato, výr. číslo 0211957, brúska na plocho, výr. číslo 362642, obrážačka, výr. číslo 362, preťahovačka, výr. číslo 794. Žalovaný uviedol, že má vedomosť ako nájomca nadobudol predmetné stroje, konkrétne preťahovačku vodorovnú STANKO č. 794 od spoločnosti ZŤS Hriňová. Preťahovačku zvislú nadobudol nájomca zo spoločnosti JIHOSTROJ České Budějovice, ostatné stroje zo ZŤS Vlkanová. Žalovaný poukázal na to, že tieto stroje sa nikdy nenachádzali na adrese E. XXXX, k čomu sa môže vyjadriť konateľ žalovaného, ktorý sa denne zdržiaval na adrese E. H. XXXX a vie, v akom poradí nájomca jednotlivé stroje vnášal do prenajatých priestorov, pričom tak bolo dávno pred rokom 2017. Ku Kúpnej zmluve z roku 2021, ktorou mal žalobca nadobudnúť najhodnotnejší stroj – CNC obrábacie centrum HYUNDAI F 400 za kúpnu cenu 2.500,-- Eur bez DPH, žalovaný uviedol ako zarážajúci fakt, že spoločnosť KOVO-RM, s. r. o. mala predať tento stroj výrazne pod cenu, nakoľko sa jedná o relatívne nový stroj s moderným softwarom a nadobúdacou cenou minimálne 80.000,-- Eur. Tento stroj si na leasing kúpila spoločnosť nájomcu, avšak leasing riadne neplatila, previedla leasing na spoločnosť KOVO-RM, ktorej konateľom je švagor konateľa nájomcu. Zaujímavá tiež je skutočnosť, že spoločnosť KOVO-RM je platcom DPH a údajný kupujúci – žalobca je fyzickou osobou, t. j. neplatca DPH, ktorý je tiež rodinným príslušníkom konateľa nájomcu. V tomto svetle celá vec začne dávať zmysel. Tieto osoby tvorili právny úkon naoko, chceli vytvoriť dojem prechodu vlastníckeho práva na žalobcu s tým, že akúkoľvek cenu uvedú na kúpnu zmluvu, budú z nej musieť odviesť DPH štátu, preto najhodnotnejší stroj previedli za smiešnych 3.000,-- Eur s DPH. Žalovaný sa dovolával absolútnej neplatnosti predložených kúpnych zmlúv v zmysle ustanovení § 37 až 40 . K základným náležitostiam každého právneho úkonu patrí, že bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je právny úkon neplatný. Simulácia pri právnom úkone znamená nezhodu medzi vôľou a jej prejavom, t. j. ak u simulovaného konania absentuje vážnosť vôle, právny úkon sa považuje podľa za absolútne neplatný. Okrem toho tzv. kúpne zmluvy sa tiež priečia dobrým mravom a obchádzajú zákon a podľa sú neplatné. Samotné personálne prepojenie obchodných spoločností sa neprieči dobrým mravom, avšak správanie osôb v obchodných vzťahoch musí byť obvykle poctivé, spravodlivé, neodporujúce základným morálnym zásadám (RO NS SR sp. zn. Obdo V 53/2003). Ak by sa aj uplatnil miernejší prístup , keď v obchodnom práve je možné, aby spoločnosť zámerne predala stroj hlboko pod nadobúdaciu cenu a pod jeho trhovú hodnotu a keby sa aj opomenulo krátenie DPH, stále takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu a žalobca sa nemôže domôcť súdnej konvalidácie nepoctivého konania. Ak by aj žalovaný pripustil, že je v poriadku sfalšovať kúpnu zmluvu z roku 2017, napísať na ňu miesto plnenia, kde by sa stroje ani nezmestili, napísať stroje, ktoré v inej zmluve niekto iný roky vyhlasuje za svoje, užíva ich na úplne inej adrese, ako predávajúceho uviesť exekútorku, ktorá už nežije a teda nič nepotvrdí ani nepoprie, nemožno však pripustiť, aby žalobca s takýmto podvrhom prišiel na súd a domáhal sa právnej ochrany. Žalovaný ďalej poukázal na správanie nájomcu – nájomca má mať nekončiaci zoznam veriteľov, ktorí sa voči tejto „vytunelovanej spoločnosti“ ničoho nemôžu domôcť, preto žalovaný jediné čo mohol urobiť, keď nájomca sa pokúsil výslovne ujsť z prenajatých priestorov – stroje sťahoval v noci a tak fakticky zadržal veci, ktoré nájomca vniesol do jeho priestorov. Poukázal tiež na to, že pán F. G. e-mailom zo dňa 29. 04. 2021 navrhoval predmetné stroje vložiť do spoločnosti MENTON, s. r. o. za účelom vyriešenia situácie ohľadom prenájmu. Žalovaný poukázal na to, že práve F. G. od roku 2012 až do roku 2021 vystupoval ako vlastník strojov, nakladal s nimi, zakladal ich, ponúkal ich ako vklad do spoločnosti a zrazu sa z čista jasna objaví žalobca na prelome novembra, decembra 2021. Žalovaný má zato, že zadržanie vecí, ktoré vniesol nájomca do priestorov žalovaného, bol v súlade s a nasledujúce . Podľa súdnej praxe zádržné právo môže vzniknúť aj na zabezpečenie pohľadávky, ktorú má veriteľ voči osobe, ktorá nie je vlastníkom zadržanej veci. Ten kto vec podľa platnej zmluvy alebo z iného právneho dôvodu prevzal, je povinný ju vždy vrátiť tomu, kto mu ju odovzdal, iba že by bolo dohodnuté vrátenie veci niekomu inému. Zákon od toho, kto je povinný vydať cudziu hnuteľnú vec nevyžaduje, aby posudzoval vlastnícke či iné právo. To znamená, že veriteľ nie je povinný skúmať, či dlžník je súčasne aj vlastníkom zadržaných vecí, jedinou podmienkou je, aby nešlo o veci svojvoľne alebo ľstivo odňaté. To znamená, že zadržať je možné aj vec, ktorá je vo vlastníctve tretej osoby, ktorá nemá žiaden priamy zmluvný vzťah voči osobe, ktorá vec zadržiava. Podľa judikatúry platí, že zádržné právo vzniká na základe jednostranného právneho úkonu oprávnenej osoby – veriteľa, ktorý vyjadril svoju vôľu hnuteľnú vec zadržať. Upovedomenie dlžníka o zadržaní veci a jeho dôvodoch má len notifikačnú povahu, to znamená, že nie je správny názor, podľa ktorého zadržanie veci platí len voči tomu, voči komu má oprávnená osoba pohľadávku. Žalovaný odmietol špekulácie žalobcu o splatnosti pohľadávky, poukázal na znenie Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, pričom povinnosť zaplatiť vyplývala priamo zo zmluvy a žiaden ďalší úkon ani doklad potrebný nebol. Bolo len dobrou vôľou žalovaného, že nájomcovi vystavil faktúru a poskytol mu ďalšiu lehotu na zaplatenie. Žalovaný vyzýval žalobcu na zaplatenie aj e-mailom z 10. 12. 2020, listom „Oznámenie o skončení zmluvy o prenájme nebytových priestorov zo dňa 30. 09. 2012“ a bezpočetne ďalšími ústnymi, písomnými či telefonickými výzvami. Preto žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný námietkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu len zakrýva skutočnosť, že zadržanie obrábacích strojov bolo vykonané contra legem. Pokiaľ žalovaný poukazoval na skutočnosti, ktoré sa udiali pred dátumom uzavretia Kúpnej zmluvy z 10. 05. 2017, najmä na záložné zmluvy z roku 2014 a z apríla 2017, ktoré uzatváral žalovaný s nájomcom, žalovaný uvádzal genézu nákupov k hnuteľným veciam, ktoré nie sú predmetom tohto sporu a svoje tvrdenia nedokladoval žiadnymi listinami. Žalobca nevylučuje skutočnosť, že nájomca mohol nadobudnúť nejaké konkrétne stroje aj v čase pred uzavretím ním uvedených kúpnych zmlúv, čo však samo o sebe nevylučuje, že by ich neskôr mohol nadobudnúť žalobca, rovnako žalobca nevylučuje, že nájomca s obrábacími strojmi, ktoré sú predmetom konania mohol disponovať napriek tomu, že neboli v jeho vlastníctve. Žalobca obrábacie stroje nadobudol dobromyseľne uzavretím dotknutých kúpnych zmlúv a do dnešného dňa je dobromyseľný v tom, že mu vlastníctvo patrí. Ak by sa aj preukázali skutočnosti, že ich nadobudol od nevlastníka, vlastnícke právo k strojom uvedeným v kúpnej zmluve zo dňa 10. 05. 2017 nadobudol vydržaním najneskôr 10. 05. 2020. Žalovaný však nijakým spôsobom nepreukázal, že vlastníkom obrábacích strojov, ktoré nadobudol touto kúpnou zmluvou žalobca, nebola jeho právna predchodkyňa. Žalovaným uvádzané zmluvy o zriadení záložného práva žalobca v minulosti nevidel, nemal ich k dispozícii a stroje v nich špecifikované nie sú predmetom tohto konania. Okrem toho záložné právo bolo zriadené písomnou zmluvou, avšak nebolo registrované v notárskom registri Centrálnom registri záložných práv a teda záložné právo v časti strojov, ktoré sú predmetom tohto konania nikdy nevzniklo. Okrem toho z obsahu listín predložených žalovaným je zrejmé, že pohľadávky na nájme boli vyrovnané v plnej výške a teda Záložná zmluva zo dňa 26. 04. 2017 stratila účinky, resp. bola ukončená. Žalobca ako dobromyseľný vlastník obrábacích strojov sa k skutočnostiam záložnej zmluvy dopytoval na nájomcu, ktorý mu zaslal Kúpnu zmluvu zo dňa 02. 02. 2017, v zmysle ktorej nájomca nadobudol do výlučného vlastníctva stroje špecifikované v Zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 26. 04. 2017. To znamená, že prehlásenie nájomcu v záložnej zmluve sa javí ako pravdivé. Z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny pôvodná predávajúca odstúpila od kúpnej zmluvy dňa 02. 05. 2017, čím prešlo vlastnícke právo späť na F. G.. Následne táto ako vlastníčka Kúpnou zmluvou zo dňa 10. 05. 2017 odpredala stroje žalobcovi. Rovnako na dopyt žalobcu nájomca poprel vyjadrenia žalovaného ohľadne leasingovania sústruhu KIA SKT 21 ako aj sporov o brúsku na guľato. Hoci žalovaný popiera vlastnícke právo žalobcu k obrábacím strojom, neuvádza žiadne vecné dôkazy, ktoré by preukazovali vlastníctvo nájomcu k obrábacím strojom. Žalovaný k tomu neuviedol žiadne skutkové okolnosti. K námietkam žalovaného, kde namietol kúpnu zmluvu so spoločnosťou KOVO-RM, s. r. o. z dôvodu „smiešnej kúpnej ceny,“ s tým, že zmluvy mali byť len „na oko,“ žalobca uvádza, že takejto námietke chýba elementárna logika účelu údajného simulovaného úkonu. Je pravdou, že primárnym užívateľom stroja CNC obrábacie centrum HYUNDAI F 400 bol nájomca na základe Zmluvy o finančnom leasingu, uzavretá so spoločnosťou IMPULS – LEASING Slovakia, s. r. o., ktorá stroj odkúpila od autorizovaného importéra spoločnosť PROFIKA.SK, s. r. o. Nájomca však prestal uhrádzať leasingové splátky riadne a včas, preto mu bolo CNC obrábacie centrum odobrané leasingovou spoločnosťou a na základe doložky predkupného práva stroj odkúpila spoločnosť PROFIKA.SK, s. r. o. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že nájomca previedol leasing stroja na spoločnosť KOVO-RM, s. r. o. Žalobca zdôraznil, že CNC obrábacie centrum nebolo nikdy vo vlastníctve nájomcu, tento stroj užíval na základe zmluvy o finančnom leasingu. Spoločnosť KOVO-RM, s. r. o. nadobudla vlastnícke právo k CNC obrábaciemu centru 29. 04. 2021 na základe splnenia záväzkov zo zmluvy o finančnom leasingu, ktorú uzavrela s treťou spoločnosťou SG Equipment Finance Czech Republic, s. r. o. Spoločnosť KOVO-RM, s. r. o. žalobcovi pred uzavretím kúpnej zmluvy preukázala potvrdenie o ukončení zmluvy o finančnom leasingu a úhradovú faktúru, čím mal žalobca za preukázané vlastnícke právo predávajúceho. Následne na základe kúpnej zmluvy žalobca nadobudol vlastnícke právo k CNC obrábaciemu stroju. Žalobcovi nie je jasné, prečo by údajnou kúpnou zmluvou mal byť zastrený iný úkon, o aký skutočný právny úkon by sa malo jednať a aký zmysel by malo antidatovanie tejto kúpnej zmluvy. Spoločnosť KOVO-RM, s. r. o. nemá voči žalovanej spoločnosti žiadne dlhy, nemá so žalovaným žiadne záväzkové vzťahy a za žiadnych okolností vlastníkom CNC obrábacieho stroja by nebol nájomca, preto úvaha žalovaného, že uzatvorením tejto kúpnej zmluvy mal byť nájomca zvýhodnený, nemá opodstatnenie. Ak by aj kúpna zmluva mala byť neplatná, čo žalobca popiera, vlastníkom stroja by bola spoločnosť KOVO- RM, s. r. o. Žalobca má zato, že kúpna cena medzi zmluvnými stranami bola dojednaná primerane. Ani samotná okolnosť dojednanie neprimerane nízkej ceny nespôsobuje neplatnosť samotnej kúpnej zmluvy a zisťovanie, či kúpna cena v kúpnej zmluve bola určená správne alebo nie, sa javí ako nadbytočná. Pokiaľ žalovaný poukázal na e-mailovú správu od F. G. zo dňa 29. 04. 2021, ako údajný vklad strojov do spoločnosti žalovaného, žalobca má zato, že táto skutočnosť je vo veci absolútne irelevantná, z obsahu e-mailovej správy nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by preukazovala neplatnosť kúpnych zmlúv. Z predloženého e-mailu nevyplýva, že by sa malo jednať o stroje, ktoré sú predmetom tohto konania, resp. o stroje, ktoré mali byť predmetom doložených záložných zmlúv. Túto skutočnosť žalovaný len účelovo vsugeruje konajúcemu súdu. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že by sa žalobca objavil účelovo neskôr, pretože žalobca komunikoval so žalovaným pravidelne od zadržania obrábacích strojov až po súdne konanie, dovtedy nemal dôvod so žalovaným komunikovať. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že si uplatnil zádržné právo v súlade so zákonom, žalovaný na podporu svojej argumentácie poukazuje len na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, ktoré ale nie sú aplikovateľné na území SR, keďže úprava zádržného práva v právnom poriadku SR a ČR nie je gramaticky identická. Rovnako skutkové okolnosti v citovaných rozhodnutiach sú odlišné od okolnosti v tomto spore, preto sú pre tento spor nepoužiteľné. V tomto konkrétnom prípade nájomca voči žalovanému mal uhradené nájomné v plnej výške a to aj v deň uplatnenia zádržného práva. Platná nájomná zmluva voči žalovanému pôsobila opačnými právnymi účinkami, než z ktorých vychádzal Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí, pretože žalovaný na základe nájomnej zmluvy stratil dispozičné právo užívať prenajaté priestory a nájomca sa relevantne spoliehal na to, že počas trvania nájomného vzťahu nebude nik zasahovať do užívania prenajatých priestorov a už vôbec nie do týchto priestorov vnesených hnuteľných vecí. Tieto stroje nájomca žalovanému nikdy nevydal. Skutkové okolnosti v rozhodnutí NS ČR sp. zn. sú taktiež diametrálne odlišné, v danom prípade vlastník týchto strojov podnikal bez právneho dôvodu, t. j. bez dojednania zmluvy o nájme s vlastníkom výrobného areálu a následne vlastník areálu tieto veci zadržal a žiadal od vlastníka strojov zaplatiť náhradu škody vo výške obvyklého nájmu. V tomto súdnom spore nájomca oprávnene užíval priestory žalovaného na základe nájomnej zmluvy a nájomca bol len oprávneným užívateľom obrábacích strojov. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného ohľadne splatnosti pohľadávky, že táto vyplýva priamo zo zmluvy o budúcej zmluve. E-mail a listina z 10. 12. 2020 žiadne takéto skutočnosti neobsahuje. Jednalo sa len o oznámenie o skončení zmluvy o prenájme priestorov s tým, že nárok na odstupné vzniká až za predpokladu, že budúci kupujúci t. j. nájomca nepredloží najneskôr v deň skončenia nájmu výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy. V čase spísania tohto oznámenia nebolo zrejmé, či budú splnené dané podmienky a týmto oznámením tak nemohlo dôjsť k zosplatneniu nároku, nakoľko tento v čase oznámenia neexistoval. Oznámenie neobsahovalo výzvu na zaplatenie odstupného. Naopak, v texte oznámenia je výzva na stanovisko nájomcu ohľadne ďalšieho užívania prenajatých priestorov. Na základe skutkových okolností je zrejmé, že sa tieto dva subjekty reálne dohodli na ďalšom užívaní priestorov, keďže nájomná zmluva bola predĺžená minimálne do 31. 06. 2021. Pokiaľ žalovaný poukázal na odstúpenie od zmluvy o prenájme zo dňa 24. 09. 2021, je zrejmé, že žalovaný mohol vystaviť faktúru, ktorej predmetom malo byť odstupné, niekedy medzi dňom 30. 06. až 31. 07. 2021. Samotné vystavenie faktúry však nezakladá automatickú splatnosť pohľadávky, žalovaný bol povinný na úhradu odstupného nájomcu vyzvať, čo sa v tomto prípade nestalo. Zádržné právo tak bolo vykonané v rozpore so zákonom, žalovaný nepreukázal, že by po dátume 01. 07. 2021 zosplatnil pohľadávku na zaplatenie odstupného voči nájomcovi. Je zrejmé, že v čase realizácie zádržného práva medzi žalovaným a nájomcom existovala platná nájomná zmluva, či už sa na ňu nahliada ako na „ad hoc,“ uzavretú nájomnú zmluvu na daný mesiac ako uvádzal žalovaný v odstúpení od Zmluvy o prenájme nebytových priestorov zo dňa 24. 09. 2021 alebo ako na obnovenú pôvodnú Nájomnú zmluvu z 30. 09. 2012. Z uvedeného vyplýva, že nemohlo byť realizované zádržné právo podľa a nasl. , pretože platný nájomný pomer vylučoval, aby žalovaná spoločnosť mohla disponovať s hnuteľnými vecami vnesenými do prenajatých priestorov. Žalovaný mohol postupovať len podľa osobitnej úpravy zádržného práva podľa , ak by nájomca mal nedoplatky na nájomnom a do ôsmych dní požiadal príslušný súd o súpis týchto hnuteľných vecí. Žalobca ďalej poukázal, že od 01. 12. 2022 si založil spoločnosť GROUND METAL, s. r. o. a potrebuje obrábacie stroje pre potreby svojej spoločnosti, či už v podobe prenájmu strojov alebo v podobe nepeňažného vkladu týchto strojov do spoločnosti. Stroje sú však naďalej nelegálne zadržiavané žalovaným a na strane žalobcu dochádza k ekonomickým škodám. Konanie žalovaného smeruje k predlžovaniu tohto konania vykonávaním dôkazov, ktoré sú bez významu k prejednávanej veci.

4. Žalovaný v duplike uviedol novú skutočnosť ku dňu 28. 02. 2023, kedy žalovaný z dôvodu kúpy CNC obrábacieho centra potreboval posunúť stroje, ktoré sú zadržané, v tom čase sa objavili páni F. a I. G. a atakovali nového konateľa spoločnosti žalovaného s tým, že „prečo hýbe ich strojmi.“ Z uvedeného je zrejmé, že skutočnými vlastníkmi strojov sú G., ktorí nielen v minulosti, aj v súčasnosti konajú a snažia sa nakladať so strojmi ako so svojimi vlastnými. Žalobca je svokrom I. G. a nikdy nebol vlastníkom dotknutých strojov, je iba bábkou v rukách dlžníkov F. a I. G., ktorú spoločnosť nájomcu žalovaného nastrčila do údajných zmluvných vzťahov a do tohto súdneho sporu s cieľom vyhnúť sa zaplateniu ich dlhu.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci.

6. Žalobca na pojednávaní vypovedal, že k dotknutým strojom ho priviedol F. G., s ktorým sa pozná dlhé roky, sú dobrí kamaráti. V čase kúpy bol príslušníkom policajného zboru, avšak rozmýšľal nad časom, keď bude mať dosť odpracovaných rokov s tým, že v roku 2021 by mohol odísť na výsluhový dôchodok. Mal nejaké úspory, ktoré s manželkou chceli investovať a v roku 2017 ho F. G. informoval, že mu vie zabezpečiť výhodný predaj strojov. Bol si ich pozrieť v E. a F. G. mu všetko okolo toho porozprával, vedel, že sú funkčné, lebo na nich pracoval. Žalobca uviedol, že k nákupu ho viedla úvaha, že by mohol v budúcnosti podnikať, keď odíde na dôchodok a prišlo mu to ako vhodná investícia. Vlastníčkou strojov bola pani G., ktorú žalobca nepoznal, ale stretnutie sprostredkoval F. G.. Dohodli sa s ňou na kúpnej cene a kúpnu zmluvu podpísali. Žalobca sa dohodol s F. G., že stroje zostanú v Hriňovej a tento ich bude naďalej využívať, pretože v tom čase žalobca ešte nemohol podnikať a ak by dlhšie stroje stáli, mohli by sa znehodnotiť. Preto bola uzavretá asi o 5 dní na to zmluva o výpožičke. V priebehu času bol žalobca od F. G. informovaný, že stroje fungujú, že na nich pracuje. Žalobca uviedol, že on sám v tom čase ani nemal priestory, kde by tieto stroje uložil, preto sa rozhodol bezodplatne ich vypožičať F. G.. V tom čase bol v služobnom pomere, sám podnikať nemohol, ani nemohol mať iný príjem. V júni 2021 ho F. G. informoval, že bude na odpredaj CNC stroj za dobrú cenu, ale ešte bude potrebná jeho oprava, čo bude niečo stáť. F. G. ho zoznámil s pánom I., ktorého žalobca dovtedy nepoznal a F. G. navrhol, že dostatočnou kúpnou cenou by mohla byť suma 3.0000,-- Eur, pretože stroj potrebuje opravu. Žalobca uviedol, že sa spoľahol na informácie od F. G. a s pánom I. sa dohodli na kúpnej cene, I. mu ukázal doklady k stroju, takže nemal dôvod pochybovať, prečo by do toho nešiel. Na to mu F. G. volal, že je zmluva, že mu ju môže doniesť, avšak žalobca uviedol, že sa dostavil do Hriňovej, kde zmluvu podpísal, pričom táto už bola podpísaná pánom I.. V septembri ho F. G. informoval, že chcú odísť z budovy, kde sú v nájme, ale že pán B. im nechce vydať stroje. Žalobca uviedol, že spočiatku tomu neprikladal žiaden dôraz, pretože stroje požičal G., čakal, že on to vybaví s B., ale nič sa nevyriešilo. Preto došlo k stretnutiu s pánom B. asi mesiac až 1,5 mesiaca po tom, čo sa udialo v septembri. Pri stretnutí predložil pánovi B. svoj občiansky preukaz, pričom mal so sebou aj zmluvy, ale pán B. do nich odmietal nahliadnuť, hovoril, nech mu nič neukazuje. Pán B. uviedol, že si môže zobrať všetky stroje okrem CNC stroja, k čomu uviedol, že tento by chcel predať a z neho by sa odpočítal dlh 40.000,-- Eur, malo sa jednať o dlh pána G.. Žalobca s tým nesúhlasil, nakoľko uvedený dlh sa ho netýkal, na čo pán B. povedal, že mu žiadne stroje nevydá a stretnutie bolo ukončené. Nasledovala e-mailová komunikácia, kedy žalovanému zasielal termíny, kedy by mu stroje mal odovzdať, na čo on navrhol ďalšie stretnutie. Na druhom stretnutí si pán B. pozrel aj zmluvy, avšak začal žalobcu osočovať, že mu žiadne stroje nevydá, nedohodli sa a vec odovzdal žalobca právnikovi. Žalobca ešte uviedol, že podával aj trestné oznámenie za zadržanie strojov, avšak z trestného konania boli odporučení na občianske konanie. Aj na neho bolo podané trestné oznámenie v tejto súvislosti, ale taktiež bolo zamietnuté. Čo sa týka samotných kúpnych zmlúv, žalobca potvrdil, že zmluvy, ktoré sú doložené do spisu, sú ním vlastnoručne podpísané v čase, ktorý je uvedený na zmluvách. Kúpnu cenu vyplácal pri podpise zmluvy priamo do rúk pána I., neskôr opravil, že pán I. nebol prítomný pri podpise zmluvy, ale bola tam jeho manželka, takže peniaze odovzdal priamo jej. Na kúpnu cenu bola vystavená faktúra aj príjmový doklad. Na otázky žalovaného, či mal vedomosť o podlžnostiach pána G. vo vzťahu k žalovanému v čase skončenia nájmu 30. 06. 2021, žalobca uviedol, že o tomto vedomosť nemal. Bol ubezpečený pánom G., že na strojoch neviaznu žiadne iné právne ani faktické vady. O tom, že by spoločnosť KOVOVÝROBA mala dlžiť žalovanému 40.000,-- Eur sa dozvedel až od pána B., avšak o tento dlh sa nezaujímal, nakoľko nemal s tým nič spoločné. Keď pán B. odmietol vydať stroje, pán G. ho len informoval o tom a dal mu telefónne číslo na pána B.. Žalobca napokon potvrdil, že vlastnoručne podpísal aj predloženú zmluvu o výpožičke uzavretú s F. G. zo dňa 15. 05. 2017. K výpovedi žalobcu konateľ žalovaného uviedol, že on od žalobcu nikdy nič nechcel, stroje mu bol ochotný vydať, keď predloží kúpne zmluvy, ale tieto predložil až v rámci trestného konania pred políciou.

7. Konateľ žalovaného F. J. B. vypovedal, že v minulosti v roku 2002 začal spolupracovať so spoločnosťou KOVOB, ktorej konateľmi boli pán G., pán I., pán K. a pán C., kedy im prenajímal priestory. V roku 2012 ho oslovil spoločník spoločnosti KOVOVÝROBA F. G., kde bol spoločníkom a konateľom jeho syn I. G., že by mali záujem o prenájom v tejto budove. Bola uzavretá nájomná zmluva na dva roky a zároveň bola uzavretá aj zmluva o budúcej zmluve, kde bolo dojednané, že po dvoch rokoch KOVOVÝROBA tieto nehnuteľnosti odkúpi. Bolo tiež dojednané, že nájom bude započítaný na kúpnej cene, to znamená, že po dvoch rokoch, v roku 2014 sa kúpna cena prepočíta odrátaním čiastky nájmu a výsledná kúpna cena bola 145.000,-- Eur. Nájomca nemal finančné prostriedky na odkúpenie nehnuteľnosti a tak sa nájomná zmluva dodatkami predlžovala až do 30. 06. 2021. Už koncom roku 2020 žalovaný nemal záujem predĺžiť nájomnú zmluvu, avšak mu bolo avizované, že do spoločnosti nájomcu má vstúpiť pán L., ktorý mal záujem o odkúpenie nehnuteľnosti, preto pristúpil k predĺženiu nájomnej zmluvy do 30. 06. 2021. Keďže sa však nič nedialo, sám oslovil pána L. a došlo k stretnutiu 27. 06. 2021, kedy mu dal ponuku na odkúpenie celej spoločnosti MENTON za čiastku 145.000,-- Eur. V tom čase mal nájomca dlh na nájomnom 5.200,-- Eur. Pán L. sa ho len pýtal, či bude trvať na tom, aby bolo zaplatených tých 40.000,-- Eur, keď videl v akej sú zlej finančnej situácii. Napokon bolo dohodnuté, že ešte budú pokračovať v nájme, čo mal riešiť syn konateľa J. J. B. spolu s konateľom nájomcu I. G.. Vtedy sa to predlžovalo vždy o mesiac a v priebehu júla 2021 nájomca znížil dlh na nájomnom a za august a september nedošlo k dlhu na nájomnom. Nájom bol dojednaný do konca septembra 2021, avšak dňa 21. 09. 2021 v noci nájomca začal sťahovať stroje, pričom tieto stroje boli predmetom záložnej zmluvy. Nájomca tvrdil, že chce zostať v priestoroch, len sa zmenšuje plocha, ktorú by využívali a spísala by sa nová nájomná zmluva na menšie priestory. Konateľ žalovaného uviedol, že dňa 01. 07. 2021 vystavil faktúru na odstupné 40.000,-- Eur zo zmluvy o budúcej zmluve, keďže budovu nekupovali a trval na jej úhrade aj z toho pohľadu, že za dobu deviatich rokov užívania bola budova znehodnotená, vznikla mu škoda, priestory bolo potrebné opraviť. Dňa 01. 07. 2021 došlo k osobnému stretnutiu s nájomcom, kedy sa mu pokúsil doručiť faktúru, ale on ju odmietol prevziať. Dovtedy bol bežný osobný spôsob doručovania faktúr za nájom, kedy si túto osobne prebrali proti podpisu. Keďže ju odmietol prevziať, poslal ju doporučene listom, ale to bolo až neskôr v septembri 2021. Takto postupoval z dôvodu, že dovtedy sa robili dodatky k nájomnej zmluve a plánovalo sa uzavretie novej nájomnej zmluvy na menšie rozmery, preto netrval na úhrade spomínanej faktúry. Konateľ žalovaného sa nevedel vyjadriť ako došlo k predlžovaniu nájomnej zmluvy, nakoľko to riešil jeho syn. K vystaveniu faktúry dňa 01. 07. 2021 pristúpil konateľ žalovaného z toho dôvodu, že pokiaľ jednal s pánom L., tento nebol spoločníkom ani konateľom nájomcu, avšak pokiaľ by pristúpil na odkúpenie spoločnosti žalovaného, veci by sa vyriešili, on to však odmietol, preto žalovaný vystavil faktúru. Konateľ žalovaného uviedol, že v priebehu nájomného vzťahu boli uzavreté platne záložné zmluvy v roku 2014 aj v roku 2017 na stroje, pričom záložná zmluva sa vzťahovala na všetky pohľadávky spoločnosti KOVOVÝROBA, to znamená aj na pohľadávku 40.000,-- Eur. Predmetom záložných zmlúv boli stroje, ktoré sú aj predmetom tohto konania. Dňa 21. 09. 2021 bol v uvedených priestoroch, kde má včely, za ktorými chodil denne a zistil, že nájomca odváža stroje. Zavolal svojho syna, nájomcovi uviedli, že sú im dlžní 40.000,-- Eur, a že ešte nie je uhradené elektrika za mesiac september 2021, aby tie veci neodnášali, ale až potom, keď zaplatia dlh. Pristavil jumper k nakladacej ploche, oni ho žiadali, aby ho dal preč, aby si mohli naložiť stroje, ale on to odmietol a hovoril, že oni konajú neoprávnene. Na to oni privolali políciu, ktorá zastavila sťahovanie a oni opustili priestory. Na to konateľ vymenil všetky zámky, avšak neskôr zistil, že došlo k vlámaniu do budovy, v rámci šetrenia sa k tomu priznal pán G., že si jeden stroj odviezol. Nakoľko hodnota poškodenia nebola vysoká, polícia to uzavrela, že to nebol trestný čin. Potom sa stretol s pánom I., ktorý mal splácať leasing za ten CNC stroj, za účelom dohody. Navrhol mu, že stroj sa predá a tým by sa dlhy vyriešili, pričom pán I. neuvádzal, že by vlastníkom stroja bol žalobca, hoci kúpna zmluva bola podpísaná 11. 09. 2021. Potom pán I. ochorel na covid a viac to s ním neriešil. Až vo februári 2022 sa objavil žalobca, že je vlastníkom veci, žalovaný sa o tom dozvedel pri svojom výsluchu na polícii v januári 2022. Je pravdou, že ešte v novembri 2021 ho žalobca telefonicky oslovil, že má byť vlastníkom strojov, aby mu ich vydal, na čo on žiadal, aby preukázal svoje vlastníctvo. Došlo k stretnutiu v E., kedy mu žalovaný vydal stroj, ktorý bol na dvore, pretože mu zavadzal a nebol taký hodnotný. Uviedol mu, že mu tiež vydá ostatné stroje, okrem stroja HYUNDAI, až keď bude uhradený záväzok 40.000,-- Eur a povedal mu, že on nie je vlastníkom strojov. Žalobca mu volal, že si zabezpečil techniku na sťahovanie, avšak následne podal na žalovaného trestné oznámenie a potom sa už žalobca neozval, až jeho právny zástupca. V apríli 2022 dostal návrh od G., že si chcú odviezť stroje, na čo sa žalovaný vyjadril, nech zašlú harmonogram, kedy si ich prídu zobrať. Vydanie týchto strojov nepodmieňoval úhradou spomínanej faktúry, pretože si chcel ponechať len ten CNC stroj, ale oni žiadne termíny neposlali. Aktuálne je ochotný žalobcovi vydať ostatné stroje okrem CNC, ale podmieňuje to zaplatením nákladov, ktoré mu vznikli, pretože medzi tým musel dať odborne tieto stroje presunúť do inej časti, keďže mu zavadzali. Tvrdil, že tieto stroje chcel vydať, okrem CNC stroja, tieto veci chceli dať na dvor, pričom z ničoho nič sa tam objavili pán G. a začal sa vyhrážať bitkou, fyzicky napadol syna konateľa žalovaného, na čo bola privolaná aj polícia. Napokon tie veci dali previezť odborne inou spoločnosťou na iné miesto. Ďalej žalovaný dodal, že vo februári 2022 sa individuálne stretol s pánom I., ktorý sa vtedy vyjadril, že ten predaj stroja spískala jeho žena so sestrou kvôli DPH, a že on ani nemal zaplatenú kúpnu cenu, ale DPH uhradil. V rámci mimosúdnych rokovaní navrhoval právnemu zástupcovi žalobcu, že odkúpi CNC stroj za kúpnu cenu podľa zmluvy, hoci podľa jeho názoru ten stroj nemá takú hodnotu, avšak žalobca o to nemal záujem. Ten prvý krát, keď hovoril s pánom I., bolo to telefonicky, koncom októbra alebo začiatkom novembra 2021, pričom pán I. vystupoval ako vlastník stroja. K pohľadávke na sumu 40.000,-- Eur žalovaný uviedol, že prvý krát sa o tom s nájomcom bavili ústne ku dňu 31. 12. 2020, keď mala končiť nájomná zmluva a pre nájomcu nebolo riešením odkúpenie budovy a tak sa žalovaný vyjadril, že v takom prípade trvá na zaplatení čiastky 40.000,-- Eur. V tom čase nájomca dlžil na nájomnom 7.000,-- Eur a vtedy pán I. G. oslovil pána L. a preto došlo k dohode na predĺžení nájomnej zmluvy do 30. 04. 2021, potom do 30. 06. 2021 písomnými dodatkami. Žalovaný však stále tvrdil, ak nebude pokračovať nájom, trvá na zaplatení čiastky 40.000,-- Eur, to znamená, že sa takýmto spôsobom odkladala splatnosť. Ohľadne evidencie tejto čiastky sa radil s audítorkou kvôli účtovníctvu a ona mu povedala, že ak nedôjde k odkúpeniu budovy k ukončeniu nájomnej zmluvy, automaticky má nárok na zaplatenie čiastky podľa zmluvy o budúcej zmluve, t. j. že k tomu nemusí vystavovať žiadnu faktúru. Aj pri predlžovaní nájomnej zmluvy sa vždy ústne rozprávali o tom, že ak skončí nájomná zmluva a nedôjde k odkúpeniu budovy, žalovaný trval na úhrade čiastky 40.000,-- Eur. Na doporučenie právnika sa preto rozhodol ku d ňu 01. 07. 2021 vystaviť faktúru, keďže dňa 30. 06. 2021 skončila nájomná zmluva. Túto faktúru sa snažil doručiť konateľovi nájomcu s postupom ako pri faktúrach o nájomnom, ale on ju odmietol prevziať. Aj pri ďalších rokovaniach žalovaný stále trval na úhrade tejto faktúry. Nájomca sa pri skončení nájmu mal rozhodnúť, či kúpi budovu alebo zaplatí odstupné, a keďže budovu neodkúpili, žalovaný trval na zaplatení odstupného. O tomto prebiehali ústne rokovania od júla do septembra 2021, k písomnej komunikácii došlo až po odsťahovaní strojov nájomcom. Do dnes faktúra nie je uhradená a to ani faktúra za elektrinu za mesiac september 2021. Rokovanie o úhrade čiastky 40.000,-- Eur riešil I. G. a syn konateľa J. B., on pri tom bol málo, nevie sa vyjadriť, o čom rokovali, ale vedel, že sa riešila aj úhrada na splátky. Pravdou je, že po júni 2021 nemal záujem predať budovu za tých podmienok, ako bolo pôvodne dojednané vzhľadom na uplynutie času. K rokovaniam o kúpnej zmluve žalovaný vysvetlil, že pokiaľ do 30. 06. 2021 by nájomca predložil kúpnu zmluvu, bola by podľa dovtedy dojednaných podmienok na sumu 145.000,-- Eur, s čím súhlasil, avšak pri rokovaniach o kúpnej zmluve po 01. 07. 2021 trval na iných podmienkach s poukazom na nárast cien. Rovnako, ak by mal pokračovať nájom, určite by bola uzavretá nová nájomná zmluva s inou cenou nájmu. Pravdou je, že nájomca predmetné priestory užíval od júla do septembra 2021 podľa predchádzajúcich podmienok nájmu, t. j. jednalo sa o predĺženie doby nájmu. Vo vzťahu k záložným zmluvám na otázky právneho zástupcu žalobcu žalovaný uviedol, že záložné zmluvy sa týkali pohľadávok zo zmluvy o nájme, ktoré sa priebežne menili podľa toho ako nájomca uhrádzal platby a týkali sa aj záväzkov zo zmluvy o budúcej zmluve. Čo sa týka registrácie záložných zmlúv v Centrálnom notárskom registri záložných práv, žalovaný uviedol, že to bola zmluvná povinnosť protistrany a je pravdou, že on sám si to neodsledoval. Záložná zmluva na CNC stroj HYUNDAI spísaná nebola, pretože v tom čase bolo zariadenie majetkom leasingovej spoločnosti. Faktúru na 40.000,-- Eur prvý krát doručoval nájomcovi pri osobnom stretnutí dňa 01. 07. 2021, bol tam prítomný aj jeho syn J. B.. Následne sa ju snažil doručiť pri zásahu polície v septembri 2021, kedy ju pán G. odmietol prevziať a potom ju poslal písomne poštou. V čase, keď písomne zasielal faktúru na tých 40.000,-- Eur, vystavil aj predfaktúru na elektrinu za obdobie do 21. 09. 2021, nakoľko odvtedy už nájomca priestory nevyužíval. Neskôr po fakturácii zo strany elektrární bola vystavená riadna faktúra za elektrinu. V čase zadržania hnuteľnej veci si bol vedomý toho, že vlastníkom CNC stroja má byť spoločnosť KOVO-RM pána I.. Preto ho následne v októbri 2021 oslovil. Pravdou je, že medzi žalovaným a spoločnosťou KOVO-RM nebola žiadna spolupráca, žiadne podlžnosti.

8. Konateľ žalovaného L. L. vypovedal, že sa stal konateľom spoločnosti žalovaného od 01. 01. 2023 a dňa 24. 02. 2023 chceli premiestniť stroj CNC, ktorý bol uložený vo výrobnej hale a zavadzal v pohybe. Bola objednaná firma pána A., ktorý ich informoval, že mu volal žalobca, bol nepríjemný, že manipuluje s jeho strojom a ak ho poškodí, bude za to zodpovedný. Dňa 27. 02. 2023 bol dovezený nový obrábací stroj CNC a pri jeho skladaní sa dostavili aj F. a I. G. a osočili sa na konateľa žalovaného, že manipuluje s ich strojom a ak ich poškodia, bude za to zodpovedný, takže nie je celkom jasné, kto je vlastne majiteľom CNC stroja.

9. Svedok F. G. vypovedal, že osobu žalobcu osobne pozná, sú priatelia. Jeho firma mala prenajaté priestory od žalovaného, mal tam umiestnené stroje. K strojom, ktoré sú predmetom žaloby uviedol, že obrábací stroj mali v užívaní od firmy KOVO-RM, tento stroj mali pôvodne na leasing v jeho spoločnosti, avšak pre zlú finančnú situáciu nevedeli splácať leasingové splátky. Spoločnosť PROFIKA, ktorá je zástupcom firmy HYUNDAI na Slovensku tento stroj odkúpila od leasingovej spoločnosti a následne on oslovil pána I., či nemá o tento stroj záujem, a on sa cez ďalšiu leasingovú spoločnosť dohodol na odkúpení tohto stroja. Keďže sám nemal priestory ani možnosti na obsluhu tohto stroja, stroj zostal v priestoroch nájomcu a dohodli sa, že naďalej na tom stroji budú vykonávať činnosť a to aj pre firmu pána I.. Za to im umožnil používať stroj aj pre vlastnú potrebu, to sa udialo spätne 5 rokov. V čase, keď žalobca kupoval stroje v máji 2017, bol si ich osobne pozrieť v daných priestoroch, aby vedel, o aké sa jedná. Tieto stroje mali na základe zmluvy o užívaní, jednalo sa o písomnú zmluvu, ale kedy presne sa podpisovala si už nepamätal, vedel, že to nebolo za odplatu. Čo sa týka vzťahu so žalovaným, boli v nájme od roku 2012 a zmluva sa predlžovala naposledy písomne do 30. 06. 2021. Potom sa ústne dohodol s konateľom žalovaného, že tam môžu zostať naďalej aj bez písomného dodatku a vystavovali im faktúry za nájom až do 30. 09. 2021, nájomné za uvedené obdobie bolo uhradené. Keď si chystali stroje na sťahovanie, pričom tak robili v noci, aby ráno, keď príde žeriav, ich mohli vyniesť, pán B. starší zabránil naloženiu strojov tak, že postavil dodávku cez priestor, kadiaľ sa stroje mali presúvať. Na to svedok podal trestné oznámenie a na miesto prišli policajti, pričom uviedli, že oni v tomto nemajú žiadnu právomoc a trestné oznámenie skončilo tak, že sa to má vyriešiť cez civilnú žalobu. Svedok uviedol, že on sám žiadnu žalobu nepodával, ale informoval žalobcu, čo sa stalo. Na to sa snažili kontaktovať žalovaného, aby stroje vydal, avšak on tvrdil, že je tam dlžoba na zmluvnej pokute. K tomu svedok uviedol, že pôvodne sa so žalovaným dohodli zmluvou o budúcej zmluve, že po ukončení nájmu odkúpia prenajaté priestory. Ak k tomu nedôjde, bola dohoda o zmluvnej pokute. Bol však toho názoru, že neboli splnené podmienky na pokutu, pretože mali dostať návrh na odkúpenie, ale taký návrh nedostali a doposiaľ im nebolo nič doručené ohľadne pokuty. Táto pokuta zo strany žalovaného voči nim nie je vymáhaná ani výzvami, ani súdnou cestou. Čo sa týka vydania hnuteľných vecí, riešil to jeho syn I. G., ktorý písal žalovanému e-maily a svedok sám asi dva krát telefonoval s F. B.. Hoci ho vyzval, aby si teda prišli stroje zobrať, avšak keď uviedol termín, kedy si pre stroje prídu, žalovaný sa vyjadril, že kým neuhradia zmluvnú pokutu, tak im stroje nevydajú. K okolnosti doručovania faktúry na zmluvnú pokutu na otázky žalovaného svedok uviedol, že faktúra mu nebola doručovaná ani osobne, ani za účasti polície, bola mu zaslaná poštou, avšak považoval ju za neoprávnenú, preto ju vrátil. K okolnosti doručovania faktúry na 40.000,-- Eur svedok uviedol, že táto mu bola doručená až po zadržaní strojov, nepamätal si presne s akým časovým odstupom. Nebol informovaný v priebehu tohto konania, že by faktúra mala byť preklasifikovaná na predfaktúru K záložným zmluvám počas nájmu, svedok potvrdil, že tieto zmluvy uzatváral, pričom vystupoval ako majiteľ zálohu do roku 2017. Či predmetom záložnej zmluvy boli aj stroje, ktoré sú predmetom tohto konania, si už nepamätal, s určitosťou však vedel, že predmetom záložnej zmluvy nebol obrábací stroj HYUNDAI. Predchádzajúcou majiteľkou ostatných strojov bola F. G., ktorú poznal v rámci obchodov a bolo dohodnuté, že tieto stroje od nej odkúpia. Keďže však pre finančné problémy nemohli uhradiť kúpnu cenu, ona odstúpila od kúpnej zmluvy, to bolo v roku 2017 a opätovne sa stala vlastníčkou týchto strojov. Tieto stroje mala firma svedka k dispozícii na základe zmluvy o výpožičke so žalobcom. Dohodli sa o výpožičke v termíne do 24. 09. 2021, preto do tohto dátumu chcel tie stroje vypratať. Predmetné stroje do prenajatých priestorov priniesla firma KOVOVÝROBA Hriňová. V apríli 2022 sa dostavil k priestorom spoločnosti žalovaného a riešil predmetné stroje, pretože sa dozvedel o manipulácii s týmito strojmi, prišiel, aby ich upozornil, že sa môžu poškodiť, za čo môžu byť postihnutí a riešil to on práve preto, lebo tie stroje mal v prenájme a je povinný ich vrátiť, inak môže byť za to postihnutý on sám. Aktuálne je len ústne vyzvaný na vrátenie týchto strojov. Na otázky žalovaného k rokovaniam ohľadne odkúpenia prenajatých priestorov svedok uviedol, že neposielal žalovanému žiaden návrh na kúpu, nakoľko na to nebol vyzvaný, tak to neriešil. V čase od 01. 07. 2021, pokiaľ mali prebiehať rokovania o odpredaní budovy, o to už záujem nemal, pretože im boli ponúkané cifry, ktoré neboli pre nich zaujímavé, došlo k navýšeniu ceny. Pôvodná dohoda bola taká, že od kúpnej ceny sa bude odpočítavať nájom, ktorý bude zaplatený, ale prenajímateľ im oznámil, že to nebude akceptovať.

10. Svedok I. G. vypovedal, že pozná žalobcu, pretože jeho priateľkou je dcéra žalobcu a žalobca vypožičiaval jeho firme stroje. Stroje boli používané firmou v priestoroch spoločnosti žalovaného a boli vypožičané od žalobcu. Stroj HYUNDAI pôvodne vlastnil pán I. a tento stroj rovnako používala firma svedka. Od roku 2012 tento stroj HYUNDAI používala spoločnosť svedka na leasing, avšak nedošlo k splácaniu splátok, preto bol tento stroj leasingovou spoločnosťou odobratý, avšak reálne stále zostal v prenajatých priestoroch, v danom čase s ním však nijako nenakladali. Vzišla ponuka na jeho predaj a tak sa k nemu dostal pán I. tým, že ho odkúpil. Keďže však firma svedka mala priestory, potrebné príslušenstvo a know-how na obsluhu stroja, dohodli sa s ním, že na stroji budú naďalej robiť aj pre pána I., aj pre vlastnú potrebu. Svedok uviedol, že je spoločníkom v spoločnosti KOVOVÝROBA, nie je konateľom, sám nič nepodpisuje, iba rieši isté záležitosti spoločnosti. Vo vzťahu k ostatným strojom, ktoré sú predmetom tohto sporu, tieto boli vypožičané od žalobcu a predchádzajúcim vlastníkom bola pani G., tieto okolnosti však riešil jeho otec F. G.. Keďže končila výpožička strojov, chceli tieto presťahovať, avšak bol im zablokovaný prístup, takže stroje sa nedali vyniesť. Bola privolaná aj polícia, avšak konateľ žalovaného trval, aby opustil jeho priestory, preto odišli. Polícia to uzavrela, že sa to má riešiť občianskoprávnou cestou. Následne posielali žalovanému e-mail na vrátenie strojov, žalovaný však trval, že najskôr treba zaplatiť pokutu 40.000,-- Eur zo zmluvy o budúcej zmluve. K tomuto svedok uviedol, že pri nájomnej zmluve bola dohoda, že ak budovu neodkúpia, má sa zaplatiť takáto pokuta, avšak pokuta nebola nikdy vymáhaná, bola spomínaná pri komunikácii, keď chceli od žalovaného vydať stroje. Keďže to nevyriešili, žalobca sa o záležitosti zaujímal sám. Svedok uviedol, že on v tejto veci ďalej činný nebol. Čo sa týkalo nájomnej zmluvy z roku 2012, k nájomnému vzťahu svedok uviedol, že nájom skončil zrejme až doručením papierov po zablokovaní strojov koncom septembra k 30. 09. 2021, v tom čase však bol zaplatený nájom za september 2021. To znamená, že po zablokovaní strojov im bola doručená výpoveď a čo sa dialo ďalej o to sa už svedok nezaujímal. Ohľadom odkúpenia budovy sa diskutovalo v priebehu nájomného vzťahu, prebiehali ústne jednania počas celého nájmu, riešilo sa, či sa budova odkúpi alebo nie. Ku koncu nájmu žalovaný predostrel, že to nechce odpredať za pôvodnú cenu, že sa zmenili priority a jeho návrh pre nich nebol reálny. K ochote žalovaného odpredať budovu v júli 2021 svedok uviedol, že možno tam ochota bola, ale za inú cenu, ktorá pre nich reálna nebola. V júli 2021 bežal nájom, ktorý oni uhrádzali a pri rokovaniach sa žalovaný vyjadril, že to nechce predať za tú cenu, takže zrejme im aj chcel predať budovu, ale za inú cenu. V júli 2021 došlo k stretnutiu v kaviarni SANTOS, kedy svedok uvádzal, že stále mali záujem o odkúpenie budovy, ale po období covid im klesli objednávky, nemali dostatok finančných prostriedkov a jednali o možnom znížení nájomného alebo znížení výmery prenajatej plochy, pretože ju celú nevyužívali. Svedok uviedol, že v tom čase sa o zmluvnej pokute nebavili, pretože zmluva ešte nebola vypovedaná, takže táto otázka nebola riešená. Svedok taktiež potvrdil, že v roku 2023 bol osobne prítomný spolu so svojim otcom, keď sa presúval stroj HYUNDAI, bol tam aj pán L.. Chceli zistiť v akom sú stroje stave a oslovil pána L., že to nie sú ich stroje, ale potrebujú ich vrátiť, a ak ich poškodia pri manipulácii, bude to riešené postihom aj cez neho. K okolnosti kúpy budovy svedok uviedol, že do tohto zainteresoval aj pána L., ktorý hľadal nejakú budovu na odkúpenie, ale akú konkrétnu ponuku od žalovaného dostal, sa svedok vyjadriť nevedel. Vychádzal len zo situácie, keďže sa nič neudialo, že zrejme k dohode nedošlo. Na otázku, prečo spoločnosť KOVOVÝROBA nepredložila podľa zmluvy návrh na odkúpenie budovy za 145.000,-- Eur svedok uviedol, že kým bežal nájom, neriešili to a po ukončení nájmu boli vyhodení, takže to pre nich nebolo podstatné. Zo strany žalovaného im nebola doručená faktúra na čiastku 40.000,-- Eur do konca nájmu, či bolo niečo následne doručené, sa svedok nevedel vyjadriť.

11. Svedok G. I. vypovedal, že k žalobcovi a k zástupcom žalovaného nemá žiaden bližší vzťah, pozná ich z videnia. K záležitostiam okolo obrábacieho stroja zn. HYUNDAI uviedol, že prišla za ním manželka spolu s pani G. a oznámili mu, že F. G. nie je schopný splácať leasing na predmetný stroj, či by ho neprevzal. Bolo dohodnuté, že on tento stroj odkúpi na leasing so spoločnosťou PROFIKA, bola uzavretá zmluva. V tom čase však nemal priestory ani človeka na prácu s takým strojom, preto sa dohodol s pánom G., že stroj naďalej zostane u neho a G. bude pre neho na stroji robiť podľa potreby až do výšky leasingovej splátky, čo on následne predával ďalej. Bolo dojednané, že pán G. môže tento stroj používať aj na svoje účely, jednalo sa o ústnu dohodu. To znamená, že pán G. mu žiadne financie nedával, ale odrábal to prácou. Takto to bolo od roku 2016 do roku 2021, kedy leasingové splátky posplácal a stal sa vlastníkom stroja. Svedok uviedol, že sám podniká v oblasti strojárenstva, má spoločnosť KOVO- RM. V tom čase mal prenajaté priestory, ale predmetný stroj tam nemohol umiestniť. Okrem toho po covide mu klesli tržby, mal aj rodinné problémy. G. uviedol, že chce odísť z priestorov, kde bol ten stroj umiestnený, a keďže svedok ho nemal kam dať, rozhodol sa ho predať. Pán G. mu sprostredkoval osobu žalobcu, s ktorým sa dohodli. Svedok uviedol, že pripravil zmluvu, ktorú podpísali a stroj sa prepísal na žalobcu, kúpna cena mu bola riadne vyplatená, z predaja odviedol DPH, na preukázanie predložil súdu daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie 9/2021 vrátane kontrolného výkazu. Svedok ďalej uviedol, že si bol vedomý, že predmetný stroj sa nachádza v priestoroch žalovaného, avšak sa nezaujímal, či firma pána G. platí nájomné, neriešil, či by si v takom prípade žalovaný mohol uplatňovať zádržné právo k tomuto stroju. Uviedol, že s pánom F. G. sú švagrovia. Čo sa týkalo dojednávania kúpnej ceny za stroj, svedok uviedol, že stroj potreboval jednu väčšiu opravu a zo strany žalobcu došlo k návrhu kúpnej ceny a on s touto cenou súhlasil. Sám na obstaranie stroja mal náklady cca 35.000,-- Eur. Uvedené nepovažoval za stratu, keďže stroj sa v priebehu obdobia používal, a pán G. chcel odísť z uvedených priestorov a on sám nemal kde stroj umiestniť, boli by potrebné ďalšie náklady na sťahovanie stroja, aj na jeho opravu, preto s navrhnutou cenou súhlasil. Svedok tiež uviedol, že sa s konateľom žalovaného stretli v krčme vo februári 2022, kedy prišla reč na daný stroj a svedok sa vyjadril, že už nie je jeho vlastníkom. Čo ďalej riešili, si už nepamätal. V tom čase však už kúpna cena bola uhradená, táto bola zaplatená v septembri alebo začiatkom októbra 2021, má príjmový pokladničný doklad. Svedok tiež potvrdil, že s konateľom žalovaného telefonovali v septembri 2021 ohľadne stroja, ale nepamätal si, či už mu vtedy oznámil, že nie je vlastníkom stroja, ale určite mu to raz povedal, buď vtedy alebo vo februári 2022. Pokiaľ svedok nahliadol do predloženej kúpnej zmluvy, potvrdil, že zmluvu podpísal, nikto ho k podpisu nenútil, poznal obsah zmluvy. K podpisu došlo tak, že najskôr zmluvu podpísal svedok a na druhý deň ju prišiel podpísať žalobca.

12. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 11. 09. 2021, ktorú žalobca doložil vo fotokópii aj v origináli, žalobca ako kupujúci odkúpil od spoločnosti KOVO-RM, s. r. o. v zastúpení konateľom G. I. CNC obrábacie centrum HYUNDAI F 400, rok výroby 2012, nadobudnuté predávajúcim z SG Equipment Finance Czech Republic, s. r. o. Kúpna cena bola dojednaná na 2.500,-- Eur bez DPH, DPH 20 %: 500,-- Eur, cena s DPH: 3.000,-- Eur. Bolo dojednané, že predmet kúpnej zmluvy bude odovzdaný kupujúcemu najneskôr do 16. 09. 2021, miesto plnenia je Hriňová 2550. Vlastnícke právo na kupujúceho prechádza dňom 16. 09. 2021. Ďalej bolo dojednané, že predávajúci vystaví faktúru a odošle ju na adresu kupujúceho, kupujúci uhradí fakturovanú čiastku ihneď po obdržaní faktúry v lehote splatnosti v nej uvedené. Zmluva bola datovaná v Hriňovej dňa 10. 09. 2021 za predávajúceho, opatrená vlastnoručným podpisom konateľa G. I. a v Poltári dňa 11. 09. 2021 za kupujúceho, opatrená vlastnoručným podpisom žalobcu. K tomu bolo predložené oznámenie o ukončení zmluvy o finančnom leasingu spoločnosťou SG Equipment Finance Czech Republic, s. r. o., organizačná zložka (čl.100), adresovaná spoločnosti KOVO-RM, s. r. o. s konštatovaním, že boli splnené všetky záväzky vyplývajúce zo zmluvy o finančnom leasingu a leasingová zmluva bola ukončená ku dňu 29. 04. 2021, t. j. boli splnené všetky podmienky pre prevod vlastníckeho práva k predmetu leasingu: CNC obrábacie centrum HYUNDAI F 400. Súčasťou listu bola faktúra vystavená dodávateľom pre spoločnosť KOVO-RM, s. r. o. s uvedením platby zo dňa 29. 04. 2021 vo výške 120,-- Eur. Svedok I. pri svojom výsluchu predložil súdu daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za obdobie 9/2021 spoločnosti KOVO-RM, s. r. o. podané dňa 24. 10. 2021, súčasťou ktorého je kontrolný výkaz DPH, kde v časti D2 údaje o dodaní tovarov a služieb, ktoré sa neevidujú pokladnicami eKasa, bol uvedený jeden záznam ku dňu 16. 09. 2021 v sume bez DPH 2.500,-- Eur, suma dane 500,-- Eur. Svedok I. zároveň poštou zaslal súdu doklady a to daňové priznanie k DPH za obdobie 9/2022 vrátane kontrolného výkazu, uvedené sa však netýka prejednávanej veci. Žalovaný k tomu spochybnil, že daňové priznanie predložené svedkom nepovažuje za vierohodné, pretože pri konverzii do papierovej podoby mohlo dôjsť k ich manipulácii, čo podčiarkuje nezhoda v dátumoch dokladov zaslaných svedkom poštou a predložených súdom. Podľa názoru žalovaného, daňové priznanie predložené svedkom na pojednávaní vykazuje známky opravného daňového priznania, nakoľko uvedená položka je uvedená samostatne.

13. Žalobca predložil kópiu aj originál Kúpnej zmluvy zo dňa 10. 05. 2017, uzavretú s predávajúcim F. G. D., predmetom ktorej bol predaj prevádzkyschopných strojných zariadení a to: -sústruh KIA SKT 21 (v. č. SKT 211291), -brúska na guľato BUA 31/1000 (v. č. 0211957), -brúska na plocho BPH 20 (v. č. 362642), -odvaľovacia obrážačka S TANKO V 5140 (v. č. 362), -preťahovačka vodorovná STANKO 7523 (v. č. 794), -odvaľovacia fréza TOS OFA16SC (v. č. 0465027), -odvaľovacia fréza TOS OFA16SC (v. č. 0465030), -sústruh TOS SN63 B (v. č. 063200840097), -preťahovačka vodorovná STANKO 754 (v. č. 438), -preťahovačka zvislá, -vertikálna fréza FV4, -valcovačka závitov GWR 80. Celková kúpna cena strojných zariadení činila 15.000,-- Eur. Bolo dojednané, že vlastníctvo strojných zariadení prechádza na kupujúceho momentom faktického prevzatia veci. Bolo dojednané, že kupujúci má povinnosť predmet kúpy prevziať v dohodnutom čase a mieste a zaplatiť dohodnutú cenu pri prevzatí predmetu zmluvy v hotovosti do rúk predávajúceho. Predávajúci podpisom zmluvy potvrdil odovzdanie predmetu zmluvy v E., D. XXXX a kupujúci potvrdil prevzatie predmetu zmluvy. Zmluva bola podpísaná vo Zvolene dňa 10. 05. 2017, opatrená vlastnoručnými podpismi predávajúceho a kupujúceho. K tomu žalovaný poukázal, že podľa zmluvy malo dôjsť k odovzdaniu a prevzatiu zariadení na adrese E. H. L.. XXXX, čo však nie je možné, pretože stroja sa vždy fyzicky nachádzali na adrese E. H. L.. XXXX. M. H. XXXX, tieto priestory žalovaný nemal vo svojom vlastníctve, ale v prenájme do roku 2002 a následne boli odpredávané podľa jeho vedomostí, ich časť mala odkúpiť práve spoločnosť KOVOB, s. r. o. Mal zato, že uvedené svedčí o podvodnom konaní. Právny zástupca žalobcu namietal, že samotná okolnosť nesprávne uvedeného súpisného čísla nespôsobuje neplatnosť kúpnych zmlúv a čo sa týka prevzatia veci, existuje nie len skutkové, ale aj právne prevzatie, na základe ktorého dochádza k prevodu vlastníckeho práva aj bez tzv. fyzického odovzdania veci. Poukázal napr. aj na rozmery a váhu stroja HYUNDAI, z ktorého je zrejmé, že takéto faktické odovzdanie ani nie je dobre možné. Žalobca k tomu doložil Kúpnu zmluvu z 02. 02. 2017, uzavretú medzi predávajúcim F. G. D. a kupujúcim KOVOVÝROBA Hriňová, s. r. o., zastúpená konateľom F. G., predmetom ktorej boli: -sústruh KIA SKT 21, -brúska na guľato BUA 31/1000, -brúska na plocho BPH 20, -odvaľovacia obrážačka S TANKO V 5140, -a preťahovačka vodorovná STANKO 7523, výrobné číslo 794. Celková dohodnutá kúpna cena zariadení bola 7.200,-- Eur. Bolo dojednané, že vlastníctvo strojných zariadení prechádza na kupujúceho momentom faktického prevzatia veci kupujúcim. Bolo dojednané, že kupujúci má povinnosť predmet kúpy prevziať v dohodnutom čase a mieste, a zaplatiť predávajúcemu dohodnutú cenu najneskôr do 30. 04. 2017 v hotovosti do rúk predávajúceho. Ak kupujúci tento záväzok v lehote nesplní, má predávajúci právo od tejto kúpnej zmluvy odstúpiť a kupujúci je povinný bez zbytočného odkladu vydať to, čo sa podľa zmluvy plnilo. Zmluva bola podpísaná v Hriňovej dňa 02. 02. 2017, vlastnoručne podpísaná predávajúcim a kupujúcim. Listom zo dňa 02. 02. 2017 F. G. adresovala spoločnosti KOVOVÝROBA Hriňová, s. r. o. odstúpenie od kúpnej zmluvy z 02. 02. 2017 z dôvodu, že nebola splnená podmienka o zaplatení kúpnej ceny, preto odstúpila od kúpnej zmluvy a žiadala o vrátenie predmetu plnenia. List bol datovaný 02. 05. 2017, vlastnoručne podpísaný F. G.. V spodnej časti je uvedené – prevzal dňa 02. 05. 2017 a je tam pripojený vlastnoručný podpis (bez uvedenia o koho sa jedná). Žalovaný k tomu podotkol, že chýbal titul, na základe akého tieto hnuteľné veci potom užívala spoločnosť KOVOVÝROBA, pričom F. G. sa nemôže vyjadriť, keďže je toho času nebohá.

14. Podľa Zmluvy o výpožičke zo dňa 15. 05. 2017, uzavretú medzi žalobcom ako požičiavateľom a spoločnosťou KOVOVÝROBA Hriňová, s. r. o. ako vypožičiavateľom, bol dojednaný predmet zmluvy ohľadne strojov rovnako špecifikovaných ako v kúpnej zmluve zo dňa 10. 05. 2017 s tým, že požičiavateľ tieto prenecháva vypožičiavateľovi do dočasného bezplatného užívania. Bola dojednaná zmluva na dobu určitú do 24. 09. 2021. Vypožičiavateľ sa zaviazal užívať predmet výpožičky pre účely realizácie svojej činnosti. V bode 3.6 sa vypožičiavateľ zaviazal po skončení výpožičky odovzdať požičiavateľovi predmet výpožičky. Bolo dojednané, že odovzdanie predmetu výpožičky sa uskutoční v sídle vypožičiavateľa (D. H. XXXX). Zmluva bola podpísaná dňa 15. 05. 2017 v Hriňovej, opatrená vlastnoručný mi podpismi požičiavateľa a vypožičiavateľa. Podľa Zmluvy o výpožičke hnuteľných vecí zo dňa 17. 09. 2021, uzavretú medzi žalobcom ako požičiavateľom a spoločnosťou KOVOVÝROBA Hriňová, s. r. o. ako vypožičiavateľom bolo dojednané prenechať do dočasného bezplatného užívania predmet zmluvy a to CNC obrábacie centrum HYUNDAI. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 30. 09. 2021 a v bode 3.6 bolo dojednané po skončení výpožičky odovzdať požičiavateľovi predmet výpožičky. Odovzdanie predmetu výpožičky sa uskutoční v sídle vypožičiavateľa (D. H. XXXX, E.). Zmluva bola podpísaná v Hriňovej dňa 17. 09. 2021 a opatrená vlastnoručnými podpismi zmluvných strán. Žalovaný k týmto zmluvám uviedol, že žalobca na jednej strane tvrdí, že mu zadržiavaním vecí vzniká škoda a na druhej strane ich bezodplatne vypožičal nájomcovi. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že zmluvy o výpožičke boli uzavreté na dobu určitú, ktorá uplynula a žalobca toho času chce hnuteľné veci získať do svojej dispozície, nakoľko má podnikateľské plány.

15: Podľa Zmluvy o prenájme nebytových priestorov (čl. 142 až 162) zo dňa 30. 09. 2012, uzavretá medzi spoločnosťou žalovaného, zastúpená konateľom F. J. B. ako prenajímateľom a spoločnosťou KOVOVÝROBA Hriňová, s. r. o. zastúpená I. G. ako nájomcom, bolo dojednané prenajatie nebytových priestorov v objekte spoločnosti MENTON súp. číslo 2550 na označenej nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX pre k. ú. E.. Bolo dojednané, že nájomca je oprávnený užívať označené nebytové priestory pre svoju podnikateľskú činnosť v súlade s predmetom podnikania. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú na 2 roky odo dňa podpisu obidvomi zmluvnými stranami. Bolo dojednané nájomné a úhrada služieb spojených s nájmom nebytových priestorov, v článku 8 bod 1 bolo dojednané doručovanie a to písomne na adresu sídla druhej zmluvnej strany uvedenú v zmluve. Všetky písomnosti súvisiace so zmluvou musia byť druhej zmluvnej strane doručované doporučene alebo osobne proti písomnému potvrdeniu doručenia. Bolo dojednané, že písomnosť sa považuje za prijatú druhou zmluvnou stranou siedmym dňom odo dňa jej preukázateľného odoslania a to aj v prípade, ak si príslušná zmluvná strana písomnosť neprevezme, prípadne jej prevzatie odmietla. V prípade osobného prevzatia sa písomnosť považuje za prevzatú dňom potvrdenia jej prevzatia. V článku 9 bod 1 bolo dojednané, že obsah zmluvy možno meniť alebo doplniť len formou písomných očíslovaných a datovaných dodatkov na základe dohody zmluvných strán, dodatok musí byť podpísaný obidvomi zmluvnými stranami na jednej listine. Zmluva bola datovaná 30. 09. 2012 v Hriňovej, podpísaná za prenajímateľa F. J. B., vlastnoručným podpisom a odtlačkom pečiatky spoločnosti, za nájomcu I. G., vlastnoručným podpisom a odtlačkom pečiatky spoločnosti. Prílohu č. 1 v zmluve tvorili výpisy z katastra nehnuteľnosti, Prílohu č. 2 polohové určenie nebytového priestoru a Prílohu č. 3 výpis z Obchodného registra nájomcu. Prílohu č. 4 tvorila dohoda o výške platieb za dodávku energie. Dodatkami č. 1 až 19 došlo postupne k zmene doby nájmu na dobu určitú až do 30. 06. 2021.

15. Podľa Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa (čl. 140 až 141), uzavretú medzi budúcim predávajúcim žalovaný, zastúpený F. J. B. – konateľom a budúcim kupujúcim spoločnosť KOVOVÝROBA, s. r. o., zastúpená I. G., bolo dojednané, že budúci predávajúci ako vlastník nehnuteľností uvedených na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, evidované pre k. ú. E., bolo dojednané, že na základe výzvy budúceho kupujúceho, ktorú budúcemu predávajúcemu predloží najneskôr v deň skončenia Nájomnej zmluvy zo dňa 30. 09. 2012, uzavrú zmluvné strany kúpnu zmluvu na predaj týchto nehnuteľností. V článku 3 bolo dojednané, že budúci predávajúci predmetné nehnuteľnosti prevedie na budúceho kupujúceho odplatne za dohodnutú kúpnu cenu 200.000,-- Eur bez DPH. Bolo dohodnuté, že táto cena bude znížená o sumu, ktorá bola zaplatená na nájomnom budúcemu predávajúcemu budúcim kupujúcim, t. j. suma, o ktorú bude kúpna cena znížená sa bude rovnať súčinu mesačného nájomného bez započítania platieb za služby súvisiace s nájmom nehnuteľností a počtu mesiacov trvania nájomnej zmluvy. Podľa článku 4 bod 1, pre prípad, že budúci kupujúci nepredloží v dohodnutej lehote výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy alebo ak odmietne v dohodnutej lehote uzavrieť dohodnutý typ zmluvy, je povinný zaplatiť budúcemu predávajúcemu odstupné vo výške 20 % z dohodnutej kúpnej ceny, t. j. 40.000,-- Eur bez DPH. Zmluva bola podpísaná v Hriňovej dňa 30. 09. 2012, opatrená vlastnoručnými podpismi a odtlačkom pečiatky spoločnosti zmluvných strán. Podľa Dodatku č. 1 zo dňa 31. 05. 2016 bola medzi zmluvnými stranami dojednaná zmena tak, že budúci predávajúci sa zaväzuje predmetné nehnuteľnosti previesť na budúceho kupujúceho odplatne za dohodnutú kúpnu cenu 165.164,-- eur bez DPH. Za budúceho kupujúceho bola zmluva podpísaná konateľom F. G.. Dodatok bol datovaný v Hriňovej 31. 05. 2016, opatrený vlastnoručnými podpismi zmluvných strán a odtlačkom pečiatky spoločnosti. Podľa e-mailu z 10. 12. 2020 (čl. 81, 82) bolo odoslané od F. J. B. pre F. G., v kópii I. G. oznámenie o skončení nájmu, v prílohe e-mailu bol list s názvom Oznámenie o skončení zmluvy o prenájme nebytových priestorov zo dňa 30. 09. 2012, datovaný dňa 10. 12. 2020, podpísaný konateľom F. J. B. za spoločnosť žalovaného. V obsahu listu bolo uvedené, že platnosť Dodatku č. 17 k zmluve o nájme končí dňom 31. 12. 2020 a spoločnosť žalovaného nebude riešiť prenájom priestorov ďalším dodatkom. Na základe Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 30. 09. 2012, článok 4 bod 1, je spoločnosť KOVOVÝROBA Hriňová povinná zaplatiť spoločnosti MENTON, s. r. o. odstupné vo výške 20 % z dohodnutej kúpnej ceny 40.000,-- Eur bez DPH. Nutnou podmienkou pre rokovanie o akomkoľvek užívaní priestorov majiteľmi a štatutármi spoločnosti KOVOVÝROBA Hriňová na ďalšie obdobie je uhradenie záväzkov voči žalovanému vo výške 5.492,04 Eur do 31. 12. 2020, spotrebu energií za mesiac november 2020 a spotrebu energií za december 2020 do 31. 01. 2021. Bolo uvedené, že zástupcovia spoločností absolvovali viacero bezúspešných rokovaní o prevode predmetných nehnuteľností. Záväzné stanovisko k ďalšiemu užívaniu alebo neužívaniu priestorov sa očakáva do 15. 12. 2020.

16. Žalovaný predložil súdu Zmluvu o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec zo dňa 30. 09. 2014, uzavretú medzi žalovaným ako záložným veriteľom a záložcom spoločnosti KOVOVÝROBA Hriňová, kde predmet zálohu bol vymedzený v článku 2 – brúska na guľato, brúska na plocho, CNC sústruh KIA, obrážačka, preťahovačka výrobné č. 794. Záložca prehlásil, že je výhradným vlastníkom týchto strojov a sú vedené v evidencii hmotného investičného majetku. V článku 1 bola identifikovaná pohľadávka zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov vo výške 7.858,09 Eur. Uvedený záloh záložca poskytol na zabezpečenie tejto pohľadávky ako aj úrokov, prípadne úrokov z omeškania, poplatkov a nákladov vyplývajúcich z uvedenej zmluvy uzatvorenej medzi záložcom a záložným veriteľom. Podľa Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 26. 04. 2017 uzavretej medzi žalovaným ako záložným veriteľom a záložcom spoločnosť KOVOVÝROBA Hriňová bol v článku 2 identifikovaný záloh rovnako ako v predchádzajúcej záložnej zmluve a záložca vyhlásil, že je výhradným vlastníkom týchto strojov a má ho vedený v evidencii hmotného a investičného majetku. V článku 1 bola identifikovaná pohľadávka a to zo Zmluvy o prenájme nebytových priestorov v znení dodatkov a zmien, kedy ku dňu uzavretia záložnej zmluvy záložný veriteľ eviduje pohľadávku voči záložcovi vo výške 8.133,18 Eur s tým, že aj v budúcnosti môžu vznikať nové pohľadávky veriteľa ako prenajímateľa voči dlžníkovi ako nájomcovi a touto zmluvou sa zabezpečujú aj všetky budúce pohľadávky. V nadväznosti na zmluvu o prenájme nebytových priestorov bola uzavretá Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 30. 09. 2012 a zmluvné strany výslovne vyhlásili, že v prípade, že v budúcnosti popri pohľadávkach zo zmluvy o prenájme nebytových priestorov vzniknú veriteľovi pohľadávky aj zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, záložnou zmluvou sa zabezpečujú aj všetky budúce pohľadávky vzniknuté zo Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 30. 09. 2012.

17. Právny zástupca žalobcu považuje predmetné zmluvy za neúčinné, nakoľko neboli registrované v registri záložných práv, pričom pohľadávky uvedené v záložných zmluvách mali byť uhradené, čo uviedol zástupca žalovaného. Zástupca žalovaného poukázal na znenie zmluvy z roku 2017, ktorá sa vzťahovala aj na pohľadávky zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, okrem toho povinnosť registrovať zmluvu v centrálnom registri záložných práv mal nájomca, čím poukázal na charakter strany ako kto pristupuje k plneniu povinností a bolo by nefér, aby na to doplatil žalovaný.

18. Následne obe strany predložili písomnú a e-mailovú komunikáciu, ktorá nasledovala po septembri 2021: -Čl. 125: Výzva spoločnosti KOVOVÝROBA Hriňová, s. r. o. zastúpená konateľom F. G. zo dňa 11. 10. 2021 adresovaná žalovanému ako výzva k výzve z 05. 10. 2021, v ktorej bolo oznámené, že dňa 20. 10. 2021 si uplatňujú právo na odsťahovanie strojov, materiálov a zariadení z priestorov žalovaného. Následne je možné odovzdanie priestorov podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov. V prípade, že prenajímateľ neumožní nájomcovi výkon práva v uvedenej lehote, bude nútený uplatniť si náhradu škody a ušlý zisk a vec riešiť súdnou cestou. -Čl. 14: E-mailom z 15. 12. 2021 žalobca vyzval žalovaného o sprístupnenie nehnuteľnosti dňa 21. 12., kedy by vyčistil priestory firmy a odviezol stroje menšej váhy vrátane príslušenstva, pretože k odvozu ťažších strojov je potrebná ťažšia technika. Ostatné stroje by odviezol v novom roku. V odpovedi zo 16. 12. konateľ žalovaného uvádza, že nutnou podmienkou pre vstup do nehnuteľnosti je uhradenie všetkých záväzkov spoločnosti KOVOVÝROBA Hriňová, z toho dôvodu mu nemôžu vyjsť v ústrety. E- mailom z 28. 12. 2021 konateľ žalovaného uviedol žalobcovi, keďže sa prihlásil ako vlastník strojov, hoci vlastníctvo nepreukázal, v dobrej viere, v snahe vyriešiť blokáciu priestorov jeho strojmi poukázal na to, že na predmetné priestory bola podpísaná nájomná zmluva so začiatkom od 01. 01. 2022 a očakáva, že do uvedeného dátumu uhradí záväzky a vyprace stroje z týchto priestorov. Bol požiadaný o úhradu nájomného za skladovanie strojov a to vonkajšie priestory do 09. 12. 2021 spolu 141,45 Eur a vnútorné priestory do 31. 12. 2021 v sume 1.628,40 Eur. Zároveň pripomenul pohľadávky spoločnosti KOVOVÝROBA Hriňová, s. r. o., faktúra za elektrinu mesiac september vo výške 121,49 Eur a zmluvnú pokutu 40.000,-- Eur. Požiadal o urýchlenú úhradu uvedených záväzkov a skoré uvoľnenie priestorov. -Čl. 28: Výzva právnej zástupkyne žalobcu J. C. zo 04. 02. 2022 adresovaná žalovanému, v ktorom žalobca prehlásil, že je vlastníkom strojov (ktoré sú predmetom tohto konania) s tým, že ich žalovaný odmieta klientovi vydať. Bolo zdôraznené, že klient nemá so žalovaným žiaden záväzkový právny vzťah, nie je pasívne legitimovaný v tvrdených záväzkovo či spoločnosti žalovaného. Na základe konania žalovaného klient pristúpil k oznámeniu protiprávnosti konania žalovaného orgánom PZ SR, aktuálne konanie nie je ukončené. Žalovaný bol požiadaný o sprístupnenie nehnuteľnosti na vydanie tam špecifikovaných vecí dňa 25. 02. 2022 o 09:00 hod. v priestoroch D. XXXX, E. za prítomnosti štatutárneho orgánu spoločnosti KOVOVÝROBA Hriňová. Iný hnuteľný majetok si klient neuplatňuje, pričom klient neudelil žiadnej inej fyzickej ani právnickej osobe dispozičné právo nakladať s jeho majetkom. Po márnom uplynutí lehoty je klient oprávnený uplatňovať si svoje nároky v súdnom konaní. Žalovaný v odpovedi zo dňa 21. 02. 2022 (čl. 20) prostredníctvom právneho zástupcu J. J. B. uviedol, že predmetné stroje blokujú priestory žalovaného a pol roka na ich výzvy na vypratanie nikto reálne nereaguje. Uviedol, že netrpezlivo očakávajú, kedy si skutočný vlastník príde pre stroje, avšak pán B. dodnes vlastníctvo nepreukázal napriek niekoľko násobným výzvam. Žalovaný doteraz o žalobcovi nepočul a zrazu sa domáha vydania strojov a pri tom žalovaný je svedkom samých špekulácií, pokusov o podvod a mohol by čeliť obvineniu zo strany spoločnosti KOVOVÝROBA, že stroje zmizli. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že žalobca bol e-mailom z 03. 12. 2021, následne znovu 02. 02. 2022 vyzvaný na preukázanie vlastníctva, čo stále neurobil a pokiaľ žalobca tvrdí, že vlastníctvo preukázal v trestnom konaní a takúto výzvu považuje za nadbytočnú, žalovaný na tejto výzve zotrváva. Ďalej právny zástupca žalovaného rozsiahlejšie popisuje možné dôvody tohto stavu, ktoré môžu mať za následok aj trestnoprávne následky. Žalovaný uviedol, ak je žalobca vlastníkom strojov, je povinný zaplatiť za skladovanie týchto strojov od momentu, kedy spoločnosť KOVOVÝROBA Hriňová „ušla z priestorov žalovaného,“ za toto obdobie žalovaný jeho stroje opatroval. Žalobca ako aj spoločnosť KOVOVÝROBA sú dlžníkmi spoločnosti žalovaného a teda žalovaný má zákonné právo zadržiavať tento majetok, ktorý sa do jeho dispozičnej sféry dostal legálne až do doby úhrady záväzkov voči spoločnosti MENTON. Žiadal právnu zástupkyňu usmerniť jej klienta na preukázanie vlastníckeho práva. -Čl. 196 až 201: Výzva žalovaného z 15. 03. 2022 adresovaná spoločnosti KOVOVÝROBA Hriňová na prevzatie hnuteľného majetku, v ktorej boli uvedené okrem iného hnuteľné veci aj stroje, ktoré sú predmetom tohto konania s výnimkou CNC obrábacie centrum HYUNDAI. Bolo oznámené z dôvodu predchádzania škody, že žalovaný pristúpil k vyprataniu priestorov a nájomca bol vyzvaný na okamžité prevzatie tohto majetku s tým, že s výnimkou strojov dnešným dňom uvedené hnuteľné veci sú vyložené na rampe a stroje budú do 26. 03. 2022 postupne vykladané na rampu, odkiaľ si ich má nájomca prevziať, inak budú ponechané na nádvorí vplyvom počasia. Po odvezení vecí z rampy bude oznámený ďalší harmonogram. Zároveň bol vyzvaný na splatenie záväzkov a následné prevzatie stroja HYUNDAI F 400. List bol daný na vedomie žalobcovi, právnej zástupkyni J. C., právnemu zástupcovi J. B.. V odpovedi spoločnosť KOVOVÝROBA Hriňová, s. r. o. uviedla, že jednotlivé stroje nie je možné odviezť bez odbornej demontáže a prípravy na prevoz, pričom jednotlivé stroje by mali byť odvezené so súhlasom a za účasti ich majiteľa. Za prípadnú škodu pri neodbornej manipulácii ručí žalovaný, ktorý stroj zadržuje. Nájomca uviedol, že po dohode je ochotný vyprázdniť priestory žalovaného a odviezť strojné zariadenia, nakoľko zmluvný vzťah mu nariaďuje vrátiť tieto stroje ich prenajímateľovi. Technika potrebná na vypratanie priestorov sa objednáva dopredu, až na základe objednávky od prevádzkovateľa žeriavu vie uviesť určitý termín vypratania. Po dohode by stroje mohli byť odvezené do 26. 03. 2022. Odvoz príslušenstva bude prebiehať od 16. 03. 2022. V odpovedi zo dňa 17. 03. žalovaný uvádza, že návrh nájomcu akceptuje a žiada uviesť presný dátum a čas od kedy do kedy, označiť osoby, ktoré budú vstupovať do priestorov a akým strojom sa v danom čase bude manipulovať. Akékoľvek vybočenie z harmonogramu bude mať za následok okamžité ukončenie prístupu a vykázanie osôb z priestorov. E- mailom z 24. 03. 2022 nájomca oznámil žalovanému, že sťahovanie, ktoré malo prebehnúť v piatok 25. 03. 2022 a v sobotu 26. 03. 2022, nebude možné realizovať z dôvodu výpadku hlavného mechanizmu – žeriav kvôli covidu. Sťahovanie by prebehlo v náhradnom termíne ďalší týždeň s tým, že termín bude určený po potvrdení od spoločnosti so žeriavom. E-mailom z 25. 03. 2022 žalovaný oznámil nájomcovi, že časť vecí je pripravená na nakladacej rampe od 17. 03. 2022, na odvoz ktorých nie je potrebný žeriav. Čo sa týka ďalšieho náradia, príslušenstva a strojov, sú pripravení postupne ich vykladať a na 25. a 26. 03. 2022 je pripravené po odvezení týchto vecí vyložiť náradie a príslušenstvo za účasti žalobcu a to zvislá preťahovačka, valcovačka závitov a ďalšie. E-mailom z 31. 03. 2022 bol nájomca vyzvaný na oznámenie harmonogramu čo najskôr. Listom z 29. 03. 2022 žalobca vyzval žalovaného na základe návrhu žalovaného zaslaný spoločnosti KOVOVÝROBA Hriňová zo 17. 03. 2022, že zakazuje manipuláciu so strojmi, ktoré sú zadržiavané v priestoroch žalovaného, a ktoré zároveň žalobca uviedol. Žalobca prehlásil, že je ochotný na vlastné náklady zabezpečiť vysťahovanie strojov a opravu prekladu brány na nakladacej rampe. Navrhol vysťahovanie od 04. 04. do 08. 04. 2022, vysťahovanie by mohlo trvať 1 až 2 dni, požiadal žalovaného o konkrétny dátum. Výzvou z 02. 06. 2022 nájomca vyzval žalovaného na vydanie strojov, ktoré má zapožičané od žalobcu s upozornením, že stroje nie sú majetkom nájomcu a žalovaný nemá dôvod na ich zadržiavanie. Žiadal o upresnenie dátumu prevzatia do 06. 06. 2022, inak sa obráti na súd. V e-mailovej odpovedi z 02. 06. 2022 žalovaný uvádza, že dôrazne žiada nájomcu, aby si splnil záväzky voči spoločnosti a následne im stroje budú bezodkladne vydané. E-mailom z 10. 06. 2022 nájomca žalovanému uviedol, že žiaden záväzok voči žalovanému neevidujú a ďalšie zadržiavanie strojov, ktoré nie sú ani majetkom nájomcu pokladajú za protiprávne a účelové. -Čl.24: Právny zástupca žalobcu v predžalobnej výzve z 27. 09. 2022 vyzval žalovaného do 15-tich dní od doručenia výzvy umožniť žalobcovi vyzdvihnúť tam vymedzené obrábacie stroje z priestorov spoločnosti žalovaného, inak si tento svoj nárok bude uplatňovať súdnou cestou. Obsahom predžalobnej výzvy bola aj právna analýzy aktuálneho stavu veci. K výzve bola pripojená doručenka od žalovaného s prevzatím výzvy dňa 03. 10. 2022. -Čl. 15: E-mailom z 02. 11. 2022 právny zástupca žalobcu žalovanému uviedol, že žalobca je ochotný prísť si pre všetky stroje mimo CNC obrábacieho centra, kde predpokladá, že tento dobrovoľne klientovi nebude vydaný bez platnej mimosúdnej dohody alebo právoplatného rozhodnutia súdu. Žalobca je ochotný zariadiť naloženie strojov žeriavom, čím by sa uvoľnili priestory žalovaného a zostal by v nich len stroj CNC obrábacie centrum. Tento môže byť predmetom ďalších rokovaní. V odpovedi na tento e- mail žalovaný uvádza, že v tomto štádiu už rieši en bloc všetky stroje spolu v horizonte jedného týždňa. Je pripravený sa dohodnúť. -Čl. 238: Právnemu zástupcovi žalobcu bol doručený návrh dohody o urovnaní od žalovaného, kde bolo zhrnuté, že z predložených kúpnych zmlúv vyplýva hodnota strojov 18.500,-- Eur a pohľadávka žalovaného voči KOVOVÝROBE prevyšuje 40.000,-- Eur. Žalovaný ponúkol žalobcovi pohľadávku voči spoločnosti KOVOVÝROBA Hriňová za cenu 3.500,-- Eur, ktorú žalobca uhradí zápočtom voči škode (kúpnej cene) za obrábacie centrum HYUNDAI a ostatné stroje mu budú vydané do siedmych dní od podpisu dohody o urovnaní. Tým by nároky strán boli urovnané.

19. Žalovaný predložil faktúru č. XXXXXXXXXX (čl. 273), vystavená 01. 07. 2021, splatná 31. 07. 2021. Faktúra bola vystavená predávajúcim MENTON, s. r. o. voči kupujúcemu KOVOVÝROBA Hriňová, s. r. o. V popise bolo uvedené, že sa fakturuje na základe Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 30. 09. 2012 podľa článku 4 bod 2 a to zmluvná pokuta vo výške 40.000,-- Eur. Na faktúre bolo tlačeným písmom uvedené odopretie prevzatia 01. 07. 2021. „Dňa 01. 07. 2021 sme sa pokúsili doručiť faktúru osobne pánovi F. G. (konateľovi) spoločnosti KOVOVÝROBA Hriňová, s. r. o., ktorý jej prevzatie odmietol.“ Svedkovia J. J. B., F. J. B.. Podpis svedkov a bol pripojený vlastnoručný nečitateľný podpis 2x. Faktúru vystavila A. B., bola opatrená pečiatkou firmy žalovaného a pripojený vlastnoručný podpis vystaviteľa. K tomu žalobca v písomnom vyjadrení doručené súdu 30. 06. 2023 (čl. 172) poukázal na to, že o existencii pohľadávky žalovaného voči spoločnosti KOVOVÝROBA Hriňová na zmluvnú pokutu existujú viaceré pochybnosti, keď podľa tvrdenia žalovaného mala byť účtovaná v mesiaci 7/2021. Po nahliadnutí do účtovných závierok žalovaného za roky 2021 a 2022 však pohľadávka zo zmluvnej pokuty nie je uvedená v účtovných závierkach žalovaného. Žalovaný k tomu v písomnom vyjadrení zo dňa 26. 07. 2023 uviedol, že faktúru zo dňa 01. 07. 2021 doručoval v súlade so zaužívanými zvyklosťami osobne pánovi G. v ten istý deň a následne aj dňa 24. 09. 2021 za účasti polície. V závere roka, keď bolo zrejmé, že nájomca tieto záväzky spoločnosti žalovaného neuhradí, bola preklasifikovaná na predfaktúru. Žalovaný tak postupoval z dôvodu zjavnej nevymožiteľnosti tejto sumy, ktorú by inak musel zaradiť do účtovníctva, pričom spoločnosť MENTON v roku 2021 bola v strate a zaradením tejto faktúry by dosiahla zisk, jednalo by sa však o fiktívny zisk, z ktorého by museli zaplatiť daň z príjmu a prehĺbiť reálnu stratu. V prípade, že by žalovaný žaloval nájomcu za zaplatenie 40.000,-- Eur, je pravdepodobné, že by v súdnom spore bol úspešný, ale reálne by stratil na súdnom poplatku 2.400,-- Eur, pretože sumu 40.000,-- Eur od nájomcu by reálne nikdy nevymohol. Žalobca sa svojim tvrdením snaží vytvoriť dojem, že žalovaný netrvá na zaplatení tejto pohľadávky, resp. koná nelegálne, konanie žalovaného je však racionálne a využíva jedinú možnosť, ktorá mu v danej situácie zostáva a to faktické zadržiavanie strojov. Inú reálnu možnosť domôcť sa zaplatenia svojej pohľadávky nemá, pričom tento spôsob považuje za legitímny.

20. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

20.1. Podľa , kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú.

20.2. Podľa , na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia. Podľa ods. 2, záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor.

20.3. Podľa o nájme a podnájme nebytových priestorov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). Podľa ods. 3, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

20.4. Podľa , nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.

20.5. Podľa , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

21. Žalobca sa podanou žalobou domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva proti žalovanému, keď žiadal súd, aby uložil žalovanému povinnosť vydať mu hnuteľné veci označené v žalobe, ktoré vlastnícky patria žalobcovi, a ktoré podľa názoru žalobcu žalovaný neoprávnene zadržiava a odmieta mu ich vydať. Žalovaný v konaní vzniesol námietku aktívnej legitimácie žalobcu a popieral, že žalobcovi svedčí vlastnícke právo k dotknutým hnuteľným veciam. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania a súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, teda aj v prípade, že by ju žiadna zo strán konania nenamietla. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu jeho žaloby. Žalobca sa domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva podľa , ktorá ochrana patrí vlastníkovi veci. Žalobca vlastníctvo k označeným hnuteľným veciam dokladoval kúpnymi zmluvami, ktorými nadobudol predmetné hnuteľné veci od predchádzajúcich vlastníkov a to Kúpna zmluva zo dňa 11. 09. 2021, ktorou odkúpil CNC obrábacie centrum HYUNDAI F 400 od spoločnosti KOVO-RM, s. r. o. a Kúpnu zmluvu zo dňa 10. 05. 2017, ktorou ostatné hnuteľné veci spolu s ďalšími vecami odkúpil od predchádzajúcej vlastníčky F. G.. Žalovaný namietol neplatnosť predložených kúpnych zmlúv, tvrdil, že predmetné kúpne zmluvy boli uzavreté až neskôr, t. j. nie dátumom, ktorý je uvedený na predmetnej zmluve, ale tzv. „na oko“ s úmyslom zabrániť žalovanému realizáciu zádržného práva. Kúpne zmluvy sú tak neplatné podľa , pretože pri týchto právnych úkonoch chýba vážnosť vôle. Poukázal na to, že predmetné hnuteľné veci boli vnesené do prenajatých priestorov už v minulosti, ich využíval, správal sa k týmto hnuteľným veciam ako vlastník. Nebolo sporné, že predmetné stroje využíval v prenajatých priestoroch od žalovaného a to aj v čase pred tým, ako ich vlastnícky nadobudol žalobca. Táto skutočnosť sama o sebe však nesvedčí len o vlastníckom vzťahu, ich mohol využívať aj ako oprávnený detentor, čo napokon aj preukázal Zmluvami o výpožičke uzavreté so žalobcom. Aký bol právny režim týchto hnuteľných vecí od úplného počiatku ich využívania však súd považuje za irelevantné, nakoľko táto skutočnosť nemá žiaden podstatný vplyv na posúdenie nároku žalobcu v tu prejednávanej veci. Ďalej žalovaný dôvodil, že ohľadne hnuteľných vecí bola uzavretá medzi žalovaným a Záložná zmluva zo dňa 30. 09. 2014, kde predmet zálohu okrem iných bola aj preťahovačka výr. číslo XXX, pričom prehlásil, že je výhradným vlastníkom týchto strojov. Záložná zmluva slúžila na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o nájme a to pohľadávka na nájomnom. Následne došlo k uzavretiu Zmluvy o zriadení záložného práva dňa 26. 04. 2017, ktorej predmetom bol rovnaký záloh a rovnako prehlásil, že je výhradným vlastníkom týchto strojov. Záložná zmluva bola uzavretá na zabezpečenie pohľadávky jednak zo zmluvy o prenájme nebytových priestorov, ale aj zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, ktorá súvisela s nájomnou zmluvou, boli ňou zabezpečené aj prípadné budúce pohľadávky vyplývajúce z týchto právnych vzťahov. Predmetom zálohu v uvedených záložných zmluvách bol z hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom tohto sporu len jediný pracovný stroj - preťahovačka výrobné č. 794. K tejto okolnosti žalobca poukázal na výpoveď svedka G. a listinné doklady, podľa ktorých predmetný stroj mal byť vo vlastníctve v čase podpisu záložných zmlúv, neskôr však došlo k zmene vo vlastníctve. Ostatných strojov sa Záložné zmluvy netýkali, preto ani tento dôvod súd nehodnotil ako dôkaz na preukázanie vlastníctva k dotknutým pracovným strojom. Na podporu toho, že práve sa správal ako vlastník vecí, poukázal žalovaný aj na e-mail z 29. 04. 2021, ktorý mu bol zaslaný zo strany , kde navrhoval počas rokovaní možnosť vloženia strojov do spoločnosti žalovaného za účelom vyriešenia otázok prenájmu nebytových priestorov. Obsahom e-mailu bol návrh na vyriešenie situácie ohľadne nájmu, kde síce ponúkol ako vklad do spoločnosti žalovaného „ stroje“, tieto však neboli bližšie špecifikované, preto nepreukazuje táto skutočnosť, že sa to týkalo práve pracovných strojov, ktoré sú predmetom tohto konania. Bolo nepochybné, že disponoval aj inými hnuteľnými vecami – strojmi ( uvedené napr. v Záložných zmluvách). Žalovaný poukázal aj na správanie po zadržaní strojov, kedy práve ho oslovil na vydanie vecí, samotný žalobca sa objavil až neskôr s požiadavkou o vydanie vecí a s tvrdením, že je vlastník vecí, pričom svoje vlastníctvo na žiadosť žalovaného nepreukázal, až v trestnom konaní, ktoré súviselo so zadržaním vecí, žalobca predkladal kúpne zmluvy, ktoré však žalovaný považuje za neplatné. Na podporu tvrdenia, že práve sa správa ako vlastník vecí, poukázal aj na situáciu, kedy pre potreby uvoľnenia predmetných nebytových priestorov bolo potrebné manipulovať so zadržanými vecami a prišli práve konateľ a spoločník do priestorov nebytového priestoru a vytýkali žalovanému manipuláciu „s ich vecami.“ Žalobca uvedené vysvetlil tým, že nájomcovi boli žalobcom odovzdané stroje do užívania a bol povinný ich žalobcovi vrátiť v dohodnutej dobe, preto vyvíjal úsilie o vydanie veci voči žalovanému. Žalovaný poukázal na to, že predmetnými kúpnymi zmluvami mal snahu vyhnúť sa splneniu záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, ktorá bola zabezpečená aj predmetnými záložnými zmluvami a predmetné právne úkony ho mali poškodiť ako veriteľa, preto považoval predmetné kúpne zmluvy za neplatné podľa , nakoľko boli uzavreté v rozpore s dobrými mravmi a obchádzal sa nimi zákon. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na personálne prepojenie medzi žalobcom, konateľom spoločnosti KOVO-RM, s. r. o. pánom G. I. a spoločníkmi a konateľmi F. a I. G.. Samotné personálne prepojenie spoločnosti nie je v rozpore s dobrými mravmi, ak však konajú na ujmu tretej osoby, tieto úkony je potrebné považovať za neplatné. K okolnosti uzavretia kúpnych zmlúv vypovedal žalobca, ktorý potvrdil, že s F. G., konateľom žalovaného sa pozná dlhé roky ako kamarát, I. G. uviedol, že je vo vzťahu s dcérou žalobcu. Žalobca na vysvetlenie uzatvorenia kúpnych zmlúv uviedol, že práve F. G. ho oslovil v roku 2017 s výhodným predajom strojov. V tom čase žalobca pracoval ako príslušník policajného zboru, z dôvodu služobného pomeru sám nemohol podnikať, ani mať iný príjem, v tom čase však už uvažoval, že v čase roku 2021 by mohol odísť na výsluhový dôchodok a mal k dispozícii finančné prostriedky spolu s manželkou, ktoré chceli vhodne investovať a predmetná investícia mu prišla ako vhodná. S pani G. došlo k dohode o kúpnej cene, bola uzavretá kúpna zmluva a zároveň sa dohodol s F. G., že predmetné stroje, ktoré dovtedy F. G. aj využíval vo svojich priestoroch, zostanú naďalej u neho s tým, že ich môže naďalej bezodplatne využívať. Žalobca uviedol, že práve preto došlo k uzavretiu zmluvy o bezodplatnej výpožičke, že v tom čase on sám nemal kde tieto stroje umiestniť, nemohol ich sám využívať a ich státím by mohlo dôjsť k znehodnoteniu týchto strojov. Okrem toho nemohol mať iný príjem, nakoľko bol príslušníkom policajného zboru. Výpožička bola dohodnutá na dobu určitú. Potom v júni 2021 mu F. G. sprostredkoval ponuku na odpredaj CNC stroja za dobrú cenu, kontaktoval ho s pánom I., pričom žalobca sa spoľahol na informácie od F. G. a rozhodol sa pre kúpu stroja. V tom čase ešte sám nepodnikal, preto sa dohodol s F. G. rovnako na bezodplatnej výpožičke predmetného stroja, nakoľko na tomto stroji F. G. dovtedy pracoval. K odpredaju CNC obrábacieho stroja zn. HYUNDAI vypovedal aj svedok G. I., ktorý uviedol, že je v príbuzenskom vzťahu s pánom F. G. a manželka svedka a manželka pána G. ho oslovili, že by prevzal splácanie leasingu predmetného stroja po F. G., ktorý tento nie je schopný splácať. Rozhodol sa odkúpiť predmetný stroj od spoločnosti PROFIKA a zároveň sa dohodol s F. G., že tento stroj bude naďalej využívať pán Moravčík pre svoje účely a zároveň bude vykonávať práce aj v prospech spoločnosti G. I.. Svedok I. preukázal, že po dosplácaní leasingu nadobudol predmetný stroj do svojho výlučného vlastníctva. Uviedol, že sám podniká v oblasti strojárenstva, ale nemal priestory, kde by mohol tento stroj umiestniť. Po covide mu klesli tržby, mal aj rodinné problémy a F. G. mu oznámil, že chce odísť z priestorov, kde bol stroj umiestnený. Zároveň mu pán G. sprostredkoval osobu žalobcu, s ktorým sa dohodli na odkúpení stroja. Kúpnu zmluvu podpísali, kúpna cena mu bola riadne vyplatená, z predaja odviedol DPH, na preukázanie predložil súdu daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie 9/2021 vrátane kontrolného výkazu, kde bola evidovaná položka predmetného predaja. Žalovaný namietol listinný dôkaz, poukázal na to, že sa mu javí ako dodatočné daňové priznanie a spochybnil pravosť a hodnovernosť predloženého dôkazu, žiadal, aby bolo predložené daňové priznanie k DPH spolu s osvedčením, že práve takéto daňové priznanie bolo spoločnosťou svedka podané. Okolnosti predaja CNC stroja potvrdil svedok F. G., ktorý potvrdil, že predmetný CNC obrábací stroj používal na základe zmluvy o užívaní od firmy KOVO-RM. Potvrdil, že daný stroj získala pôvodne jeho spoločnosť na leasing, avšak pre zlú finančnú situáciu nevedeli splácať leasingové splátky, preto došlo k odkúpeniu stroja pánom I., ktorého on k tomuto oslovil. Rovnako potvrdil, že sa s ním dohodli, keďže on sám nemal priestory ani možnosti na obsluhu tohto stroja, že naďalej na tom stroji bude spoločnosť svedka G. vykonávať činnosti a to aj pre firmu pána I.. Za to im umožnil používať stroj aj pre vlastnú potrebu. Rovnako potvrdil, že mal v užívaní aj ostatné stroje, ktoré sú predmetom tohto konania a to na základe zmluvy o užívaní bezodplatne. Tieto stroje vlastnila predtým F. G., ktorú poznal v rámci obchodov a bolo dojednané, že práve spoločnosť svedka G. tieto stroje od nej odkúpia. Pre finančné problémy však napokon neuhradili kúpnu cenu a F. G. odstúpila od kúpnej zmluvy, čo bolo v roku 2017, čím sa opätovne stala vlastníčkou strojov. Tieto stroje potom nadobudol žalobca, od ktorého mala firma svedka tieto stroje k dispozícii na základe zmluvy o výpožičke. Na základe týchto skutkových tvrdení a dôkazov súd dospel k záveru, že žalobca nadobudol hnuteľné veci platne. Zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že či už žalobca ako kupujúci alebo predchádzajúci vlastníci strojov ako predávajúci nemali skutočný a vážny záujem o predaj hnuteľných vecí, t.j. že právne úkony kúpa pracovných strojov by trpeli vadou právneho úkonu – nedostatkom skutočnej vôle k prevodu vlastníctva dotknutých strojov z pôvodného vlastníka na žalobcu za dojednanú kúpnu cenu a teda, že by sa jednalo o simuláciu právneho úkonu. Vo vzťahu k predaju CNC stroja zn. HYUNDAI vypovedal predchádzajúci vlastník, zástupca spoločnosti KOVO-RM, ktorý potvrdil, že mal záujem o predaj tohto stroja. Okolnosti nadobudnutia jeho vlastníckeho práva bližšie uviedol a zdôvodnil s tým, že odkúpením stroja nielen pomohol F. G., ktorý sám nebol schopný splácať leasing na tento stroj, ale aj pre vlastný hospodársky prospech, kedy následne tento stroj zapožičal spoločnosti KOVOVÝROBA Hriňová s tým, že do výšky leasingových splátok mu mala táto spoločnosť poskytovať služby na tomto stroji bezodplatne a zároveň súhlasil, aby zároveň spoločnosť KOVOVÝROBA Hriňová používala svoj aj pre vlastnú potrebu. Súd nezistil, že by pri tomto právnom úkone chýbali základné náležitosti a to vážnosť a sloboda vôle konajúcich osôb. Rovnako nezistil skutočnosti, na základe ktorých by sa predmetným právnym úkonom mal obchádzať zákon alebo by bol v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný namietal, že predmetným úkonom mal byť práve on ukrátený na svojich právach ako veriteľ vo vzťahu k pohľadávke, ktorú eviduje voči nájomcovi. Súd však konštatuje, že ani z tvrdenia žalovaného, ani zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by vlastníkom predmetného stroja mal byť kedykoľvek v minulosti , hoci pravdou je, že od počiatku tento stroj využíval, avšak zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by bol v minulosti sám jeho vlastníkom a pre právne postavenie žalovaného nie je podstatné, aká iná osoba je potom vlastníkom predmetného stroja. Ak aj žalovaný dôvodil tým, že bol v domnení, že vlastníkom CNC stroja mala byť firma svedka I., ktorého aj žalovaný oslovil s ponukou predať stroj a z kúpnej ceny uhradiť dlh na odstupnom, hoci zároveň žalovaný prehlásil, že so spoločnosťou svedka I. nemal žiaden obchodný vzťah, teda ani vzájomné pohľadávky, táto ponuka nemala pre svedka I. žiaden hospodársky prospech a postavenie žalovaného to nijako neovplyvnilo. Z výpovede svedka I. jednoznačne vyplynulo, že sa necíti byť vlastníkom stroja, zotrval na tom, že vážne a slobodne uzavrel zmluvu o odpredaji tohto stroja žalobcovi za dohodnutých podmienok, ktoré aj bližšie vysvetlil. Vo vzťahu k ostatným strojom žalobca ozrejmil okolnosti a dôvody uzavretia kúpnej zmluvy, ktoré súd považuje za logické, keď v roku 2017 na doporučenie známeho F. G. sa rozhodol pre investíciu kúpou strojov, ktoré mienil využívať v budúcnosti, keď v tom čase sám nemohol podnikať, avšak uvažoval do budúcna pri odchode z policajného zboru o ďalších možnostiach podnikania. Okolnosti kúpy vysvetľoval aj svedok F. G., ktorý uviedol, že pôvodne predmetné stroje mienil spolu s inými odkúpiť od F. G., avšak nemal dostatok finančných prostriedkov a pre nezaplatenie kúpnej ceny došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy s F. G. (táto odstúpila od kúpnej zmluvy), čím opätovne nadobudla vlastnícke právo k dotknutým hnuteľným veciam a bola oprávnená ich previesť na ďalšiu osobu, v tomto prípade na žalobcu. Čo sa týkalo predložených záložných zmlúv, po ich vyhodnotení súd konštatuje, že ich predmetom bola len jedna z vecí, ktoré sú predmetom tohto konania a to preťahovačka STANKO, výr. č. 794. V čase uzavretia záložnej zmluvy z okolností vyplynulo, že bol vlastníkom týchto vecí podľa kúpnej zmluvy uzavretej s F. G., neskôr však došlo k zániku jeho vlastníckeho práva zrušením kúpnej zmluvy. Táto okolnosť sama o seba, ani v spojení s ďalšími tvrdenými okolnosťami nevedú k záveru o spochybnení riadneho nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k dotknutým veciam. Žiadne iné veci, ktoré sú predmetom tohto konania sa v Záložných zmluvách neuvádzajú a teda nie je tu súvis, na ktorý poukazoval žalovaný. Pokiaľ aj v kúpnej zmluve je nesprávne uvedené súpisné číslo nebytového priestoru, kde sa hnuteľné veci mali nachádzať, na ktorú okolnosť ako podozrivú poukazoval žalovaný, žalobca uviedol, že túto náležitosť nejako zvlášť neskúmal, jednalo sa o údaj získaný od predávajúceho a stále sa malo jednať o priestory využívané žalovaného. Taktiež uvedenie iného miesta podpisu jednej zo zmluvných strán na Kúpnej zmluve z 11. 09. 2021 sama o sebe nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy, ani nevyvoláva pochybnosti o vôli zmluvných strán uzavrieť kúpnu zmluvu, keď tieto okolnosti zmluvné strany ozrejmili s tým, že sa jednalo o vopred pripravenú zmluvu s uvedením miesta podpisu žalobcom podľa jeho bydliska, pričom k reálnemu podpisu došlo v inom mieste. Súd preto uzatvára, že žalovaný nepreukázal ním tvrdený dôvod neplatnosti predložených kúpnych zmlúv, ktorými žalobca preukázal svoje vlastnícke právo k dotknutým pracovným strojom a teda aj aktívnu legitimáciu v tomto konaní. Na preukázanie tvrdenia žalovaného, že žalobca nemá byť vlastníkom dotknutých hnuteľných vecí, navrhoval žalovaný ďalšie dokazovanie. Podľa názoru súdu by výsledky navrhovaného dokazovania nemali vplyv na právne postavenie žalovaného ako zadržiavateľa vecí, nemali by žiaden vplyv vo vzťahu k uplatniteľnosti ním tvrdenej pohľadávky voči spoločnosti , nakoľko zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by práve mal byť vlastníkom zadržiavaných vecí. Súd preto ďalšie dokazovanie v tomto smere považoval za nehospodárne a nedôvodné, keď považoval za hodnoverne preukázané vlastnícke právo žalobcu k dotknutým hnuteľným veciam a preto ďalšie dôkazné návrhy prednesené žalovaným na vyvrátenie tvrdeného vlastníckeho práva žalobcu zamietol. Súd tak považoval aktívnu legitimáciu žalobcu za jednoznačne preukázanú.

22. Žalovaný sa v ďalšom bránil vyhoveniu žaloby s tým, že predmetné hnuteľné veci zadržal oprávnene a to realizáciou zádržného práva podľa a nasl. a preto nemá povinnosť vydať tieto veci do zániku pohľadávky voči nájomcovi. Súd preto skúmal, či boli dodržané zákonné podmienky pre realizáciu zádržného práva žalovaným. Vo všeobecnosti zádržné právo je vecno- právnym prostriedkom slúžiacim na zabezpečenie záväzku veriteľa, jeho splatnej peňažnej pohľadávky. Veriteľ má v takom prípade právo zadržať vec dlžníka, ktorú má vo svojej faktickej moci. Ak veriteľ nemá zádržné právo, je povinný ju dlžníkovi vydať. Zadržanie má povahu jednostranného právneho úkonu veriteľa a možno ho využiť, ak sú splnené zákonné podmienky a to a) existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktorému je veriteľ povinný vec vydať, b) predmetom pohľadávky je splatná peňažná pohľadávka, c) zadržovaná vec má povahu hnuteľnej veci, d) veriteľ má hnuteľnú vec vo svojej oprávnenej držbe. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný realizoval zádržné právo dňa 21. 09. 2021 v čase, keď vypratával prenajaté nebytové priestory, pričom žalovaný tým, že pristavil motorové vozidlo na vykladaciu plochu, znemožnil nájomcovi naložiť hnuteľné veci, ktoré sú predmetom tejto žaloby. Rovnako nebolo sporné, že predmetné hnuteľné veci dlhodobo využíval v prenajatých priestoroch na účely podnikania. Žalovaný tvrdil, že tak postupoval oprávnene, nakoľko mal právo zadržať veci, ktoré vynášal z prenajatých nebytových priestorov, pretože mal voči nemu pohľadávku na odstupnom vo výške 40.000,-- Eur, vyplývajúcu zo Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, ktorá súvisela s Nájomnou zmluvou . Tvrdil, že sa jednalo o splatnú pohľadávku, ktorú si od uplatňoval už ku koncu roku 2020, nakoľko v tom čase mala končiť dojednaná nájomná zmluva. V Zmluve o budúcej kúpnej zmluve bolo dojednané, že ku dňu ukončenia nájomnej zmluvy je ako budúci kupujúci povinný predložiť prenajímateľovi ako budúcemu predávajúcemu návrh na odkúpenie prenajatých priestorov za dohodnutých podmienok v zmluve. Žalovaný uviedol, že už v decembri 2020 na to písomne upozornil žalovaného, neskôr však došlo k predĺženiu nájomnej zmluvy a to písomne až do 30. 06. 2021, čím sa odkladala splatnosť pohľadávky na odstupnom. Počas predĺženia nájomného vzťahu prebiehali rokovania o vyporiadaní predmetného nebytového priestoru. V tom čase mal dlh na nájomnom a zároveň uvádzal, že nemá dostatok finančných prostriedkov na odkúpenie nehnuteľnosti, riešil sa však možný vstup tretej osoby do prípadného odkúpenia týchto nebytových priestorov, čo potvrdil aj svedok I. G., avšak tieto rokovania napokon boli neúspešné. Žalovaný tvrdil, že počas týchto rokovaní bol neustále upozorňovaný na to, že pokiaľ k odkúpeniu nebytových priestorov k ukončeniu nájmu nedôjde, bude trvať na zaplatení odstupného. Žalovaný tvrdil, že splatnosť odstupného vyplýva priamo z predloženej zmluvy, bližší dátum splatnosti pohľadávky na odstupnom však neuviedol. Žalovaný tvrdil, že len z opatrnosti vystavil dňa 01. 07. 2021 faktúru na čiastku 40.000,-- Eur so splatnosťou 31. 07. 2021. Žalovaný tvrdil, že predmetnú faktúru doručoval dňa 01. 07. 2021 pri osobnom rokovaní so zástupcami a to F. G. a I. G., konateľ však odmietol predmetnú faktúru osobne prevziať, odmietnutím prevzatia ju považoval za doručenú. Poukázal na dovtedajšiu prax pri doručovaní písomností vyplývajúce z nájomného vzťahu, kedy vždy bez problémov doručoval faktúry o nájomnom a službách spojených s nájmom osobne nájomcovi proti podpisu konateľa. Tieto skutočnosti uvádzal aj zástupca žalovaného J. B., ktorý „v čestnom vyhlásení“ prehlásil, že dňa 01. 07. 2021 pri rokovaní sa konateľ žalovaného pokúsil doručiť dotknutú faktúru nájomcovi, ktorý ju odmietol prevziať a po odchode konateľa žalovaného a došlo k rokovaniu medzi ním ako vtedajším právnym zástupcom žalovaného na základe plnej moci a spoločníkom I. G., kedy sa opäť pokúsil túto faktúru tomuto doručiť a on ju odmietol prevziať. Súd k tomu po procesnej stránke konštatuje, že predmetné čestné vyhlásenie nemožno hodnotiť ako listinný dôkaz, jedná sa o doplnenie skutkových tvrdení na strane žalovaného písomným podaním, pričom tieto skutkové tvrdenia uviedol žalovaný až dodatočne, napriek poučeniu súdu o sudcovskej koncentrácii konania podľa a , kedy žalovaný bol vyzvaný súdom uviesť skutočnosti a dôkazy na svoju obranu s upozornením, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd už nemusí prihliadať. Žalovaný na vysvetlenie svojho postupu poukázal na to (písomné vyjadrenie z 12. 09. 2023), že vychádzal zo zásady ústnosti pojednávania a nie je povinný pred výsluchom písomne uvádzať skutočnosti, ktoré chce, aby vyšli najavo práve výsluchom pred súdom v rámci spontánneho ústneho prednesu svedka, kedy je možné lepšie posúdiť vierohodnosť výpovede. V písomnom vyjadrení zo dňa 02. 08. 2023 (čl. 239), v tejto súvislosti namietol porušenie zásady kontradiktórnosti konania a práva na nezávislý a nestranný súd, keď namietal postup súdu, kedy zo strany sudkyne došlo k námietkam pri kladení otázok žalovaného pri výsluchu svedkov, pričom žalovaný sa snažil zistiť okolnosti rokovania po 30. 06. 2021, z toho dôvodu následne predložil súdu čestné vyhlásenie J. J. B. zo 04. 08. 2023 a neskôr čestné vyhlásenie F. J. B. zo dňa 05. 09. 2023. V tejto súvislosti súd uvádza, že v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy a posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť v zásade tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Povinnosť strany sporu má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu ( základných princípov ), rozsudok v sporovom konaní zodpovedá tomu, čo strany zhodne tvrdili ( ) a nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Z uvedeného vyplýva, že jednou zo základných procesných povinností strán sporu je povinnosť tvrdiť. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť, t. j. uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce, má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, ktorá sa prejavuje v meritórnom rozhodnutí súdu. V zmysle koncentračnej zásady, ktorá bola zvýraznená v novom procesnom poriadku v ustanoveniach , sú strany povinné predniesť skutkové tvrdenia a dôkazy včas, inak sa vystavujú procesnému následku a to, že súd na neskôr prednesené tvrdenia a dôkazy, ktoré mohli strany včas uplatniť, nemusí prihliadnuť. V zásade všetky podstatné skutočnosti a dôkazy majú byť prednesené v tzv. písomnom štádiu súdneho konania, kedy strany v žalobe, vyjadrení k žalobe, v replike a duplike majú možnosť úplne a pravdivo opísať potrebné rozhodujúce skutočnosti. Súd spravidla prihliada na nové skutočnosti a dôkazy, prednesené neskôr, ak vyplynú z výsledkov dokazovania a strany do vtedy nemali možnosť, príp. dôvod ich uvádzať. V civilnom procese súd postupuje tým spôsobom, že vyhodnotí skutkové tvrdenia strán a tie skutkové tvrdenia, ktoré považuje za nesporné, z tých pri rozhodovaní vychádza, ktoré považuje za sporné sú predmetom dokazovania. Nemožno postupovať tak, ako sa toho dožadoval žalovaný, aby skutkové okolnosti vzišli z navrhnutých dôkazov – výsluchov svedkov, pričom tieto skutkové okolnosti boli žalovanému už skôr známe, avšak ich neuviedol. Z tohto dôvodu k týmto skutkovým okolnostiam sa nemohol vyjadriť ani žalovaný v tom smere, či ich rozporuje alebo nie a nebol dôvod zo strany súdu viesť týmto smerom dokazovanie, nakoľko nebolo zrejmé, k akým skutkovým okolnostiam smeruje výsluch žiadaný žalovaným. Žalovaný teda zvolil nesprávny procesný postup, kedy bez uvedenia skutkových tvrdení sa dožadoval dokazovania skutočností, ktoré sám neuviedol, neumožnil protistrane sa k nim vyjadriť a neumožnil súdu posúdiť, či sa jedná o sporné alebo nesporné skutkové tvrdenia, či je potrebné vykonať k nim dokazovanie. Súd preto pri posúdení zákonnosti postupu žalovaného pri realizácii zádržného práva vychádzal len zo skutočností a dôkazov, ktoré boli v konaní prednesené včas a preukázané dôkazmi. Žalovaný tvrdil, že veci, ktoré zadržal, sa nachádzali v nebytových priestoroch, ktoré boli predmetom nájmu, na základe nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a spoločnosť KOVOVÝROBA Hriňová, s. r. o. Bolo nesporné, že medzi týmito stranami došlo k uzavretiu písomnej nájomnej zmluvy na dobu určitú, ktorá bola dodatkami v písomnej podobe predĺžená až do 30. 06. 2021. V ďalšom konateľ žalovaného tvrdil, že na základe ústnych dohôd došlo k opakovanému predĺženiu nájomnej zmluvy vždy o jeden mesiac až do konca septembra 2021. Zástupca žalovaného J. B. na vysvetlenie uvádzal, že tieto nájomné zmluvy dojednával v mene žalovaného on ako tzv. ad hoc-ové nájomné zmluvy so zástupcom , čo obe strany žalovaný aj akceptovali. Právny zástupca žalobcu poukázal na právne posúdenie daného vzťahu podľa , keďže bolo nepochybné, že naďalej užíval vec aj po skončení nájmu a prenajímateľ nepodal návrh na vypratanie nehnuteľností na súde do 30-tich dní, obnovila sa nájomná zmluva za tých istých podmienok ako bola dojednaná pôvodne. K právnemu posúdeniu vzťahu medzi žalovaným a súd uvádza, že nájom nebytových priestorov sa riadi Zákonom o nájme nebytových priestorov, ktorý stanovuje, že zmluva o nájme nebytových priestorov musí byť písomná. V prípade, že nie je uzavretá písomne v zmysle , je zmluva neplatná. Je však nepochybné, že žalovaný a na základe zhodnej vôle dojednali možnosť ďalšieho užívania predmetných nebytových priestorov za odplatu aj v období po 30.06.2021 až do 30.9.2021, pričom reálne predmetné nebytové priestory aj užíval, žalovaný vystavoval faktúry na odplatu za užívanie nebytových priestorov a na úhradu nákladov spojených s užívaním nebytových priestorov, pričom tieto faktúry uhrádzal, čo bolo nesporné. Keďže nedošlo k písomnému dojednaniu nájmu, ale len k ústnemu, takéto dojednanie je neplatné, súd však konštatuje, že užíval predmetné nebytové priestory oprávnene so súhlasom vlastníka nebytových priestorov, t. j. žalovaného za dojednaných podmienok. Za takejto situácie potom nemožno aplikovať ustanovenie ako to žiadal žalobca. Toto ustanovenie ráta s obnovením nájomnej zmluvy nie na základe vzájomnej dohody zmluvných strán, ale na základe konkludentných činov uvedených v zákone. Ide o dva konkludentné činy, z ktorých jeden je pozitívny a spočíva v určitom správaní a druhý je negatívny, ktorý spočíva v nečinnosti, resp. v opomenutí úkonu zo strany prenajímateľa. Len v prípade splnenia oboch týchto podmienok sa nájomná zmluva obnovuje za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Ani jedna z týchto podmienok však splnená nebola, pretože bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že medzi žalovaným a pôvodným došlo k uzavretiu dohody o užívaní predmetných nebytových priestorov, pričom ako konateľ žalovaného, tak aj zástupcovia sa domnievali, že sa jedná o ďalší nájom nebytových priestorov, o tom svedčí aj výpoveď z nájmu v 9/2021, ktorú vystavil žalovaný nájomcovi. Až právnym zdôvodnením J. B. v tomto konaní, ktorý vystupoval za žalovaného, sa podľa jeho názoru malo jednať o tzv. ad hoc- ové zmluvy o nájme, ktoré ale nepredstavovali pokračovanie predchádzajúcej nájomnej zmluvy. V čase uzavretia nových „ad hoc-ových“ nájomných zmlúv, vždy na obdobie jedného mesiaca až do 30. 09. 2021 obe zmluvné strany nájom považovali za platný, za dojednaných podmienok, čo vylučuje obnovu pôvodne dojednanej nájomnej zmluvy na základe konkludentných činov zmluvných strán uvedených v ustanovení . Uvedené platí bez ohľadu na to, že súd hodnotí predmetné ústne nájomné zmluvy po 30. 06. 2021 ako absolútne neplatné z dôvodu nedodržania písomnej formy (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. 08. 2007 sp. zn. ).

23. K realizácii zádržného práva žalovaného žalobca namietal, že žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom, nakoľko predmetné hnuteľné veci nemal v oprávnenej držbe. Nebytové priestory užíval na základe nájomnej zmluvy na podnikateľské účely a hnuteľné veci boli do nebytových priestorov vnesené , žalovaný k nim nemal žiadne dispozičné právo. Podľa názoru žalobcu postup žalovaného by bol prípustný v prípade realizácie zádržného práva podľa , avšak len za predpokladu splnenia zákonných podmienok tam uvedených a to, že sťahuje alebo odstraňuje veci napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, vtedy môže prenajímateľ zadržať na vlastné nebezpečenstvo uvedené veci, avšak do 8-mych dní musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom alebo musí veci vydať. Žalovaný však takto nepostupoval, preto nebol oprávnený zadržať veci vnesené . Žalovaný sa bránil tým, že nerealizoval zádržné právo v zmysle ustanovenia a súd konštatuje, že ani zo žiadnych skutkových okolností nevyplynulo, že by žalovaný realizoval zádržné právo v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, preto súd neskúmal naplnenie podmienok tohto zákonného ustanovenia. Z uvedeného však vyplýva, že prenajímateľ môže zadržať veci, ak sa sťahuje alebo sú veci odstraňované len pre prípad, že nájomné nie je zaplatené, o čo v danom prípade nešlo. To znamená, že zadržať hnuteľné veci, ktoré sú v prenajatej nehnuteľnosti a ich odstraňuje, môže prenajímateľ oprávnene zadržať len výlučne pre tento zákonný dôvod, nie pre iný. Žalovaný tvrdil, že zadržal veci z dôvodu zabezpečenia pohľadávky na odstupnom vyplývajúce zo zmluvy o budúcej zmluve. Pokiaľ sa teda žalovaný bránil, že zadržal veci oprávnene, keďže sa jednalo o veci, ktoré vniesol na jemu vlastnícky patriacu nehnuteľnosť na základe nájomnej zmluvy, súd konštatuje, že zo žiadneho ustanovenia právnych predpisov nevyplýva, že by vnesením hnuteľných vecí do prenajatých nebytových priestorov mal žalovaný tieto hnuteľné veci vo svojej oprávnenej držbe, žalovaný mohol oprávnene realizovať zádržné právo k nim len pri splnení podmienok ust. . V zmysle ustanovenia veta posledná , ustanovuje, že nemožno zadržiavať vec svojvoľne. Žalovaný postupom, kedy pristavením motorového vozidla pred nakladaciu rampu pre nakladanie dotknutých strojov zabránil nájomcovi v odnesení vecí, ktoré tam vniesol, konal svojvoľne, nakoľko zo žiadneho záväzkového vzťahu nevyplýva oprávnenie žalovaného mať predmetné hnuteľné veci vo svojej oprávnenej držbe. Súd preto uzatvára, že nebola splnená podmienka oprávnenej držby a teda zákonnej realizácie zádržného práva podľa .

23.1. Žalobca taktiež spochybnil existenciu splatnej pohľadávky, ktorú žalovaný tvrdil, že má voči nájomcovi ako dlžníkovi. Žalovaný pri realizácii zádržného práva poukazoval na existenciu pohľadávky voči nájomcovi na odstupné zo Zmluvy o budúcej zmluve, ktorú vyúčtoval faktúrou zo dňa 01. 07. 2021, splatná 31. 07. 2021. Ďalej evidoval pohľadávku na nedoplatku za elektrinu voči nájomcovi za obdobie september 2021, ktorú však vyúčtoval až v októbri 2021 na základe vyúčtovania skutočnej spotreby zo strany elektrární. Súd preto konštatuje, že pohľadávka na nedoplatku na elektrine nemohla byť splatná v septembri 2021 v čase realizácie zádržného práva. K okolnostiam existencie a splatnosti pohľadávky žalovaného voči nájomcovi na odstupnom, súd uvádza, že z doposiaľ vykonaného dokazovania nebola celkom jednoznačne preukázané existencia a splatnosť predmetnej pohľadávky v čase realizácie zádržného práva. Žalovaný tvrdil, že nárok na úhradu odstupného vo výške 40.000,-- Eur vyplýva priamo zo zmluvy o budúcej zmluve a podľa jeho názoru k tomu nebol potrebný žiaden ďalší úkon. Žalovaný však neuviedol, ktorým dňom podľa jeho názoru teda mala nastať splatnosť uplatnenej pohľadávky. Z vyššie citovaného ustanovenia Zmluvy o budúcej zmluve vyplýva povinnosť budúceho kupujúceho zaplatiť budúcemu predávajúcemu odstupné vo výške 20 % z dohodnutej kúpnej ceny, t. j. 40.000,-- Eur bez DPH pre prípad, že budúci kupujúci nepredloží v dohodnutej lehote výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy alebo ak odmietne v dohodnutej lehote uzavrieť dohodnutý typ zmluvy. V inom ustanovení bola dojednaná povinnosť budúceho kupujúceho predložiť najneskôr v deň skončenia Nájomnej zmluvy zo dňa 30. 09. 2012 výzvu budúcemu predávajúcemu, na základe ktorej uzavrú zmluvné strany kúpnu zmluvu na predaj označených nehnuteľností. Z takto dojednaných ustanovení však nevyplýva, kedy je splatná povinnosť zaplatiť odstupné. Potom je potrebné uplatniť postup podľa vyjadrenia žalobcu ( , splatnosť dlhu môže nastať až deň po tom, ako o jej plnenie veriteľ svojho dlžníka preukázateľne požiadal). Súd ďalej uvádza, že predbežne uvedené dojednanie posudzuje podľa ustanovení o zmluvnej pokute, nakoľko inštitút odstupného je dojednaný s iným právnym následkom.

V tomto prípade je sankcionované nesplnenie zmluvnej povinnosti budúceho kupujúceho predložiť v dohodnutej lehote výzvu, čo zodpovedá inštitútu zmluvnej pokuty. Na rozdiel od tohto odstupné je peňažnou sankciou, keď sa jedna zmluvná strana rozhodne dobrovoľne ukončiť zmluvný vzťah zaplatením dojednanej peňažnej čiastky - odstupného, čim dochádza k zániku takto dojednaného zmluvného vzťahu, o čo sa však v danom zmluvnom dojednaní nejedná. Z výpovede žalovaného a zástupcov vyplynulo, že ešte počas trvania nájomnej zmluvy do 30. 06. 2021 prebiehali rokovania týkajúce sa možnosti odkúpenia prenajatých priestorov ako budúcim kupujúcim. Z ich výpovede vyplynulo, že v rámci týchto rokovaní sa prejednávali rôzne spôsoby úhrady kúpnej ceny a jej výška. Žalovaný súdu predložil zmluvu o budúcej zmluve vrátane Dodatku 1, kde v rámci Dodatku 1 bola nanovo upravená kúpna cena dotknutých nehnuteľností na 165.164,-- Eur. K tomu súd uvádza, že na základe predložených dokladov sú pochybnosti o výške zmluvnej pokuty, keď pôvodne bola výška odstupného dojednaná 20 % z dohodnutej kúpnej ceny (200.000,-- Eur bez DPH) t. j. 40.000,-- Eur bez DPH. Dodatkom č. 1 zo dňa 31. 05. 2016 bola dojednaná nová kúpna cena, avšak táto zmena sa neodrazila v dohode o odstupnom, čím sú pochybnosti o skutočnej výške odstupného, ktoré bolo dojednané vo výške 20 % z dohodnutej kúpnej ceny, čo v prípade zmenenej kúpnej ceny predstavuje čiastku 33.032,80 Eur. Rovnako nebolo celkom jednoznačne preukázané, či najneskôr ku dňu skončenia nájmu podľa písomnej nájomnej zmluvy bola alebo nebola prednesená ponuka na odkúpenie zo strany , keďže obe strany zhodne tvrdili, že prebiehali rokovania, avšak detailne o aké rokovania sa jednalo, kto a aké návrhy predniesol, bližšie skutkové tvrdenia zo strany žalovaného uvedené neboli. Zostalo tiež sporné, k akému dátumu mal byť splnená povinnosť , teda kedy došlo k ukončeniu nájmu, pretože tak ako súd konštatoval vyššie, obe zmluvné strany nájomnej zmluvy po 30.6.2021 mali za to, že nájom nebytových priestorov pokračuje a ďalej prebiehali aj rokovania k odkúpeniu nebytových priestorov. Žalovaný však uviedol, že po 30.6.2021 nemal záujem o odpredanie nebytových priestorov za pôvodne dojednanú kúpnu cenu. Na druhej strane sa vyjadril aj tak, že počas toho, ako bol predlžovaný nájom po 30.6.2021 nežiadal úhradu zmluvnej pokuty, pretože prebiehali rokovania o ďalšom postupe. Rovnako zotrvali pochybnosti o okolnosti splatnosti pohľadávky, keďže žalovaný nepreukázal, že faktúru zo dňa 01. 07. 2021, ktorú možno považovať za uplatnenie pohľadávky voči nájomcovi, skutočne doručoval nájomcovi, keď toto doručenie poprel pri svedeckej výpovedi, iné dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia žalovaný nepredložil. Okolnosť, či predmetná faktúra bola doručovaná za prítomnosti polície, ktorá bola privolaná dňa 21. 09. 2021 po zadržaní strojov zo strany žalovaného, je pre súd irelevantná, nakoľko pokus doručenia po zadržaní strojov je bez právneho významu k okolnosti splatnosti pohľadávky, nakoľko splatnosť pohľadávky musí predchádzať realizácii zádržného práva. Medzi stranami bola nesporná len tá skutková okolnosť, že až po realizácii zádržného práva žalovaný písomne predmetnú faktúru zaslal nájomcovi a ju žalovanému vrátil ako neoprávnene vystavenú. Okrem toho žalobca poukázal aj na to, že žalovaný predmetnú faktúru nevedie vo svojej účtovnej evidencii, čo žalovaný odôvodnil výlučne tým, že by sa dostal do nevýhodnej finančnej situácie, pokiaľ by predmetnú faktúru riadne zaúčtoval, napriek tomu, že bol reálne v strate, vykázal by za dané obdobie zisk, ktorý ale reálne nemal, nakoľko sa mu pohľadávka na odstupnom javí voči nájomcovi ako nedobytná. To ale spochybňuje, či žalovaný predmetnú pohľadávku reálne mienil uplatňovať voči nájomcovi, keď nemá odraz v riadnej obchodnej evidencií. Keďže súd v bode 23. uzatvára, že nebola splnená podmienka oprávnenej držby a teda zákonnej realizácie zádržného práva podľa , ďalšie dokazovanie k existencií a splatnosti sporenej pohľadávky by bolo nehospodárne, ďalšie dôkazy preto súd zamietol. Na základe uvedených záverov súd konštatuje, že žalovaný nepreukázal naplnenie zákonných podmienok pre realizáciu zádržného práva vo vzťahu k dotknutým hnuteľným veciam, preto žalovaný hnuteľné veci zadržiava neoprávnene a z tohto dôvodu súd uložil žalovanému povinnosť vydať hnuteľné veci žalobcovi ako vlastníkovi vecí a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

24. O trovách konania rozhodoval súd podľa a priznal žalobcovi ako úspešnej strane sporu, plnú náhradu trov konania proti žalovanému. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (, ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ). uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (, ).