Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/1/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu A. B. C., narodeného XX. XXXXXXX XXXX, C. D., zastúpeného advokátom JUDr. Emilom Vaňkom, Tŕnie č. 134, proti žalovanej A. E. F., narodenej X. XXXX XXXX, D., B. E. G. XXXX/X, zastúpenej advokátskou kanceláriou WERNER & Co. s.r.o., Bratislava, Žltá 2/F, IČO: 36 869 643, za účasti intervenientky na strane žalobcu C. H. I., narodenej X. XXXXXXXX XXXX, C. D., aktuálne D., B. E. G. XXXX/X, zastúpenej advokátom JUDr. Emilom Vaňkom, Tŕnie č. 134, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu a intervenientky na strane žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 26. júla 2024 č. k. -337, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen z 26. júla 2024 č. k. -337 vo výroku I. a v závislých výrokoch o trovách konania (II. a III. výrok) p o t v r d z u j e.

II. Odvolanie žalobcu a intervenientky na strane žalobcu proti IV. výroku rozsudku Okresného súdu Zvolen z 26. júla 2024 č. k. -337 o d m i e t a.

III. Žalobca a intervenientka na strane žalobcu sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom z 26. júla 2024 č. k. -337 (ďalej len ,,rozsudok súdu prvej inštancie“) žalobu žalobcu zamietol (I. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania žalovanej (II. výrok) s tým, že žalovanej náhradu trov konania proti intervenientke na strane žalobcu nepriznáva (III. výrok). Zároveň súd prvej inštancie rozhodol, že návrh žalobcu na pristúpenie ďalších subjektov do konania na strane žalovanej zamieta (IV. výrok). 1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, pre k. ú. D., a to k pozemkom parc. č. E. XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX a stavba súp. č. XXXX na pozemku parc. č. E. XXX/ X (ďalej aj „nehnuteľnosti“). 1.2. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca bol v roku 2009 výlučným vlastníkom nehnuteľností, pričom dňa 13. marca 2009 uzavrel žalobca (predávajúci) s kupujúcim M V N, s.r.o., Bratislava, Námestie SNP č. 16, IČO: 36 024 481 (ďalej aj ,,M V N, s.r.o.“ alebo ,,spoločnosť M

V N, s.r.o.“) kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam za kúpnu cenu v sume 265.550,- Eur. 1.2.1. Dňa 27. augusta 2009 uzavrel M V N, s.r.o. (predávajúci) s rodičmi žalovanej A. J. F. a C. I. F. (kupujúcimi) kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam za kúpnu cenu v sume 265.550,- Eur, pričom ku kúpnej zmluve bol uzavretý dodatok č. 1 zo 7. septembra 2009 ohľadne miesta plnenia dojednanej kúpnej ceny (konkrétny účet v F. G. H. číslo XXXXXXXXXX/ XXXX) a dodatok č. 2 z 5. októbra 2009 ohľadne splatnosti dojednanej kúpnej ceny. 1.2.2. Dňa 1. októbra 2009 uzavreli rodičia žalovanej (A. J. F. a C. I. F.) ako dlžníci a VOLKSBANK Slovensko, a.s. ako veriteľ zmluvu o hypotekárnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 194.000,- Eur za účelom nadobudnutia nehnuteľností. 1.2.3. Dňa 5. októbra 2009 poukázala matka žalovanej (A. J. F.) na účet v F. G. H. číslo XXXXXXXXXX/ XXXX sumu 71.550,- Eur a dňa 13. októbra 2009 poukázala matka žalovanej z účtu v banke Volksbank Slovensko, a.s. na účet v F. G. H. číslo XXXXXXXXXX/XXXX sumu 194.000,- Eur. 1.2.4. Rodičia žalovanej (darcovia) a žalovaná (obdarovaná) uzavreli darovaciu zmluvu zn. V XXXX/ XXXX, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalovanú. 1.2.5. Nehnuteľnosti užíva intervenientka na strane žalobcu (dcéra žalobcu s rodinou). 1.3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“ alebo ,,OZ“). 1.4. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca a žalovaná sú z hľadiska predmetu konania vecne legitimovaní v spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pretože žalobca tvrdí, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, pričom žalovaná je v súčasnosti v katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastníčka nehnuteľností. Súčasne žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva, preto súd prvej inštancie považoval žalobu aj za procesne prípustnú podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“ alebo ,,CSP“). 1.5. V posudzovanej veci sa žalobca proti žalovanej domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy z 13. marca 2009, a to pre: 1/ nedostatok vôle žalobcu na jej uzavretí, 2/ tieseň žalobcu pri jej uzavretí, preto sú absolútne neplatné aj následná kúpna zmluva z 27. augusta 2009 vrátane darovacej zmluvy zn. V XXXX/XXXX, ktorou nadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam žalovaná. 1.6. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie nezistil tvrdený nedostatok vôle žalobcu na uzavretí kúpnej zmluvy z 13. marca 2009. Na základe tvrdení žalobcu je zrejmé, že nehnuteľnosti chcel previesť na spoločnosť M V N, s.r.o. s úmyslom (pohnútkou) chrániť svoj majetok pred veriteľmi. Žalobca teda chcel, aby prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nastal, preto nemožno hovoriť o nedostatku jeho vôle ( ). Neplatnosť kúpnej zmluvy z 13. marca 2009 nemožno vyvodiť ani zo skutočnosti, že jej uzavretím mal byť obídený zákon, či porušené dobré mravy ( ) v tom zmysle, že žalobca sa chcel uzavretím kúpnej zmluvy vyhnúť plneniu svojich záväzkov, pretože nikto sa nemôže dovolávať vlastnej nepoctivosti (nemo turpitudinem suam allegans auditur). 1.6.1. Ak žalobca uzavrel kúpnu zmluvu z 13. marca 2009 s tzv. vnútornou výhradou (mentálna rezervácia), že síce navonok ide o prevod vlastníckeho práva z dôvodu ich ochrany pred veriteľmi, ale vnútorne sa stále pokladal za ich vlastníka, táto skutočnosť nerobí samotnú kúpnu zmluvu z 13. marca 2009 neplatnou. Pri vnútornej výhrade ten, kto právny úkon urobil, ho urobiť chcel, ale nechcel spôsobiť jeho následky alebo aspoň niektoré z nich, pričom na vnútornú výhradu sa pri posudzovaní platnosti právneho úkonu neprihliada a takýto právny úkon je platný akoby vnútorná výhrada neexistovala [viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) z 27. mája 2010 sp. zn. ]. 1.6.2. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú tieseň pri uzavretí kúpnej zmluvy z 13. marca 2009, túto žalobca jednak žiadnym spôsobom nepreukázal, hoci existencia tiesne žalobcu v čase uzavretia kúpnej zmluvy z 13. marca 2009 bola medzi stranami sporná. Na preukázanie tvrdenej tiesne mal žalobca tvrdiť a preukazovať, aké mal dlhy, voči ktorým veriteľom a ako boli tieto vymáhané v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Samotný žalobca v tomto smere vypovedal, že trestné stíhanie pre nevyplatenie miezd bolo zastavené a ani veritelia sa na neho neobrátili so žiadosťou o úhradu prípadných dlhov. Navyše samotná tieseň ani nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy a je len zákonným dôvodom na odstúpenie od zmluvy ( ), pričom odstúpenie od kúpnej zmluvy z 13. marca 2009 nebolo v spore tvrdené ani preukázané. 1.7. Ani u kúpnej zmluvy z 27. augusta 2009 nemožno hovoriť o nedostatku vôle rodičov žalovanej na jej uzavretí, pretože títo chceli nehnuteľnosti nadobudnúť z dôvodu pomoci žalobcovi. Rodičia žalovanej aj riadne zaplatili kúpnu cenu podľa kúpnej zmluvy, čo tiež svedčí o ich vôli na uzavretí zmluvy. V

tomto smere neobstoja námietky žalobcu, že žalovaná nepreukázala zaplatenie kúpnej ceny, pretože z predložených listinných dôkazov vyplýva opak (rodičia žalovanej ako kupujúci zaplatili dohodnutú kúpnu cenu na bankový účet dojednaný ako platobné miesto v kúpnej zmluve v znení dodatkov s predávajúcim M V N, s.r.o.). 1.7.1. Súd prvej inštancie mal preukázané aj zaplatenie kúpnych cien podľa kúpnych zmlúv z 13. marca 2009 a z 27. augusta 2009. Zaplatenie kúpnej ceny vzájomným zápočtom pohľadávok podľa kúpnej zmluvy z 13. marca 2009 nemožno samo osebe považovať za zákonom vylúčené, pričom žalobca pritom netvrdil, že vzájomné pohľadávky zmluvných strán neexistovali (takéto tvrdenie uviedol prvýkrát až na pojednávaní dňa 26. júla 2024, t. j. oneskorene v zmysle ). Zaplatenie kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy z 27. augusta 2009 zo strany rodičov žalovanej bolo riadne preukázané. V tomto smere je bez právneho významu poukaz žalobcu, že časť kúpnej ceny v sume 194.000,- Eur z hypotekárneho úveru mala byť predávajúcemu M V N, s.r.o. poukázaná z bankového účtu matky žalovanej a nie priamo bankou, pretože tento postup zodpovedal dohode strán zmluvy o hypotekárnom úvere z 1. októbra 2009 (článok II. body 1 a 2 zmluvy). 1.7.2. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že kúpna zmluva z 13. marca 2009 nie je absolútne neplatná, absolútne neplatné nie sú ani následné prevodné zmluvy ohľadne nehnuteľností. Žalobca nie je vlastníkom nehnuteľností, nakoľko tieto kúpnou zmluvou z 13. marca 2009 platne previedol na inú osobu, preto žaloba žalobcu nie je dôvodná. 1.8. Súd prvej inštancie uviedol, že nevykonal dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov, pretože skutkový stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie mal dostatočne zistený z nesporných skutkových tvrdení strán a vykonaných listinných dôkazov. Vykonanie dôkazov výsluchom navrhnutých svedkov by bolo preto nadbytočné (nepotrebný dôkaz). 1.8.1. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca prítomnosť navrhnutých svedkov na pojednávaní dňa 26. júla 2024 nezabezpečil ( ), preto súd prvej inštancie ani nemohol pristúpiť k vykonaniu dokazovania ich výsluchom. Súd prvej inštancie nevykonal ani dokazovanie vyžiadaním katastrálneho spisu ohľadne prevodov vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pretože predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva a okruh sporových strán bol z hľadiska vecnej legitimácie stanovený správne (žalobca a žalovaná). 1.8.2. Súd prvej inštancie podotkol, že ani samotné navrhovanie dokazovania zo strany žalobcu v priebehu konania i na pojednávaní dňa 26. júla 2024 nezodpovedá postaveniu žalobcu v civilnom sporovom konaní. Žalobca totiž v mnohých prípadoch navrhol vykonať dokazovanie za účelom zistenia určitej skutočnosti bez uvedenia, pravdivosť ktorého konkrétneho skutkového tvrdenia má byť dokazovaním potvrdená. Žalobca má povinnosť v civilnom sporovom konaní najskôr uviesť skutkové tvrdenie (povinnosť tvrdenia) a v prípade jeho spornosti na preukázanie jeho pravdivosti navrhnúť konkrétny dôkaz (dôkazná povinnosť). Dokazovanie nie je možné v civilnom sporovom konaní navrhovať bez väzby na konkrétne skutkové tvrdenie, za účelom zistenia „ako to bolo“. Aj z tohto dôvodu nebolo možné vykonať dokazovanie výsluchom konateľa spoločnosti M V N, s.r.o., pretože nebolo zrejmé, na preukázanie ktorých konkrétnych skutkových tvrdení žalobcu mal tento výsluch slúžiť (žalobca v tomto smere poukazoval len na to, že je potrebné vykonať tento výsluch v podstate na zistenie „ako to bolo s platením kúpnej ceny za sporné nehnuteľnosti zo strany rodičov žalovanej“, resp. „či náhodou spoločnosť M V N, s.r.o. neposlala rodičom žalovanej vopred peniaze, z ktorých bola následne zaplatená kúpna cena“), pričom však zaplatenie kúpnej ceny bolo súčasne preukázané listinnými dôkazmi predloženými žalovanou. 1.9. Skutkové tvrdenia ohľadne vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam predniesol žalobca prvýkrát až na pojednávaní dňa 26. júla 2024, t. j. oneskorene ( ), keďže skúmanie podmienok vydržania vlastníckeho práva by si vyžiadalo odročenie pojednávania. 1.9.1. Medzi základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby veci, patrí aj okolnosť, ako držiteľ vec nadobudol, t. j. či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul, pretože užívanie nehnuteľnosti samo osebe nezakladá titul oprávnenej držby ani vstup do oprávnenej držby. Predmetom skúmania pritom nemôže byť vnútorné presvedčenie subjektu, ale len skutočnosti vonkajšieho sveta, z ktorých možno dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa (držiteľa) o dobromyseľnosti, že mu vec alebo právo patrí. 1.9.2. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 24. apríla 2017 sp. zn. , v zmysle ktorého „pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje; ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci; medzi základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený

nadobúdací titul; subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva“ (porovnaj aj rozsudok najvyššieho súdu z 10. decembra 2008 sp. zn. ). 1.9.3. V posudzovanej veci žalobca neosvedčil relevantnými dôkazmi existenciu titulu, ani len domnelého, na základe ktorého mal byť vlastníkom nehnuteľností a od ktorého by mohol odvodzovať svoju oprávnenú držbu ako jednu zo základných podmienok vydržania, ktorá musí byť naplnená. 1.9.4. Naopak z dokazovania vyplynul záver, že nehnuteľnosti žalobca v roku 2009 platne previedol na tretiu osobu. Samotné užívanie nehnuteľností na základe dovolenia vlastníka (rodičov žalovanej, resp. žalovanej) nemôže viesť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. 1.9.5. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 1.10. Súd prvej inštancie podľa nepripustil pristúpenie ďalších subjektov na strane žalovanej do konania. 1.10.1. Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Ďalšie navrhnuté subjekty (A. J. F. a C. I. F. ako fyzické osoby) nie sú zapísané ako vlastníci nehnuteľností, preto ich účasť v spore nie je z hľadiska predmetu konania a vecnej legitimácie strán potrebná. Navyše podľa zistenia súdu prvej inštancie ďalší navrhovaný subjekt (M V N, s.r.o. v likvidácii ako právnická osoba) zanikol dňa 7. marca 2024 výmazom z obchodného registra. Pripustenie pristúpenia uvedených subjektov do konania na strane žalovanej by bolo preto v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a v prípade právnickej osoby aj v rozpore s podmienkami konania (absencia procesnej subjektivity). Preto súd prvej inštancie návrh žalobcu na pristúpenie ďalších subjektov do konania na strane žalovanej ako nedôvodný zamietol. 1.11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s . 1.11.1. Keďže žalobca bol v konaní v dôsledku zamietnutia jeho žaloby v plnom rozsahu neúspešný, vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanej v plnom rozsahu (100 %). Preto súd prvej inštancie priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %). O samotnej výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). 1.12. Súd prvej inštancie nepriznal žalovanej náhradu trov konania proti intervenientke na strane žalobcu. Intervenientka na strane žalobcu nadobudla svoje procesné postavenie už samotným doručením oznámenia o vstupe do konania súdu ( ). Súd prvej inštancie nebol oprávnený rozhodovať o prípustnosti jej vstupu do konania, pretože žalovaná návrh na rozhodnutie o prípustnosti vstupu nepodala ( ). 1.12.1. Podľa výsledku sporu intervenientka na strane žalobcu z hľadiska náhrady trov konania znáša úspech alebo neúspech žalobcu v spore. Keďže intervenientka na strane žalobcu vstúpila do sporu až v jeho závere (tesne pred posledným pojednávaním), v spore prakticky neprodukovala žiadne tvrdenia, vo vzťahu ku ktorým by sa strany vyjadrovali, žalovaná sa vo vzťahu k intervenientke na strane žalobcu výslovne vyjadrila len v tom smere, že nateraz sa k jej vstupu do konania nebude vyjadrovať, dospel súd prvej inštancie k záveru, že v spojení s účasťou intervenientky na strane žalobcu stranám nevznikli žiadne trovy konania. Preto súd prvej inštancie žalovanej náhradu trov konania proti intervenientke na strane žalobcu nepriznal, a to napriek neúspechu žalobcu v spore.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie žalobca a intervenientka na strane žalobcu podali včas odvolanie. 2.1. Odvolanie odôvodnili odvolacími dôvodmi, a to: a) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, c) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, e) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.2. Namietali, že súd prvej inštancie nerozhodol na základe návrhu C. H. I. o jej vstupe v pozícii intervenientky na strane žalobcu, pričom jej nebol doručený rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý by mohla napadnúť opravným prostriedkom ako ,,vedľajší účastník“. Takým postupom súdu prvej inštancie bola zbavená procesných práv a možností, pričom nemohla nahliadnuť do spisu a nemohla ani zisťovať údaje z katastrálneho spisu evidencie nehnuteľností. 2.3. Intervenientka na strane žalobcu má právny záujem podať opravný prostriedok, ale jej neboli deklarované práva účastníčky úkonom súdu prvej inštancie, a preto jej ani nebolo umožnené využiť svoje oprávnenia podľa zákona. Súd prvej inštancie jej nič nedoručoval.

2.4. Poukázali na to, že k zaplateniu kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy z 13. marca 2009 nedošlo, keďže v nej formulované vyhlásenia vylučujú zaplatenie kúpnej ceny, a preto zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Z formulácie kúpnej zmluvy vyplýva, že došlo k započítaniu nezapočítateľného. 2.4.1. Na kúpnu zmluvu z 13. marca 2009 sa viaže aj vyplatenie sumy 235.550,- Eur v hotovosti z pokladne M V N, s.r.o. konateľom I. K. dňa 18. marca 2009, k čomu mal byť vystavený aj pokladničný doklad, ktorým disponuje buď spoločnosť, alebo jej likvidátor B. I. K.. Ak by doklad nebol, tak by toto potvrdil B. K. osobne, preto trval na umožnení rozšírenia žaloby o M V N s.r.o. v čase jej existencie, na čo súd prvej inštancie nezareagoval a následne na pojednávaní oboznámil, že spoločnosť bola už vymazaná. Žalobcovi tým súd prvej inštancie zmaril priamo a aj na pojednávaní navrhovaný dôkaz, aspoň predvolaním svedka B. K., ktorý by to potvrdil. Táto suma bola potom poslaná J. F.. 2.5. Mal za to, že rodičia žalovanej ani žalovaná v r. 2009 nemali dostatok finančných prostriedkov. Z finančných prostriedkov mala byť zaplatená žalovanou iná nehnuteľnosť v obci Dobrá Niva, preto boli potrebné výpisy z účtov nielen žalovanej, ale aj rodičov žalovanej v inkriminovanom období. Z korešpondencie vyplýva, že J. F. požičala intervenientke na strane žalobcu pre potreby žalobcu sumu asi 20.000,- Eur, ktoré potom dopĺňala o ďalšie požiadavky a navyšovala až na 90.000,- Eur. Je nemysliteľné a neracionálne, aby požadovala iba vrátenie pôžičky 20.000,- Eur, resp. 50.000,- Eur až do roku 2022 a nepožadovala pritom vrátenie financií z hypotéky, ktoré museli byť vyššie ako 300.000,- Eur. K uzavretiu kúpnej zmluvy v r. 2021 medzi nimi nedošlo, nakoľko on požadoval miesto plnenia kúpnej ceny notársku úschovu, z ktorej mala byť vyplatená pôžička 50.000,- Eur, resp. ,,úpis“ na 90.000,- Eur. 2.5.1. Uvádzané sumy úveru od J. nijako nekorešpondujú dohodnutej kúpnej cene. Kúpna cena bola 265.550,- Eur bola deklarovaná v prvej zmluve z dôvodu, že toľko v skutočnosti dlhoval žalobcovi. Potom svoj dlh vyrovnal tým, že si z pohľadávky ,,Mokoša“ ponechal 30 000,- Eur a v hotovosti mu vyplatil 235.550,- Eur, ktoré prevzal žalobca a poskytol ich F.. Toto sa neobjasňovalo, hoci bez toho nebolo vôbec možné riadne ani pojednávanie začať a nie ešte skončiť. Nemožno ignorovať, že toto korešponduje kúpnej cene a nie sumy 71.550,- Eur a 194.000,- Eur. 2.6. Žalobca požadoval pripojenie katastrálneho spisu na preskúmanie dokladov v ňom sústredených a za účelom rozšírenia žaloby o ďalšie subjekty na strane žalovaných, čo je možné iba z listín a histórie. Intervenientka na strane žalobcu požadoval možnosť nahliadnutia do spisu, čo jej súd prvej inštancie odoprel. Z dôvodu odopretia návrhov nebolo možné riadne podať kompletnú žalobu spôsobilú na posúdenie kvalifikácie inštitútu vydržania, pričom ide o podstatný zásah do práva ,,účastníka“, ak sa mu takto znemožňuje prístup k súdu. 2.7. Podotkli, že Zmluva o hypotekárnom úvere vznikla 1. októbra 2009 a kúpna zmluva s M V N, s.r.o. vznikla 27. augusta 2009, a preto nebola určená a ani plánovaná na úhradu kúpnej ceny tejto zmluvy. V kúpnej zmluve nie je účet predávajúceho, hoci ho musel mať. Kúpna cena v jednej časti korešponduje s výškou úveru, ale úver nie je určený na kúpnu cenu zaplatením na účet predávajúceho, ale na účet kupujúceho, pričom v podmienkach úveru je aj zahrnutý „štátny príspevok priznaný na časť hypotekárneho úveru vo výške 82 984,80 Eur“. Toto si ,,zasluhuje vysvetlenie“ od manželov F., čo súd prvej inštancie neumožnil žalobcovi realizovať. Taktiež žalobca potrebuje vysvetlenie, komu patrí účet XXXXXXXXXX/XXXX a či išlo o podnikateľský účet spoločnosti M V N, s.r.o. 2.8. Prejav vôle bol formálny navonok, ale nebol materiálne naplnený. Pri zmene evidencie zo žalobcu na M V N, s.r.o. nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny a nedošlo ani k odovzdaniu a prevzatiu plnenia, čo je základným znakom a podmienkou platnosti kúpnej zmluvy. Právny úkon prevodu zo žalobcu na M V N, s.r.o. bol s plnou informovanosťou, vedomím a súhlasom J. F. a I. F., bol zrozumiteľný a určitý, ale nespĺňal podmienku vážnosti, lebo išlo iba ,,o dočasný prevod“, čo zákon neumožňuje, pričom nebol ani vykonaný slobodne, pretože išlo o tiesnivú existenčnú situáciu na strane žalobcu. Ak by nedošlo k zmene v evidencii, tak v prípade iného rozhodnutia OČTK v oblasti nevyplatenia miezd a aj iné by došlo k uplatneniu osobnej zodpovednosti voči žalobcovi, ktorý by za daného právneho stavu prišiel o celý majetok a aj o strechu na hlavou s celou rodinou. Účelom zmeny evidencie nebol prevod vlastníctva, ale zamedzenie uplatnenia práv veriteľov na majetok žalobcu. Tento úkon bol v rozpore so zákonom a nebol ani v súlade s dobrými mravmi. V posudzovanej veci nejde o relatívnu neplatnosť, ale o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. 2.9. K darovacej zmluve došlo potom, keď žalobca požadoval zloženie kúpnej ceny do notárskej úschovy v zmysle zmluvy a z tejto úschovy potom navrhoval vyplatiť dlh, ktorý si jeho sestra uplatňovala voči nemu na základe jeho dlžobného úpisu. Žalobca písomne upozornil aj žalovanú a aj jej právnych predchodcov, aby sa ,,neopovážili“ pristúpiť k prevodu predajom, lebo kupujúceho bude informovať o zlom úmysle, aby stratil ochranu dobromyseľného nadobúdateľa.

2.10. Žalobca disponoval vnútornou výhradou. Aj ,,právni nástupníci“ deklarovali dohodnutú ochotu zvrátenia evidencie vlastníctva v prospech žalobcu. Toto dodržal iba M V N, s.r.o., ktorý podľa ,,scenára“ okamžite previedol nehnuteľnosti na rodinu. 2.11. Uviedol, že tvrdená tieseň je nesporná, lebo ju žalovaná nenamietala a ani ju nevedela namietať, pretože v tom čase bola ,,mimo prípadu“. O tvrdenej tiesni vedeli iba právni predchodcovia žalovanej. Trestné stíhanie prebiehalo dlhodobo do roku 2021. Ak by bolo namietané žalovanou, tak by žalobca odporučil súdu prvej inštancie vyžiadať trestné spisy ORPZ Zvolen. 2.12. ,,Právni predchodcovia“ nemali reálny dôvod za nehnuteľnosti platiť. Táto bola vyplatená žalobcom už predtým a aj to len fiktívne, lebo nešlo o predaj, ale o prevod. Žalobca od roku 2009 do podania žaloby nemal ani jednu informáciu alebo zmienku o tom, že by F. za nehnuteľnosti platili hypotekárnym úverom a že by úver v banke brali na zaplatenie kúpnej ceny. Od roku 2009 do začatia konania žalobca nebol svojou sestrou informovaný o zaplatení kúpnej ceny a už vôbec nie hypotékou. Nehnuteľnosti v L. K. sú cenovo v rovnakej hodnote a podľa informácií, ktoré žalobca od svojej sestry J. F. mal a má, tak práve na tieto nehnuteľnosti si vzali hypotekárny úver. Keby si J. F. bola istá perfektnosťou kúpneho vzťahu, tak by nebola požadovala pred pripravovanou kúpnou zmluvou v roku 2021 vyhlásenie žalobcu, a to písomne, že uznáva vlastníctvo F. k nehnuteľnostiam. 2.13. Mali za to, že súd prvej inštancie bol povinný akceptovať návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania. Žalobca nemá povinnosť ,,dovliecť“ a ani predvolávať svedkov. Najprv však mali byť poňaté do žaloby v jej rozšírenom podaní ako ,,účastníci konania“, v čom žalobcovi súd prvej inštancie bránil, a to bez náležitého vysvetlenia. Už v podaní z 24. augusta 2023 žalobca avizoval potrebu rozšírenia žaloby pre účely vydržania. Od roku 2009 do roku 2022 boli nehnuteľnosti v nerušenej držbe žalobcu a jeho potomkov a pre potvrdenie nerušenej a dobromyseľnej držby bolo opodstatnené konať aj voči ostatným osobám. Počas držby evidenční vlastníci presviedčali žalobcu o tom, že iba on je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to akceptujú. Jediný uznávaný akt nadobudnutia je potom iba kúpna zmluva z roku 1996, na základe manželia C. nadobudli nehnuteľnosti. Ostatné akty sú predstierané a neplatné. 2.14. Poukázali na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. , z ktorého vyplýva: „neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a hľadí sa naň ako by nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani v prípade že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností“. 2.15. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,odvolací súd“ alebo ,,krajský sú“) zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a určil, že žalobca je výlučným vlastníkom (podiel 1/1) nehnuteľností, eventuálne zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu a intervenientky na strane žalobcu poukázala na to, že predmetná právna vec je až v poradí štvrtou žalobou o určenie vlastníckeho práva zo strany žalobcu, čo vykazuje znaky účelovosti a špekulatívneho konania žalobcu. 3.1. Uviedla, že žalobca v roku 2009 z vlastnej vôle previedol svoj nehnuteľný majetok na spoločnosť M V N, s.r.o., žalobou až z roku 2023 napáda zmluvné prevody vlastníckeho práva k predmetu sporu z roku 2009. Žalobca a intervenientka na strane žalobcu dňa 29. decembra 2021 z vlastnej vôle podpísali vyhlásenia, ktorými bez akýchkoľvek výhrad a bez preukázania akéhokoľvek nátlaku uznali jej vlastnícke právo. 3.2. V súvislosti s porušením práva intervenientky na strane žalobcu konštatovala, že žalobca a intervenientka na strane žalobcu sú v konaní zastúpení tým istým právnym zástupcom, ktorému súd prvej inštancie doručoval všetky písomnosti vrátane predvolania na pojednávanie a taktiež aj rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na veta prvá . Intervenientka na strane žalobcu sa z dôvodov jej neznámych nezúčastnila na súdnom pojednávaní, a teda vlastným rozhodnutím sa vzdala účasti na ústnom prejednaní predmetnej právnej veci. 3.2.1. Pokiaľ intervenientka na strane žalobcu namietala, že jej bolo odopreté nahliadnutie do súdneho spisu (neuviedla však, kedy sa tak malo stať), uviedla, že jej ani jej právnemu zástupcovi nič nebránilo nahliadať do listinnej formy súdneho spisu s poukazom na oznámenie o vstupe do súdneho konania, ako aj do elektronickej formy súdneho spisu. Právny zástupca žalobcu a intervenientky na strane žalobcu právo nahliadnuť do elektronickej formy súdneho spisu nevyužil. 3.2.2. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu a intervenientky na strane žalobcu ohľadne nesprávneho postupu súdu prvej inštancie, ktorý mal o vstupe intervenientky na strane žalobcu osobitným spôsobom rozhodovať, poukázala na to, že o vstupe intervenienta do konania súd osobitným spôsobom nerozhoduje a v zmysle len vstup intervenienta oznámi stranám sporu, čo

súd prvej inštancie učinil. Na oznámenie o vstupe intervenientky na strane žalobcu ona reagovala, keď oznámila, že vstup intervenientky na strane žalobcu berie na vedomie. O prípustnosti interveniencie rozhoduje súd iba na návrh ( ), pričom ona vstup intervenientky na strane žalobcu nenamietala. 3.2.3. V zmysle týchto skutočností vyznieva námietka porušenia procesných práv intervenientky na strane žalobcu špekulatívne a účelovo. 3.3. Žalobca a intervenientka na strane žalobcu v odvolaní namietali nevykonanie navrhovaného dôkazu – katastrálneho spisu Okresného úradu Zvolen, katastrálny odbor, a to vo vzťahu k predmetu sporu a jednotlivým zmluvným prevodom. 3.3.1. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní pred súdom prvej inštancie boli preukázané všetky zmluvné prevody vo vzťahu k predmetu sporu, a to (i) prevod zo žalobcu na spoločnosť M V N, s.r.o., (ii) prevod zo spoločnosti M V N, s.r.o. na rodičov žalovanej a (iii) prevod z rodičov žalovanej na žalovanú, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastník predmetu sporu, nebolo vykonanie tohto dôkazu vôbec potrebné. Žalobca vôbec neuvádzal, aká iná osoba okrem tohto na seba nadväzujúceho radu zmluvných prevodov vlastníckeho práva by mala byť predchádzajúcim vlastníkom predmetu sporu. 3.3.2. Žalobca navrhnutým dôkazom sledoval rozšírenie žaloby vo forme pripustenia predchádzajúcich vlastníkov predmetu sporu na stranu žalovanú (v tejto súvislosti si však zamieňa zmenu žaloby s návrhom na pripustenie pristúpenie ďalších subjektov do konania), avšak súd prvej inštancie správne uviedol, že nepotrebnosť tohto dôkazu vyplýva z toho, že je postačujúce, aby na strane žalovanej vystupoval iba aktuálny vlastník predmetu sporu, t. j. žalovaná. Žalobca teda týmto dôkazným návrhom iba sledoval procesnú (nie hmotnoprávnu) stránku veci, t .j. pripustenie ďalších žalovaných do konania, pričom ich v priamom rozpore s týmto návrhom žiadal v konaní vypočuť ako svedkov. 3.3.3. Návrh na pristúpenie ďalších subjektov na stranu žalovanej realizoval žalobca až podaním zo 16. februára 2024, a teda po podaní žaloby, vyjadrenia k žalobe, repliky a dupliky. Z hľadiska pristúpenia ďalších subjektov (spoločnosť M V N, s.r.o., ktorá bola vymazaná z obchodného registra a jej rodičov) do konania súd prvej inštancie správne zohľadnil aj zásadu hospodárnosti konania, nakoľko pristúpenie ďalších subjektov do konania (naviac nedisponujúcich pasívnou legitimáciou, pretože nie sú zapísané v katastri nehnuteľností ako vlastníci predmetu sporu) by nepochybne prispelo k predĺženiu súdneho sporu a nič nebránilo žalobcovi podať tento návrh skôr. Podotkla, že jednou z podmienok posudzovaných pri návrhu na pristúpenie ďalších subjektov do konania je aj otázka hospodárnosti konania (, Števček a kol., str. 267). 3.3.4. Z hľadiska pasívnej vecnej legitimácie však žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má smerovať iba voči osobe zapísanej v katastri nehnuteľností ako vlastník (viď uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. ), a to na rozdiel od žaloby o určenie neplatnosti zmluvy (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. ). Súd prvej inštancie naviac nevykonanie tohto dôkazného návrhu dostatočným a zrozumiteľným spôsobom odôvodnil (odsek 13.9 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). 3.3.5. Pokiaľ by žalobca dôkazným návrhom (predložením katastrálneho spisu) sledoval preukázanie zaplatenia kúpnej ceny v prípade jednotlivých zmluvných prevodov, ani z tohto pohľadu nebolo predloženie katastrálneho spisu potrebné. V prípade zmluvného prevodu zo žalobcu na spoločnosť M V N, s.r.o. bola kúpna cena zaplatená započítaním (tak to aj žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdil). V prípade zmluvného prevodu z M V N, s.r.o. na jej rodičov ona predložila viacero listinných dôkazov preukazujúcich zaplatenie kúpnej ceny. Napokon v prípade zmluvného prevodu z jej rodičov na ňu išlo o darovanie, a teda právny úkon bezodplatný. 3.3.6. Podotkla, že orgán katastra zaplatenie kúpnej ceny z hľadiska povoľovania vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vôbec neskúma, pretože podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy je určenie kúpnej ceny, avšak nie aj jej zaplatenie. 3.3.7. Nezaplatenie kúpnej ceny nie je dôvodom absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, pričom ide maximálne o dôvod na odstúpenie od platne uzavretej kúpnej zmluvy. 3.3.8. Žalobca až v podanom odvolaní začína akoby spochybňovať pravosť jednotlivých kúpnych zmlúv, pričom nie je známe, od čoho konkrétne odvíja pochybnosť o pravosti kúpnych zmlúv (či od obsahu, podpisu alebo inej skutočnosti). Zdôraznila, že ide o skutkové tvrdenie, ktoré malo tvoriť predmet procesnej obrany žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie, prednostne v žalobe alebo replike. Uvádzanie novej skutkovej okolnosti v odvolacom konaní je neprípustné, a preto na ňu odvolací súd nemá prihliadať. 3.4. Súd prvej inštancie podrobne a presvedčivým spôsobom odôvodnil nevykonanie jednotlivých svedeckých výpovedí (odsek 13.9 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). 3.4.1. Svedecká výpoveď je na mieste predovšetkým tam, kde nemožno ustáliť skutkový stav vykonaním listinných dôkazov. Takýto stav však v konaní pred súdom prvej inštancie nenastal, pretože jednotlivé

zmluvné prevody boli zdokladované predložením prevodných zmlúv a zaplatenie kúpnej ceny medzi spoločnosťou M V N, s.r.o. a jej rodičmi bolo zdokladované listinnými dôkazmi predložených ňou. Obsahom súdneho spisu príslušné kúpne zmluvy a aj doklady o zaplatení kúpnej ceny jej rodičmi spoločnosti M V N, s.r.o.. 3.4.2. Súd prvej inštancie správne konštatoval aj to, že žalobca prítomnosť žiadnych svedkov na pojednávaní (osobitne svojho priateľa B. K.) nezabezpečil v zmysle , pričom ani neuviedol, prečo navrhovaných svedkov na pojednávaní nemohol zabezpečiť a ani nepostupoval podľa . Vo vzťahu k vypočutiu jej rodičov sa naviac žalobca dostáva do vnútorného rozporu, keď na jednej strane tvrdil, že súd prvej inštancie mal pripustiť ich vstup do konania na strane žalovanej a na druhej strane tvrdil, že by mali byť vypočutí ako svedkovia. 3.5. Žalobca v odvolaní uviedol, že je potrebné skúmať nešpecifikované bankové prevody na nešpecifikovaných bankových účtoch spoločnosti M V N, s.r.o. a jej rodičov, pričom tak činí prvýkrát až v odvolaní, a teda oneskorene a naviac nekonkrétne. Okrem toho ona nevie, čo by všeobecne uvedené dôkazné návrhy mali preukázať, keď v konaní pred súdom prvej inštancie jasne preukázala, že jej rodičia financovali nadobudnutie predmetu sporu od spoločnosti M V N, s.r.o. aj z prostriedkov úveru a kúpna cena bola nimi preukázateľne zaplatená na účet spoločnosti M V N, s.r.o.. Súd prvej inštancie sa mechanizmom zaplatenia kúpnej ceny v odôvodnení rozsudku podrobne zaoberal (odseky 10.3 až 10.6 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). 3.6. Podotkla, že niekoľko dní po tom, ako spoločnosť M V N, s.r.o. prijala peňažné prostriedky od jej rodičov, nadobudla intervenientka na strane žalobcu byt na lukratívnej adrese - K. J. vo D. a podľa označenia zvončeku pri dverách v ňom doposiaľ býva a býva v ňom aj žalobca. 3.7. Žalobca (prvýkrát) až v odvolaní uviedol, že mal inkasovať od B. K. (presnejšie spoločnosti MVN, s.r.o.) v hotovosti sumu 235.550,- Eur, čo je ďalším dôkazom o platnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou MVN, s.r.o. a teda je zrejmé, že žalobca nepriamo zo zaplatenej kúpnej ceny jej rodičmi spoločnosti M V N, s.r.o. zabezpečil sebe, resp. svojej dcére (intervenientke na strane žalobcu) bývanie na lukratívnej adrese v meste Zvolen. 3.8. Taktiež žalobca (prvýkrát) až v odvolaní uvádza, že peňažné prostriedky, ktoré mal inkasovať od spoločnosti M V N, s.r.o. ako platbu kúpnej ceny z kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním a spoločnosťou M V N, s.r.o., poskytol jej rodičom (v hotovosti formou pokladničného bloku). Ona toto nové skutkové tvrdenie kategoricky popiera a odmieta. Ohliadnuc od toho, ak žalobca v odvolaní tvrdil, že poskytol nejaké peňažné plnenie jej rodičom, mal a mohol to preukázať pred súdom prvej inštancie a nie v odvolacom konaní. 3.9. Ona preukázala, že medzi jej rodičmi a Volksbank bola uzavretá dokumentácia o poskytnutí hypotekárneho úveru vrátane záložnej zmluvy, pričom nehnuteľnosti, ktoré nadobudli jej rodičia, boli zaťažené záložným právom v prospech banky a jej rodičia museli splácať banke splátky úveru. Skutočnosť, že banka poskytla úver jej rodičom na bankou zriadený úverový účet, nie je ničím právne nedovoleným. Napokon z listinných dôkazov ňou predložených je zrejmé, že jej rodičia úverom získané finančné prostriedky poukázali na bankový účet spoločnosti M V N, s.r.o. uvedený minimálne v dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve. V posudzovanej veci išlo o spôsob poskytnutia úveru, ktorý bol v zmluve o úvere dohodnutý. 3.9.1. Ani skutočnosť, že zmluva o hypotekárnom úvere medzi jej rodičmi a bankou bola uzavretá neskôr ako kúpna zmluva medzi jej rodičmi a spoločnosťou M V N, s.r.o., nie je ničím zakázaným. Logickým zdôvodnením tejto skutočnosti je, že kupujúci získali externé prostriedky na úhradu kúpnej ceny v čase po uzavretí kúpnej zmluvy, čo nie je rovnako ničím zakázaným. 3.9.2. Skutočnosť, či banka poskytovala jej rodičom svoje úverové prostriedky alebo čerpala ich zo štátneho príspevku, je pre predmet súdneho sporu irelevantná. Naviac, tvrdenie žalobcu o existencii štátneho príspevku je novým skutkovým tvrdením, nevzneseným v konaní pred súdom prvej inštancie, prvýkrát použitým až v odvolaní, a teda neprípustným pre oneskorenie. Dôležitá skutočnosť je, že rodičom žalovanej poskytla banka hypotekárny úver a tí z neho zaplatili spoločnosti M V N, s.r.o. väčšiu časť kúpnej ceny za nadobudnutie predmetu sporu. 3.9.3. Skúmať, či bankový účet uvedený v dodatku č. 1 a dodatku č. 2 ku kúpnej zmluve uzavretej medzi spoločnosťou M V N, s.r.o. a jej rodičmi patrí predávajúcemu (t. j. spoločnosti M V N, s.r.o.), je irelevantné. Dôležité je, či jej rodičia zaplatili kúpnu cenu na ten účet, ktorý je v dodatkoch ku kúpnej zmluve uvedený ako účet predávajúceho, a nie to, či tento účet skutočne patrí predávajúcemu. To, že tento účet však skutočne patrí spoločnosti M V N, s.r.o., potvrdil napokon aj sám žalobca tým, že uviedol, že mu spoločnosť M V N, s.r.o. (JUDr. Nosko) zaplatila podstatnú časť kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou M V N, s.r.o..

3.9.4. Z listinných dôkazov ňou predložených v konaní pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že hypotekárny úver bol účelovo viazaný na financovania nadobudnutia predmetu sporu jej rodičmi, a teda žiadnych iných nehnuteľností (ani žalobcom nešpecifikovaných akýchsi nehnuteľností v L. K., o ktorých naviac tvrdí, že ich nadobúdala ona a nie jej rodičia). Pokiaľ žalobca tvrdí niečo iné, nepredložil na preukázanie svojho tvrdenia žiaden dôkaz. 3.9.5. Zaplatenie kúpnej ceny začal žalobca spochybňovať až na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, aj keď o ňom mal vedomosti minimálne z jej vyjadrení z 21. mája 2024 (na ktoré nereagoval) a jej dupliky. 3.9.6. Žalobca tiež oneskorene uvádza existenciu akéhosi pokladničného bloku, no ak mal o ňom vedomosť, mohol ho predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie. 3.10. Pokiaľ žalobca a intervenientka na strane žalobcu uvádzali ako odvolací dôvod aj ustanovenie , avšak neuviedli žiadne konkrétne prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. 3.11. Mala za to, že súd prvej inštancie správne skutkovo uzavrel vec konštatujúc, že žalobca sa bez preukázania akejkoľvek tiesne (tieseň naviac nie je dôvodom neplatnosti zmluvy, ako správne uviedol súd prvej inštancie) dobrovoľne rozhodol previesť svoj nehnuteľný majetok na spoločnosť M V N, s.r.o., k čomu žalobca aktuálne v odvolaní uviedol, že dokonca obdržal z tejto zmluvy aj podstatnú časť kúpnej ceny od spoločnosti M V N, s.r.o.. Platnosť tejto kúpnej zmluvy možno dovodiť aj z toho, že práve žalobca mal záujem na ochrane svojho majetku, a teda jasne sledoval zámer ho previesť na inú osobu, aby unikol spod dosahu veriteľov (sám žalobca v odvolaní naviac udáva nové skutkové tvrdenie o trestnom stíhaní vedenom Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Zvolen, ktoré trvalo až do roku 2021). 3.11.1. Nebola preukázaná žiadna skutočnosť, v dôsledku ktorej by bolo možné dovodiť neplatnosť prvého prevodu – zo žalobcu na M V N, s.r.o.. 3.11.2. Ak žalobca uvádzal, že mal konať tak, aby prvý prevod predmetu sporu (žalobca – M V N, s.r.o.) nebol platným a napokon aj v odvolaní uviedol, že tento úkon bol v rozpore so zákonom a nebol ani v súlade s dobrými mravmi, súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalobu žalobcu zamietol aj s poukazom na nepoctivé konanie žalobcu a zásadu, že nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania. 3.12. Ďalej nebolo akokoľvek preukázané, že by jej rodičia vedeli o uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou M V N, s.r.o. v čase jej uzavretia. Jej rodičia sa dozvedeli o záležitosti až od samotného žalobcu, ktorý sa na nich obrátil so žiadosťou o pomoc v rodine, aby „neprišiel o strechu nad hlavou“ a aby bol vykúpený nehnuteľný majetok a ostal „v rodine“. 3.12.1. Jej rodičia v snahe pomôcť žalobcovi reálne uzavreli so spoločnosťou M V N, s.r.o. kúpnu zmluvu, uhradili kúpnu cenu a zadlžili sa hypotekárnym úverom. Vždy sa považovali za plnohodnotných vlastníkov a dohoda so žalobcom spočívala v tom, že bude môcť nehnuteľnosti užívať (užívanie však nie je vlastníctvom) a keď „sa postaví na nohy“, bude si môcť odkúpiť nehnuteľnosti späť. Odkúpiť, nie bezodplatne nadobudnúť. Ak jej rodičia použili niekedy slovné spojenie „Tvoj dom“, nemysleli tým rozhodne, že nejde o ich vlastníctvo, ale že ide o dom, ktorý bol pôvodne žalobcov a že sú pripravení žalobcovi ho odpredať späť. Odpredať, nie bezodplatne previesť, keďže jej rodičia sa zadlžili hypotekárnym úverom a ho splácali. 3.13. Súd prvej inštancie správne uzavrel a judikatórne podoprel, že žalobca nepreukázal žiaden dôvod na nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu sporu vydržaním (ohliadnuc od toho, že žalobca výslovne uviedol až na súdnom pojednávaní, že by mu malo svedčať vlastníctvo predmetu sporu titulom vydržania; do nariadenia súdneho pojednávania totiž tvrdil, že všetky prevody nehnuteľností počnúc rokom 2009 až po darovanie nehnuteľností jej rodičmi v prospech nej sú absolútne neplatné, pričom absolútna neplatnosť prevodných zmlúv vylučuje argumentáciu o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním). 3.13.1. Žalobcovi totiž neprináleží skutočnosť, ktorá by založila titul na domnievanie sa, že je vlastníkom nehnuteľností. Týmto titulom rozhodne nemôže byť titul z roku 1996 (kedy žalobca nadobudol vlastníctvo k predmetu sporu), ako to mylne uvádza žalobca. 3.13.2. Kúpnou zmluvou z roku 2009 sa žalobca dobrovoľne rozhodol previesť nehnuteľný majetok na tretiu osobu (spoločnosť M V N, s.r.o.) a rozhodol pozbaviť sa tak vlastníctva nehnuteľností v prospech tretej osoby. Následné užívanie nehnuteľností nie je dôvodom nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom vydržaním, pretože samotné užívanie nehnuteľností a ani znášanie nákladov na užívanie nehnuteľností nie je pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním dostačujúce, ako to správne uviedol v rozsudku súd prvej inštancie. 3.13.3. Dodala, že počas trvania jej vlastníctva stále platí daň z nehnuteľností za predmet sporu a aj jeho poistenie.

3.14. Pre posúdenie predmetu sporu je potrebné striktne oddeliť vlastníctvo nehnuteľností a pôžičky, ktoré či už žalobca alebo intervenientka na strane žalobcu jej alebo jej rodine dlžia. 3.15. Naopak, ak by kúpna zmluva uzavretá v roku 2009 medzi žalobcom a spoločnosťou M V N, s.r.o. bola hypoteticky absolútne neplatná, jej rodičom by svedčal titul nadobudnutia nehnuteľností, keďže uhradili aj kúpnu cenu predávajúcemu, pričom žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by kedykoľvek v období od roku 2009 do roku 2021 spochybnil vlastnícke právo jej rodičov, a teda by mohli nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním práve oni. 3.16. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi a intervenientke na strane žalovaného.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v medziach daných a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a v závislých výrokoch o trovách konania (II. a III. výrok) podľa rdil a odvolanie žalobcu a intervenientky na strane žalobcu proti IV. výroku rozsudku súdu prvej inštancie odmietol podľa , pretože smeruje proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

5. Podľa lací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

7. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu prvej inštancie je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení . Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu a intervenientky na strane žalobcu v odvolaní.

8. V súvislosti s odvolacími argumentami žalobcu a intervenientky na strane žalobcu odvolací súd poukazuje na to, že podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; jeho integrálnou súčasťou je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. 8.1. Z práva na spravodlivý proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov [viď rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) sp. zn. , , , ). 8.2. Porušením práva na spravodlivý proces teda treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. 8.3. Z práva na spravodlivý proces vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci ().

9. Pokiaľ žalobca a intervenientka na strane žalobcu namietali, že súd prvej inštancie nerozhodol na základe návrhu C. H. I. o jej vstupe v pozícii intervenientky na strane žalobcu, odvolací súd konštatuje, že k vstupu intervenienta do konania dochádza už samotným doručením písomného podania intervenienta, že vstupuje do konania, ak toto podanie obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, pričom vstup intervenienta do konania oznámi súd stranám ( ). 9.1. O samotnom vstupe intervenienta súd nerozhoduje. Súd o prípustnosti vstupu intervenienta rozhoduje len na návrh na vyslovenie neprípustnosti vstupu intervenienta do konania ( ). Rozhodnutie o prípustnosti intervencie je teda viazané na procesnú aktivitu sporových strán, ktoré v návrhu musia uviesť skutočnosti a prípadne označiť dôkazy, ktoré intervenciu vylučujú (napr. tvrdenia a dôkazy o neexistencii hmotnoprávneho vzťahu medzi intervenientom a stranou sporu a pod.). 9.2. V posudzovanej veci žiadna zo strán nepodala návrh na vyslovenie neprípustnosti vstupu intervenientky na strane žalobcu do konania, preto neboli splnené zákonné predpoklady pre postup súdu prvej inštancie podľa .

10. Pokiaľ intervenientka na strane žalobcu namietala, že je nebol doručený rozsudok súdu prvej inštancie, preto nemohla proti nemu podať odvolanie, preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie bol doručený právnemu zástupcovi intervenientky na strane žalobcu dňa 25. septembra 2024 (č. l. 349 spisu), ktorému intervenientka na strane žalobcu udelila splnomocnenie na zastupovanie v konaní (viď č. l. 253 spisu), a to v súlade s veta prvá , z ktorého vyplýva: ,,Ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.“ 10.1. Z obsahu odvolania vyplýva, že intervenientka na strane žalobcu podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, a to i s poukazom na úvodnú časť odvolania, v ktorom je výslovne uvedené: ,,Odvolanie Žalobcu a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, -337 z 26.07.2024“, pričom v odvolaní namietala konkrétne procesné úkony súdu prvej inštancie vo vzťahu výlučne k nej (napr. nedoručenie rozsudku súdu prvej inštancie intervenientke na strane žalobcu, nerozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadne prípustnosti vstupu do konania intervenientky na strane žalobcu, porušenie práva intervenientky na strane žalobcu na nahliadnutie do súdneho spisu). Odvolanie žalobcu a intervenientky na strane žalobcu bolo podpísané právnym zástupcom žalobcu a intervenientky na strane žalobcu, a to elektronickým podpisom.

11. V súvislosti s odvolacími námietkami intervenientky na strane žalobcu ohľadne nemožnosti nahliadnutia do súdneho spisu, odvolací súd konštatuje, že ide o všeobecný argument, keďže intervenientka na strane žalobcu neuviedla, deň ani hodinu, kedy prejavila osobne záujem o nahliadnutie do súdneho spisu vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. a zo strany zamestnancov súdu jej nebolo umožnené nahliadnuť do súdneho spisu. 11.1. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v súdnom spise sa nenachádza žiaden údaj o tom, že intervenientka na strane žalobcu prejavila osobne záujem o nahliadnutie do súdneho spisu, pričom sa nenachádza žiadne podanie intervenientky na strane žalobcu, v ktorom by namietala postup súdu prvej inštancie ohľadne neumožnenia nahliadnutia do súdneho spisu.

12. Ak žalobca a intervenientka na strane žalobcu v odvolaní poukázali na to, že k zaplateniu kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy z 13. marca 2009 nedošlo, keďže v nej formulované vyhlásenia vylučujú zaplatenie kúpnej ceny, a preto zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, odvolací súd uvádza, že kúpna zmluva (emptio venditio) medzi žalobcom a M V N, s. r. o. bola uzavretá podľa , pričom podstatnými náležitosťami (essenciale negotii) kúpnej zmluvy sú dohoda o predmete kúpy a cene kúpy. 12.1. Odvolací súd podotýka, že podstatné zložky právneho úkonu (essenciale negotii) sú také zložky, bez ktorých právny úkon nemôže vzniknúť a nemôže byť platný. Chýbajúce podstatné zložky právneho úkonu nie je možné nahradiť, právny úkon je neplatný, a tým nenastanú ani následky, ktoré zákon spája s platným úkonom. 12.1.1. Z obsahu kúpnej zmluvy z 13. marca 2009 vyplýva, že kúpna zmluvy má podstatné náležitosti, a to predmet kúpy: t. j. špecifikáciu nehnuteľností (čl. I. kúpnej zmluvy) a kúpnu cenu vo výške 265.550,- Eur (čl. III. kúpnej zmluvy). 12.2. Právny úkon obsahuje spravidla tzv. pravidelné zložky (naturália negotii), ktoré sa v právnych úkonoch pravidelne vyskytujú, ako napr. ustanovenia o mieste, čase a spôsobe splnenia záväzku. Ak

v právnom úkone chýbajú pravidelné zložky, právny úkon nie je v dôsledku absencie pravidelných zložiek neplatný. 12.2.1. Pokiaľ zmluvné strany si v kúpnej zmluve dohodli, že dochádza k započítaniu pohľadávok (viď čl. IV. kúpnej zmluvy), odvolací súd konštatuje, že ide o dojednanie ohľadne spôsobe splnenia dlhu v súlade s , podľa ktorého: ,,Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.“ 12.2.2. Z čl. IV. bodu 2. kúpnej zmluvy vyplýva, že došlo k splneniu dlhu (solúcii) započítaním splatných peňažných pohľadávok medzi M V N, s. r. o. a žalobcom (pohľadávky žalobcu voči M V N, s. r. o. - kúpnej ceny vo výške 265.550,- Eur a pohľadávky M V N, s. r. o. voči žalobcovi vo výške 265,551,35 Eur z postúpenej pohľadávky zo zmenky), preto odvolací argument žalobcu ,,o započítaní nezapočítaľného“ nie je dôvodný.

13. V súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd poukazuje na to, že určitým druhom neslobodne prejavenej vôle je aj právny úkon urobený v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. V takomto prípade priznáva podľa iba právo na odstúpenie od zmluvy, pričom tieseň a kumulatívne nápadne nevýhodné podmienky nespôsobujú absolútnu neplatnosť právneho úkonu. 13.1. Z tvrdení žalobcu ani z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy z 13. marca 2009, preto argumenty žalobcu o uzavretí kúpnej zmluvy z jeho strany v tiesni (pod vplyvom trestného konania voči nemu) sú právne irelevantné. 13.2. Pokiaľ žalobca uviedol, že mal vnútornú výhradu k uzavretiu kúpnej zmluvy, odvolací konštatuje, že súd prvej inštancie správne poukázal na to, že v prípade vnútornej výhrady ten, kto právny úkon urobil, ho urobiť chcel, ale nechcel spôsobiť jeho následky alebo aspoň niektoré z nich. Na vnútornú výhradu sa preto pri posudzovaní platnosti právneho úkonu neprihliada. Takýto právny úkon je platný, akoby vnútorná výhrada neexistovala.

14. Ak žalobca poukázal na to, že mal záujem o spätný prevod nehnuteľností po skončení trestného konania, odvolací súd konštatuje, že už z tejto skutočnosti vyplýva, že jeho vôľou bolo previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam počas trvania trestného konania voči nemu na M V N, s.r.o.. Nič nebránilo účastníkom zmluvy uzavrieť ďalšiu inominátnu zmluvu (napr. zmluvu o budúcej zmluve), v ktorej by si dohodli eventuálne podmienky budúceho prevodu nehnuteľností v prípade, ak to bolo skutočne vôľou oboch zmluvných strán.

15. Keďže medzi žalobcom (predávajúcim) a M V N, s.r.o. (kupujúcim) došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy dňa 13. marca 2009, M V N, s.r.o. bol v zmysle oprávnený s nehnuteľnosťami nakladať (ius disponendi), a teda následne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na rodičov žalovanej (A. J. F. a C. I. F.) kúpnou zmluvou zo dňa 27. augusta 2009, ktorí následne darovali nehnuteľnosti žalovanej. 15.1. Pokiaľ žalobca spochybňoval zaplatenie kúpnej ceny rodičmi žalovanej predávajúcemu M V N, s.r.o., odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania vyplynulo zaplatenie kúpnej ceny rodičmi žalovanej predávajúcemu (viď zmluva o hypotekárnom úvere č. 94307 z 1. októbra 2009 - č. l. 37 a nasl. spisu; výpis z účtu A. J. F. z 5. októbra 2009 - č. l. 278 spisu, Oznámenie o debetovaní účtu zo 14. októbra 2009 – č. l. 282 spisu), pričom súd prvej inštancie správne poukázal na to, že i eventuálne nezaplatenie kúpnej ceny nie je dôvodom neplatnosti zmluvy, ale podľa je len dôvodom pre odstúpenie od kúpnej zmluvy zo strany predávajúceho, ak to bolo účastníkmi kúpnej zmluvy dohodnuté (viď rozsudok najvyššieho súdu z 30. novembra 2022 sp. zn. ), prípadne dôvodom pre vymáhanie nároku z kúpnej zmluvy. Nezaplatenie kúpnej ceny teda nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy. 15.2. V posudzovanej veci žalobca ani len netvrdil, že zo strany M V N, s. r. o. došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, resp. k vymáhaniu nároku z kúpnej zmluvy. Podstatným je, že eventuálne nezaplatenie kúpnej ceny nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy, ako sa mylne domnieva žalobca.

16. V súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov zo strany prvoinštančného súdu je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Na základe toho odvolací súd v odvolacom konaní skúma (okrem splnenia procesných podmienok odvolacieho konania), či súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie a či skutkové zistenia, ku ktorým po takomto dokazovaní

dospel, majú v prevedenom dokazovaní oporu. Ak zistí, že nebolo prevedené náležité dokazovanie (kde možno zaradiť i nevykonanie stranou sporu navrhovaného relevantného dôkazu), alebo ak zistí, že prvoinštančným súdom konštatovaný skutkový stav nemá oporu v prevedenom dokazovaní (nevyplýva z prevedených dôkazov), prípadne ak má za to, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám ( ) 16.1. V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie, z neho získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií ( ) a na základe toho ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany prvoinštančného súdu nezistil žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými procesnými pravidlami, a preto nepovažoval za potrebné ním prevedené dokazovanie opakovať, alebo doplniť.

17. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s ustanovením , z ktorého vyplýva, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, pričom ex lege súd prvej inštancie bol tým subjektom, ktorý určil, čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti bude považovať za preukázané a ktoré dôkazy vykoná s tým, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku podrobne vysvetlil, z akých dôvodov nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. 17.1. Súd prvej inštancie správne poukázal i na to, že žalobca nezabezpečil prítomnosť ním navrhnutých svedkov na pojednávaní, hoci podľa trana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní; o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu. Ak nemožno postupovať podľa odseku 1, požiada strana súd o predvolanie svedka. V návrhu na výsluch svedka sa uvedie meno, priezvisko, prípadne dátum narodenia svedka, adresa, z ktorej možno svedka predvolať, a označenie skutočností, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané. Ak nie je adresa svedka strane známa, súd svedka predvolá z adresy evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky. 17.1.1. Zároveň žalobca nepožiadal súd prvej inštancie o predvolanie svedkov, v ktorom by uviedol i označenie konkrétnych skutočností, ktoré mali byť výsluchom svedkov preukázané. 17.2. Odvolací súd poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu z 8. júna 2017 sp. zn. , z ktorého vyplýva: ... (,,)Pokiaľ dovolateľ súdom vytýka niektoré nedostatky v procese obstarávania skutkových podkladov pre rozhodnutie, prípadne nesprávnosť hodnotenia výsledkov dokazovania, dovolací súd pripomína, že ani podľa predchádzajúcej právnej úpravy nebolo dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (a zakladajúcim prípustnosť dovolania) nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (R 37/1993, R 125/1999, R 42/1993 a , , , , , , , ). Nová právna úprava na samej podstate uvedeného nič nezmenila.(“)... 17.3. Pokiaľ žalobca navrhol pripojiť katastrálny spis za účelom preukázania zaplatenia kúpnej ceny rodičmi žalovanej M V N, s.r.o., odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď nepripojil spis Okresného úradu Zvolen, odbor katastrálny týkajúci sa kúpnej zmluvy uzavretej medzi M V N, s.r.o. a rodičmi žalovanej z 27. augusta 2009, keďže obsahom súdneho spisu je predmetná kúpna zmluva (č. l. 49-50 spisu) vrátane dodatkov ku kúpnej zmluve z 27. augusta 2009 (č. l. 50-51 spisu), i listinné dôkazy ohľadne spôsobu zaplatenia kúpnej ceny rodičmi žalovanej, pričom účel úveru – poskytnutie úveru vo výške 194.000,- Eur na kúpu nehnuteľností (LV č. XXXX) vyplýva jednoznačne zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXX z 1. októbra 2009 (č. l. 37 a nasl. spisu).

18. Ako už bolo uvedené, v posudzovanej veci žalobca na kupujúceho M V N, s.r.o. previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam platným právnym úkonom (kúpnou zmluvou) a zároveň platnými prevodmi došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovanou. 18.1. Skutočnosť, že zo strany rodičov žalovanej a žalovanej bolo žalobcovi umožnené bývať v nehnuteľnostiach z dôvodu pomoci žalobcovi ako rodinnému príslušníkovi, táto skutočnosť nespôsobuje, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcom vydržaním podľa . 18.2. ,,Právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“ (rozsudok najvyššieho súdu z 13. mája 2024 sp. zn. , publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 15/2024)

18.3. Odvolací súd (zhodne s názorom súdu prvej inštancie) konštatuje, že v posudzovanej veci žalobca neosvedčil relevantnými dôkazmi existenciu titulu, ani len domnelého, na základe ktorého mal byť vlastníkom nehnuteľností a od ktorého by mohol odvodzovať svoju oprávnenú držbu ako jednu zo základných podmienok vydržania, ktorá musí byť naplnená. Naopak z dokazovania vyplynul záver, že nehnuteľnosti žalobca v roku 2009 platne previedol na tretiu osobu. Samotné užívanie nehnuteľností na základe umožnenia vlastníka nehnuteľností (rodičov žalovanej, resp. žalovanej) nemôže viesť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním.

19. Pokiaľ žalobca v odvolaní uviedol, že mal inkasovať od B. I. K. (presnejšie spoločnosti M V N, s.r.o.) v hotovosti sumu 235.550,- Eur, ktorú následne poskytol rodičom žalovanej, pričom v podmienkach úveru bol aj zahrnutý „štátny príspevok priznaný na časť hypotekárneho úveru vo výške 82 984,80 Eur“ a toto si ,,zasluhuje vysvetlenie“ od manželov Balkovcov, čo súd prvej inštancie neumožnil žalobcovi realizovať, odvolací súd uvádza, že ide o nové skutočnosti použité v odvolacom konaní, ktoré žalobca (i intervenientka na strane žalobcu) objektívne mohli uplatniť v konaní pred prvoinštančným súdom, preto nespĺňajú procesné podmienky uvedené v ustanovení na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom, preto na ne odvolací súd nemohol ex lege prihliadať.

20. Ďalej odvolací súd konštatuje, že odvolacie argumenty žalobcu a intervenientky na strane žalobcu ohľadne pôžičiek medzi matkou žalovanej a intervenientkou na strane žalobcu sú právne irelevantné a nemajú súvis s predmetom sporu.

21. Odvolací súd konštatuje, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcu na pristúpenie ďalších subjektov do konania na strane žalovanej (IV. výrok) sa považuje za uznesenie, pričom proti uzneseniu súdu prvej inštancie je podľa odvolanie prípustné iba vtedy, ak to zákon pripúšťa. 21.1. Na uvedené pravidlo nadväzuje úprava obsiahnutá v až p) , v ktorej je taxatívne vymedzený okruh prvoinštančných uznesení, proti ktorým je prípustné odvolanie.

22. Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

22.1. Podľa odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa a e cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia. p) postúpení právomoci do cudziny.

22.2. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

23. Keďže žalobca i intervenientka na strane žalobcu podali odvolanie i proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie (IV. výrok), proti ktorému nie je prípustné odvolanie, odvolací súd odvolanie žalobcu i intervenientky na strane žalobcu proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie (IV. výrok) v súlade s odmietol.

24. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie správne poukázal na to, že žalovaná je v katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastníčka nehnuteľností, preto žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musí smerovať jedine voči tomu, kto je ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností.

25. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku (I. výrok) podľa ustanovenia rdiť vrátane závislých výrokov o trovách konania (II. a III. výrok), nakoľko súd prvej inštancie správne aplikoval pri rozhodovaní o trovách konania ustanovenie .

26. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z v spojení s , z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“ 26.1. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z . 26.2. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 26.3. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi a intervenientke na strane žalobcu v rozsahu 100%. 26.4. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( CSP).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Podľa ustanovenia dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d) nemá náležitosti podľa , e) neboli splnené podmienky podľa alebo f) nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v až 435.

Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej pomoci v zmysle o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.