Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/113/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Edity Bakošovej, v právnej veci

žalobkýň 1/ O. P., bývajúcej v M., zastúpenej JUDr. P. S., advokátom v P., 2/ V. H.,

bývajúcej v P., proti žalovaným 1/ M. S., bývajúcemu v O., 2/ M. K., bývajúcemu v B., 3/ G.

K., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. P. B., advokátom v B., za účasti vedľajšieho účastníka

na strane žalobkýň J. F., bývajúceho v M., zastúpeného JUDr. P. S., advokátom v P.,

o určenie neplatnosti právnych úkonov, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod

sp.zn. PK – , o dovolaní žalobkyne 1/ a vedľajšieho účastníka na strane

žalobkýň proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 21. novembra 2007 sp.zn.

, rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalobkyne 1/ a vedľajšieho účastníka na strane žalobcov z a m i e t a .

Žalobkyňa 1/ a vedľajší účastník na strane žalobcov sú povinní zaplatiť spoločne

a nerozdielne žalovanej 3/ náhradu trov dovolacieho konania v sume 293,43 € do rúk

JUDr. P. B., advokáta v B., do troch dní.

Žalovaným 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 26. apríla 2005 č.k. PK – -260

určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 22. júla 1988 medzi predávajúcim (pôvodným žalobcom,

právnym predchodcom žalobkýň 1/, 2/ – pozn. dovolacieho súdu) J. P., bytom B. a kupujúcim

M. S., bytom O., na základe ktorej predávajúci predal kupujúcemu nehnuteľnosti parc. č. X.

2

vo výmere X. mzastavaná plocha, dom súpisné číslo X. na parc. č. X. zapísané na LV č. X.

k.ú. M. je neplatná. Ďalej určil, že kúpno-predajná zmluva uzavretá dňa 28. novembra 1997

medzi predávajúcim M. S., bytom O. a kupujúcimi, M. K., bytom B. a manželkou G. K.,

bytom B., na základe ktorej predávajúci predal kupujúcim nehnuteľnosti parc. č. X. zastavaná

2

plocha vo výmere X. m, dom súpisné číslo X. na parc. č. X. zapísané na LV č. X. k.ú. M., je

neplatná. Žalovaným 1/ až 3/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania 12 605,-- Sk

advokátovi JUDr. M. K. do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie vo veci

samej oprel o ustanovenia §, 37, 39, 46 ods. 1 a 47 ods. 1

a odôvodnil ho tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že došlo k nezhode vôle

strán zmluvy z roku 1988 s ich písomným prejavom v zmluve uvedeným, keď predávajúci J.

P. mienil nehnuteľnosti predať J. F. a nie kupujúcemu M. S.. Táto nezhoda robí zmluvu

absolútne neplatnou, pričom nie je rozhodujúce, kto túto neplatnosť spôsobil, resp. kto z nej

profitoval. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí od začiatku, prihliada sa na ňu

z úradnej povinnosti, nemôže byť zhojená ani dodatočným schválením a nemôže sa

konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny

úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo rozhodnuté

o registrácii štátnym notárstvom alebo o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Keďže kúpna zmluva uzavretá dňa 22. júla 1988 je neplatným právnym úkonom, neplatný je

aj následný právny úkon – kúpna zmluva uzavretá dňa 28. februára 1997 medzi žalovaným 1/

ako predávajúcim a žalovanými 2/, 3/ ako kupujúcimi, pretože v zmysle § 123 Občianskeho

zákonníka s nehnuteľnosťou môže disponovať len vlastník. Naliehavý právny záujem na

požadovanom určení bol na strane žalobcu daný tým, že vyslovením neplatnosti právnych

úkonov získa spať svoju nehnuteľnosť, ktorú bude môcť následne predať J. F. tak, aby stav

právny bol v súlade so stavom skutočným. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142

ods. 1

Na odvolanie žalovaných 1/ až 3/ Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 21. novembra

2007 sp.zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu

zamietol. Žalobkyniam 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 1/

náhradu trov konania v sume 1 000,-- Sk a žalovanej 3/ náhradu trov konania v sume

71 260,-- Sk na (bližšie nešpecifikovaný) účet jej právneho zástupcu do troch dní. Odvolanie

žalovaného 2/ ako oneskorene podané odmietol a v tejto časti žalobkyniam náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa

správne zistil skutkový stav, vyvodil však z neho nesprávne závery, a teda v konečnom

dôsledku nesprávne rozhodol. Poukázal na to, že z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že J. P.

(pôvodný žalobca) sa domáhal vyslovenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu – kúpnej

zmluvy uzavretej dňa 22. júla 1988 so žalovaným 1/ (špecifikovanej vyššie v odôvodnení

tohto rozhodnutia), ktorá zmluva bola registrovaná na Štátnom notárstve B. dňa 2. septembra

1988, sp.zn. X., a to podľa ustanovení § a 39 , pretože vždy mal

vôľu predať predmet kúpnej zmluvy len vedľajšiemu účastníkovi. Vychádzajúc z toho

považoval potom pôvodný žalobca za absolútne neplatnú aj kúpnu zmluvu uzavretú dňa

28. novembra 1997 medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovanými 2/, 3/ ako

kupujúcimi, predmetom ktorej boli tie isté nehnuteľnosti, na základe ktorej katastrálny úrad

povolil vklad vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľov dňa 1. decembra 1997 pod č. V..

Sporná kúpna zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobkýň a žalovaným 1/ dňa

22. júla 1988, predmetom ktorej boli vyššie konkretizované nehnuteľnosti však bola urobená

v zákonom predpísanej forme, spĺňala všetky náležitosti platného právneho úkonu v zmysle

a nevyplýva z nej ani, že by jej účastníci vznik, zmenu alebo

zánik práva a povinnosti viazali na splnenie podmienky ( ).

V neposlednom rade nemožno z tejto zmluvy vyvodiť, že by svojím obsahom alebo účelom

odporovala zákonu alebo ho obchádzala alebo sa priečila záujmom spoločnosti (teraz dobrým

mravom; ). V konaní nebolo preukázané, že právny predchodca

žalobkýň chcel nehnuteľnosti predať len vedľajšiemu účastníkovi, nakoľko však tento už

jeden rodinný dom mal, nemohol mať ďalší. Neobstojí tiež tvrdenie pôvodného žalobcu

uvádzané v žalobe, že žalovaný 1/ prestane byť vlastníkom týchto nehnuteľností po tom, čo

zákon nebude voči občanom perzekučný a legislatíva umožní daný problém riešiť, príp. že

žalovaný 1/ prevedie vlastnícke právo na syna vedľajšieho účastníka, ktorý mal v tom čase len

asi šesť rokov. Ak teda právny predchodca žalobkýň chcel predať nehnuteľnosti len

vedľajšiemu účastníkovi, prípadne jeho maloletému synovi, nikto ho nenútil predať tieto

žalovanému 1/. Právny predchodca žalobkýň sa sám snažil predať hocikomu a ničím nemôže

odôvodniť tvrdenie, že mal za to, že dom predáva vedľajšiemu účastníkovi, keďže podpisoval

kúpnu zmluvu po jej prečítaní a spolu s kupujúcim podávali návrh na štátne notárstvo na jej

registráciu. Pokiaľ žalovaný 1/ ako vlastník nehnuteľností tieto následne kúpnou zmluvou

z 28. novembra 1997 previedol na žalovaných 2/, 3/, platná je aj táto, v poradí druhá, kúpna

zmluva. O náhrade trov konania žalovaných 1/ a 3/ rozhodol podľa ,

a

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v časti výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa tak, že žalobu zamietol podali dovolanie žalobkyňa 1/ a vedľajší účastník

na strane žalobkýň, žiadali ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie

z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Poukázali na to, že krajský súd na rozdiel od rozhodnutia prvostupňového súdu dospel

k záveru, že žalovaný 1/ na základe kúpnej zmluvy z 22. júla 1988 kúpil nehnuteľnosti pre

seba za účelom bývania a podnikania v M., pričom podkladom pre tento záver boli svedecké

výpovede zaujatých svedkov, a to matky a sestry žalovaného 1/ ako aj potvrdenie o trvalom

pobyte a oprávnenie k podnikaniu viazané na dom Š., ktoré sa nerealizovali. Na druhej strane

krajský súd spochybnil výpovede vedľajšieho účastníka, pôvodného žalobcu, jeho manželky

a E. K.. Závery odvolacieho súdu tak treba považovať za účelové, aby vytvorili základné

podmienky pre posúdenie kúpnej zmluvy a tým vytvorili podmienky pre predaj nehnuteľnosti

žalovaným 2/, 3/, pričom tieto závery sú v základnom rozpore so skutočnou situáciou, ktorá

nastala po predaji nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy z 22. júla 1988.

Žalovaní 1/ až 3/ vo svojich vyjadreniach navrhli dovolanie zamietnuť, pričom

žalovaní 2/, 3/ si uplatnili náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníčka a vedľajší účastník ( ) proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne 1/ a vedľajšieho účastníka na strane žalobkýň

nie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V zmysle ustanovenia môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( veta druhá ) sa zaoberá procesnými

vadami uvedenými v a tiež tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/

Dovolatelia žiadnu z týchto vád nenamietali a jej existencia nevyšla v konaní najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolatelia nenamietali a ani dovolací súd jej

existenciu z obsahu spisu nezistil.

Dovolatelia namietajú, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery.

Právna úprava dovolania vychádza z toho, že (v danom prípade) dovolacím dôvodom

podľa je dovolací súd viazaný v tom smere, že nemôže

preskúmavať iné právne otázky než tie, ktoré boli dovolateľom označené. Aj keď nie je

viazaný dovolateľom navrhnutým riešením týchto otázok, pri posudzovaní veci vyplýva pre

dovolací súd určité obmedzenie. Názor dovolacieho súdu o správnosti rozhodnutia

odvolacieho súdu sa môže týkať len tých otázok, ktoré bol oprávnený posudzovať. To

znamená, že dovolací súd sa vyslovuje o správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu iba

z pohľadu dovolacích dôvodov. Záver, že rozhodnutie odvolacieho súdu je správne, je preto

odôvodnený vtedy, ak práve otázky označené dovolateľom odvolací súd vyriešil v súlade

so zákonom.

Skutkové zistenia, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní odvolací súd (a aj

prvostupňový) súd sú postačujúce aj pre rozhodnutie dovolacieho súdu. Ako vyplýva

z obsahu spisu, žalobkyne 1/, 2/, a pred nimi ich právny predchodca, a vedľajší účastník

na ich strane sa domáhali určenia neplatnosti kúpnych zmlúv špecifikovaných vyššie

v odôvodnení tohto rozsudku z dôvodu, že pri uzavretí prvej z uvedených zmlúv došlo

k nezhode vôle zmluvných strán s ich písomným prejavom v zmluve uvedeným, keď pôvodný

žalobca ako predávajúci mienil nehnuteľnosti predať vedľajšiemu účastníkovi a nie

žalovanému 1/ ako kupujúcemu. Na rozdiel od súdu prvého stupňa, podľa názoru ktorého

žaloba je dôvodná a obe kúpne zmluvy sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, odvolací

súd dospel k záveru, podľa ktorého neexistujú žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobovali

absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi pôvodným žalobcom a žalovaným 1/

dňa 2. septembra 1988 a platná je tak aj v poradí druhá kúpna zmluva ohľadne tých istých

nehnuteľností, uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovanými 2/, 3/.

S takýmto záverom odvolacieho súdu treba súhlasiť.

Podľa (v znení účinnom v čase uzavretia prvej kúpnej

zmluvy, t.j. ku dňu 22. júla 1988) právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo

zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa cit. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,

určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa cit. neplatný je právny úkon, ktorý svojím

obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči záujmom

spoločnosti.

Vo všeobecnosti, úkony sú právne skutočnosti, ktoré spočívajú v určitom ľudskom

správaní, a to v správaní vedomom a vôľovom. V zmysle cit. ustanovenia § 34 Občianskeho

zákonníka zo znakov definujúcich právny úkon má zásadný význam jednota vôle a jej

prejavu. To znamená, že pokiaľ by neexistovala vôľa (napr. z dôvodu fyzického donútenia),

neexistoval by ani právny úkon; právny úkon by však neexistoval ani vtedy, ak by neexistoval

prejav vôle. Vôľa, ako psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému (chcenému)

následku je nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu. V súvislosti

so zisťovaním existencie vôle v určitom konkrétnom prípade, t.j. so zisťovaním, či pri určitom

prejave vôle ten, kto vôľu prejavil, ju aj skutočne mal, teda, či skutočne chcel to, čo prejavil,

že chce, treba uviesť, že spravidla prejav skutočne vôli zodpovedá. Na existenciu vôle sa pri

jej prejave usudzuje predovšetkým z objektívnych skutočností, teda z okolností, za ktorých

bol prejav vôle urobený. Neprihliada sa však na vnútornú pohnútku (motív) prejavenej vôle.

Takáto pohnútka je irelevantná, ibaže by bola právnym úkonom prejavená, a tým sa stala jeho

súčasťou. Ak prejav posúdený podľa týchto zásad nevzbudí pochybnosti o tom, že je

primeraným prejavom skutočnej vôle, predpokladá sa, že ním je. Náležitosťami vôle sú

predovšetkým jej sloboda a vážnosť (ale taktiež absencia omylu a tiesne). Slobodou vôle je

sloboda jej vytvorenia, teda sloboda vzniku vôľového rozhodnutia a sloboda jeho prejavu.

Pokiaľ ide o vážnosť vôle, prejav, ktorý je iba zdanlivo prejavom vôle avšak v skutočnosti

vôľa neexistuje alebo skutočná vôľa je iná, je podľa neplatný.

Medzi takéto právne úkony patria (mimo iných) simulované úkony ako aj úkony urobené

s tzv. vnútornou výhradou. Simulovaný je právny úkon predstieraný. Ide o taký prejav, ktorý

má pôsobiť ako úkon vážny, ale v skutočnosti nie je vážne mienený, pretože nevyjadruje vôľu

spôsobiť právne následky. Simulovaný právny úkon je neplatný. Podobným simulácii je

urobenie právneho úkonu s tzv. vnútornou výhradou (mentálnou rezerváciou). Na rozdiel

od simulovaného úkonu, pri ktorom ten, kto ho urobil, právny úkon len predstieral,

v skutočnosti ho vôbec urobiť nechcel, v prípade vnútornej výhrady ten, kto právny úkon

urobil, ho urobiť chcel, ale nechcel spôsobiť jeho následky alebo aspoň niektoré z nich.

Na vnútornú výhradu sa preto pri posudzovaní platnosti právneho úkonu neprihliada. Takýto

právny úkon je platný, akoby vnútorná výhrada neexistovala. Pokiaľ ide o náležitosti prejavu,

sú nimi určitosť a zrozumiteľnosť.

S poukazom na uvedené východiská podstatné pre posúdenie (ne)platnosti právneho

úkonu, dovolací súd sa v prejednávanej veci stotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu.

V poradí prvá kúpna zmluva uzavretá medzi pôvodným žalobcom ako predávajúcim

a žalovaným 1/ ako kupujúcim spĺňa všetky zákonom požadované tak obsahové, ako aj

formálne náležitosti kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je nehnuteľnosť. Pôvodný žalobca sa

nesporne slobodne rozhodol predmetné nehnuteľnosti predať (komukoľvek, kto by o ich kúpu

prejavil záujem) a vážnosť tejto svojej slobodnej vôle deklaroval uzavretím spornej kúpnej

zmluvy určitým a zrozumiteľným spôsobom. Predmet kúpnej zmluvy bol podľa zákona

možný a dovolený a vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností zo zmluvy neboli viazané

na splnenie (žiadnej) podmienky. V danom prípade nejde o simulovaný, a teda

absolútne neplatný, právny úkon. Ak by tomu tak bolo, žalovaný 1/ by sa nikdy nestal

vlastníkom predávaných nehnuteľností a preto by ich ani po zmene “perzekučných“ právnych

predpisov nemohol platne previesť, či už na vedľajšieho účastníka alebo na jeho syna,

po dovŕšení jeho plnoletosti. Prvú spornú kúpnu zmluvu bez akýchkoľvek pochybností

uzavrel pôvodný žalobca so žalovaným 1/ a nie s vedľajším účastníkom, aj keď tento zaplatil

dohodnutú kúpnu cenu, čo však platnosť zmluvy neovplyvňuje. Pokiaľ by pôvodný žalobca

skutočne chcel nehnuteľnosti predať vedľajšiemu účastníkovi, neexistovali zákonné prekážky

brániace uzavretiu takejto kúpnej zmluvy. Akurát by vedľajší účastník, ktorý už mal

v osobnom vlastníctve rodinný dom, takouto kúpou nadobudol rodinný dom nie do osobného

vlastníctva, ale do vlastníctva súkromného, keďže podľa § 129 v tom čase platného

v osobnom vlastníctve mohol byť len jeden rodinný domček.

Rovnako nebol zákonom vylúčený ani priamy prevod vlastníctva k predmetným

nehnuteľnostiam z pôvodného žalobcu na vtedy ešte maloletého syna vedľajšieho účastníka

s tým, že pre platnosť takéhoto právneho úkonu by sa naviac vyžadovalo schválenie súdu

podľa Kúpna zmluva uzavretá dňa 22. júla 1988 medzi pôvodným žalobcom ako

predávajúcim a žalovaným 1/ ako kupujúcim je tak platným právnym úkonom. Na jej základe,

po registrácii príslušným štátnym notárstvom sa žalovaný 1/ stal výlučným vlastníkom

prevádzaných nehnuteľností, v dôsledku čoho mu nič nebránilo tieto ďalej platne previesť

na ďalšie osoby, čo sa aj stalo uzavretím kúpnej zmluvy dňa 28. novembra 1997

so žalovanými 2/, 3/.

Z uvedených dôvodov preto dovolací súd dovolanie žalobkyne 1/ a vedľajšieho

účastníka na strane žalobkýň zamietol ( ).

Žalovaní mali v dovolacom konaní úspech, preto im patrí právo na náhradu trov

konania proti žalobkyni 1/ a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobkýň, ktorí úspech nemali

( veta prvá v spojení s a ).

V dovolacom konaní žalovanej 3/ vznikli trovy v súvislosti s odmenou za právne služby

poskytnuté advokátom. Advokát žalovanej si uplatnil odmenu za jeden úkon právnej služby –

písomné vyjadrenie k dovolaniu v sume 8 650,-- Sk, t.j. 287,13 € (§ 10 ods. 1 v spojení s § 14

ods. 1 písm.c/ vyhlášky č. ) a jedenkrát režijný paušál ( cit. vyhlášky)

v sume 190,-- Sk, t.j. 6,30 €. Celkove vznikli žalovanej 3/ trovy v sume 293,43 €, ktoré sú

žalobkyňa 1/ a vedľajší účastník na strane žalobkýň povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne

do rúk advokáta žalovanej 3/ ( v spojení s veta prvá ).

Pokiaľ ide o žalovaných 1/, 2/, týmto v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto im

náhrada trov dovolacieho konania nebola priznaná.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. mája 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová