Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

56Cb/72/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Michaelou Braškovou, v spore žalobcu: COOP Jednota Bratislava – vidiek, spotrebné družstvo, so sídlom : Hálkova 1, 830 08 Bratislava – Nové Mesto, IČO : 00 168 823, právne zastúpený : Mgr. Richard Trusina, advokát, so sídlom : Hálkova 1, 831 03 Bratislava, IČO : 43 060 722 proti žalovanému: SILVER SPOON s.r.o., so sídlom : Závodská cesta 4, 010 01 Žilina, IČO : 45 681 058 , právne zastúpený : ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom : Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO : 36 864 455, o zaplatenie 40 182,30 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom podaným súdu dňa 21.07.2023 domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 40 182,30 eur. Svoj žalobný návrh odôvodnil skutočnosťou, že žalobca so žalovaným dňa 30.11.2010 uzatvorili Zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť „Hotel Slovan“ v Tatranskej Lomnici. Nájomný vzťah bol po vzájomnej dohode zmluvných strán ukončený ku dňu 20.10.2022. Počas trvania nájomného vzťahu sa nájomca opakovane dostával do omeškania so splatnosťou nájomného, a z toho dôvodu si prenajímateľ uplatnil, v súlade s ust. Čl. II. ods. 2.6 Zmluvy o nájme nebytových priestorov úrok z omeškania. Úroky z omeškania boli nájomcovi fakturované fa č. 2023500709 zo dňa 13.04.2023 vo výške 40 182,30 eur splatnou dňa 27.04.2023. Ku dňu podania tohto návrhu nebola zo strany žalovaného plnená predmetná faktúra ani čiastočne a dlh žalovaného teda predstavuje žalovanú sumu vo výške 40 182,30 eur.

2. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz, č.k. dňa 24.08.2023, ktorým súd žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na zaplatenie úroku z omeškania spolu vo výške 40 182,30 eur.

3. Proti predmetnému platobnému rozkazu žalovaný podal v zákonnej lehote odpor, kde uviedol, že žalovaný popiera uplatnenú pohľadávku v celom rozsahu. Uviedol, že dňa 18.5.2023 bola spoločnosti SILVER SPOON s.r.o. doručená faktúra vystaviteľa COOP Jednota Bratislava – vidiek, spotrebné družstvo, ktorej predmetom bola fakturácia úroku z omeškania platby nájomného na základe čl. II bod č. 2.6. Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 23/2010 zo dňa 30.11.2010. Faktúru ako neoprávnenú zaslali späť prenajímateľovi a neevidujú ju v účtovníctve spoločnosti. Počas doby nájmu hotela Slovan od roku 2010 si 10 rokov plnili svoje povinnosti hradiť nájom riadne a na čas. Do omeškania s platením nájomného sa spoločnosť dostala za obdobie marec 2020 a to z dôvodu pandémie koronavírusu, kedy bol hotel po prvý krát povinne nariadením vlády zatvorený od 16.3.2020 do 5.5.2020. Pandémia korona vírusu zasiahla do podnikania v HORECA sektore a teda aj do prevádzky hotela.

Pandémia spôsobila opakované nútené uzatvorenie hotela nariadením štátu (tzv. sťažené užívanie) alebo obmedzením služieb (maximálna kapacita, prevádzka reštaurácie, bazéna a pod.) v rámci dvoch rokov. O nehnuteľnosť hotela sa v čase pandémie starali so zodpovednosťou riadneho hospodára, udržiavali záujem hostí o služby a tiež stavy zamestnancov tak, aby po znovu otvorení hotela vedeli obratom reagovať, poskytovať služby a znova podnikať. Pandémia však znamenala rapídny úbytok zákazníkov v celom segmente trhu a zároveň spôsobila niekoľkonásobný nárast cien energií. Zásah bol taký intenzívny, že prevádzka hotela nebola schopná po dlhú dobu ani vytvárať zisk ani udržať vznikajúcu stratu v udržateľných číslach. Vzniknutú situáciu v rámci pandémie, ktorú nezavinili, keď neplatili nájomné, sa snažili riešiť komunikáciou s prenajímateľom. Opakovane žiadali o zľavu na nájomnom. Dostali informáciu, že spoločne počkajú na výzvu na dotáciu na nájomné, ktorú avizovalo v médiách Ministerstvo hospodárstva. Pomoc štátu mala riešiť výdavky na nájomné a to po určitú, štátom priznanú dobu. Uviedol, že ich spoločnosť ako nájomca bola mimoriadne súčinná a promptná prenajímateľovi pri príprave podkladov na žiadosť a pri podpise žiadosti o dotáciu na účet prenajímateľa. Prenajímateľ takto prijal za obdobie výziev od 03/2020 do 12/2021 platby z dotácie na úhradu nájomného vo výške 136 834,93 eur. Žalobca požaduje žalobou úroky z omeškania aj za obdobie medzi splatnosťou nájomného a faktickým pripísaním sumy dotácie na účet prenajímateľa, ktorý sa nezhodoval a ani nemohol zhodovať s časom splatnosti nájomného. Uviedol, že žalobca predložil schému pomoci nasledovne: Ministerstvo hospodárstva SR SILVER SPOON s.r.o. 27 688,50 € 03.01.2022 Schválená 01.11.2021-24.12.2021, Ministerstvo hospodárstva SR SILVER SPOON s.r.o. 2 883,30 € 21.07.2021 Schválená 19.04.2021-30.04.2021, Ministerstvo hospodárstva SR SILVER SPOON s.r.o. 25 124,75 € 21.07.2021 Schválená 01.03.2021-18.04.2021, Ministerstvo hospodárstva SR SILVER SPOON s.r.o. 30 252,25 € 30.04.2021 Schválená 01.01.2021-28.01.2021, Ministerstvo hospodárstva SR SILVER SPOON s.r.o. 18 741,42 € 30.04.2021 Schválená 15.10.2020-31.12.2020, Ministerstvo hospodárstva SR SILVER SPOON s.r.o. 5 994,46 € 30.04.2021 Schválená 24.10.2020-14.11.2020, Ministerstvo hospodárstva SR SILVER SPOON s.r.o. 26 150,25 € 03.09.2020 Schválená 16.03.2020-05.05.2020. Celková výška dotácií vyplatená na účet žalobcu 136 834,93 €. Uviedol, že výzvy na dotácie na nájomnom boli zverejňované s oneskorením viacerých mesiacov a nekorešpondovali s celou dobou kedy boli hotelové prevádzky nariadením vlády povinne uzatvorené a kedy ich prevádzka bola výrazne obmedzená ani so splatnosťou nájomného podľa nájomnej zmluvy. Bezprostredne po znovu otvorení prevádzky hotela a to opakovane, bola obava hostí o zdravie výrazná a záujem o poskytované služby minimálny a pôvodnú úroveň nedosiahol ani do skončenia doby nájmu. Výpadok klientov zo zahraničia, najmä z dôvodu protipandemických opatrení, ktoré v značnej miere vylučovali poskytovanie hotelových služieb a z dôvodu uzatvorenia hraníc bol takmer 100 %. Z tohto dôvodu opakovane žiadali prenajímateľa o odpustenie, prípadne zníženie nájmu. Dôvodili, že hotel počas pandémie korony udržiavali v prevádzky schopnom stave, čo ich spoločnosť stálo nemalé prostriedky. Súčasne ponechali v stave kompletný personál hotela, ktorý financovali a čakali na možnosť hotel znovu otvoriť. Medzi prenajímateľom v zastúpení predsedom predstavenstva, osobou A. B. C. a nájomcom v zastúpení konateľmi D. D. E. a D. A. F. G. došlo k dohode, že si prenajímateľ nebude nájomné za obdobie pandémie korony uplatňovať. O tomto bol nájomca opakovane uisťovaný počas celého obdobia pandémie. Prenajímateľ však dohodu porušil. Prevádzku hotela sa ďalej snažili rozbehnúť inováciami, úspornými opatreniami a ďalšími opatreniami, ktorými sa denne snažili znížiť výdavky a zlepšiť platobnú bilanciu, aby znížili straty. Aj počas pandémie, kedy bol hotel otvorený s výraznými obmedzeniami sa snažili plniť si záväzky z nájmu pokiaľ to možnosti prevádzky Hotela dovoľovali a nájomné hradili aspoň čiastočne. Nájomná zmluva na prenájom hotela bola v roku 2010 uzatvorená s platnosťou do 31.12.2022, s možnosťou predĺženia. Pred skončením doby nájmu, v predstihu, v auguste 2022, prenajímateľovi predložili komplexný návrh na pokračovanie spolupráce, kde prezentovali ako by bolo možné v prípade predĺženia doby nájmu ďalej spolupracovať. Návrh konzultovali s odborníkmi z oblasti ekonómie a práva a jeho príprave venovali veľa času. Návrh spolupráce na ďalšie obdobie predložili písomne a ústne ho prezentoval konateľ spoločnosti D. D. E. na zasadnutí predstavenstva spoločnosti, v sídle prenajímateľa COOP Jednota Bratislava – vidiek, s.d. Na predložený návrh dostali listom v septembri 2022 stručnú odpoveď: „S návrhom nesúhlasíme.“, bez ďalšej snahy o riešenie, diskusiu alebo iného protinávrhu. Uviedol, že len na doplnenie uvádzajú, že počas celej doby nájmu im prenajímateľ v zastúpení predsedom predstavenstva, osobou A. B. C. opakovane potvrdil záujem na pokračovaní prenájmu na ďalšie obdobie. Z postoja prenajímateľa boli úprimne sklamaní, ale museli sa vyrovnať so situáciou, že na predĺžení nájmu nemá záujem. Stav akceptovali s tým, že počas celej doby nájmu pristupovali k prenajímateľovi maximálne korektne v snahe udržať najlepšie obchodné vzťahy ako je to len možné. V záujme dobrých obchodných vzťahov prehliadali nedostatky na strane prenajímateľa v nádeji, že podobne bude prenajímateľ pristupovať k nim. Vzhľadom na fakt, že im prenajímateľ oznámil, že žiada uhradiť dlžné nájomné za obdobie korony a nemá záujem na pokračovaní spolupráce, nemali inú možnosť ako pristúpiť k dohode o skončení nájmu, kde prenajímateľovi za zlomkovú cenu do zápočtu zanechali vybavenie a zariadenie hotela vo veľmi dobrom stave, vrátane know-how, web stránky H. a nástrojov na jeho vedenie a prevádzku ako aj zapracovaných zamestnancov na všetkých oddeleniach hotela, teda stav rovnajúci sa postúpeniu prevádzky a prevodu časti podniku čo umožnilo žalobcovi bezprostredne po skončení nájmu pokračovanie v poskytovaní hotelových služieb. Bez tohto ústretového kroku by kontinuálne pokračovanie v prevádzke hotela nebolo možné. Toto umožnilo prenajímateľovi začať s predajom služieb a prevádzkou hotela takmer okamžite potom ako mu hotel dňa 20.10.2022 odovzdali. Dokonca aktívne pripravovali Hotel na pokračovanie v podnikaní po odovzdaní hotela, napr. nastavili „balíčky“ služieb na predaj na webe hotela na dobu po skončení nájmu. Súčasne zanechali za 13 rokov práce prácne vybudované výborné meno Hotela Slovan u individuálnych i firemných klientov ako aj u dodávateľov v rámci Tatier, Slovenska i v zahraničí. Uviedol, že len na dokreslenie situácie uvádzajú, že hotel prevzali v stave keď nebol užívania schopný na poskytovanie služieb hotela, zariadili a vybavili 4 podlažia ubytovacej časti hotela, celkom viac ako 80 izieb, ďalej recepciu a kancelárske priestory - back office, kaviareň a bar s kapacitou 80 miest, reštauráciu s kapacitou 250 miest, hotelovú kuchyňu, vstupnú halu „lobby“ hotela, 5x konferenčné priestory a salóniky pre firemné stretnutia, 2x detský kútik, 3x masérske miestnosti ako aj vybavenie Relax centra s bazénom, zázemie pre zamestnancov, zamestnanecké ubytovanie pre 25 zamestnancov a ďalšie. Kľúčové pre prenajímateľa bolo, že si prevzal nielen vybavený a zariadený hotel ale najmä, že si prevzal zamestnancov, ktorí boli zaškolení a vytrénovaní na prácu v tomto hoteli. Nastavené boli i procesy a postupy a predaj cez hotelový web. Hotel bez ich vybavenia a zaškolených zamestnancov by žalobca nemohol prevádzkovať mesiace. Preto verili prenajímateľovi v zastúpení A. B. C., predseda predstavenstva a I. J., keď im pri podpise dohody o skončení nájmu dňa 20.10.2022 potvrdil, že týmto sú ich vzájomné práva a povinnosti vysporiadané a už nebudú od nich nič viac požadovať. O to viac ich negatívne prekvapila faktúra za úroky z omeškania za obdobie pandémie koronavírusu. Za neuhradené nájomné im bolo započítané vybavenie, zariadenie a stavebné úpravy v hoteli a to priamo výpočtom prenajímateľa tak, aby zodpovedalo presnej výške dlhu, v zlomkovej cene, ktoré v nijakom prípade nezohľadnila zhodnotenie nehnuteľnosti hotela. Uviedol, že vyúčtovanie úrokov považujú zo strany COOP Jednota Bratislava – vidiek, spotrebné družstvo za nekorektný prístup v rozpore s dobrými mravmi a pravidlami poctivého obchodného styku, ktorý by nemal požívať právnu ochranu. Prenajímateľ vyúčtovanie zaslal s plným vedomím dôvodov neplatenia nájomného ako aj s plným vedomím, že ich spoločnosť neplatenie nezavinila. Rovnako vedel, že na započítanie nájomného z dotácie bolo potrebné počkať na výzvu, schválenie a vyplatenie dotácie. Vyúčtoval aj úroky z omeškania za platbu nájomného z dotácie od štátu. Slovenská republika prostredníctvom Ministerstva hospodárstva SR vydala opatrenia na zmiernenie dopadov korona krízy prostredníctvom o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Podľa Slovenská republika cestou Ministerstva hospodárstva poskytla dotácie na úhradu nájomného. Cit.: „Dotácia na úhradu nájomného ods. 1 Dotáciu z rozpočtovej kapitoly ministerstva na príslušný rozpočtový rok možno poskytnúť na úhradu nájomného, ktorým je plnenie v peniazoch, na ktoré je prenajímateľ oprávnený podľa nájomnej zmluvy alebo obdobnej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu zakladajúcej právny vzťah, ktorého obsahom je právo nájomcu užívať najneskôr od 1. augusta 2020 predmet nájmu (ďalej len „dotácia na nájomné“), ktorého užívanie na dohodnutý účel bolo v súvislosti so zamedzením následkov šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 opatreniami orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, zriaďovateľov škôl a školských zariadení, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky alebo uznesením vlády Slovenskej republiky znemožnené uzavretím predmetu nájmu, prerušením vyučovania na školách a v školských zariadeniach, podstatne obmedzené zákazom prítomnosti verejnosti v predmete nájmu alebo obmedzením slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania (ďalej len „sťažené užívanie“); dotácia na nájomné sa neposkytuje poskytovateľovi ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorému sa poskytuje úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.“ Podľa Žiadosť o dotáciu na nájomné podáva prenajímateľ v mene nájomcu a na vlastný účet. Nájomca na vyzvanie bezodkladne poskytne prenajímateľovi súčinnosť potrebnú na účel poskytnutia dotácie na nájomné. Podľa Dotáciu na nájomné možno poskytnúť nájomcovi vo výške, v akej bola poskytnutá zľava z nájomného na základe dohody medzi prenajímateľom a nájomcom, najviac však vo výške 50 % nájomného za obdobie sťaženého užívania; to platí aj pre verejnoprávne inštitúcie, a iné právnické osoby zriadené zákonom. Ak je prenajímateľom správca majetku štátu, nájomné sa znižuje na polovicu. Podľa Žiadosť o dotáciu na nájomné sa predkladá elektronicky prostredníctvom formulára, ktorý zverejní ministerstvo na svojom webovom sídle. Formulár podľa prvej vety obsahujúci podpisy prenajímateľa a nájomcu autorizované podľa osobitného predpisu, má rovnaké účinky ako dohoda medzi prenajímateľom a o poskytnutí zľavy z nájomného podľa odseku 6 a o zrieknutí sa plnenia z dotácie na nájomné v prospech prenajímateľa. Podľa Dotáciu na nájomné ministerstvo poukáže prenajímateľovi na základe oznámenia o schválení dotácie, ktoré sa zasiela elektronicky prenajímateľovi a nájomcovi. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania aj za dobu sťaženého užívania, za ktorú im prenajímateľ ústne prisľúbil odpustenie nájmu a za ktoré bola poskytnutá dotácia štátom. Žalobca si nárok uplatnil za dobu medzi zmluvne dohodnutým časom splatnosti a skutočnou úhradou dotácie štátom. Uviedol, že vzhľadom na nekorektný postup zo strany žalobcu, považujú za primerané, že na ich obranu používajú argumenty, ktoré by v prípade zachovania morálnej integrity slušného podnikateľa na strane žalobcu v nijakom prípade nepoužili. Uviedol, že pripomína, že žalobca medzi nárokmi žiada aj úrok z omeškania medzi zmluvne dohodnutou splatnosťou a prijatím platby z dotácie od štátu, pričom čas plnenia zo strany štátu nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Žalobca nepravdivo opísal skutkový stav a nepredložil nájomnú zmluvu úplnú, spolu s prílohami. Predmetom nájmu podľa článku I bod 1.1 nájomnej zmluvy boli nehnuteľnosti, a to stavba hotela Slovan, súpisné číslo XX, postavený na pozemku parc. č. XX/X, priľahlých pozemkov zapísaných na LV XXX, k.ú. K. L. a súboru hnuteľného majetku. Účelom nájmu podľa článku I bod 1.2 je užívanie predmetu nájmu na prevádzku hotela, poskytovanie hotelových, reštauračných a rekreačných služieb a služieb s tým súvisiacich. Podľa čl. IV Povinnosti , bod 4.1 písm. j) je povinný, cit. „j) vyčleniť z predmetu nájmu pre potreby prenajímateľa na bezodplatné užívanie jeden (1) apartmán na prízemí hotela a jeden (1) apartmán v novej nadstavbe hotela. Umiestnenie týchto apartmánov v pôdorysoch budovy je súčasťou tejto zmluvy ako Príloha č.3 a Príloha č.4.“ Podľa , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Podľa , nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon. Podľa sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu; Podľa zákona č , prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). Podľa zákona č , zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa zákona č , ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Z obsahu dojednania v článku IV bod 4.1 je zrejmé, že v časti prenechania do nájmu 2 hotelové apartmány vyznačené prílohou č. 3 a č. 4 nájomnej zmluvy neboli naplnené pojmové znaky nájomnej zmluvy. K vylúčeniu časti predmetu nájmu z užívania došlo priamo v právnom úkone, t.z. v nájomnej zmluve, pred začatím doby nájmu, z čoho vyplýva, že užívanie predmetu nájmu v časti 2 apartmánov nebolo mienené vážne už v čase uzatvorenia zmluvy. Pre každú nájomnú zmluvu je charakteristické užívanie veci a branie úžitkov, dočasnosť, určenie predmetu veci a odplatnosť. Esenciálnymi náležitosťami nájomnej zmluvy sú najmä exaktná špecifikácia predmetu nájomnej zmluvy, dĺžka trvania nájmu a výška nájomného. Ak nájomná zmluva neobsahuje niektorú z týchto náležitosti mal za to, že je v nadväznosti na je právny úkon neplatný, lebo nie je dostatočne určitý. V nájomnej zmluve musí byť presne špecifikovaný predmet nájmu. Z tohto titulu musia byť katastrálne územie, listy vlastníctva, parcelné čísla, kultúry a výmery uvedené priamo v nájomnej zmluve, alebo je nevyhnutné aby boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, napríklad vo forme prílohy. V danom prípade, je predmet nájmu určený ako celá nehnuteľnosť, výška nájomného je určená za celú nehnuteľnosť, ale z užívania sú vylúčené dva hotelové apartmány, ktoré má počas nájmu užívať prenajímateľ. Identifikácia časti predmetu nájmu, ktorý bol vyčlenený z užívania bola súčasťou prílohy. Pojmovým znakom nájomnej zmluvy je dočasné užívanie, to znamená prenechanie veci prenajímateľa nájomcovi za odplatu, aby ju dočasne užíval alebo bral z nej úžitky. Predmetná nájomná zmluva však vo vzťahu k časti predmetu nájmu užívanie časti predmetu nájmu vylučuje a naopak výslovne oprávňuje prenajímateľa na dobu nájmu na bezodplatné užívanie časti predmetu nájmu. Zároveň je priamo v zmluve vylúčené, aby 2 hotelové apartmány boli užívané v súlade s účelom nájmu dohodnutým v zmluve. Predmetné 2 apartmány počas celej doby nájmu neužíval , ani nebral z užívania tejto časti predmetu nájmu úžitky. počas celej doby nájmu uhrádzal za Prenajímateľa náklady, ktoré vznikli užívaním časti premetu nájmu – 2 hotelových apartmánov prenajímateľom (voda, elektrina, teplo, teplá úžitková voda a iné). Z obsahu zmluvy vyplýva, že nájomná zmluva bola uzatvorená v časti predmetných apartmánov iba „na oko“, prenajímateľ nemal skutočnú vôľu prenechať uvedené 2 apartmány nájomnou zmluvou do dočasného užívania nájomcovi a ani ich nikdy nájomcovi skutočne do užívania neprenechal. Prejav vôle, ktorým prenajímateľ prenecháva do užívania 2 apartmány nebol v čase uzatvorenia zmluvy mienený zo strany prenajímateľa vážne, pretože jeho vôľou bolo užívať priestory aj po uzatvorení nájomnej zmluvy. Zmluvné strany sa na užívaní tejto časti premetu nájmu v skutočnosti nedohodli, resp. ju vylúčili z užívania a potvrdili, že ju bude aj po uzatvorení nájomnej zmluvy užívať prenajímateľ bezodplatne, to znamená, nemal z užívania priestorov prenajímateľom prospech. Podľa zmluvy je predmetom celá nehnuteľnosť hotela, za ktorú má uhrádzať nájomné. Zároveň však v časti prenájmu dvoch hotelových apartmánov, tieto boli predmetom iba „na oko“ a aj po uzatvorení zmluvy ich zostal užívať výlučne prenajímateľ. Teda ak aj došlo k odovzdaniu celého predmetu nájmu nájomcovi, aj úkon odovzdania bol simulovaný a nebol mienený vážne. Aj po odovzdaní do užívania nájomcovi, časť predmetu nájmu zostal užívať bez prerušenia prenajímateľ. Prenajímateľ aj po uzatvorení nájomnej zmluvy zostal užívať časť predmetu nájmu na základe svojho vlastníckeho práva, ktoré zahŕňa užívacie právo vlastníka. Prenajímateľ nemal žiadny iný užívací titul na užívanie nebytových priestorov, dvoch hotelových apartmánov. nemôže platne prenechať predmet nájmu do užívania vlastníkovi, ani mu ho vypožičať. Nájomná zmluva je v časti 2 apartmánov vylúčených z užívania podľa čl. IV bod 4.1 neplatným právnym úkonom z dôvodu nedostatku vážne mienenej vôle strán prenechať uvedenú časť stavby do užívania nájomcovi, teda naplniť základný pojmový znak nájomného vzťahu. Právny vzťah medzi prenajímateľom a , ktorým si prenajímateľ ponecháva užívanie predmetu nájmu po celú dobu nájmu, nájomcovi neprenecháva predmet nájmu do užívania nie je nájomným vzťahom. iba hradí za predmet nájmu nájomné a náklady za média spotrebované prenajímateľom. Simulovaný je právny úkon predstieraný. Ide o taký prejav, ktorý má pôsobiť ako úkon vážny, ale v skutočnosti nie je vážne mienený, pretože nevyjadruje vôľu spôsobiť právne následky. Prenajímateľ uviedol v zmluve, že prenecháva nájomcovi do užívania celú stavbu hotela Slovan, ale v čase uzatvorenia zmluvy to nemienil vážne. Dôvody neužívania časti predmetu nenastali neskôr, nešlo teda o prekážku na strane prenajímateľa, ktorú by mohol reklamovať. Priamo podľa zmluvy nemal právo 2 hotelové apartmány – časť predmetu nájmu užívať. Pokiaľ nemá právo predmet nájmu užívať, nemôže sa tohto existujúceho práva domáhať. Nevznikla počas nájmu prekážka, ktorá by bránila nájomcovi v užívaní, existovalo zmluvné dojednanie v rozpore so zákonom, podľa ktorého prenajímateľ neprenecháva predmet nájmu do dočasného užívania nájomcovi, ale bude predmet nájmu užívať počas celej doby nájmu sám. Takýto právny úkon sa označuje ako simulovaný. Nájomný vzťah ohľadom 2 hotelových apartmánov nevznikol a zmluva v časti, ktorou sa nájomný vzťah iba simuloval, je neplatná. Prijaté nájomné za tieto dva hotelové apartmány, ktoré boli vyčlenené z užívania a boli užívané prenajímateľom je bezdôvodným obohatením prenajímateľa – žalobcu na úkor – žalovaného. Vady určenia predmetu nájmu spôsobujú neurčitosť predmetu nájmu, keďže v zmluve je vyjadrené, že dva hotelové apartmány, ktoré sú predmetom nájmu podľa článku I bod 1.1 neprenecháva prenajímateľ do užívania podľa článku IV bod 4.1 na účel podľa článku I bod 1.2 nájomnej zmluvy, ale ich bude užívať pre vlastnú potrebu. Nebytové priestory, ktoré prenajímateľ neprenecháva na dobu nájmu do dočasného užívania na účel dohodnutý v zmluve, ale ich užíva titulom vlastníckeho práva sám pre vlastnú potrebu, nie sú predmetom nájmu v zmysle . Prenajímateľ už v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy nemienil vážne, že 2 apartmány prenechá do užívania nájomcovi. Simulovaný právny úkon je neplatný. V tomto prípade je simulovaným právnym úkonom časť nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ simuloval, že prenecháva do dočasného užívania nájomcovi 2 apartmány, ktoré zároveň vylúčil z užívania . Zmluvná úprava výslovne popiera naplnenie pojmových znakov nájomného vzťahu najmä prenechanie do užívania a účel nájmu. Zmluvné dojednania, ktorým prenajímateľ neprenecháva nájomcovi predmet nájmu resp. jeho časť do užívania je v rozpore aj s účelom nájmu, nenapĺňa pojmové znaky nájomného vzťahu, preto je v tejto časti absolútne neplatným právnym úkonom. Pre vylúčenie pochybností, znenie a obsah zmluvy o budúcej nájomnej zmluve ako aj znenie nájomnej zmluvy vypracoval a predložil žalovanému žalobca. Nájomná zmluva v časti prenechania predmetu nájmu do užívania nájomcovi je výlučne prejavom vôle prenajímateľa, ktorú však prenajímateľ nemienil vážne. Z dôvodu čiastočnej neplatnosti právneho úkonu, nájomnej zmluvy, sa žalobca bezdôvodne obohatil o časť sumy nájomného uhradenú za časť premetu nájmu, ktorú prenajímateľ nemal vážnu vôľu prenechať do užívania nájomcovi. Podľa je bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Uviedol, že s ohľadom na premlčanie vyčíslili sumu, o ktorú sa žalobca obohatil tým, že prijal od žalovaného platbu nájomného za dva hotelové apartmány, na základe čiastočne neplatnej nájomnej zmluvy. Suma bezdôvodného obohatenia bola určená pomerom výmery dvoch apartmánov, ktoré boli z užívania vyčlenené k celkovej ploche nehnuteľnosti Hotela Slovan. Úžitková plocha Hotela Slovan v 6.114,75 m2. Nájomné za celý hotel za mesiac 36.918 €. Nájomné za celý hotel za rok €. Apartmán 501 74,52 m2, 1,22 %, 450 €, 5.399 €, Apartmán 511 57,76 m2, 0,94 %, 349 €, 4.185 €, 2016 2017 2018 2019 2020 2021 2022, Apartmán 501 5 399 €, 5 399 €, 5 399 €, 5 399 €, 5 399 €, 5 399 €, 4 049 €, Apartmán 5 11 4 185 € 4 185 € 4 185 € 4 185 € 4 185 € 4 185 € 3 139 €, celkom bezdôvodné obohatenie za roky 2016-2022 64.690,- €. Po odovzdaní hotela, žalovaný nemal prístup do hotela ani k podrobnej technickej dokumentácii. Listom z 15.6.2023 si žalovaný uplatnil bezdôvodné obohatenie vo výške 123 080,- EUR. Pri pôvodnom výpočte žalovaný vychádzal z technickej správy projektu strešnej nadstavby hotela, kde sa nachádza jediný údaj o veľkosti objektu a to zastavaná plocha pôvodnej časti hotela a nadstavby hotela. Pre overenie žalovaný spočítal výmeru jednotlivých miestností hotela a výpočet bezdôvodného obohatenia upresnil tak, ako je uvedený v tomto odpore. Žalovaný si u žalobcu uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia listom zo dňa 15.6.2023 a týmto uplatňuje na započítanie vyššie uvedenú pohľadávku z bezdôvodného obohatenia do výšky žalovanej sumy. Žalobca zároveň spochybňuje nárok žalobcu priznaný platobným rozkazom na úroky z omeškania z časti nájomného za 2 apartmány, na ktoré nemal nárok z dôvodu, že predmetná časť nájomnej zmluvy bola neplatná. Žalobca sa bezdôvodne obohatil o sumu 4 739,- EUR titulom spotreby elektriny v čase od odovzdania (vrátenia) predmetu nájmu prenajímateľovi 20.10.2022 do 7.12.2022. Stav merača spotreby elektriny v čase odovzdania predmetu nájmu prenajímateľovi je zaznamenaný v odovzdávacom protokole. Žalobca v zastúpení predsedu predstavenstva A. B. C. ústne potvrdil žalovanému v zastúpení konateľom D. D. E., že za spotrebovanú elektrickú energiu a plyn do doby prepisu odberného miesta na žalobcu uhradí. Žalovaný nemohol predpokladať, že žalobca nerešpektuje pravidlá poctivého obchodného styku a náklady za elektrinu a plyn, ktorú spotrebuje a neuhradí. Uviedol, že dodávateľ elektriny vyúčtoval dodávku elektriny za dobu október 2022 až december 2022 žalovanému faktúrami číslo 3122003792 za obdobie 10/2022, číslo 3122004142 za obdobie 11/2022 a číslo 3122004288 za 12/2022. Žalovaný cenu elektriny spotrebovanej žalobcom uhradil, čo preukazuje výpismi z účtu. Uviedol, že žalovaný si uplatnil u žalobcu nárok na bezdôvodné obohatenie čiastočne faktúrou, ktorú prikladajú. Žalobca faktúru nevrátil ani neuhradil, k pohľadávke sa nevyjadril. Žalovaný vedie vystavenú faktúru v účtovníctve a je uvedená v kontrolnom výkaze DPH 12/2022. Žalovaný si u žalobcu uplatnil celý nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia 4 739,- EUR listom zo dňa 15.6.2023 a týmto uplatňuje na započítanie vyššie uvedenú pohľadávku z bezdôvodného obohatenia v celej výške, najviac však do výšky žalovanej sumy. Nárok sa skladá z platby za elektrinu od 21.10.2022 do 31.10.2022 učenú pomerne z platby žalovaného za mesiac október roku 2022 a prijatých uhradených faktúr za elektrinu za mesiace november a december do 7.12.2023 v sume 2 538,53 EUR a 1 590,02 EUR. Žalovaný si nárok uplatnil vo výške 4 739,- EUR. Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Žalobca sa bezdôvodne obohatil o sumu 1 272,17 EUR titulom spotreby plynu v čase od odovzdania predmetu nájmu prenajímateľovi 21.10.2022 do 31.10.2022. Stav merača spotreby plynu v čase odovzdania predmetu nájmu prenajímateľovi je zaznamenaný v odovzdávacom protokole. Keďže v predmete nájmu boli dva merače spotreby plynu, stav druhého merača bol odvolený z údajov o dennej spotrebe plynu vo faktúre dodávateľa za obdobie po odovzdaní predmetu nájmu. Žalobca ústne potvrdil žalovanému, že sumu za spotrebovaný plyn do doby prepisu odberného miesta na žalobcu uhradí. Žalovaný nemohol predpokladať, že žalobca nerešpektuje pravidlá poctivého obchodného styku a náklady za plyn, ktorý spotrebuje neuhradí. Dodávateľ plynu vyúčtoval dodávku plynu za dobu 10/2022 žalovanému faktúrou číslo 2122001964. Žalovaný cenu plynu spotrebovaného žalobcom uhradil, čo preukazuje výpismi z účtu. Žalovaný si uplatňuje u žalobcu cenu za spotrebovaný plyn od 21.10.2022 do 31.10.2022. Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Žalovaný si u žalobcu uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia 1 272,17 EUR listom zo dňa 15.6.2023 a týmto uplatňuje na započítanie vyššie uvedenú pohľadávku z bezdôvodného obohatenia v celej výške, najviac však do výšky žalovanej sumy. Uviedol, že žalobca sa bezdôvodne obohatil na úkor žalovaného o náklady za spotrebu energií a prijatie služieb v dvoch apartmánoch, ktoré užíval počas celej doby nájmu Prenajímateľ. Ide najmä o spotrebu za vodu, elektrinu, náklady na prípravu teplej úžitkovej vody a teplo za celú dobu nájmu od 1.12.2010 do 20.10.2022. Výška nákladov nebola predmetom merania samostatnými meračmi. Uviedol, že navrhuje vykonanie znaleckého alebo odborného dokazovania na určenie výšky pohľadávky z bezdôvodného obohatenia podľa tohto bodu. Uviedol, že predloží posudok súdu bezodkladne po jeho vypracovaní. Uviedol, že si pohľadávku z bezdôvodného obohatenia podľa tohto bodu uplatňuje na započítanie v celej výške ktorá bude určená odborným dokazovaním, najviac však do výšky žalovanej sumy. Uviedol, že v prípade, že by súd nárok žalobcu napriek obrane žalovaného posúdil ako dôvodný z opatrnosti uplatňujeme voči pohľadávke žalobcu započítavacie námietky špecifikované v odpore pod bodmi 1., 2., 3., 4., ktoré stretom s pohľadávkou žalobcu započítavacím prejavom zanikajú.

4. Následne sa k odporu podanému zo strany žalovaného vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že dňa 21.09.2023 mu bol doručený opravný prostriedok - odpor voči Platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Banská Bystrica pod č.k.: . Odpor bol podaný prostredníctvom právneho zástupcu odporcu. Uviedol, že k samotnému odporu, resp. jeho odôvodneniu, uvádza nasledovné: navrhovateľ, ako prenajímateľ objektu hotela, nenesie zodpovednosť za prípadné úspechy či neúspechy podnikateľskej činnosti (odporcu). Súdu predložili Nájomnú zmluvu, ktorá bola uzatvorená zo strany odporcu dobrovoľne, a má sa za to, že jej uzatvorením prijal všetky práva a povinnosti v nej uvedené. Počas trvania zmluvného vzťahu túto Zmluvu odporca nikdy nerozporoval, a ani neinicioval žiadne súdne konanie v spojitosti s dojednaniami tejto zmluvy, prípadne neplním zmluvných povinností zo strany navrhovateľa (prenajímateľa). Akékoľvek poukazovanie na "nekorektnosť" prenajímateľa v rámci tohto konania považujú za účelové, subjektívne, a odvádzajúce pozornosť od merita veci. Odporca tiež poukazuje na nevyhovujúci technický stav hotela pri jeho preberaní v čase uzatvorenia Nájomnej zmluvy (rok 2010). Toto jeho tvrdenie považujú za irelevantné, a opätovne zdôrazňujú že odporca uzatvoril Nájomnú zmluvu dobrovoľne...Akékoľvek tvrdenia, resp. poukazovania odporcu k odovzdaniu hotela spolu so zariadením a zamestnancami (už samotný konštrukt o "prenechaní" zamestnancov považujú za absurdný z pohľadu, že sa jedná o ľudí so slobodnou vôľou a nie nejaké zariaďovacie predmety), ktorými naznačuje akúsi formu "ústretového kroku" smerom k navrhovateľovi, opäť považujú za účelové a v kontexte žalobného návrhu za irelevantné. Uviedol, že len na okraj pripomína, že zmluvný vzťah s odporcom skončil s jeho záväzkom voči navrhovateľovi vo výške cca. 346.000,- €... Navrhovateľ pristúpil k prevzatiu hotela iba preto, že si bol vedomý tej skutočnosti, že to je jeho jediná možnosť, ako o tieto finančné prostriedky definitívne prísť. Uviedol, že k ostatným tvrdeniam uvedeným v odpore uvádza, že s týmito nesúhlasí, a považuje ich nárok za riadne odôvodnený čo do výšky i základu, a navrhol, aby konajúci súd rozhodol v súlade s ich žalobným návrhom.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že vyjadrenie žalobcu neobsahuje žiadne nové skutkové tvrdenia, ani návrhy dôkazov, žalovaný sa pridržiava svojho predchádzajúceho vyjadrenia v odpore.

6. Na výzvu súdu žalovaný podal nasledovné vyjadrenie. Súd vyzval žalovaného, aby upresnil svoje podanie zo dňa 21.11.2023 v zmysle ref. S na č.l. 91 (aby ste upresnili, či ide o vzájomný návrh, alebo procesnú obranu a presne špecifikovali, ak ide o procesnú obranu, aké pohľadávky uplatňujete na zápočet v akej konkrétnej výške a pod.). Uviedol,, že k výzve súdu uvádza, že žalovaný v odpore k platobnému rozkazu zo dňa 7.9.2023 spochybnil pravosť žalovanej pohľadávky žalobcu a zároveň si uplatnil ako procesnú obranu, nie ako vzájomný návrh, 4 pohľadávky na zápočet najviac do výšky žalovanej sumy. Pričom pri pohľadávke 1-3, ktorú si uplatnil na zápočet uviedol jej konkrétnu výšku ako aj explicitné tvrdenie, že žalovaný si pohľadávku uplatňuje ako procesnú obranu – započítavaciu námietku najviac do výšky žalovanej sumy. Pri pohľadávke 4, žalovaný uviedol právny titul pohľadávky tak, že si uplatňuje pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa žalobca obohatil na úkor žalovaného, ide o náklady za spotrebu energií a prijatie služieb v dvoch apartmánoch, ktoré užíval žalobca počas celej doby nájmu Hotela Slovan ako Prenajímateľ, a za spotrebu celú dobu nájmu nič neplatil. Ide najmä o spotrebu za vodu, elektrinu, náklady na prípravu teplej úžitkovej vody a teplo za celú dobu nájmu od 1.12.2010 do 20.10.2022. Každú zo 4 pohľadávok žalovaný ako obranu uplatnil samostatne, avšak najviac do výšky žalovanej sumy. Žalovaný nepodal žiadny vzájomný návrh. Žalovaný svoje tvrdenia podporil predložením písomných dôkazov a navrhoval vykonanie ďalších dôkazov o jeho tvrdeniach. Podaním z 21.11.2023 žalovaný oznámil súdu, že k vyjadreniu žalobcu sa nebude vyjadrovať, nakoľko vyjadrenie žalobcu obsahuje iba skutkové tvrdenie o nesúhlase s tvrdeniami žalovaného bez ďalšieho vyjadrenia k jednotlivým pohľadávkam žalovaného na započítanie, preto žalovaný oznámil súdu, že sa pridržiava vyjadrení v odpore. Žalovaný podaním z 21.11.2023 nedával žiadne vyjadrenia, všetky skutkové tvrdenia sú uvedené v odpore zo 7.9.2023, preto nie je z výzvy súdu zrejmé, čo od žalovaného žiada. Pokiaľ súd napriek tomuto vysvetleniu na upresnení trvá, žiadal o zdôvodnenie výzvy, najmä ktoré podanie žiada upresniť a ako.

7. Súd žalovaného opätovne vyzval aby upresnil svoje podanie, kde uviedol, že výzvou zo dňa 17.9.2024 súd vyzval žalovaného na doplnenie skutkových tvrdení, konkrétne, či pohľadávku žalobcu uplatnenú žalobným návrhom žalovaný popiera. K výzve súdu uviedol, že žalovaný v odpore k platobnému rozkazu zo dňa 7.9.2023 poprel oprávnenosť žalovanej pohľadávky a zároveň, pre prípad, že by súd napriek argumentom žalobcu pohľadávku žalobcu uznal ako oprávnenú, žalovaný si uplatnil ako procesnú obranu, pohľadávky na zápočet najviac do výšky žalovanej sumy. Uviedol, že žalovaný pohľadávku žalobcu neuznáva z dôvodov, ktoré uviedol v odpore. Plnenie za nájomné bolo poskytnuté žalobcovi formou dotácie priamo Ministerstvom hospodárstva SR na základe žiadosti žalobcu a žalovaného. Podaním žiadosti o dotáciu žalobca akceptoval, že k plneniu dôjde v čase určenom Ministerstvom hospodárstva SR, čím sa konkludentne zmenil čas splatnosti nájomného. Podľa názoru žalovaného, žiadosťou o dotáciu došlo k zmene nájomnej zmluvy a konkludentne aj k zmene splatnosti pohľadávky v závislosti od rozhodnutia Ministerstva hospodárstva SR ako dlžníka. Už v čase podania žiadosti o dotáciu bolo zrejmé, že k plneniu načas nemôže prísť, preto žalobca v čase podania žiadosti vedel, že dôjde k omeškaniu oproti dohode o splatnosti nájomného a podaním žiadosti stav akceptoval. Nakoľko o čase zaplatenia nerozhodol žalovaný, ale tretia osoba, na čas zaplatenia žalovaný nemal žiadny vplyv, nemohol ho teda zmeniť, vyplývalo z rozhodnutia štátneho orgánu, ako vyššej moci. Uplatnenie nároku na úrok z omeškania žalovaný preto považuje aj za výkon práva, ktorý by nemal požívať právnu ochranu. Okrem uvedeného žalovaný spochybnil istinu pohľadávky, nakoľko dohodnuté nájomné bolo určené za celú budovu, ktorá mala byť predmetom nájmu. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania určený z nájomného za celú budovu. Zo samotnej nájomnej zmluvy pritom vyplýva, že prenajímateľ neprejavil skutočnú vôľu prenechať nájomcovi do nájmu celú budovu ale iba jej časť, dva v zmluve výslovne uvedené priestory nikdy nemal v úmysle odovzdať nájomcovi do užívania a počas celej doby nájmu užíval tieto priestory sám a za ich užívanie prenajímateľovi neplatil. Preto prenajímateľovi nevznikol nárok nájomné za časť budovy hotela, ktorú v skutočnosti nemal v úmysle prenechať do užívania nájomcovi ani ju nájomcovi do užívania nikdy neprenechal, neodovzdal a užíval ju počas celej doby nájmu sám a bezplatne. Prenajímateľovi nevznikol nárok na nájomné za časť stavby, o ktorej nikdy neprejavil skutočnú vôľu ju prenechať do užívania nájomcovi. Z uvedeného dôvodu Prenajímateľovi ani nevznikol nárok na nájomné za 2 apartmány – dva nebytové priestory, ktoré boli vyznačené v prílohe nájomnej zmluvy a boli vylúčené z predmetu nájmu. Pokiaľ aj tieto apartmány boli v nájomnej zmluve uvedené, že sú súčasťou predmetu nájmu, avšak zmluvné strany nikdy nemali vôľu, aby tieto apartmány čo i len na akýkoľvek najkrajší čas dočasne užíval , čo prejavili výslovne priamo v nájomnej zmluve, preto prenájom týchto apartmánov bol simulovaným úkonom a prenajímateľovi za užívanie priestorov, ktoré sám počas doby nájmu užíval nevzniká nárok na nájomné od a preto ani na úroky z omeškania z nájomného za tieto dva nebytové priestory nie sú oprávnenou pohľadávkou žalobcu.

8. Na prejednanie veci, súd nariadil pojednávanie na dňa 30.10.2025. Na predmetnom pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava žalobného návrhu, ktorý bol pôvodne doručovaný Okresnému súdu Banská Bystrica. Z pohľadu žalobcu sa teda nič nezmenilo, všetky dôkazy, ktoré považovali za potrebné doložiť súdu, čo sa týka písomných dôkazov, tie doložili.

9. Na to predstúpil právny zástupca žalovaného, ktorý uviedol, že sa pridržiava písomných podaní a upriamuje pozornosť súdu ku konaniu žalobcu, ktorý si uplatňuje nárok na zaplatenie úrokov z omeškania na základe vyčíslenia, ktoré však neopiera o žiadny relevantný dôkaz, tzn. faktúry, či doklady o úhrade, na základe ktorých mal uplatnený nárok vyčíslovať. Mal za to, že žalobca nepreukázal výšku ním uplatneného nároku, pričom tento odvodzuje z omeškania žalovaného s úhradou nájomného, avšak z obdobia mimoriadnej situácie vyhlásenej Vládou SR spojenej s pandémiou COVID-19, ktorá trvala od 12. marca 2020 do 15.09.2023, t.j. z obdobia sťaženého užívania predmetu nájmu v dôsledku opatrenia vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva SR obmedzujúcich prevádzky ubytovacích zariadení a hotelov v rôznych podobách, ktoré potvrdzuje i skutočnosť poskytnutia dotácie žalobcovi na nájomnom, ktorá žalobcovi nebola popretá a vypláva i z verejne dostupných zdrojov. Uviedol, že v súvislosti s už uplatnenou obranou žalovaného, konkretizovanou v jeho vyjadrení na výzvu súdu zo dňa 17.09.2024, poukazuje na ust. písm. 16 a 18 a o v znení účinného od 17.06.2020 a následne účinného od 09.12.2020, ktoré upravovali splatnosť celého neuhradeného nájomného za obdobie sťaženého užívania a to v 48 rovnakých mesačných splátkach počnúc mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom skončila mimoriadna situácia, čo platilo pre nájomné za obdobie do 09.12.2020 a po novele najneskôr počnúc 01. aprílom 2021. Z uvedeného vyplýva, že predmetným zákonom došlo k zmene splatnosti nájomného za obdobie sťaženého užívania, pričom ako bolo namietané v písomných podaniach, žalobca si nedôvodne uplatnil úroky z omeškania aj za obdobie do poskytnutia dotácie a následne z neuhradeného nájomného po odpočítaní tejto dotácie. Podľa ust. má formulár žiadosti o dotáciu na nájomné, podané zo strany žalobcu, rovnaké účinky ako dohoda o poskytnutí zľavy z nájomného. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný sa nemohol dostať do omeškania s platením nájomného, ktoré bolo dotované, nakoľko predstavovalo zľavu z nájomného. Rovnako s neuhradeným rozdielom sa nemohol dostať žalovaný do omeškania k dátumom uvádzaným žalobcom v prílohe faktúry, na ktorú žalobca len odkazuje, nakoľko neuhradený rozdiel bol oprávnený žalovaný splácať po dobu 4 rokov v rovnomerných mesačných splátkach. Uviedol, že k uvedenému potom krátkou cestou môže predložiť aj príslušné znenie noviel , ktoré zavádzali a upravovali dotáciu na nájomnom. Uviedol, že poukazuje na to, že porovnaním výpočtu žalobcu s prehľadom poskytnutých dotácií, ktoré žalobca nerozporoval, a ku ktorým ešte môže v prípade spornosti aj oznámenie o schválení predmetných žiadostí o dotáciu, tak z týchto možno ustáliť, že minimálne k dátumu 04.09.2020, 04.05.2021, 26.07.2021 a 01.03.2022 prijal dotáciu na nájomnom, nakoľko k uvedeným dátumom na faktúry uvedené v jeho vyčíslení, žalovaný nikdy nerealizoval žiadnu platbu. Potom následne neuhradené nájomné bolo splatné v 48 mesačných splátkach, čomu však žalobcom predložený výpočet nezodpovedá. Uviedol, že si dovolí uviesť, že žalovaný dohľadal dnes i listy adresované priamo zo strany žalobcu na žalovaného, v ktorých deklaruje poskytnutie 50% zľavy za predmetné obdobia žalovanému s tým, že zvyšok 50 % mal byť dotovaný zo strany štátu na základe žiadosti o poskytnutie dotácie na nájomnom. Dohľadal teda jednu, ktorá sa týkala obdobia 16.03.2020 do 05.05.20202, ale korešponduje to s tým, čo bolo uvedené i v obrane žalovaného, že vo vzťahu k obdobiu spadajúcemu do pandémie COVID-19 bola medzi stranami sporu uzavretá dohoda o tom, že nájomné platiť sa nebude, v tej výške 50 % bude dotované štátom. Súčasne je však nutné uviesť, že k 08.11.2022 boli urovnané všetky vzájomné záväzky a to vo forme ich započítania na základe dohody, ktorú žalovaný označil v odpore proti platobnému rozkazu ako dôkaz, ale omylom potom preverením príloh, ktoré boli elektronicky podávané, bolo zistené, že nebola priložená táto dohoda, čiže dovolí si ju potom krátkou cestou rovnako súdu predložiť. K vyčísleniu úrokov z omeškania tak pristúpil dodatočne v rozpore s touto dohodou, uzavretou pri ukončení nájmu, a vyčíslenie realizoval zjavne v rozpore so zákonom, čo jednoznačne možno označiť za šikanózny výkon práva a konanie v rozpore s dobrými mravmi a to aj v intenciách tvrdení samotného žalobcu v jeho replike. Uviedol, že bude predkladať dohodu o započítaní spolu s prílohami a príslušnými faktúrami žalovaného, z ktorej vyplýva vysporiadanie vzájomných záväzkov k 08.11.2022 a to započítaním hodnoty preberaného vybavenia hmotného, nehmotného majetku v súvislosti s prevádzkou hotela a to žalobcom od žalovaného v dôsledku ukončenia nájmu a samotného dlhu žalovaného voči žalobcovi titulom nájomnej zmluvy s tým, že ak ostala už len suma 2 381,81 eur, ktorú však žalovaný uhradil. O nepoctivom konaní a konaní žalobcu v rozpore s dobrými mravmi svedčí i vyčíslenie úrokov z omeškania z predmetnej sumy 2 381,81 eur, ktorá vyplynula zo započítania a tiež vyčíslenie úrokov z omeškania z faktúr, ktoré boli samotným predmetom započítania a teda urovnania strán sporu, pričom žalobca ku dňu vzájomného vysporiadania existenciu iných pohľadávok voči žalovanému a ich úhradu nepožadoval, považoval všetky záväzky v danom čase týmto spôsobom za vysporiadané. Pre prípad, že by súd mal predsa len preukázanú výšku uplatneného nároku a jeho uplatnenie považoval za dôvodné, neodporujúce dobrým mravom, potom žalovaný trvá na uplatnenej kompenzačnej námietke, uviedol, že vo vzťahu k započítavaným pohľadávkam konštatuje, že ich žalobca neučinil spornými, nakoľko ich dôvodnosť a existenciu účinne nepoprel. Vzhľadom na uvedené a to najmä zneužitie práva zo strany žalobcu, ktorý nepožíva právnu ochranu, navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému priznať právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

10. Na to predstúpil právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že Dohoda o skončení nájmu nebytového priestoru, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 20.10.2022, neobsahuje podľa jeho názoru žiadne ustanovenie o tom, že by touto dohodou boli vysporiadané všetky vzájomné nároky zmluvných strán. Čo sa týka zápočtu, tento zápočet bol samozrejme vykonaný, tento nikdy nepopreli, disponuje touto listinou. Bol vykonaný vzájomný zápočet v celkovej výške 345 877,21 eur, čo teda ako keby boli na jednej strane zo strany žalobcu započítané zameškané nájomné a na druhej strane zo strany žalovaného sa jednalo o nejaké hnuteľné veci, ktoré súviseli s tým predmetom nájmu Hotelom Slovan. Takže v tomto smere nenamieta, teda je oboznámený, čo sa týka toho vzájomného zápočtu, je oboznámený s dohodu, len teda upozorňuje na to, že v tej dohode absentuje klauzula o tom, že by boli vyrovnané všetky. Preto považuje nárok za oprávnený.

11. Na to predstúpil právny zástupca žalovaného, ktorý uviedol, že vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že samotná dohoda o ukončení nájmu neobsahuje výslovné uvedenie vysporiadania vzájomných vzťahov, uviedol, že si dovolí poukázať na to, že v urovnaní zo stranami jednoznačne došlo a dohoda o započítaní vzájomných záväzkov k 08.11.2022 o tom jednoznačne svedčí, že v danom čase pomýšľali len na existenciu týchto záväzkov, ktoré ku dňu ukončenia nájmu logicky vysporiadali spôsobom započítania. Uviedol, že si dovolí poukázať na to, že kým dospeli ku konečnej sume a teda k cene vybavenia hotela a nehmotného majetku zo strany hotela, predchádzal tomu dlhý čas, kým zo strany žalobcu bola upravovaná predmetná cena zásadne znižovaná, čiže pokiaľ sa jedná o započítanie hodnoty, ktorú v zásade žalovaný ponúkol žalobcovi, táto na počiatku bola omnoho vyššia než, ku ktorej dospeli až pri samotnom úkone započítania. Uviedol, že si dovoľuje predložiť samotnú dohodu, aby aj súd samozrejme videl, lebo bola označená v odpore, ale nie je zrejme súčasťou spisu. Uviedol, že v danom čase ešte na dôvažok, samotné ukončenie toho nájmu a preberanie toho hmotného a nehmotného majetku zo strany žalobcu od žalovaného napĺňalo charakter v podstate predaja podniku. S týmto návrhom v podstate predaja časti podniku. S tým návrhom aj prišiel žalovaný vo vzťahu k žalobcovi. Ten od počiatku s takýmto spôsobom teda nesúhlasil a všetko smerovalo len k tomu, aby sa podpísali len takéto nevyhnutné doklady, ktoré zjavne neskôr aj v dôsledku toho, že vyčíslil dodatočne úroky z omeškania len zneužil a tvrdí, že teda vysporiadanie všetkých vzájomných záväzkov, že k nemu nedošlo, že opak je však pravdou. Uviedol, že faktúry, ktoré preukazujú sú súčasťou zápočtu, neboli faktúry vystavené po dohode so žalobcom, v podstate na hodnotu toho vybavenia hmotného, nehmotného majetku toho hotela v čase, keď ukončovali ten nájomný vzťah. Tam dohoda o ukončení bola k 20.10.2022 a následne vysporadúvali tie vzájomné vzťahy, urovnávali ich týmto započítaním, kde sa zobrali všetky záväzky. To, čo sú záväzky z titulu nájomného vzťahu, to sú dlžné nájomné a toto je hodnota toho hmotného, nehmotného majetku, ktorý takýmto spôsobom bol v podstate započítaný na ten záväzok žalovaného proti žalobcovi. Uviedol, že si dovolí podotknúť, je to na cent presne, čiže, keď ohodnocoval sa ten majetok, zo strany žalovaného, tam bola naozaj omnoho vyššia suma, potom bola upravovaná žalobcom tak, aby sedela presne s tými záväzkami žalovaného voči žalobcovi.

12. Následne predstúpil právny zástupca žalobcu, ktorý doložil do spisu presnejšiu špecifikáciu úroku z omeškania, ktorý bol uplatnený v rámci žalobného návrhu, pričom uviedol, že k prednesu právnej zástupkyne si dovolí povedať, že možno došlo k nepochopeniu princípu poskytovania dotácií. Uviedol, že jeho klient rozhodne nikdy nepostupoval v zmysle, že teda bude nájomné odpustené. Systém, dotácií fungoval tak, že pokiaľ prenajímateľ odpustil polovicu, tak štát mu tu polovicu refundoval. Nie, že keď odpustil polovicu, štát mu dal druhú, takže nemal nič platiť. Uviedol, že na tomto trvá, že ten výklad mal byť takýto. Teda vznikala tam povinnosť platiť nájomné, avšak nie v plnej výške dojednanej nájomnou zmluvou, ale vo výške 1 z dojednanej sumy. Nechce teraz zachádzať ešte do detailov, čo sa týka účtovných charakterov, pretože štát to vyplácal bez DPH, avšak DPH bolo treba zaplatiť, tzn. že vznikala daňová povinnosť u . Čo sa týka toho listu, ktorý označila právna zástupkyňa, kde mal údajne jeho klient deklarovať, že nebude požadovať nájomné absolútne žiadne, nie je oboznámený s takýmto listom, nemá ho k dispozícii, takže nevie sa k nemu v tejto chvíli viac vyjadriť.

13. Následne predstúpila právny zástupca žalovaného, ktorý uviedol, že pokiaľ ide o predložený prepočet alebo výpočty, v zásade zodpovedá asi tomu, čo už bolo žalobcom predložené a trvá na tom a v podstate túto tou poznámkou to žalobca aj potvrdil, pomoc štátu, že si uplatňuje úroky z omeškania i za čas, kým mu bola poskytnutá dotácia zo strany štátu. Ako už uvádzal, tak žiadosť o poskytnutie dotácie má právne účinky poskytnutia zľavy, čiže s takýmto nájomným sa nemohol dostať žalovaný do omeškania, to je jedna vec, a pokiaľ sa týka poskytnutie len časti nájomného na základe príslušných faktúr, pokiaľ bola táto jedna časť už dotovaná štátom, tak ten zvyšok neuhradeného nájomného sa spravoval ďalšími ustanoveniam zákona, ktoré už citoval, a teda žalovaný bol oprávnený toto neuhradené nájomné splácať v 48 mesačných splátkach, čiže po dobu 4 rokov, a i z toho nového predloženého prepočtu je zrejmé, že takto žalobca pri výpočte úrokov z omeškania nepostupoval. Čiže má za to, že ani samotnú výšku ním uplatneného nároku nepreukázal.

14. Následne predstúpil právny zástupca žalovaného, ktorý uviedol, že má k dispozícii aj oznámenie o schválení žiadosti o dotáciu, len z tých takisto nie je zrejmé, kedy reálne tú dotáciu žalobca prijal, ale v spise sa nachádza aj výpis z účtu žalovaného, kde je možné, ale to je práca, ktorú on nemá dôvod robiť, lebo to bremeno tvrdenia, bremeno dôkazu je na strane žalobcu, čiže z toho sa dá jednoznačne odvodiť, kedy platby žalovaný nerealizoval a všetky ostatné platby, ktoré deklaruje žalobca ako prijaté v jeho výpočtoch k dátumom, ku ktorým žalovaný platbu nerealizoval, sú jednoznačne prijatou dotáciou a naozaj to nemôže žalobca rozporovať, ani to nerozporoval, že skutočne vyčísľuje úroky z omeškania do dátumov prijatia dotácie. A pokiaľ má dotácia charakter zľavy z nájmu, tak žalovaný sa do omeškania dostať nemohol. Čiže základ nároku na strane žalobcu nie je vo vzťahu k tomuto a rovnako ani vo vzťahu k zvyšnému neuhradenému nájomnému, ku ktorému omeškanie určuje k dátumu buď započítania alebo k dátumu reálnej úhrady zo strany žalovaného, ale ako už uviedol, zákon upravoval splatnosť nájomného na 48-mesačných splátok, čiže, ak by si mal dôvodne žalobca niečo uplatňovať, musel by to prepočítať na 48-mesačných splátok, čo neučinil. Čiže dnes má za to, aj vo vzťahu k tomuto konaniu a vo vzťahu k ostatným skutočnostiam preukazovanými listinnými dôkazmi, že žalobca nárok nepreukázal čo do výšky, ani čo do základu, má za to, že zneužíva právo, nemal by požívať právnu ochranu, takéto konanie zo strany žalobcu.

15. Následne predstúpil právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že čo sa týka výkladu zákona a tejto záležitosti, tak to samozrejme necháva na súd, ctí zásadu, že súd pozná právo. Druhá vec je to, že čo sa týka výpočtu úrokov z omeškania, tieto úroky z omeškania boli vypočítavané správne, boli vypočítavané v súlade s tým, je to aj v tom rozpise, kedy boli prijaté peniaze od štátu ako dotácia a v rámci toho boli vypočítavané úroky z omeškania za zmeškané nájomné.

16. Na predmetnom pojednávaní bol uskutočnený výsluch žalovaného, ktorý v rámci výsluchu uviedol, že by sa rád z pozície konateľa vyjadril k tejto situácii, ktorá je pre neho vrcholne nepríjemná a prekvapivá, lebo 12 rokov obchodného vzťahu pri prenájme a prevádzkovaní hotela je dostatočne dlhá doba a mal za to, že korektné obchodné vzťahy sa majú ctiť do posledného dňa fungovania. Uviedol, že celý tento súdny spor je pre neho veľkým prekvapením a vyčíslenie úrokov z omeškania za dlžnú sumu je pre neho nepredstaviteľné z viacerých dôvodov. Jednak preto, že do poslednej chvíle ako prevádzkovateľ nemali žiadny záujem poškodiť záujmy prenajímateľa a ctili si teda dohodu o ukončení nájmu a odovzdaní všetkých predmetných vecí. Mali jednoznačne za to, že tým zápočtom sú vysporiadané všetky záväzky a tak to bolo aj pri osobnom stretnutí a boli utvrdení tým, že týmto zápočtom je to všetko medzi prenajímateľom a vysporiadané. O to väčšie prekvapenie je tento celý súdny spor a úroky z omeškania. Počas obdobia korony nebolo jednoduché odhadnúť, ako dlho bude hotel zatvorený a kedy začne fungovať. Celý čas ako a prevádzkovateľ hotela sa starali o nehnuteľnosť ako o svoju vlastnú, čo môže určite potvrdiť ktokoľvek zo strany prenajímateľa, ktorý chodili na hotel a užívali si to ako klienti, že tá starostlivosť bola nadštandardná. Viackrát sa stretli s p. C. v prázdnom hoteli, keď bol zatvorený a pýtali sa, že ako to bude s nájomným. Vždy ich utvrdzoval v tom, že nájomné im nebude účtované, keď sú zatvorení. Brali to, že je to džentlmenská dohoda v ústnej podobe, a že sa bude ctiť a platiť. Rovnako tak aj pri ukončení nájomného vzťahu, keď sa pýtali, či sú všetky záväzky urovnané, povedal, že áno, týmto je to všetko urovnané. Tá situácia pri ukončovaní toho nájomného vzťahu vôbec nebola jednoduchá, lebo treba si uvedomiť, že hotel bol nejakým spôsobom v prevádzke, očakávali klientov, platili zamestnancov, všetky energie a všetko, čo je spojené s prevádzkou hotela a pri dohadovaní tej ceny, toho zápočtu, tiež predkladali najprv zoznam všetkých hnuteľných vecí, všetkých technológií, hardvéru a softvérových licencií, ktoré by mohli byť predmetom zápočtu a zo strany prenajímateľa bola tá cena vždy krátená a je pre nich samozrejme veľmi nepríjemné, keď všetko zariadenie hotela sa presne na cenu, ktorá je akurát tá suma, ktorú dĺžili prenajímateľovi na nájomnom. Mal za to, že boli v neprimerane nevýhodnej situácii a že prenajímateľ to zneužil za účelom toho, aby dojednal tú cenu presne na úroveň tých pohľadávok, ktoré mali na nájomnom. Uviedol, že o to viac mu príde neférové a neetické vyťahovať úroky z omeškania za toto obdobie. Celý prenájom hotela bol vždy založený na tom, že niečo upravuje zmluva, niečo stále v priebehu toho fungovania sa vedeli dohodnúť, a tá situácia nebola jednoduchá, či na začiatku nájomného vzťahu, kde prebrali hotel, kde bolo deklarované, že celý hotel je vybavený, následne ale zistili, že mnoho vecí a investícií musia riešiť, či je to na recepcii, v kaviarni, vo vybavení reštaurácie alebo vo vybavení mobiliárom hotelových izieb na 1. a 4. poschodí. Keď prebrali celú prevádzku hotela, bolo im deklarované, že všetko je v poriadku, ale hotelové výťahy sa neprimerane kazili, kde namietali, že za toto požadujú zľavu nájomného. Nebolo im vyhovené. Počas prevádzky hotela vinou víchrice bola odtrhnutá časť strechy, požadovali tiež zľavu na nájomnom, nebolo im vyhovené. Počas prevádzky hotela zažili rôzne nepríjemné situácie, či už to bolo vytopenie alebo samotná korona. Vždy mali za to, že na čom sa dohodnú, to bude platiť a opätovne stoja tu na súdnom spore, kde neplatí to, že mali mať odpustené nájomné za obdobie korony, neplatí to, že vysporiadaním zápočtu na celé vybavenie, sú vysporiadané všetky ich vzájomné záväzky a toto považujú za veľmi nekorektné. Počas celého toho obdobia toho ich vzájomného obchodného vzťahu, aj keď boli s omeškaním s nájomným, tak prenajímateľ si neúčtoval žiadne úroky z omeškania, samozrejme, ukončením nájomného vzťahu, ale úroky z omeškania nikdy predmetné neboli. O to viac ich to prekvapuje na konci nájomného vzťahu. Je dôležité povedať, že keď preberali hotel, tak to bolo staré miesto bez kontinuity v prevádzkovaní. Zase na druhej strane, keď hotel odovzdávali, v najlepšej viere odovzdávali všetky veci tak a poskytli maximálnu súčinnosť, aby prenajímateľ mohol ďalej hotel prevádzkovať aj bez ich pričinenia. Jediný záväzok, ktorý je teraz na stole v podstate pre spoločnosť Silver spoon sú úroky z omeškania. Celý čas sa správali ako poctivý podnikateľ. Nemajú žiadne záväzky voči štátu, ani voči iným dodávateľom. Uviedol, že o to viac ich to mrzí a osobne istým spôsobom uráža, že po 12 rokoch obchodného vzťahu prenajímateľ vytiahne úroky z omeškania.

17. Následne bol vypočutý druhý konateľ žalovaného, pani A. D. G., ktorý uviedol, že začínali podnikanie spoločne traja mladí ľudia – D. E., jeho manžel, jeho brat D. G. A., šéfkuchár a on. Na vybavenie a zariadenie hotela si zobrali pôžičky, úver. Hotel vybavili, zariadili, napriek tomu, že im bolo deklarované, že budú brať do nájmu čistý, pekný priestor, plne vybavený, plne zariadený, tak museli pristúpiť k tomu, aby veľa investovali. Zvládli to, avšak tie prvé 3 – 4 roky boli veľmi náročné. Začínali v kríze. Nebol sentiment prichádzať do Tatier, neboli klienti. Viac menej pracovali len preto, aby mohli zaplatiť nájomné, ktoré, dnes aj s odstupom času, hodnotia ako príliš vysoké na tie pomery. Bolo to 36 700,- eur. Tak, ako bolo povedané, komunikovali vždy korektne, snažili sa vyriešiť situáciu takú, ako vznikala. Preto aj to, že tu dnes stoja je pre nich veľmi nepríjemné v tom smere, že si ctia dohody aj ústne a práve ten výsluch p. A. C., ako navrhovali, bol daný preto, aby potvrdili to, že v trojici sedeli a povedali, alebo on povedal, že nebude im účtované nájomné za obdobie korony. Uviedol, že berie to ako účelové, ako sa k nim správal, pretože veľmi príjemné pre nich ako pre vlastníkov nehnuteľností bolo, že ostali v tom priestore a oni dvaja sa starali počas celej doby korony o ten priestor tak, aby nedošlo k jeho poškodeniu, aby bolo všetko v poriadku a nemuseli platiť žiadneho zamestnanca, ktorý by toto pre nich urobil za predpokladu, že by ten nájom vrátili. Takto boli viac-menej skoro dva roky držaní v šachu s tým, že bolo povedané, že nech počkajú na to, ako sa vyvinie situácia, ako budú prideľované dotácie. Tá ústna dohoda bola o tom, že ako prídu dotácie, budú súčinní, čo prisľúbili, nakoniec to hovoria aj tie listinné dôkazy, že stalo sa tak, vypĺňali žiadosti. Prenajímateľ získal nemalé finančné prostriedky na to, aby teda bol uspokojený, uviedol, že z toho nemali žiadne financie, ale teda samozrejme náklady áno. Uviedol, že musia ešte povedať, že sú slušní podnikatelia. Za celú dobu korony udržali všetkých zamestnancov s tým, že v čase letnej a zimnej sezóny mali takmer do 50 zamestnancov s tým, že počas obdobia korony zamestnancov udržali. Boli to náklady, ale boli pripravení na to, že vždy tak, ako sa hotely otvárali a zase ale zatvárali, mohli hneď pristúpiť k tomu, aby mohli začať podnikať. O tom hovoria potom aj tie ďalšie položky, ako platili nájomné. Čiže ako sa otváral hotel hoc aj s obmedzením, tak sa snažili prenajímateľovi platiť nájomné. Preto je pre nich nepredstaviteľné, že aj ten obchodný vzťah skončil takto, ako skončil, lebo počas celej doby ich obchodného vzťahu bolo zo strany prenajímateľa tvrdené, že budú v nájme pokračovať. Čiže mali uzatvorenú nájomnú zmluvu na 12 rokov a prenajímateľ im tvrdil, že je s nimi veľmi spokojný, výsledky to dokazovali, z hotela, ktorý bol v ruinách, uviedol, že má tu fotografie, vie predložiť, nepekný už, zdevastovaný, urobili nádherné, krásne miesto. Zo zlého mena, ktorý ten hotel mal v rámci Slovenska, aj Tatier, urobili niečo, čo malo hodnotu. Uviedol, že mal na starosti marketing a prevádzku recepcie a firemných klientov a to dotiahli na jednej z najlepších baby friendly hotelov na Slovensku, ktorý kopírovali dnes už veľké siete, ktoré sa inšpirovali s tým čo tam dokázali, tak treba povedať, že nikdy si prenajímateľ neprevádzkoval ten hotel sám. 10 rokov pred nimi to mal v nájme iný subjekt, skončil veľmi neslávne, hotel bol úplne vykuchaný, bolo to tam všetko zdevastované, škaredé, odchádzal s dlhmi voči mestu Vysoké Tatry. Skrátka, veľmi nepríjemná situácia, o ktorej nevedeli, a do toho vstúpili a v podstate chceli pokračovať. Uviedol, že v auguste roku 2022 predložili COOP Jednota Bratislava-vidiek návrh, ako by mohli pokračovať do budúcnosti. Tak aby nejakým spôsobom aj oni si nahradili tú stratu, ktorá vznikla za to obdobie pandémie a aby to bolo aj zaujímavé pre prenajímateľa. Uviedol, že manžel bol aj na osobnom rokovaní no a odpoveďou na to po 12-ročnom vzťahu bolo len to, že prišiel jeden list, kde bolo napísané, že ich návrh nie je akceptovaný. A tak skončili. Nájomná zmluva mala končiť v januári roku 2023. Vzhľadom na to, že tá sezóna zimná začína v decembri, tak nemalo zmysel pokračovať, tak sa dohodli na ukončení k tomu októbru, 10. mesiaca 2022 s tým, že nechceli navyšovať sumy na nájomné a boli ochotní dohodnúť sa s prenajímateľom tak, aby jednak prevzal zamestnancov, čo bol asi najväčší benefit, že boli všetci zaučení, naučení pracovať, boli tam k dispozícii siete, systémy, rezervačný systém, čiže sa snažili, keď už teda pochopili, že prenajímateľ nemá záujem s nimi pokračovať, snažili sa, aby k dohode došlo tak, aby to bolo korektné z ich strany a urobili niektoré veci, ktoré dnes, keď vidí túto situáciu, považuje, ako niečo, čo urobili naozaj nad rámec. Robili to preto, aby ten ústretový krok, ktorý robili voči prenajímateľovi, bol tak vnímaný aj na nich. Tak ako tu bolo povedané, boli postavení pred hotovú vec. Čiže, dlh z korony, ktorý bol pre nich drobných podnikateľov, za ktorými nestojí žiadna banka, žiadna finančná skupina, 350 000,-eur, to je strašne veľa peňazí. Boli postavení pred hotovú vec, že to vybavenie si započíta. Uviedol, že už dnes vidí, ale dnes vidí, že to bol konštrukt. Takto to mal ten prenajímateľ vymyslené, že nikdy hotel neprevádzkoval predtým, ani nemal záujem, keď v podstate s nimi prichádzali do prvotného rokovania, hovorili, že oni by to nikdy nechceli prevádzkovať, a keď videli, že hotel je vo výbornom stave, má zamestnancov, má dobré meno, tak pravdepodobne si povedali, že to by bola veľmi dobrá cesta, ako sa k nemu dostať, a začali prevádzkovať vo svojej réžii. O to skôr, že to obdobie korony veľmi pekne mu nahralo na to, aby nejakým spôsobom ich z tohto vzťahu dostal. Pretože, pokiaľ by neprišla korona, dovtedy neboli neplatiči, uviedol, že v tom sumáre si vypočul, že opakovane sa dostávali do toho, že neplatili. Uviedol, že to nie je pravda, uviedol, že práve boli vzorní. Uviedol, že dvakrát nezaplatili načas, práve v tom období, kedy im bol vytopený hotel a kedy teda došlo v rámci tej víchrice k tomu odfúknutiu časti strechy, ale v zásade vždy si ich záväzky plnili až príkladne. To je nakoniec aj dôkazom toho, že ostali tých 12 rokov v tom vzťahu. Keby neboli spokojní, tak sa pravdepodobne s nimi budú chcieť rozlúčiť. Čiže boli postavení pred hotovú vec. Odovzdať všetko to, čo tam v hoteli nahonobili a započítať si to s tým dlhom. Je neuveriteľné, že prenajímateľ takmer polroka si vypočítaval tie sumy. Uviedol, že urobili inventarizáciu všetkého majetku, predložili mu. To malo 50 strán. On si vyškrtal, čo z toho si chce zobrať. Tam ostalo veľmi veľa vecí, ktoré neostali započítané, ale ktoré zhodnotili tú nehnuteľnosť. To vôbec neprichádzalo do úvahy s ním komunikovať ďalej, lebo on si len vybral položky, ktoré chce a sám si na ne stanovil cenu. A tak sa dostali na tú sumu na presne 20 centov presne. A to sa dostalo do takého štádia, že museli pridávať ďalšie a ďalšie veci, ktoré nezvažovali, že by ich v rámci toho obchodného vzťahu dali, lebo, ak by nebola korona, tak sa k tomu vráti, tak by skončili tak, že ak by chcel prenajímateľ s nimi skončiť, tak by si musel to vybavenie kúpiť a pravdepodobne aj to rokovanie by bolo vyzeralo inak. Uviedol, že toto museli urobiť, lebo inak im ostane ten dlh. Ďalšia tá položka zamestnanci, tak, ako tu bolo povedané, vyslovene to bol prípad predaj časti podniku. Uviedol, že v podstate postupovali celú prevádzku, prevádzku hotela Slovan. Uviedol, že aj tú s.r.o.-čku Silver spoon zakladali len za účelom prevádzky hotela. Len na tento obchodný prípad. Čiže mu teda navrhovali, že mu odpredajú časť podniku tak, ako sa to právne má, ale prenajímateľ nesúhlasil. Kategoricky nesúhlasil. Čiže boli v podstate dotlačení do toho, aby to urobili tak, ako si to prenajímateľ želal, čiže vyslovene ako nedôstojne s dvoma A4 so 4 prílohami s faktúrami, ktoré si započítali, kde chceli doložiť tú informáciu o tom, že sú medzi nimi vysporiadané všetky záväzky. Ale tak, ako si podávali ruky, p. A. C. povedal, že si za ten čas dôverujú tak, že netreba to tam dávať. Takže dnes vedia, prečo to tam nebolo. Lebo už si to chystali. A ja z hľadiska marketingu urobil ešte veci, ktoré sú nad rámec alebo boli nad rámec. Nastavili im balíčky predaja služieb. Čiže z hotela odchádzali tak, že dostali recepciu, dostali now how, softvér, ale najmä dostali cez 40 000 klientov, klientelu. Uviedol, že to im nikto dnes nedá. A keď, tak za aké peniaze. Nastavili balíčky služieb, dostali web, to je predajný nástroj. Čiže, ako odišli z hotela, tak oni okamžite začali predávať. Čiže nemali ani týždeň, nemali žiadnu medzeru v tom, aby pokračovali v podnikaní. Uviedol, že dovolí si tvrdiť, že keby neprišla korona, tak sa im toto nikdy nepodarí. A zamestnanci prešli tak, že boli dva stoly. Pri jednom stole podpisovali ukončenie pracovného pomeru a pri druhom stole sedel práve p. C. a p. G. a podpisovali uzatvorenie pracovného pomeru. Čiže, nič štandardné sa tam nedialo. Malo to ísť s predajom časti podniku a dnes vidia, že ten prenajímateľ to urobil účelovo, tak, aby sa nejakým spôsobom dostal ešte k ďalším peniazom. A to už samozrejme nehovorí o tých právnych veciach. No a možno ešte na také dokreslenie, že aj z ľudského hľadiska, že dáte niekomu predmet, ktorý je v katastrofálnom stave so zlým menom. Za 10 – 12 rokov Vám z toho vybuduje úžasné miesto, ktoré má vynikajúce renomé, začínali traja, jeho manžel, aj brat. Brat v roku XXXX zomrel 41-ročný, uviedol, že s manželom 10 rokov žili na hoteli, pretože pochopili, že pokiaľ z toho hotela odídu, tak sa to celé rozpadne, tzn. že boli 24/7 v práci, atakovaní zamestnancami, k dispozícii klientom firemným klientom, nemohli de facto odtiaľ odísť. Nemali iný osobný život. Uviedol, že nehovorí, že mu to vadilo, ale bola to svojím spôsobom obeta a za to dostali poďakovanie to, že nezohľadnili tieto veci a sa nad tým povzniesli, aj nad tým zoznamom, ktorý išiel na tie eurocenty, ale nad tým, že im takto neskutočne ublížil a takto ich vláčia a robia z nich nepoctivých podnikateľov, čo vôbec nie je pravda. Uviedol, že jeho osobne to veľmi mrzí, uviedol, že by sa rád p. C. pozrel do očí a chcel by vedieť, ako mu povie, že tá dohoda medzi nimi neplatí, lebo osobne, ústne, si podali ruky a si povedali dvakrát minimálne. Jedenkrát to, že nebude im účtované nájomné za obdobie korony, dostanú dotácie a pri ukončení, že všetky ich záväzky sú vysporiadané.

18. Súd odročil pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania na dňa 22.01.2026.

19. Na predmetnom pojednávaní predstúpil právny zástupca žalovaného, ktorý uviedol, že vzhľadom aj na jeho prednes na predchádzajúcom pojednávaní, kde uvádzal dátumy, ku ktorým teda boli prijímané dotácie, tak by tieto rád identifikoval v prehľade. Uviedol, že uplatňovali zásadnú obranu vo vzťahu k tomuto pokiaľ sa jedná o neexistenciu omeškania a to tak dotovaného, ako aj nedotovaného nájomného, ale pokiaľ sa jedná o prijaté dotácie, jedná sa o dotácie prijaté k 04.09.2020. Týka sa to faktúry 2020500452, týka sa to faktúry 2020500975, faktúra 2020501031, potom je to prijatá dotácia 04.05.2021 – 2020501749, 2020501947, to je stále 04.05.2021. Na ďalšej strane je to 2020502143, stále 04.05.2021 – 20215000057, 2021500172. Prijatá dotácia dňa 25.07.2021 tak, ako podľa výpočtu a 26.07.2021. To sú faktúry 2021500418, 2021500622 a potom je to dotácia z 01.03.2022, je to 2021502059, 2021502241. Toto neidentifikoval žalobca doposiaľ. Uviedol, že k tomuto pristúpil, nakoľko naozaj tá obrana aj v zmysle tých dôkazov, ktoré boli predložené, predložili výpisy z účtu, kedy bolo platené nájomné, žalobca teda neuvádzal, kedy prijal tieto platby. Uviedol, že každopádne, bez ohľadu na to, to bol žalobca, ktorý mal tvrdiť, že dotácie prijaté boli, nemôže teraz on povedať, že ich neprijal nikdy, čiže to tak povie, on tu ten výpis z účtu má. Uviedol, že len poukazuje na to, čo tvrdil na predchádzajúcom pojednávaní, pokiaľ sa jedná o prijaté dotácie. Protistrana ten dátum nerozporovala, že k takému dátumu ich prijala, pokiaľ súd oboznamuje predmetný listinný dôkaz výpočtu, identifikovateľné sú predmetné dátumy z toho ich výpočtu, ako dátumy, kedy boli prijaté dotácie, aj keď teda dôkaz bol označený v podanom odpore, pokiaľ sa jedná o doklady o úhrade nájomného, v ich advokátskom spise sa tieto nachádzali a keď si toto porovnával, tak vyplýva z toho jednoznačne, že predmetné dátumy neboli pokryté platbami od žalovaného, ale boli jednoznačne v uvedených dátumoch prijaté dotácie, tzn. že je to teda vo vzťahu k tej už doposiaľ uplatnenej obrane. Bez ohľadu na to, či v danom čase bola alebo nebola prijatá teda dotácia, uviedol, že aj na predchádzajúcom pojednávaní uvádzal, že pokiaľ sa nedohodli na nejakej zľave a neprijímali dotácie, tak tam tak isto tá splatnosť bola upravená zákonom, čiže to je na margo toho. Uviedol, že tam v podstate v tom prehľade je aj zrejmé, že kedy sa vychádza z nejakej platby, kedy to obdobie oni uvádzajú len z dôvodu navýšenia úrokov z omeškania a potom je tam teda ten dátum, pokiaľ sa jedná o prijatú dotáciu. Čiže to je vo vzťahu k tomu listinnému dôkazu všetko. Uviedol, že výpis je ten, na ktorý poukazoval v tom predchádzajúcom. Pokiaľ išlo o tie výpočty tých úrokov z omeškania a identifikáciu dotácií, uviedol, že si stále myslí, že je to bremeno dôkazu na strane žalobcu a teda preukázať, kedy prijal platby, kedy prijal dotácie, z ktorých si teda vyčísľuje takisto úroky z omeškania, ale keďže teda strana žalovaného predložila tento výpis tak je potom jednoznačne identifikovateľné, že teda platby, ktoré boli realizované v období od 05.08.2022 do 29.01.2020 tak, ako sa nachádzajú v predmetnom výpise z účtu, tak tieto prijaté platby sa dajú potom stotožniť v podstate v tom výpočte a v podstate jednoznačne absentujú platby zo strany žalovaného na dátumy, ktoré predtým identifikoval ako dátumy, ku ktorým bola prijatá dotácia zo strany žalobcu na nájomnom. Čiže, v podstate úplne zjednodušené nájomné, ktoré bolo dotované, teda predstavuje v podstate zľavu z nájomného, z toho vyplýva, že s takouto platbou sa žalovaný nemohol dostať do omeškania a to zvýšené neuhradené nájomné mal právo splácať teda po dobu 4 rokov, takže to je vlastne len na ucelenie tých súvislostí z hľadiska ich obrany.

20. Následne predstúpil právny zástupca žalobcu, ktorý v rámci záverečných rečí uviedol, že má za to, že žalobný návrh tak, ako bol podaný zo strany žalobcu, je v celom rozsahu dôvodný. Čo sa týka akýchkoľvek pochybností o tom, ktorá faktúra alebo faktúra nebola uhradená, žalobca nikdy nerozporoval ten fakt, že žalovaný alebo teda žalobca v istých obdobiach išli v režime tých štátnych dotácií, nakoľko sa jednalo o to, že všetky takéto zariadenia ako prevádzkoval žalovaný, boli zo zákona povinne zatvorené a teda nemohol vykonávať svoju podnikateľskú činnosť a ergo teda nemohol si plniť svoje záväzky voči prenajímateľovi. Toto sporné nie je. Takisto považuje za nesporné všetky faktúry, ktoré boli vzájomne započítané. Nakoľko vzájomný zápočet z dátumu 08.11.2022, ktorý bol vykonaný medzi žalovaným a žalobcom, považuje za úkon, ktorým obe strany jednoznačne odsúhlasili celkové vzájomné záväzky a teda tieto vzájomné záväzky sú aj konkrétne špecifikované v číslach faktúr a v dátumoch splatnosti, ktoré sú v tomto písomnom dokumente, ktorý je teda aj súčasťou súdneho spisu. Taktiež poukazuje na tú vec, že pokiaľ sa jedná o procesnú obranu v zmysle poukazu na vyhlášku, ktorá bola predložená a síce Vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2020, resp. zákon, tak túto v § 13c ods. 16 poukazujú na to, že zákon dáva možnosť oddialenej splatnosti 48 mesiacov na obdobie sťaženého užívania. Obdobie sťaženého užívania bolo to obdobie, kedy na základe vyhlášok konkrétnych štátnych orgánov boli prevádzky verejného stravovania, ubytovania povinne uzatvorené. V tejto veci sa však jedná o nezaplatené faktúry aj za obdobie, kedy neplatilo toto sťažené užívanie a teda poukazuje na to, že nie je možné, ako keby poukazovať zo strany žalovaného na to, že mal 48 mesiacov na splatnosť týchto svojich pohľadávok. Mal teda za to, že úrok bol vypočítaný v súlade so zákonom, v súlade s dohodu o nájomnom, započítaní. Navrhol, aby súd zaviazal žalovaného k náhrade tak, ako bolo v žalobnom petite a navrhol, aby súd zaviazal žalovaného k náhrade trov konania v rozsahu 100 %.

21. Na to predstúpil právny zástupca žalovaného, ktorý v rámci záverečného prednesu uviedol, že si dovoľuje poukázať na to, že žalobu tak, ako aj uvádzali aj v rámci písomných vyjadrení, aj ústnych vyjadrení na pojednávaní, považujú v celom rozsahu za nedôvodnú. Jednak je to a primárne je to z dôvodu, že žalovaný sa nemohol dostať do omeškania s platbami nájomného tak, ako ich vymedzil a špecifikoval vo svojom tabuľkovom výpočte žalobca. Po prvé je to z dôvodu, že tak, ako potvrdil právny zástupca žalobcu, prijímali v určitých obdobiach dotácie a ako aj právny zástupca žalobcu identifikoval aj v zmysle zákona, teda novely a to , bola oddialená splatnosť nájomného a to jednak v zmysle , jednak sa jednalo o nájomné, ktoré bolo neuhradené nad rozsah poskytnutej dotácie, kde bola vymedzená splatnosť predmetného nájomného v 48 rovnakých mesačných rovnakých splátkach a tak isto sa to týkalo v zmysle ods. 18 nájomného, na ktoré nebola vôbec poskytnutá dotácia a na ktoré si teda prenajímateľ a nedohodli žiadnu zľavu na nájomnom. Čiže predmetná splatnosť nájomného sa vzťahovala aj na nájomné, ktoré by mal teda žalovaný platiť v dobe sťaženého užívania predmetu nájmu a strany sa teda nedohodli na zľave z tohto nájomného, nepoberali zaň dotáciu. Ako teda správne hovorí právny zástupca žalobcu a predmetný spor sa aj týka v podstate za celé obdobie výhradne sťaženého užívania predmetu nájmu zo strany žalovaného. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči poukazoval na to, že predmetom ich výpočtu malo byť aj obdobie, ktoré nemožno považovať za sťažené obdobie užívania nájmu. Uviedol, že si tu dovolí protirečiť. Obmedzenia, ktoré boli z hľadiska prevádzok vymedzené jednak pôvodne v opatreniach ÚVZ SR, neskôr vyhláškami ÚVZ SR, sa týkali obdobia od 16.03.2020 do 26.02.2020. Predmetné opatrenia a vyhlášky sú všeobecne-záväznými právnymi normami. Uviedol, že ich v tomto momente bude identifikovať, aby bolo zrejmé, kedy boli prijímané a akého obdobia sa týkajú. Na dôvažok, mimoriadna situácia, ktorá bola vyhlásená Vládou SR v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID-19 trvala celkovo od 12.03.2020 do 15.09.2023. Samozrejme, v rámci toho obdobia tie obmedzenia mali rozdielny rozsah. Pôvodne sa samozrejme, ako si dobre všetci pamätajú, prevádzky zatvárali, potom boli rôzne obmedzenia v súvislosti s preukazovaním očkovania atď., atď. Čiže konkrétne, bolo to prvotné Opatrenie ÚVZ SR zo dňa 12.03.2020 č. , ktoré obsahovalo zákaz prevádzky reštaurácie, wellness centier od 13.03.2020 do odvolania. Neuvádza všetky obmedzenia, len tie výhradne, čo sa týkali prevádzok, lebo tie jednotlivé opatrenia aj vyhlášky boli veľmi rozsiahle a zasahovali rôzne sféry života. Jednak to boli aj hotelové služby, ale mnoho ďalších. Uviedol, že pokiaľ ide o hotelové služby, potom to je Opatrenie z 15.03.2020 č. , ktoré od 16.03.2020 na 14 dní zatváralo všetky prevádzky poskytujúce služby okrem tam vymenovaných. Potom to bolo Opatrenie zo dňa 29.03.2020 č. od 30.03.2020 do odvolania, boli zavreté všetky prevádzky poskytujúce služby okrem tam vymenovaných, ale tieto konkrétne sa samozrejme vzťahovali na hotelové služby poskytované žalovaným. Ďalej je to Opatrenie z 21.04.2020 č. , ktoré od 22.04.2020 určovalo výnimku, ale len pre ubytovanie na minimálne 10 dní bez poskytovania stravovacích služieb, kde bola však zakázaná prítomnosť verejnosti. Potom to bolo Opatrenie z 05.05.2020 č. , ktoré od 06.05.2020 zase zakazovalo wellness centrá, ktoré boli súčasťou i hotelu prevádzkovaného žalovaným. Ďalej to boli zakázané voľnočasové aktivity, zákaz podávania pokrmov vo vnútorných priestoroch s výnimkou donášky na izbu, musel tam byť minimálne 24 hodinový odstup medzi ubytovaním v tej istej izbe. Ďalej to boli rôzne hygienické opatrenia, povinná izolácia, celoplošné testovanie, testovanie, očkovanie v súvislosti s výkonom práce, nasledovala 45. Vyhláška ÚVZ SR, zverejnená v čiastke 26/2020 Vestníka vlády, kde zase bolo umožnené ubytovanie len hostí s negatívnym výsledkom antigénového alebo PCR testu, zákaz konzumácie pokrmov a ďalšie, ktoré boli účinné teda od 19.12.2020. Potom to bola 77. Vyhláška ÚVZ SR, zverejnená v čiastke 38/2020 Vestníka vlády, kde bolo zakázané ubytovanie nových hostí od 01.01.2021 (starí hostia tam mohli zotrvať len do 10.01.2021). Od 11.01.2021 to bola 3. Vyhláška ÚVZ SR, zverejnená v čiastke 2/2021 Vestníka vlády, ktorá umožnila ubytovanie len za účelom výkonu práce, či návštevy zdravotníckeho zariadenia a trvalo toto obmedzenie do 19.04.2021, následne bolo možné ubytovať len na základe negatívneho testu a to max. 2 dospelé osoby na izbe alebo členov domácnosti. Potom nasledoval tzv. COVID AUTOMAT od 17.05.2021. Podľa tohto COVID AUTOMAT-u boli zákazy stanovené s určitými výnimkami, avšak len pre očkovaných v súvislosti s hotelovými službami a to bolo od 16.08.2021. Tento COVID AUTOMAT bol teda upravený najskôr Vyhláškou 240/2021. Potom zase nasledovala Vyhláška od 25.11.2021 a to č. 263/2021, ktorá upravovala obmedzenie len na ubytovanie v spojení s výkonom práce alebo podnikania, či za účelom návštevy zdravotníckeho zariadenia a tú sú už potom také známe režimy. V režime OTP, potom to bola Vyhláška 290/2021, to bolo len pre režim OP, čo boli očkovaní a prekonaní. Potom sa zase zaviedla maximálna kapacita len na 75% ubytovaných a preukazovanie sa negatívnym testom od 10.12.2021. Potom prišla Vyhláška 6/2022, bolo to len pre režim OP+ a to platilo od 19.01.2022. Nasledovala Vyhláška 22/2022 len pre režim možnosť ubytovania OTP a to sa týkalo obdobia od 16.02.2022 a nasledovala Vyhláška od 26.02.2022 č. 25/2022, ktorá im už upravovala len určité hygienické opatrenia, či povinnosť nosenia alebo prekrývania horných dýchacích ciest. Čiže tieto vyhlášky a opatrenia im pre hotelové služby vymedzovali obmedzenia od obdobia 16.03.2020 do 26.02.2022. Čiže to je na margo toho, že tak, ako to aj namietali, tzn. že do omeškania sa tak, ako ho vypočítal žalobca, žalovaný za žiadnych okolností nemohol dostať. Jednak teda sa nájom, ktorý bol dotovaný, a jednak neuhradeným nájmom, ktorý sa týkal výhradne sťaženého obdobia užívania predmetu nájmu. Čiže, pokiaľ by súd predsa len mal za to, že niektorým časovým úsekom sa žalovaný mohol dostať, ako právny zástupca žalobcu vo svojej záverečnej reči uviedol, citujem: „V rámci zápočtu si strany odsúhlasili svoje celkové vzájomné záväzky.“ Tam povedal a uviedol tak skutočne, ako aj v podstate strana žalovaného v pozícii svojich konateľov vypovedala, že pokiaľ došlo k ukončeniu užívania predmetu nájmu v dôsledku toho, že sa nepokračovalo ďalej v nájme z dôvodu rozhodnutia na strane žalobcu, pristúpili strany k vysporiadaniu v danom čase a to je v čase k 08.11.2022, k vysporiadaniu všetkých existujúcich záväzkov. Čiže pokiaľ uzatváraná bola dohoda o započítaní, bolo to v danom čase na vymedzené sumy, na ktoré v danom čase strany mohli pomýšľať a pokiaľ bolo aj prezentované zo strany žalobcu pri podpise predmetného zápočtu strana žalobcu už nemala v úmysle uplatňovať si žiadne iné ďalšie nároky a má za vysporiadané tieto ku dňu podpísania zápočtu všetky vzájomné záväzky. Len na dôvažok, pripomenúť, že pokiaľ sa započítavali tie nároky vzájomné, ten nárok v podstate žalovaného voči žalobcovi na odplatu za vybavenie hotela a ďalšie vlastníctvo, vrátane duševného, táto hodnota bola korigovaná výhradne zo strany žalobcu a teda korigovaná v zmysle, že bola znižovaná. Čiže na počiatku, keď sa pristupovalo k vysporiadaniu, bola suma omnoho ... to boli desiatky tisíc navyše, čiže ktoré naozaj presahovali v podstate žalovanú sumu v tomto konaní. Čiže v danom čase pri započítaní vysporiadali všetky vzájomné záväzky. Keby predsa len teda súd mal za to, že nejaká pohľadávka žalobcu voči žalovanému existuje, z opatrnosti žalovaný vzniesol započítať tie kompenzačné námietky do výšky žalovaného nároku. Tieto zo strany žalobcu v podstate neboli činené sporným. Čiže vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá a žalovanému priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

22. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to najmä so : Zmluvou o nájme nebytových priestorov č. 23/2010 (č.l. 6 – 7 rub súdneho spisu), Dohodou o skončení nájmu nebytových priestorov (č.l. 8 súdneho spisu), Faktúrou č. 2023500709 (č.l. 9 súdneho spisu), prehľadom výpočtu úrokov z omeškania (č.l. 9 rub – 10 rub súdneho spisu), inventárnym zoznamom – nadstavba (č.l. 35 súdneho spisu), prílohou č. 2 – zoznamom zariaďovacích predmetov hotelových izieb vo vlastníctve (č.l. 36 súdneho spisu), situačným nákresom (č.l. 37 – 39 súdneho spisu), Zoznamom úhrad faktúr (č.l. 40 súdneho spisu), Faktúrou za združené služby dodávky elektriny č. 3122003792 na sumu 1 892,77 eur (č.l. 41 – 43 súdneho spisu), Faktúrou za združené služby dodávky elektriny č. 3122004142 na sumu 2 538,53 eur, dátum vystavenia 12.12.2022, dátum vzniku daňovej povinnosti 30.11.2022 (č.l. 44 – 46 súdneho spisu), Výpisom z účtov (č.l. 47 – 50 súdneho spisu), Faktúrou č. 2122001964 na sumu 2 678,48 eur (č.l. 51 – 53 súdneho spisu), výpisom z účtu na sumu 9 054,- eur, dokumentom -príjemca MET Slovakia, a.s. (č.l. 54 súdneho spisu), Protokolom o odovzdaní a prebratí nehnuteľností medzi žalobcom a žalovaným ku dňu 20.10.2022 (č.l. 55 súdneho spisu), Urovnaním sporných nárokov (č.l. 56 – 57 súdneho spisu), Podacím hárkom (č.l. 58 – 59 súdneho spisu), Screenshotom, kde je zrejmé, že zásielka bola podaná na pošte 15.06.2023, doručená / vydaná 19.06.2023 (č.l. 60 súdneho spisu), výpočtom úžitkovej plochy apartmánu 501 a 511 (č.l. 61 – 62 súdneho spisu), výpisom z účtu (č.l. 63 – 64 súdneho spisu), výpočtom odberu zemného plynu (č.l. 65 súdneho spisu), rozsudkom NS SR sp. zn. (č.l. 66 – 68 súdneho spisu), (č.l. 208 – 209 súdneho spisu), (č.l. 210 – 213 súdneho spisu), zápočtom (č.l. 214 súdneho spisu), faktúrou č. 2022200021 (č. l. 215 súdneho spisu), inventúrnym súpisom na sumu 91 827,- eur (č. l. 216 súdneho spisu), inventúrnym súpisom (č.l. 217 – 227 súdneho spisu), faktúrou č. 2022200022 (č.l. 228 súdneho spisu), inventúrnym súpisom (č.l. 229 – 230 súdneho spisu), faktúrou č. 2022200023 (č.l. 231 súdneho spisu), inventúrnym súpisom (č.l. 232 – 233 súdneho spisu), faktúrou č. 2022200024 (č.l. 234 súdneho spisu), inventúrnym súpisom (č.l. 235 súdneho spisu), dotáciou na úhradu nájomného, týka sa obdobia od 16.03.2020 do 09.06.2020 za 86 dní (č.l. 236 súdneho spisu), dotáciou na úhradu nájomného zo dňa 13.07.2020 (č.l. 237 súdneho spisu); zoznamom faktúr a ich úhrad (č.l. 238 – 244 súdneho spisu) a ako bolo uvedené vyššie, výsluchom žalovaného, v podobe výsluchu dvoch konateľov žalovaného.

23. Pokiaľ ide o vykonané dokazovanie, súd zamietol návrh žalovaného a žalobcu na výsluch B. C., nakoľko na vykonaní tohto dôkazu netrvali, zároveň súd zamietol návrh žalovaného na výsluch p. I.

J. nakoľko na jej výsluchu žalovaný ďalej netrval. Súd zároveň zamietol návrh žalovaného na výsluch pani D. G., návrh na výsluch M. L., nakoľko mal za to, že skutočnosti, ktoré majú byť predmetnými výsluchmi preukázané, nie sú pre toto konanie podstatné. Súd zamietol návrh žalovaného na výsluch pani I. N., nakoľko žalovaný na predmetnom výsluchu netrval. Rovnako súd zamietol návrh žalovaného na vykonanie znaleckého posudku, nakoľko ho do spisu nedoložil ani do skončenia dokazovania, hoci sa na to v podanom odpore zaviazal.

24. Súd zároveň uplatnil zásadu sudcovskej koncentrácie vo vzťahu k dôkazu – oznámenie o schválení žiadosti o dotáciu a to za obdobie od 01.01.2021 do 28.02.2021. Zároveň uplatnil zásadu sudcovskej koncentrácie vo vzťahu k predloženiu výpisu z účtu žalovaného. Na pojednávaní bolo neskôr zistené, že predmetný výpis účtu je už súčasťou súdneho spisu.

25. Pokiaľ ide o oznámenie o schválení žiadosti o dotáciu a to za obdobie od 01.01.2021 do 28.02.2021, súd mal za to, že žalovaný mohol predmetný dôkaz predložiť už skôr (ako na pojednávaní konanom dňa 22.01.2026), nič mu v tom nebránilo, preto uplatnil zásadu sudcovskej koncentrácie podľa .

26. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav veci :

27. Žalobným návrhom sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu úroky z omeškania vo vyčíslenej výške 40 182,- eur. V konaní nebolo sporné, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 30.11.2010 Zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorej predmetom nájmu bol hotel Slovan v Tatranskej Lomnici. V konaní nebolo sporné, že nájomný vzťah bol po vzájomnej dohode ukončený dňa 20.10.2022. V konaní nebolo sporné, že počas nájmu sa dostával opakovane do omeškania s úhradou nájomného. V konaní nebolo sporné, že si žalobca vyčíslil úroky z omeškania, ktoré žalovanému fakturoval faktúrou č. 2023500709 zo dňa 13.04.2023, splatnou dňa 27.04.2023 vo výške 40 182,30 eur. V konaní nebolo sporné, že predmetnú faktúru žalovaný žalobcovi neuhradil. V konaní nebolo sporné, že žalovaný vrátil žalobcovi faktúru späť. V konaní nebolo sporné, že žalovaný bol v omeškaní s platbou nájomného od marca 2020 z dôvodu pandémie koronavírusu. V konaní nebolo sporné, že hotel bol zatvorený od 16.03.2020 do 05.05.2020 na základe nariadenia vlády. V konaní nebolo sporné, že žalovaný opakovane žiadal žalobcu o zľavu na nájomnom. V konaní nebolo sporné, že sa žalobca so žalovaným dohodli, že spoločne počkajú na výzvu na dotáciu na nájomné od Ministerstva hospodárstva SR. V konaní nebolo sporné, že žalobca ako prenajímateľ prijal za obdobie výziev od marca 2020 do decembra 2021 dotáciu na úhradu nájomného v celkovej výške 136 834,93 eur. V konaní bolo sporné, či žalobca požaduje úroky z omeškania aj za obdobie medzi splatnosťou nájomného a faktickým pripísaním sumy dotácie na účet prenajímateľa. V konaní nebolo sporné, že zostatok dlžného nájomného bolo zo strany žalovaného žalobcovi uhradené formou zápočtu. V konaní nebolo sporné, že k odovzdaniu hotela zo strany žalovaného žalobcovi bolo uskutočnené dňa 20.10.2022. V konaní bolo sporné, či sa strany sporu dohodli pri podpise dohody o skončení nájmu, že sú ich vzájomné práva a povinnosti vysporiadané, a že si už nič nebude žalobca voči žalovanému uplatňovať. Žalovaný namietal, že vyúčtovanie úrokov z omeškania je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Bolo sporné, či žalobca vyúčtoval aj úroky z omeškania za platbu nájomného z dotácie od štátu. V konaní bolo sporné, či žalobca si uplatnil úrok z omeškania aj za obdobie medzi zmluvne dohodnutým časom splatnosti nájomného a skutočnou úhradou dotácie štátu. V konaní nebolo sporné, že nájomnou zmluvou boli vylúčené z užívania priamo v nájomnej zmluve, a to pred začatím doby nájmu 2 apartmány. Žalovaný namietal platnosť nájomnej zmluvy (pre neurčitosť a pre nedostatok vážnosti vôle). Podľa žalovaného by malo ísť o simulovaný právny úkon. Žalovaný namietal platnosť nájomnej zmluvy v časti dvoch apartmánov - č.l. IV. bod 4.1 pre nedostatok vážnosti vôle strán prenechať uvedenú časť stavby do užívania nájomcovi. V konaní nebolo sporné, že znenie nájomnej zmluvy vypracoval a predložil žalovanému žalobca. Žalovaný si kompenzačnou námietkou, teda v prípade, ak súd uzná nárok žalobcu ako dôvodný, uplatnil nárok titulom bezdôvodného obohatenia v sume 64 690,- eur z čiastočne neplatnej nájomnej zmluvy za užívanie dvoch apartmánov, a to až do výšky žalovanej sumy. Zároveň namietal spornosť úrokov z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil z časti nájomného za dva apartmány. Rovnako si žalovaný uplatnil kompenzačnou námietkou na započítanie sumu 4 739,- eur titulom spotreby elektriny od 20.10.2022 do 07.12.2022 v predmete nájmu, ktorú žalovaný uhradil dodávateľovi a to v celej výške, najviac do výšky žalovanej sumy. Ďalej sumu 1 272,17 eur titulom spotreby plynu od 21.10.2022 do 31.10.2022 v predmete nájmu a to v celej výške najviac do výšky žalovanej sumy. Rovnako si žalovaný uplatnil voči žalobcovi kompenzačnou námietkou nárok titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré predstavujú náklady žalovaného za spotrebu energií a prijatie služieb v dvoch apartmánoch za celú dobu nájmu, ako voda, elektrina, príprava teplej úžitkovej vody, v období od 1.12.2010 do 20.10.2022.

28. Pokiaľ ide o právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd mal za to, že ide o obchodno-záväzkovo- právny vzťah, založený Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 23/20210 s tým, že tento záväzkový vzťah súd posudzoval podľa ust. v spojení s a nasl. . Pokiaľ išlo o nárok žalobcu, tento súd posudzoval ako nárok titulom nároku na úroky z omeškania podľa ust. , ako aj v znení noviel.

29. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

30. Podľa , zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

31. Podľa , v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

32. Podľa , pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

33. Podľa , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

34. Podľa , účinného do 08.12.2020, dotáciu z rozpočtovej kapitoly ministerstva na príslušný rozpočtový rok možno poskytnúť na úhradu nájomného, ktorým je plnenie v peniazoch, na ktoré je prenajímateľ oprávnený podľa nájomnej zmluvy alebo obdobnej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu zakladajúcej právny vzťah, ktorého obsahom je právo užívať najneskôr od 1. februára 2020 predmet nájmu (ďalej len "dotácia na nájomné"), ktorého užívanie na dohodnutý účel bolo v súvislosti so zamedzením následkov šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 opatreniami orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, zriaďovateľov škôl a školských zariadení alebo Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky znemožnené uzavretím predmetu nájmu, prerušením vyučovania na školách a v školských zariadeniach alebo podstatne obmedzené zákazom prítomnosti verejnosti v predmete nájmu (ďalej len "sťažené užívanie"); dotácia na nájomné sa neposkytuje poskytovateľovi ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorému sa poskytuje úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

35. Podľa , dotáciu na nájomné možno poskytnúť nájomcovi vo výške, v akej bola poskytnutá zľava z nájomného na základe dohody medzi prenajímateľom a , najviac však vo výške 50% nájomného za obdobie sťaženého užívania; to platí aj pre verejnoprávne inštitúcie36) a iné právnické osoby zriadené zákonom. Ak je prenajímateľom správca majetku štátu,37) nájomné sa znižuje na polovicu.

36. Podľa c ods. 16 , uhradí prenajímateľovi nájomné neuhradené za obdobie sťaženého užívania, znížené o poskytnutú zľavu z nájomného podľa odseku 6 a o výšku poskytnutej dotácie na nájomné poukázanej prenajímateľovi. môže neuhradené nájomné podľa prvej vety uhrádzať najviac v 48 rovnakých mesačných splátkach, splatných vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončila mimoriadna situácia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ak sa prenajímateľ a nedohodnú na inej lehote splatnosti.

Počas plnenia splátok nie je prenajímateľ alebo jeho právny nástupca oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, ak právo jednostranne zvýšiť nájomné nebolo dohodnuté pred 1. februárom 2020.

37. Podľa c ods. 18 ak sa prenajímateľ a nedohodli na poskytnutí zľavy z nájomného podľa odseku 6, môže uhrádzať prenajímateľovi celé neuhradené nájomné za obdobie sťaženého užívania, najviac v 48 rovnakých mesačných splátkach, splatných vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončila mimoriadna situácia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ak sa prenajímateľ a nedohodnú na inej lehote splatnosti. Ak nájomné už uhradil, môže uhradiť nájomné za rovnako dlhé obdobie ako bolo sťažené užívanie, najviac v 48 rovnakých mesačných splátkach, splatných vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončila mimoriadna situácia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ak sa prenajímateľ a nedohodnú na inej lehote splatnosti. Počas plnenia splátok nie je prenajímateľ alebo jeho právny nástupca oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, ak právo jednostranne zvýšiť nájomné nebolo dohodnuté pred 1. februárom 2020.

38. Podľa v znení účinnom od 09.12.2020, dotáciu z rozpočtovej kapitoly ministerstva na príslušný rozpočtový rok možno poskytnúť na úhradu nájomného, ktorým je plnenie v peniazoch, na ktoré je prenajímateľ oprávnený podľa nájomnej zmluvy alebo obdobnej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu zakladajúcej právny vzťah, ktorého obsahom je právo užívať najneskôr od 1. augusta 2020 predmet nájmu (ďalej len "dotácia na nájomné"), ktorého užívanie na dohodnutý účel bolo v súvislosti so zamedzením následkov šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 opatreniami orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, zriaďovateľov škôl a školských zariadení, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky alebo uznesením vlády Slovenskej republiky znemožnené uzavretím predmetu nájmu, prerušením vyučovania na školách a v školských zariadeniach, podstatne obmedzené zákazom prítomnosti verejnosti v predmete nájmu alebo obmedzením slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania (ďalej len "sťažené užívanie"); dotácia na nájomné sa neposkytuje poskytovateľovi ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorému sa poskytuje úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

39. Podľa , dotáciu na nájomné možno poskytnúť nájomcovi vo výške, v akej bola poskytnutá zľava z nájomného na základe dohody medzi prenajímateľom a , najviac však vo výške 50% nájomného za obdobie sťaženého užívania; to platí aj pre verejnoprávne inštitúcie36) a iné právnické osoby zriadené zákonom. Ak je prenajímateľom správca majetku štátu,37) nájomné sa znižuje na polovicu.

40. Podľa , uhradí prenajímateľovi nájomné neuhradené za obdobie sťaženého užívania, znížené o poskytnutú zľavu z nájomného podľa odseku 6 a o výšku poskytnutej dotácie na nájomné poukázanej prenajímateľovi. môže neuhradené nájomné podľa prvej vety uhrádzať najviac v 48 rovnakých mesačných splátkach, splatných vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončila mimoriadna situácia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, najneskôr však od 1. apríla 2021, ak sa prenajímateľ a nedohodnú na inej lehote splatnosti. Počas plnenia splátok nie je prenajímateľ alebo jeho právny nástupca oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, ak právo jednostranne zvýšiť nájomné nebolo dohodnuté pred 1. augustom 2020.

41. Podľa ak sa prenajímateľ a nedohodli na poskytnutí zľavy z nájomného podľa odseku 6, môže uhrádzať prenajímateľovi celé neuhradené nájomné za obdobie sťaženého užívania, najviac v 48 rovnakých mesačných splátkach, splatných vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončila mimoriadna situácia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, najneskôr však od 1. apríla 2021, ak sa prenajímateľ a nedohodnú na inej lehote splatnosti. Ak nájomné už uhradil, môže uhradiť nájomné za rovnako dlhé obdobie ako bolo sťažené užívanie, najviac v 48 rovnakých mesačných splátkach, splatných vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončila mimoriadna situácia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, najneskôr však od 1. apríla 2021, ak sa prenajímateľ a nedohodnú na inej lehote splatnosti. Počas plnenia splátok nie je prenajímateľ alebo jeho právny nástupca oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, ak právo jednostranne zvýšiť nájomné nebolo dohodnuté pred 1. augustom 2020.

42. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju súd v celom rozsahu zamietol.

43. V konaní nebolo sporné, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 30.11.2010 Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 23/2010, na základe ktorej sa žalobca ako prenajímateľ zaviazal prenechať žalovanému ako nájomcovi do nájmu nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. K. L., a to hotel Slovan, O. P. XX, postavený na parc. č. XX/X, pozemok parc. č. XX/X o výmere 2095 m2, pozemok Q. O. XX o výmere 15 087 m2, zapísané na katastrálnom úrade Q., správa katastra Q., na LV č. XXX, kat. úz. K. L., obec R. K. a hnuteľného majetku nachádzajúceho sa v hoteli Slovan, špecifikovaný v prílohe č. 1, ktoré sú vo vlastníctve prenajímateľa. Strany sporu sa dohodli, že účelom nájmu je užívanie predmetu nájmu na prevádzku hotela, poskytovanie hotelových, reštauračných a rekreačných služieb a služieb s tým súvisiacich. V zmysle predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nájomné je splatné mesačne, vždy v posledný deň kalendárneho mesiaca. Zároveň sa v zmysle bodu 2.6 strany sporu dohodli, že ak sa dostane do omeškania so splnením jeho záväzku zaplatiť prenajímateľovi nájomné je povinný zaplatiť prenajímateľovi úrok z omeškania vo výške podľa príslušných právnych predpisov platných v čase omeškania s úhradou nájomného. Zmluvné strany sa dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to na 12 rokov od 01.12.2010 do 31.12.2022. Podľa článku IV. Povinnosti písm. j) sa strany sporu dohodli, vyčleniť z predmetu nájmu pre potreby prenajímateľa na bezodplatné užívanie jeden (1) apartmán na prízemí hotela a jeden (1) apartmán v novej nadstavbe hotela. Umiestnenie týchto apartmánov v pôdorysoch budovy je súčasťou tejto zmluvy ako Príloha č. 3 a Príloha č. 4. Zmluvné strany sa dohodli na ukončení nájomnej zmluvy dohodou a to ku dňu 20. októbra 2022.

44. Žalovaný namietal platnosť predmetnej nájomnej zmluvy z dôvodu neurčitosti predmetu nájmu a zároveň z dôvodu, žeby malo ísť o simulovaný právny úkon pokiaľ ide o nájom dvoch apartmánov. Súd mal za to, že nájomná zmluva je platná, v nej upravený predmet nájmu je dostatočne určitý, pričom vôľou strán bolo uzavrieť zmluvu o nájme časti nehnuteľnosti podľa ust. a nasl. . Súd pri výklade zmluvy vychádzal z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , – podľa ktorého uprednostňovanie výkladu smerujúceho k neplatnosti zmluvy pred výkladom zakladajúcim jej platnosť, nie je ústavne konformné. Vzhľadom k uvedenému mal súd za to, že je potrebné uprednostňovať výklad v prospech zachovania platnosti právnych úkonov pred ich neplatnosťou, a to za použitia výkladových pravidiel uvedených v a . Podľa , v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Podľa , pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

45. Súd mal za to, že podľa predmetných výkladových pravidiel- ust. , vôľou zmluvných strán bolo uzavrieť zmluvu o nájme časti nehnuteľnosti, a to hotela Slovan so súp. č. XX, postavený na parc. č. XX/X, postavený na pozemku parc. č. XX/X o výmere 2 095 m2, pozemok parc. č. XX o výmere 15 087 m2, zap. na LV č. XXX, kat. úz. K. L., obec R. K. (ktorý je podľa názoru súdu riadne a určito v zmluve špecifikovaný) bez dvoch apartmánov uvedených v článku IV. bod. 4.1 písm. j) zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 23/2010 zo dňa 30.11.2010 (súd má za to že aj tieto sú v zmluve riadne a určito špecifikované). Uvedené vyplýva z konkrétneho znenia zmluvy, a to z bodu 1.1, 1.2 v spojení s bodom 4.1 písm. j) predmetnej zmluvy. Táto zmluva bola medzi stranami sporu uzavretá písomne a má všetky podstatné náležitosti uvedené v ust. a nasl. . Uvedenému nasvedčuje skutočnosť, že žalovaný ako predmet nájmu riadne užíval a žalobcovi ako prenajímateľovi za predmet nájmu platil dojednané nájomné a to skoro 12 rokov, s tým, že podľa obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný konkrétne dva apartmány (uvedené v bode 4.1 písm. j)) reálne neužíval. Pričom vzájomný vzťah sporové strany ukončili dohodou o skončení nájmu nebytových priestorov zo dňa 20.10.2022. T.z. aj podľa výkladového pravidla uvedeného v ust. ods. 3 , je možné konštatovať, že vôľou zmluvných strán bolo uzavrieť nájomnú zmluvu, ktorej predmetom nájmu bola časť nehnuteľnosti – hotel Slovan bez dvoch apartmánov.

46. To, že vôľou strán bolo uzavrieť zmluvu o nájme časti nehnuteľnosti a nešlo o zastretý právny úkon, pokiaľ ide o dva prenajaté apartmány, nasvedčuje aj skutočnosť, že žalobca a žalovaný sa výslovne v zmluve o nájme nebytových priestorov dohodli, že z predmetu nájmu vyčleňujú v zmluve presne špecifikované dva apartmány- viď čl. IV bod 4.1 písm. j) zmluvy o nájme nebytových priestorov vrátane prílohy č. 3 a prílohy č. 4 k zmluve, a to pre potreby prenajímateľa na bezodplatné užívanie. Súd nemal za to, žeby v tejto časti išlo o zastretý právny úkon, ale zmluvné strany sa podľa názoru súdu vzájomne a výslovne dohodli, že dva, v zmluve presne špecifikované apartmány nie sú predmetom nájmu –teda sú z užívania – žalovaného vylúčené. Zároveň mal súd za to, že keďže predmetné dva apartmány boli vylúčené z užívania aj nájomné, ktoré bolo medzi stranami sporu dojednané priamo v zmluve o nájme nebytových priestorov, bolo nájomným za užívanie časti nehnuteľnosti – hotela Slovan bez v zmluve uvedených dvoch apartmánov.

47. V konaní nebolo sporné, že dňa 20.10.2022 došlo k ukončeniu Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 23/2010 zo dňa 30.11.2010. V konaní nebolo sporné, že k ukončeniu nájomného vzťahu došlo vzájomnou dohodou zmluvných strán. V konaní nebolo sporné, že dňa 08.11.2022 došlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok, kde si žalobca spolu so žalovaným vzájomne započítali svoje pohľadávky v celkovej výške 345 877,21 eur pričom pokiaľ išlo o pohľadávky žalobcu, išlo o pohľadávky titulom nezaplatenia nájomného. V konaní bolo sporné, či sa zmluvné strany dohodli, že ukončením nájomnej zmluvy a vzájomným zápočtom došlo k zániku celej pohľadávky žalobcu titulom nezaplatenia nájomného a teda aj dlžných úrokov z omeškania, ktoré sú predmetom tejto žaloby.

48. Žalovaný uvedenú, ním tvrdenú skutočnosť, že predmetným zápočtom došlo k zániku aj žalobou uplatnených úrokov z omeškania, resp. že predmetným zápočtom došlo k vysporiadaniu všetkých záväzkov medzi žalobcom a žalovaným chcel preukázať výsluchom konateľov žalovaného. Napriek tomu, že žalovaný okrem iného aj pri jeho výsluchu tvrdil, že sa so žalobcom dohodol na tom, že uskutočnením zápočtu zo dňa 08.11.2022 došlo k zániku všetkých záväzkov žalovaného voči žalobcovi, súd mal z dotknutého zápočtu (ktorý do spisu doložil žalovaný na podporu svojich tvrdení) preukázané, že tomu tak nebolo, nakoľko na č.l. 214 – rub je uvedené, že súčasne Vás týmto žiadame o urýchlenú úhradu zostatku Vášho záväzku. Predmetný zápočet je podpísaný tak žalobcom ako aj žalovaným. Z uvedeného teda súd nemal preukázané, žeby vzájomným zápočtom došlo k zániku všetkých pohľadávok žalobcu voči žalovanému, teda aj k zániku nároku na úhradu úrokov z omeškania uplatnených žalobcom žalobným návrhom.

49. Súd mal za to, že medzi stranami sporu došlo k platnému písomnému uzavretiu nájomnej zmluvy, ktorej predmetom nájmu bola časť nehnuteľnosti priamo v nej špecifikovaná, nakoľko to zodpovedalo vôli strán. Súd vychádzal z toho, že za takúto by to považovala osoba v postavení osoby, ktorej bol tento prejav vôle určený a vyplýva a to aj z následného správania sa strán (napr. užívanie predmetu nájmu skoro 12 rokov, platenie nájomného, žiadosť o dotáciu na nájomné, neužívanie dvoch apartmánov v zmluve uvedených žalovaným), ďalej nakoľko medzi stranami sporu bol dohodnutý predmet nájmu, bola dojednaná doba nájmu ako aj výška nájomného, t.j. zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti nájomnej zmluvy. A keďže mal súd za to, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako sa v samotnej nájomnej zmluve dohodli, a to v bode 2.6, že ak sa dostane do omeškania so splnením jeho záväzku zaplatiť prenajímateľovi nájomné, je povinný zaplatiť prenajímateľovi úrok z omeškania vo výške podľa príslušných právnych predpisov platných v čase omeškania s úhradou nájomného, súd mal za to, že dohodnúť sa o zániku nároku žalobcu na prípadné úroky z omeškania vzniknuté titulom neuhradenia dlžného nájomného včas, je možné iba v písomnej podobe. Súd vychádzal pritom z nasledovných ustanovení zákona : Podľa , sa strany môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana. Podľa , dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne, ak sa zrušuje záväzok dojednaný písomne. Podľa , zmluva vyžaduje pre svoju platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. Podľa , ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne. Zmluva o nájme nebytových priestorov č. 23/2010 uzavretá dňa 30.11.2010 obsahuje v článku VII. bod. 7.1 dohodu zmluvných strán, že zmena tejto zmluvy je možná len písomnou dohodou zmluvných strán. Pričom súd dohodu o tom, že si žalobca v prípade omeškania s úhradou nájomného nebude účtovať úroky z omeškania nemal preukázanú, zároveň nemal preukázané, že dohodou o ukončení zmluvy o nájme nebytových priestorov, keďže táto neobsahuje žiadne takéto dojednanie, či vzájomným zápočtom zo dňa 08.11.2022 došlo k vysporiadaniu všetkých záväzkov medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.11.2010 a teda aj dlžných úrokov z omeškania, nakoľko, tento dokument, ktorý je podpísaný tak žalobcom ako aj žalovaným obsahuje výzvu žalobcu, aby žalovaný uhradil zostatok záväzku na bankový účet žalobcu.

50. Žalobca v danej veci poprel tvrdenie žalovaného žeby došlo k dohode ohľadom zániku všetkých záväzkov týkajúcich sa nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a teda aj ohľadom uplatňovaných úrokov z omeškania. Napriek tomu, že obaja konatelia žalovaného na pojednávaní konanom dňa 30.10.2025 tvrdili, žeby predmetný záväzok žalovaného mal vzájomným zápočtom zaniknúť, súd uvedené nemal preukázané, rovnako nemal preukázanú dohodu ohľadom zániku tohto nároku žalobcu na základe vzájomnej dohody žalobcu a žalovaného. Súd poznamenáva, že výsluch strán sporu je len podporným dôkazom, ktorý by mal stranou tvrdené skutočnosti preukázané aj inými dôkazmi podporiť alebo vyvrátiť, ale ako jediný dôkaz ohľadom tvrdenej skutočnosti, nemá relevanciu. A to najmä s ohľadom na skutočnosť, že v samotnej dohode o ukončení nájomného vzťahu chýba akákoľvek dohoda ohľadom odpustenia dlžných úrokov z omeškania, či dohodu ohľadom zániku všetkých záväzkov strán sporu zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.11.2010. Rovnako ani zápočet zo dňa 08.11.2022, ktorý dokonca na podporu svojich tvrdení doložil do spisu žalovaný predmetnú dohodu strán sporu neobsahuje. Naopak v predmetnom zápočte ako to bolo uvedené už vyššie je výslovne písomne dohodnuté, že zvyšok záväzku (aj keď nie je bližšie špecifikovaný), má žalovaný urýchlene uhradiť žalobcovi, a to na jeho účet.

51. Vzhľadom na uvedené, súd mal za to, že akákoľvek dohoda strán sporu ohľadom zániku všetkých neuhradených záväzkov žalovaného ako voči žalobcovi ako prenajímateľovi nebola žiadnym spôsobom preukázaná.

52. Pokiaľ však ide o uplatnený nárok na úroky z omeškania, žalovaný namietal, že časť úrokov z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil žalobným návrhom sú úroky z omeškania z nájomného, ktoré bolo uhradené z dotácie štátu. Aj keď žalobca toto tvrdenie rozporoval, v konaní nepreukázal opak. U žalobcu totiž chýbali akékoľvek tvrdenia ohľadom vyčíslenia ním uplatneného nároku na úroky z omeškania a teda možno konštatovať že toto tvrdenie žalovaného žalobca účinne nepoprel. Na druhej strane žalobca nespochybnil tvrdenie žalovaného, že časť nájomného, a to vo výške 136 834,93 eur bola krytá z dotácie štátu, pričom nespochybnil ani skutkové tvrdenia žalovaného ohľadom času, kedy táto dotácia bola žalobcovi poskytnutá. Rovnako nespochybnil tvrdenia žalovaného ohľadom faktúr ktoré mali byť uhradené aj z dotácie štátu. Vzhľadom k uvedenému, súd mal preukázané, že časť úrokov z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil, boli vyčíslené aj z nájomného, ktoré bolo uhradené z dotácie štátu, a to od splatnosti konkrétneho nájomného až po dátum poskytnutia dotácie, tak ako to tvrdil žalovaný, keďže žalobca vzhľadom na absenciu akýchkoľvek tvrdení ohľadom uvedeného v spojení s predloženými dôkazmi uvedené nevyvrátil. Súd poznamenáva, že pri uplatnení nároku nestačí poukázať len na dôkazy bez poskytnutia konkrétnych skutkových tvrdení. Na druhej strane mal súd za to, že z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva, že si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania vyčíslené za nájomné, ktoré bolo kryté z dotácie štátu.

53. Ohľadom úrokov z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil z nájomného krytého dotáciou štátu sa súd stotožnil s tvrdením žalovaného, že dotácia štátu má charakter poskytnutej zľavy z nájomného, čo okrem iného vyplýva aj z komunikácie medzi žalobcom a žalovaným – viď č.l. 237 súdneho spisu a vyplýva to aj priamo zo zákona - podľa , dotáciu na nájomné možno poskytnúť nájomcovi vo výške, v akej bola poskytnutá zľava z nájomného na základe dohody medzi prenajímateľom a , najviac však vo výške 50% nájomného za obdobie sťaženého užívania; to platí aj pre verejnoprávne inštitúcie a iné právnické osoby zriadené zákonom. Ak je prenajímateľom správca majetku štátu, nájomné sa znižuje na polovicu. Žalovaný vo svojom odpore k platobnému rozkazu uviedol, že celková výška dotácii vyplatená na účet žalobcu je vo výške 136 834,93 eur, pričom podľa žalovaného táto bola žalobcovi poskytnutá nasledovne : dňa 03.01.2022 vo výške 27 688,50 eur za obdobie od 01.11.2021-24.12.2021, vo výške 2 883,30 eur dňa 21.07.2021 za obdobie od 19.04.2021 -30.04.2021 , vo výške 25 124,75 eur dňa 21.07.2021 za obdobie 01.03.2021-18.04.2021, vo výške 30 252,25 eur dňa 30.04.2021 za obdobie od 01.01.2021 do 28.01.2021, vo výške 18 741,42 eur dňa 30.04.2021 za obdobie od 15.10.2020 do 31.12.2020, vo výške 5 994,46 eur dňa 30.04.2021 za obdobie od 24.10.2020 -14.11.2020, vo výške 26 150,25 eur dňa 03.09.2020 za obdobie od 16.03.2020 – 05.05.2020.

54. Súd mal za to, že nakoľko v danom prípade suma vo výške poskytnutej dotácie zo strany štátu na nájomné má charakter zľavy z nájomného, nie je možné z dotknutých súm účtovať dlžné úroky z omeškania. Jednak vzhľadom k tomu, že ide o nájomné na ktoré bola v zmysle zákona poskytnutá zľava na nájomnom ale aj vzhľadom k tomu, že táto zľava bola medzi stranami aj dohodnutá a to viď č.l. 237 súdneho spisu.

55. Súd mal za to, že účtovanie úroku z omeškania z nájomného, na ktorého úhradu bola poskytnutá dotácia štátu by bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, pričom takýto výkon práv nepožíva právnu ochranu – . Súd mal za to, že nakoľko ide o úroky z omeškania za obdobie sťaženého užívania, kedy, časť nájomného bola krytá dotáciou štátu, pričom táto mala charakter zľavy z nájomného, ktorej čas (termín) úhrady žalovaný žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť, priznanie takýchto úrokov z omeškania by bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

56. Pokiaľ ide o zvyšok nájomného, súd sa rovnako stotožnil s tvrdením žalovaného, že nájomné za obdobie sťaženého užívania je splatné v zmysle účinného do 08.12.2020 ods. 18 nasledovne : Ak sa prenajímateľ a nedohodli na poskytnutí zľavy z nájomného podľa odseku 6, môže uhrádzať prenajímateľovi celé neuhradené nájomné za obdobie sťaženého užívania, najviac v 48 rovnakých mesačných splátkach, splatných vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončila mimoriadna situácia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ak sa prenajímateľ a nedohodnú na inej lehote splatnosti. Ak nájomné už uhradil, môže uhradiť nájomné za rovnako dlhé obdobie ako bolo sťažené užívanie, najviac v 48 rovnakých mesačných splátkach, splatných vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončila mimoriadna situácia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ak sa prenajímateľ a nedohodnú na inej lehote splatnosti. Počas plnenia splátok nie je prenajímateľ alebo jeho právny nástupca oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, ak právo jednostranne zvýšiť nájomné nebolo dohodnuté pred 1. februárom 2020 a podľa c ods. 16 , uhradí prenajímateľovi nájomné neuhradené za obdobie sťaženého užívania, znížené o poskytnutú zľavu z nájomného podľa odseku 6 a o výšku poskytnutej dotácie na nájomné poukázanej prenajímateľovi. môže neuhradené nájomné podľa prvej vety uhrádzať najviac v 48 rovnakých mesačných splátkach, splatných vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončila mimoriadna situácia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ak sa prenajímateľ a nedohodnú na inej lehote splatnosti. Počas plnenia splátok nie je prenajímateľ alebo jeho právny nástupca oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, ak právo jednostranne zvýšiť nájomné nebolo dohodnuté pred 1. februárom 2020. Podľa c ods. 15 Ak uhradil prenajímateľovi nájomné za celé obdobie alebo časť obdobia sťaženého užívania, dotáciu na nájomné možno poskytnúť za rovnako dlhé obdobie, ako bolo sťažené užívanie, a to vo výške poskytnutej zľavy z nájomného na základe dohody medzi prenajímateľom a , najviac však vo výške 50% nájomného. Následne podľa c ods. 16 v znení účinnom od 08.12.2020 nasledovne : uhradí prenajímateľovi nájomné neuhradené za obdobie sťaženého užívania, znížené o poskytnutú zľavu z nájomného podľa odseku 6 a o výšku poskytnutej dotácie na nájomné poukázanej prenajímateľovi. môže neuhradené nájomné podľa prvej vety uhrádzať najviac v 48 rovnakých mesačných splátkach, splatných vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončila mimoriadna situácia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, najneskôr však od 1. apríla 2021, ak sa prenajímateľ a nedohodnú na inej lehote splatnosti. Počas plnenia splátok nie je prenajímateľ alebo jeho právny nástupca oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, ak právo jednostranne zvýšiť nájomné nebolo dohodnuté pred 1. augustom 2020. Podľa ods. 17 ak uhradil prenajímateľovi nájomné za celé obdobie alebo časť obdobia sťaženého užívania, dotáciu na nájomné možno poskytnúť za rovnako dlhé obdobie, ako bolo sťažené užívanie, a to vo výške poskytnutej zľavy z nájomného na základe dohody medzi prenajímateľom a , najviac však vo výške 50% nájomného. Podľa ods. 18 ak sa prenajímateľ a nedohodli na poskytnutí zľavy z nájomného podľa odseku 6, môže uhrádzať prenajímateľovi celé neuhradené nájomné za obdobie sťaženého užívania, najviac v 48 rovnakých mesačných splátkach, splatných vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončila mimoriadna situácia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, najneskôr však od 1. apríla 2021, ak sa prenajímateľ a nedohodnú na inej lehote splatnosti. Ak nájomné už uhradil, môže uhradiť nájomné za rovnako dlhé obdobie ako bolo sťažené užívanie, najviac v 48 rovnakých mesačných splátkach, splatných vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončila mimoriadna situácia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, najneskôr však od 1. apríla 2021, ak sa prenajímateľ a nedohodnú na inej lehote splatnosti. Počas plnenia splátok nie je prenajímateľ alebo jeho právny nástupca oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, ak právo jednostranne zvýšiť nájomné nebolo dohodnuté pred 1. augustom 2020. Podľa d na vzťahy medzi prenajímateľom a týkajúce sa neuhradeného nájomného za obdobie sťaženého užívania, na ktoré bola poskytnutá dotácia pred dňom vyhlásenia tohto zákona, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Na vzťahy medzi prenajímateľom a týkajúce sa neuhradeného nájomného za obdobie sťaženého užívania, ak sa prenajímateľ a nedohodli na poskytnutí zľavy z nájomného pred dňom vyhlásenia tohto zákona, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

57. Žalobca v rámci záverečného prednesu nerozporoval, že si uplatnil úroky z omeškania za obdobie sťaženého užívania, tvrdil však, že si uplatnil aj o úroky z omeškania za obdobie, kedy nebolo sťažené užívanie. Žalovaný v rámci záverečnej reči tvrdil, že obdobie sťaženého užívania bolo nepretržite od 16.03.2020 do 26.02.2022, pričom predložil zoznam príslušných opatrení o vyhlášok, ktorými boli zavedené príslušné obmedzenia v užívaní, zároveň uviedol, že obdobie mimoriadnej situácie vyhlásenej Vládou SR v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID 19 trvalo od 12.03.2020 do 15.09.2023.

58. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, žalovaný namietal, že žalobca ho nepreukázal ani čo do výšky ani čo do dôvodu, pričom prezentoval svoje skutkové tvrdenia, prečo predmetný nárok žalobcu rozporuje. Súd mal za to, že s ohľadom na uvedené, keďže žalovaný namietal, že si žalobca uplatnil úroky z omeškania aj z nájomného, ktoré bolo kryté dotáciou štátu, ďalej z nájomného, pre ktoré platí splatnosť podľa , nakoľko ide o nájomné za obdobie sťaženého užívania, je na žalobcovi, aby svoj nárok preukázal súdu, čo do dôvodu a výšky, najmä keď tento nárok žalovaný takýmto spôsobom rozporuje. Žalobca svoj nárok pokiaľ ide o žalobu ako ani vyjadrenie a rovnako ani na pojednávaní nevyčíslil v podobe vlastných tvrdení. Vyčíslenie vychádza iba z faktúry a z prílohy k faktúre (na rub č.l. 9 rub č.l. 10 súdneho spisu), s tým, že uvedený nedostatok žalobca neodstránil ani na pojednávaní konanom dňa 30.10.2025, kde opäť doložil len tabuľku s údajmi, ktorá by sa mala týkať vyčíslených úrokov z omeškania a tieto bližšie špecifikovať avšak bez splnenia povinnosti tvrdenia. Rovnako uvedený nedostatok neodstránil ani na pojednávaní konanom dňa 22.01.2026. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. , podľa ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností, t.j. aj skutočností rozhodujúcich pre vyčíslenie žalobcom uplatnených úrokov z omeškania (keďže ide o konkrétne vyčíslenú sumu) nie je možné nahradiť odkazom na označené dôkazy.

59. Zároveň mal súd za to, že žalobca vedel, že na nájomné za obdobie sťaženého užívania sa vzťahuje , pričom na uvedené ho upozornil a vzniesol procesnú obranu aj žalovaný, pričom skutočnosť, že o uvedenom vedel, vyplýva aj z jeho záverečnej reči, kde tvrdil, že táto zákonná úprava sa vzťahuje iba na obdobie sťaženého užívania, pričom však toto obdobie žiadnym spôsobom nešpecifikoval. Bolo teda na žalobcovi, aby svoj nárok vyčíslil s ohľadom na predmetnú zákonnú úpravu, pričom v danom prípade nestačí len odkaz na nejakú tabuľku. Nakoľko ide o konkrétnu vyčíslenú sumu uplatneného úroku z omeškania, nie je možné, aby žalobca očakával, že jeho povinnosť – t.j. vyčíslenie úrokov z omeškania, na ktoré by mal mať nárok prenesie na súd. Nie je úlohou súdu, aby nahrádzal, či dopĺňal bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu za jednotlivé sporové strany. Naopak súd mal za to, že keďže žalobca nepredniesol žiadne tvrdenia ani ohľadom ním vyčísleného úroku z omeškania uplatneného žalobou – svoj nárok doložil len faktúrou a dvoma tabuľkami bez toho, aby konkrétne tvrdil, ako sa k výslednej sume dopracoval, t.j. bez konkrétneho tvrdenia, aká bola výška dlžného nájomného, pri ktorom došlo k omeškaniu, kedy sa stalo uvedené nájomné splatné, kedy bolo toto nájomné uhradené, od kedy dokedy bol žalovaný v omeškaní s jeho úhradou, ktoré nájomné v akej výške, je za obdobie sťaženého užívania (keďže toto účinne nerozporoval) a ktoré nie je za obdobie sťaženého užívania, ktoré nájomné bolo, resp. nebolo uhradené z dotácie štátu a pod., a uvedené nebolo doložené ani príslušnými dôkazmi – napr. jednotlivými faktúrami, ktorými bolo dlžné nájomné účtované, či dokladom o úhrade konkrétnej dotácie, či úhrade nájomného zo strany žalovaného (uvedené doložil len žalovaný vo forme výpisu z účtu na podporu svojich tvrdení), súd mal za to, že žalobca svoj nárok nepreukázal jednoznačne čo do výšky avšak ani čo do dôvodu.

60. Súd v tejto súvislosti uvádza, že vzhľadom na absenciu žalobcových tvrdení, relevantných pre priznanie čo i len časti jeho nároku na ním uplatnené úroky z omeškania súd nemal inú možnosť, len žalobu zamietnuť ako celok. V tejto súvislosti súd uvádza, že nemôže skutkové tvrdenia strán sporu žiadnym spôsobom nahrádzať a ani dotvárať, pričom s ohľadom na absenciu tvrdení žalobcu ohľadom ním uplatneného nároku na úroky z omeškania, v danom prípade, nemôže súd uskutočniť prepočet úrokov z omeškania z dlžného nájomného, na ktoré by mal žalobca nárok v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Takýmto konaním by súd v danom prípade porušil procesnú rovnosť strán, uskutočnil by úkony, na ktoré je povinný žalobca ako procesná strana a nositeľ sporu.

61. Ako bolo uvedené už vyššie, keďže žalobca nerozporoval, že si uplatňuje úroky z omeškania aj za nájomné za obdobie sťaženého užívania- viď záverečná reč žalobcu, je jednoznačne preukázané, že žalobca nemá nárok na úroky z omeškania v ním vyčíslenej výške, ale za obdobie sťaženého užívania len vo výške v súlade s príslušnými ustanoveniami , pričom rovnako nemá nárok na úroky z omeškania z nájomného, ktoré bolo uhradené z dotácie štátu. Keďže žalovaný rozporoval nárok žalobcu na uplatnené úroky z omeškania čo do dôvodu a výšky, bolo na žalobcovi, aby preukázal svoj nárok čo do dôvodu a výšky, a to poskytnutím konkrétnych tvrdení (ako výška konkrétneho nájomného z ktorého si uplatňuje úroky z omeškania, za aké obdobie, kedy nastala jeho splatnosť, výška sadzby úroku z omeškania -prípadne označil príslušné ustanovenia nariadenia vlády č. podľa ktorého si uplatňuje príslušnú sadzbu úroku z omeškania a vyčíslená výška úroku z omeškania z konkrétneho nájomného a pod.) či už v žalobe alebo v písomných či ústnych vyjadreniach a náležitého výpočtu príslušných úrokov z omeškania, na ktoré mu mal voči žalovanému vzniknúť nárok.

62. Keďže si žalobca ako bolo uvedené vyššie nesplnil hoci je nositeľom sporu bremeno tvrdenia ohľadom ním uplatneného nároku, podľa názoru súdu, nie je na súde, aby túto prácu vykonával za žalobcu – súd má za to že v danom prípade by konkrétnym prepočtom (a to len z predložených dôkazov – tabuliek) prekročil procesnú rovnosť oboch strán sporu. Zároveň žalovaný namietal nárok žalobcu aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobca nedoložil do konania jednotlivé faktúry a rovnako namietal, že nepreukázal výšku ním uplatneného nároku, t.j. neuniesol ani bremeno dôkazov. Súd sa v tejto súvislosti stotožnil s tvrdením žalovaného, nakoľko žalobca jednak neuniesol bremeno tvrdenia ohľadom jednotlivých faktúr, pokiaľ ide o ich splatnosť, tvrdenia, kedy boli predmetné faktúry uhradené, rovnako tvrdenia, či boli uhradené z dotácie štátu alebo z nájomného hradeného žalovaným a kedy reálne k tejto úhrade došlo, ale uvedené nepreukázal ani konkrétnymi dôkazmi – faktúry, doklady o úhrade a pod..

63. Žalobca ohľadom ním uplatneného nároku do spisu doložil len faktúru č. 2023500709 ohľadom uplatnených úrokov z omeškania, ktorej príloha bolo vyčíslenie ním uplatnených úrokov z omeškania a tabuľku, ktorá mala uvedené bližšie špecifikovať bez toho, aby tvrdil rozhodujúce skutočnosti ohľadom jeho nároku na uplatnené úroky z omeškania a bez toho, žeby tento nárok preukázal relevantnými dôkazmi. Naopak žalovaný tvrdil, že časť nájomného bola uhradená z dotácie štátu a časť bola uhradená z nájomného, pričom doložil do spisu výpis z účtu, ktorý mal preukazovať, že nájomné bolo uhrádzané aj z dotácie štátu aj z nájomného avšak rovnako nespároval jednotlivé úhrady s konkrétnymi faktúrami. Uvedené vyplýva rovnako len z priložených dôkazov.

64. Vzhľadom k uvedenému, súd mal za to, že aby bol žalobca v konaní úspešný a to aj len čiastočne bolo na žalobcovi aby svoj nárok riadne preukázal a to jednak tvrdením relevantných skutočností a následne, aby tento nárok preukázal aj príslušnými dôkazmi. Nakoľko žalobca uvedené neučinil, a keďže žalovaný rozporoval nárok žalobcu ako celok, mal súd za to, že nárok žalobcu ako celok nie je dôvodný a preto ho súd zamietol v celom rozsahu.

65. I keď žalovaný tvrdil, že za obdobie sťaženého užívania má žalobca nárok na úroky z omeškania v súlade so , keďže neuviedol konkrétnu výšku úroku z omeškania, na ktorú by mal mať žalobca v súlade s touto zákonnou úpravou nárok, súd nemal preukázané v akej výške by bol tento nárok žalobcu na úroky z omeškania nesporný najmä keď žalovaný rozporoval nárok žalobcu čo do výšky ako takej aj z iných dôvodov. V danom prípade bolo teda na žalobcovi, aby svoj nárok riadne uplatnil jednak konkrétnymi skutkovými tvrdeniami ohľadom konkrétneho vyčíslenia ním uplatnených úrokov z omeškania a následne aj konkrétnymi dôkazmi.

66. Súd žalobu zamietol ako celok nakoľko nárok na úroky z omeškania ako si ich žalobca uplatnil je nepreukázaný, nakoľko ani v jednom podaní neuviedol konkrétny spôsob svojho výpočtu úrokov z omeškania iba jednoducho odkázal na faktúru a na akúsi tabuľku, resp. dve tabuľky, čím neuniesol bremeno ani tvrdenia, ani bremeno dôkazu ohľadom ním uplatneného nároku. Súd zároveň dodáva, že ani výpočet úroku z omeškania, ktorý vyplýva z tabuľky predloženej žalobcom nie je správny, nakoľko úroky z omeškania možno uplatniť iba dvomi spôsobmi v zmysle a to buď podľa , podľa ktorého sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania alebo podľa predmetnej vyhlášky, podľa ktorej namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania, nie však tak ako si to uplatnil žalobca, že úrokovú sadzbu zvyšoval podľa zmeny úrokovej sadzby nerešpektujúc vyššie uvedené ustanovenia nariadenia.

67. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdený zápočet zo dňa 08.11.2022, že tento dôkaz by mal preukazovať jeho nárok na úroky z omeškania (pričom uvedené tvrdil až v rámci záverečných rečí), nakoľko sú v ňom špecifikované jednotlivé faktúry a ich splatnosť, súd sa s uvedeným záverom žalobcu nestotožnil, nakoľko aj v tomto prípade chýbajú na strane žalobcu tvrdenia a tieto v rozpore s ustanovením nahradil len odkazom na predmetný dôkaz. Zároveň súd uvádza, že keďže aj tieto faktúry sa týkajú obdobia sťaženého užívania a s ohľadom na skutočnosť, že si žalobca vyčíslil vo faktúre č. 2023500709 nárok na úrok z omeškania ako celok skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom ním uplatneného nároku sú nevyhnutné. Zároveň súd poznamenáva, že aj v predmetnom zápočte sú uvedené faktúry, ktoré mali byť uhrádzané aj z dotácie štátu, zároveň nie je z nich zrejmé konkrétne ktoré nájomné je príslušnou faktúrou účtované. Okrem toho žalobca opomenul v akomkoľvek podaní uviesť, či si predmetné úroky z omeškania uplatňuje podľa ust. nariadenia vlády č. alebo podľa predmetného nariadenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že ani v tomto prípade a to z tých istých dôvodov, ako boli uvedené vyššie súd nemôže nárok žalobcu priznať ani čiastočne, nakoľko prepočtom úrokov z omeškania za žalobcu by porušil procesnú rovnosť strán sporu. Konal by tak nad rámec oprávnenia súdu v prospech žalobcu na úkor žalovaného. Zároveň súd poukazuje, že tento dôkaz – zápočet z 08.11.2022 nepredložil žalobca na preukázanie svojich tvrdení, ale predložil ho žalovaný a žalobca naň odkázal až v rámci záverečných rečí.

68. Vzhľadom k tomu, že je preukázané, že žalobca nemá nárok na úroky z omeškania v ním uplatnenej výške, zároveň nakoľko žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ohľadom ním vyčísleného úroku z omeškania a ani bremeno dôkazu a nie je úlohou súdu prepočítavať žalobcom uplatnený nárok, najmä pri absencii bremena tvrdenia a bremena dôkazu na strane žalobcu a keďže bremeno tvrdenia nemožno nahradiť odkazom na predložené dôkazy, ako to v danom prípade učinil žalobca, a keďže je na žalobcovi, aby svoj nárok preukázal aj uvedením konkrétneho výpočtu samotného nároku a uvedením v tomto prípade aj konkrétnych ustanovení nariadenia vlády č. , čo však žalobca neučinil , súd žalobu zamietol ako nedôvodnú v celom rozsahu.

69. Súd konštatuje že napriek tomu, že žalovaný rozporoval nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky, žalobca svoje skutkové tvrdenia ohľadom výšky ním uplatneného nároku nedoplnil, napriek tomu, že vo veci boli uskutočnené dve pojednávania. Je na žalobcovi aby preukázal jednak svoj nárok čo do dôvodu, ale aj jeho výšku, čo v danom prípade preukázané nebolo. Vzhľadom k uvedenému, súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

70. Súd v danej veci uvádza, že nemôže nahrádzať ani dopĺňať povinnosť tvrdenia, a dôkaznú povinnosť, ktorá je výlučne na sporových stranách. A keďže si dotknutý nárok uplatnil žalobca a žalovaný ho rozporoval, bolo na žalobcovi aby preukázal nielen existenciu nároku ako takého, ale aj jeho výšku, čo v danom prípade súd nemal preukázané. S tým, že nie je úlohou súdu nahrádzať procesné povinnosti strán sporu. Súd poznamenáva, že žalobca tvrdil, že sa vzťahuje iba na obdobie sťaženého užívania, pričom neuviedol presne kedy k sťaženému užívaniu došlo, zároveň neuviedol konkrétne, kedy žalovaný uhradil to ktoré nájomné, a kedy bola uhradená a v akej výške dotácia štátu a na akú časť nájomného, resp. na ktorú faktúru v akej výške bola započítaná, pričom uvedené nestačí iba odkazom na jednotlivé dôkazy, s tým, že nositeľom dôkazného bremena je žalobca, ktorý si ako nositeľ sporu uplatňuje svoj nárok. Aj žalovaný len odkázal na výpis zo svojho účtu avšak neuviedol konkrétne dátumy, kedy došlo k úhrade nájomného, pričom pokiaľ išlo o dotáciu, síce citoval ktorej faktúry sa uvedená dotácia štátu týkala, ale neuviedol v akej výške, vzhľadom k uvedenému v danom konaní nastala úplná absencia povinnosti tvrdenia na stranách sporu. Žalovaný si splnil túto povinnosť len vo vzťahu k obdobiu, za ktoré bola poskytnutá dotácia a len ohľadom výšky poskytnutej dotácie a dátumu jej úhrady nie však ohľadom výšky v akej bola na jednotlivé faktúry započítaná. V tejto súvislosti súd uvádza, že ohľadom nájomného, ktoré bolo uhradené z tejto dotácie, nemožno tak ako to tvrdil žalovaný, uplatňovať úrok z omeškania, nakoľko bolo by to v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Ohľadom výšky a splatnosti nájomného ktoré nebolo kryté z predmetnej dotácie ani žalobca ani žalovaný neuviedli bližšie svoje skutkové tvrdenia.

71. Vzhľadom na absenciu skutkových tvrdení či už na strane žalobcu ako aj na strane žalovaného, pričom súd nemôže dotvárať skutkové tvrdenia strán sporu ani ich nahrádzať, súd nemal nárok žalobcu preukázaný čo do výšky, a preto súd žalobu zamietol ako nedôvodnú v celom rozsahu. Súd má za to, že žalobca má za zákonom stanoveným podmienok nárok na zákonné úroky z omeškania, ale s ohľadom na špecifickosť konkrétneho prípadu, je na žalobcovi, aby preukázal svoj skutočný nárok, nakoľko nie je na súde, aby mu tento nárok v danom prípade prepočítaval z predložených dôkazov, najmä keď žalobca v konkrétnom prípade neuniesol bremeno tvrdenia potrebné na vyčíslenie zákonného nároku na úroky z omeškania a ani bremeno dôkazu. Súd mal za to, že prepočtom zákonných úrokov len z predložených dôkazov by v danom prípade porušil procesnú rovnosť strán sporu.

72. Súd zároveň uvádza, že keďže nemal nárok žalobcu pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania preukázaný nezaoberal sa ani skutočnosťami a nárokmi, ktoré boli uplatnené v rámci kompenzačnej námietky, nakoľko túto žalovaný uplatnil iba v prípade ak súd bude mať nárok žalobcu za preukázaný, čo súd nemal.

73. Súd však poznamenáva, že čo sa týka kompenzačnej námietky pokiaľ ide o nájomné za dva apartmány, nakoľko súd mal za to, že nájomné bolo medzi stranami sporu dohodnuté za časť nehnuteľnosti bez dvoch apartmánov, tento nárok je nedôvodný a pokiaľ ide o energie za služby za tieto dva apartmány, tieto neboli žiadnym spôsobom preukázané.

74. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

75. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

76. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

77. O trovách konania rozhodol súd podľa a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou Okresného súdu Žilina na Krajský súd Banská Bystrica.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( , teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).