Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-4C/23/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX C. D., 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX C. D., obaja právne zastúpení doc. JUDr. Jozef Tekeli & Associates, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Hlavná 25, Košice- Staré mesto, IČO: 52 651 258, proti žalovaným: 1/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX J. J. K., 2/ H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX J. J. K., o zriadenie vecného bremena s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad -408 zo dňa 16.05.2025, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku IV. o trovách konania.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ žalobou doručenou Okresnému súdu Kežmarok dňa 25.09.2018 po pripustení konečnej zmeny petitu uznesením zo dňa 28.11.2023 žiadali, aby súd zriadil vecne bremeno v znení tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a priznal im náhradu trov konania.

2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol cit.:

„I. Súd z r i a ď u j e v prospech žalobcov 1/ a 2/ ako vlastníkov bytu č. X bytového domu so súpisným číslom XX postaveného na pozemku parcela č. D. XXX/XX, katastrálne územie C. D., zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, vedenom L. M. D., katastrálnym odborom pre katastrálne územie C. D., obec C. D., okres D. právo prechodu a prejazdu zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku žalovaných 1/ a 2/ parcela č. D. C. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie, katastrálne územie C. D., obec C. D., zapísanom na liste vlastníctva č. XXX, vedenom L. M. D. katastrálny odbor, v rozsahu dielu č. X o výmere 45 m2 podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX N. O. XX.XX.XXXX vyhotoveného geodetom H. P., autorizačne overeného Q. R. S. dňa XX.XX.XXXX, úradne overeného L. M. D. dňa XX.XX.XXXX pod číslom T./XXXX.

II. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í strpieť a umožniť právo prechodu a prejazdu v prospech žalobcov 1/ a 2/ ako vlastníkov bytu č. X bytového domu so súpisným číslom XX, postaveného na pozemku parcela č. D. XXX/XX, katastrálne územie C. D. zapísaného na liste vlastníctva č. XXX vedenom L. M. D., katastrálnym odborom pre katastrálne územie C. D., obec C. D., okres D. cez pozemok parcela č. D. C. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie, katastrálne územie C. D., obec C. D., zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, vedený L. M. D., katastrálnym odborom pre katastrálne územie C. D., obec C. D., okres D. v rozsahu dielu č. X o výmere 45 m2 podľa geometrického plánu C. XXX/XXXX N. O. XX.XX.XXXX vyhotoveného geodetom H. P., autorizačne overeného Q. R. S. dňa XX.XX.XXXX, úradne overeného L. M. D. dňa XX.XX.XXXX pod číslom T./XXXX.

III. Žalobcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne uhradiť ako náhradu za zriadenie vecného bremena žalovaným 1/ a 2/ odplatu vo výške 1.358,94 eur.

IV. Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením.“

3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodoval v zmysle ustanovenia CSP.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia sa v spore domáhajú zriadenia vecného bremena na pozemkoch žalovaných spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu v prospech vlastníkov bytu č. X bytového domu súp. č. XX a garáže zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. C. D., keďže nemajú inú možnosť prístupu k svojim nehnuteľnostiam. Právnym záujmom žalobcov, ktorým bol právny dôvod žaloby vymedzený, bola požiadavka, podstata ktorej vychádza z oprávnenia žalobcov ako vlastníkov nehnuteľnosti - konkrétne stavby garáže, realizovať užívacie právo k predmetu vlastníctva spôsobom, dôsledkom ktorého má byť vecno-právne obmedzenie vlastníckeho práva iného

- žalovaných, zriadením vecného bremena, práva cesty. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby, písomnými vyjadreniami, ústnymi prednesmi strán a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými stranami ako prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany, ktoré tvoria súčasť spisu, vykonanie ktorých nebolo stranami namietané ani spochybnené, či súdom vyhodnotené ako neúčelné, ako aj po oboznámení sa s geometrickým plánom č. XXX/XXXX a vypracovaným znaleckým posudkom č. XX/XXXX, zistil nasledovný skutkový stav: Žalobcovia 1/ a 2 sú zapísaní v katastri nehnuteľností ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, vedenej L. M. K. D., odbor katastrálny na liste vlastníctva č. XXX, pre k. ú. C. D. obec C. D., a to bytu č. X, na X. G. K. K. C. X U. O. súp. č. XX, postaveného na pozemkoch parcela č. XXX/X, C. XXX/XX R. C. XXX/XX, každý v podiele 1- ica v pomere k celku s titulom nadobudnutia Osvedčenie o dedičstve XX X/XX - N. XXX/XX - XX/XX a k nemu patriacej garáže. Právny vzťah k parcele č. XXX/XX pod stavbou súpisné číslo XX je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. C. D.. Žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. C. D., a to okrem iného aj pozemku parcely registra V. D. C. XXX/XX o výmere 512 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a pozemku parcely registra V. D. C. XXX/XX o výmere 49 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie v podiele 1/1 s titulom nadobudnutia Kúpna zmluva K. XXXX/XX-XX/XX. Navrhované zriadenie vecného bremena je upravené geometrickým plánom č. XXX/XXXX vyhotoveným H. P. a úradne overeným Q. Q. D. dňa XX.XX.XXXX pod číslom T. XXX/XXXX, z ktorého súd zistil spôsob zriadenia vecného bremena na pozemku parcela č. XXX/XX o výmere 512 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie v rozsahu dielu C. X o výmere 45 m2, zohľadňujúc požiadavku žalovaných, aby šírka vecného bremena bola maximálne 2,40 m. Zo znaleckého posudku Q. U. W. č. XX/XXXX N. O. XX.XX.XXXX bolo zistené, že všeobecná hodnota vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu na pozemku žalovaných v rozsahu dielu č. X o výmere 45 m2 podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX N. O. XX.XX.XXXX predstavuje sumu 1.358,94 eur. Z fotodokumentácie predloženej žalobcami spolu s podanou žalobou mal súd preukázané parkovanie a státie motorových vozidiel na pozemku žalovaných pred vstupom do garáže žalobcov, čo žalovaný v priebehu sporu nepopierali. Z kópie katastrálnej mapy na čl. 13 spisu mal súd dostatočne vytvorený prehľad o situovaní jednotlivých budov a pozemkov, ktorých sa spor týka. Vecné bremeno je tradičným právnym inštitútom, ktorý v právnej úprave platnej na území Slovenska v jednotlivých historických obdobiach prešiel zmenami a dokonca po roku 1964 hrozil jeho zánik; k jeho reálnemu oživeniu došlo až po roku 1992. Základné princípy jeho právnej regulácie však platia v podstate od staroveku až po súčasnosť. z roku 1950 upravil pojem vecné bremeno a vymedzil ho tak, že povinnosťou vlastníka zaťaženého pozemku je niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo aj niečo robiť. Dňa 01.04.1964 vstúpil do účinnosti č. 40/1964 Sb., ktorý považoval vecné bremená za obsolentné, platil pre ne . Od 01.04.1983 novela oživila vecné bremená a od 01.01.1992 po prijatí novely platí súčasná právna úprava. X., a to bol do citovaného ustanovenia doplnený nový odsek 3, ktorý umožňuje zriadiť vecné bremeno rozhodnutím súdu v tých prípadoch, ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Návrh na zriadenie vecného bremena môže podať vlastník stavby, v prospech ktorého súd zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku komunikácii, prípadne

k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku komunikácii. Treba ním rozumieť každý pozemok tvoriaci prekážku medzi stavbou a inými pozemkami vo vlastníctve vlastníka stavby na jednej strane a verejnou komunikáciou na druhej strane. Z povahy veci (tým, že ide o vecné právo k cudzej veci) však vyplýva, že cesta cez priľahlý pozemok, ktorého vlastníkom je iná osoba ako vlastník stavby, musí byť vedená tak, aby čo najmenej zasahovala do práva vlastníka pozemku, a aby právo cesty splnilo svoj hospodársky účel. Nevyhnutnú cestu podľa ust. možno zriadiť len za účelom prístupu k stavbe. Právo cesty nemožno zriadiť za účelom prístupu k inému pozemku. Ochrana vlastníckeho práva je zaručená tak , ako aj článkom I. Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z oboch dokumentov vyplýva, že obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere a na základe zákona (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Podľa „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“ Uvedená ústavná zásada vyjadruje zmluvnú voľnosť občianskoprávnych vzťahov, ktorá môže byť obmedzená iba zákonom. To plne platí aj pri výkone vlastníckych práv. Obmedzenie vlastníckych práv predstavuje aj vecné bremeno. Uvedená zmluvná voľnosť výkonu vlastníckych práv však nebráni tomu, aby sám vlastník svoje práva vo vzťahu k tretím osobám zmluvne obmedzil. Vlastníkovi veci okrem zákonnej právnej úpravy nebráni nič v zriadení zmluvného vecného bremena. Zákon umožňuje vznik vecného bremena rozhodnutím príslušného orgánu (súdu, alebo príslušného orgánu štátnej správy). Vecné bremeno vzniká právoplatnosťou rozhodnutia súdu o jeho zriadení, a to bez zreteľa na to, kedy bude zapísané v katastri nehnuteľností. Ustanovenie rieši možný konflikt výkonu vlastníckych práv s možnosťou zriadenia vecného bremena rozhodnutím súdu, avšak len v podobe práva cesty cez cudzí pozemok. Pod právom cesty cez cudzí pozemok je treba rozumieť nielen právo prechodu, ale aj právo prejazdu, ak je to pre riadne využitie nehnuteľnosti potrebné. Súd povinnosť zriadiť vecné bremeno nemá iba vtedy, ak jeho zriadenie (pri naplnení ostatných predpokladov), by malo za následok také obmedzenie vlastníckych práv, ktoré by bolo vo výraznom nepomere k výkonu vlastníckych práv vlastníka stavby, a ktoré by bolo možné spravidla označiť aj ako výkon práv v rozpore s dobrými mravmi ( ). Pri úvahe súdu o tom, či zriadi (nezriadi) vecné bremeno, musí súd zobrať do úvahy aj princíp proporcionality platný pri obmedzení základných práv. Aktívne legitimovanou osobou na zriadenie tohto vecného bremena je vlastník stavby. Predpokladom pre zriadenie vecného bremena podľa spočívajúceho v potrebe zabezpečiť prístup k stavbe je, že: a) vlastník stavby nemá prístup k stavbe a b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Za priľahlý pozemok je treba považovať pozemok, ktorý bezprostredne susedí ale aj pozemok, ktorý bezprostredne nesusedí s pozemkom (stavbou), ale je nevyhnutý pre zriadenie práva cesty. Predpokladom pre zriadenie vecného bremena je aj to, že vlastník stavby, ktorý nemá prístup k stavbe, si nemôže tento prístup zabezpečiť inak. Pod možnosťou zabezpečiť prístup inak je treba rozumieť možnosť zabezpečiť si prístup cez jemu patriace pozemky, a to aj vtedy, ak by sa tento prístup javil ako obtiažnejší. Na druhej strane, nie je možné vylúčiť zriadenie vecného bremena ani vtedy, ak by vlastník stavby mohol síce zabezpečiť prístup cez jemu patriace pozemky, avšak zriadenie takéhoto prístupu by bolo v zjavnom nepomere s obmedzením vlastníka susediaceho pozemku, alebo jemu patriace susediace pozemky nemôže užívať z iného dôvodu, pre ktorý nemôže byť prístup k jeho stavbe realizovaný. Súd poukazuje na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.06.2022, sp. zn. , podľa ktorého cit.: „13.1. Pre zriadenie práva cesty cez priľahlý pozemok zákon vyžaduje splnenie troch podmienok. I. Vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku. II. Prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. III. Absentujú tu okolnosti vylučujúce zriadenie práva cesty. Právna otázka, ktorá bola rozhodujúca pre rozhodnutie odvolacieho konania v danej veci, bol výklad splnenia druhej podmienky. Odvolací súd dospel k záveru, že podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku, ponúkol vlastníkovi stavby, že mu pozemok dá do nájmu. Čo v danej veci predstavuje aj spravodlivé usporiadanie vzťahov, vzhľadom aj na tú skutočnosť, že ostatní vlastníci nehnuteľností v predmetnom areáli majú uzatvorené nájomné zmluvy so žalovaným, čo však žalobkyňa odmieta a domáha sa len zriadenia vecného bremena. 15. Dovolací súd sa s týmto názorom nestotožňuje. Pri výklade splnenia druhej podmienky pre zriadenia práva cesty je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že zabezpečenie riadneho výkonu vlastníckeho práva vlastníka stavby spočíva nielen v práve vlastníka stavbu užívať, ale aj v povinnosti zabezpečovať jej riadnu údržbu. Táto povinnosť vlastníkovi stavby vyplýva z o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ktorý ukladá stavebníkovi v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie) udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických závad,

aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť. Povinnosti vlastníka stavby starať sa o stavbu a zabezpečovať jej riadnu údržbu, sú uložené stavebným zákonom jednak v záujme udržania stavebného fondu z hľadiska jeho životnosti, a jednak vo verejnom záujme, aby nedošlo k ohrozeniu života a zdravia ľudí, najmä z dôvodov požiarnej bezpečnosti a možných hygienických závad. Je teda zjavné, že splnenie tejto zákonnej povinnosti je vo verejnom záujme a že ju nemožno zabezpečiť bez prístupu vlastníka k stavbe. Je nevyhnutné prihliadnuť aj ku konfliktu vlastníckeho práva vlastníka stavby s vlastníkom pozemku. Pri zriadení práva nevyhnutnej cesty je potrebné dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo najmenej a možno ho zriadiť len za náhradu ( Listiny základných práv a slobôd, ). Táto náhrada musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí, teda okrem iného treba zohľadniť aj to, že v dôsledku zaťaženia pozemku vecným bremenom spravidla klesne jeho cena. Vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok vzniká v prospech vlastníka stavby. Ide teda o vecné bremeno in rem, ktoré predstavuje právo späté s vlastníctvom stavby a zanikne, ak zanikne stavba. Právo cesty sa preto zriaďuje bez časového obmedzenia. Spôsoby vzniku vecných bremien a práv zodpovedajúcim vecným bremenám sú v zákone uvedené taxatívne. Ako už bolo vyššie uvedené, zriadenie vecného bremena nevyhnutnej cesty je zásahom do vlastníckeho práva, ktoré je jedným zo základných práv. Ustanovenie umožňujúce takýto zásah preto nemožno vykladať extenzívne. Súd v tomto spore po zmenách petitu žaloby a ustálení okruhu žalovaných ako pasívne vecne legitimovaných subjektov v dôsledku rozšírenia uplatneného nároku spočívajúceho v zmene navrhovaného rozsahu vecného bremena (aj na pozemkoch ďalších vlastníkoch) a vysporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku, na ktorom má byť zriadené vecné bremeno dospel k záveru, že žalobcami podaná žaloba je dôvodná. Žalobcovia sa pred podaním žaloby ako aj v priebehu sporu bezúspešne snažili o zriadenie vecného bremena a uzatvorenie záležitosti so žalovanými mimosúdnou cestou. Medzi stranami tohto sporu k zriadeniu zmluvného vecného bremena neprišlo. Aktívna vecná legitimácia žalobcov, ktorí sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. X a garáže v bytovom dome súp. č. XX, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX a ani pasívna vecná legitimácia žalovaných, ktorí sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parcela V. D. C. XXX/XX, vedenom na liste vlastníctva č. XXX, k. ú C. D. v tomto spore nebola medzi stranami sporná. Žalobcovia ako vlastníci bytu a garáže (stavby) nemajú hmotnoprávne postavenie vlastníkov susedného, priľahlého pozemku. Návrh na zriadenie vecného bremena môže podať vlastník stavby, v prospech ktorého súd zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. V tomto konkrétnom prípade sú žalobcovia vlastníkmi stavby, ku ktorej nemajú prístup, pretože pozemok pred vstupom do stavby je vo vlastníctve žalovaných. Zároveň tento pozemok spĺňa charakter priľahlého pozemku (čo mal súd preukázané nielen z geometrického plánu, ale aj katastrálnej mapy a predložených fotografií), cez ktorý sa žalobcovia ako vlastníci stavby dostanú ku komunikácii. Súd mal zároveň vykonaným dokazovaním preukázané, že prístup žalobcom k stavbe nemožno zabezpečiť inak, nakoľko v okolí stavby nevlastnia žiadne iné pozemky, pozemok vo vlastníctve žalovaných bol vždy využívaný na prechod a prejazd, pričom problémy s prejazdom a prechodom cez pozemok začali až potom, čo žalovaní (resp. ich syn) začal vykonávať podnikateľskú činnosť, s ktorou je spojené parkovanie motorových vozidiel zákazníkov žalovaných na ich pozemku, čo im znemožňuje prechod a prejazd k stavbe. Parkovací priestor ako súčasť predmetu ich podnikania nie je pevne vymedzený ani žiadnym iným spôsobom koordinovaný, a tak zákazníci odstavujú vozidlá na akomkoľvek voľnom mieste. Za bytovým domom je podľa vyjadrenia žalobcov, ktoré žalovaní nepopreli bažina a lesná hospodárka pôda. Iný prístup k stavbe preto nie je možný, čo nepopierali ani žalovaní, ktorý napokon (za splnenia určitých podmienok) súhlasili so zriadením vecného bremena. Žalovaní nesúhlasili s rozsahom vecného bremena, ktorého šírka podľa nich nie je určená žiadnym právnym predpisom a závisí len od dohody účastníkov, konkrétnych podmienok a dosiahnutia cieľa, ktorý odôvodňuje zriadenie vecného bremena, pričom žalovaný 1/ požadoval maximálnu šírku 2,40 m. Žalobcovia jeho požiadavku zohľadnili a predložili geometrický plán č. XXX/XXXX vyhotovený H. P. a úradne overený Q. Q. D. dňa XX.XX.XXXX pod číslom T. XXX/XXXX, ktorý žalovaný 1/ nenamietal. Priľahlý pozemok má výmeru 512 m2 a vychádzajúc z predloženého geometrického plánu, je zrejmé, že zriaďovaným vecným bremenom má byť zaťažovaná plocha zodpovedajúca dielu č. 1 o výmere 45 m2 (šírka od komunikácie 2,15 m), t. j. nie celá výmera predmetného pozemku, pričom žalovaným už pri kúpe pozemku pred bytovým domom muselo byť zrejmé, že tento pozemok dlhodobo slúži vlastníkom bytov a garáži v tomto dome ako prístupová cesta, teda aj žalobcom. Uvedené tak spĺňa požiadavku nielen žalovaného 1/, ale aj charakter tzv. nevyhnutnej cesty, ktorá zasahuje čo najmenej do vlastníckych práv žalovaných, čím spĺňa aj svoj hospodárky účel. S touto plochou pozemku uvažovala aj znalkyňa Q. U. W. pri výpočte hodnoty zriaďovaného vecného bremena v znaleckom posudku. Žalovaní nesúhlasili ani s výškou odplaty za jeho zriadenie, keď mimosúdne žiadali sumu 15.000,- eur, na pojednávaní

súdu 3.500,- eur, pričom žalobcovia boli ochotní uhradiť maximálne sumu 1.000,- eur a žalovaní boli napokon ochotní akceptovať aj sumu 1.750,- eur). Na základe ich zhodného návrhu súd nariadil znalecké dokazovanie, po vykonaní ktorého súdna znalkyňa Q. U. W. predložila znalecký posudok č. XX/XXXX N. O. XX.XX.XXXX, ktorým bolo zistené, že všeobecná hodnota vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu na pozemku žalovaných v rozsahu dielu č. X o výmere 45 m2 podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX N. O. XX.XX.XXXX predstavuje sumu 1.358,94 eur. Čo sa týka náhrady za zriadenie vecného bremena k tomu súd zdôrazňuje, že pre výklad ustanovenia , je základnou interpretačnou pomôckou Listiny základných práv a slobôd (Ústavný ). S prihliadnutím k uvedenému ustanoveniu Listiny je možné zriadiť vecné bremeno cesty podľa len za náhradu. Dotknutý vlastník má právo na poskytnutie náhrady priamo podľa článku 11 ods. 4 Listiny bez toho, aby bolo nevyhnutné toto právo konštituovať ešte predpisom nižšej právnej sily. Táto náhrada musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Poskytnutie náhrady je hmotnoprávnou podmienkou pre zriadenie práva cesty súdom ako vecného bremena. Náhrada za zriadenie práva nevyhnutnej cesty zahŕňa i náhradu za ujmu, ktorú vlastník pozemku utrpí, a to i tým, že v dôsledku tzv. právnej závady - práva cesty svedčiaceho vlastníkovi stavby - spravidla klesne aj cena zaťaženého pozemku i stavby na ňom zriadenej a že jeho vlastník bude výkonom tohto práva obmedzený v užívaní pozemku, bude narušené jeho súkromie a pod. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že právo cesty sa zriaďuje bez časového obmedzenia. Určenie výšky náhrady je preto na úvahe súdu, ktorá musí byť zdôvodnená. Ako už bolo vyššie uvedené, súd pri určení výšky odplaty za zriadenie vecného bremena vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne Q. U. W., ktorá na základe metódy polohovej diferenciácie stanovila všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena vo výške 1.358,94 eur, pričom vychádzala z hodnoty koeficientu všeobecnej situácie 1,00 a z koeficientu redukujúcich faktorov 0,90, t. j. iné faktory (tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby). Zároveň vo vzťahu k výmere vecného bremena zohľadnila odhadovanú stratu 20 % a obmedzenie 80 % z dôvodu, že vlastník pozemku má obmedzené možnosti využitia pozemku v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom. Predmetný znalecký posudok žiadna zo strán sporu nenamietala, žalobcovia súhlasili s určenou sumou primeranej náhrady a žalovaní sa k znaleckému posudku nevyjadrili. Suma stanovená znaleckým posudkom je primeraná a zo znaleckého posudku znalkyne vyplýva odpoveď na odbornú otázku určenia výšky náhrady za zriadenie vecného bremena podľa cenových predpisov (viď znalecký posudok č. XX/XXXX na č. l. 356 - 378 spisu). Žalobcovia splnili všetky podmienky pre zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemok vo vlastníctve žalovaných spôsobom predpokladaným ustanovením a finančná náhrada za jeho zriadenie je majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné vecné bremeno vzniká „in rem“ a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Súd preto žalobe žalobcov vyhovel a zriadením vecného bremena obmedzil vlastnícke právo k časti pozemku žalovaných, vecné bremeno bude trvať do budúcna, čo odôvodňuje záver v tom zmysle, že náhrada za takéto zriadenie vecného bremena je náhradou jednorazovou (do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR , uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). K požiadavkám žalovaného 1/ súd uvádza, že vecné bremeno vzniká právoplatnosťou rozhodnutia súdu o jeho zriadení, a to bez zreteľa na to, kedy bude zapísané v katastri nehnuteľností, rovnako tak nastáva aj právoplatnosť výroku, ktorým súd zaviazal žalobcov zaplatiť žalovaným odplatu za zriadenie vecného bremena; vytýčenie geometrického plánu v teréne môže byť realizované až po právoplatnosti rozhodnutia a samotná šírka vecného bremena spĺňa požiadavku 2,40 m. Podmienky žalovaného 1/ týkajúce sa rozsahu a spôsobu užívania jeho pozemku a časti, na ktorej bude zriadené vecné bremeno, uvedené v bode 5. tohto odôvodnenia, vyplývajú zo skutočností, že žalovaným ostáva zachované vlastnícke právo k ich pozemku, čo znamená, že sú oprávnení aj naďalej svoju nehnuteľnosť užívať, nakladať s ňou, avšak pri rešpektovaní ústavnej zásady, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá, ktorá vyjadruje zmluvnú voľnosť občianskoprávnych vzťahov, a ktorá môže byť obmedzená iba zákonom. Takéto obmedzenie vlastníckych práv predstavuje aj vecné bremeno. Súd dáva na vedomie obom stranám sporu, že pod „právom cesty“ cez cudzí pozemok je potrebné rozumieť len právo prechodu a právo prejazdu, ak je to pre riadne využitie nehnuteľnosti potrebné. Súd zriadil toto vecné bremeno v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom, pretože mal za to, že jeho zriadenie (pri naplnení ostatných predpokladov), bude mať za následok také obmedzenie vlastníckych práv, ktoré nebude vo výraznom nepomere k výkonu vlastníckych práv vlastníkov stavby, nie je v rozpore s dobrými mravmi a zodpovedá princípu proporcionality platnému pri obmedzení základných práv. Ohľadne opravy a udržiavania nevyhnutnej cesty súd dáva stranám do pozornosti ustanovenie , podľa ktorého

platí, že pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania. Je preto na stranách, aby sa sami v súlade s predmetným ustanovením dohodli, akým spôsobom budú cestu udržiavať a odpratávať z nej sneh. Záverom súd uvádza, že nerozhodoval o navrhovanej zmene petitu prednesenej žalobcami na poslednom pojednávaní vo vzťahu k výške odplaty, nakoľko zriaďovanie vecného bremena je svojou podstatou rozhodovaním súdu o nárokoch strán ako vyplývajú z právneho predpisu. Súd pritom nie je v zmysle ust. viazaný žalobným návrhom, môže tento žalobný návrh prekročiť, prípadne prisúdiť viac, aj nad rámec toho, čoho sa strany domáhajú. Nie je preto viazaný striktne tým, čo strany produkovali alebo akým spôsobom navrhovali vo veci zriadenia vecného bremena súdom upraviť. V danom prípade nedošlo ani k rozšíreniu uplatneného práva a ani k uplatneniu iného práva, ale len o určenie výšky náhrady za zriadenie vecného bremena, ktorej výška závisela od znaleckého posudku.

5. Proti uzneseniu v časti výroku o trovách konania teda vo výroku IV. podali včas odvolanie žalovaní v 1.rade a 2. rade v ktorom uviedli, že v zmysle ustanovenia a nasl. a a nasl. Zb podávajú týmto spoločne a nerozdielne ako žalovaní č. 1 a č. 2 v konaní -408 odvolanie výlučne proti výroku o náhrade trov konania, ktorý sa uvádza v bode IV. Rozsudku zo dňa 16.5.2025 č. k. , listinou deklarovanou 11.6.2025 okresným súdom Poprad, a to z nasledovných dôvodov. Rozsudkom bolo rozhodnuté, že ako žalovaní sme povinní nahradiť žalobcom trovy konania v plnom rozsahu, t. j. v 100%. S týmto výrokom nesúhlasíme a považujeme ho za nespravodlivý a neprimeraný pomerom veci. V predmetnom konaní šlo o spor o právo prechodu a prejazdu zodpovedajúce vecnému bremenu, v ktorom boli tvrdenia a dôkazy oboch strán čiastočne uznané a čiastočne vyvrátené. Výsledok sporu preto nemožno hodnotiť ako jednoznačný úspech žalobcov. V odôvodnení rozsudku sú uvedené mylné informácie, že sa žalobcovia snažili pred podaním žaloby o zriadenie vecného bremena mimosúdnou cestou, k žiadnemu snaženiu o dohodu zo strany žalobcov nedošlo pred podaním žaloby ani ústne ani písomne. Nepravdivým tvrdením je aj “Potreba zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu vznikla až v dôsledku podnikateľskej činnosti žalovaných, ktorí neboli ochotní prostredníctvom dohody s vlastníkmi garáže dospieť k vzájomnému kompromisu, a preto podali túto žalobu“ žalobcovia na súde nedokázali, že mali o takúto dohodu pred podaním žaloby záujem a žalovaní týmto čestne prehlásili, že pred podaním žaloby v tejto veci neboli žalobcami nikdy oslovení. K vydaniu rozsudku došlo až po vykonaní rozsiahleho dokazovania pričom žalobcovia dostatočne dôkazmi nepreukázali, či skutočne dochádzalo k obmedzovaniu vstupu do predmetnej garáže a taktiež nepreukázali to, že či sa chceli pred podaním žaloby mimosúdne dohodnúť. Od začiatku súdneho konania bolo zrejmé, že žalobcovia majú zákonné právo prechodu a prejazdu zodpovedajúce vecnému bremenu k predmetnej garáži prislúchajúcej k bytu č. X U. O. C. XX C. D. proti čomu nenamietali. Namietali iba umiestnenie ako bude vecné bremeno vedené a to z dôvodu, že od postavenia bytového domu č. XX vjazd do predmetnej garáže prislúchajúcej k bytu č. X skutočne neviedol po teraz vlastnenej našej parcele D. C. XXX/XX priamo od cesty č. XXX ale po susednej parcele D. XXX/XX pričom sa následne odbočkou odbočilo na ich parcelu a následne sa vošlo do predmetnej garáže patriacej k bytu č. X. Pred začatím podnikateľskej činnosti ich syna nebol prejazd po našej parcele priamo od cesty č. XXX ani možný nakoľko tam nebola ani možnosť vjazdu - boli tam vysoké obrubníky, nasadené stromy ktoré bránili priamemu vjazdu žalobcov do ich garáže iba po našom pozemku (teraz však žiadajú právo iba po našom pozemku). Začiatkom podnikania a užívania ich parcely sa jej vstup nimi upravil tak aby sa na ňu dalo vchádzať vozidlom, dovtedy všetky vozidlá vchádzajúce k bytovému domu k nemu vchádzali cez susedné parcely. Pred začatím podnikania vchádzali žalobcovia autom do garáže č. X cez dve parcely, po začatí podnikania a úprave pozemku už vchádzajú do garáže iba cez ich parcelu. Ak by žalobcovia zachovali svoj zvyk vstupu do garáže cez dve parcely nedošlo by k prieťahom v súdnom konaní. Z danej skutočnosti im vyplýva, že žalobcovia zmenou zvyku hľadali dôvod na spor. Preto je v bode č. 28 uvedená nepravdivá skutočnosť kde sa uvádza „pričom, žalovaným už pri kúpe pozemku pred bytovým domom muselo byť zrejmé, že tento pozemok dlhodobo slúži vlastníkom bytov a garáží v tomto dome ako prístupová cesta, teda aj žalobcom. Rátal s tým, že ich pozemok žalobcovia na vstup do garáže užívajú a nikdy im v tom nebránili avšak nikdy ho neužívali v takom pomere - priamo od cesty č. XXX (viď. príloha). Rovnako aj garáž prislúchajúca k bytu č. X nemá samostatný vstup od cesty č. XXX ale zo susedného pozemku a následne sa iba zabočí do garáže ktorá prislúcha k bytu č. X. Z uvedeného dôvodu namietali umiestnenie predmetného vecného bremena ale neboli proti jeho samotnému vzniknutiu. V ich záujme bolo aby žalobcami žiadané vecné bremeno vzniklo, avšak

aby vzniklo na tom mieste, cez ktoré vjazd do predmetnej garáže od postavenia bytového domu roky viedol. Na súdnych pojednávaniach sa vzhľadom na zmeny vlastníckych vzťahov susedných pozemkov dohodlo, že vecné bremeno práva prechodu a prejazdu bude nakoniec vedené iba po ich parcele D. XXX/XX - J. čím napokon vzhľadom na únavné súdne konania súhlasíme a nenamietajú. Nesúhlasia však iba s bodom IV. Predmetného rozsudku zo dňa 16.5.2025 o tom, že majú žalobcom nahradiť 100% trov konania. Uvedený výrok považujú za nespravodlivý a neprimeraný pomerom veci. V rámci tohto odvolania sa chceli vyjadriť aj k odôvodneniu rozsudku, pričom majú za to že je plne splnený dôvod na odvolanie „rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci“. Na pozemku D. č. XXX/XX vykonáva podnikateľskú činnosť náš syn Q. A. H., Q.: XXXXXXXX. Pričom svoju hlavnú prevádzku už v roku XXXX presunul na inú adresu: C. D. XX - G. P. H. G. Q. J. a na ich pozemku D. XXX/XX sa zdržiava veľmi sporadicky, pričom aj prevádzka na ich parcele má momentálne na dlhú dobu pozastavenú činnosť čo je vidieť aj v živnostenskom registri. Počas celej doby od podania žaloby však nebol ku konaniu prizvaný či už ako svedok alebo žalovaný náš syn Q. A. H., Q.: XXXXXXXX - podnikateľ ktorý na danom pozemku vykonával činnosť, ktorá sa javila ako hlavný problém prečo sa predmetná žaloba podávala. V odôvodnení sú uvedené nepravdivé skutočnosti, ktoré žalobcovia nedokázali a sú vymyslené. Zákazníci ich syna a ani ich syn neparkujú svoje vozidlá na akomkoľvek voľnom mieste a nikdy nenastala situácia aby sa v dôsledku „nekoordinovaného“ parkovania žalobcovia nedokázali dostať do svojej garáže. Žalobcovia túto skutočnosť nijako nepreukázali - napr. žiadnym záznamom z polície. Tu treba rozlišovať medzi pojmom “zastavenie a státie vozidla“. Z odôvodnenia súdu im z časti vyplýva, že hlavným problémom, kvôli ktorému bolo nutné celé súdne konanie začať je po celý čas podnikanie ich syna. Za celé obdobie súdneho konania neprebehlo žiadne osobné šetrenie súdnym pracovníkom, ktorý by si situáciu preveril priamo na mieste čomu sme boli po celý čas plne otvorení a sme tomu otvorení aj teraz. Vzhľadom na uvedené majú za to, že súd mal pri rozhodovaní o trovách konania postupovať podľa ustanovenia , ktoré umožňuje súdu rozhodnúť, že každý z účastníkov si nahradí trovy konania sám.

6. K odvolaniu žalovaných v 1. a 2. rade sa žalobcovia napriek výzve súdu prvej inštancie písomne nevyjadrili.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa , preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. bez nariadenia pojednávania (v zmysle ustanovenia a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade nie je dôvodné.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

11. Súd prvej inštancie zistil vo veci skutkový stav v dostatočnom rozsahu a zo zistených skutočností prijal vecne správne právne závery. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje v plnom rozsahu, na neho zároveň poukazuje podľa .

12. Skutočnosť, že odvolací súd sa tiež v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu vyplýva z rozhodnutia ESĽP vo veci Helle vs. Fínsko z 19.12.1997 č.20772/92. Na zvýraznenie

presvedčivosti napadnutého rozsudku a v odpovedi na uplatnené odvolacie námietky odvolací súd uvádza nasledovné.

13. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa . Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne, pravdivosť vykonaných dôkazov sporovými stranami napadnutá nebola a súd takto samotné listinné dôkazy ani nevyhodnocoval (nepravdivosť dôkazov) a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky.

14. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. písm. h) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi má odvolací súd za to, že výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (, , , ).

15. Podľa ustanovenia výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí zo dňa 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

17. K porušeniu základného práva podľa SR, resp. práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd dochádza nie len postupom súdu, ktorý je založený

na celkom zjavne nesprávnej interpretácii a aplikácii príslušných ustanovení procesného predpisu upravujúceho náhradu trov konania , v ktorom sú obsiahnuté črty svojvôle, ale v neposlednom rade aj v takom prípade, ak je odôvodnenie súdneho rozhodnutia vo vzťahu ku výroku o trovách konania celkom nedostatočné, t. j. nepreskúmateľné.

18. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

19. Výnimku pri rozhodovaní o trovách konania predstavuje ustanovenie , ktorého účelom je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Zo slovného znenia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

20. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , či ), podľa ktorej nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, , či ), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, ).

21. V zmysle uvedeného je teda účelom ustanovenia umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Vyššie uvedené ustanovenie teda nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 28. januára 2010).

23. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. -14 z 8. decembra 2011).

24. K aplikácii ustanovenia dochádza aj pri okolnostiach, ktoré viedli k podaniu žaloby, napríklad má význam zistenie o tom, či žalobca pred podaním žaloby na súd navrhol aj vyriešenie tohto sporu, a to spôsobom, ktorý uplatnil v žalobe na začatie konania, a následne takto mohol dosiahnuť plný úspech vo veci. Pokiaľ ide o postoj strán v konaní, tu súd prihliada najmä na to, ako si strany plnili svoje procesné povinnosti, respektíve, či strana uviedla skutočnosti a dôkazy už pri prvom úkone, ktorý jej patril, s výnimkou tých, ktoré uplatniť nemohla. Zároveň, s ohľadom na obsah odvolacej námietky, je v posudzovanom prípade podstatný najmä postoj žalovanej strany v priebehu prebiehajúceho súdneho konania.

25. Zo spisu, samotného priebehu konania a obsahu odvolacej námietky je zrejmé, že odvolatelia žiadali aplikáciu ust. z dôvodu ich kladných postojov k predmetu sporu v súdnom konaní.

26. K dôvodom hodným osobitného zreteľa v tomto posudzovanom prípade v zmysle ustanovenia odvolací súd dodáva nasledovné. Zo samotného priebehu súdneho konania okrem iného vyplynulo aj to, že vo vyjadrení žalovaných k žalobe zo dňa 03.04.2020 uviedli, že síce sa nebránia zriadeniu vecného bremena, ale zriadenie bremena cez hranicu dvoch pozemkov považujú za nelogické a nehospodárne. Zároveň uviedli, že nesúhlasia s rozsahom zriadenia vecného bremena o výmere 41 m2 a rovnako namietajú výšku odplaty za jeho zriadenie. Na pojednávaní konanom dňa 09.09.2022 zopakovali svoj nesúhlasný postoj s rozsahom zriadenia vecného bremena, ktorý upresnili tak, že nesúhlasia so šírkou prechodu 2,70 m, sú ochotní pristúpiť na šírku prechodu a prejazdu maximálne v šírke 2,40 m. Vo vyjadrení zo dňa 10.05.2024 bol konštatovaný ich nesúhlas so zmenou petitu žaloby a zároveň bolo uvedené, že vecným bremenom budú súhlasiť iba a jedine v prípade, že dôjde k splneniu tam uvedených žalovanými požadovaných desiatich podmienok. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 04.06.2024 vplynulo, že žalobcovia sa zo žalovanými už viac ako dva roky neúspešne usilujú o nájdenie kompromisu, avšak žalovaní kladú množstvo požiadaviek, ktoré žalobcovia vnímajú ako nezmyselné. Mimosúdne rokovania prebiehali ešte z predchádzajúcimi žalovanými, ktorí už nie sú účastníkmi tohto sporu, avšak ich výsledky žalobcovia zasielali právnemu zástupcovi súčasných žalovaných, avšak neprišlo im od neho žiadne vyjadrenie, pričom právny zástupca žalovaných mal vedomosť o mimosúdnych rokovaniach. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 16.05.2025, ktoré bolo nariadené po vyhotovení súdnoznaleckého posudku vyplynulo, že súd sa aj na tomto pojednávaní (po ustálení odbornej problematiky ustanoveným znalcom) pokúsil o mimosúdne riešenie sporu, respektíve o riešenie sporu súdnym zmierom, avšak aj napriek tomu, že medzi stranami prebiehali mimosúdne rokovania predtým, k zmierlivému riešeniu tohto sporu nedošlo pred týmto pojednávaním a ani na tomto pojednávaní.

27. Z týchto zistených skutočností odvolacím súdom je zrejmé, že žalovaní síce vo všeobecnej rovine nerozporovali právo žalobcov na zriadenie vecného bremena, ktoré bolo predmetom tohto sporu, avšak čo do obsahu vecného bremena už počas celého konania rozporovali jeho rozsah, výšku odplaty a pre možnosť ich súhlasu s jeho zriadením si v konaní stanovili množstvo podmienok, inak nie sú ochotní zaujať kladný postoj k žalobnému nároku žalobcov. Ich negatívny postoj sa dokonca nezmenil ani na pojednávaní, ktoré bolo súdom nariadené po vypracovaní súdnoznaleckého posudku, ktorý riešil sporné skutočnosti odborného charakteru.

28. Z týchto zistení odvolacieho súdu je zrejmé, že žalovaní nepreukázali taký svoj postoj v konaní, ktorý by umožňoval aplikáciu ustanovenia , s ohľadom na to, že aplikácia daného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Odvolací súd (tak ako je vyššie uvedené) v priebehu konania podrobne skúmal, či v prejednávanom spore existujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré by bolo potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť a to najmä s ohľadom na žalovanými tvrdené

zmierlivé správanie sa k žalobcom s ohľadom na predmet sporu, ku ktorému vo všeobecnosti nemali negatívny postoj. Po dôkladnom zistení obsahu postojov žalovaných odvolacím súdom je však zrejmé, že v prvom rade mimosúdne rokovania medzi stranami sporu prebehli, avšak neúspešne z dôvodov na strane žalovaných a zároveň žalovaní čo do obsahu vecného bremena počas konania neustále rozporovali jeho rozsah, rozporovali výšku odplaty, zároveň pre potencionálnu možnosť ich súhlasu s jeho zriadením si v konaní stanovili množstvo podmienok, v ktorých v konečnom dôsledku neboli pred súdom prvej inštancie úspešní. Uvedený postup žalovaných tak nemôže napĺňať predstavu o zvláštnych okolnostiach hodných osobitného zreteľa, na ktoré by bolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

29. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne podľa ustanovenia potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením a , pričom odvolanie žalovaných bolo vyhodnotené ako nedôvodné a zároveň žalobcovia sa k podanému odvolaniu nevyjadrili, teda im žiadne trovy v odvolacom konaní ani nevznikli.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).