Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)757/362606.1fff65.pdf
PDF · 155.74 KB
No categories available
8Sžo/154/2010
Najvyšší súd 8Sžo/154/2010 Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.
Evy Babiakovej, CSc. a z členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny Adamcovej,
v právnej veci ţalobcu: G., A. S., M. X., S., IČO: X.X., zast. Mgr. E. N., zamestnankyňou
spoločnosti, proti ţalovanému: Krajský stavebný úrad v Trnave, Kollárova 8, Trnava, za
účasti: 1/ Š. H., P. X., S., 2/ K. H., P. X., S., obaja zast. JUDr. S. K., advokátkou so sídlom P.
X., S., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. KSÚ-OSP-00751/2008/Gi zo dňa
16. júla 2008, o odvolaní účastníkov Š. H. a K. H. proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.
k. 14S/93/2008 – 66 zo dňa 3. decembra 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.
14S/93/2008 – 66 zo dňa 3. decembra 2009 m e n í tak, ţe ţalobu z a m i e t a .
Ţalobca j e p o v i n n ý nahradiť trovy odvolacieho konania vo výške 206,40 €
v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právnej zástupkyne
účastníkov Š. H. a K. H., JUDr. S. K..
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. b/ zák.
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte
rozhodnutia len „O. s. p.“) rozhodnutie ţalovaného č. KSÚ-OSP-00751/2008/Gi zo dňa
16.7.2008, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Mesta Skalica č. 1687/2007 zo dňa 6.5.2008
o umiestnení stavby Rodinný dom pre Š. H. a K. H. (účastníci 1/, 2/) na pozemkoch parc. č.
X.X. a X. v k. ú. S., susediacich s pozemkami, na ktorých sa nachádza výrobný závod
ţalobcu, vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie a zároveň mu uloţil povinnosť zaplatiť
ţalobcovi náhradu trov konania v sume 66 € v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel krajský súd k záveru, ţe úsudok ţalovaného o tom, ţe záväzná časť územnoplánovacej
dokumentácie platnej v čase vydania napadnutého rozhodnutia umoţňovala umiestnenie
stavby rodinného domu na predmetom pozemku, bol v rozpore s obsahom spisov.
Krajský súd uviedol, ţe z obsahu celého konania vyplynulo, ţe uţ od počiatku
existoval medzi ţalobcom a ţalovaným rozpor v hodnotení skutočnosti, či platný územný plán
umoţňoval na parcele X.X. a X. výstavbu nového rodinného domu.
Krajský súd poukázal na to, ţe mu neprináleţí hodnotiť význam prípadných stanovísk
a vyjadrení Mesta Skalica, ktoré boli vydané mimo rámca konania o povolenie umiestnenia
stavby, aj keď bolo logické, ţe účastníci 1/, 2/ od nich odvodzovali legitímnosť svojej ţiadosti
a očakávali, ţe jej bude vyhovené. Súd vychádzal zo skutočnosti, ţe príslušný regulatív
hovorí o plochách individuálnej bytovej výstavby jestvujúcej, z čoho vyplýva, ţe na týchto
plochách sa neráta do budúcna s budovaním ďalších novostavieb rodinných domov.
Zdôraznil, ţe záväzná časť regulatívu upravuje a predpokladá iba povinnosti pri dostavbe,
prestavbe a rekonštrukcii rešpektovať a vychádzať z jestvujúcej zástavby (uličná čiara,
výškové zónovanie a pod.); záväzná časť územnoplánovacej dokumentácie nepredpokladala
vytvorenie novej uličnej čiary, nerátala s novou zástavbou okrem uţ jestvujúcej, ktorej
dostavba, prestavba, rekonštrukcia musí byť vlastníkom umoţnená v rámci stanovených
podmienok. Tento záver logicky vyplýval aj z okolností a právnej úpravy platnej
(vyhlášky č. 83/1976 Zb.) v čase schvaľovania územného plánu.
Krajský súd sa stotoţnil s odôvodnením pôvodného rozhodnutia Mesta Skalica zo dňa
29.10.2007, v ktorom bolo konštatované, ţe napriek zrušeniu vyhlášky č. 83/1976 Zb., toto
samo osebe nespôsobuje nezáväznosť tých častí rozhodnutia o územnom pláne, ktoré boli
podmienené jej ustanoveniami. Z obsahu neskôr schváleného územného plánu, platného
v čase rozhodovania krajského súdu, tieţ vyplývalo, ţe parcely, na ktorých sa nachádza
novovybudovaný rodinný dom, sú podľa tohto územného plánu začlenené do regulačného
bloku VS s hlavným funkčným vyuţitím nepoľnohospodárska výroba a sklady.
Záverom krajský súd pripomenul, ţe povolením umiestnenia rodinného domu
na spornej parcele ţalovaný vytvoril základ pre uplatňovanie si nárokov vyplývajúcich
z bezprostrednej blízkosti výrobnej prevádzky ţalobcu stavebníkmi.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote dňa 9.3.2010 odvolanie účastníci 1/, 2/
domáhajúc sa jeho zmeny v podobe zamietnutia ţaloby.
V odvolaní uviedli, ţe prvostupňový súd rozhodol nedôvodne a svoje rozhodnutie
oprel o nesprávny výklad smerodajných dokumentov, predovšetkým všeobecne záväzného
nariadenia Mesta Skalica č. 1/2000. V zmysle tohto nariadenia bola účastníkom 1/, 2/
odsúhlasená a následne povolená výstavba rodinného domu, a to v časti mesta označenej vo
VZN ako zóna BI-01 a v zmysle tejto časti VZN bolo posudzované i umiestnenie stavby
domu účastníkov 1/, 2/.
Ďalej účastníci 1/, 2/ uviedli, ţe uvedená časť VZN nebola pri rozhodovaní súdu
správne vyloţená, text „plochy individuálnej bytovej výstavby jestvujúcej“, ktorým sa
ohrádzal ţalobca a svoje rozhodnutie oň oprel aj prvostupňový súd, znamená len
konštatovanie, ţe časť je uţ zastavaná bytovými objektmi; toto je zrejmé aj z textu ďalších
záväzných podmienok (regulatív) VZN, v ktorých ide len o citovanie spôsobov jednotlivých
moţnosti vyuţitia zóny BI-01 (pod jednotlivými odráţkami uvádzanými ako alternatívy),
pričom jednou z nich je, ţe zóna má funkciu obytnú, je určená resp. charakterizovaná ako
obytná časť obce, dokonca s prípustnosťou výstavby i občianskej vybavenosti.
Účastníci 1/, 2/ poukázali, ţe nikde zo VZN nevyplýva, ţe by tu bola výstavba
zakázaná resp. neprípustná, dokonca v smerných regulatívoch VZN predpokladá výstavbu
objektov hromadnej bytovej výstavby, nejedná sa o územie so stavebnou uzáverou. Pojem
„jestvujúca“ podľa názoru účastníkov 1/, 2/ znamená len konštatovanie, ţe ide o lokalitu uţ
zastavanú obytnými domami, nakoľko zahŕňa napr. ulice Č. a H., existencia týchto stavieb
však neznamená neumoţnenie ďalšej výstavby. Poukazujúc na záväzný regulatív, odráţku 2,
účastníci 1/, 2/ uviedli, ţe sa jedná len o konštatovanie, ţe v prípade dostavby, prestavby
alebo rekonštrukcie uţ existujúcich domov je potrebné zachovať uţ jestvujúcu zástavbu, čím
sa má na mysli rešpektovanie existujúceho situovania stavby, výškových a vzdialenostných
charakteristík stavby, tienenia a.i., a to z dôvodu do nezasahovania do práv vlastníkov uţ
stojacich domov, a nie skutočnosť, ţe sa nepripúšťa ďalšia výstavba; v tejto súvislosti tieţ
odkázali na obsah rozhodnutia ţalovaného č. KSÚ-OSP-00272/2008/Gi zo dňa 11.2.2008,
v ktorom boli záväzné regulatívy BI-01 vyznačené a zvýraznené ako moţnosť a), moţnosť b)
atď., ktoré treba posudzovať jednotlivo. Jedná sa o podmienky samostatné a alternatívne, nie
súčasne splniteľné, o ktoré sa má stavebný úrad opierať pri posudzovaní moţnosti výstavby
v konkrétnych prípadoch, pričom nie všetky musia byť splnené zároveň.
Účastníci 1/, 2/ ďalej uviedli, ţe nemoţno rozhodnutie súdu opierať o skutočnosť, ţe
súčasný územný plán začleňuje predmetné pozemky do bloku s vyuţitím na poľnohospo-
dárske účely a sklady. Toto vyčlenenie a zmena charakteru zóny nastali aţ po tom, ako bolo
vydané rozhodnutie o umiestnení stavby a stavebné povolenie. Zároveň uviedli, ţe zamietavé
stanovisko v rozhodnutí bolo opreté o prípadnú moţnosť budúcich nárokov vyplývajúcich
z blízkosti výrobnej prevádzky, ktoré nepovaţujú za podstatné, keďţe vstupujú do uţ
existujúcej zástavby s vedomím susedstva s prevádzkou ţalobcu.
Záverom, poukazujúc na ďalšie novostavby rodinných domov v dotknutej lokalite,
uviedli ţe boli uvedení do omylu, pretoţe vybavenie podkladov a samotná realizácia stavby
vychádzala zo záväzného stanoviska mesta. Ţalovaný ako aj mesto Skalica ako tvorca VZN,
chápali jeho výklad rovnako ako účastníci 1/, 2/, keď bolo vydané stanovisko k výstavbe
a tieţ v blízkej minulosti povolená výstavba ďalších domov. Účastníkom 1/, 2/ v súvislosti
s predpokladanými stavebnými prácami vznikli finančné výdavky, keď okrem projektov na
vlastné náklady realizovali pripojenie na kanalizáciu a na predmetných pozemkoch
dobudovali inţinierske siete.
K predmetnému odvolaniu sa vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa
22.4.2010 ţalovaný tak, ţe poukázal na obsah vlastného stanoviska k podanej ţalobe, ktoré
doplnil o stanovisko Odboru územného plánovania, ktoré si v súvislosti s umiestnením stavby
vyţiadal.
Krajský stavebný úrad v Trnave – Odbor územného plánovania uviedol, ţe v čase
vydania napadnutého rozhodnutia malo mesto Skalica platný „Územný plán sídelného útvaru
Skalica“ schválený dňa 31.8.2000. Súčasťou uvedeného územného plánu je záväzná časť
vyhlásená VZN Mesta Skalica č. 1/2000 zo dňa 31.8.2000, ktorá obsahuje regulatívy
funkčného vyuţívania územia. Tieto záväzné regulatívy stanovujú konkrétne zásady pre
jednotlivé vymedzené funkčné plochy, ktoré regulujú rozvoj a vyuţitie územia. Pozemky
parc. č. X.X. a X. v k.ú. boli zaradené do regulačnej plochy BI-01 – plochy indivi-duálnej
bytovej výstavby jestvujúcej, pričom s poukazom na príslušné regulatívy uviedol, ţe plocha
mala hlavnú funkciu obytnú, určenú na bývanie v jestvujúcich rodinných domoch, ďalej pre
dostavbu plochy BI-01 novými rodinnými domami a pre prípadnú prestavbu a rekonštrukciu
jestvujúcich rodinných domov s príslušnou vybavenosťou.
Ţalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa
29.4.2010, v ktorom uviedol, ţe účastníci 1/, 2/ neuviedli ţiadne iné skutočnosti a dôvody,
ktoré by uţ neboli predmetom konania a ţiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdiť ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (podľa § 246c ods. 1 veta prvá
O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu
predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.)
a dospel k záveru, ţe odvolanie účastníkov Š. H. a K. H. je dôvodné.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 vety prvej
O. s. p., s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na
úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12.05.2011 (podľa § 156 ods. 1 a ods. 3
O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p.).
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Z obsahu predloţených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom súdneho prieskumu
je rozhodnutie č. KSÚ-OSP-00751/2008/Gi zo dňa 16.7.2008, ktorým ţalovaný zamietol
odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie mesta Skalica č. 1687/2007 zo dňa 6.5.2008
o umiestnení stavby „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. X.X. a na pozemku parc. č. X.
vydané na návrh Š. H. a K. H. (účastníkov 1/, 2/).
Proti uvedeným rozhodnutiam v priebehu konania pred správnymi orgánmi, ako aj
v konaní pred súdom prvého stupňa, brojil ţalobca namietajúc, ţe na parcelách č. X.X. a X.,
na ktorých má byť stavba umiestnená, v zmysle VZN Mesta Skalica č. 1/2000 o záväzných
častiach územného plánu sídelného útvaru Skalica, nie je umoţnená výstavba nového
samostatne stojaceho rodinného domu v novej uličnej čiare, a preto predmetom právneho
posúdenia v tomto súdnom konaní bola otázka výkladu príslušných častí územného plánu
sídelného útvaru Skalica, schváleného uznesením Mestského zastupiteľstva v Skalici
č. 71/96 z 27. júna 1996 a VZN Mesta Skalica č. 1/2000 z 31. augusta 2000 o záväzných
častiach územného plánu sídelného útvaru Skalica
Pokiaľ ţalobca pojem „individuálna bytová výstavba jestvujúca“ vykladá
reštriktívne, t. j. ţe v danej oblasti nie je moţná ďalšia nová výstavba, ale len dostavba,
prestavba a rekonštrukcia jestvujúcej výstavby, ţalovaný ako aj odvolatelia regulatívy
územného rozvoja pre zónu BI-01 vykladajú tak, ţe pojem „dostavba“ je potrebné aplikovať
v súvislosti s dostavbou celej funkčne vymedzenej plochy.
Podľa § 39 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Stavebný zákon“), v územnom rozhodnutí
vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia
záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania,
vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým
starostlivosť o ţivotné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt
v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby
si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môţe vyhradiť predloţenie podrobnejších
podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môţe dodatočne určiť ďalšie
podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.
Podľa § 8 ods. 1 Stavebného zákona, územnoplánovacia dokumentácia komplexne
rieši priestorové usporiadanie a funkčné vyuţívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti
ovplyvňujúce územný rozvoj, ţivotné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy
priestorového usporiadania a funkčného vyuţívania územia. Územnoplánovacia dokumentá-
cia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce.
Podľa § 8 ods. 2 Stavebného zákona, územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria:
a) Koncepcia územného rozvoja Slovenska,
b) územný plán regiónu,
c) územný plán obce,
d) územný plán zóny.
Podľa § 8 ods. 3 Stavebného zákona, územnoplánovacia dokumentácia je základným
nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o ţivotné prostredie Slovenskej republiky,
regiónov a obcí. Odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej správy a koncepcie rozvoja
obcí a iné programy týkajúce sa hospodárskeho, sociálneho alebo kultúrneho rozvoja musia
byť v súlade so záväznými časťami územnoplánovacej dokumentácie (§ 13).
Podľa § 11 ods. 1 Stavebného zákona, územný plán obce sa spracúva pre územie
jednej obce alebo pre územie dvoch alebo viacerých obcí.
Podľa § 11 ods. 5 Stavebného zákona, územný plán obce ustanovuje najmä:
a) zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného vyuţívania územia obce
v nadväznosti na okolité územie,
b) prípustné, obmedzené a zakázané funkčné vyuţívanie plôch,
c) zásady a regulatívy starostlivosti o ţivotné prostredie, územného systému ekologickej
stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene,
d) zásady a regulatívy ochrany a vyuţívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických
hodnôt a významných krajinných prvkov,
e) hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie
(ďalej len "zastavané územie") a ostatným územím obce,
f) zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho
vybavenia,
g) plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.
Podľa § 13 ods. 1 vety prvej Stavebného zákona, územnoplánovacia dokumentácia
sa člení na záväznú časť a na smernú časť.
Podľa § 13 ods. 3 písm. b/ Stavebného zákona, v záväznej časti územnoplánovacej
dokumentácie v obci sa schvaľujú zásady a regulatívy: priestorového usporiadania a funkčné-
ho vyuţívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného,
občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby,
na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a vyuţívania prírodných zdrojov,
kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému
ekologickej stability, starostlivosti o ţivotné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene.
Podľa § 13 ods. 4 písm. b/ Stavebného zákona, v záväznej časti územnoplánovacej
dokumentácie sa ustanovia v obci plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie
a pre chránené časti krajiny.
Podľa § 27 ods. 3 Stavebného zákona obec schvaľuje územnoplánovaciu
dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením.
Podľa § 12 ods. 1 vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky
č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii (ďalej
v texte rozsudku len „Vyhláška“), dokumentácia územného plánu obce sa člení na textovú
časť a grafickú časť; obsahuje smernú časť a záväznú časť.
Podľa § 12 ods. 4 písm. f/ Vyhlášky, riešenie územného plánu obce obsahuje návrh
funkčného vyuţitia územia obce s určením prevládajúcich funkčných území, najmä obytného
územia, zmiešaného územia, výrobného územia, rekreačného územia a kúpeľného územia
vrátane určenia prípustného, obmedzujúceho a zakazujúceho funkčného vyuţívania.
Podľa § 12 ods. 4 písm. i/ Vyhlášky, riešenie územného plánu obce obsahuje
vymedzenie ochranných pásem a chránených území podľa osobitných predpisov.
Podľa § 12 ods. 6 Vyhlášky, záväzná časť obsahuje návrh regulatívov územného
rozvoja s presne formulovanými zásadami priestorového usporiadania a funkčného
vyuţívania územia vyjadrených vo forme regulatívov obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré
stanovujú opatrenia v území, podmienky vyuţitia územia a umiestňovania stavieb. Do
záväznej časti územného plánu obce sa začleňujú
a) zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného vyuţívania územia (napr.
urbanistické, priestorové, kompozičné, kultúrnohistorické, kúpeľné, krajinnoekologické,
dopravné, technické) na funkčné a priestorovo homogénne jednotky,
b) určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na vyuţitie
jednotlivých plôch a intenzitu ich vyuţitia, určenie regulácie vyuţitia jednotlivých plôch
vyjadrených vo všeobecne zrozumiteľnej legende (zákazy, prípustné spôsoby a koeficienty
vyuţitia),
h) vymedzenie ochranných pásem a chránených území podľa osobitných predpisov.
Podľa § 12 ods. 9 Vyhlášky, obytné územia podľa odseku 4 písm. f/ sú plochy, ktoré
sú určené pre obytné domy a k nim prislúchajúce nevyhnutné zariadenia, napr. garáţe, stavby
občianskeho vybavenia, verejné dopravné a technické vybavenie, zeleň a detské ihriská.
Územné a kapacitné usporiadanie jednotlivých zloţiek obytných území vychádza najmä
z hustoty obyvateľstva, druhu stavieb na bývanie a z ich výškového usporiadania,
dochádzkových vzdialeností a prístupnosti, z poţiadaviek na vytváranie tichých priestorov
a ľahkej orientácie; musí zodpovedať charakteru mestského alebo vidieckeho sídla, rázu
krajiny a jej klimatickým podmienkam a zabezpečovať zdravé bývanie. Hustota, členenie
a výška stavieb na bývanie musia umoţňovať najmä dodrţanie odstupov a vzdialeností
potrebných na oslnenie a presvetlenie bytov, na zachovanie súkromia bývania, na poţiarnu
ochranu a civilnú obranu a na vytváranie plôch zelene.
Podľa VZN č. 1/2000 o záväzných častiach Územného plánu sídelného útvaru Skalica
z 31. augusta 2000 je plocha označená indexom BI-01 charakterizovaná ako plocha
individuálnej bytovej výstavby jestvujúcej, pre ktorú je v záväzných regulatívoch určená
základná obytná funkcia, prípustná funkcia občianskej vybavenosti a sluţieb, pri dostavbe,
prestavbe a rekonštrukcii je potrebné rešpektovať a vychádzať z jestvujúcej zástavby (uličná
čiara, výškové zónovanie a pod.), v obytnom území sú neprípustné hlučné, nehygienické
prevádzky a prevádzky náročné na nadmerné zásobovanie a parkovacie plochy, parkovanie
a garáţovanie je určené na vlastnom pozemku RD.
Z listov vlastníctva č. X. a č. X. vyplýva, ţe odvolatelia sú vlastníkmi, resp.
spoluvlastníkmi parciel č. X.X. a X. v k.ú. S., ktoré sú charakterizované ako orná pôda.
Nachádzajú sa v zastavanom území mesta Skalica a podľa VZN sa nachádzajú na ploche BI-
01, ktorá je charakterizovaná ako plocha individuálnej bytovej výstavby jestvujúcej.
Odvolací súd sa nestotoţnil s názorom krajského súdu, vysloveným v napadnutom
rozsudku, súvisiacim so zuţujúcim výkladom slova „jestvujúca“ v tom zmysle, ţe toto tak,
ako bolo pouţité v záväznej časti regulatívu, obmedzuje stavebnú činnosť len na uţ postavené
rodinné domy na vymedzenej ploche, t. j. len na ich rekonštrukciu, dostavbu alebo
prestavbu.
Takýto záver nevyplýva ani zo samotného regulatívu, ani z územného plánu,
ani z príslušných ustanovení Stavebného zákona a nie je ani v súlade s obsahom
administratívneho spisu.
Pojem „jestvujúca“ je potrebné vykladať v súvislosti s celou charakterizovanou
plochou, keďţe sa hovorí o ploche IBV jestvujúcej, logicky vyplýva, ţe táto plocha je uţ
v súčasnosti prevaţne zastavaná individuálnou bytovou zástavbou, nejde o plochu na
výstavbu len pripravovanú alebo s ešte len vznikajúcou, rozostavanou IBV.
Podľa rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, aj ţalovaného, sa pojem
„dostavba“ vzťahuje na celú plochu BI – 01 a nie len na uţ existujúce rodinné domy.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu takýto výklad príslušnej časti VZN je jediný
moţný, čo vyplýva aj z jeho ďalšieho textu „v obytnom území nepripustiť hlučné prevádzky“.
Je zrejmé, ţe ak by mal byť správny výklad ţalobcu, potom by takéto ustanovenia, jasne
smerujúce k budúcej výstavbe na predmetnej ploche, boli vo VZN nadbytočné.
Nezanedbateľnou skutočnosťou je aj ten fakt, ţe mesto Skalica, ktoré ako správny
orgán prvého stupňa vydalo prvostupňové územné rozhodnutie o umiestnení stavby, je aj
autorom záväznej časti VZN týkajúcej sa územnoplánovacej dokumentácie, a preto sa dá
rozumne predpokladať, ţe nemá pochybnosť o výklade obsahu a účelu vlastného VZN.
Navyše je potrebné zdôrazniť, ţe pre posúdenie dôvodnosti ţaloby a správnosti
postupu správnych orgánov je dôleţité najmä to, akým spôsobom a či vôbec predmetné
rozhodnutie zasiahlo do práv žalobcu a ako bol na svojich právach ukrátený.
Právne normy nepôsobia vo vákuu, ale v reálnej spoločnosti, kde práva jednotlivca
môţu byť obmedzené právami iného subjektu. Preto pri ich vzájomnom prelínaní je potrebné
postupovať dôsledne pri vyhodnocovaní zásahov do práv rôznych subjektov a riadiť sa
zásadou proporcionality.
Ochrana vlastníckeho práva je zaručená tak Ústavou Slovenskej republiky čl. 20, ako
aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Z oboch dokumentov vyplýva, ţe obmedzenie vlastníckeho práva je
moţné len v nevyhnutnej miere a na základe zákona, pričom výkon vlastníckeho práva
nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a ţivotné prostredie nad
mieru ustanovenú zákonom.
Ţalobca v ţalobe neuviedol ţiadne subjektívne práva, ktoré napadnutým
rozhodnutím boli dotknuté resp. mohli byť dotknuté, okrem tvrdenia, ţe rozhodnutie
o umiestnení stavby je v rozpore s VZN.
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, ţe pre podporu svojej
argumentácie v priebehu konania pred správnymi orgánmi ţalobca tvrdil, ţe stavba sa má
nachádzať v ochrannom pásme priemyselnej zóny, ktorá má za úlohu tlmiť neţiaduce vibrácie
a hluk, ktoré môţu vznikať pri výrobnom procese v prevádzke ţalobcu.
Je potrebné zdôrazniť, ţe zaradenie pozemkov a stavby do „ochranného pásma“ je len
výsledkom vymedzenia samotným ţalobcom, nevyplýva zo ţiadneho dokladu obsiahnutého
v predloţených spisoch, ani z vyjadrení kompetentných správnych orgánov, ktoré sa
vyjadrovali v rámci územného konania k umiestneniu stavby odvolateľov. Predmetné parcely
nie sú v ochrannom pásme, nie je na nich stavebná uzávera ani vecné bremeno, resp.
akékoľvek iné obmedzenie ich uţívania v prospech ţalobcu. Je potrebné taktieţ uviesť,
ţe ţalobca pri prevádzke závodu je povinný rešpektovať podmienky nezávadnosti voči
ţivotnému prostrediu a zdraviu obyvateľstva a vykonávať svoje vlastnícke právo tak, aby
nepoškodzoval ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a ţivotné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom.
Z uvedených dôvodov samotné povolenie umiestnenia stavby na predmetných
parcelách nepredstavuje ţiaden zásah do práv ţalobcu.
Naopak, v prípade, ak by ţalobe bolo vyhovené, došlo by bez pochyby k zásahu do
vlastníckeho práva stavebníka, pričom zákonnosť takéhoto zásahu by bola viac neţ
diskutabilná, keďţe zákonný dôvod na zakázanie výstavby rodinného domu na ploche, ktorá
je územným plánom a VZN mesta určená na individuálnu bytovú výstavbu, neexistuje.
Záverom Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov
štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom
štáte vyjadrenú v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého neoddeliteľnou súčasťou
je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať
v obdobných veciach rovnako, a v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok sp. zn.
2Sţo/128/2010 zo dňa 6.4.2011, týkajúci sa obdobnej veci.
Podobnosť skutkového stavu je daná najmä tým, ţe vo veci sp. zn. 2Sţo/128/2010
bolo predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie o umiestnení stavby na pozemkoch
susediacich s pozemkami totoţného ţalobcu, pričom ţalobca rovnako namietal nezákonnosť
tohto rozhodnutia pre rozpor VZN Mesta Skalica č. 1/2000 o záväzných častiach územného
plánu sídelného útvaru Skalica.
Najvyšší súd v postupe a rozhodnutí ţalovaného nezistil také vybočenie z medzí
a hľadísk ustanovených zákonom, ktoré by odôvodňovalo konštatovanie, ţe napadnuté
rozhodnutie a postup ţalovaného je nezákonné. Zistenia správnych orgánov oboch stupňov
povaţoval odvolací súd za dostatočné a súladné s obsahom spisov.
Keďţe súd prvého stupňa rozhodnutie ţalovaného o umiestnení stavby účastníkov
konania Š. H. a K. H. zrušil a vrátil vec správnym orgánom na ďalšie konanie a rozhodnutie
podľa § 250 j ods. 2 písm. b/ O. s. p., postupoval odvolací súd s prihliadnutím na všetky
individuálne okolnosti daného prípadu podľa § 220 O. s. p. tak, ţe rozsudok Krajského súdu
v Trnave zmenil, keďţe neboli splnené podmienky na jeho zrušenie ani potvrdenie, a ţalobu
ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. a úspešným účastníkom
priznal ich náhradu v uplatnenej výške 206,40 €, pozostávajúcej z odmeny za 4 úkony
právnej sluţby – prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej –
odvolanie (pre oboch zastúpených), á 44,39 € podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 2
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov,
vo výške 177,56 € a reţijného paušálu k úkonom právnej sluţby, á 7,21 €, vo výške 28,84 €.
Náhradu za zaplatený súdny poplatok za odvolanie súd nepriznal, keďţe jeho náhradu
si účastníci neuplatnili.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustné odvolanie.
V Bratislave 12. mája 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská