Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/154/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.

Evy Babiakovej, CSc. a z členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny Adamcovej,

v právnej veci ţalobcu: G., A. S., M. X., S., IČO: X.X., zast. Mgr. E. N., zamestnankyňou

spoločnosti, proti ţalovanému: Krajský stavebný úrad v Trnave, Kollárova 8, Trnava, za

účasti: 1/ Š. H., P. X., S., 2/ K. H., P. X., S., obaja zast. JUDr. S. K., advokátkou so sídlom P.

X., S., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. KSÚ-OSP-00751/2008/Gi zo dňa

16. júla 2008, o odvolaní účastníkov Š. H. a K. H. proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.

k. – 66 zo dňa 3. decembra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.

– 66 zo dňa 3. decembra 2009 m e n í tak, ţe ţalobu z a m i e t a .

Ţalobca j e p o v i n n ý nahradiť trovy odvolacieho konania vo výške 206,40 €

v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právnej zástupkyne

účastníkov Š. H. a K. H., JUDr. S. K..

O d ô v o d n e n i e :

2

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. b/ zák.

č. v znení neskorších predpisov (ďalej v texte

rozhodnutia len „“) rozhodnutie ţalovaného č. KSÚ-OSP-00751/2008/Gi zo dňa

16.7.2008, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Mesta Skalica č. 1687/2007 zo dňa 6.5.2008

o umiestnení stavby Rodinný dom pre Š. H. a K. H. (účastníci 1/, 2/) na pozemkoch parc. č.

X.X. a X. v k. ú. S., susediacich s pozemkami, na ktorých sa nachádza výrobný závod

ţalobcu, vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie a zároveň mu uloţil povinnosť zaplatiť

ţalobcovi náhradu trov konania v sume 66 € v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,

dospel krajský súd k záveru, ţe úsudok ţalovaného o tom, ţe záväzná časť územnoplánovacej

dokumentácie platnej v čase vydania napadnutého rozhodnutia umoţňovala umiestnenie

stavby rodinného domu na predmetom pozemku, bol v rozpore s obsahom spisov.

Krajský súd uviedol, ţe z obsahu celého konania vyplynulo, ţe uţ od počiatku

existoval medzi ţalobcom a ţalovaným rozpor v hodnotení skutočnosti, či platný územný plán

umoţňoval na parcele X.X. a X. výstavbu nového rodinného domu.

Krajský súd poukázal na to, ţe mu neprináleţí hodnotiť význam prípadných stanovísk

a vyjadrení Mesta Skalica, ktoré boli vydané mimo rámca konania o povolenie umiestnenia

stavby, aj keď bolo logické, ţe účastníci 1/, 2/ od nich odvodzovali legitímnosť svojej ţiadosti

a očakávali, ţe jej bude vyhovené. Súd vychádzal zo skutočnosti, ţe príslušný regulatív

hovorí o plochách individuálnej bytovej výstavby jestvujúcej, z čoho vyplýva, ţe na týchto

plochách sa neráta do budúcna s budovaním ďalších novostavieb rodinných domov.

Zdôraznil, ţe záväzná časť regulatívu upravuje a predpokladá iba povinnosti pri dostavbe,

prestavbe a rekonštrukcii rešpektovať a vychádzať z jestvujúcej zástavby (uličná čiara,

výškové zónovanie a pod.); záväzná časť územnoplánovacej dokumentácie nepredpokladala

vytvorenie novej uličnej čiary, nerátala s novou zástavbou okrem uţ jestvujúcej, ktorej

dostavba, prestavba, rekonštrukcia musí byť vlastníkom umoţnená v rámci stanovených

podmienok. Tento záver logicky vyplýval aj z okolností a právnej úpravy platnej

(vyhlášky č. ) v čase schvaľovania územného plánu.

Krajský súd sa stotoţnil s odôvodnením pôvodného rozhodnutia Mesta Skalica zo dňa

29.10.2007, v ktorom bolo konštatované, ţe napriek zrušeniu vyhlášky č. , toto

samo osebe nespôsobuje nezáväznosť tých častí rozhodnutia o územnom pláne, ktoré boli

podmienené jej ustanoveniami. Z obsahu neskôr schváleného územného plánu, platného

v čase rozhodovania krajského súdu, tieţ vyplývalo, ţe parcely, na ktorých sa nachádza

3

novovybudovaný rodinný dom, sú podľa tohto územného plánu začlenené do regulačného

bloku VS s hlavným funkčným vyuţitím nepoľnohospodárska výroba a sklady.

Záverom krajský súd pripomenul, ţe povolením umiestnenia rodinného domu

na spornej parcele ţalovaný vytvoril základ pre uplatňovanie si nárokov vyplývajúcich

z bezprostrednej blízkosti výrobnej prevádzky ţalobcu stavebníkmi.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote dňa 9.3.2010 odvolanie účastníci 1/, 2/

domáhajúc sa jeho zmeny v podobe zamietnutia ţaloby.

V odvolaní uviedli, ţe prvostupňový súd rozhodol nedôvodne a svoje rozhodnutie

oprel o nesprávny výklad smerodajných dokumentov, predovšetkým všeobecne záväzného

nariadenia Mesta Skalica č. 1/2000. V zmysle tohto nariadenia bola účastníkom 1/, 2/

odsúhlasená a následne povolená výstavba rodinného domu, a to v časti mesta označenej vo

VZN ako zóna BI-01 a v zmysle tejto časti VZN bolo posudzované i umiestnenie stavby

domu účastníkov 1/, 2/.

Ďalej účastníci 1/, 2/ uviedli, ţe uvedená časť VZN nebola pri rozhodovaní súdu

správne vyloţená, text „plochy individuálnej bytovej výstavby jestvujúcej“, ktorým sa

ohrádzal ţalobca a svoje rozhodnutie oň oprel aj prvostupňový súd, znamená len

konštatovanie, ţe časť je uţ zastavaná bytovými objektmi; toto je zrejmé aj z textu ďalších

záväzných podmienok (regulatív) VZN, v ktorých ide len o citovanie spôsobov jednotlivých

moţnosti vyuţitia zóny BI-01 (pod jednotlivými odráţkami uvádzanými ako alternatívy),

pričom jednou z nich je, ţe zóna má funkciu obytnú, je určená resp. charakterizovaná ako

obytná časť obce, dokonca s prípustnosťou výstavby i občianskej vybavenosti.

Účastníci 1/, 2/ poukázali, ţe nikde zo VZN nevyplýva, ţe by tu bola výstavba

zakázaná resp. neprípustná, dokonca v smerných regulatívoch VZN predpokladá výstavbu

objektov hromadnej bytovej výstavby, nejedná sa o územie so stavebnou uzáverou. Pojem

„jestvujúca“ podľa názoru účastníkov 1/, 2/ znamená len konštatovanie, ţe ide o lokalitu uţ

zastavanú obytnými domami, nakoľko zahŕňa napr. ulice Č. a H., existencia týchto stavieb

však neznamená neumoţnenie ďalšej výstavby. Poukazujúc na záväzný regulatív, odráţku 2,

účastníci 1/, 2/ uviedli, ţe sa jedná len o konštatovanie, ţe v prípade dostavby, prestavby

alebo rekonštrukcie uţ existujúcich domov je potrebné zachovať uţ jestvujúcu zástavbu, čím

sa má na mysli rešpektovanie existujúceho situovania stavby, výškových a vzdialenostných

charakteristík stavby, tienenia a.i., a to z dôvodu do nezasahovania do práv vlastníkov uţ

stojacich domov, a nie skutočnosť, ţe sa nepripúšťa ďalšia výstavba; v tejto súvislosti tieţ

odkázali na obsah rozhodnutia ţalovaného č. KSÚ-OSP-00272/2008/Gi zo dňa 11.2.2008,

4

v ktorom boli záväzné regulatívy BI-01 vyznačené a zvýraznené ako moţnosť a), moţnosť b)

atď., ktoré treba posudzovať jednotlivo. Jedná sa o podmienky samostatné a alternatívne, nie

súčasne splniteľné, o ktoré sa má stavebný úrad opierať pri posudzovaní moţnosti výstavby

v konkrétnych prípadoch, pričom nie všetky musia byť splnené zároveň.

Účastníci 1/, 2/ ďalej uviedli, ţe nemoţno rozhodnutie súdu opierať o skutočnosť, ţe

súčasný územný plán začleňuje predmetné pozemky do bloku s vyuţitím na poľnohospo-

dárske účely a sklady. Toto vyčlenenie a zmena charakteru zóny nastali aţ po tom, ako bolo

vydané rozhodnutie o umiestnení stavby a stavebné povolenie. Zároveň uviedli, ţe zamietavé

stanovisko v rozhodnutí bolo opreté o prípadnú moţnosť budúcich nárokov vyplývajúcich

z blízkosti výrobnej prevádzky, ktoré nepovaţujú za podstatné, keďţe vstupujú do uţ

existujúcej zástavby s vedomím susedstva s prevádzkou ţalobcu.

Záverom, poukazujúc na ďalšie novostavby rodinných domov v dotknutej lokalite,

uviedli ţe boli uvedení do omylu, pretoţe vybavenie podkladov a samotná realizácia stavby

vychádzala zo záväzného stanoviska mesta. Ţalovaný ako aj mesto Skalica ako tvorca VZN,

chápali jeho výklad rovnako ako účastníci 1/, 2/, keď bolo vydané stanovisko k výstavbe

a tieţ v blízkej minulosti povolená výstavba ďalších domov. Účastníkom 1/, 2/ v súvislosti

s predpokladanými stavebnými prácami vznikli finančné výdavky, keď okrem projektov na

vlastné náklady realizovali pripojenie na kanalizáciu a na predmetných pozemkoch

dobudovali inţinierske siete.

K predmetnému odvolaniu sa vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa

22.4.2010 ţalovaný tak, ţe poukázal na obsah vlastného stanoviska k podanej ţalobe, ktoré

doplnil o stanovisko Odboru územného plánovania, ktoré si v súvislosti s umiestnením stavby

vyţiadal.

Krajský stavebný úrad v Trnave – Odbor územného plánovania uviedol, ţe v čase

vydania napadnutého rozhodnutia malo mesto Skalica platný „Územný plán sídelného útvaru

Skalica“ schválený dňa 31.8.2000. Súčasťou uvedeného územného plánu je záväzná časť

vyhlásená VZN Mesta Skalica č. 1/2000 zo dňa 31.8.2000, ktorá obsahuje regulatívy

funkčného vyuţívania územia. Tieto záväzné regulatívy stanovujú konkrétne zásady pre

jednotlivé vymedzené funkčné plochy, ktoré regulujú rozvoj a vyuţitie územia. Pozemky

parc. č. X.X. a X. v k.ú. boli zaradené do regulačnej plochy BI-01 – plochy indivi-duálnej

bytovej výstavby jestvujúcej, pričom s poukazom na príslušné regulatívy uviedol, ţe plocha

mala hlavnú funkciu obytnú, určenú na bývanie v jestvujúcich rodinných domoch, ďalej pre

5

dostavbu plochy BI-01 novými rodinnými domami a pre prípadnú prestavbu a rekonštrukciu

jestvujúcich rodinných domov s príslušnou vybavenosťou.

Ţalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa

29.4.2010, v ktorom uviedol, ţe účastníci 1/, 2/ neuviedli ţiadne iné skutočnosti a dôvody,

ktoré by uţ neboli predmetom konania a ţiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

potvrdiť ako vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (podľa § 246c ods. 1 veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo (podľa vety prvej v spojení s a nasl. )

a dospel k záveru, ţe odvolanie účastníkov Š. H. a K. H. je dôvodné.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 vety prvej

, s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na

úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12.05.2011 (podľa § 156 ods. 1 a ods. 3

v spojení s vety prvej ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Z obsahu predloţených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom súdneho prieskumu

je rozhodnutie č. KSÚ-OSP-00751/2008/Gi zo dňa 16.7.2008, ktorým ţalovaný zamietol

odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie mesta Skalica č. 1687/2007 zo dňa 6.5.2008

o umiestnení stavby „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. X.X. a na pozemku parc. č. X.

vydané na návrh Š. H. a K. H. (účastníkov 1/, 2/).

Proti uvedeným rozhodnutiam v priebehu konania pred správnymi orgánmi, ako aj

v konaní pred súdom prvého stupňa, brojil ţalobca namietajúc, ţe na parcelách č. X.X. a X.,

6

na ktorých má byť stavba umiestnená, v zmysle VZN Mesta Skalica č. 1/2000 o záväzných

častiach územného plánu sídelného útvaru Skalica, nie je umoţnená výstavba nového

samostatne stojaceho rodinného domu v novej uličnej čiare, a preto predmetom právneho

posúdenia v tomto súdnom konaní bola otázka výkladu príslušných častí územného plánu

sídelného útvaru Skalica, schváleného uznesením Mestského zastupiteľstva v Skalici

č. 71/96 z 27. júna 1996 a VZN Mesta Skalica č. 1/2000 z 31. augusta 2000 o záväzných

častiach územného plánu sídelného útvaru Skalica

Pokiaľ ţalobca pojem „individuálna bytová výstavba jestvujúca“ vykladá

reštriktívne, t. j. ţe v danej oblasti nie je moţná ďalšia nová výstavba, ale len dostavba,

prestavba a rekonštrukcia jestvujúcej výstavby, ţalovaný ako aj odvolatelia regulatívy

územného rozvoja pre zónu BI-01 vykladajú tak, ţe pojem „dostavba“ je potrebné aplikovať

v súvislosti s dostavbou celej funkčne vymedzenej plochy.

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení

neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Stavebný zákon“), v územnom rozhodnutí

vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia

záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania,

vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým

starostlivosť o ţivotné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt

v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby

si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môţe vyhradiť predloţenie podrobnejších

podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môţe dodatočne určiť ďalšie

podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.

Podľa § 8 ods. 1 Stavebného zákona, územnoplánovacia dokumentácia komplexne

rieši priestorové usporiadanie a funkčné vyuţívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti

ovplyvňujúce územný rozvoj, ţivotné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy

priestorového usporiadania a funkčného vyuţívania územia. Územnoplánovacia dokumentá-

cia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce.

Podľa § 8 ods. 2 Stavebného zákona, územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria:

a) Koncepcia územného rozvoja Slovenska,

7

b) územný plán regiónu,

c) územný plán obce,

d) územný plán zóny.

Podľa § 8 ods. 3 Stavebného zákona, územnoplánovacia dokumentácia je základným

nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o ţivotné prostredie Slovenskej republiky,

regiónov a obcí. Odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej správy a koncepcie rozvoja

obcí a iné programy týkajúce sa hospodárskeho, sociálneho alebo kultúrneho rozvoja musia

byť v súlade so záväznými časťami územnoplánovacej dokumentácie (§ 13).

Podľa § 11 ods. 1 Stavebného zákona, územný plán obce sa spracúva pre územie

jednej obce alebo pre územie dvoch alebo viacerých obcí.

Podľa § 11 ods. 5 Stavebného zákona, územný plán obce ustanovuje najmä:

a) zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného vyuţívania územia obce

v nadväznosti na okolité územie,

b) prípustné, obmedzené a zakázané funkčné vyuţívanie plôch,

c) zásady a regulatívy starostlivosti o ţivotné prostredie, územného systému ekologickej

stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene,

d) zásady a regulatívy ochrany a vyuţívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických

hodnôt a významných krajinných prvkov,

e) hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie

(ďalej len "zastavané územie") a ostatným územím obce,

f) zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho

vybavenia,

g) plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.

Podľa § 13 ods. 1 vety prvej Stavebného zákona, územnoplánovacia dokumentácia

sa člení na záväznú časť a na smernú časť.

Podľa § 13 ods. 3 písm. b/ Stavebného zákona, v záväznej časti územnoplánovacej

dokumentácie v obci sa schvaľujú zásady a regulatívy: priestorového usporiadania a funkčné-

ho vyuţívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného,

občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby,

8

na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a vyuţívania prírodných zdrojov,

kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému

ekologickej stability, starostlivosti o ţivotné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene.

Podľa § 13 ods. 4 písm. b/ Stavebného zákona, v záväznej časti územnoplánovacej

dokumentácie sa ustanovia v obci plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie

a pre chránené časti krajiny.

Podľa § 27 ods. 3 Stavebného zákona obec schvaľuje územnoplánovaciu

dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením.

Podľa § 12 ods. 1 vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky

č. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii (ďalej

v texte rozsudku len „Vyhláška“), dokumentácia územného plánu obce sa člení na textovú

časť a grafickú časť; obsahuje smernú časť a záväznú časť.

Podľa § 12 ods. 4 písm. f/ Vyhlášky, riešenie územného plánu obce obsahuje návrh

funkčného vyuţitia územia obce s určením prevládajúcich funkčných území, najmä obytného

územia, zmiešaného územia, výrobného územia, rekreačného územia a kúpeľného územia

vrátane určenia prípustného, obmedzujúceho a zakazujúceho funkčného vyuţívania.

Podľa § 12 ods. 4 písm. i/ Vyhlášky, riešenie územného plánu obce obsahuje

vymedzenie ochranných pásem a chránených území podľa osobitných predpisov.

Podľa § 12 ods. 6 Vyhlášky, záväzná časť obsahuje návrh regulatívov územného

rozvoja s presne formulovanými zásadami priestorového usporiadania a funkčného

vyuţívania územia vyjadrených vo forme regulatívov obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré

stanovujú opatrenia v území, podmienky vyuţitia územia a umiestňovania stavieb. Do

záväznej časti územného plánu obce sa začleňujú

a) zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného vyuţívania územia (napr.

urbanistické, priestorové, kompozičné, kultúrnohistorické, kúpeľné, krajinnoekologické,

dopravné, technické) na funkčné a priestorovo homogénne jednotky,

b) určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na vyuţitie

jednotlivých plôch a intenzitu ich vyuţitia, určenie regulácie vyuţitia jednotlivých plôch

9

vyjadrených vo všeobecne zrozumiteľnej legende (zákazy, prípustné spôsoby a koeficienty

vyuţitia),

h) vymedzenie ochranných pásem a chránených území podľa osobitných predpisov.

Podľa § 12 ods. 9 Vyhlášky, obytné územia podľa odseku 4 písm. f/ sú plochy, ktoré

sú určené pre obytné domy a k nim prislúchajúce nevyhnutné zariadenia, napr. garáţe, stavby

občianskeho vybavenia, verejné dopravné a technické vybavenie, zeleň a detské ihriská.

Územné a kapacitné usporiadanie jednotlivých zloţiek obytných území vychádza najmä

z hustoty obyvateľstva, druhu stavieb na bývanie a z ich výškového usporiadania,

dochádzkových vzdialeností a prístupnosti, z poţiadaviek na vytváranie tichých priestorov

a ľahkej orientácie; musí zodpovedať charakteru mestského alebo vidieckeho sídla, rázu

krajiny a jej klimatickým podmienkam a zabezpečovať zdravé bývanie. Hustota, členenie

a výška stavieb na bývanie musia umoţňovať najmä dodrţanie odstupov a vzdialeností

potrebných na oslnenie a presvetlenie bytov, na zachovanie súkromia bývania, na poţiarnu

ochranu a civilnú obranu a na vytváranie plôch zelene.

Podľa VZN č. 1/2000 o záväzných častiach Územného plánu sídelného útvaru Skalica

z 31. augusta 2000 je plocha označená indexom BI-01 charakterizovaná ako plocha

individuálnej bytovej výstavby jestvujúcej, pre ktorú je v záväzných regulatívoch určená

základná obytná funkcia, prípustná funkcia občianskej vybavenosti a sluţieb, pri dostavbe,

prestavbe a rekonštrukcii je potrebné rešpektovať a vychádzať z jestvujúcej zástavby (uličná

čiara, výškové zónovanie a pod.), v obytnom území sú neprípustné hlučné, nehygienické

prevádzky a prevádzky náročné na nadmerné zásobovanie a parkovacie plochy, parkovanie

a garáţovanie je určené na vlastnom pozemku RD.

Z listov vlastníctva č. X. a č. X. vyplýva, ţe odvolatelia sú vlastníkmi, resp.

spoluvlastníkmi parciel č. X.X. a X. v k.ú. S., ktoré sú charakterizované ako orná pôda.

Nachádzajú sa v zastavanom území mesta Skalica a podľa VZN sa nachádzajú na ploche BI-

01, ktorá je charakterizovaná ako plocha individuálnej bytovej výstavby jestvujúcej.

Odvolací súd sa nestotoţnil s názorom krajského súdu, vysloveným v napadnutom

rozsudku, súvisiacim so zuţujúcim výkladom slova „jestvujúca“ v tom zmysle, ţe toto tak,

ako bolo pouţité v záväznej časti regulatívu, obmedzuje stavebnú činnosť len na uţ postavené

10

rodinné domy na vymedzenej ploche, t. j. len na ich rekonštrukciu, dostavbu alebo

prestavbu.

Takýto záver nevyplýva ani zo samotného regulatívu, ani z územného plánu,

ani z príslušných ustanovení Stavebného zákona a nie je ani v súlade s obsahom

administratívneho spisu.

Pojem „jestvujúca“ je potrebné vykladať v súvislosti s celou charakterizovanou

plochou, keďţe sa hovorí o ploche IBV jestvujúcej, logicky vyplýva, ţe táto plocha je uţ

v súčasnosti prevaţne zastavaná individuálnou bytovou zástavbou, nejde o plochu na

výstavbu len pripravovanú alebo s ešte len vznikajúcou, rozostavanou IBV.

Podľa rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, aj ţalovaného, sa pojem

„dostavba“ vzťahuje na celú plochu BI – 01 a nie len na uţ existujúce rodinné domy.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu takýto výklad príslušnej časti VZN je jediný

moţný, čo vyplýva aj z jeho ďalšieho textu „v obytnom území nepripustiť hlučné prevádzky“.

Je zrejmé, ţe ak by mal byť správny výklad ţalobcu, potom by takéto ustanovenia, jasne

smerujúce k budúcej výstavbe na predmetnej ploche, boli vo VZN nadbytočné.

Nezanedbateľnou skutočnosťou je aj ten fakt, ţe mesto Skalica, ktoré ako správny

orgán prvého stupňa vydalo prvostupňové územné rozhodnutie o umiestnení stavby, je aj

autorom záväznej časti VZN týkajúcej sa územnoplánovacej dokumentácie, a preto sa dá

rozumne predpokladať, ţe nemá pochybnosť o výklade obsahu a účelu vlastného VZN.

Navyše je potrebné zdôrazniť, ţe pre posúdenie dôvodnosti ţaloby a správnosti

postupu správnych orgánov je dôleţité najmä to, akým spôsobom a či vôbec predmetné

rozhodnutie zasiahlo do práv žalobcu a ako bol na svojich právach ukrátený.

Právne normy nepôsobia vo vákuu, ale v reálnej spoločnosti, kde práva jednotlivca

môţu byť obmedzené právami iného subjektu. Preto pri ich vzájomnom prelínaní je potrebné

postupovať dôsledne pri vyhodnocovaní zásahov do práv rôznych subjektov a riadiť sa

zásadou proporcionality.

Ochrana vlastníckeho práva je zaručená tak , ako

aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv

11

a základných slobôd. Z oboch dokumentov vyplýva, ţe obmedzenie vlastníckeho práva je

moţné len v nevyhnutnej miere a na základe zákona, pričom výkon vlastníckeho práva

nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a ţivotné prostredie nad

mieru ustanovenú zákonom.

Ţalobca v ţalobe neuviedol ţiadne subjektívne práva, ktoré napadnutým

rozhodnutím boli dotknuté resp. mohli byť dotknuté, okrem tvrdenia, ţe rozhodnutie

o umiestnení stavby je v rozpore s VZN.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, ţe pre podporu svojej

argumentácie v priebehu konania pred správnymi orgánmi ţalobca tvrdil, ţe stavba sa má

nachádzať v ochrannom pásme priemyselnej zóny, ktorá má za úlohu tlmiť neţiaduce vibrácie

a hluk, ktoré môţu vznikať pri výrobnom procese v prevádzke ţalobcu.

Je potrebné zdôrazniť, ţe zaradenie pozemkov a stavby do „ochranného pásma“ je len

výsledkom vymedzenia samotným ţalobcom, nevyplýva zo ţiadneho dokladu obsiahnutého

v predloţených spisoch, ani z vyjadrení kompetentných správnych orgánov, ktoré sa

vyjadrovali v rámci územného konania k umiestneniu stavby odvolateľov. Predmetné parcely

nie sú v ochrannom pásme, nie je na nich stavebná uzávera ani vecné bremeno, resp.

akékoľvek iné obmedzenie ich uţívania v prospech ţalobcu. Je potrebné taktieţ uviesť,

ţe ţalobca pri prevádzke závodu je povinný rešpektovať podmienky nezávadnosti voči

ţivotnému prostrediu a zdraviu obyvateľstva a vykonávať svoje vlastnícke právo tak, aby

nepoškodzoval ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a ţivotné prostredie nad mieru

ustanovenú zákonom.

Z uvedených dôvodov samotné povolenie umiestnenia stavby na predmetných

parcelách nepredstavuje ţiaden zásah do práv ţalobcu.

Naopak, v prípade, ak by ţalobe bolo vyhovené, došlo by bez pochyby k zásahu do

vlastníckeho práva stavebníka, pričom zákonnosť takéhoto zásahu by bola viac neţ

diskutabilná, keďţe zákonný dôvod na zakázanie výstavby rodinného domu na ploche, ktorá

je územným plánom a VZN mesta určená na individuálnu bytovú výstavbu, neexistuje.

12

Záverom Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov

štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom

štáte vyjadrenú v , ktorého neoddeliteľnou súčasťou

je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať

v obdobných veciach rovnako, a v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok sp. zn.

zo dňa 6.4.2011, týkajúci sa obdobnej veci.

Podobnosť skutkového stavu je daná najmä tým, ţe vo veci sp. zn.

bolo predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie o umiestnení stavby na pozemkoch

susediacich s pozemkami totoţného ţalobcu, pričom ţalobca rovnako namietal nezákonnosť

tohto rozhodnutia pre rozpor VZN Mesta Skalica č. 1/2000 o záväzných častiach územného

plánu sídelného útvaru Skalica.

Najvyšší súd v postupe a rozhodnutí ţalovaného nezistil také vybočenie z medzí

a hľadísk ustanovených zákonom, ktoré by odôvodňovalo konštatovanie, ţe napadnuté

rozhodnutie a postup ţalovaného je nezákonné. Zistenia správnych orgánov oboch stupňov

povaţoval odvolací súd za dostatočné a súladné s obsahom spisov.

Keďţe súd prvého stupňa rozhodnutie ţalovaného o umiestnení stavby účastníkov

konania Š. H. a K. H. zrušil a vrátil vec správnym orgánom na ďalšie konanie a rozhodnutie

podľa j ods. 2 písm. b/ , postupoval odvolací súd s prihliadnutím na všetky

individuálne okolnosti daného prípadu podľa tak, ţe rozsudok Krajského súdu

v Trnave zmenil, keďţe neboli splnené podmienky na jeho zrušenie ani potvrdenie, a ţalobu

ako nedôvodnú podľa zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa a úspešným účastníkom

priznal ich náhradu v uplatnenej výške 206,40 €, pozostávajúcej z odmeny za 4 úkony

právnej sluţby – prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej –

odvolanie (pre oboch zastúpených), á 44,39 € podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 2

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov,

vo výške 177,56 € a reţijného paušálu k úkonom právnej sluţby, á 7,21 €, vo výške 28,84 €.

Náhradu za zaplatený súdny poplatok za odvolanie súd nepriznal, keďţe jeho náhradu

si účastníci neuplatnili.

13

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustné odvolanie.

V Bratislave 12. mája 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská