Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-99-2021.pdf
PDF · 106.99 KB
Case nature
Subarea
7Co/99/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu JUDr. Michaela Frimmelová a Mgr. Nina Dubovská, v právnej veci žalobcu: M. W., A..P..U.., A. A. M. X, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX právne zastúpený B.. G. E., advokátka, J. X, XXX XX K., proti žalovanému: I. M. A. P. K., so sídlom O. G. X, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou E. N. Q. A..P..U.., A. A. O. X, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.07.2021, č.k. 16C/34/2021-169, jednomyseľne takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I), žalovanému voči žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II) a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok za podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok III).
2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, § 123, § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „ Občiansky zákonník“), § 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (ďalej len „zákon č. 138/1991 Zb.“). Vecne zamietajúce rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol a neosvedčil, prečo je ním navrhovaná úprava pomerov sporových strán spočívajúca v uložení povinnosti žalovaného neodkladná, t.j. neuviedol aká bezprostredná ujma mu hrozí v prípade, ak by neodkladné opatrenie nebolo nariadené. Upriamil pozornosť na to, že okrem existencie nároku musí žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia tvrdiť a osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladne úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Mal za to, že nariadenie neodkladného opatrenia sa nejaví ako potrebné z hľadiska efektívneho zabezpečenia ochrany práv žalobcu, nakoľko žalovaný neobmedzuje žalobcu v užívaní jeho nehnuteľností, keďže mu nijakým spôsobom nebráni v prístupe na jeho nehnuteľnosti, práve naopak uloženie povinnosti žalovanému strpieť osadenie, montáž a užívanie automatickej, elektromechanickej cestnej závory žalobcom na parc. registra „R.“ s parc. č. XXXX/X o výmere 855 m2, druh pozemku záhrada na prístupovej ceste k budove ubytovacieho zariadenia súp. č. XXXX nachádzajúcej sa na ulici M., vchod č. X, okres: K. T., Obec K.- m.č. A. M., k. ú. A. M., zapísanej na LV č. XXXX by predstavovalo neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalovaného, ktorý je vlastníkom pozemku nachádzajúcom sa na parc. reg. „R.“ s parc. č. XXXX/X, druh pozemku záhrada, o výmere 855m2, okres: K. T., Obec K.- m. č. A. M., k. ú. A. M., vedenom na liste vlastníctva č. XXXX, na ktorom už je automatická, elektromechanická cestná závora namontovaná a osadená, a ktorý žalobca užíva bez
právneho titulu, nakoľko sám žalobca uvádza, že platí žalovanému nájomné za celý Q. M. X a má záujem uzavrieť so žalovaným nájomnú zmluvu k pozemkom, na ktorých sa stavby a objekty v jeho vlastníctve nachádzajú. Vzhľadom k uvedenému mal súd prvej inštancie za to, že na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanému zdržať sa užívania parkoviska a strpenia užívania parkoviska žalobcom, nie je zákonný dôvod. Zároveň uviedol, že žalobca súdu nepreukázal, že by žalovaný vôbec užíval uvedené parkovisko a že je neodkladným opatrením potrebné zakázať žalovanému vstup na uvedené parkovisko, nakoľko v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sám žalobca uviedol, že parkovisko užívajú občania mesta K.. Majúc za to, že žalobca neosvedčil, že je potrebné neodkladne upraviť pomery strán sporu navrhovaným neodkladným opatrením, teda že je osvedčená obava, že v prípade nenariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, by mohlo dôjsť k vzniku ujmy na strane žalobcu a že potreba úpravy pomerov medzi stranami je bezodkladná, súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodoval v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zohľadniac skutočnosť, že v konaní úspešnému žalovanému preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, preto súd prvej inštancie žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).
4. Nakoľko žalobca spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nezaplatil, súd prvej inštancie postupujúc podľa Položky 1 písmeno c) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok vo výške 33 eur, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Mal za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahuje všetky zákonné podmienky nevyhnutne potrebné na nariadenie neodkladného opatrenia. Z konania žalovaného je evidentné, že sa ho snaží obmedzovať vo výkone jeho vlastníckeho práva. Od začiatku prezentoval svoj zámer spočívajúci v revitalizácii Q. M. X a jeho sprístupnenie obyvateľom hlavného mesta. Z uvedeného dôvodu ihneď po nadobudnutí vlastníckeho práva k areálu Majakovského 9 oznámil túto skutočnosť žalovanému a požiadal ho o uzavretie nájomnej zmluvy k pozemkom. Žalovaný uvedený návrh neprijal a vyzval ho, aby platil nájomné len za pozemky parc. č. XXXX a XXXX/X, majúc za to, že odstránením oplotenia okolo Q. M. sa pozemky s parc. č. XXXX/ X, č. XXXX/X a č. XXXX/X stali verejne dostupné, preto za ne nie je povinný platiť nájomné. A to i napriek tomu, že je vlastníkom všetkých stavebných objektov v Q. M. X, medzi ktoré patrí: 1. Budova, 2. Hrubá úprava - objekt sa preberá bez závad, 3. Konečná úprava terénu, 4. Komunikácie a parkovisko, 5. Vonkajší vodovod, 6. Vonkajšia kanalizácia, 7. Vonkajší plynovod, 8. Kábelová prípojka NN, 9. Vonkajšie osvetlenie, 10. Drobná architektúra, 11. Sadové úpravy (ďalej len „Stavebné objekty“). Z prezentovaného konania žalovaného je jednoznačne preukázané, že jeho konaním dochádza k obmedzovaniu vlastníckeho práva žalobcu k jednotlivým stavebným objektom v Q. M. X. Pričom upriamil pozornosť na vyjadrenia žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp.zn. 15C/23/2020. Konaním žalovaného, a to odstránením plota, ktoré vykonal žalovaný bez jeho súhlasu mu vznikla škoda. Dôvodil tým, že žalovaný nemôže byť obmedzený vo svojich právach, nakoľko mu každý mesiac platí nájomný za užívanie pozemkov pod týmto areálom. Navyše investuje vlastné financie do tohto areálu, i napriek tomu, že sú vo vlastníctve žalovaného a tento sa na tom nepodieľa. Mal za to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho argumentáciou o tom, že žalovaný už neoprávnene zasiahol do jeho vlastníckeho práva, a to odstránením plota a hrozí obava ďalších zásahov do jeho práva. Súd nevzhliadol ani na list zo dňa 12.04.2021, ktorým mu žalovaný uložil povinnosť ponechať zdvihnuté elektronickú závoru na parkovisku v jeho vlastníctve, aby tým umožnil parkovať tretím osobám na jeho parkovisku. Pokiaľ by žalovaný svojvoľne neodstránil oplotenie ako areálu a nevyzýval ho na zdvihnutie elektronickej závory, tak by občania hlavného mesta nemali do areálu prístup. Predložil výzvu zo dňa 19.07.2021, ktorou ho žalovaný vyzval na uvedenie pozemkov do pôvodného stavu a aby platil len nájomné za pozemky pod budovou a upustil od vykonávania stavebných a iných prác na pozemkoch žalovaného. Z uvedeného vyvodil, že žalovaný účelovo spochybňuje jeho vlastníctvo k predmetným objektom nachádzajúcim sa v Q. M. a znemožňuje mu nerušený výkon vlastníckeho práva. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu.
6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca sa snaží osvedčiť svoje vlastnícke právo k spevnenej ploche - parkovisku nachádzajúcemu sa na parc. reg. R. s parc. č. XXXX/X o výmere 855 m2 (resp. ďalších spevnených plôch a iných objektov) na základe kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako kupujúcim a spoločnosťou P., Q..A.. zo dňa 07.01.2021. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že i keď v čl. IV Kúpnej zmluvy s názvom „Popis a rozloha nehnuteľností“ je v ods. 1 uvedené, že súčasťou nehnuteľnosti sú okrem iného aj „spevnená plocha - parkovisko pre vozidlá“, ako aj iné spevnené plochy a ďalšie objekty, spoločnosť ROKO uvedené objekty nikdy nevlastnila a preto ich ani nemohla platne previesť na žalobcu. Poukázal na Kúpnu zmluvu zo dňa 11.02.2002 uzavretú medzi ROKO ako kupujúcim a Nadáciou mládeže Slovenska ako predávajúcim zo dňa 11.02.2002, podľa ktorej ROKO nadobudla len stavbu označenú ako budova súp. Č. XXXXXX, stojacu na pozemku parc. č. C. XXXX, zapísanú na LV č. XXXX, k. územie A. M. -K. T.. Uvedené vyplýva aj zo Znaleckého posudku č. 51/2002, ktorý tvoril prílohu Kúpnej zmluvy zo dňa 11.02.2002, predmetom ktorého bolo len ocenenie prevádzkovej stavby. Medzi Nadáciou mládeže Slovenska a ROKO nikdy nedošlo k zhodnému prejavu vôle previesť iný predmet ako prevádzkovú stavbu. Spoločnosť ROKO tak nikdy nenadobudla vlastnícke právo k predmetnému parkovisku resp. iným spevneným plochám, nachádzajúcim sa na pozemkoch žalovaného a preto ich ani nemohla platne previesť na žalobcu kúpnou zmluvou z roku 2021.Vzhľadom k uvedenému jeho konaním nedochádza k obmedzovaniu resp. zásahom do vlastníckeho práva žalobcu. Uvedené platí i vo vzťahu k oploteniu, odstránením ktorého žalobcovi žiadna škoda nevznikla. Keďže žalobca nedisponuje oprávnením k užívaniu týchto plôch nevznikol mu ani ušlý zisk v dôsledku nemožnosti ich užívania. Nakoľko parkovisko ako spevnená plocha na dotknutom pozemku existovala už aj v čase uzavretie Kúpnej zmluvy z roku 2002, ROKO k nemu nemohla nadobudnúť vlastnícke právo ani originárne jeho vybudovaním. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že platí každý mesiac za užívanie všetkých pozemkov nájomný uviedol, že platby za pozemky, ktoré nemá žalobca v nájme, zasiela žalobcovi späť, nakoľko nemá legálny dôvod na ich užívanie. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania.
7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.) vychádzajúc z toho, že žalobca podaným odvolaním napadol výrok I a výrok II uznesenia súdu prvej inštancie, pričom výrok III ako odvolaním nenapadnutý, nebol predmetom odvolacieho prieskumu.
8. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 1 písm. c/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
12. Podľa § 325 ods. 1 písm. d/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
13. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 329 ods. 1, prvá veta C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
15. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť strpieť osadenie, montáž a užívanie automatickej, elektromechanickej cestnej závory na parc. registra „R.“ s parc. č. XXXX/X o výmere 855 m2, druh pozemku záhrada na prístupovej ceste k budove ubytovacieho zariadenia súp. č. XXXX nachádzajúcej sa na ulici M., vchod č. X, okres: K. T., U. K.- m.č. A. M., k. ú. A. M., zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, žalobcom a aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa užívania parkoviska na parc. reg. „R.“ s parc. č. XXXX/X o výmere 855 m2, druh pozemku záhrada na prístupovej ceste k budove ubytovacieho zariadenia súp. č. XXXX nachádzajúcej sa na ulici M., vchod č. X, okres: K. T., U. K.- m.č. A. M., k. ú. A. M., zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom (ďalej len „Parkovisko“) a aby strpel užívanie tohto parkoviska žalobcom.
17. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. C.s.p.. Na to, aby navrhovateľom (žalobcom) navrhované neodkladné opatrenie bolo úspešné, vyžaduje si to preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Reálne vyhodnotenie potreby neodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán sporu ohrozené. V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu obavy z budúceho výkonu súdneho rozhodnutia v prípade, ak doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie vo veci samej, predstavuje celkom výnimočné opatrenie, ktoré musí byť odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu, takže o to viac musia byť dané aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu z ohrozenia výkonu pre navrhovateľa (žalobcom) priaznivého rozhodnutia ohľadne ním tvrdeného nároku, ktorý musí byť riadne osvedčený.
18. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 C.s.p.. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že účastníci (strany ) nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci.
19. V prejednávanej veci sa odvolací súd po zohľadnení obsahu spisu a pri rešpektovaní stavu existujúceho v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.) stotožňuje s úvahou súdu prvej inštancie o nedôvodnosti a neopodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 20. Vo vzťahu k námietkam odvolateľa, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, majúc za to, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu a existencie obavy, že v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia, by mohlo dôjsť k vzniku ujmy na strane žalobcu, odvolací súd uvádza. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodňoval v návrhu žalobca tým, žalovaný v mesiaci 10/2020 neoprávnene a bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia odstránil plot a posuvnú bránu patriacu do výlučného vlastníctva žalobcu a zároveň v mesiaci 10/2020 neoprávnene osadil na vonkajšom bazéne drevené dosky. Z listinných dokladov predložených žalobcom má odvolací súd za preukázané, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti - prevádzková stavba so súp. č. XXXX postavená na parc. reg. „R.“ s parc. č. XXXX o výmere 1120 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, druh stavby: budova ubytovacieho zariadenia (ďalej len „Budova“), na základe Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 07.01.2021 so spoločnosti ROKO, a.s.(ďalej len „Kúpna zmluva z roku 2021). Pričom vklad vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti (Budove) bol v prospech žalobcu povolený dňa 18.01.2021, pod V-779/2021. Vychádzajúc
z toho, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti v roku 2021 a pred uzavretím Kúpnej zmluvy sa oboznámil so stavom nehnuteľností (čl. VIII Kúpnej zmluvy z roku 2021) a podľa tvrdenia žalobcu malo k odstráneniu plota zo strany žalovaného dôjsť v období 10/2020, nie je zrejmým, ako mohol žalovaný zasiahnuť do práv žalobcu, ktorému v danom čase nesvedčilo vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov nemožno vyvodiť ani z listinného dokladu predloženého žalobcom - list žalovaného zo dňa 26.09.2019, nakoľko uvedený list len preukazuje, že žalovaný opakovane vyzýval spoločnosti ROKO, a.s., aby odstránila oplotenie Q. M.. Odvolací súd nemal za osvedčené ani tvrdenie žalobcu, že v 10/2020 malo dôjsť k odstráneniu posuvnej brány, nakoľko z predložených listinných dôkazov uvedené nevyplýva a toto tvrdenie nie je osvedčené ani pripojenými fotografiami. Samotné odstránenie oplotenia príp. aj posuvnej brány do Q. M., nebránilo a nebráni žalobcovi vo výkone jeho vlastníckych práv k predmetnej nehnuteľnosti. Ak žalobca dôvodil tým, že jeho zámerom je zveľadenie Q. M. v čom mu žalovaný bráni je potrebné upriamiť pozornosť na to, že akýkoľvek zámer týkajúci sa revitalizácie uvedeného areálu za predpokladu, že žalobca nie je vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v Q. M. vyžaduje súhlas a súčinnosť žalovaného. Uvedená okolnosť bola žalobcovi známa už v čase nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti a potvrdil to aj v podanom odvolaní keď uviedol...“ ihneď po nadobudnutí vlastníckeho práva k Q. M. X oznámil túto skutočnosť žalovanému a požiadal ho o uzavretie nájomnej zmluvy k pozemkom, aby mohol uvedený projekt odštartovať v letných mesiacoch 2021.“ Preto, ak k uzavretiu nájomných zmlúv na pozemky nachádzajúce sa v Q. M. 9 nedošlo a nedošlo ani k vyriešeniu sporných otázok vo vzťahu k ostatným objektom nachádzajúcim sa v Q. M., bolo na zvážení žalobcu, či je dôvodným vykonávať akékoľvek investície a za danej situácie začať realizovať svoj zámer revitalizovať Q. M.. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov neosvedčuje ani tvrdenie žalobcu, že žalovanému hradí nájom za všetky pozemky v Q. M., nakoľko ako vyplýva z vyjadrenie žalovaného k podanému odvolaniu, tieto platby žalovaný od žalobcu neprijíma a zasiela mu ich naspäť, majúc za to, že žalobcovi nesvedčí vlastnícke právo k predmetnému parkovisku resp. iným spevneným plochám, nachádzajúcim sa na pozemkoch žalovaného. Zohľadniac nespornú skutočnosť, že vlastnícke právo k pozemkom nachádzajúcim sa v Q. M. svedčí žalovanému, možno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že v prípade vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by došlo k neprimeranému zásahu do vlastníckych práv žalovaného. Výkon vlastníckych práv žalovaného, tak nemožno považovať za zneužíva práva vo vzťahu k žalobcovi i s prihliadnutím na to, že v podanom návrhu žalobca ani netvrdil, že by konaním žalovaného dochádzalo k zásahu do jeho práv pokojne užívať nehnuteľnosť - prevádzkovú budovu. 21. Vychádzajúc z toho, že žalobca ani netvrdil, že by konaním žalovaného dochádzalo do zásahu do jeho práv pokojne užívať prevádzkovú budovu, nebolo ani dôvodným uložiť povinnosti žalovanému, ako výlučnému vlastníkovi parc. č. XXXX/X, aby sa zdržal užívania parkoviska nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/X, aby na neho mohol žalobca umiestniť tzv. veľkokapacitný kontajner na vývoz odpadu vznikajúceho pri rekonštrukcii. Pričom výkon vlastníckych práv žalovaného, a to umožnenie užívať parkovisko žalovanému a iným obyvateľom hlavného mesta K., tak nemožno považovať za zneužívanie práva vo vzťahu k žalobcovi. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému strpieť dočasné osadenie, montáž a užívanie automatickej cestnej závory na prístupovej ceste k budove ubytovacieho zariadenia (prevádzkovej budove) odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca nijako neosvedčil, že by mu žalovaný znemožňoval užívať uvedenú prístupovú cestu. Práve naopak, z vyjadrení žalovaného vyplýva, že pozemky sú verejne prístupné, t.z. sú plne prístupné aj žalobcovi. Za uvedenej situácie sa javí nedôvodným i tvrdenie žalobcu, že mu v dôsledku konania žalovaného vzniká škoda v podobe ušlého zisku. Zohľadniac vyjadrenie žalovaného ako i obsah spisu považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že žalobcom navrhované nariadenie neodkladného opatrenia, za stavu spornosti komu svedčí vlastnícke právo k parkovisku resp. ďalším spevneným plochám nachádzajúcim sa v Q. M., v danom prípade nie je ani spôsobilé trvalo upraviť pomery medzi stranami, tak ako to mienil dosiahnuť navrhovaným neodkladným opatrením žalobca. 22. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukázal na nedostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola dávnejšou judikatúrou Najvyššieho súdu SR (R 111/1998) považovaná za procesnú vadu („inú vadu konania“), dôsledkom ktorej nebolo odňatie možnosti účastníka konať pred súdom. Správnosť takého nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdili viaceré rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015 a III. ÚS 288/2015). Na rokovaní občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné
vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, považuje odvolací súd za podstatné v súvislosti s vyporiadavaním sa s odvolacími námietkami žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, v ktorom podľa názoru odvolateľa absentuje riadne odôvodnenie zodpovedajúce ust. § 220 ods.2 C.s.p.. Zdôrazňuje, že povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca a nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu SR zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.06.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I.ÚS 50/2004). Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd má za to, že odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie je jasné a výstižné, je z neho zrejmé z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil, preto námietke odvolateľa nie je možné v tomto smere priznať úspech. 23. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa, odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
24. Na základe uvedeného odvolací súd vyhodnotil odvolaciu argumentáciu odvolateľa ako nedôvodnú a rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 2 C.s.p. potvrdil.
25. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).