Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/42/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: SLOVLIGNA, s.r.o., so sídlom 029 01 Vavrečka 186, IČO: 36 368 121, zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Gabrielom Vonsom, advokátom, so sídlom V. XXX, XXX XX Námestovo, proti žalovanému: Vladimír Vojtaššák, s miestom podnikania Oravická ulica 416/81, 029 56 Zákamenné, IČO: 43 209 084, v konaní o zaplatenie 28.080 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -101 zo dňa 15. apríla 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. -101 zo dňa 15. apríla 2020 v napadnutom výroku II/ o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 17.280 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 9.4.2019 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku IV/, podľa ktorého žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 54%, ktoré budú vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I/ konanie v časti o zaplatenie 8.640 Eur s úrokom z omeškania 0,5% denne od 9.4.2019 do zaplatenia zastavil. Výrokom II/ uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 17.280 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 9.4.2019 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III/ vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom IV/ uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 54%, ktoré budú vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu doručenú upomínaciemu súdu, ktorou žalobca žiadal uložiť žalovanému, aby mu zaplatil 28.080 Eur s úrokom 0,5% denne zo sumy 21.600 Eur od 9.4.2019 do zaplatenia, zo sumy 6.480 Eur od 9.4.2019 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 21.600 Eur od 9.4.2019 do zaplatenia a zo sumy 6.480 Eur od 9.4.2019 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 Eur.

3. Na pojednávaní dňa 27.1.2020 žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 8.640 Eur s úrokom z omeškania 0,5% denne od 1.4.2016 do zaplatenia, čo predstavuje nájomné za obdobie od 1.4.2016 do 4.7.2016.

4. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu okresný súd konanie v tejto časti podľa ust. zastavil.

5. V ďalšej časti odôvodnenia okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie, z neho zistený skutkový stav, ktorý právne posúdil za aplikácie ust. (nesprávne uvedené ), , v spojení s , , , , , , , , Nariadenia vlády č. a dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti žaloby.

6. Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že žalobca (po čiastočnom späťvzatí žaloby) sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 19.440 Eur s úrokom z omeškania 0,5% denne od 9.4.2019 do zaplatenia, titulom nájomného za kmeňovú pásovú pílu výrobnej zn. PRIMULTINI 1100SE, typ: SE.CEA, 1EA, MATR.06699, rok výroby 2004, za obdobie od 1.6.2015 do 31.3.2016, na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 28.2.2014.

7. Okresný súd uviedol, že žalovaný sa proti žalobe najprv (v odpore proti platobnému rozkazu) bránil tým, že faktúry, ktorými žalobca vyúčtoval nájomné, neeviduje vo svojom účtovníctve, pretože mu ich doteraz nedoručil. Ďalej tvrdil, že Zmluva o nájme stroja zo dňa 28.2.2014 je neplatná, pretože na nej nie sú uvedené jeho identifikačné údaje, pretože žalovaný nie je totožný s nájomcom. Ide o jeho menovca z Obce Zákamenné, ktorý býval na adrese Zákamenné č. 122 a má IČO: 32 732 449. Vzniesol aj námietku premlčania uplatneného nároku. Voči žalobe žalovaný namietal aj to, že uplatnený nárok je občianskoprávny a žalobca si voči nemu uplatnil právo na úrok z omeškania 0,5% denne, čo predstavuje 182,5% úrok, úrok z omeškania je bezdôvodný. Podľa žalovaného je konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku.

8. Okresný súd poukázal na to, že až na pojednávaní dňa 27.1.2020 žalovaný uviedol, že zmluva o nájme, na základe ktorej si žalobca uplatnil svoje právo, je neplatná z dôvodu, že hoci je podpis žalovaného na tejto zmluve jeho pravým podpisom, podpísal ju na základe toho, že ho žalobca uviedol do omylu ohľadne toho, čo podpisuje, pretože v rovnaký deň podpisovali viacero zmlúv a žalobca na tejto zmluve vymenil prvú stranu. Druhú stranu nevymenil, pretože je na nej osvedčovacia doložka. Až na tomto pojednávaní uviedol, že on od žalobcu predmetný stroj nikdy neprevzal a nikdy ho neužíval.

9. Okresný súd argumenty žalovaného proti žalobe, ktoré uviedol na pojednávaní dňa 27.1.2020, považoval za oneskorené, pretože žalovanému nič nebránilo, aby tieto tvrdenia (o neplatnosti zmluvy o nájme z dôvodu, že žalobca ho uviedol do omylu pri uzatvorení zmluvy a manipuloval so zmluvou a o tom, že predmetný stroj nikdy od žalobcu neprevzal a neužíval ho), uplatnil už v odpore proti platobnému rozkazu. V súlade s ust. sa okresný súd zaoberal len obranou žalovaného, ktorú uviedol v odpore proti platobnému rozkazu.

10. K obrane žalovaného, uvedenej v platobnom rozkaze okresný súd uviedol, že žalovanému boli faktúry na nájomné riadne doručené ešte pred ich splatnosťou. Následne, keďže zo strany žalovaného nedošlo k ich úhrade, právny zástupca žalobcu zaslal žalovanému výzvu na zaplatenie nájomného zo dňa 9.4.2019, ktorá bola prevzatá dňa 26.4.2019, prílohou ktorej bola aj kópia faktúry č. 20190061 a faktúry č. 20190062. Žalobca uznal, že v záhlaví zmluvy o nájme je skutočne ako nájomca označený menovec žalovaného Vladimír Vojtašák, IČO: 32 732 449, s miestom podnikania Zákamenné 122, skutočným nájomcom však bol žalovaný, čo vyplýva jednak z podpisu a pečiatky, ktorým opatril každú stranu nájomnej zmluvy, ako aj z osvedčovacej doložky k podpisu žalovaného na nájomnej zmluve, z ktorých jednoznačne vyplýva, že nájomcom je Vladimír Vojtaššák, IČO: 43 209 084, s miestom podnikania Oravická ulica 416/81, Zákamenné. Žalobca uviedol, že medzi stranami sporu už v minulosti boli na podklade tých istých skutkových okolností, len za iné obdobie nájmu, vedené konania o zaplatenie nájomného. V týchto konaniach boli vydané platobné rozkazy, ktoré nadobudli právoplatnosť a keďže žalovaný neplnil žalobcovi ani na základe týchto právoplatných rozhodnutí, žalobca sa obrátil na súdneho exekútora. V spise, týkajúcom sa jedného z týchto exekučných konaní, sa nachádza úradný záznam súdneho exekútora JUDr. Jaromíra Pavlíka, kde zaznamenal, že dňa 5.10.2015 spolu s právnym zástupcom oprávneného Mgr. K. V. navštívili prevádzku povinného (v tomto konaní žalovaný). Jednalo sa o murovaný objekt v areáli Poľnohospodárskeho družstva Zákamenné. Tam súdny exekútor cez otvor v stene zistil, že v hale sa nachádza obrábací stroj, ktorý mal v prenájme povinný od oprávneného (žalovaný od žalobcu). Potom išiel exekútor vyhľadať povinného do miesta trvalého bydliska za účelom zistenia majetku povinného a možného návrhu riešenia exekúcie. Z úradného záznamu ďalej vyplývalo, že na otázku súdneho exekútora, prečo nedodržiava splátkový kalendár (žalovaný) uviedol, že nemá finančné prostriedky na zaplatenie exekúcie a nemá návrh na riešenie exekúcie. Žalobca poukázal na

to, že v predchádzajúcich konaniach žalovaný absolútne nenamietal, že nie je osobou, s ktorou žalobca uzatvoril nájomnú zmluvu.

11. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že žalobca ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným ako nájomcom dňa 28.2.2014 Zmluvu o nájme stroja, na základe ktorej žalobca prenajal žalovanému stroj, opísaný v žalobe. V označení zmluvných strán v zmluve o nájme je síce naozaj uvedená osoba, ktorá nie je totožná so žalovaným - je tam uvedený jeho menovec Vladimír Vojtašák, Zákamenné 122, IČO: 32 732 449, no na každej strane zmluvy je podpis žalovaného, aj s jeho pečiatkou a podpisy zmluvných strán sú opatrené osvedčovacou doložkou, z čoho vyplýva, že napriek zrejmej nesprávnosti, ktorá sa vyskytla pri vyhotovení zmluvy, zmluvu o nájme stroja podpísal žalovaný. Žalovaný to napokon aj výslovne uznal. Okresný súd skonštatoval, že zmluva o nájme stroja je napriek nesprávnosti v označení zmluvných strán platná, pretože ju žalovaný podpísal. Z tejto zmluvy vyplývalo, že nájomný vzťah bol uzatvorený na dobu určitú od 1.3.2014 do 31.3.2015 a nájomca (žalovaný) potvrdil, že dňa 1.3.2013 prevzal predmet nájmu. Zo zmluvy o nájme okresný súd ďalej zistil, že zmluvné strany sa dohodli na mesačnom nájomnom 1.800 Eur bez DPH, ktoré bude nájomca platiť tak, že za mesiac marec 2014 zaplatí nájomné vo výške 1.800 Eur bez DPH do 12.3.2014 a za nasledujúce mesiace vždy do 3. dňa príslušného mesiaca. Keďže žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu nerozporoval tvrdenia žalobcu, že predmet nájmu užíval aj po skončení dohodnutej doby nájmu, okresný súd uzavrel, že nájomná zmluva sa obnovila za pôvodne dohodnutých podmienok na ďalší rok, teda do 31.3.2016. Z výzvy na zaplatenie nájomného, datovanej 9.4.2019 okresný súd zistil, že žalobca žalovanému vyúčtoval dohodnuté nájomné faktúrami č. 20190061 za obdobie od 1.4.2015 do 31.3.2016 na sumu 25.920 Eur, s dátumom splatnosti 8.4.2019 a faktúrou č. 20190062 za obdobie od 1.4.2016 do 4.7.2016 na sumu 6.480 Eur, s dátumom splatnosti 8.4.2019. Výzva na zaplatenie, ktorej prílohou boli kópie faktúr, bola žalovanému doručená dňa 26.4.2019, čo vyplývalo z listinných dôkazov, doručených žalobcom okresnému súdu v prílohe vyjadrenia k odporu proti platobnému rozkazu. Týmito dôkazmi žalobca vyvrátil tvrdenie žalovaného, že žalobca mu nedoručil faktúry na nájomné, ktorých zaplatenia sa žalobou domáha.

12. K námietke premlčania, ktorú vzniesol žalovaný, okresný súd dospel k záveru, že v prípade práva na nájomné sa uplatňuje 4-ročná premlčacia lehota. Uviedol, že zmluva o nájme je síce ako zmluvný typ upravená len v , no v zmysle ust. vzhľadom na povahu zmluvných strán, ktoré v čase uzatvorenia aj plnenia zmluvy o nájme boli podnikatelia, sa premlčanie práva z tejto zmluvy riadi . Pokiaľ teda žalobca uplatnil nájomné za obdobie od 1.6.2015 do 31.3.2016, tak splatnosť nájomného za mesiac jún 2015 (najskôr splatné uplatnené nájomné) nastala dňa 3.6.2015. Žalobca podal žalobu na upomínací súd dňa 5.6.2019, teda po uplynutí premlčacej lehoty na uplatnenie nájomného za mesiac jún 2015, ktorá uplynula 4.6.2019. Okresný súd pre námietku premlčania žalobcovi nepriznal nájomné za mesiac jún 2015 vo výške 2.160 Eur (s DPH) spolu s uplatneným úrokom a úrokom z omeškania. Vo zvyšku žalobca podal žalobu včas, a preto mu priznal istinu 17.280 Eur spolu s uplatneným úrokom z omeškania 9% ročne, ktorého výška je v súlade s ust. Nariadenia vlády č. a zároveň aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 Eur, v súlade s ust. Nariadenia vlády č. .

13. Okresný súd žalobcovi nepriznal uplatnený úrok z omeškania 0,5% denne od 9.4.2019 do zaplatenia z dôvodu, že v prípade uplatnenia tohto práva na dohodnuté úroky z omeškania ide o výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Z čl. III. zmluvy o nájme vyplýva, že zmluvné strany si dohodli úrok z omeškania 0,5% denne, ktorého výška, prepočítaná na jeden rok, predstavuje 182,50%. V čase uzatvorenia Zmluvy o nájme dňa 28.2.2014 bol úrok z omeškania, ktorý vyplýva z ust. Nariadenia vlády č. vo výške 9,25% ročne. Dohodnutý úrok z omeškania teda presahuje viac ako 19-násobný úrok z omeškania, vyplývajúci z právneho predpisu a je tiež neprimerane vysoký aj v porovnaní s priemernými úrokovými sadzbami za úvery, poskytované bankami v roku 2014. Okresný súd nepovažoval výkon práva na úrok z omeškania dohodnutý v zmluve za súladný so zásadami poctivého obchodného styku aj z dôvodu, že žalobca neodstúpil od zmluvy o nájme pre neplatenie nájomného napriek tomu, že mu zmluva takúto možnosť poskytovala, čím prispel k tomu, že úrok z omeškania žalovanému ďalej narastal. Okresný súd žalobcovi priznal len právo na úrok z omeškania vo výške vyplývajúcej z právneho predpisu, a to 9% ročne, pretože faktom bolo to, že žalovaný sa do omeškania s plnením svojho záväzku dostal a bolo by v rozpore s požiadavkou spravodlivosti, aby za nesplnenie záväzku neznášal žiadne dôsledky.

14. K procesným súvislostiam okresný súd uviedol, že pokiaľ žalovaný pred pojednávaním dňa 16.3.2020 predložil splnomocnenie na zastupovanie pre JUDr. R. U., bytom W., U. XXX/X, tak uznesením č.k. -86 zo dňa 16.3.2020 rozhodol, že nepripúšťa, aby JUDr. R. U. vystupoval ako splnomocnený zástupca žalovaného z dôvodu, že tento má pozastavený výkon advokácie, v súčasnosti nemôže vykonávať advokáciu a vystupuje ako zástupca vo viacerých konaniach.

15. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že ich priznal žalovanému, pretože mal vo veci čiastočný úspech ( ). Predmetom konania bola celková suma 83.071,79 Eur (28.080 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 9.4.2019, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku činí úrok z omeškania 2.582,59 Eur a úrokom z omeškania 0,5% denne od 9.4.2019 do zaplatenia, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku činí úrok z omeškania 52.369,20 Eur + náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 Eur). Žalobcovi okresný súd priznal spolu sumu 18.909,28 Eur (istina 17.280 Eur + úrok z omeškania 9% ročne od 9.4.2019 do zaplatenia, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku činí úrok z omeškania 1.589,28 Eur + náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 Eur). Úspech žalobcu teda predstavuje 23%, úspech žalovaného je 77%, čistý úspech žalovaného je potom 54%.

16. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokom II. a IV. v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný (č.l. 116-125 spisu). Žalovaný namietal, že výroky II. a IV. sú neurčité a nevykonateľné, pretože v týchto výrokoch absentuje slovo „tohto“ pred slovom „rozsudku“, bez ktorého slova nie je zrejmé, kedy sa stane splatným jeho údajný dlh voči žalobcovi a po právoplatnosti akého rozsudku bude vydané uznesenie o trovách konania. Ďalej namietal, že napadnutý rozsudok nevydal zákonný sudca. Podľa žalovaného sudkyňa JUDr. Miriam Srogončíková nie je zákonnou sudkyňou vo veci. Vec bola nesprávne zapísaná do senátu Cb, hoci správne mala byť zapísaná do senátu C. Predmetom konania bolo zaplatenie nájomného v sume 28.080,- Eur s príslušenstvom, čo je typická občianskoprávna vec, na čo poukázal v odpore zo dňa 29.7.2019, čím sa okresný súd vôbec nezaoberal. I z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že okresný súd vec posudzoval podľa ustanovení . Poukázal na to, že podľa Rozvrhu práce na rok 2019 Okresného súdu Námestovo, sa obchodnoprávne veci rozdeľujú iba do senátu 5Cb sudkyne JUDr. Gabriely Kyseľovej a do senátu 7Cb sudkyne JUDr. Miriam Srogončíkovej, t.j. do 2 senátov súdu, pričom občianskoprávne veci sa rozdeľujú do šiestich senátov. To znamená, že ak by bola vec správne zapísaná ako občianskoprávna vec, musela by byť pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov prerozdelená medzi 6 senátov súdu, a nie iba medzi 2 senáty ako tomu bolo pri nesprávnom zápise tejto veci ako obchodnej. Vec by iba so 16,66 % pravdepodobnosťou „napadla“ do občianskoprávneho senátu JUDr. Srogončíkovej a s 83,34 % pravdepodobnosťou do iného senátu súdu. Okresný súd pri zápise tejto veci ako obchodnej pochybil, v dôsledku čoho bola porušená zásada zákazu odňatia veci zákonnému sudcovi podľa , čl. 38 ods. 1 listiny základných práv a slobôd. Znamená to, že súd bol nesprávne obsadený, čo je odvolací dôvod podľa a jediným spôsobom zjednania nápravy je zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na opätovné prejednanie v ústavne vyhovujúcom obsadení súdu. V prípade, ak odvolací súd nezruší napadnutý rozsudok, žalovaný podá dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky a ústavnú sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky pre porušenie jeho práva na zákonného sudcu.

17. Žalovaný ďalej poukázal na Čl. 7 ods. 2, , a dôvodovú správu v tom smere, že zo Zápisníc o pojednávaniach konaných dňa 27.1.2020 a zo dňa 16.3.2020 je nesporné, že okresný súd sa nepokúsil o zmierne vyriešenie sporu, hoci mu takúto povinnosť ukladá a toto nevysvetlil ani v odôvodnení rozsudku. Z uvedených zápisníc je nesporné, že okresný súd neposkytol stranám konania poučenie podľa ust. prvá a druhá veta , napriek tomu, že ide o kogentné ustanovenie . Preto žalovaný nevedel, ktoré skutkové tvrdenia súd pokladá za sporné, ktoré skutkové tvrdenia pokladá za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Okresný súd neoznámil stranám konania svoje predbežné právne posúdenie veci, ktorým postupom bolo porušené právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie, čo je odvolací dôvod podľa ust. . Okresný súd opakovaným nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému predložiť dôkazy na sporné skutočnosti a reagovať na predbežné právne posúdenie veci súdom. Za takéhoto stavu potom ide o prekvapivé rozhodnutie súdu. Žalovaný uviedol, že od žalobcu má vedomosť o tom, že na pojednávaní konanom dňa 15.4.2020 bol napadnutý rozsudok vyhlásený v rozpore s , pretože neboli vyhlásené konkrétne dôvody rozsudku, nebolo dané poučenie o opravnom prostriedku a o možnosti exekúcie. O pravdivosti tohto tvrdenia žalobcu nasvedčuje skutočnosť, že predmetné pojednávanie trvalo iba 10 minút. Navrhol, aby odvolací súd oboznámil zvukový záznam z pojednávania a zistil, či bolo dodržané ustanovenie .

18. Žalovaný namietal, že v záhlaví napadnutého rozsudku je žalobca nesprávne označený, keďže je nesprávne uvedené jeho sídlo, rovnako je označený advokát žalobcu, keďže je nesprávne uvedená adresa jeho advokátskej kancelárie. Poukázal na to, že nesprávne adresy žalobcu a advokáta žalobcu uviedol žalobca vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý doručil upomínaciemu súdu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého nesprávnosti žaloby nie sú dôvodom na opravu súdnych rozhodnutí. Súd je podľa Čl. 2 ods. 2 viazaný platnou súdnou judikatúrou, čo znamená, že nemôže vydať opravné uznesenie podľa o oprave týchto chýb v napadnutom rozsudku, pretože ich zavinil žalobca.

19. Žalovaný ďalej namietal, že v návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu nebolo uvedené telefónne číslo žalobcu, elektronická adresa žalobcu, BIC-variabilný symbol, špecifický symbol žalobcu a advokáta Mgr. Gabriela Vonsa a ani údaje o bankovom účte žalobcu pre vrátenie súdneho poplatku. Žalovaný v návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu bol nedostatočne označený, keďže nebol uvedený jeho dátum narodenia, rodné číslo, rodné priezvisko, telefónne číslo a elektronická adresa. Naviac, v návrhu na vydanie platobného rozkazu absentuje pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností. Žalobca v podanom návrhu odkazoval na listinné doklady, a to na FA č. 20190061 a na FA č. 20190062, čo je podľa neprípustné. Prílohy žaloby a ani ďalšie listinné doklady zaslané žalobcom neboli elektronicky podpísané, takže sa na ne neprihliada. Žalobca postupoval účelovo, aby mohol dodatočne meniť svoje tvrdenia v konaní a zneužiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany v neprospech žalovaného. V návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu nebol správne a úplne označený žalobca, advokát žalobcu a žalovaný, čo znamená, že žaloba nemá náležitosti podľa ust. , , . Upomínací súd a ani súd prvej inštancie napriek tomu žalobcu nevyzvali na opravu a doplnenie podanej žaloby a konali tak, ako keby bola žaloba „bez vád“. Napriek námietkam žalovaného sa okresný súd vadami žaloby žalobcu nezaoberal a nepostupoval podľa ust. . Poukázal na to, že od 1.7.2016 nie je možné podávať zmätočné a neurčité žaloby, pričom žalobcovi nič nebránilo, aby podal určitú a zrozumiteľnú žalobu, v ktorej by boli uvedené pravdivé skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Žalovaný má problém brániť sa voči nepravdivým a účelovým tvrdeniam, naviac za situácie, kedy súdy nesprávne vo veci postupovali. Žalobca, keďže bol v konaní zastúpený advokátom, si musel byť vedomý toho, že má dôkazné bremeno, procesnú zodpovednosť za všetky svoje tvrdenia v konaní, kde platí koncentračná zásada, zásada rýchlosti a hospodárnosti konania a zásada kontradiktórnosti konania. Žalobca opakovane porušoval základné zásady civilného sporového konania a snažil sa zneužiť systém civilného sporového konania a upomínacieho konania v neprospech žalovaného. Upomínací súd a aj súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom v konaní, keď konali o zmätočnom návrhu žalobcu, poskytli žalobcovi poučenie a bezdôvodne preniesli dôkazné bremeno zo žalobcu na žalovaného, čím porušili právo žalovaného na súdnu a inú právnu ochranu podľa a podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa žalovaného, z návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu a z listín k návrhu pripojených nebolo možné odôvodnene predpokladať oprávnenosť nároku žalobcu na sumu 28.080,- Eur, ktorý si uplatnil. Upomínací súd mal odmietnuť návrh žalobcu, napriek tomu vydal bezdôvodne platobný rozkaz. Podľa žalovaného vzhľadom na vady žaloby mal okresný súd nariadiť predbežné prejednanie sporu, ktoré žiadal v odpore proti platobnému rozkazu, čo bezdôvodne neurobil a v odôvodnení napadnutého rozsudku neodôvodnil, prečo predbežné prejednanie sporu nebolo nariadené.

20. Podľa žalovaného Plnomocenstvo zo dňa 17.5.2019, udelené pre advokáta Mgr. Gabriela Vonsa, je neurčité a neplatné, nepodpísané U. C., konateľom spoločnosti žalobcu. V tomto plnomocenstve absentujú bližšie identifikačné údaje žalovaného, pretože žalovaný nie je totožný s „U. U.“, ktorý je v plnomocenstve uvedený. Ďalej namietal, že mu žalobca nedoručil faktúru č. 20190061 zo dňa 29.3.2019, ani faktúru č. 20190062 zo dňa 29.3.2019, tieto preto nie sú ku dňu začatia konania splatné a nemohli byť predmetom vymáhania v súdnom konaní. Rovnako neboli splatné ani v deň udelenia plnomocenstva, t.j. dňa 17.05.2019. Naviac, žalobca dňa 25.4.2016 udelil generálne plnomocenstvo na svoje zastupovanie pre svojho syna - M. C., nar. X.X.XXXX, o čom predkladám dôkaz, ktoré neodvolal a toto ani nebolo vypovedané, s tým sa okresný súd nevysporiadal.

21. Žalovaný s odkazom na Čl. 6, 8, 9 v spojení s Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, s poukazom na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu vo veci Milatová proti Českej republike, uviedol, že právo na nahliadnutie do súdneho spisu a možnosť

vyhotovovať kópie písomných podaní nekompenzuje nedoručenie stanoviska alebo dôkazu protistrany druhému účastníkovi konania. Súd je povinný doručovať procesné podania druhému účastníkovi konania bez ohľadu na jeho právo nazerať do súdneho spisu. V priebehu konania súdy (upomínací súd a súd prvej inštancie) žalovanému a ani jeho advokátovi JUDr. U. nedoručili všetky podania žalobcu, zastúpeného advokátom Mgr. Gabrielom Vonsom. Túto skutočnosť okresný súd na námietku advokáta žalovaného - JUDr. R. U. zistil až na pojednávaní konanom dňa 27.1.2020, kedy ústne oboznámil vyjadrenie žalobcu zo dňa 10.10.2019 a úradný záznam súdneho exekútora JUDr. Jaromíra Pavlíka zo dňa 5.10.2015. Okresný súd si „nevšimol“, že v súdnom spise sú založené ďalšie podania advokáta Mgr. Gabriela Vonsa zo dňa 18.9.2019 a zo dňa 19.9.2019, doručené upomínaciemu súdu, ktoré nedoručil žalovanému, ani jeho advokátovi JUDr. R. U. a ani ich neoboznámil na žiadnom pojednávaní. Takýmto postupom bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces, ktorá vada sa nemôže konvalidovať v odvolacom konaní. Jediným čistým riešením je zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie. Žalovaný uviedol, že mu nebolo a ani jeho advokátovi JUDr. R. U. doručené Upovedomenie upomínacieho súdu zo dňa 27.9.2019 o postúpení veci súdu prvej inštancie (č.l. 43 spisu). Jeho advokátovi JUDr. R. U. bolo dňa 1.10.2019 doručené Upovedomenie upomínacieho súdu zo dňa 27.9.2019, čo znamená, že súd prvej inštancie sa nestal miestne a vecne príslušným súdom na konanie a rozhodnutie veci, čím sa okresný súd nezaoberal.

22. Žalovaný poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 28.080,- Eur, úrok 0,5 % denne zo sumy 21.600,- Eur od 9.4.2019 do zaplatenia, úrok 0,5 % denne zo sumy 6.480,- Eur od 9.4.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 21.600,- Eur od 9.4.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania 9 % denne zo sumy 6.480,- Eur od 9.4.2019 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur a trovy konania. Na pojednávaní konanom dňa 27.1.2020 vzal žalobca žalobu späť „v časti o zaplatenie 8.640 Eur s úrokom z omeškania 0,5 % denne od 01.04.2016 do zaplatenia“, napriek čomu okresný súd výrokom I. napadnutého rozsudku zastavil konanie iba v časti o zaplatenie 8.640 Eur s úrokom z omeškania 0,5 % denne od 09.04.2016 do zaplatenia. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca podáva zmätočné podania. Okresný súd za aplikácie ust. a mal čiastočne zastaviť konanie v tom rozsahu, ako to navrhoval žalobca a nebol oprávnený „opravovať“ žalobcove čiastočné späťvzatie žaloby a dávať ho do „súladu“ so žalobou. Podáva preto návrh na vydanie opravného uznesenia, ktorým sa táto zrejmá chyba opraví. Žalovaný uviedol, že nemôže podať odvolanie proti výroku I. napadnutého rozsudku, pretože je v jeho prospech.

23. Podľa žalovaného okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal ním navrhnuté dôkazy, a to: nevyžiadal od Daňového úradu Žilina, pobočka Námestovo, kontrolný výkaz žalobcu za mesiac marec 2019 a nevykonal dôkaz jeho oboznámením podľa ; nevypočul svedkov Mgr. K. V. a H. H. na tvrdenia žalobcu a na jeho tvrdenia. Vykonaním žalovaným navrhnutých dôkazov by sa preukázala nepravdivosť tvrdení žalobcu. Okresný súd nerozhodol o zamietnutí týchto navrhnutých dôkazov, pričom poukázal na to, že pojednávanie konané dňa 27.1.2020 bolo odročené na termín 16.3.2020 za účelom výsluchu žalovaného a dvoch svedkov, ktoré dôkazy neboli vykonané. Okresný súd vyhlásil dokazovanie za skončené bez toho, aby zamietol návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania. Žalovaný mal za to, že návrhom na vykonanie ním navrhnutých dôkazov realizoval svoje zákonné právo. Čestné prehlásenie svedka H. H. považoval za zjavne nepravdivé, naviac, čestné vyhlásenie nie je dôkazom v pravom zmysle, ale takýto dôkaz iba nahrádza. Z listinných dokladov, ktoré sú založené v spisoch Okresného súdu Námestovo sp. zn. a sp. zn. a zo žalovaným predložených listinných dokladov je nesporné, že Zmluvu o nájme stroja zo dňa 28.2.2014 spísal advokát Y.. K. V. na požiadanie žalobcu. Svedkovia H. H. a Mgr. K. V. sa bez ospravedlnenia nedostavili na nariadené pojednávanie, okresný súd toto pojednávanie neodročil, neuložil týmto svedkom poriadkové pokuty a ani nevyužil žiadne iné opatrenie. Samotný postup je dôkazom toho, ako si súd vykladal „rovnosť“ strán v konaní. Žalovaný považoval napadnutý rozsudok za predčasné rozhodnutie, pretože neboli vykonané všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, a naviac vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil, čo je podľa ust. , dôvodom na zrušenie rozsudku.

24. Podľa žalovaného, postup okresného súdu vo veci je v rozpore s jeho právom na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 , Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čo je odvolací dôvod podľa ust. . Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky právo na spravodlivé súdne konanie zahŕňa v sebe najmä princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania a ak

procesný postup súdu tieto požiadavky nespĺňa, ide o vadu konania. Podľa žalovaného, napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný a arbitrárny, je nedostatočne skutkovo odôvodnený a nesprávne právne odôvodnený. Tým došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Okresný súd vec nesprávne právne posúdil, dôkazom čoho je použitie a i ďalšie právne názory uvedené v odseku 5. odôvodnenia rozsudku sú nesprávne. Zároveň žalovaný do dnešného dňa nebol poučený o sudcovskej koncentrácii konania podľa ust. , na ktorú sa okresný súd v odôvodnení rozsudku odvoláva.

25. Žalovaný uviedol, že v konaní nebola žiadna skutočnosť a ani žiadne tvrdenie žalobcu nesporné. Žalovaný nikdy nepotvrdil tvrdenia žalobcu, opakovane namietal pravdivosť a hodnovernosť tvrdení žalobcu. Žalobca svoje tvrdenia hodnovernými listinnými dokladmi a ani žiadnymi inými dôkazmi podľa ust. hodnoverne nepreukázal, napriek tomu jeho tvrdenia okresný súd pokladal za pravdivé. Žalovaný v priebehu konania namietol pravosť a vierohodnosť listinných dokladov predložených žalobcom, tieto listiny sú tzv. súkromnými listinami a žalobca bol povinný preukázať ich pravdivosť, čo neurobil. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR v časopise Soudní judikatura č. 22/1997, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. v tom, že pri súkromnej listine je súd povinný skúmať pravosť a správnosť listiny. V prípade, ak odporca toho, kto sa listiny dovoláva, poprie pravosť a obsah tejto listiny, presunie sa dôkazné bremeno ohľadom pravosti a správnosti listiny na toho, kto sa tejto listiny dovoláva v súdnom konaní. To znamená, že žalobca bol povinný preukázať pravosť a vierohodnosť všetkých ním predložených listinných dokladov, čo neurobil. Podľa žalovaného žaloba žalobcu je nedôvodná a zmätočná, žalobca nemá a nemal voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 17.280,- Eur s príslušenstvom, ani nárok na zaplatenie sumy 28.080,- Eur. Žalobca nepreukázal, že faktúry č. 20190061 a č. 20190062 eviduje vo svojom účtovníctve. Na Zmluve o nájme stroja zo dňa 28.2.2014 nie sú uvedené identifikačné údaje žalovaného, ale identifikačné údaje menovca žalovaného, v zmluve je píla označená ako typ SE.CEA.1EA, MATR. 06699, pričom na fotografii predloženej žalobcom je píla označená ako typ SE.CEA.lEA, MATR. 06699, teda nezhoduje sa typové označenie píly a nejde o totožnú pílu. Píla uvedená v zmluve neexistuje a nikdy neexistovala, a teda neexistujúca vec nemôže byť predmetom nájmu. Žalobca naviac nepreukázal, že bol vlastníkom uvedenej píly, pričom žalovaný uvedenú pílu nikdy neužíval a ani ju nemohol, pretože neexistuje. Podľa žalovaného zmluva je absolútne neplatnou zmluvou, a preto sa nemohla nikdy obnoviť.

26. Žalovaný bol názoru, že na posúdenie premlčania nároku žalobcu na nájomné okresný súd nemal použiť ustanovenia , ale ustanovenia . Nárok žalobcu na nájomné sa premlčal, keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania a okresný súd mal žalobu zamietnuť. Výrok IV. napadnutého rozsudku nie je v súlade s , . Naviac, vzhľadom na nesprávnosť výroku II. je nesprávny aj tento výrok, pretože žalovaný mal mať plný úspech. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil nárok na 100 % náhradu trov konania.

27. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 03.08.2020 (č.l. 177 spisu). Žalobca uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na svojich písomných aj ústnych podaniach vo veci. Podľa žalobcu bolo preukázané, že účastníci dňa 28.02.2014 uzavreli Zmluvu o nájme stroja, pričom žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca každú stranu zmluvy orazili pečiatkou a súčasne podpísali, pričom ich podpisy na zmluve boli dňa 21.03.2020 úradne osvedčené (správne malo byť uvedené 21.03.2014). Tým podľa žalobcu bol presne určený nielen okruh účastníkov, ale aj predmet nájmu a rozsah práv a povinností, najmä povinnosti žalovaného ako nájomcu na zaplatenie mesačného nájomného vo výške 1.800 Eur bez DPH mesačne. Túto povinnosť si však žalovaný nesplnil. Daňové doklady - faktúry boli žalovanému riadne doručené ešte predchádzajúcim právnym zástupcom, a to v prílohe výzvy zo dňa 9.4.2019. Žalobca osobitne poukázal na podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 10.10.2019, kde z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný bol právoplatne zaviazaný na úhradu nájomného, na základe rovnakých skutkových a právnych tvrdení, len za iné obdobie. Čo do rozsahu vykonaného dokazovania poukázal na vyjadrenie žalovaného na pojednávaní konanom dňa 16.03.2020, kedy sa k veci odmietol vyjadriť a výslovne uviedol, že nenavrhuje ďalšie dôkazy. Žalobca poukázal na to, že väčšina dôvodov odvolania žalovaného súvisí s jeho nesúhlasom s procesným postupom súdu prvej inštancie, ktoré dôvody považoval za irelevantné, v snahe oddialiť meritórne rozhodnutie. Podľa žalobcu okresný súd postupoval procesne správne, na základe primerane povahe veci vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru o dôvodnosti návrhu a svoje rozhodnutie aj zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

28. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 2.11.2020 (č.l. 252 - 258 spisu). Poukázal na to, že doručené vyjadrenie žalobcu je zle čitateľné, že bolo podané oneskorene, po uplynutí súdom určenej 10-dňovej lehoty na jeho zaslanie. Zároveň nebolo doručené v elektronickej podobe, a preto sa naň neprihliada. Žalovaný mal za to, že vyjadrenie žalobcu je neurčité, nekonkrétne a neúčelné. Žalobca sa nevyjadril k prevažnej väčšine odvolacích dôvodov žalovaného a námietok, čím uznal ich pravdivosť a relevantnosť. Nepovažoval za pravdivé tvrdenie žalobcu, že odvolacie dôvody žalovaného sú v snahe oddialiť meritórne rozhodnutie. Žalovaný poukázal na to, a to opätovne, že v záhlaví napadnutého rozsudku je nesprávne uvedené sídlo žalobcu a nesprávna adresa zástupcu žalobcu, že plnomocenstvo zo dňa 17.5.2019 vlastnoručne nepodpísal U. C., čo žalobca nedokázal. Uviedol, že okresný súd sa touto námietkou nezaoberal a žalobca sa k nej nevyjadril. Podľa žalovaného na základe tohto plnomocenstva právny zástupca žalobcu nemohol vo veci podať žalobu, teda žaloba je podaná neoprávnenou osobou. Žalovaný namietal pravdivosť a hodnovernosť všetkých tvrdení žalobcu v tomto civilnom sporovom konaní. Zopakoval, že podľa Zápisníc o pojednávaniach konaných dňa 27.1.2020 a dňa 16.3.2020 sa okresný súd nepokúsil o zmierne vyriešenie veci, že nedošlo k splneniu poučovacej povinnosti podľa ust. . Práve k nedodržaniu sa žalobca vôbec nevyjadril. Okresný súd bezdôvodne nenariadil predbežné prejednanie sporu, s čím sa okresný súd a ani žalobca vo vyjadrení nevysporiadali. Zo zvukového záznamu z pojednávania konaného dňa 15.4.2020 je možné zistiť ako toto pojednávanie prebehlo, preukáže sa, že zápisnica nezodpovedá skutočnému priebehu pojednávania. Žalovaný zopakoval, že mu žalobca nedoručil faktúru č. 20190061, ani faktúru č. 20190062, tieto neboli prílohou „výzvy zo dňa 9.4.2019“ od „predchádzajúceho právneho zástupcu“ a žalobca ani účelovo neuviedol, kto mal byť prechádzajúcim právnym zástupcom žalobcu. Dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu a keďže tento nepredložil originály dokladov o doručení faktúr, dôkazné bremeno neuniesol. Podľa žalovaného sa faktúry nestali splatné. Mal za to, že žaloba žalobcu je tzv. blanketovou žalobou, neobsahuje dostatočné skutkové odôvodnenie, ide o vadnú žalobu. Z obsahu podaní žalobcu je zrejmé, že mu nie je známa platná právna úprava . Žalovaný mal za to, že žalobca v podanej žalobe nepravdivo tvrdil, že ide o obchodnoprávny nárok, pričom upomínaciemu súdu, ako aj súdu prvej inštancie muselo byť známe, že ide o občianskoprávny nárok. Žalobca v návrhu bezdôvodne žiadal priznať úrok a aj úrok z omeškania, a preto upomínací súd nemal vo veci vydať platobný rozkaz. Mal za to, že súd prvej inštancie sa nezaoberal vadami žaloby žalobcu, hoci sú podstatné. Uviedol, že súdy žalovaného nepoučili o sudcovskej koncentrácii konania a o zákonnej koncentrácii konania podľa . Považoval za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že podpisy účastníkov na Zmluve o nájme stroja zo dňa 28.2.2014 boli „úradne osvedčené dňa 21.3.2020“. Žalovaný uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 16.3.2020 sa odmietol vyjadriť z dôvodu, že vo veci konajúca sudkyňa nepripustila jeho zastúpenie JUDr. R. U., pričom zneužila skutočnosť, že nie je prípustné odvolanie proti tomuto uzneseniu a vydala arbitrárne uznesenie, čím porušila právo žalovaného na spravodlivý proces. Namietal, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, ide o tzv. popisný rozsudok. Okresný súd sa tvrdeniami nezaoberal a nevysporiadal sa s nimi, preto je obtiažne zaujať konkrétne a odôvodnené stanovisko k rozsudku. Napadnutý rozsudok nepovažoval za vecne správny a ani zákonný. Zvýraznil, že okresný súd sa dopúšťal procesných pochybení, nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevykonal žalovaným navrhnuté dokazovanie a vykonané dôkazy nesprávne skutkovo a právne posúdil. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť. Poukázal na to, že v prílohe doručil judikáty, ktoré preukazujú nesprávnosť právneho názoru súdu prvej inštancie.

29. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca (č.l. 260 - 262 spisu). V plnom rozsahu zotrval na svojich doterajších písomných a ústnych podaniach. Podľa žalobcu nesporne bolo preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 28.02.2014 Zmluvu o nájme stroja, ich podpisy boli dňa 21.03.2014 úradne osvedčené na príslušnom orgáne matriky, ako to vyplýva z osvedčovacích pečiatok. Žalovaný nespochybnil skutočnosť, že so žalobcom zmluvu uzavrel. Účastníci konania sú okrem iného identifikovaný identifikačným číslom, pretože sú zapísaní v obchodnom, resp. v živnostenskom registri a v súlade s týmito zápismi boli označení aj v žalobe, pričom rovnako ich označuje aj samotný žalovaný v podaniach. Plnomocenstvo udelené žalobcom právnemu zástupcovi dňa 17.05.2019 podpísal osobne štatutárny zástupca - konateľ žalovaného - p. U. C., ktorý sa osobne zúčastňoval aj pojednávaní v tejto veci spolu so svojim právnym zástupcom. Niet akýchkoľvek pochybností o tom, že sa jedná o podpis U. C., ktorý to potvrdil aj v priebehu konania a po celý čas vystupoval so svojim právnym zástupcom. Navrhnuté znalecké dokazovanie je absurdné a nadbytočné. Na pojednávaní konanom dňa 16.03.2020 žalovaný na otázku súdu výslovne uviedol, že nenavrhuje ďalšie dôkazy, preto akékoľvek snahy žalovaného v tomto štádiu konania o vykonanie ďalšieho dokazovania považoval za oneskorene

uplatnené a nadbytočné. Ak je žalovaný presvedčený, že okresný súd nepostupoval v súlade s procesným predpisom, konkrétne ust. , mal možnosť to namietať zákonným postupom a nie sa domáhať od zástupcu žalobcu, aby súd upozorňoval na nesprávny procesný postup. Považoval za nepravdivú skutočnosť uvádzanú žalovaným, že mu nedoručil faktúry č. 20190061 a č. 20190062. Tieto boli prílohou výzvy na zaplatenie nájomného zo dňa 9.4.2019, zaslanou žalovanému predošlým právnym zástupcom - JUDr. Máriou Vevurkovou, advokátkou, so sídlom Y. XXX, XXX XX W., ktorá výzva bola doručená dňa 26.04.2019 a bola prílohou podania žalobcu zo dňa 19.09.2019, označeného ako vyjadrenie k odporu. Súčasne tieto faktúry boli aj prílohami samotnej žaloby. Tieto námietky žalovaný uplatnil až v priebehu odvolacieho konania, teda v zmysle ust. neskoro. Žalobca uviedol, že v podanej žalobe, okrem všeobecných náležitostí podľa ust. uviedol aj všetky náležitosti žaloby v zmysle ust. , vrátane pravdivého a úplného opísania rozhodujúcich skutočností, označenia dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. K žalobe boli pripojené aj prílohy. Žalobca preukázal, že strany sporu uzavreli zmluvu, z ktorej pre žalovaného vyplývala povinnosť platiť dohodnuté nájomné, ktoré však dobrovoľne neplatil. Zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá medzi dvoma podnikateľmi v rámci ich podnikateľskej činnosti, jedná sa o obchodno-právny nárok, ktorý bol uplatnený správne. Považoval za nepravdivé tvrdenie žalovaného, že na pojednávaní dňa 16.03.2020 sa odmietol vyjadriť z dôvodu, že konajúca sudkyňa nepripustila jeho zastúpenie JUDr. R. U.. Žalovaný len uviedol, že nenavrhuje ďalšie dôkazy, a to bez bližšieho odôvodnenia. Žalobca rozsudok súdu prvej inštancie považoval za obsahovo a vecne správny, okresný súd vykonal zákonným spôsobom dokazovanie v potrebnom rozsahu a svoje rozhodnutie primerane a logicky zdôvodnil. Žalovaný výslovne nenavrhol žiadne dôkazy, a preto okresný súd nemohol ani tieto vykonávať. Z obsahu podania ako celku je zrejmé, že žalovaný nijakým spôsobom nevie spochybniť samotnú zmluvu, na základe ktorej bol povinný plniť, a preto pozornosť upriamuje najmä na procesnú stránku veci, v snahe zvrátiť pre neho nepriaznivý rozsudok, a to často až absurdným spôsobom, pričom z obsahu je tiež zrejmé, že sa nejedná o podanie vyhotovené samotným žalovaným. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

30. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 15.12.2020 bolo vyjadrenie žalobcu doručené žalovanému (doručenka č.l. 280 spisu).

31. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) prejednal vec v medziach ust. , bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch II/ a IV/ potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

32. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -287 zo dňa 10.08.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 14.09.2021 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline za akceptovania ust. , v spojení s ust. .

33. Podľa ust. v spojení s ust. krajský súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.

34. Pre rozsah a dôvody podaného odvolania žalovaného v podaní zo dňa 2.6.2020 mal krajský súd za preukázané, že odvolaním žalovaného boli napadnuté len výrokové časti rozsudku okresného súdu, a to výrok II/, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 17.280 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 9.4.2019 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 Eur, výrok IV/, podľa ktorého žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 54%, ktoré budú vyčíslené v uznesení vydanom po právoplatnosti rozsudku. Vo výrokovej časti I/, ktorým okresný súd konanie v časti o zaplatenie 8.640 Eur s úrokom z omeškania 0,5% denne od 9.4.2019 do zaplatenia zastavil a výroku III/, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, žalovaný odvolanie nepodal. Žalovaný výslovne vyjadril, že podáva odvolanie len voči výrokom II/ a IV/ rozsudku okresného súdu.

35. Podstatou odvolania žalovaného bola námietka, že vo veci nerozhodoval zákonný sudca, že okresný súd svojim nesprávnym a nedostatočným procesným postupom mal žalovanému znemožniť uplatnenie

procesných práv mu patriacich, ako aj, že došlo k porušeniu zásady rovnosti sporových strán, ak podľa žalovaného neboli vykonané ním navrhnuté dôkazy. Ďalej namietal nesprávne skutkové zistenia okresného súdu podľa výsledkov vykonaného dokazovania a v dôsledku toho aj záver nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorý je predčasný. Žalovaný namietal porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia napadnutého rozsudku.

36. K jednotlivým odvolacím dôvodom žalovaného v procesnej ako i hmotnoprávnej rovine tak, ako boli vyjadrené v ním podanom odvolaní zo dňa 2.6.2020, krajský súd uvádza nasledovné posúdenie.

37. Primárnym odvolacím dôvodom žalovaného bola námietka, že vec na okresnom súde bola nesprávne zapísaná do obchodnoprávneho oddelenia a pridelená sudkyni JUDr. Miriam Srogončíkovej v oddelení 7Cb, ktorá ju z tohto dôvodu prejednala a rozhodla o nej ako nezákonná sudkyňa.

38. Vzhľadom na vyššie uvedenú námietku žalovaného sa odvolací súd osobitne zaoberal otázkou, či v konaní okresného súdu nedošlo k procesnej vade uvedenej v ust. , že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.

39. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že zásada zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných garancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Táto zásada je ústavnou zárukou pre každú stranu sporu, že v jej veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody a rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc“ (primerane m. m. , ). Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu (primerane sp. zn. , ).

40. Pojem zákonného sudcu je definovaný viacerými na seba nadväzujúcimi kritériami, ktoré súčasne tvoria navzájom prepojené garancie reálneho obsahu tohto základného práva. Prvoradým účelom základného práva na zákonného sudcu vyplývajúceho z je zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť, bol obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo prinajmenšom za účelový. Toto základné právo je konkretizované v procesných kódexoch pre posudzovaný prípad v Civilnom súdnom poriadku a v predpisoch upravujúcich organizáciu súdnictva a postavenie sudcov. K týmto kritériám treba priradiť v prvom rade vecnú, funkčnú a miestnu príslušnosť súdov. Potom nasleduje obsadenie súdu, ktoré je v procesných poriadkoch a v o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“) vymedzené od samosudcu až po rozmanité rozhodovacie útvary (senáty) zložené z troch a viacerých sudcov. Na to nadväzuje zásada prideľovania vecí jednotlivým sudcom alebo senátom v súlade s pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce a spôsobom, ktorý určuje zákon (sp. zn. ).

41. Za zákonného sudcu treba považovať sudcu, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady na výkon sudcovskej funkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený na prejednanie konkrétnej veci v súlade s rozvrhom práce súdu (sp. zn. ).

42. Podľa o súdoch (ďalej len „“) zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa odseku 4.

43. Je potrebné podľa odvolacieho súdu poznamenať, že spôsob prideľovania vecí podľa predmetu konania jednotlivým senátom, samosudcom, súdnym úradníkom a notárom je vykonávaný v zmysle ust. a v súlade s rozvrhom práce príslušného súdu vydaným podľa ust. tohto zákona. Súčasťou základného práva na zákonného sudcu je nepochybne aj zásada prideľovania súdnej agendy a určenia členov senátov na základe pravidiel obsiahnutých v rozvrhu

práce. Krajský súd poukazuje primerane aj na rozhodnutie Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. zo dňa 28.01.1998, ktorý vyslovil, že „...tým, že obchodnú vec na súde vecne a miestne príslušnom prejednali a rozhodli sudcovia, ktorí podľa rozvrhu práce rozhodujú občianskoprávne spory, nebola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle a ani nerozhodoval súd nesprávne obsadený ( ). Z rozdielnosti povahy prejednávaných občianskoprávnych a obchodnoprávnych vecí nevyplýva rozdielnosť procesných práv účastníkov a možností ich realizácie.“ Vychádzajúc z citovaného rozhodnutia, pokiaľ by obdobne, občianskoprávnu vec na vecne a miestne príslušnom súde prejednali a rozhodli sudcovia vybavujúci obchodné veci, nemala by táto okolnosť za následok dovolateľom namietanú vadu konania podľa .

44. Bez ohľadu na vyššie uvedené, z verejne prístupného Rozvrhu práce Okresného súdu Dolný Kubín na rok 2019 v znení účinnom v čase napadnutia veci na tento okresný súd dňa 30.9.2019 (Potvrdenie na č.l. 52 spisu), s obsahom ktorého sa odvolací súd za účelom posúdenia opodstatnenosti námietky odvolateľa oboznámil, vyplýva, že ,,obchodné veci, ktoré sa zapisujú do súdneho registra Cb sa rozumejú obchodné veci - sporová agenda - viď príloha č. 1, časť II. písm. C bod 1 písm. a) až g) vyhl. MS SR č. v platnom znení o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny sú a vojenské súdy s výnimkou sporov so spotrebiteľských zmlúv. Podľa Prílohy č. 1, časť II. písm. C bod 1. písm. a) až g) vyhl. MS SR č. do súdneho registra ,,Cb“ sa zapisuje a) žaloba a návrh na začatie konania v obchodných veciach, určovací návrh a návrh vyvolaný konaním pri výkone rozhodnutia a exekúcii v obchodných veciach, b) návrh na vydanie platobného rozkazu v obchodnoprávnych veciach; v tomto súdnom registri sa vedie vec aj po vydaní platobného rozkazu, v ktorej bol podaný opravný prostriedok proti výroku o trovách konania, vec, v ktorej bol podaný odpor proti platobnému rozkazu vrátane odporu podaného oneskorene, bez odôvodnenia vo veci samej alebo neoprávnenou osobou, a vec, v ktorej bol návrh na vydanie platobného rozkazu vzatý späť, c) žaloba, z ktorej je zrejmé, že záväzkový vzťah účastníkov, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v , sa spravuje podľa písomnej dohody vrátane vzťahu, ktorý vznikol pri zabezpečení záväzku z tejto zmluvy; to neplatí, ak ide o spory zo spotrebiteľských zmlúv, d) žaloba, ak je jej predmetom uplatňovanie práv z nekalej súťaže podľa až 55 , práv z obchodného tajomstva podľa až 20 , práv z obchodného mena podľa až 12 a iné žaloby, ak je ich predmetom vzťah z , e) žaloba na obnovu konania v obchodných veciach, f) vec, v ktorej sa opätovne rozhoduje na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o dovolaní, g) vec, v ktorej sa opätovne rozhoduje na základe rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.

45. Z obsahu návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní (žaloby) bolo zrejmé, že žalobca svoj nárok odvodzuje z tej okolnosti, že dňa 28.02.2014 uzavrel so žalovaným Zmluvu o nájme stroja, za dohodnuté mesačné nájomné. Doba nájmu bola dohodnutá na dobu určitú od 01.03.2014 do 31.03.2015, po skončení ktorej žalovaný predmet nájmu užíval, a to až do 04.07.2016, a preto si uplatnil nárok na úhradu nájomného za obdobie od 01.03.2014 do 04.07.2016, ktoré vyúčtoval faktúrami č. 20190061, č. 20190061. Bolo nepochybné, že obidve strany sporu sú fyzickými osobami - podnikateľmi, konajúcimi v rámci ich podnikateľskej činnosti; zároveň z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplývalo, že vzhľadom na povahu zmluvných strán na záväzkový vzťah okresný súd aplikoval ust. , podľa ktorého zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v II hlave tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom. Posúdením uvedených skutočností má odvolací súd za to, že vec bola na súde prvej inštancie zapísaná do registra „Cb“ správne a aj správne bola náhodným výberom pridelená do súdneho oddelenia 7Cb, v ktorom v čase nápadu veci na súd bola zákonnou sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíková.

46. Vychádzajúc z obsahu základného práva na zákonného sudcu ( a čl. 38 ods. 1 listiny) a nadväzne na to zo základných zásad činnosti súdov ustanovených , osobitne zohľadňujúc účel a zmysel zakotvenia zásad uvedených v a zákona o

súdoch, odvolací súd konštatuje, že k prideleniu veci senátu 7Cb - samosudkyni JUDr. Srogončíkovej, došlo v súlade s ustanoveniami zákona o súdoch a v súlade s právnou úpravou regulujúcou organizáciu práce Okresného súdu Dolný Kubín. Z tohto záveru odvolacieho súdu potom aj ako nedôvodná bola vyhodnotená námietka žalovaného spočívajúca v tvrdení, že vec prejednal na okresnom súde nesprávne obsadený súd.

47. Rovnako za nedôvodné považuje odvolací súd tvrdenie žalovaného o nepreskúmateľnosti rozsudku prvoinštančného súdu. Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v . Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého prvoinštančného rozsudku dospel k záveru, že tento kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v označenom zákonnom ustanovení spĺňa a zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, pretože z neho vyplýva, čoho sa žalobca svojou žalobou domáha a z akých dôvodov, aké je stanovisko (vyjadrenie) žalovaného k žalobe, aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom ustálený (zistený), aké právne normy na vec aplikoval, ako tieto normy vyložil, ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu, t.j. aké konkrétne subjektívne práva a povinnosti vyvodil pre strany prejednávaného sporu a aké právne závery vyplývajú zo zistených subjektívnych práv a povinností procesných strán vo vzťahu k žalobou uplatnenému návrhu. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol svoje zistenia, popísal vykonané relevantné dôkazy, a to vyjadrenia strán, listinné dôkazy, a uviedol ako tieto jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil a ako na základe tohto vyhodnotenia tieto právne posúdil. Teda rozsudok okresného súdu obsahuje riadne zdôvodnenie, uvedenie dôkazov, z ktorých okresný súd vyvodil skutkový záver, identifikoval zistený skutkový stav a následne prijatý právny záver riadnym spôsobom vyjadril. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je zvýrazniť práve tie dôkazy, ktoré mali pre vec podstatný, rozhodujúci význam, čo aj okresný súd uskutočnil. Rozsudok je podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnený dostatočným spôsobom. Odvolací súd zdôrazňuje, že za porušenie základného práva zaručeného v SR nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa - žalovaného. To, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia.

48. Pokiaľ išlo o odvolacie námietky vo vzťahu k procesnému postupu upomínacieho súdu ako aj okresného súdu, tak nemožno dať za pravdu žalovanému v tom, že by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, teda že by žalobca svoj úspech v spore dosiahol na úkor porušenia procesných práv patriacich žalovanému.

49. Zo spisu nepochybne vyplývalo, že podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica začalo konanie na súde o peňažnom nároku žalobcu vedenom pôvodne pod sp. zn. . Upomínacie konanie podľa je alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa . Dispozičný princíp, ktorý charakterizuje civilné sporové konanie, dal tak žalobcovi právo výberu, akým spôsobom si môže svoj peňažný nárok na súde uplatňovať, a to buď postupom upraveným všeobecným civilno- procesným predpisom - , alebo osobitným, alternatívnym spôsobom v rámci upomínacieho konania podľa . Žalobca návrh elektronicky podal na štandardizovanom formulári, spolu s listinami, ktoré vo formulári označil ako dôkaz. Čo sa týka samotného označenia strán, a to žalobcu a žalovaného ako fyzickej osoby - podnikateľa v návrhu, títo boli označení menom a priezviskom, uvedením identifikačného čísla, uvedením miesta podnikania, ktoré údaje zodpovedajú právnej úprave v ust. veta druhá a tretia a v ust. . Pokiaľ aj v návrhu neboli uvedené údaje týkajúce sa telefónneho čísla, elektronickej adresy, č. účtu žalobcu, tak nešlo o tak podstatné náležitosti, pre ktoré by nebolo možné vo veci konať. Žalobca ďalej v návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní popísal rozhodujúce skutočnosti, označil dôkazy, a preto nebolo možné súhlasiť so žalovaným v tom, že išlo o neúplnú žalobu, ako aj že išlo o žalobu zjavne nedôvodnú. Čo sa týka úkonu Plnomocenstva zo dňa 17.5.2019 pre právneho zástupcu žalobcu, je potrebné konštatovať, že spĺňa náležitosti vyžadované ust. a nasl. , pričom to, že žalobca ako strana sporu sa dal v konaní zastupovať zvoleným zástupcom, vyplývalo i z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.01.2020, ktorého sa žalobca osobne zúčastnil spoločne s ním zvoleným prítomným zástupcom. Žalovaným tvrdená okolnosť nepodpísania plnomocenstva žalobcom zostala len v rovine tvrdenia, bez relevantného preukázania.

50. Bolo zrejmé, že o návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní rozhodol platobným rozkazom sp. zn. zo dňa 19. júna 2019, ktorým tomuto návrhu v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 19. júna 2019 bol podľa údajov na doručenke na č.l. 21 spisu doručený žalovanému spolu faktúrami, návrhom s prílohami, poučením a kódom. Podaním zo dňa 29.7.2019 podal žalovaný voči platobnému rozkazu odpor s odôvodnením. Na to postupoval Okresný súd Banská Bystrica tým spôsobom, že vyzval žalobcu, aby sa v lehote 15 dní k podanému odporu vyjadril a súčasne ho vyzval na navrhnutie pokračovania v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa . Na to podaním zo dňa 18.09.2019 žalobca navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde a vyjadril sa k odporu, ako aj uskutočnil podanie odoslané dňa 10.09.2019. Následne podľa ust. v spojení s ust. vec postúpil príslušnému Okresnému súdu Námestovo podaním zo dňa 27.9.2019. Pokiaľ aj Okresný súd Banská Bystrica žalovanému zaslal nesprávne upovedomenie o postúpení veci (č.l. 44 spisu), ktorá nesprávnosť nebola odstránená príslušným okresným súdom, a to Okresným súdom Námestovo, relevantné nesplnenie tejto povinnosti však nemalo následok to, že Okresný súd Námestovo sa nestal súdom miestne príslušným na prejednanie sporu, ktorá príslušnosť vyplýva z právnej úpravy v spojení s ust. a žalovaný ani nepostupoval podľa ust. , teda neuplatnil k tomuto postupu v konaní pred súdom prvej inštancie pri prvom procesnom úkone námietku. Pokiaľ takáto námietka následne odznela až v podanom odvolaní, zo strany odvolacieho súdu nebolo možné na ňu prihliadať.

51. Po postúpení veci okresný súd postupoval tým spôsobom, že vytýčil termín pojednávania na deň 27. januára 2020, na ktorý predvolal strany sporu. Podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.01.2020 na nariadené pojednávanie sa dostavil žalobca, právny zástupca žalobcu, zástupca žalovaného, nedostavil sa žalovaný. Okresný súd vyhlásil uznesenie, podľa ktorého sa bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného. Po tom nasledovali stanoviská zástupcu žalobcu, zástupcu žalovaného, bol predložený originál zmluvy o nájme a súčasne umožnené zástupcovi žalovaného sa s týmto originálom oboznámiť, okresný súd oboznámil vyjadrenie žalobcu zo dňa 10.10.2019, Úradný záznam súdneho exekútora zo dňa 05.10.2015, zabezpečil spisy sp. zn. a , oboznámil návrh na vydanie platobného rozkazu, faktúru a z pripojených spisov platobné rozkazy. K tomuto postupu okresného súdu žalovaný nevzniesol žiadne námietky a ani nezaujal stanovisko, a to ani na ďalšom pojednávaní konanom dňa 16.03.2020.

52. Pokiaľ z tohto vyššie popísaného postupu vyplynulo to, že na strane okresného súdu došlo k určitým procesným pochybeniam, spočívajúcim v nesplnenej povinnosti doručenia správneho upovedomenia o postúpení veci, absentovalo vykonanie procesnej poučovacej povinnosti okresným súdom, nedoručenie vyjadrenia žalobcu zo dňa 10.10.2019 pred vykonaním súdneho pojednávania, tak ak k tomuto postupu žalovaný v tom čase zastúpený právnym zástupcom, ktorý sa prihlásil k určitej profesnej odbornosti (Čl. 11 ods. 3 ) žiadne námietky nevzniesol a z týchto dôvodov nežiadal odročiť pojednávanie, potom bolo možné konštatovať to, že tento procesný stav bol žalovaným akceptovaný. Napriek zisteniu nie celkom správneho procesného postupu okresného súdu, odvolací súd je toho názoru, že nešlo o vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ani porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces, prihliadajúc na to, že žalovaný tento stav sám prijal a akceptoval.

53. Ak žalovaný v rámci odvolacích dôvodov namietal, že okresný súd sa nepokúsil vec vyriešiť zmierlivo, tak je potrebné poukázať na obsah Zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.01.2020 (č.l. 68 a nasl. spisu), podľa ktorej žalobca v rámci svojich vyjadrení uviedol, že na žalobe v celom rozsahu trvá, pričom v tom čase právny zástupca žalovaného uplatnený nárok rozporoval, a vzhľadom na prezentovaný postoj strán nenastala situácia pre možný postup okresného súdu vyzývať strany k zmierlivému vyriešeniu sporu. Pokiaľ žalovaný vytýkal okresnému súdu, že pred prvým pojednávaním nenariadil predbežné prejednanie sporu, tak k tomu odvolací súd zvýrazňuje to, že inštitút predbežného prejednania sporu je inštitútom fakultatívnym, čo znamená, že súd nie je povinný pred prvým pojednávaním nariaďovať predbežné prejednanie sporu, má možnosť nariadiť priamo pojednávanie podľa . Ak okresný súd postupoval tak, že v spore nariadil pojednávanie podľa , nemožno tomuto postupu nič vytknúť.

54. K odvolaciemu dôvodu žalovaného, že si okresný súd nesplnil povinnosť v zmysle ust. , krajský súd poukazuje na znenie zákonného ust. , zmyslom ktorého je v

sporovom konaní stanoviť okruh nesporných skutkových tvrdení a sporných skutočností, ktoré budú predmetom dokazovania, určenie dôkazov na vykonanie, ktoré strany navrhli k preukázaniu svojich tvrdení. Predmetné ustanovenie má tým viesť k naplneniu účelu a zmyslu procesného práva, ktorým je zásada hospodárnosti a účelnosti súdneho konania a do istej miery aj predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, avšak toto ustanovenie pri jeho nedodržaní nemá právny dôsledok, resp. následok, ktorý by bránil konajúcemu súdu ďalej v konaní a dokazovaní pokračovať, keďže primárne je vecou postupu súdu určiť ďalší priebeh konania v rovine aj vykonávaného a nevykonávaného dokazovania. Ust. nemá zákonné postavenie poučovacej povinnosti súdom, a tým nemôže niesť so sebou dôsledok nesprávneho postupu, prípadne vadnosti konania pred okresným súdom. Ako už bolo uvedené, zmyslom ust. je objasnenie, čo zostáva v súdnom konaní predmetom spornosti a na základe tohto zistenia potom okresný súd posúdi ďalší priebeh konania, dokazovania, ale je to výlučne v dispozícii súdu, ktoré z dôkazov budú vykonané a v akom štádiu bude dokazovanie ukončené. Toto zhodnotenie krajským súdom má oporu aj v ust. , podľa ktorého v konaní sa postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesného útoku a prostriedkoch procesnej obrany a v súlade s ustanoveniami o dokazovaní. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že ust. je obdobou pôvodného ust. , vo vzťahu ku ktorému ustanoveniu pôvodného procesnoprávneho predpisu Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. -13 zo dňa 21. júna 2012 uviedol, že ...„v prípade porušenia zákonného ust. sa žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastník, napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy, namietať prípadný nesprávny procesný postup prvostupňového súdu v podanom odvolaní a podobne“. Ďalej v tomto rozhodnutí ústavný súd uviedol, že ani prípadné porušenie uvedeného zákonného ustanovenia nemá priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka konania z jeho procesných práv, ktoré mu priznáva. Vzhľadom k priebehu súdneho konania a postupu okresného súdu žalovanému ako strane sporu bolo umožnené uplatňovať procesné práva, t.j., že žalovaný nebol vylúčený z týchto procesných práv, a tým zákonite konanie pred okresným súdom nemá procesnú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto ani v tomto smere nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného.

55. Žalovaný v ďalšom odvolacom dôvode namietal nedodržanie ust. okresným súdom pri vyhlasovaní rozsudku dňa 15.04.2020. Po oboznámení sa s obsahom Zápisnice o vyhlásení rozsudku zo dňa 15.04.2020 ako aj vypočutím zvukovej nahrávky odvolací súd mal za zistené, že okresný súd verejne vyhlásil Rozsudok v mene Slovenskej republiky, uviedol výrok rozsudku spolu so stručným odôvodnením a poučením o odvolaní. V rámci poučenia síce zo strany okresného súdu absentovalo poučenie o možnosti exekúcie, avšak tento nedostatok bol odstránený v písomnom vyhotovení rozsudku, keď v poslednom odseku ,,Poučenia“ bolo uvedené, že ,,Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov“. Absencia poučenia o možnosti exekúcie pri verejnom vyhlásení rozsudku nebola hodnotená ako vada konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust. . Rovnako nebola posúdená ani ako porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces v zmysle ust. , a to za zistenia, že žalovaný sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnil, teda poučenie vo vzťahu k žalovanému mohlo byť realizované až v písomnom vyhotovení rozsudku, v ktorom už poučenie o možnosti exekúcie bolo obsiahnuté. Námietku odvolateľa o neurčitosti a nevykonateľnosti výroku II. a IV. rozsudku okresného súdu z dôvodu, že absentuje slovo ,,tohto“, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú, pretože obsah rozhodnutia vo veci samej okresný súd jasne v týchto napadnutých výrokoch rozsudku vyslovil.

56. K námietke o nevykonaní žalovaným navrhnutých dôkazov súdom prvej inštancie odvolací súd poukazuje na ust. , z ktorého vyplýva, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Citované ustanovenie je vyjadrením nezávislého postavenia súdu pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, vrátane nezávislého rozhodovania o tom, ktoré dôkazy vykoná. Preto nevykonanie všetkých dôkazov navrhnutých stranami sporu nemožno kvalifikovať ako znemožnenie uskutočňovať procesné práva patriace sporovej strane v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( . O takýto stav by išlo vtedy, ak by súd svojim procesným postupom odňal strane možnosť navrhnúť vykonanie dôkazov, čo sa však v predmetnom prípade nestalo. Pokiaľ súd na procesné úkony sporovej strany reaguje primeraným, zrozumiteľným spôsobom, v súlade s platným

procesným poriadkom, nemožno jeho postup spočívajúci v nevykonaní navrhovaných dôkazov hodnotiť ako žalovaným namietané porušenie práv na spravodlivý súdny proces podľa SR a Čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

57. V konaní pred súdom prvej inštancie, ako i v odvolacom konaní žalovaný v merite veci argumentoval nezaplatenie nájomného vyúčtovaného žalobcom faktúrami č. 20190061, č. 20190062, ktorých vyúčtovaná cena bola priznaná napadnutým rozsudkom okresného súdu v časti 17.280 (po vzatí do úvahy čiastočného späťvzatia žaloby a zamietnutia žaloby v časti) tým, že žalobca nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení, t.j. že žalovaný je zmluvnou stranou podľa Zmluvy o nájme stroja zo dňa 28.02.2014, nepreukázal totožnosť veci - píla a ani to, že je jej vlastníkom, nepreukázal doručenie faktúr žalovanému, ani ich vedenie v účtovníctve. Žalovaný tvrdil, že pílu nikdy neužíval, ani ju nemohol, pretože neexistuje. Naviac pre posúdenie premlčania nároku žalobcu okresný súd nemal použiť úpravu , ale ustanovenia .

58. Pokiaľ žalovaný v odvolacom konaní zotrval na námietke, podľa ktorej poprel nárok žalobcu v celom rozsahu, neuznal žalobcom vystavené faktúry ani čo do výšky, ani čo do rozsahu, tak podľa výsledkov vykonaného dokazovania pred okresným súdom, z ktorého vychádzal aj krajský súd podľa ust. , táto námietka nebola zhodnotená ako dôvodná. Žalovaný neposkytol relevantné tvrdenia, neoznačil dôkazy, a tým nepreukázal, v čom vidí nedôvodnosť uplatneného nároku žalobcu, resp. v čom popiera nárok žalobcu. Okresným súdom bolo správne zhodnotené založenie a existencia záväzkového vzťahu strán sporu, čo preukázala predložená Zmluva o nájme stroja zo dňa 28.02.2014, v záhlaví ktorej je síce nájomca označený inými údajmi ako žalovaný, avšak na oboch stranách tejto listiny sa nachádza pečiatka žalovaného s údajmi žalovaného a podpis, ktorý bol verifikovaný podľa Knihy osvedčovania podpisov č. 1692/2014 a ten podľa údajov v tejto pečiatke sa nachádzajúcich patrí žalovanému. Ak z tejto listiny, v nej nachádzajúce sa údaje v súhrne s inými dôkazmi neboli zo strany žalovaného jednoznačným spôsobom vyvrátené, bolo nevyhnutné z nich vychádzať, teda, že žalobca je zmluvnou stranou prenajímateľa, žalovaný je zmluvnou stranou nájomcu, že predmet nájmu bol identifikovaný v bode I. zmluvy. Pokiaľ žalovaný spochybňoval pravosť a pravdivosť tejto listiny, tak na pojednávaní dňa 27.01.2020 bol žalobcom predložený originál zmluvy o nájme (prílohová obálka na č.l 67 spisu). Žalovaný potvrdil pravosť svojho podpisu avšak tvrdil, že žalobca vymenil prvú stranu ako aj, že bol uvedený do omylu. Predložený originál zmluvy, osvedčené podpisy v spojení s aj s ostatnými dôkazmi, a to výpoveďou samotného žalobcu sa podľa odvolacieho súdu stali relevantným dôkazom. Okresný súd ako i súd odvolací pri závere o hodnovernosti listinných dôkazov, rešpektoval ustálenú judikatúru všeobecných súdov v tom, že pokiaľ sporová strana uplatňuje nároky zo súkromnej listiny, ktorej hodnovernosť je spochybnená, tak je to táto sporová strana, ktorá tieto nároky uplatňuje, povinná preukázať hodnovernosť tejto listiny, k čomu zo strany žalobcu došlo, a to predložením originálu zmluvy vo väzbe na ďalšie ním doložené listinné dôkazy. Na druhej strane, pri takomto dôkaznom stave bol to žalovaný, ktorý bol povinný v rámci nielen povinnosti tvrdenia, ale i dôkaznej povinnosti vyvrátiť pravosť predložených listín, k čomu z jeho strany nedošlo. V súhrne s ďalšími listinnými dôkazmi, vyjadrením samotného žalobcu, tak žalobca preukázal hodnovernosť listiny - zmluvy o nájme stroja. Práve hodnotenie listinných dôkazných prostriedkov predložených v konaní žalobcom, a to jednotlivo, ako i vo vzájomnej súvislosti dalo logický a ucelený obraz o priebehu záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Podľa názoru krajského súdu došlo k založeniu záväzkového vzťahu titulom zmluvy o nájme stroja medzi žalobcom a žalovaným, čo vyplývalo aj zo samotného správania sa žalovaného, ktorý v konaniach sp. zn. a sp. zn. (založené v spisovom materiáli), predmetom ktorých bolo zaplatenie nájomného za prenájom pásovej píly (totožný predmet), avšak za iné obdobie nájmu voči vydaným platobným rozkazom v týchto sporových veciach nepodal odpor, t.j. voči nároku titulom nájomného sa nebránil. Pokiaľ žalovaný namietal neexistenciu predmetu nájmu, tak toto nedokázal. K tvrdeniu, že žalovanému neboli doručené žalobcom vystavené faktúry, tak je potrebné zvýrazniť zo strany odvolacieho súdu bod III. zmluvy, označený ako ,,Platobné podmienky“, v ktorých bola dohodnutá výška nájmu v sume 1.800 Eur bez DPH/ mesiac, spôsob platenia nájmu, a to mesačne do 3. dňa príslušného mesiaca, teda podmienkou pre platenie nájomného nebolo vystavenie faktúr. Žalovaný tak nepreukázal svoju obranu a bol to žalobca, ktorý dokázal, že existoval obchodný vzťah uzatvorený so žalovaným, na základe ktorého vznikla žalovanému povinnosť plniť.

59. Krajský súd len zvýrazňuje, že žalobca vo vzťahu k svojim tvrdeniam predložil dôkazy, ktoré žalovaný nevyvrátil, teda nedokázal opak.

60. Ak žalovaný v odvolaní spochybnil nesprávne skutkové zistenia okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany okresného súdu. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. , v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov () a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ... „dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“

61. Vo vzťahu k námietke premlčania, ktorú žalovaný uplatnil, uvádza krajský súd, že za situácie, kedy žalovaný v predmetnom právnom vzťahu má postavenie podnikateľa, je v zmysle ust. a , na čo správne poukázal okresný súd, na mieste na daný právny vzťah aplikovať ustanovenia , vrátane ustanovení upravujúcich premlčanie. Okresný súd vecne správne poukázal na ust. , podľa ktorého je premlčacia doba v dĺžke štyroch rokov, a preto k premlčaniu nároku uplatneného žalobou doručenou okresnému súdu dňa 5.6.2019 na zaplatenie nájomného, ktoré sa stalo splatným od mesiaca júl 2015 (splatnosť za mesiac júl 2015 nastala dňa 3.7.2015) do 31.3.2016, nedošlo.

62. K námietke, že postup rozhodnutia súdu prvej inštancie je nejasný, tak odvolací súd uvádza, že okresný súd napadnutým rozsudkom v jeho odôvodnení reagoval na relevantné okolnosti súvisiace s predmetom súdnej ochrany a jeho postup a rozhodnutie nemožno hodnotiť ako formalistické. Bolo zachované právo tak žalobcu, ako aj žalovaného na spravodlivý proces, pretože boli uvedené dostatočné dôvody, na ktorých je napadnuté rozhodnutie okresného súdu založené.

63. Krajský súd konštatuje, že nedošlo k nesprávnym skutkovým záverom okresným súdom a ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, preto nebol dôvod, aby vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok v napadnutých výrokoch okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Ak žalovaný nepreukázal svoju obranu, tak potom bolo nevyhnutné v rámci odvolacieho konania rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II/ potvrdiť ako v tomto výroku vecne správne rozhodnutie, pretože priznaný nárok žalobcu na zaplatenie ceny zmluvného plnenia mal preukázaný skutkový, ako aj právny základ. Ak okresný súd tomuto nároku žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 17.280 Eur spolu aj s úrokom z omeškania, tak jeho rozhodnutie bolo potvrdené podľa ust. . Ako výrok závislý od výroku v merite veci bol pri potvrdení rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku II/ rovnako potvrdený aj výrok IV. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania ako vecne správne rozhodnutie.

64. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , . Podľa výsledku odvolacieho konania úspešnou stranou sporu bol žalobca, ktorému bol priznaný voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to vyplýva z ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.