Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Cb-33-2019.pdf
PDF · 95.6 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cb/33/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Námestove sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: SLOVLIGNA, s.r.o., so sídlom Vavrečka 186/0, 029 01 Vavrečka, IČO: 36368121, zastúpený splnomocneným zástupcom : Mgr. Gabriel Vons, advokát so sídlom ul. Komenského 497/0, 029 01 Námestovo, IČO: 37 975 218, proti žalovanému: Vladimír Vojtaššák, IČO: 43209084, Oravická ulica 416/81, 029 56 Zákamenné, o zaplatenie 28 080 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I/ Súd konanie v časti o zaplatenie 8640 EUR s úrokom z omeškania 0,5% denne od 9. 4. 2019 do zaplatenia z a s t a v u j e .
II/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 17280 EUR s úrokom z omeškania 9% ročne od 9. 4. 2019 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 EUR, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III/ Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
IV/ Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 54%, ktoré budú vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou , doručenou upomínaciemu súdu žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému, aby mu zaplatil 28 080 EUR s úrokom 0,5% denne zo sumy 21600 EUR od 9. 4. 2019 do zaplatenia, o sumy 6 480 EUR od 9. 4. 2019 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 21600 EUR od 9. 4. 2019 do zaplatenia a zo sumy 6 480 EUR od 9. 4. 2019 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 EUR . Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28. 2. 2014 uzatvoril žalobca ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom zmluvu o nájme stroja - kmeňovej pásovej píly výrobnej zn. PRIMULTINI 1100SE, typ: SE.CEA, 1EA, MATR.06699, rok výroby 2004, a to za dohodnuté mesačné nájomné vo výške 1800 EUR bez DPH ( 2 160 EUR vrátane DPH ). Doba nájmu bola dohodnutá na dobu určitú, a to od 1. 3. 2014 do 31. 3. 2015. Predmet nájmu však žalovaný užíval aj po skončení dohodnutej doby nájmu, a to až do 4. 7. 2016. Žalobca si uplatňuje právo na zaplatenie nájomného za obdobie od 1. 6. 2015 do 4. 7. 2016, ktoré žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 20190061 za obdobie od 1. 4. 2015 do 31. 3. 2016 na sumu 25920 EUR, s dátumom splatnosti 8. 4. 2019 a faktúrou č. 20190062 za obdobie od 1. 4. 2016 do 4. 7. 2016 na sumu 6480 EUR, s dátumom splatnosti 8. 4. 2019. Žalovaný doteraz žalobcovi nezaplatil ani časť splatného nájomného za obdobie od 1. 6. 2015 do 4. 7. 2016. Žalobca si v zmysle čl. III. zmluvy o nájme stroja uplatnil aj dohodnutý zmluvný úrok z omeškania 0,5% denne.
2. Na pojednávaní dňa 27. 1. 2020 žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 8640 EUR s úrokom z omeškania 0,5% denne od 1. 4. 2016 do zaplatenia, čo predstavuje nájomné za obdobie od 1. 4. 2016
do 4. 7. 2016. Vzhľadom na tento dispozitívny úkon žalobcu súd konanie v tejto časti zastavil, v súlade s ust. § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru, že je čiastočne dôvodná.
4. Podľa § 66 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Podľa § 388 ods. 2 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka:
(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
(2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka
Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa domáha, aby mu žalovaný zaplatil ( po čiastočnom späťvzatí žaloby ) 19 440 EUR s úrokom z omeškania 0,5% denne od 9. 4. 2019 do zaplatenia, titulom nájomného za kmeňovú pásovú pílu výrobnej zn. PRIMULTINI 1100SE, typ: SE.CEA, 1EA, MATR.06699, rok výroby 2004, za obdobie od 1. 6. 2015 do 31. 3. 2016, na základe nájomnej zmluvy zo dňa 28. 2. 2014. Žalovaný sa proti žalobe najprv ( v odpore proti platobnému rozkazu ) bránil tým, že faktúry, ktorými žalobca vyúčtoval nájomné, neeviduje vo svojom účtovníctve, pretože mu ich doteraz nedoručil. Ďalej žalovaný tvrdil, že zmluva o nájme stroja zo dňa 28. 2. 2014 je neplatná, pretože na nej nie sú uvedené jeho identifikačné údaje, pretože on - žalovaný, nie je totožný s nájomcom. Ide o jeho menovca z obce A., ktorý býval na adrese A.. XXX a má IČO: XXXXXXXX. Vzniesol aj námietku premlčania uplatneného nároku. Okrem toho voči žalobe namietal aj to, že uplatnený nárok je občianskoprávny a žalobca si voči nemu uplatnil právo na úrok z omeškania 0,5% denne, čo predstavuje 182,5% ročný úrok. Žalobca v žalobe bezdôvodne žiada priznať úrok aj úrok z omeškania. Konanie žalobcu je podľa žalovaného v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Až na pojednávaní dňa 27. 1. 2020 žalovaný uviedol, že zmluva o nájme, na základe ktorej si žalobca uplatnil svoje právo, je neplatná z dôvodu, že hoci je podpis žalovaného na tejto zmluve jeho pravým podpisom, on ju podpísal na základe toho, že ho žalobca uviedol do omylu ohľadne toho, čo podpisuje, pretože v rovnaký deň podpisovali viacero zmlúv a žalobca na tejto zmluve vymenil prvú stranu Druhú stranu nevymenil, pretože je na nej osvedčovacia doložka. Až na tomto pojednávaní žalovaný uviedol, že on od žalobcu predmetný stroj nikdy neprevzal a nikdy ho neužíval. Súd argumenty žalovaného proti žalobe, ktoré uviedol na pojednávaní dňa 27. 1. 2020, považuje za oneskorené, pretože žalovanému nič nebránilo, aby tieto tvrdenia ( o neplatnosti zmluvy o nájme z dôvodu, že žalobca ho uviedol do omylu pri uzatvorení zmluvy a manipuloval so zmluvou a o tom, že predmetný stroj nikdy od žalobcu neprevzal a neužíval ho ), uplatnil už v odpore proti platobnému rozkazu. Súd sa preto v súlade s ust. § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku zaoberal len obranou žalovaného, ktorú uviedol v odpore proti platobnému rozkazu. K tejto obrane žalobca uviedol, že žalovanému boli faktúry na nájomné riadne doručené ešte pred ich splatnosťou. Následne, keďže zo strany žalovaného nedošlo k ich úhrade, právny zástupca žalobcu zaslal žalovanému výzvu na zaplatenie nájomného zo dňa 9. 4. 2019, ktorá bola prevzatá dňa 26. 4. 2019. Prílohou výzvy bola aj kópia faktúry č. 20190061 a faktúry č. 20190062. Žalobca uznal, že v záhlaví zmluvy o nájme je skutočne ako nájomca označený menovec žalovaného U. U.Á., K.: XX XXX XXX L. Y. T. A. XXX, skutočným nájomcom však bol žalovaný, čo vyplýva jednak z podpisu a pečiatky, ktorým opatril každú stranu nájomnej zmluvy, ako aj z osvedčovacej doložky k podpisu žalovaného na nájomnej zmluve, z ktorých jednoznačne vyplýva, že nájomcom je Vladimír Vojtaššák, IČO: 43 209 084 s miestom podnikania Oravická ulica 416/81, Zákamenné. Žalobca ešte uviedol, že medzi stranami sporu už boli v minulosti na podklade tých istých skutkových okolností, len za iné obdobie nájmu, vedené konania o zaplatenie nájomného. V týchto konaniach boli vydané platobné rozkazy, ktoré nadobudli právoplatnosť a keďže žalovaný neplnil žalobcovi ani na základe týchto právoplatných rozhodnutí, žalobca sa obrátil na súdneho exekútora. V spise, týkajúcom sa jedného z týchto exekučných konaní, sa nachádza úradný záznam súdneho exekútora JUDr. Jaromíra Pavlíka, kde zaznamenal, že dňa 5. 10. 2015 spolu s právnym zástupcom oprávneného Y.. K. V. navštívili prevádzku povinného ( v tomto konaní vystupuje ako žalovaný ). Jednalo sa o murovaný objekt v areáli Poľnohospodárskeho družstva Zákamenné. Tam súdny exekútor cez otvor v stene zistil, že v hale sa nachádza obrábací stroj, ktorý mal v prenájme povinný od oprávneného ( žalovaný od žalobcu ). Po tom išiel exekútor vyhľadať povinného do miesta trvalého bydliska za účelom zistenia majetku povinného a možného návrhu riešenia exekúcie. Z úradného záznamu ďalej vyplýva, že na otázku súdneho exekútora, prečo nedodržiava splátkový kalendár ( žalovaný ) uviedol, že nemá finančné prostriedky na zaplatenie exekúcie a nemá návrh riešenia exekúcie. Žalobca poukázal na to, že v predchádzajúcich konaniach žalovaný absolútne nenamietal, že nie je osobou, s ktorou žalobca uzatvoril nájomnú zmluvu. Z tohto dokazovania súd zistil, že žalobca ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným ako nájomcom dňa 28. 2. 2014 zmluvu o nájme stroja, na základe ktorej žalobca prenajal žalovanému stroj, opísaný v žalobe. V označení zmluvných strán v zmluve o nájme je síce naozaj uvedená osoba, ktorá nie je totožná so žalovaným - je tam uvedený jeho menovec U. U., A. XXX, K.: XX XXX XXX, no na každej strane zmluvy je podpis žalovaného, aj s jeho pečiatkou a podpisy zmluvných strán sú opatrené osvedčovacou doložkou, z ktorých vyplýva, že napriek zrejmej nesprávnosti, ktorá sa vyskytla pri vyhotovení zmluvy, zmluvu o nájme stroja podpísal žalovaný. Žalovaný to napokon aj výslovne uznal. Súd preto konštatuje, že zmluva o nájme stroja je napriek nesprávnosti v označení zmluvných strán platná, pretože ju podpísal žalovaný. Z tejto zmluvy vyplýva, že nájomný vzťah bol uzatvorený na dobu určitú od 1. 3. 2014 do 31. 3. 2015 a nájomca ( žalovaný ) potvrdil, že dňa 1. 3. 2013 prevzal predmet nájmu. Zo zmluvy o nájme súd ďalej
zistil, že zmluvné strany sa dohodli na mesačnom nájomcom 1800 EUR bez DPH mesačne, ktoré bude nájomca platiť tak, že za mesiac marec 2014 zaplatí nájomné vo výške 1800 EUR bez DPH do 12. 3. 2014 a za nasledujúce mesiace vždy do 3. Dňa príslušného mesiaca. Keďže žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu nerozporoval tvrdenia žalobcu, že predmet nájmu užíval aj po skončení dohodnutej doby nájmu, súd konštatuje, že nájomná zmluva sa preto obnovila za pôvodne dohodnutých podmienok na ďalší rok, teda do 31. 3. 2016. Z výzvy na zaplatenie nájomného, datovanej 9. 4. 2019 súd zistil, že žalobca žalovanému vyúčtoval dohodnuté nájomné faktúrami č. 20190061 za obdobie od 1. 4. 2015 do 31. 3. 2016 na sumu 25920 EUR, s dátumom splatnosti 8. 4. 2019 a faktúrou č. 20190062 za obdobie od 1. 4. 2016 do 4. 7. 2016 na sumu 6480 EUR, s dátumom splatnosti 8. 4. 2019. Výzva na zaplatenie, ktorej prílohou boli kópie faktúr, bola žalovanému doručená dňa 26. 4. 2019, čo vyplýva z listinných dôkazov, ktoré žalobca doručil súdu v prílohe svojho vyjadrenia k odporu proti platobnému rozkazu. Týmito listinnými dôkazmi žalobca vyvrátil tvrdenie žalovaného, že žalobca mu nedoručil faktúry na nájomné, ktorých zaplatenia sa žalobou domáha.
6. Čo sa týka námietky premlčania, ktorú vzniesol žalovaný, súd dospel k záveru, že v prípade práva na nájomné sa uplatňuje 4-ročná premlčacia lehota. Zmluva o nájme je síce ako zmluvný typ upravená len v Občianskom zákonníku, no v zmysle ust. 261 ods. 9 Obchodného zákonníka vzhľadom na povahu zmluvných strán, ktoré v čase uzatvorenia aj plnenia zmluvy o nájme boli podnikatelia, sa premlčanie práva z tejto zmluvy riadi Obchodným zákonníkom. Pokiaľ si teda žalobca uplatnil nájomné za obdobie od 1. 6. 2015 do 31. 3. 2016, tak splatnosť nájomného za mesiac jún 2015 ( najskôr splatné uplatnené nájomné ) nastala dňa 3. 6. 2015. Žalobca podal žalobu na upomínací súd dňa 5. 6. 2019, teda po uplynutí premlčacej lehoty na uplatnenie nájomného za mesiac jún 2015, ktorá uplynula 4. 6. 2019. Súd pre námietku premlčania žalobcovi nepriznal nájomné za mesiac jún 2015 vo výške 2160 EUR ( s DPH ) spolu s uplatneným úrokom a úrokom z omeškania. Vo zvyšku žalobca podal žalobu včas a preto mu priznal istinu 17280 EUR, spolu s uplatneným úrokom z omeškania 9% ročne, ktorého výška je v žalobe uvedená v súlade s ust. § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Zároveň žalobcovi priznal aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 EUR, v súlade s ust. § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
7. Žalobcovi však nepriznal uplatnený úrok z omeškania 0,5% denne od 9. 4. 2019 do zaplatenia z dôvodu, že v prípade uplatnenia tohto práva na dohodnuté úroky z omeškania ide o výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Podľa čl. III. zmluvy o nájme stroja v prípade, ak bude nájomca meškať s úhradou nájomného, prenajímateľ si môže účtovať úrok z omeškania vo výške 0,5% denne. Ak bude nájomca meškať s úhradou viac ako jeden mesiac, prenajímateľ má právo okamžite odstúpiť od tejto zmluvy. V tomto prípade nájomca je povinný ihneď odovzdať prenajímateľovi predmet nájmu nepoškodený s prihliadnutím na jeho bežné opotrebenie. Z tohto ustanovenia zmluvy o nájme vyplýva, že zmluvné strany si dohodli úrok z omeškania, ktorého výška - prepočítaná na jeden rok - predstavuje 182,50% V čase uzatvorenia zmluvy o nájme dňa 28. 2. 2014 bol úrok z omeškania, ktorý vyplýva z ust. § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. vo výške 9,25% ročne. Dohodnutý úrok z omeškania teda presahuje viac ako 19-násobne úrok z omeškania, vyplývajúci z právneho predpisu. Dohodnutý úrok z omeškania je tiež neprimerane vysoký aj v porovnaní s priemernými úrokovými sadzbami za úvery, poskytované bankami v roku 2014. Priemerná úroková sadzba za úvery poskytované v roku 2014 iným subjektom než domácnostiam, s termínom splatnosti 1-5 rokov, bola 3,75% ročne, čo je viac ako 48-násobok dohodnutého úroku z omeškania. Súd tiež nepovažuje výkon práva na úrok z omeškania dohodnutý v zmluve za súladný so zásadami poctivého obchodného styku aj z dôvodu, že žalobca ( z dôvodu, ktorý nevysvetlil ) neodstúpil od zmluvy o nájme pre neplatenie nájomného napriek tomu, že mu zmluva takúto možnosť poskytovala, čím sám prispel k tomu, že úrok z omeškania žalovanému ďalej narastal. Z dôvodu nesúladu so zásadami poctivého obchodného styku súd nepriznal právo na úrok z omeškania vo výške, ktorú si žalobca so žalovaným dohodol v zmluve o nájme. Žalobcovi súd priznal len právo na úrok z omeškania vo výške vyplývajúcej z právneho predpisu, pretože je faktom, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho záväzku a bolo by v rozpore s požiadavkou spravodlivosti, aby za nesplnenie záväzku neznášal žiadne dôsledky. Súd považoval výkon práva na úrok z omeškania vo výške, dohodnutej v zmluve, za taký, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku aj preto, že žalobcovi priznal právo na úrok z omeškania 9% ročne - žalobca si totiž uplatnil úrok z omeškania jednak vo výške 0,5% denne, ako bolo dohodnuté v zmluve a jednak aj vo výške 9% ročne , čo ( takmer ) zodpovedá výške úroku z omeškania, ktorá vyplýva z právneho predpisu.
8. K procesným súvislostiam súd uvádza, že pokiaľ žalovaný pred pojednávaním dňa 16. 3. 2020 predložil splnomocnenie na zastupovanie pre R.. R. U., F. W., Š. XXX/X, súd uznesením č.k. 7Cb/33/2019-86 zo dňa 16. 3. 2020 rozhodol, že nepripúšťa, aby R.. R. U. vystupoval ako splnomocnený zástupca žalovaného, z dôvodu, že tento má pozastavený výkon advokácie, v súčasnosti teda nemôže vykonávať advokáciu a vystupuje ako zástupca vo viacerých konaniach.
9. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich priznal žalovanému, pretože mal vo veci čiastočný úspech. ( § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku ). Predmetom konania bola celková suma 83 071,79EUR ( 28080 EUR s úrokom z omeškania 9% ročne od 9. 4. 2019, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku činí úrok z omeškania 2 582,59 EUR a úrokom z omeškania 0,5% denne od 9. 4. 2019 do zaplatenia, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku činí úrok z omeškania 52369,20 EUR + náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 EUR ). Žalobcovi súd priznal spolu sumu 18909,28 EUR ( istina 17280 EUR + úrok z omeškania 9% ročne od 9. 4. 2019 do zaplatenia, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku činí úrok z omeškania 1589,28 EUR + náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 EUR ). Úspech žalobcu teda predstavuje 23%, úspech žalovaného je 77%, čistý úspech žalovaného je potom 54%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.