Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Ek-782-2019.pdf
PDF · 122.07 KB
Case nature
Subarea
25Ek/782/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: X. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, D.-Y., v konaní zastúpený: JUDr. Peter Frajt, advokát, s.r.o., IČO: 47 240 369, so sídlom: Garbiarska 5, Košice 040 01, proti povinnému: Z. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. XXX/XX, D.- O., v konaní zastúpený: Mgr. Andrea Vašková, Ružová 43, 040 11 Košice, o vymoženie 28.800,- Eur s príslušenstvom, v exekúcii vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Lýdiou Bujňákovou, so sídlom exekútorského úradu Pražská 4, Košice, pod č. 249EX 551/2019, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 25Ek/782/2019 zo dňa 1. júna 2020, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 25Ek/782/2019 zo dňa 1. júna 2020 z a m i e t a.
II. Oprávnený m á n á r o k voči povinnému na náhradu trov exekúcie v súvislosti so sťažnosťou povinného vo výške 284,63 Eur.
III. Súd povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 01.06.2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 25Ek/782/2019, ktorým vo výroku I. zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a vo výroku II. priznal oprávnenému nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 284,63 Eur.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 07.05.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 28.800,- Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu: E. zápisnica spísaná JUDr. Ing. Andreou Kašperovou, notárom so sídlom v Košiciach, v Notárskej kancelárii v Košiciach, Kováčska 48, sp. zn. N XXX/XXXX, Nz 16817/2018, NCRIs 17134/2018, dňa 24.05.2018 (ďalej len „exekučný titul“). Dňa 18.11.2019 vydal súd poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Lýdii Bujňákovej, so sídlom exekútorského úradu Pražská 4, Košice, ktorý ju vedie pod č. 249EX 551/2019. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie. Preskúmaním podaní, ktoré tvoria obsah spisu bolo súdu preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že exekúcia je neprípustná, nakoľko vymáhaná suma vo výške 30.000,- Eur bola v plnej výške uhradená oprávnenému dňa XX.XX.XXXX bankovým prevodom na jeho účet č. S ktorý je vedený v slovenskej sporiteľni, a.s. o čom predložil aj výpis z bankového účtu. Oprávnený nesúhlasil s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Uviedol, že podaný návrh zo strany povinného považuje v celom rozsahu za nedôvodný, a to vzhľadom na skutočnosť, že povinným preukazované plnenie vo výške 30.000,- Eur zo dňa 27.06.2018 v skutočnosti nebolo plnením dlhu, ktorý je predmetom exekúcie. Povinný mal totiž voči oprávnenému dva záväzky, a to jednak: 1) z titulu
Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 16.12.2014 v znení Dodatkov č. 1,2, 3, 4, 5, 6, 7 a 8, z ktorej povinný nesplatil v dohodnutej lehote splatnosti do 23.10.2016 (podľa Dodatku č.8 zo dňa 21.7.2016) časť istiny pôžičky vo výške 30.000,- Eur, 2) z titulu ďalšej Zmluvy o pôžičke zo dna 23.5.2018, z ktorej má záväzok na vrátenie celej istiny pôžičky vo výške 30.000,- Eur do 29.6,.2018 tj. dlh, ktorý je predmetom exekúcie v tomto konaní, ktorého vrátenie bolo zabezpečené spísaním Notárskej exekučnej zápisnice, ktorá je aj exekučným titulom v tomto konaní. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností o existencii dvoch záväzkov povinného voči oprávnenému povinný dňa 23.05.2018 písomne uznal, čo do dôvodu aj výšky dlh v čiastke 30.000,- Eur vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke zo 16.12.2014, pričom pravosť podpisu na tomto uznaní osvedčil pred notárom. Oprávnený potvrdil úhradu vo výške 30.000,- Eur dňa 27.6.2018, avšak povinný neurčil ktorý dlh platil, pretože ako variabilný symbol k tejto platbe je uvedené iba číselné označenie „27618"(pravdepodobne sa jedná skrátený zápis dátumu zadania platby 27.6.2018). Preto pri určovaní splatenie viacerých dlhov voči jednému veriteľovi vychádzal oprávnený z tzv. zásady priority, t.j. uspokojenie dlhu skôr splatného resp. dlhu menej zabezpečeného, a to aj vtedy, ak by tento dlh bol premlčaný. Ďalej poukázal na to, že oneskorené určenie dlžníka na ktorý dlh plnil nemôže byť akceptovaný, pretože by to porušilo princíp právnej istoty účastníkov. Právo voľby dlžníka, ktorý z dlhov chce plniť, musí byť teda prejavený pri plnení dlhu alebo bezprostredne po plnení. Tvrdenia povinného považuje za účelové, pretože prvý krát svoju vôľu využil až v exekúcii. Súd uviedol, že povinný nepredložil žiadne relevantné dôkazy o tom, že by bol jeho návrh na zastavenie exekúcie dôvodný. Z detailu platby zo dňa 27.06.2018 vo výške 30.000,- Eur zistil, že tento neobsahuje žiadny identifikátor, na základe ktorého by bolo podporené tvrdenie povinného, že ide práve o úhradu dlhu vyplývajúcu z exekučného titulu. Na základe uvedeného oprávnený platbu prijal na Zmluvu o pôžičke zo dňa 16.12.2014 v znení jej neskorších dodatkov. Povinný aj napriek uvedenému tvrdil, že jeho úmyslom bolo uhradiť pôžičku, ktorá je predmetom tejto exekúcie. Poukázal na to, že Zmluva o pôžičke zo dňa 23.05.2018 umožňovala pôžičku vrátiť aj pred lehotou splatnosti a aj čiastočnými splátkami. Oprávnený túto platbu povinnému potvrdil aj telefonicky a nikdy ju nespochybnil. Súd prejednávanú vec posúdil tak, že v konaní bolo preukázané, že došlo k uzatvoreniu dvoch zmlúv o pôžičkách. Rovnako mal preukázané, že sporná platba nevykazovala žiadny identifikátor, na základe ktorého by bolo možné platbu priradiť ku konkrétnej pôžičke. Vzhľadom k uvedenému v napadnutom uznesení dospel k záveru, že povinný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu skutočnosti, že išlo o úhradu pohľadávky, ktorej vymoženia sa oprávnený domáha od povinného v tomto exekučnom konaní. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti, súd konštatoval, že v danom prípade bola platba započítaná na pôžičku v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa 16.12.2014 podľa princípu priority, ktorý sa uplatňuje v prípadoch, keď má dlžník viacero dlhov voči jednému veriteľovi. Keďže povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal súdu žiadne relevantné skutočnosti, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená, súd ho ako nedôvodný zamietol. Oprávnenému priznal náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 284,63 Eur vrátane DPH, ktoré budú vymáhané od povinného na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
3. Súd napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 61l ods. 3 prvej vety, ods. 4, § 199a ods. 1, ods. 2, § 199d ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ustanoveniami § 559 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení a ustanoveniami § 13a ods. 2, písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
4. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu sťažnosť. V podanej sťažnosti povinný žiadal napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd exekúciu v celom rozsahu zastaví. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov exekučného konania. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že v prvom rade namietal doručenie napadnutého uznesenia. Uviedol, že v čase doručovania povinný ako fyzická osoba nemal aktivovanú elektronickú schránku a z tohto dôvodu je doručovanie do jeho elektronickej schránky neúčinné. Povinný rozhodnutie súdu považuje za nesprávne, pretože exekučný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe čoho vec nesprávne posúdil. Opätovne uviedol, že v exekúcia sa vedie na nárok, ktorý zanikol splnením zo strany povinného, konkrétne platbou oprávnenému vo výške 30.000,- Eur dňa 27.06.2018, t.j. pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Uviedol, že oprávnený o tejto skutočnosti vedel a musel vedieť vzhľadom na okolnosti realizácie tejto platby a zaužívanú prax medzi nimi v prípade predchádzajúcich pôžičiek. Tvrdenie oprávneného, že v čase splatnosti dlhu uznaného v Notárskej zápisnici nebolo určené, ktorý dlh povinný predmetnou platbou plní, považuje povinný za účelové a nepravdivé. Oprávnený od vykonania tejto úhrady dňa 27.06.2018 povinného ani raz nevyzval na úhradu dlhu zo Zmluvy o pôžičke z
23.05.2018, ani žiadnym spôsobom nedal povinnému najavo, že by predmetnú platbu nepovažoval za úhradu dlhu práve z tejto pôžičky. Oprávnený povinnému žiadnym spôsobom nedal najavo, že by platbu z 27.06.2018 nebolo možné priradiť ku konkrétnemu dlhu v dôsledku nedostatku špecifikácie zo strany dlžníka, ktorý dlh sa má touto platbou plniť, ani povinného nevyzval, aby napríklad odstránil pochybnosť, ktorý dlh mienil predmetným platbou uhradiť. O tom, že pri určení, ktorý dlh povinného je touto platbou splnený vychádzal oprávnený zo zásady priority kvôli údajnému nedostatku určenia zo strany povinného, sa povinný dozvedel prvý krát až po začatí exekúcie. Povinný je toho názoru, že oprávnený účelovo a špekulatívne započítal platbu z 27.06.2018 na dlh neuznaný v Notárskej zápisnici, hoci okolnosti platby nasvedčovali tomu, že táto platba je povinným určená na úhradu práve tohto dlhu uznaného v Notárskej zápisnici, a oprávnený o tom vedel a musel vedieť. Povinný tiež zotrváva na svojom tvrdení, že oprávnený splnenie dlhu uznaného v Notárskej zápisnici predmetnou platbou potvrdil povinnému aj telefonicky. Ďalej poukázal na Uznanie dlhu zo dňa 23.05.2018, v ktorom došlo zo strany povinného k posunu splatnosti prvej Zmluvy o pôžičke zo dňa 16.12.2014 v znení jej dodatkov na 30.09.2018. To znamená, že takto sa splatnosť prvej zmluvy o pôžičke posunula a v časovej línii bola nastavená na neskorší dátum ako pôžička, ktorá je predmetom vymáhania v tejto exekúcii. Pokiaľ teda povinný dňa 23.05.2018 prevzal „nový“ záväzok splatný do 29.06.2018, z ktorého dlh uznal aj v Notárskej zápisnici, dňa 23.05.2018 zároveň urobil aj písomné Uznanie dlhu, v ktorom sa zaviazal uhradiť dlh v dlhšej lehote (do 30.09.2018), pričom tieto úkony urobil v prítomnosti oprávneného, resp. oprávnený mal o nich vedomosť, tak za týchto okolností muselo byť a aj bolo oprávnenému jasné, že najbližšie realizované platby povinného budú a aj boli prioritne určené na zaplatenie dlhu splatného dňa 29.06.2018 (vzhľadom na dlhšiu lehotu na úhradu v Uznaní dlhu). Vzhľadom na tú skutočnosť, že oprávnený disponoval písomným Uznaním dlhu, v ktorom bol obsiahnutý záväzok povinného uhradiť tento dlh v lehote do 30.09.2018, muselo byť oprávnenému jasné, že povinný na úhradu tohto dlhu potrebuje dlhší čas, a že v poradí najbližšia platba povinného bude určená na zaplatenie dlhu z Notárskej zápisnice. Vzhľadom na okolnosti, za ktorých boli urobené vyššie uvedené právne úkony povinného (uznania dlhov) bolo zrejmé, že jeho vôľou pri platbe vykonanej dňa 27.06.2018 je uhradiť dlh uznaný v Notárskej zápisnici. Následne povinný opísal vzájomné vzťahy s oprávneným a ich prax pri poskytovaní a platení pôžičiek. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností mal povinný za to, že vymáhaný nárok oprávneného zanikol pred podaním návrhu na začatie exekúcie, a to jeho splnením oprávnenému, čím je daný dôvod na zastavenie exekúcie.
5. Oprávnený sa k sťažnosti povinného voči napadnutému uzneseniu vyjadril podaním zo dňa 30.07.2020. Vo svojom vyjadrení žiadal napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdiť a oprávnenému priznať od povinného nárok na náhradu trov exekučného konania v rozsahu 100 %, t.j. vo výške 284,63 Eur. V prvom rade poukázal na nesprávnosť tvrdení povinného o doručovaní napadnutého uznesenia do elektronickej schránky. Uviedol a súdu predložil aj výpis z overenia stavu schránky, z ktorej vyplýva, že povinného elektronická schránka je aktivovaná. ďalej namietal včasnosť podania sťažnosti voči napadnutému uzneseniu. Uviedol, že lehota na podanie sťažnosti uplynula dňa 03.07.2020 a povinný sťažnosť podal až 04.07.2020. K skutkovým tvrdeniam povinného ohľadom priradenia úhrady vo výške 30.000,- Eur na druhú pôžičku uviedol, že takéto určenie zo strany dlžníka, na ktorý dlh sa má plniť, nie je vzhľadom na uplynutú dobu od poskytnutia plnenia prípustné, preto si oprávnený správne započítal poskytnuté plnenie na dlh skôr splatný a menej zabezpečený za použitia tzv. zásady priority. Na to, aby tak urobil nemusel dlžníka vyzývať a ani nemusel povinného žiadať o dodatočné určenie, na ktorý dlh chcel zaslané peňažné prostriedky priradiť. Konanie a argumentáciu povinného považuje za účelovú. Dlžník mal právo určiť, na ktorý dlh chce platiť. K Uznaniu dlhu zo dňa 23.05.2018 týkajúci sa pôžičky z 16.12.2014 oprávnený uviedol, že týmto úkonom nemohlo dôjsť k predĺženiu splatnosti tohto dlhu. Tento právny úkon bol totižto urobený len zo strany povinného (a teda nebol urobený dohodou). Z tohto dôvodu nemohol za žiadnych okolností meniť pôvodne dohodnutý termín splatnosti záväzku. K argumentom o obchodnej praxi medzi oprávneným a povinným uviedol, že tieto považuje za bezpredmetné. Poukázal na to, že plnenia zo strany dlžníka obsahovali väčšinou identifikáciu záväzku, ktorý povinný plnil. Vzhľadom na uvedené považoval oprávnený návrh na zastavenie exekúcie za nedôvodný.
6. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. V zmysle § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
11. V zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
12. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
13. V zmysle § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
14. V zmysle § 45 ods. 2, písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
15. V zmysle § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu7h) môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
16. V zmysle § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
17. V zmysle § 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.
18. V zmysle § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
19. V zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť.
21. Súd sa v prvom rade zaoberal, či boli splnené procesné podmienky pre vedenie sťažnostného konania. Súd v prvom rade preveroval námietku povinného o tom, či v čase zasielania napadnutého uznesenia mal aktivovanú elektronickú schránku. Nakoľko sa jedná o fyzickú osobu. Pri fyzických
osobách si totižto elektronickú schránku aktivujú tieto osoby individuálne, naproti právnickým osobám, ktorým je elektronická schránka aktivovaná automaticky. Súd mal z obsahu spisu preukázané, že povinný mal v čase zasielania napadnutého uznesenia aktivovanú elektronickú schránku. Vzhľadom k tejto skutočnosti je možné konštatovať, že doručovanie bolo zo strany súdu vykonané korektne. V konkrétnom prípade došlo k doručeniu napadnutého uznesenia fikciou (uplynutím úložnej doby) dňa 18.06.2020. Ďalej súd posudzoval včasnosť podania sťažnosti zo strany povinného. Z obsahu spisu bolo zistené, že povinný sa dal zastupovať právnym zástupcom. Tento proti napadnutému uzneseniu podal sťažnosť dňa 03.07.2020 elektronicky. Z potvrdenky o prijatí sťažnosti vyplýva, že bola súdom prijatá dňa 03.07.2020 o 22:45:31 hod. Súd preto konštatuje, že sťažnosť bola podaná včas a preto súd pokračoval v prejednaní veci.
22. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 10. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného ohľadom spornej platby zo dňa 27.06.2018 vo výške 30.000,- Eur na účet oprávneného ako aj právneho a skutkového posúdenia argumentov strán uvádza, že ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo musí preukázať, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
23. V prvom rade je nevyhnutné uviesť, že exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011). V danom prípade je zo strany oprávneného predložená ako exekučný titul notárska zápisnica.
24. Súd konštatuje, že exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok, a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Plnenie na základe notárskej zápisnice má pôvod v procesnom práve (teda bez ohľadu na jeho hmotnoprávny titul). E. zápisnica (ako verejná listina) osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených do doby, kým nie je preukázaný opak, platí teda prezumpcia jej správnosti. Spôsobilým exekučným titulom (v zmysle pravidiel Exekučného poriadku) sa však notárska zápisnica stáva až vtedy, ak spĺňa podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v notárskej zápisnici. To, že dlh povinného nebol splatný v okamihu jej vyhotovenia, nemá žiaden vplyv na platnosť vyhlásenia urobeného v zápisnici. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie a jej vykonateľnosť sa skúma rovnako ako vykonateľnosť iných rozhodnutí podľa príslušných predpisov procesného práva. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice podľa Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových náležitostí predpísaných Exekučným poriadkom. Aj v prípade obsahových náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, jej obsah musí byť určený presným a nepochybným spôsobom, teda musí notárska zápisnica obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia (nález Ústavného súdu sp.zn. I.ÚS 5/2000).
25. Pri posudzovaní notárskych zápisníc teda nastane situácia, kedy súd na jednej strane musí rešpektovať vôľu strán zakotvenú v dohode, s tým obmedzením, že musí dbať na to, či sú takouto súkromnoprávnou dohodou zachované princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je potrebné trvať. Uvedené oprávnenie exekučného súdu vykonávať vecný prieskum notárskych zápisníc je považovaný za ustálenú súdnu prax. Tento záver vyplýva jednak z nálezu č. k. I. ÚS 5/00 z 13. júla 2000, v ktorom ústavný súd pripustil hmotnoprávnu analýzu notárskych zápisníc na účely kontroly dodržania zákonných či ústavných hodnôt. Vecný prieskum notárskych zápisníc explicitne umožňuje aj Exekučný poriadok v znení účinnom od 1. apríla 2017, ktorý umožňuje posúdenie notárskej zápisnice z hľadiska možného rozporu so zákonom alebo s dobrými mravmi [§ 53 ods. 3 písm. h) (nález Ústavného súdu sp.zn. III. ÚS 33/2020).
26. Súd teda ex offo preskúmal predložený exekučný titul, ktorým je E. zápisnica spísaná JUDr. Ing. Andreou Kašperovou, notárom so sídlom v Košiciach, v Notárskej kancelárii v Košiciach, Kováčska 48, sp. zn. N XXX/XXXX, Nz 16817/2018, NCRIs 17134/2018, dňa 24.05.2018. Vzhľadom na právomoc
exekučného súdu ísť aj do jej vecného prieskumu, súd ju preskúmal aj z tohto hľadiska. Posúdením formálnej a materiálnej stránky exekučného titulu ako aj z obsahu práv a povinností zmluvných strán vyplýva, že táto môže byť akceptovaná ako exekučný titul. Jej ustanovenia sú dostatočne určité a zrozumiteľné. Jediným odsekom, ktorý bol však návrhom na vykonanie exekúcie zhojený zo strany oprávneného je dohoda strán o úroku z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, ktorý je splatný okamžite po jeho uplatnení zo strany veriteľa. Ako už bolo spomenuté vyššie toto dojednanie bolo zo strany oprávneného konvalidované tým, že si uplatnil len úrok z omeškania vo výške, ktorý korešponduje s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Rovnako povinnosť na ich úhradu bola podmienená možnosťou ich uplatnenia a nie ich povinnosťou platiť zo strany povinného. Preto súd vyhodnocuje predloženú notársku zápisnicu za spôsobilý exekučný titul. Uznanie dlhu je totižto samostatným zabezpečovacím prostriedkom, ktorého funkciou je založiť právnu domnienku existencie dlhu v dobe jeho uznania. Zároveň je tiež jednostranným právnym úkonom dlžníka voči veriteľovi a musí obsahovať všeobecné náležitosti predpísané pre právne úkony (§ 34 Občianskeho zákonníka) a osobitné náležitosti pre tento konkrétny právny úkon (§ 558 Občianskeho zákonníka), to znamená, aj uvedenie dôvodu a výšky dlhu, čím dlžník uznáva svoj určitý záväzok a potvrdzuje jeho platnosť v čase uznania.
27. Po splnení prieskumnej činnosti zo strany súdu, ktorá musí byť vykonaná ex offo (t.j. z úradnej činnosti) súd ďalej pristupuje k skutkovému a právnemu posúdeniu veci. Z obsahu spisu je nesporné, že došlo k uzatvoreniu dvoch zmlúv o pôžičke. Prvá Zmluva o pôžičke zo dňa 16.12.2014 v znení dodatkov č. 1 až 8. K tejto prvej zmluve o pôžičke sa viaže aj Uznanie dlhu zo dňa 23.05.2018, ktorým povinný uznal dlh vo výške 30.000,- Eur, ktorý sa zaviazal uhradiť najneskôr do 30.09.2018. Druhá zmluva o pôžičke bola uzatvorená dňa 23.05.2018 s tým, že oprávnený požičal peňažné prostriedky vo výške 30.000,- Eur povinnému. Povinný sa zaviazal tieto peňažné prostriedky vrátiť do 29.06.2018. Tento záväzok bol zabezpečený notárskou zápisnicou zo dňa 24.05.2018, ktorá tvorí exekučný titul v tomto konaní. V nej povinný uznal dlh z druhej zmluvy o pôžičke a zároveň súhlasil s jej vykonateľnosťou. Nespornou skutočnosťou bolo, že oprávnený poslal povinnému na základe druhej zmluvy o pôžičke sumu vo výške 30.000,- Eur bezhotovostne na jeho účet dňa 23.05.2018 (t.j. pred uznaním dlhu formou notárskej zápisnice). Z uvedeného vyplýva, že dlh, ktorý bol zo strany povinného uznaný v čase jeho uznania existoval. Ďalej bolo nesporné, že dňa 27.06.2018 povinný uhradil na účet oprávneného sumu vo výške 30.000,- Eur. Z predložených dôkazov vyplýva, že táto platba bola zaslaná bez špecifikácie dlhu, ktorý mal byť uspokojený.
28. V tomto konaní teda spornou otázkou bol spôsob priradenia platieb v prípade existencie plurality dlhov dlžníka voči jednému veriteľovi. Súd uvádza, že dlžník je prioritne tou osobu, ktorá je oprávnená určiť, ktorý dlh plní, resp. na splnenie ktorého dlhu sa má jeho plnenie započítať. Je taktiež legitimovaný vymedziť, v akom rozsahu sa má jeho plnenie započítať na istinu a v akom rozsahu na jej úroky a iné príslušenstvo. Pri plnení peňažného dlhu prostredníctvom bankového prevodu alebo poštovej poukážky postačuje na označenie dlhu plneného dlžníkom uvedenie nevyhnutných identifikačných znakov tohto dlhu v tzv. správe pre prijímateľa platby, prípadne vo variabilnom alebo špecifickom symbole platby (pokiaľ na označenie dlhu postačuje číselný údaj, napr. číslo faktúry alebo zmluvy). Za náležité vymedzenie plnenia dlžníkom možno považovať aj úhradu presnej sumy, ktorá zodpovedá dlžnej čiastke vrátane príslušenstva alebo aspoň presnej výške dlžnej istiny, pokiaľ je z daného hľadiska takýto úkon dlžníka dostatočne určitý a nevznikajú pochybnosti o tom, ktorý z viacerých záväzkov mal v úmysle splniť. Z povahy veci vyplýva, že uvedené určenie musí byť zo strany dlžníka urobené bez zbytočného odkladu. Ak dlžník svoje peňažné plnenie identifikačne nevymedzí, započíta sa plnenie v súlade so zásadou priority prednostne na istinu najskôr splatného dlhu a vo zvyšku na príslušenstvo tohto dlhu, aj keby malo ísť o dlh premlčaný. Prevyšujúce plnenie sa podľa rovnakého princípu ďalej započítava na najskôr splatné nesplnené dlhy dlžníka. Neidentifikované plnenie na viacero dlhov, z ktorých ani jeden nie je skôr splatný ako ostatné, sa v súlade so zásadou proporcionality pomerne započíta na istiny naraz splatných pohľadávok a v prípade ich uspokojenia rovnakým pomerom aj na ich príslušenstvo. Pomer je pritom určovaný podielom istiny konkrétnej pohľadávky k súčtu istín všetkých naraz splatných pohľadávok. Je tomu z dôvodu, že veriteľ nie je oprávnený určiť, na ktorý z viacerých dlhov bude plnenie započítané (viď . rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21Cdo 326/2004 (C 2905), príp. R 13/1990 a aktuálny komentár k Občianskemu zákonníku II., 2. vydanie C.H.Beck, 2019, s. 2095, 2101).
29. Súd neakceptoval argument povinného o predĺžení splatnosti prvej zmluvy o pôžičke z 16.12.2014 prostredníctvom uznania dlhu zo dňa 23.05.2018. V prvom rade uznanie dlhu je jednostranným právnym
úkonom. Preto nemohlo týmto úkonom dôjsť k zmene práv a povinností uvedenej zmluvy o pôžičke. Povinný si nesprávne vyvodil jeho obsah, ktorý sa týkal zamýšľanej splatnosti tohto dlhu až 30.09.2018. Tento údaj je pre splatnosť prvej zmluvy o pôžičke irelevantný a musí byť vykladaný ako súčasť sľubu zaplatiť dlh, ktorý je povinnou náležitosťou uznania dlhu. Na základe uvedeného súd mal preukázané, že splatnosť prvej zmluvy o pôžičke nastala 23.10.2016 a splatnosť druhej zmluvy o pôžičke nastala dňa 29.06.2018. Keďže dlžník nevyužil svoje právo na určenie dlhu, ktorý platil, súd konštatuje, že platbou zo dňa 27.06.2018 bol uhradený dlh z prvej zmluvy o pôžičke zo dňa 16.12.2014 v znení jej dodatkov na základe princípu priority dlhov.
30. Súd ďalej posúdil predložené potvrdenia o úhradách. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený správne konal, keď zohľadnil v návrhu na vykonanie exekúcie platbu vo výške 1.200,- Eur zo dňa 29.03.2019. Ostatné platby vo výške 600,- Eur zo dňa 09.05.2019 a 2.500,- Eur zo dňa 27.08.2019 budú zohľadnené v priebehu exekúcie. Tieto platby nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie z dôvodu splnenia uplatnenej pohľadávky. Tento dôvod je daný iba vtedy, ak k plneniu došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekúcie. Plnenie po začatí exekúcie totiž spôsobuje ukončenie exekúcie ipso facto, pričom exekučný súd z tohto dôvodu uznesenie o zastavení exekúcie (o čiastočnom zastavení exekúcie) nevydáva. Ak povinný splní po začatí exekúcie celú vymáhanú pohľadávku, súdny exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie. Ak povinný splní po začatí exekúcie časť vymáhanej pohľadávky, znižuje sa týmto plnením aktuálna výška vymáhaného nároku, čo sa stalo aj v predmetnom exekučnom konaní.
31. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktorý nebol povinným splnený dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.
32. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s napadnutým rozhodnutím sudca poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.
33. S poukazom na uvedené súd má za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nepreukázal dôvody na zastavenie exekúcie. Keďže nebol zistený žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie, súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 25Ek/782/2019 zo dňa 01.06.2020 ako nedôvodnú zamietol. (výrok I. tohto uznesenia)
34. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.
35. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
36. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
37. Podľa § 199e ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
38. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
39. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č.655/2004 Z.z., odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
40. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
41. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
42. Oprávnený vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinného žiadal o priznanie náhrady trov konania od povinného. Súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného v súvislosti s jeho vyjadrením k predmetnej sťažnosti v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky č.655/2004 Z.z. spočívajúcich z trov právneho zastúpenia spolu v sume 284,63 Eur (súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 28.000,- Eur, pričom výška odmeny za jeden úkon právnej služby je podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky vo výške 226,57 Eur + 1x režijný paušál á 10,62 Eur + 20% DPH).
43. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd trovy právneho zastúpenia oprávneného spojené v súvislosti s vyjadrením k sťažnosti povinného za preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnosťou povinného. Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie. (výrok II. tohto uznesenia.
44. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
45. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
46. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. (výrok III. tohto uznesenia)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).