Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/205/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Oľgy Mičietovej, v spore žalobcu S.. N. E., V.. XX.X.XXXX, L., X. XXX, právne zastúpený Vojčík & Partners s.r.o., IČO: 36 866 563, Rázusova 28, Košice, proti žalovanému F. T., V.. XX.X.XXXX, X. XXX, L., v konaní o vyslovenie neplatnosti darovacej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku zo 7.2.2020 Okresného súdu Košice- okolie

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice - okolie (ďalej len súd) napadnutým rozsudkom I. žalobu zamietol a II. žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.

2.1.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal a ako ju skutkovo a právne odôvodnil. 2.2.Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že z obsahu žaloby nevyplýva, aký naliehavý právny záujem má žalobca na takomto určení a mal za to, že žalobca nikdy neprejavil záujem o kúpu tohto spoluvlastníckeho podielu. Účastníci darovacej zmluvy, darca aj obdarovaný sú v príbuzenskom pomere odvodeného od ich starých mám, ktoré boli sesternice, spoločne bývali v jednej dedine, od malička sa poznali a v mladosti sa stretávali. Intenzívny vzťah bol medzi otcom darcu a otcom obdarovaného, a teda aj z tohto vzťahu je možné vyvodiť, že sa jedná o osoby navzájom blízke, v zmysle druhá veta. 2.3.Konštatoval, že podaním z 28.3.2019 žalobca vzal žalobu sčasti späť a zároveň žiadal o pripustenie zmeny žaloby, o ktorých skutočnostiach súd rozhodol uznesením zo 7.5.2019, ktorým konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil a zároveň rozhodol o pripustení zmeny žalobného návrhu v znení: Súd nahrádza prejav vôle žalovaného, ktorým je povinný urobiť žalobcovi ako oprávnenému spoluvlastníkovi k pozemku ponuku na kúpu spoluvlastníckeho podielu v znení: Navrhujem S.. N. E., V.. XX.XX.XXXX uzavretie kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti - parcela registra E parc. č. 144/1, orná pôda o výmere 884 m2, v podiele 3/36-iny zapísanej na LV č. XXXX vedených Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom pre kat. územie L., obec Valaliky, okres Košice- okolie, za trhovú cenu. Lehota na prijatie návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy je dva mesiace s tým, že žalovaný je povinný žalobcovi nahradiť trovy konania v rozsahu 100%. 2.4.Žalovaný v písomným vyjadrení, súdu oznámil, že na základe prejavu vôle žalovaného o vrátenie daru spoluvlastníckeho podielu vo výške 3/36-iny k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k.ú. L., parcela č. 144/1 orná pôda o výmere 884 m2 bolo vydané rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálny odbor, zo 6.02.2020 na základe ktorého bol ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti spoluvlastníckeho podielu zapísaný pôvodný vlastník - darca S. N., V.. XX.XX.XXXX. Na základe týchto skutočností má za to, že v prejednávanej veci už nie je vlastníkom nehnuteľnosti, a teda absentuje na jeho strane ako na žalovaného vecná pasívna legitimácia. Má za to, že zmenou vlastníka došlo i k zániku

predmetu sporu, nakoľko vrátením daru došlo i k strate hmotnoprávnych účinkov darovacej zmluvy, a teda predmet sporu odpadol. 2.5.Zástupca žalobcu na pojednávaní po oboznámení sa so zmenami, ktoré nastali tesne pred pojednávaním a týkali sa zmeny vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, uviedol, že túto skutočnosť berie na vedomie, avšak nemá splnomocnenie na späťvzatie žaloby. 2.6.Konštatoval, že súd kedykoľvek prihliada na to, či sú splnené podmienky, na základe ktorých môže konať a citoval prvá veta a uzavrel, že v prejednávanej veci, po vrátení daru pôvodnému vlastníkovi, žalovaný prestal byť stranou sporu, a teda žaloba, ktorá bola pôvodne podaná, a vzhľadom na to, že došlo k zmene vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, prevodom od nadobúdateľa, t.j. žalovaného na pôvodného vlastníka absentuje na strane žalovaného vecná pasívna legitimácia. Zmenou vlastníka došlo i k zániku predmetu sporu, nakoľko vrátením daru došlo aj k strate hmotnoprávnych účinkov darovacej zmluvy ako i samotnému predmetu konania, preto žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol v súlade s tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania neprizná.

3.1.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca (č. l. 58 - 60) a to s poukazom na odvolacie dôvody vymedzené v a , na báze nasledovnej právnej argumentácie. 3.2.Žalobca poukázal na podanie z 28.03.2019 - Zmena žaloby, čiastočné späťvzatie žaloby a vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, v zmysle zmeny petitu, ktorú súd pripustil uznesením č. k.: - 35, zo 7.5.2019, domáha voči žalovanému nahradenia prejavu vôle žalovaného, ktorým je povinný urobiť žalobcovi ako oprávnenému spoluvlastníkovi pozemku ponuku na kúpu spoluvlastníckeho podielu znenia uvedeného v podaní z 28.03.2019, ako i náhrady trov konania. Súd žalobu zamietol, nakoľko má za to, že zmenou vlastníka spoluvlastníckeho podielu zo žalovaného opäť na darcu došlo i k zániku predmetu sporu, nakoľko vrátením daru došlo aj k strate hmotnoprávnych účinkov darovacej zmluvy ako i samotnému predmetu konania. 3.3.K odvolaciemu dôvodu podľa - V prvom rade namietol skutočnosť, že nebol pred pojednávaním oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného. Nebol oboznámený ani odovzdaním kópií, ani nahliadnutím s dokumentmi, na ktoré žalovaný údajne odkazuje vo vyjadrení (právny úkon smerujúci k vráteniu daru, návrh na vklad / návrh na vykonanie záznamu, rozhodnutie na základe ktorého bol ako vlastník spoluvlastníckeho podielu zapísaný pôvodný vlastník, list vlastníctva č. XXXX), ale len stručným zhrnutím obsahu podania protistrany, a to až po otvorení pojednávania. Odhliadnuc od uvedeného, teda od toho, či došlo k oboznámeniu žalobcu s uvedeným podaním žalovaného pred alebo po pojednávaní, a v akom rozsahu, možno jednoznačne konštatovať, že nebola zachovaná ani minimálna potrebná lehota na prípravu na pojednávanie a citoval znenie . Podľa súdnej praxe i právnej teórie všeobecne platí, že toto ustanovenie treba vykladať v každom jednotlivom prípade s ohľadom na osobitosť procesnej situácie. Pritom možno dospieť k záveru, že dostatočnou bude lehota kratšia ako päť dní, ale i lehota dlhšie, a to osobitne v takých prípadoch, ak sa nariaďuje pojednávanie, na ktorom možno očakávať rozsiahlejšie dokazovanie, alebo pojednávanie, ktoré sa plánuje s ohľadom na nariadené dokazovanie na niekoľko dní. V praxi sa vytvoril konsenzný, zaužívaný postup, že minimálna 5-dňová lehota na prípravu na pojednávanie sa vzťahuje nie len na moment od doručenia predvolania, ale i doručenia dôkazu majúceho rozhodujúci charakter vo vzťahu k predmetu konania. Z citovaného odôvodnenia rozsudku vyplýva, vzhľadom na to, že rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálny odbor, na ktoré v podaní žalovaný odkazuje je zo 06.02.2020, že nemohlo dôjsť k doručeniu podania žalovaného, v ktorom na rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálny odbor odkazuje, skôr, ako 06.02.2020, teda jeden deň pred pojednávaním, ktoré sa uskutočnilo 7.2.2020. Napriek tomu, že žalobca bol na pojednávanie plánované na 7.2.2020 bez pochýb predvolaný v predstihu, s prihliadnutím však na všetky okolnosti (nedoručenie dôkazov protistrany v predstihu, čiastočné oboznámenie žalobcu len s vyjadrením žalovaného, nie s dôkazmi, na ktoré odkazoval, charakter dôkazov a ich vplyv na predmet konania, neodročenie pojednávania, rozhodnutie na prvom pojednávaní vo veci), pričom uvedené je potrebné vnímať vo svetle závažnosti vyjadrenia žalovaného a dôkazov, nebolo žalobcovi poskytnuté základné minimum času potrebné k príprave na pojednávanie, prípadne vyžiadanie si porady s klientom, čo podľa názoru žalobcu predstavuje jednak porušenie procesnoprávnych ustanovení, ako aj zásah do procesných práv žalobcu. Navyše, právnemu zástupcovi nebolo na predmetnom pojednávaní vyhovené jeho požiadavke ohľadom odročenia pojednávania, ani po prezentovaní jeho vôle poradiť sa s klientom, vo vzťahu k novým skutočnostiam s ktorými sa v tom momente oboznámil. Podľa žalobcu je späťvzatie žaloby jedným z najdôležitejších jednostranných procesných úkonov účastníka konania, priamo určujúcim existenciu

konania, čo malo byť zohľadnené pri rozhodovaní súdu o tom, či pojednávanie odročí alebo rozhodne na prvom pojednávaní a navyše poukázal na . 3.4.Žalobca namietol i riadny výkon dôkazov v predmetnom konaní zo strany súdu prvej inštancie a poukazuje na a . V tejto súvislosti žalobca uviedol, že na pojednávaní 7.2.2020 nebolo vykonané prečítaním ani Rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru, ani List vlastníctva č. XXXX, ani iné listinné dôkazy týkajúce sa údajného nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, ale iba stručné zhrnutie vyjadrenia žalovaného, v ktorom uviedol skutočnosti týkajúce sa tohto rozhodnutia a listu vlastníctva. Žalobca v tejto súvislosti konštatuje, že mal právo byť oboznámený nie len s vyjadrením žalovaného, ale aj s Rozhodnutím Okresného úradu Košice

- okolie, katastrálneho odboru, a Listom vlastníctva č. XXXX, prípadne inými listinnými dôkazmi (ak tieto vôbec boli predložené žalobcom v konaní a ich existencia nie je tvrdená len vo vyjadrení vo forme skutkových tvrdení). Poskytnutie uvedených listinných dôkazov má opodstatnenie aj z dôvodu posúdenia dôvodnosti prípadného zamietnutia žaloby. Je predsa rozdiel, či k zápisu pôvodného vlastníka spoluvlastníckeho podielu do katastra nehnuteľností došlo na základe darovacej zmluvy, kúpnej zmluvy, či úkonu smerujúceho k vráteniu daru, pretože tieto vyvolávajú rozdielne hmotnoprávne účinky. 3.5.Z odôvodnenia rozsudku nie úplne jasne vyplýva, či si súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na písomnom vyjadrení žalovaného alebo na dôkazoch uvedených v tomto vyjadrení. V prvom uvedenom prípade, by konanie súdu prvej inštancie, kedy by rozhodol len na základe skutkových tvrdení žalovaného predstavovalo absolútnu svojvôľu súdu v rozpore s princípmi rovností účastníkov konania a rovností zbraní. V druhom uvedenom prípade, ak súd vykonal uvedené listinné dôkazy a poňal ich v úvahu, je nemysliteľné, aby tieto neboli žalobcovi doručené a nebol mu poskytnutý priestor na vyjadrenie sa k nim. 3.6.V konaní bola porušená zo strany súdu i ďalšia procesnoprávna norma a to . K výzve zo strany súdu pred meritórnym rozhodnutím vo veci nedošlo. 3.7.Najvýraznejšie porušenie žalobca vidí v porušení jeho základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré priznáva každému výslovne SR. 3.8.Žalobca poukázal na základný princíp rovností zbraní uvedený v , ako aj základný princíp kontradiktórnosti uvedený v . 3.9.Nedoručenie procesného podania, ktoré má zásadný vplyv na výsledok sporu a môže spôsobiť žalobcovi ujmu, a to aj napriek tomu, že podľa nemá konajúci súd výslovnú povinnosť doručiť toto podanie (na rozdiel od žaloby, vyjadrenia k žalobe, odvolania, a pod.) je podľa jeho názoru popretie materiálneho poňatia kontradiktórnosti sporového konania a poukázal na ustálenú judikatúru NS SR, sp. zn. . Vyššie špecifikovaný postup súdu nemožno odôvodniť ani aplikovaním sudcovskej koncentrácie. Bol v celom štádiu konania aktívny, prezentoval súdu skutkové tvrdenia, ktoré podporil dôkazmi, využil možnosť repliky a reagoval na všetky tvrdenia i dôkazy predložené žalovaným. Skutočnosť, mimo sféry vplyvu žalobcu, na ktorú mal žalobca reagovať vznikla 06.02.2020 a bola mu oznámená 07.02.2020 na prvom pojednávaní vo veci samej, kedy súd meritórne rozhodol. 3.10.V konkrétnom prípade má žalobca za to, že vzhľadom na vyššie uvedenú pluralitu porušených procesnoprávnych noriem ako aj intenzitu zásahu do jeho procesných práv, možno konštatovať, že k porušeniu práva na spravodlivý proces došlo a odvolací dôvod podľa naplnený je. 3.11.K odvolaciemu dôvodu podľa uviedol, že vo vzťahu k výroku II. rozsudku ohľadom nepriznania trov konania ani jednému účastníkovi konania citoval znenie a zdôraznil, že od začiatku predmetného súdneho konania žalovaný nesúhlasil s uplatňovaným nárokom žalobcu, riadne si uplatňoval prostriedky procesnej obrany a útoku, vzniesol námietku premlčania, odôvodňoval vzájomnú blízkosť darcu a obdarovaného v zmysle ustanovení , a pod. V prípade vôle odstrániť účinky darovacej zmluvy, ktorou sa porušilo predkupné právo žalobcu, mohol tento právny úkon zhojiť počas celého trvania sporu. Žalovaný však informoval súd o takomto úkone deň pred prvým pojednávaním vo veci (približne 2 roky po začatí konania). Žalobca má za to, že týmto je dostatočne preukázaná existencia takého zavineného správania žalovaného, ktoré bolo dôvodom zastavenia konania. Aj v prípade, ak by došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby, bolo by to zavinené práve konaním žalovaného. Keďže súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov, poukázal na má za to, že nie sú splnené podmienky pre nepriznanie trov konania žiadnemu z účastníkov a to najmä kvôli absencii sociálneho aspektu v predmetnom konaní. Keďže žalobcovi v predmetnom konaní vznikli trovy bezmála minimálne v rozsahu trov právneho zastúpenia, a vznik týchto trov má priamy súvis so správaním sa žalovaného v konaní (a konanie bolo skončené takisto z akcie žalovaného), nemôže byť ich úhrada na ťarchu žalobcovi.

3.12.Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice - okolie z 7.2.2020, č. k.: - 50 zrušil a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci, a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4.1.K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný (č. l. 68-70), ktorý poukázal na to, že dôvodom zamietnutia bola strata pasívnej legitimácie žalovaného z dôvodu straty hmotnoprávnej spôsobilosti na základe vrátenia daru darcovi v zmysle právneho úkonu odstúpenia od darovacej zmluvy obdarovaným a vykonaného zápisu zmeny vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. 4.2.K dôvodom odvolania, že žalobca v zmysle bol žalobca v dostatočnom predstihu predvolaný na pojednávanie, teda lehota na prípravu pojednávania bola zachovaná a žalobca mal dostatok času na prípravu. Túto skutočnosť v rámci bodu 9 odvolania jednoznačne potvrdil. Na základe hmotnoprávnych úkonov došlo k vráteniu daru späť darcovi a k následnému vkladu zmeny vlastníckeho práv ak k veci z obdarovaného spať na darcu. Týmto došlo z dôvodu nedostatku hmotnoprávnej legitimácie (vlastníckeho práva k veci) k strate procesnej spôsobilosti - pasívnej legitimácie žalovaného a citoval právnu vetu z Uznesenia Najvyššieho súdu SR z 21. decembra 2011, sp. zn. , podľa ktorej medzi základné procesné podmienky (okrem iných), ktoré má súd povinnosť si všímať aj bez návrhu, po celý čas konania, je splnenie podmienok civilno-procesnej subjektivity účastníka, t.j. spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi konania priznáva, resp. ukladá ( ). Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká u fyzických osôb narodením (prípadne počatím, ak sa dieťa narodí živé) a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne jej vyhlásenia za mŕtvu ( ). 4.3.OÚ Košice-okolie, odbor katastrálny vykonal zmenu zápisu vlastníckeho práva 6.2.2020 teda pred vytýčeným pojednávaním. Žalovaný predložil ako prílohu vyjadrenia zo 6.2.2020 List vlastníctva č. XXXX, k.ú. L., z ktorého vyplývajú vyššie uvedené skutočnosti. Žalobca, zastúpený advokátom v rámci prípravy na pojednávanie si zrejme neoveroval právny stav k veci (nehnuteľnosti) nahliadnutím do katastra nehnuteľností. Kataster nehnuteľnosti, ako verejný zoznam je kedykoľvek bez obmedzení a bezplatne prístupný. 4.4.Inštitút späťvzatia žaloby je v plnej dispozícii žalobcu. Znenie upravuje schopnosť preukázania žalovaného nároku v relácii unesenia dôkazného bremena. Žalovaný predložil verejnú listinu - List vlastníctva č. XXXX, k.ú. L., z ktorého ním tvrdená skutočnosť jednoznačne vyplýva (zánik hmotnoprávnej legitimácie). Žalobca vo svojom odvolaní nenamietol opak ( ). 4.5.Verejné listiny sú listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. 4.6.Argumentácia žalobcu sa opiera o zamedzenie jeho práva na vyjadrenie sa k tvrdeniam žalovaného. Konštatoval, že súd rozhodol na základe straty procesnej (hmotnoprávnej) spôsobilosti žalovaného a nie na základe neunesenia dôkazného bremena na jeho strane. 4.7.Poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. , podľa ktorého vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Na základe zisteného stavu súd správne posúdil danú vec, teda zánik hmotnoprávnej legitimácia žalovaného a tým procesne pasívne legitimácie žalovaného a rozhodol v súlade so zákonom. 4.8.Strata procesnej spôsobilosti žalovaného nastala na základe straty vlastníctva k veci (vrátenie daru darcovi), ktorému predchádzal hmotnoprávny úkon žalovaného a to odstúpenie od darovacej zmluvy. Súd vo veci rozhodol zamietnutím žaloby, z dôvodu, že predmet sporu (hmotnoprávny dôvod) odpadol, nakoľko žalovaný ako vlastník veci prestal byť vlastníkom. Došlo k zániku jeho hmotnoprávnej a procesnej spôsobilosti. K tejto strate došlo pred rozhodnutím vo veci samej. Rozhodnutie súdu považuje za vecne a procesne správne v súlade so zákonom. 4.9.Záverom konštatoval, že z hľadiska hmotnoprávnej a procesnej situácie, ktorá viedla v konaní k vyneseniu rozsudku je konanie žalobcu neštandardné. Je nepochybné, že právne skutočnosti, ktoré nastali by nemohli viesť k inému rozhodnutiu ako k takému, k akému dospel súd. Odvolanie žalobcu aj v prípade zrušenia a vrátenia veci konajúcemu súdu, už nemôže žiadnym spôsobom zmeniť

hmotnoprávnu situáciu vo vzťahu k vlastníctvu k veci. Žalobca v úmysle pokračovať v konaní zrejme len má potrebu s nie zákonným spôsobom predlžovať vedenie sporu aj keď už spor neexistuje, čo môže viesť k možnému posudzovaniu jeho konania v zmysle a dal na zváženie súdu, či správanie žalobcu požíva právnu ochranu. 4.10.Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu 1. inštancie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne.

5.1.K vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol (č. l. 77), že žalovaný potvrdil, že Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor vykonal zmenu zápisu vlastníckeho práva 06.02.2020, teda jeden deň pred pojednávaním. Zároveň Žalovaný vyčíta Žalobcovi, že sa dostatočne neoboznámil so stavom veci nahliadnutím do katastra nehnuteľnosti. Žalovaný túto skutočnosť skontroloval, avšak vzhľadom na to, že zmena bola vykonaná 06.02.2020, neodzrkadlila sa na liste vlastníctva ihneď, keďže medzi zápisom a vyznačením na portáli zväčša existuje určitý časový okamih. Ak by však aj bolo možné oboznámiť sa so zmenou v osobe spoluvlastníka na liste vlastníctva č. 2707 v určitom momente v priebehu 06.02.2020, z daného výpisu z listu vlastníctva, bez ďalšieho, nemožno vyvodiť pre žalobcu dôležité skutočnosti, ako napr. podklad, na základe ktorého bol spoluvlastnícky podiel zapísaný na pôvodného spoluvlastníka, dátum kedy bol podaný návrh na zápis vlastníckeho práva, kedy došlo k rozhodnutiu o návrhu, obsah darovacej zmluvy a to, či zmluva pripúšťa odstúpenie obdarovaného od darovacej zmluvy. Uvedené je zvýraznené i tým, že v konkrétnom prípade, po vrátení daru obdarovaným darcovi, bola zmena na liste vlastníctva vykonaná len navrátením do pôvodného stavu (pred uzavretím darovacej zmluvy). Žalobca mal byť oboznámený s celým podaním žalovaného vrátane jeho vyjadrenia, rozhodnutia Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru, či iných príloh tvoriacich jeho podanie, nie však len informatívnym spôsobom zhrňujúcim obsah vyjadrenia žalovaného. Navyše, oboznámenie s podaním žalovaného malo byť vykonané v dostatočnom predstihu pred prvým pojednávaním vo veci. Potreba oboznámenia žalobcu s celým podaním žalovaného je zvýraznená i tým, že má priamy vplyv na procesné správanie žalobcu, spočívajúci v možnosti späťvzatia žaloby a teda následne vplyv na postup súdu (zastavenie konania/zamietnutie žaloby), a to najmä vo vzťahu k trovám konania. 5.2.Vo vzťahu k nepriznaniu trov konania žalobcovi uviedol, že existuje podklad pre ich priznanie. Žalobca akcentuje na to, že žaloba bola podaná dôvodne a k skončeniu konania došlo výlučne v dôsledku správania žalovaného. Dôvodnosť podanej žaloby je daná tým, že jej účelom bolo v predmetnom konaní nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu od žalovaného v zmysle , pričom žalovaný nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu od darcu bez adresovania ponuky na kúpu žalobcovi v konaní nepopieral. Zároveň poukázal na priamu príčinnú súvislosť medzi správaním žalovaného a skončením konania. V uvedenom kontexte je zjavné, že úmyselné správanie žalovaného malo imanentný vplyv nielen na vznik hmotnoprávneho nároku žalobcu, ale aj na celkovú dĺžku tohto súdneho konania, v ktorom žalovaný zapríčinil v celom rozsahu vznik trov, a takisto na jeho ukončenie vyvolané vrátením daru. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. , kde súd akcentoval na splnenie dvoch predpokladov (dôvodnosť žaloby a správanie sa druhej strany sporu) pre priznanie náhrady trov konania. Žalobca nevidí dôvod, prečo by sa uvedené závery nemohli aplikovať i v predmetnom konaní. V rámci tohto prípadu by sa preto mala podľa žalobcu uplatniť sankčná náhrada trov konania, a teda zásada spočívajúca v tom, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá procesne zavinila ich vznik. V tomto smere sa Žalobca stotožňuje s názorom autorov Veľkého komentára k : ,,Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom." Žalobca má takisto za to, že v predmetnom konaní bola splnená i podmienka účelného vynaloženia trov konania. Zároveň by mal súd prihliadať i na samotnú dĺžku konania, v ktorom trovy vznikli, ako aj na skutočnosť, že k determinujúcej udalosti (zápis pôvodného spoluvlastníka do katastra nehnuteľností) došlo deň pred pojednávaním a rozhodnutím vo veci samej. Vzhľadom na okolnosti prípadu, konštatoval, že priznanie náhrady trov nemožno podmieňovať uskutočnením späťvzatia žaloby zo strany žalobcu, pretože samotným postupom žalovaného a súdu mu bolo znemožnené tak pred rozhodnutím vo veci samej učiniť. Dodal, že podľa jeho názoru nemožno . Žalobca súhlasí s názormi vyjadrenými napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 26.07.2016, sp. zn. , ktorý poukázal na to, že pri okolnostiach hodných osobitného zreteľa treba skúmať najmä majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery strán, ako aj dopad povinnosti nahradiť trovy konania na povinnú stranu sporu. Konštatovanie žalovaného, že ,,Zo žaloby vyplýva, že žalobca vykonal úkon námietky neplatnosti darovacej zmluvy voči žalovanému tesne pred koncom uplynutia zákonnej trojročnej lehoty..." je podľa neho bez právneho významu. Žalobca si svoj hmotnoprávny nárok vyplývajúci mu z občianskoprávnych

noriem uplatnil riadne a včas, a hoci by tak učinil aj v posledný deň hmotnoprávnej lehoty, táto skutočnosť by nemala vplyv na riadne iniciované predmetné konanie, či trovy v tým súvisiace. Žalobca súhrne uvádza, že ustanovenia o zastavení konania a trovách konania nemožno vykladať prísne formalisticky tak, že ukončenia konania iným spôsobom ako späťvzatím žaloby nevytvárajú priestor pre priznanie trov konania. V predmetnom konaní žalobca nebol oboznámený s rozhodujúcimi tvrdeniami a dôkazmi predloženými Žalovaným, bolo porušené jeho právo vyjadriť sa k týmto skutočnostiam, ako aj právo na prípravu na pojednávanie. Žalobcovi bola odňatá možnosť rozhodnúť sa, či využije alebo nevyužije svoju procesnú možnosť späťvzatia žaloby. Vo zvyšnej časti zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní z 11.05.2020. 5.3.Na základe skutočností uvedených v tomto vyjadrení, ako aj v odvolaní žalobcu z 11.5.2020 navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice - okolie zo 7.2.2020, č. k.: - 50 zrušil a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci, a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6.1.Vo vyjadrení žalovaného k vyjadreniu žalobcu (č. l. 88) uviedol žalovaný, že považuje rozhodnutie súdu za vecné správne. Zároveň sa v plnom rozsahu pridržal svojho vyjadrenia k odvolaniu žalobcu. Konštatoval, že súd o trovách konania a ich náhrade rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami a jeho rozhodnutie považujeme za správne a legitímne. 6.2.Na základe vyjadrení navrhol, aby bol rozsudok OS Košice okolie č.k.: - 50 zo 07.02.2020 v celom rozsahu odvolacím súdom potvrdený.

7.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania, prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a zistil, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, preto rozsudok podľa zrušil a podľa vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

8.1.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. 8.2.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. 8.3.Žalobca namietal, že nebol pred pojednávaním oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného, ani odovzdaním kópií, ani nahliadnutím a ani s dokumentmi, na ktoré žalovaný údajne odkazuje vo vyjadrení.

9.1.Možnosť reagovať na stanovisko protistrany je právo účastníka konania, a prípadné nedoručenie jednej zo strán je potrebné posudzovať z hľadiska možných dôsledkov. 9.2.Podľa ESĽP je povinnosťou súdu doručovať účastníkom konania všetky vyjadrenia, ktorých cieľom je ovplyvniť rozhodnutie súdu. Z rozhodnutia ESĽP vyplýva, že vplývanie na rozhodnutie súdu (výsledok sporu) sa posudzuje len podľa toho, že v ňom je uvedený návrh účastníka ako má súd rozhodnúť v konečnom rozhodnutí (napr. zamietnuť dovolanie a pod.). Z tohto dôvodu sa vychádza z premisy, že ak je v podaní účastníka formulovaný výrok konečného rozhodnutia, tak sa má za to, že účastník má zjavný záujem na obdržaní vyjadrenia protistrany a v prípade potreby na podanie vyjadrenia k stanovisku protistrany. „Strana sporu musí mať i možnosť zoznámiť sa s každým dokladom a pripomienkou predloženými súdu za účelom ovplyvniť jeho rozhodnutie, a vyjadriť sa k nim“ (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Mantovanelli proti Francúzsku z 18. marca 1997). 9.3.Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19. decembra 2001, sp. zn. , je zásada kontradiktórnosti porušená tam, kde súd odníme účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k dôkazu, ktorý súd vykonal a ktorý obsahoval zistenie významné pre jeho rozhodnutie, a vytvorí tak

dotknutému účastníkovi konania podstatne nevýhodnejšie podmienky na preukázanie svojich tvrdení, než akými disponuje druhý účastník konania, prípadne tam, kde účastník konania nemá možnosť zúčastniť sa na pojednávaní (napr. uznesenie NS SR, sp.zn. z 20. apríla 2010; uznesenie NS SR, sp.zn. z 26. februára 2013; uznesenie NS SR, sp.zn. z 27. novembra 2014; uznesenie NS SR, sp.zn. z 6. augusta 2014). 9.4.Podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ je teda to, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na „protiargumenty“ protistrany. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný, a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania (napr. , ). Ústavný súd pripomína, že aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), ktorý v súvislosti s rovnosťou účastníkov konania používa pojem „rovnosť zbraní,“ podľa svojej konštantnej judikatúry vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predložiť svoju záležitosť a príslušnú argumentáciu za rovnakých podmienok (napr. v prípade Beer proti Rakúsku 2004, Baumann proti Rakúsku 2001, Dombo Beheer B. V. proti Holandsku 1993, Ankerl proti Švajčiarsku 1996, Komanický proti Slovensku 2002). V súvislosti s uvedeným ESĽP vyslovil porušenie čl. 6 ods.1 dohovoru tým, že odvolací súd nezaslal odvolanie protistrane a nedal jej možnosť, aby sa k nemu vyjadrila a uplatnila svoje tvrdenia a dôkazy. Podľa názoru ústavného súdu je tento právny názor potrebné aplikovať aj na dovolacie konanie, a to zvlášť vtedy, ak dovolací súd vo veci rozhoduje meritórne (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 17. januára 2013). Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné takýto záver aplikovať aj v tomto konaní pred súdom prvej inštancie. 9.5.V základnom práve na spravodlivý proces podľa a základnom práve vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa je implikovaná i zásada rovnosti účastníkov konania podľa . Túto zásadu je potrebné interpretovať tak, že účastník konania musí mať možnosť zoznámiť sa s procesne relevantnými návrhmi, resp. dôkazmi protistrany, ako aj možnosť sa k nim následne vyjadriť.

10.1.Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný doručil súdu 6.2.2020 podanie, ktoré obsahovalo rozhodujúce skutočnosti pre rozhodnutie vo veci a listinný dôkaz výpis z LV č. XXXX. 10.2.Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo 7.2.2020 je zrejmé, že súd žalobcovi nedoručil podanie žalovaného, neprečítal celý jeho obsah a nedoručil mu ani výpis z LV č XXXX a nekonal tak ani po podanom odvolaní.

11.Týmto postupom súd porušil zásadným spôsobom zásadu rovnosti zbraní a kontradiktórnosti, preto uplatnený odvolací dôvod je daný a odvolací súd sa nezaoberal ďalšími odvolacími dôvodmi (nepriznaním trov konania).

12.Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie doručiť podanie žalovaného zo 6.2.2020 spolu s listinnými dôkazmi žalobcovi a uložiť mu povinnosť, aby sa v primeranej lehote vyjadril, ak to bude považovať žalobca za potrebné a následne vo veci opakovane rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

13.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).