Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b25/383218.700c45.pdf
PDF · 135.7 KB
No categories available
2Cdo/118/2011
Najvyšší súd 2 Cdo 118/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcov : 1/ R. D.,
2/ O. D., obaja bývajúci v N., zastúpení JUDr. E. R.-H., advokátkou v N., proti žalovaným :
1/ V. T., bývajúci v N., zastúpený JUDr. A. K., advokátkou v N., 2/ R. D., naposledy
bývajúci v N., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Mgr. L. H., M., o určenie
neplatnosti právnych úkonov, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 17 C 36/1997,
o dovolaní žalobcu 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 8. júla 2009 sp.zn.
t a k t o :
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Nitre z 8. júla 2009 sp.zn. 5 Co 106/2009
a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra rozsudkom (v poradí druhým) z 19. mája 2005 č.k. 17 C 36/1997-
285 zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali vyslovenia neplatnosti zmluvy o záložnom
práve uzavretej dňa 1.12.1995 medzi žalobcami a žalovaným 1/. Zastavil konanie v časti
o vyslovenie neplatnosti zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/.
Uložil žalobcom nahradiť žalovanému 1/ trovy konania. Žalovanému 2/ náhradu trov konania
nepriznal.
Na odvolanie žalobcov 1/, 2/ a žalovaného 1/ Krajský súd v Nitre rozsudkom z 8. júla
2009 č.k. 5 Co 106/2009-356 rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa zamietnutia
žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o záložnom práve uzavretej dňa 1.12.1995 medzi
žalobcami 1/, 2/ na jednej strane a žalovaným 1/ na strane druhej, v bode II. ods. 2 ohľadne
zriadenia záložného práva na príslušenstvo, ktoré tvoria úroky z pôžičky a zmluvná pokuta,
a v odseku 5 ohľadne vzdania sa nároku záložcov na náhradný byt, ako aj v časti o náhrade
trov konania účastníkov, potvrdil. Uložil žalobcom 1/, 2/ zaplatiť žalovanému 1/ trovy
odvolacieho a dovolacieho konania na účet právnej zástupkyne JUDr. A. K.. Žalovanému 2/
nepriznal náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca 1/, ktoré dôvodil
nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.
Navrhol zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na nové prejednanie
a rozhodnutie.
Žalovaný 1/ navrhol dovolanie žalobcu 1/ zamietnuť a priznať mu trovy dovolacieho
konania.
Opatrovníčka žalovaného 2/ sa k dovolaniu žalobcu 1/ písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či jeho
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom možno
napadnúť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Dovolanie proti rozsudku je
prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa
vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo
proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil
vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V danom prípade dovolanie smeruje
proti rozsudku, ktorý nevykazuje znaky niektorého z uvedených rozsudkov, preto prípustnosť
dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý
rozsudok nebol vydaný v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti
dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa ďalej zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté
niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné
proti rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát. Ustanovenie § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí
odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti
dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním napadnúť aj
rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Pre záver o existencii
niektorej z uvedených procesných vád nie je rozhodujúci subjektívny názor účastníka o tom,
že v konaní došlo k jednej z týchto vád, ale len jednoznačne, všetky pochybnosti vylučujúce
zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.
Dovolací súd existenciu vady konania uvedenej v § 237 písm.a/, c/ až g/ O.s.p.
nezistil.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Uvedené zákonné ustanovenie ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania
prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky konania),
aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Medzi základné
procesné podmienky (okrem iných), ktoré má súd povinnosť si všímať aj bez návrhu, po celý
čas konania, je splnenie podmienok civilno-procesnej subjektivity účastníka, t.j. spôsobilosti
účastníka byť účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená mať
procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi konania priznáva, resp. ukladá (§ 19
O.s.p.). Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame mať práva a povinnosti
podľa hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká
u fyzických osôb narodením (prípadne počatím, ak sa dieťa narodí živé) a zaniká smrťou
fyzickej osoby, prípadne jej vyhlásenia za mŕtvu (§ 7 Občianskeho zákonníka).
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa 2/ zomrela X. (č.l. 372), t.j. pred
rozhodnutím odvolacieho súdu dňa 8. júla 2009 (a po rozhodnutí súdu prvého stupňa dňa
19. mája 2005 a podaní jej odvolania 25. júla 2005). Teda v čase rozhodovania krajského
súdu žalobkyňa 2/ nemala spôsobilosť byť účastníkom konania. Ak krajský súd napriek tejto
skutočnosti rozhodol, zaťažil konanie vadou v zmysle § 237 písm.b/ O.s.p. (ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania).
Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. decembra 2011
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová