Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21Ek-545-2024.pdf
PDF · 103.11 KB
No categories available
21Ek/545/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 42 185 190 proti povinnému: A. B., nar: 27.7.1973, trvale bytom C. C. XX/XXX, XXX XX D., o vymoženie 808,21 eura, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd trovy exekučného konania oprávnenému n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 07.03.2024, domáhal od povinného vymoženia 808,21 eura s príslušenstvom, na základe exekučného titulu titulov - Notárska zápisnica sp. zn. N 1768/2005, Nz 17531/2005 napísaná notárom JUDr. Ondrej Ďuriač dňa 24.04.2005 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi. 4. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.
5. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
6. Podľa § 45 ods. 3 Exekučného poriadku, ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.
7. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
8. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
9. Súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy v súlade s § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom zistenia zákonných predpokladov na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd v prvom rade prihliadol na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať v zmysle § 161 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Následne skúmal, či návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy netrpia niektorou z procesných vád podľa § 48 Exekučného poriadku, ktoré sú dôvodom na zamietnutie návrhu. V predmetnom štádiu exekučného konania sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený vykonateľný exekučný titul, a teda či tento z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch je vykonateľný tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej, a či je podaný návrh na vykonanie exekúcie v súlade s týmto exekučným titulom.
10. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011). Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul notársku zápisnicu, neznamená to, že by
exekučný súd nebol povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (R 58/1997). Notárska zápisnica, ktorá nemá uvedené náležitosti, nie je spôsobilá byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Aj podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky je z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (pozri I. ÚS 151/2011 a I. ÚS 155/2011).
11. V zmysle exekučného titulu povinný v zastúpení právneho zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý bol substitučne zastúpený E. D. F., uznal dlh v plnom rozsahu čo do základu, aj do výšky voči oprávnenému v celkovej výške 17 890,- Sk (konverzný kurz 1 eur = 30,126 Sk, t. j. 593,83 eura), z toho úver a poplatok predstavujú sumu vo výške 15 470,- Sk (t. j. 511,41 eura), pričom táto suma sa mala úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 29.03.2003 do zaplatenia. Lehota na splatenie uznaného dlhu bola stanovená do 16.05.2003.
12. Súd z exekučného titulu ďalej zistil, že skutkovým a právnym základom na spísanie notárskej zápisnice bola Zmluva o úvere č. 7120366 uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 24.02.2003, ktorou bol povinnému poskytnutý úver vo výške 10 000,- Sk (t. j. 331.93 eura). Podľa bodu 2 exekučného titulu súčasťou notárskej zápisnice mala byť aj príloha - splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie exekučného titulu, t .j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru. Podľa bodu 3 exekučného titulu konal namiesto povinného E. D. F., a to na základe substitučnej plnej moci od Mgr. Tomáša Kušníra. Substitučná plná moc mala rovnako tvoriť prílohu exekučného titulu.
13. Súd v exekučnom konaní ďalej zistil, že v predmetnom exekučnom titule, ktorým je notárska zápisnica, povinný zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom so sídlom Za kasárňou č. 1, 831 03 Bratislava, na základe splnomocnenia uvedeného v zmluve o úvere uznal záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy o úvere a vyjadril súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 11.04.2005, resp. s ust. § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2005, ako exekučného titulu, na podklade ktorého je možné vykonať
exekúciu. Súd preskúmaním exekučného titulu mal za preukázané, že povinný sa osobne nezúčastnil právneho úkonu spísania notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní.
14. Preskúmaním Zmluvy o úvere č. 7120366 zo dňa 24.02.2003 (ďalej len „zmluva“) súd zistil, že zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „ObZ“). V časti s označením ako „Splnomocnenie“ povinný ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, advokátska kancelária, so sídlom Za kasárňou 1, 831 03 Bratislava 3, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v mene povinného uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa t. č. § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku, alebo pre exekúciu podľa t. č. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý majetok povinného, do výšky vzniknutej pohľadávky, alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia dlhu povinného a jej príslušenstva.
15. Uznanie záväzku je jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý adresuje veriteľovi. Týmto úkonom dlžník uznáva svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v čase uznania. Z ustanovenia § 323 ObZ vyplýva, že zákon za podstatnú náležitosť uznania záväzku považuje uznanie určitého záväzku a na účinnosť takéhoto uznania predpisuje obligatórne písomnú formu. Zákonným dôsledkom uznania záväzku je vyvrátiteľná právna domnienka, že záväzok v čase uznania existoval.
16. Uznať záväzok je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí.
Nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti, je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno ním disponovať. Ak v čase uzavretia dohody o plnomocenstve neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Potom ani nemohol splnomocniť E. G. C. uznať dlh. Zástupca povinného tiež určil lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený zjavne bez splnomocnenia povinným.
17. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, takže každý sa jej môže dovolať. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Plnenie, ku ktorému došlo z absolútne neplatného právneho úkonu zakladá bezdôvodné obohatenie.
18. Súd v tomto bode konštatoval, že predmetné splnomocnenie bolo zo strany oprávneného vopred pripravené na formulárovom tlačive, o čom svedčí predtlačené meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra, v čoho dôsledku je zrejmé, že už pri koncipovaní predtlače predmetnej zmluvy o úvere bol tento právny zástupca v kontakte s oprávneným, a mal hájiť záujmy práve oprávneného pri vymáhaní prípadných dlhov, a preto je zrejmé, že povinný v čase uzatvárania zmluvy o úvere nemal možnosť slobodnej voľby či už tohto alebo iného zástupcu. Teda v danom prípade bola slobodná voľba povinného pri výbere advokáta zastupujúceho záujmy povinného vylúčená, lebo advokáta, ktorý bude zastupovať dlžníka (povinného) pri uznaní záväzku z úveru poskytnutého veriteľom (oprávneným), ako aj pri spísaní notárskej zápisnice a pri udelení súhlasu s jej vykonateľnosťou (§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku) vybral vopred veriteľ (oprávnený) tým, že ho uviedol v predtlači úverovej zmluvy predloženej dlžníkovi na podpis. V tomto bode je namieste taktiež zdôrazniť, že samotná zmluva o úvere v časti splnomocnenie obsahuje zakotvenie súhlasu s výkonom exekúcie naformulovanú tým spôsobom, že povinný nemal možnosť túto skutočnosť zmeniť ani ovplyvniť a podpisom zmluvy o úvere sa vopred vzdal svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Celý text splnomocnenia vrátane osoby splnomocnenca bol v štandardnej úverovej zmluve formulárovo predtlačený, navyše povinný ho splnomocnil na uznanie záväzku, ktorého výšku v čase udelenia plnej moci nebolo možné predpokladať či vôbec v budúcnosti vznikne. Súd v exekučnom konaní predmetné splnomocnenie, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere, a ktorého účelom bolo uznanie dlhu, kvalifikoval ako rozporné s ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže je zrejmé, že záujmy zástupcu boli v rozpore so záujmami zastúpeného, ktorým bol povinný. Takéto zmluvné dojednanie preto treba považovať za odporujúce zákonu a dobrým mravom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a preto
z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil predmetné splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako absolútne neplatný právny úkon.
19. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011). Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul notársku zápisnicu, neznamená to, že by exekučný súd nebol povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (pozri R 58/1997). Notárska zápisnica, ktorá nemá uvedené náležitosti, nie je spôsobilá byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Aj podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky je z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (pozri I. ÚS 151/2011 a I. ÚS 155/2011).
20. V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice upravenej v § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je zakotvená v ustanovení § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, (resp. v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v čase spísanie notárskej zápisnice), podľa ktorého obligatórnymi náležitosťami notárskej zápisnice, ktorá obsahuje právny záväzok, je vyznačenie oprávnenej osoby a povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Všetky tieto náležitosti notárskej zápisnice musia byť simultánne splnené, aby bolo možné považovať notársku zápisnicu za tak formálne ako aj materiálne vykonateľnú. Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, keďže až tento prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej v jej obsahu. Tento súhlas udeľuje buď priamo dlžník, ktorý sa
osobne zúčastnil právneho úkonu spísania notárskej zápisnice, alebo ten, kto je ako zástupca oprávnený konať v mene zastúpeného (dlžníka). V prípade ak niekto ako zástupca koná pri spisovaní notárskej zápisnice za povinnú osobu napriek skutočnosti, že nedisponuje oprávneným konať, nemožno vyslovenie takéhoto súhlasu považovať za súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinného, ani predložená notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorej by oprávnenému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekučného konania domáhať. Rovnaký právny názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp. zn. 8 ECdo 25/2014, 8 CoE 12/2014, 3 ECdo 12/2014, 3 CoE 6/2014, 3 ECdo 223/2013, 3 CoE 92/2013, 3 ECdo 168/2013, 3 CoE 33/2013, 1 ECdo 38/2014, 1 CoE 41/2014, 1 ECdo 61/2014, 2 Cdo 10/2013, 2 ECdo 302/2013, 2 CoE 110/2013, 4 ECdo 6/2013, 4 CoE 36/2013, 5 Cdo 10/2013, 5 Cdo 49/2013, 5 ECdo 100/2013, 8 ECdo 201/2014, 8 CoE 114/2014, 8 ECdo 203/2014, 8 CoE 115/2014, 7 ECdo 146/2013, 7 ECdo 152/2013, 7 ECdo 32/2013, 3 Co 44/2013, 3 ECdo 76/2013, 3 Cdo 34/2013, a pod.
21. Na základe uvedeného súd v exekučnom konaní konštatoval, že z dôvodu absencie platného súhlasu povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice predloženú notársku zápisnicu, na podklade ktorej oprávnený navrhol vykonať exekúciu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, a preto na jej podklade nemožno vykonať exekúciu.
22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd v exekučnom konaní v celom rozsahu podľa ust. § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
23. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
24. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
26. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
27. Keďže k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti, je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno ním disponovať. Ak v čase uzavretia dohody o plnomocenstve neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Potom ani nemohol splnomocniť E. G. C. uznať dlh. Zástupca povinného tiež určil lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený zjavne bez splnomocnenia povinným.
17. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, takže každý sa jej môže dovolať. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Plnenie, ku ktorému došlo z absolútne neplatného právneho úkonu zakladá bezdôvodné obohatenie.
18. Súd v tomto bode konštatoval, že predmetné splnomocnenie bolo zo strany oprávneného vopred pripravené na formulárovom tlačive, o čom svedčí predtlačené meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra, v čoho dôsledku je zrejmé, že už pri koncipovaní predtlače predmetnej zmluvy o úvere bol tento právny zástupca v kontakte s oprávneným, a mal hájiť záujmy práve oprávneného pri vymáhaní prípadných dlhov, a preto je zrejmé, že povinný v čase uzatvárania zmluvy o úvere nemal možnosť slobodnej voľby či už tohto alebo iného zástupcu. Teda v danom prípade bola slobodná voľba povinného pri výbere advokáta zastupujúceho záujmy povinného vylúčená, lebo advokáta, ktorý bude zastupovať dlžníka (povinného) pri uznaní záväzku z úveru poskytnutého veriteľom (oprávneným), ako aj pri spísaní notárskej zápisnice a pri udelení súhlasu s jej vykonateľnosťou (§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku) vybral vopred veriteľ (oprávnený) tým, že ho uviedol v predtlači úverovej zmluvy predloženej dlžníkovi na podpis. V tomto bode je namieste taktiež zdôrazniť, že samotná zmluva o úvere v časti splnomocnenie obsahuje zakotvenie súhlasu s výkonom exekúcie naformulovanú tým spôsobom, že povinný nemal možnosť túto skutočnosť zmeniť ani ovplyvniť a podpisom zmluvy o úvere sa vopred vzdal svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Celý text splnomocnenia vrátane osoby splnomocnenca bol v štandardnej úverovej zmluve formulárovo predtlačený, navyše povinný ho splnomocnil na uznanie záväzku, ktorého výšku v čase udelenia plnej moci nebolo možné predpokladať či vôbec v budúcnosti vznikne. Súd v exekučnom konaní predmetné splnomocnenie, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere, a ktorého účelom bolo uznanie dlhu, kvalifikoval ako rozporné s ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže je zrejmé, že záujmy zástupcu boli v rozpore so záujmami zastúpeného, ktorým bol povinný. Takéto zmluvné dojednanie preto treba považovať za odporujúce zákonu a dobrým mravom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a preto z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil predmetné splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako absolútne neplatný právny úkon.
19. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011). Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí
za exekučný titul notársku zápisnicu, neznamená to, že by exekučný súd nebol povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (pozri R 58/1997). Notárska zápisnica, ktorá nemá uvedené náležitosti, nie je spôsobilá byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Aj podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky je z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (pozri I. ÚS 151/2011 a I. ÚS 155/2011).
20. V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice upravenej v § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je zakotvená v ustanovení § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, (resp. v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v čase spísanie notárskej zápisnice), podľa ktorého obligatórnymi náležitosťami notárskej zápisnice, ktorá obsahuje právny záväzok, je vyznačenie oprávnenej osoby a povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Všetky tieto náležitosti notárskej zápisnice musia byť simultánne splnené, aby bolo možné považovať notársku zápisnicu za tak formálne ako aj materiálne vykonateľnú. Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, keďže až tento prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej v jej obsahu. Tento súhlas udeľuje buď priamo dlžník, ktorý sa osobne zúčastnil právneho úkonu spísania notárskej zápisnice, alebo ten, kto je ako zástupca oprávnený konať v mene zastúpeného (dlžníka). V prípade ak niekto ako zástupca koná pri spisovaní notárskej zápisnice za povinnú osobu napriek skutočnosti, že nedisponuje oprávneným konať, nemožno vyslovenie takéhoto súhlasu považovať za súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinného, ani predložená notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorej by oprávnenému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekučného konania domáhať. Rovnaký právny názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp. zn. 8 ECdo 25/2014, 8 CoE 12/2014, 3 ECdo 12/2014, 3 CoE 6/2014, 3 ECdo 223/2013, 3 CoE 92/2013, 3 ECdo 168/2013, 3 CoE 33/2013, 1 ECdo 38/2014, 1 CoE 41/2014, 1 ECdo 61/2014, 2 Cdo 10/2013, 2 ECdo 302/2013, 2 CoE 110/2013, 4 ECdo 6/2013, 4 CoE 36/2013, 5 Cdo 10/2013, 5 Cdo 49/2013, 5 ECdo 100/2013, 8 ECdo 201/2014, 8 CoE 114/2014, 8 ECdo 203/2014, 8 CoE 115/2014, 7 ECdo 146/2013, 7 ECdo 152/2013, 7 ECdo 32/2013, 3 Co 44/2013, 3 ECdo 76/2013, 3 Cdo 34/2013, a pod.
21. Na základe uvedeného súd v exekučnom konaní konštatoval, že z dôvodu absencie platného súhlasu povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice predloženú notársku zápisnicu, na podklade ktorej oprávnený navrhol vykonať exekúciu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, a preto na jej podklade nemožno vykonať exekúciu.
22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd v exekučnom konaní v celom rozsahu podľa ust. § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
23. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
24. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
26. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
27. Keďže k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.