Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-75-2019.pdf
PDF · 131.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-22C/75/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcov: 1. O. J., nar. XX.XX.XXXX, 2. C. J., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom A. X. S. XXX/XX, E., obaja zastúpení právnym zástupcom: AGM partners s. r. o., so sídlom Hlavné námestie 3, Bratislava, IČO: 47258586, proti žalovanému: I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G.. I. XXX/X, E. T., zastúpený JUDr. Jurajom Jurovským, advokátom so sídlom Vajanského 1955/58, Piešťany, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. P r i z n á v a žalovanému proti žalobcom v 1. a v 2. rade ako spoločne a nerozdielne povinným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 4.10.2019, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 9.10.2019, sa žalobcovia v 1. a v 2. rade domáhali určenia, že sú výlučným vlastníkom pozemku reg. ,,C“ parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere 108 m2 v celosti. Zároveň žiadali priznať náhradu trov konania.
2. Žalobný nárok odvodzovali žalobcovia od kúpnej zmluvy zo dňa 25.6.1992, spísanej formou notárskej zápisnice pod č. L. XXX/XX, L. XXX/XX, na základe ktorej kúpnej zmluvy kúpili celý pozemok reg. ,,E“ parc. č. XXX, roľa o výmere 1374 m2, do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ako len ,,BSM“) v celosti s tým, že dokonca už podľa geometrického plánu (ďalej aj ako len ,,GP“) č. XXX-XX- XXX/XX zo dňa 6.11.1991, vypracovaného Geodetickou kanceláriou, G. G. XX, G. sú žalobcovia vedení ako užívatelia celého pozemku reg. ,,E“ parc. č. XXX, ako aj na ňom vzniknutého nového pozemku reg. ,,C“ parc. č. XXX/XX, záhrady o výmere 1956 m2 v celosti. Na základe týchto skutočností žalobcovia v dobrej viere, po viac ako po zákonom ustanovenú domu, užívajú nepretržite daný pozemok, platili za neho daň, jeho užívanie nikto nikdy nespochybnil až do doby, kedy ako vlastník časti tejto nehnuteľnosti, t. j. momentálne zapísanej na liste vlastníka (ďalej aj ako len ,,LV“) č. XXXX v katastrálnom území (ďalej aj ako len „kat. úz.“) E. T., pozemku reg. ,,C“ parc. č. XXX/XX, orná pôda o výmere 108 m2, bol zapísaný žalovaný. Naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení spočíva v tom, že dlhodobo užívali predmetný pozemok v dobrej viere, oplotili si ho, brali z neho úžitky, a snažia sa ochrániť len svoje výlučné vlastníctvo, ktoré im je odopierané a popierané zo strany žalovaného. Žalovaný žalobou zo dňa 25.1.2016, podanou Okresnému súdu Piešťany, vedenou pod sp. zn. 9C/13/2016, sa domáha vypratania predmetného pozemku ako domnelý výlučný vlastník. Žalobcovia preto bránia svoje vlastníctvo touto žalobou (sp. zn. 22C/75/2019 - pozn. súdu), aby pre seba, ako aj pre svojich potomkov mohli nerušene užívať to, čo v dobrej viere nadobudli, v dobrej viere tiež nerušene užívajú a platia dane už vyše 27 rokov. Žalobcovia zastávali názor, že sa stali dobromyseľnými vlastníkmi predmetného pozemku už v dobe podpísania predmetnej kúpnej zmluvy vo forme notárskej zápisnice dňa 25.6.1992, v prípade vydržania najneskôr však po uplynutí vydržacej lehoty ako dobromyseľní nadobúdatelia po uplynutí zákonom
stanovej doby 10 rokov, t. j. v júni 2002. Na preukázanie svojich tvrdení predložili listinné dôkazy, a to GP č. 122-90-116/91 zo dňa 6.11.1991, vypracovaný Geodetickou kanceláriou v Piešťanoch, notárskou zápisnicou č. NZ 417/92, N 427/92 zo dňa 25.6.1992. Súčasne navrhli vykonať dôkaz výsluchmi svedkov P. P. a S. Y..
3. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v 1. a v 2. rade v rozsahu 100 % z dôvodu, že už v kontexte s výsledkami vykonaného dokazovania v prebiehajúcom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 9C/13/2016, v ktorom sú strany v opačných procesných pozíciách, sa zaoberal súd v rámci prejudiciálnej otázky aj podmienkami vydržania, osobitne splnením podmienky dobrej viery manželov O. a C. J.. V súvisiacom konaní súd navyše vykonal dokazovanie aj výsluchom svedkov P. P. a S. Y.. Napriek tomu žalobcovia v tomto spore (sp. zn. 22C/75/2019 - pozn. súdu) opätovne navrhujú vypočuť týchto svedkov, ktorí by mali potvrdiť ich dobromyseľnosť. Výpovede týchto svedkov totiž v súvisiacom konaní jednoznačne nepreukázali ich dobromyseľnosť - dobrú vieru pri nadobúdaní predmetného pozemku. Žalovaný v tomto spore (sp. zn. 22C/75/2019 - pozn. súdu) navrhol vykonanie dokazovania oboznámením sa s výpoveďami týchto svedkov zo súvisiaceho spisu, pretože ním navrhnutý postup považoval za súladný so zásadou hospodárnosti, pričom týmto postupom by sa zároveň zamedzilo porušeniu práv žalovaného na spravodlivý proces, aby bola vylúčená možnosť zneužitia a prispôsobenia dôkaznej situácie v tomto spore o určení vlastníckeho práva novými výpoveďami tých istých svedkov. Argumentáciu žalobcov v 1. a v 2. rade o ich dobromyseľnosti žalovaný považuje za nepreukázanú, účelovú a nedôvodnú, pretože na strane žalobcov v 1. a v 2. rade absentujú základné podmienky vydržania, osobitne dobrá viera
- dobromyseľnosť, pričom skutočnosť o chýbajúcej dobromyseľnosti bola potvrdená aj v súvisiacom konaní sp. zn. 9C/13/2016, okrem iného aj svedeckými výpoveďami svedkov Ing. T. I. a C. N., ktoré výpovede sa týkali rokovania v roku 1992 na Obecnom úrade vo Veľkých Kostoľanoch, z ktorého dokazovania vyplýva, že dobrá viera O. a C. J., a ich domnelé vlastníctvo, boli spochybnené ešte na začiatku plynutia zákonnej doby potrebnej k vydržaniu, ako aj neskôr. Chybný GP č. XXX-XX- XXX/XX z novembra 1991, ktorý nebol aplikovaný žalobcami v 1. a v 2. rade, resp. ich právnymi predchodcami, k žiadnemu právnemu úkonu a k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti (ďalej aj ako len ,,KN“), nie je právnym základom pre ustálenie dobrej viery, nevyhnutnej k splneniu zákonných podmienok nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti vydržaním. Uvedené potvrdzujú aj listinné dôkazy, predovšetkým Rozhodnutie o schválení registra obnovenej evidencii pozemkov (ďalej aj ako len „ROEP“), záznamová listina Z-2406/2011, a na základe neho pôvodný zápis na LV č. 3203 k zápisu vlastníctva parcely E KN, parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere 108 m2, na právneho predchodcu žalobcu týkajúceho sa právneho titulu Q.-XX/XXXX. Ustálená súdna prax je v iných obdobných veciach je rigoróznejšia a nepriznáva nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním z dôvodu absencie dobrej viery - dobromyseľnosti, napr. R 73/2015 - rozhodnutie NSSR sp. zn. 4Cdo/283/2009 zo dňa 27.10.2010, R 74/2015 - rozhodnutie NSSR sp. zn. 4Cdo/361/2012 zo dňa 27.1.2015, rozsudok NSSR sp. zn. 5Cdo/49/2010 zo dňa 29.3.2011, rozhodnutie NSSR sp. zn. 4Cdo/287/2006 zo dňa 28.11.2007, rozhodnutie NSSR sp. zn. 5Cdo/30/2010 zo dňa 1.3.2011, ako aj rozhodnutie NSČR sp. zn. 22Cdo/1659/2015. S poukazom na uvedené, zastával žalovaný názor, že na žalujúcej strane neboli splnené zákonné kumulatívne podmienky nadobudnutia vlastníctva dotknutého pozemku vydržaním.
4. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“ v príslušnom tvare), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
5. V súlade s konštantnou judikatúrou, na požadovanom určení je vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností (porov. rozsudok NSSR sp. zn. 1Cdo 56/2003). Tým viac to platí v prípade, že odstránenie spornosti a ochranu svojich práv nemôže žalobca dosiahnuť inak.
6. Nakoľko predmetná žaloba je žalobou podľa § 137 písm. c) CSP, súd sa najprv zaoberal jej prípustnosťou. Žalobcovia osvedčili naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže žaloba
smeruje proti žalovanému, ktorý je evidovaný v KN ako výlučný vlastník predmetného pozemku v celosti. Žaloba je teda prípustná, z ktorého dôvodu súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie.
7. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to GP č. XXX-XX-XXX/XX, notárskou zápisnicou sp. zn. NZ 417/92, N 427/92 zo dňa 25.6.1992, informatívnymi výpismi z LV č. XXXX pre kat. úz. E. T., informatívnou kópiou z mapy vytvorenej cez katastrálny portál, obsahom svedeckých výpovedí svedkov P. P. a S. Y. nachádzajúcich sa v spise Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9C/13/2016, ako aj písomnými a ústnymi vyjadreniami strán sporu, a zistil tento skutkový stav:
X. G. J., nar. XX.X.XXXX, a Š. J., rod. T., nar. X.X.XXXX ako predávajúci, a žalobcovia v 1. a v 2. rade ako kupujúci uzatvorili dňa 25.6.1992 kúpnu zmluvu, na základe ktorej predávajúci predali žalobcom v 1. a v 2. ako kupujúcim nehnuteľnosti v kat. úz. E. T., vedené v EN SG Piešťany v LV č. XXXX, zapísané v časti D, parc. č. XXX roľa o výmere 1374 m2, podľa EN neidentická, zapísaná v listine D 2228/89 a D 2911/91, ktorú vlastnili predávajúci, každý po 1/2. Na základe predmetnej zmluvy mali žalobcovia v 1. a v 2. rade nadobudnúť predmetný pozemok do ich BSM za dohodnutú kúpnu cenu uvedenú v zmluve. Zmluva obsahuje, okrem iného, aj klauzulu v znení: ,,Kupujúci berú na vedomie, že kupujú nehnuteľnosť v stave neidentickom, a že vyžaduje zameranie geometrickým plánom. Do vlastníckych práv vstupujú len v takom rozsahu, ako patrilo predávajúcim,“ ako aj klauzulu v znení: „Zmluvné strany berú na vedomie, že právne účinky z tejto zmluvy nastanú až dňom jej registrácie na tunajšom štátnom notárstve.“ Predmetná zmluva bola spísaná vo forme notárskej zápisnice na Štátnom notárstve v Trnave pod sp. zn. NZ 417/92, N 427/92. Notárska zápisnica bola registrovaná Štátnym notárstvom v Trnave dňa 29.6.1992 pod č. Reg. RT 1586/92, ktorým dňom nastali účinky registrácie.
9. Geodetická kancelária, G. G. XX, G. vyhotovila v novembri 1991 GP č. XXX-XX-XXX/XX, úradne overený dňa 6.11.1991, na oddelenie a usporiadanie stav. poz. v kat úz. E. T., mapový list č. Z.-XX-XX. Na základe tohto geometrického plánu malo dôjsť k rozčleneniu pozemku EN v pôvodne zapísaného na LV č. XXXX s parc. č. XXX ako orná pôda o výmere 1374 m2, na novovytvorenú parcelu č. XXX - orná pôda o výmere 335 m2 s tým, že prevyšujúca výmera 1039 m2 z pôvodnej parcely sa mala stať súčasťou novovytvorenej parcely č. XXX/XX. Výmera novovytvorenej parcely č. XXX/XX sa tak mala zväčšiť z pôvodnej výmery 736 m2 na novú výmeru 1956 m2, keďže parc. č. XXX/XX mala byť podľa nového stavu zväčšená nielen o časť pozemku s pôvodným parc. č. XXX, ale aj o časť ďalších pozemkov. Súčasťou geometrického plánu je poznámka, podľa ktorej tomuto geometrickému plánu predchádzal GP č. XXX/ XX-XX/XX.
10. Z informatívnych výpisov z LV č. XXXX pre okres G., obec E. T. a kat. úz. E. T., vyhotovených dňa 7.10.2019 a dňa 14.10.2021, súd zistil, že ako výlučný vlastník nehnuteľnosti evidovanej v KN ako parcela registra ,,C“ evidovaná na katastrálnej mape, a to ako parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere 108 m2 je v súčasnosti vedený žalovaný v podiele 1/1 titulom dedenia, ktorý titul je zapísaný v KN pod č. X. XXX/XX - 26D/827/2014, 5Dnot 212/2014, osvedčenie o dedičstve právoplatné dňa 23.3.2015 - 197/15. Ako iný údaj na predmetnom liste vlastníctva je uvedené: R 322/15 - zápis N. XX/XXXXXXX/XX-.
11. Z informatívnej kópie z mapy vytvorenej cez katastrálny portál, týkajúcej sa katastrálneho územia E. T. súd zistil, že parc. č. XXX/XX sa nachádza v bezprostrednom susedstve parciel č. XXX/XX, XXX/ X, XXX/XX, XXX/XX S. Č.. XXX.
12. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že tie isté subjekty sporu sú sporovými stranami, ibaže v opačnom procesnom postavení, v súdnom spore o vypratanie predmetného pozemku, vedenom Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 9C/13/2016, vypratania ktorého sa domáha Ján Majerník. V súvisiacom konaní bolo uskutočnených viacero pojednávaní, na niektorých boli vypočutí aj svedkovia. Konanie nie je do dnešného dňa skončené.
13. Z obsahu svedeckej výpovede S. Y., nar. 14.6.1942, ktorá bola vypočutá ako svedok vo veci Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9C/13/2016 na pojednávaní dňa 9.10.2019, súd zistil, že manželia O. a C. J. užívali predmetný pozemok od roku 1990 alebo 1991, ktorý kúpili, pričom svedkyňa býva o ulicu nižšie. Nešlo iba o pozemok v tvare „slíža“ (úzkeho pásu - pozn. súdu), ale išlo o väčší pozemok. O. J. je synovcom svedkyne. Zo svedeckej výpovede P. P., nar. XX.X.XXXX, uskutočnenej na tom istom pojednávaní súd zistil, že tento svedok je bývalým susedom manželov O. a C. J.. Ako deti sa tam (na predmetnom pozemku - pozn. súdu) hrávali, pričom od roku 1980 do roku 2002 svedok býval v
danej lokalite. Svedok sa následne odsťahoval do rodinného domu vzdialeného domu asi 500 m od predmetného pozemku, stále však na ulici Ľ. Š.. Pamätal si, že manželia O. a C. J. začali užívať a ohrádzať predmetný pozemok približne v rokoch 1995 až 1998. Predtým bol pozemok voľne zarasteným priestranstvom, na ktorom sa hrávali. Manželia O. a C. J. užívali predmetný pozemok 20 až 25 rokov.
14. Súd nevykonal dokazovanie celým obsahom pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9C/13/2016, keďže strany sú povinné označiť konkrétne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nestačí uviesť iba spisovú značku iného súdneho spisu, rovnako nestačí viesť ako dôkaz „dôkaz pripojením iného spisu“ bez označenia konkrétnych dôkazov nachádzajúcich sa v súvisiacom spise.
15. Právny zástupca žalobcov v 1. a v 2 rade na pojednávaní dňa 14.10.2021 predniesol súdu, že žalobcovia nadobúdali svoj pozemok v roku 1992, ktorý mal nejaké hranice. Žalovaný nadobúdal pozemok v roku 1991, ktorý mal jednu susediacu hranicu, kde bol jasný priebeh hranice aj rozmery pozemku. Následne prišiel ROEP, kde sa vytvárali nové geometrické plány, a zrejme nejakou chybou došlo k posunutiu hranice v neprospech žalobcov, pričom došlo k zväčšeniu pozemku žalovaného a k zmenšeniu pozemku žalobcov. Pôvodná hranica je tam, kde bol vybudovaný plot. Za plotom sú nasadené stromy, a nejde účelové posunutie plota. Žalovaný pred pár rokmi žiadal od žalobcov, aby vypratali časť pozemku, ktorá by mu mala náležať podľa stavu po ROEP-e, pričom v druhom sporovom konaní žalobca tvrdil, že plot stojí na jeho pozemku. Žalujúci považujú toto tvrdenie za absurdné, keďže hranica bola presne tam, kde x rokov stoja stromy, pričom dovtedy bolo všetkým úplne jasné, kde hranica je. Žalobcovia dobromyseľne užívali celý pozemok až po hranicu, kde stojí plot, kde si nasadili stromy, ktorý užívajú. Za pozemok vo výmere, ako bola pred ROEP-om, platia doteraz dane. Podľa názoru žalujúcej strany, iba administratívnou chybou ROEP-u došlo k posunutiu hranice o nejakú časť, čím došlo k zmenšeniu pozemku žalobcov. Je otázne, či administratívnou chybou by malo de lege prísť k nadobudnutiu vlastníctva žalovaným, toho pásu, ktorý je sporný, a k zániku vlastníctva žalobcov. Preto je otázne, či vôbec vzniklo žalovanému vlastnícke právo k spornému pozemku, ktorý má tvar pásu, alebo či došlo k vydržaniu dobromyseľného užívania vlastného pozemku, ktorý administratívnou chybou prešiel do vlastníctva žalovaného. Nie je možné, aby žalobca, ktorý sa domáha svojho vlastníckeho práva, dokazoval neexistenciu vlastníckeho práva druhej strany, t. j. žalovaného, ale žalovaný je povinný dokazovať nadobudnutie vlastníckeho práva v rozsahu, v akom sa domáha žalobca tak, aby mohlo byť rozhodnuté v jeho prospech. Žalujúcej strane nie je jasné, akým spôsobom prešlo vlastnícke právo zo žalobcov na žalovaného, a ak nejde o administratívnu chybu ROEP-u, nejde o nadobúdací titul vlastníckeho práva. Uvedenému nasvedčuje aj geometrický plán zo dňa 6.5.1983 aj geometrický plán zo dňa 29.10.2002, ktoré geometrické plány konštatujú skutkový a právny stav, ktorý nasvedčuje tvrdeniam žalobcov. Pokiaľ tieto geometrické plány nie sú súčasťou súdneho spisu, možno sú súčasťou druhého spisu o vyprataní spornej časti pozemku. V geometrickom pláne je uvedený nielen priebeh hranice, ale aj vzdialenosť hranice od druhého okraja parcely 37 m. Objektívne presvedčenie žalobcov je preto subjektívne aj objektívne reálne dané. Plot tam nestavali z dôvodu, aby kamuflovali nesprávny priebeh hranice, ale vychádzali zo svojho reálneho presvedčenia o priebehu hranice, pretože boli reálne presvedčení o tom, že sú vlastníkmi predmetnej parcely, a preto ju aj obrábali. Žalobu považoval za dôvodnú, a mal za to, že žalobcovia splnili podmienky pre vydržanie.
16. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 14.10.2021 predniesol konajúcemu súdu, že sa pridržiava v celom rozsahu vyjadrenia k žalobe, že geometrické plány z roku 1983 a z roku 2002 neboli predložené v tomto súdnom spore, a ide o nejakú novú okolnosť, že žalovaná strana nevie, čo je obsahom týchto geometrických plánov. Dôležité je však, že v kúpnej zmluve spísanej formou notárskej zápisnice, od ktorej odvodzujú žalobcovia svoj žalobný nárok, na základe ktorej mali nadobudnúť pôvodnú parcelu reg. ,,E“ č. 516, je výslovne uvedené, že ,,táto parcela je v KN neidentická.“ Geometrický plán z roku 1991 je nespochybniteľne chybný, nie je právnym titulom, aby žalobcovia mohli vybudovať oplotenie a ohradiť si výmeru, ktorá im nepatrí. Takáto okolnosť nemôže zakladať dobrú vieru, ktorá je nevyhnutnou podmienkou pre inštitút vydržania. Spochybnenie dobrej viery alebo prelomenie tejto podmienky, ktorá nebola na žalujúcej strane preukázaná, bolo viackrát dokázané svedeckými výpoveďami v súvisiacom konaní. Právny predchodca žalobcov viackrát chcel odkúpiť od právneho predchodcu žalovaného túto parcelu. ROEP iba potvrdil chybné zameranie z roku 1991. Obsahom súvisiaceho súdneho spisu sú aj historicky doložené výpisy z listov vlastníctva právneho predchodcu žalovaného, pričom z ich histórie jasne vyplýva, že predmetná výmera je správna, ako to bolo najprv, a potom tých 108 m2 tak, ako je zapísané na liste vlastníctva, ktorý bol založený po ROEP-e, ktorý
pozemok bol potom predmetom dedenia, ktorý zdedil žalovaný. Preto považuje žalobu za nedôvodnú, a žiada súd, aby žalobu zamietol.
17. Žalovaný na pojednávaní dňa 14.10.2021 predniesol konajúcemu súdu, že má k dispozícii potvrdenie o tom, že za predmetný pozemok platí daň, preto je otázne, za ktorý pozemok platia daň žalobcovia. Títo môžu platiť daň za vlastný pozemok, nie však za ten, za ktorý platí žalovaný.
18. Súd nevykonal dokazovanie svedeckými výpoveďami svedkov P. P.Á. a S. Y., nakoľko za účelné a hospodárne považoval oboznámenie sa s obsahom ich svedeckých výpovedí v súvisiacom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 9C/13/2016 tak, ako to navrhol žalovaný, keďže tieto svedecké výpovede sa týkali toho istého pozemku o tých istých okolnostiach, a opakovanie výsluchu tých istých svedkov o tých istých okolnostiach s väčším časovým odstupom, hoci v inom konaní, by už neviedlo k zisteniu iného skutkového stavu. Rovnako súd nevykonal žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie doby a spôsobu obhospodarovania predmetného pozemku žalobcami, keďže reálne obhospodarovanie nehnuteľnosti, platenie daní a poplatkov, nie sú dôkazom dobrej viery držiteľa, že vec mu vlastnícky patrí. Súd nevykonal ani ďalšie dôkazy navrhnuté na pojednávaní dňa 14.10.2021 z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania, najmä všetkými listinnými dôkazmi z iného súvisiaceho konania, keďže konkrétne dôkazy z iného súvisiaceho konania, s výnimkou svedeckých výpovedí P. P. a S. Y., neboli do začatia pojednávania stranami navrhnuté, pričom všetky takto navrhnuté dôkazy mohli strany sporu navrhnúť alebo označiť skôr.
19. K tvrdeniam žalobcov o skutočnostiach známych súdu z úradnej činnosti, ktoré by mali byť súdu známe z iných súdnych spisov, konajúci súd poznamenáva, že súdu nie sú z jeho úradnej činnosti známe všetky skutočnosti uvedené v inom súdnom spise napriek tomu, že ide o spis toho istého súdu. Súdu sú známe z jeho úradnej činnosti právoplatné konečné rozhodnutia konajúceho súdu, avšak prevyšujúci obsah iných spisov toho istého súdu nemožno považovať za skutočnosti známe súdu z jeho úradnej činnosti. Súd môže iba vykonať dokazovanie konkrétnou časťou iného spisu, pokiaľ takýto dôkaz riadne, teda výslovne a včas, navrhla strana sporu. Za konkrétny obsah iného spisu v žiadnom prípade nemožno považovať celý obsah pripojeného súdneho spisu, nakoľko takéto navrhovanie dôkazov by viedlo k neprehľadnosti navrhnutých dôkazov, k zbytočným obštrukciám a k prieťahom v konaní, čo by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti konania. Preto nemožno od súdu ani očakávať, že vykoná dokazovanie celým obsahom pripojeného súdneho spisu.
20. Súd vec právne posúdil nasledovne:
21. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare), vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
22. Medzi vlastnícke žaloby podľa § 126 OZ možno zaradiť aj žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pri ktorej žalobca musí preukázať naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho, príp. spoluvlastníckeho práva tak, ako to vyplýva z ust. § 137 písm. c) CSP, predtým z ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, zrušeného Civilným sporovým poriadkom s účinnosťou od 1.7.2016).
23. V súlade s konštantnou judikatúrou, na požadovanom určení je vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností, a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností (porov. rozsudok NSSR sp. zn. 1Cdo 56/2003). Tým viac to platí v prípade, že odstránenie spornosti a ochranu svojich práv nemôže žalobca dosiahnuť inak.
24. Podľa § § 46 ods. 1 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
25. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
26. Podľa § 134 ods. 1, 3 a 4 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
27. Podľa § 134 ods. 2 OZ, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
28. Zákon určuje predpoklady vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu, a to 1. spôsobilý subjekt, 2. spôsobilý predmet držby (§ 134 ods. 2 OZ), 3. dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa, 4. nepretržitá oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu a 5. uplynutie vydržacej doby.
29. Pre naplnenie dobrej viery nestačí, keď tvrdené „právo“ k nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané bez tohto, aby sa vlastník nehnuteľnosti v jeho výkone bránil, prípadne že bolo „vykonávané od nepamäti“ (Bulletin NSČR č. 26/1988). Oprávnená držba sa zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci alebo subjektom vykonávaného práva. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť (rozsudok NSSR z 28.9.2010, sp. zn. 5Cdo 234/2009). Omyl vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia platného v dobe, kedy sa držiteľ ujíma držby, nie je ospravedlniteľný (rozsudok NS ČR z 10.10.2002, sp. zn. 22Cdo 490/2001).
30. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
31. Vykonaným dokazovaním listinami, a to GP č. XXX-XX-XXX/XX, notárskou zápisnicou sp. zn. L. XXX/XX, L. XXX/XX zo dňa 25.6.1992, informatívnymi výpismi z LV č. XXXX pre kat. úz. E. T., informatívnou kópiou z mapy vytvorenej cez katastrálny portál, obsahom svedeckých výpovedí svedkov P. P.Á. a S. Y. nachádzajúcich sa v spise Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9C/13/2016, ako aj písomnými a ústnymi vyjadreniami strán sporu, súd mal za preukázané, že žalobcovia v 1. a v 2. rade ako kupujúci uzatvorili dňa 25.6.1992 kúpnu zmluvu s G. J., nar. 29.6.1907, a Š. J., O.. T. ako s predávajúcimi, ktorá zmluva bola spísaná vo forme notárskej zápisnice na Štátnom notárstve v Trnave pod sp. zn. L. XXX/ XX, L. XXX/XX. Na základe tejto zmluvy mali žalobcovia v 1. a v 2. rade ako kupujúci nadobudnúť do svojho BSM pozemok v kat. úz. E. T., vedený v EN SG Piešťany na LV č. XXXX, zapísaný v časti D ako parc. č. XXX, roľa o výmere 1374 m2 podľa EN neidentická, ktorú podľa stavu EN vlastnili G. J. a Š. J., každý v spoluvlastníkom podiele po 1. Súčasťou kúpnej zmluvy je aj klauzula, podľa ktorej: ,,Kupujúci berú na vedomie, že kupujú nehnuteľnosť v stave neidentickom, a že vyžaduje zameranie geometrickým plánom. Do vlastníckych práv vstupujú len v takom rozsahu, ako patrilo predávajúcim.“ Zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom v Trnave dňa 29.6.1992 pod Reg. č. RT 1586/92.
32. V súvislosti s novými zameriavaniami, geometrickými plánmi a ROEP-om došlo k zmene zápisov v evidencii nehnuteľností, pričom parcely registra E KN nie sú spravidla totožné s parcelami registra C KN.
33. Podľa súčasného stavu v KN je žalovaný vedený ako výlučný vlastník nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX pre kat. úz. E. T. ako parcela registra ,,C“ evidovaná na katastrálnej mape, a to ako parcela č. XXX/X - orná pôda o výmere 108 m2 v podiele 1/1 titulom dedenia, pričom osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 23.3.2015.
34. Žalobcovia odvodzovali svoj žalobný nárok od presvedčenia, že predmetný pozemok riadne kúpili v roku 1992 ako súčasť pôvodnej parcely vedenej EN SG Piešťany na LV č. XXXX s parc. č. XXX ako roľa o výmere 1374 m2. Celý pozemok si riadne ohradili, sú tam vysadené stromy, a po celú dobu ho takto nerušene v dobrej viere užívali, a platia za neho aj dane. Iba administratívnou chybou ROEP došlo k zapísaniu časti pozemku, ktorý riadne kúpili v roku 1992, na meno žalovaného, ktorá časť pozemku je v súčasnosti zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. E. T. ako parcela registra C KN č. XXX/XX o výmere 108 m2.
35. K argumentácii žalobcov, že títo nie sú povinní preukazovať neexistenciu vlastníctva žalovaného k predmetnému pozemku, súd poznamenáva, že táto argumentácia je síce správna, avšak každý žalobca, ktorý tvrdí, že je vlastníkom veci, nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia,
že je vlastníkom veci. Predmetom sporu nie je preukazovanie neexistencie vlastníctva žalovaného, ale preukázanie existencie vlastníctva žalobcov k predmetnému pozemku.
36. Nakoľko žalobcovia kúpili na základe nadobúdacieho titulu, ktorým bola v danom prípade kúpna zmluva z roku 1992 spísaná vo forme notárskej zápisnice, pozemok, ktorý už v samotnom nadobúdacom titule bol výslovne označený ako neidentická parcela, neidentickosť ktorej parcely bola výslovne uvedená nielen v samotnej zmluve, ale aj v evidencii nehnuteľností v časti D na vtedajšom LV č. XXXX pre kat. úz. E. T., súdu nezostávalo nič iné, iba skonštatovať, že už pri uzatváraní tejto kúpnej zmluvy si museli byť žalobcovia vedomí skutočnosti, že nadobúdajú pozemok s pochybnými hranicami s pochybnou výmerou, a preto nemohli byť v dobrej viere, že im tento pozemok vlastnícky patrí o výmere uvedenej v nadobúdacom titule, keďže v samotnom nadobúdacom titule je nielen výmera, ale aj priebeh hraníc spochybnený slovným spojením: „neidentická parcela.“ Žalobný nárok odvodzovali od kúpnej zmluvy z roku 1192 a od geometrického plánu, ktorý tejto zmluve predchádzal, keďže bol vyhotovený v roku 1991.
37. Argumentácia žalobcov o užívaní predmetného pozemku sa uberala nesprávnym smerom, keďže títo sa snažili preukázať, že pozemok reálne obrábali, starali sa o neho, oplotili ho, posadili stromy, k čomu konajúci súd poznamenáva, že v samotnom fyzickom obrábaní pozemku nespočíva dobrá viera užívateľov pozemku, že im tento pozemok vlastnícky patrí. Preto nerozhodné boli aj tvrdenia žalobcov, že za pozemok platia dane, keďže platenie dane je zákonnou povinnosťou vlastníka, ktorý je ako vlastník zapísaný v príslušnej evidencii, príp. registri, avšak platenie dane samo osebe nepreukazuje ani vlastníctvo nehnuteľnosti, ani skutočnosť, že platca dane je dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosť vlastnícky patrí.
38. Súd nevykonal dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa v pripojenom súdnom spise, na ktoré výslovne strany sporu nepoukázali riadne a včas v lehote na to určenej konajúcim súdom, a preto nevykonal dokazovanie listinami navrhnutými až počas pojednávania dňa 14.10.2021, ani celým obsahom súvisiaceho pripojeného spisu, keďže takto označený dôkaz nemožno považovať za riadne označenie dôkazu, ktoré by bolo v súladné so zásadou účelnosti a hospodárnosti konania. Súd nepripustil ani dôkaz výsluchom svedkov, navrhnutý žalujúcou stranou, keďže súd považoval za dostatočné oboznámenie sa s obsahom výpovedí tých istých svedkov zo súvisiaceho spisu, ktoré dôkazy smerovali iba k preukázaniu reálneho užívania a obhospodarovania predmetného pozemku, príp. postaveniu plota v minulosti, čo však na účely vydržania je nerozhodné, keďže vlastník nehnuteľnosti neprestáva byť jej vlastníkom vtedy, ak sa o nehnuteľnosť osobne nestará alebo ak ju reálne neužíva alebo ak starostlivosť o nehnuteľnosť zanedbáva, a naopak, užívateľ nehnuteľnosti sa nestáva jej vlastníkom iba preto, že sa o ňu nepretržite niekoľko rokov stará, obhospodaruje ju, a že mu nikto po celé roky v tomto užívaní nebránil (porov. R 8/1991 - rozsudok NSSR sp. zn. 1Cz 36/89 zo dňa 27.6.1989).
39. Argumentácia žalobcov, že v ROEP-e došlo k administratívnej chybe, zostala iba v rovine nepreukázaných tvrdení, a bola tak nedostatočná na preukázanie ich vlastníctva k predmetnému pozemku o to viac, že sami nepreukázali, že by im predmetný pozemok reálne vlastnícky patril na základe nadobúdacieho titulu, v ktorom sú spochybnené tak hranice, ako aj výmera kupovaného pozemku.
40. Na základe citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu súdu nezostávalo nič iné, iba žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keďže vykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané, že žalobcovia predmetný pozemok nenadobudli ani na základe nadobúdacieho titulu, keďže už v čase jeho nadobudnutia boli výmera aj hranice kúpeného pozemku pochybné, a samotný nadobúdací titul obsahoval výslovnú informáciu o tom, že pozemok bol podľa vtedajšej evidencie nehnuteľností vedený ako neidentická parcela, že bude potrebné vyhotoviť geometrický plán na odstránenie tejto neidentickosti v budúcnosti. Žalobcovia nepreukázali, že by sa stali vlastníkmi predmetného pozemku na základe kúpnej zmluvy, keďže od právnych predchodcov mohli kúpiť iba pozemok o takej reálnej výmere a s takými hranicami, ktorý ich predchodcovia reálne vlastnili, a nie s hranicami a výmerami neidentickej parcely. V tejto súvislosti súd iba odkazuje na všeobecnú zásadu nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv než má sám, a teda žalobcovia nemohli na základe kúpnej zmluvy nadobudnúť pozemok o výmere a s hranicami, ktorý nevlastnili ani samotní predávajúci, od ktorých žalobcovia pozemok kúpili.
41. Žalobcovia sa nestali vlastníkmi predmetného pozemku ani jeho vydržaním, pretože im neplynula žiadna vydržacia doba. Táto môže totiž plynúť iba oprávnenému držiteľovi. Dobrá viera držiteľa, že mu pozemok vlastnícky patrí, musí byť daná od samotného začiatku užívania pozemku. V žalobe sa žalobcovia odvolávali na geometrický plán z roku 1991, k čomu konajúci súd poznamenáva, že tento geometrický plán predchádzal predmetnej kúpnej zmluve, ktorá bola uzavretá v roku 1992, a teda pri uzatváraní kúpnej zmluvy im muselo byť viac než zrejmé, že pre odstránenie spornosti alebo identickosti predmetného pozemku je nevyhnutné vyhotovenie nového geometrického plánu, teda v období po uzavretí tejto kúpnej zmluvy. Geometrickým plánom vyhotoveným po uzavretí tejto kúpnej zmluvy však žalobcovia nereagovali v lehote na to súdom určenej. Nedostatočná je preto argumentácia geometrickým plánom, ktorý predchádzal tejto kúpnej zmluve.
42. Dobrá viera nadobudnutia vlastníckeho práva je jednou z kumulatívnych zákonných podmienok každého vydržania podľa § 134 OZ, pričom je rozhodujúcou pre začatie plynutia vydržacej doby. Subjektívne presvedčenie držiteľa o jeho vlastníctve veci nemôže byť samo osebe podkladom pre vydržanie, pokiaľ toto jeho presvedčenie nie je vyvolané okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosť držby veci alebo práva, predovšetkým od spôsobilého nadobúdacieho titulu. Vlastnícke právo k pozemku vydržaním nemožno získať „iba“ samotným nepretržitým, viac ako 10-ročným obhospodarovaním pozemku, príp. jeho oplotením bez toho, aby omyl držiteľov o tom, že im pozemok vlastnícky patrí predmetná nehnuteľnosť, bol ospravedlniteľný. Omyl žalobcov je však neospravedlniteľný, pretože subjektívne presvedčenie, že im pozemok vlastnícky patrí, neodvodzujú žalobcovia od spôsobilého nadobúdacieho titulu, pretože práve v kúpnej zmluve, ktorá mala byť nadobúdacím titulom predmetného pozemku, je spochybnený samotný predmet prevodu vlastníckeho práva slovami „neidentická parcela,“ ako aj v časti, v ktorej je vyslovená potreba vyhotovenia nového geometrického plánu.
43. Ďalšie argumenty strán sporu konajúci súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu strán sporu, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, konajúci súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou, ako napríklad, či sa nachádzajú na predmetnom pozemku stromy, či plot sa nachádza na pozemku žalovaného alebo na hranici medzi pozemkami, za ktoré konkrétne pozemky platia strany sporu dane, za ktoré neplatia, ako dlho žalobcovia užívajú a obhospodarujú predmetný pozemok.
44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
47. Nakoľko žalovaný bol v tomto spore plne úspešný, a súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, priznal súd žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v 1. a v 2. rade ako spoločne a nerozdielne povinným v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).