Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/273/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Petríkovej a členiek senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a Mgr. Renáty Gavalcovej, v spore žalobkyne H. U., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. Ivetou Pálfy Fabianovou, advokátkou, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie 5, proti žalovanej O. X., bývajúcej v S., zastúpenej JUDr. Jozefom Jaroščákom, ml., advokátom, so sídlom v Bardejove, Radničné námestie 33, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. S. D. s prísl., vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 28. mája 2020 sp. zn. , takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 24. septembra 2018 č. k. -77, žalobu žalobkyne zamietol (výrok I.) a žalovanej voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa založila žalobu na skutkovom tvrdení, že poručiteľ S. D. nepodpísal darovaciu zmluvu o prevode vlastníctva bytu, resp. notársku zápisnicu obsahujúcu daný právny úkon. Túto mala podpísať iná osoba, pretože podpis poručiteľa na darovacej zmluve je značne odlišným od podpisu na prepúšťacej lekárskej správe z rovnakého obdobia. V priebehu konania skutkové tvrdenia rozšírila o podozrenie z psychickej nespôsobilosti poručiteľa uzatvoriť daný právny úkon vzhľadom k svojmu ochoreniu, možnému ovplyvneniu liekmi, a pochybnosti, aký právny úkon mienil vlastne urobiť - darovaciu zmluvu alebo závet. Z pripojeného trestného spisu, obsahu notárskej zápisnice, výpovede notára JUDr. Ľubomíra Barabáša, ako aj výpovede svedkyne E. F. bolo nepochybne preukázané, že práve poručiteľ uzavrel 17. februára 2017 darovaciu zmluvu a dohodu o zriadení vecného bremena práva doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti, ktorú pred notárom a svedkom v Nemocnici Poprad počas svojej hospitalizácie podpísal. O obsahu prejavenej vôle poručiteľa súd rovnako nemal pochybnosť, pretože tento príslušnú notársku zápisnicu, obsahom ktorej bol právny úkon darovania, podpísal. Poručiteľ v minulosti zriadil závet vo forme notárskej zápisnice, preto musel mať vedomosť o rozdiele právneho úkonu závetu od právneho úkonu darovacej zmluvy. Výrok poručiteľa, ktorý sa mal pred podpisom zápisnice podľa vyjadrenia svedkyne F. vyjadriť, že zápisnica bude platná až po jeho smrti, nie je možné pri uzatvorení aj zmluvy o práve doživotného bývania darcu stotožniť s prejavom vôle poručiteľa uzavrieť darovaciu zmluvu, podľa ktorej by malo dôjsť k plneniu až po darcovej smrti. Iba pri preukázaní takejto vôle by bolo možné uvažovať o neplatnosti darovacej zmluvy podľa . K otázke spôsobilosti na právne úkony uviedol, že dcéra žalobkyne (správne dcéra poručiteľa - pozn. dovolacieho súdu) v trestnom oznámení nespochybnila duševné zdravie poručiteľa. Toto nebolo spochybnené žiadnym iným dôkazom. Z lekárskej prepúšťacej správy, ktorá je obsahom trestného spisu, vyplýva, že pacient bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia pre problémy so srdcom, nie z dôvodu diagnostikovanej duševnej

poruchy. V čase prijatia bol orientovaný v čase, priestore. Kontakt bol s ním dobrý. Prepúšťacia správa, ktorú mala žalobkyňa k dispozícii, konštatuje dôvody uplatnenej liečby a použitú medikáciu počas hospitalizácie. Žalobkyňa nešpecifikovala, ktoré z užívaných liečiv mohli u pacienta vyvolať taký stav duševnej poruchy, ktorá by ho robila k uzavretiu právneho úkonu neschopným z dôvodu, že pod ich vplyvom by nevedel posúdiť následky svojho úkonu alebo svoje jednanie ovládať. Z výpovede notára a obsahu zápisnice je zrejmé, že poručiteľ konal pri plnom vedomí. V prejednávanej veci žalobkyňa ničím právne významným nepreukázala, aby poručiteľ uzavrel darovaciu zmluvu ako osoba, ktorá nemala spôsobilosť na právne úkony, resp. aby konala v duševnej poruche, ktorá by ju robila pre tento právny úkon neschopnou. Súd s prihliadnutím k hospodárnosti konania vzhľadom k vykonaným dôkazom, tieto pokladal za dostačujúce pre rozhodnutie vo veci. Preto nevyhovel návrhom žalobkyne na vykonanie ďalších dôkazov týkajúcich sa znaleckého preskúmania podpisu poručiteľa a vypočutia osôb realizujúcich jeho liečbu v zdravotníckom zariadení a v čase uzatvárania právneho úkonu. Jej návrhy na doplnenie dokazovania ako neúčelné zamietol. O trovách konania rozhodol podľa č. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“). 2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 28. mája 2020 sp. zn. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil ( ) a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v a zistil, že odvolanie žalobkyne je neopodstatnené. Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov poukázal na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Daná právna vec je nepochybne vec sporová, v ktorej sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré museli byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Vo vzťahu ku koncentrácii konania uviedol, že táto má podľa zákonodarcu predstavovať efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Sudca so znalosťou konkrétnej veci vie podľa zákonodarcu najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany. V súvislosti s odvolacími námietkami odvolateľky odvolací súd poukázal na ustanovenie a inštitút súkromného znaleckého posudku. S odkazom na poukázal na súčinnosť strán a tretích osôb v priebehu znaleckého dokazovania. Poukázal, že v súvislosti so znaleckým dokazovaním, a to či už súdom nariadeným alebo súkromným, môže súd uložiť povinnosť nielen strane sporu, svedkom, ale aj inej osobe, aby túto súčinnosť poskytla, pričom neuposlúchnutie príkazu súdu môže byť sankcionované poriadkovou pokutou. Odvolací súd vyslovil, že ak si odvolateľka v priebehu prvoinštančného konania nedala vyhotoviť súkromný znalecký posudok na pravosť podpisu právneho predchodcu žalobkyne, potom možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena. To isté platí aj pre zistenie duševného stavu poručiteľa v čase podpisu darovacej zmluvy. Ak nebol žiadnym iným dôkazom spochybnený zdravotný stav poručiteľa, potom odvolací súd súhlasil so záverom súdu prvej inštancie o nevyhovení návrhu na vykonanie ďalších dôkazov týkajúcich sa znaleckého preskúmania podpisu poručiteľa a vypočutia osôb realizujúcich jeho liečbu v zdravotníckom zariadení v čase uzatvárania právneho úkonu, z dôvodu, že tieto považoval za nehospodárne. Navyše výsluchom svedkov podľa názoru odvolacieho súdu ani nebolo možné preukázať, či poručiteľ v čase podpisu darovacej zmluvy mal spôsobilosť na tento právny úkon alebo táto spôsobilosť bola obmedzená. Kľúčovým dôkazom pre preukázanie týchto okolností by bol znalecký posudok - súkromný znalecký posudok, ktorý si však žalobkyňa vyhotoviť v priebehu prvoinštančného konania nedala, a preto neuniesla dôkazné bremeno. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa s prihliadnutím na .

3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie podľa a a, , . K namietanej vade podľa dovolateľka uviedla, že v konaní došlo k vadám spočívajúcim v porušení práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ako odvolacieho súdu, tak súdu prvej inštancie, k porušeniu práva na predvídateľnosť rozhodnutia a práva na relevantné konanie spojené so zákazom svojvoľného postupu. Dovolateľka považuje nepoužitie inštitútu predbežného prejednania sporu okresným súdom za vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím došlo k porušeniu princípu právnej istoty. Okresný súd rozhodol predčasne, a tým aj nesprávne, keď nevyhovel návrhu žalobkyne na vykonanie ďalších dôkazov týkajúcich sa navrhovaného znaleckého preskúmania podpisu poručiteľa a vypočutia osôb realizujúcich jeho liečbu v zdravotníckom zariadení v čase uzatvárania právneho úkonu odôvodňujúc to ich neúčelnosťou a uspokojil sa len vykonaním dôkazov, a to najmä no nielen, pripojeným trestným spisom, notárskou zápisnicou, výpoveďou notára a svedkyne E. F.. Zamietnutie jej návrhu na doplnenie dokazovania a zamietnutie jej žaloby považuje dovolateľka za prekvapivé súdne rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s princípom právnej istoty. Opätovne poukazuje na to, že pochybnosti o skutočnej vôli poručiteľa previesť na žalovanú predmetné nehnuteľnosti vyvstali u žalobkyne z tých skutočností, že: 1/ k prevodu vlastníctva z poručiteľa na žalovanú došlo v čase jeho ťažkej onkologickej choroby, v čase keď bol hospitalizovaný, tesne pred jeho smrťou; 2/ k prevodu vlastníctva z poručiteľa na žalovanú došlo napriek tomu, že poručiteľ závetom prejavil svoju vôľu, aby všetok jeho majetok po jeho smrti nadobudla jeho vnučka - žalobkyňa. Žalobkyňa sa preto domnieva, že bolo viac ako účelné vykonať navrhované znalecké dokazovanie a rovnako aj iné ňou navrhované dôkazy výsluchom svedkov. K znaleckému dokazovaniu dovolateľka uviedla, že mohla predložiť aj vlastný súkromný znalecký posudok, avšak v tomto prípade ho dovolateľka nemohla predložiť nie z vlastnej viny. Dovolateľka nemala a nemá prístup k dokumentom, písomnostiam, listinám, na ktorých by bol podpis poručiteľa, a ktoré poručiteľ podpísal v poslednom období života, resp. v období blízkom obdobiu podpísania spornej listiny, a to v ich origináli, ktorý práve originál sa vyžaduje na porovnanie pravosti podpisu. Žalobkyňa je toho názoru, že samotné výpovede troch svedkov, ktoré osoby boli zároveň osobami zainteresovanými na tomto úkone, pre spravodlivé rozhodnutie nie je postačujúce, a je v rozpore s princípom právnej istoty žalobkyne, aj keď sa zo strany tunajšieho súdu javí z hľadiska princípu zrejme hospodárnosti pre rozhodnutie vo veci za postačujúce. Žalobkyňa poukazuje na to, že sa nestotožňuje s vyjadrením súdu prvej inštancie v odôvodnení, že keď „dcéra žalobcu (správne dcéra poručiteľa - pozn. dovolacieho súdu) v trestnom oznámení nespochybnila duševné zdravie poručiteľa a toto duševné zdravie nebolo spochybnené žiadnym iným dôkazom v tomto konaní, konal poručiteľ slobodne a vážne a bez akejkoľvek duševnej poruchy, ktorá by ho robila v takomto prípade neschopným na predmetný právny úkon, akým bola darovacia zmluva a dohoda o zriadení vecného bremena.“ Žalobkyňa duševné zdravie spochybňovala v tomto konaní a za týmto účelom chcela a navrhovala vykonať aj iné dôkazy než tie, ktorá mohla sama okresnému súdu spolu so žalobou predložiť a v tomto konaní takto uplatniť. Žalobkyňa rovnako poukazuje na to, že okresný súd jej vytýkal, že bližšie nešpecifikovala, ktoré z užívaných liečiv mohli u poručiteľa vyvolať stav duševnej poruchy, ktorá by ho robila k uzavretiu právneho úkonu neschopným. K uvedenému žalobkyňa uviedla, že tieto nemohla špecifikovať, nakoľko nedisponovala prepúšťacou správou a ani zdravotnou dokumentáciou poručiteľa a práve z tohto dôvodu navrhovala vykonať dôkaz výsluchmi osôb realizujúcich jeho liečbu v zdravotníckom zariadení a v čase uzatvárania právneho úkonu. Žalobkyňa sa nestotožňuje ani s rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý jej odvolacie dôvody nevzal do úvahy konštatujúc neunesenie dôkazného bremena. Toto dôkazné bremeno nemohla uniesť, pretože súd prvej inštancie nevyhovel návrhu nielen na vykonanie znaleckého dokazovania ohľadom pravosti podpisu poručiteľa na darovacej zmluve, na ktoré sa vyžaduje porovnanie jeho podpisu na iných listinách, v čase blízkom jeho smrti a to ich origináloch, z dôvodu „neúčelnosti“. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je nelogické, zmätočné, vychádzajúce zo svojvoľného hodnotenia dôkazov, ktoré je ústavne neakceptovateľným hodnotením dôkazov a vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobkyne uviedla, že sa nestotožňuje s dovolacími dôvodmi a tvrdeniami žalobkyne. Navrhla dovolanie žalobkyne odmietnuť, nakoľko neobsahuje obligatórne náležitosti dovolania, alebo alternatívne, dovolanie ako nedôvodné zamietnuť. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), zastúpená advokátom ( ), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti.

6. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a . 7. Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 8. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v , sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (pozri rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , a ). Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , a ). Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. 9. Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). 10. Dovolateľka vadu zmätočnosti v zmysle opiera o to, že súd prvej inštancie nenariadil v konaní predbežné prejednanie sporu, že súdy nižších inštancií na základe nesprávne zisteného skutkového stavu dospeli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď dôkazy hodnotili svojvoľne a nevykonali ňou navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom rozhodnutie tak odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnené (nepreskúmateľnosť rozhodnutia). 11. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). 12. K tomuto dôvodu prípustnosti dovolania treba uviesť, že ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko). 13. Rovnako podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať skutkovej i právnej stránky

rozhodnutia (napr. ). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s , resp. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (, , ). 14. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces, a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak je nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa . 15. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený skutkový stav. 16. Vo vzťahu k uplatnenej námietke nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd uvádza, že v posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle . V danom prípade súd prvej inštancie žalobu žalobkyne o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi zamietol a odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v zmysle . Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí z hľadiska jeho predmetu jeden celok (m. m. , ) a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom súdu prvej inštancie vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v spojení s odôvodnením dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu má podľa názoru dovolacieho súdu všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle ustanovenia . Dovolací súd nezistil, že by v danej veci išlo o takýto prípad vybočenia z medzí ustanovenia , ktorým by došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces. Odvolací súd odôvodnil potvrdzujúci výrok svojho rozhodnutia spôsobom zodpovedajúcim zákonu. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ako vo veci rozhodol súd prvej inštancie, obsah odvolania dovolateľky, zhrnutie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán sporu, jasne a zrozumiteľne vysvetľuje, prečo rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, k čomu na zdôraznenie jeho správnosti doplnil aj ďalšie dôvody, najmä v reakcii a za účelom vysporiadania sa s podstatnými odvolacími námietkami žalobkyne ( ). Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu (body 10. až 25.), ako aj rozhodnutia súdu prvej inštancie (body 3. až 13.), nevyplýva rozpornosť, nepresvedčivosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie odvolacieho súdu sa vyporadúva so všetkými podstatnými rozhodujúcimi skutočnosťami a myšlienkový postup odvolacieho súdu je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal ( ). 17. Dovolací súd z obsahu dovolania ( ) navyše nezistil, z akého konkrétneho dôvodu dovolateľka namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutí súdov nižších inštancií. Súd v opravnom konaní

nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (). Odvolací súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne vysporiadal s otázkou (ne)unesenia dôkazného bremena žalobkyňou a ako vyplýva z judikatúry ústavného súdu, len samotná skutočnosť, že dovolateľka sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ). 18. Za procesnú vadu konania podľa nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je daný prípad. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania (strán sporu) vrátane ich dôvodov a námietok. Samotné odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (, ). Dovolací súd neakceptoval opodstatnenosť dôvodov, ktoré žalobkyňa uvádzala v dovolaní o zmätočnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, trpiaceho nedostatkom riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia, pretože uvedené nezistil. Pre úplnosť dovolací súd tiež poznamenáva, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle správnosť právnych záverov, ku ktorým odvolací súd dospel, nie je relevantná, lebo prípadné nesprávne právne posúdenie veci túto vadu zmätočnosti nezakladá (R 24/2017); tento právny záver považuje za ústavnoprávne akceptovateľný i ústavný súd (). 19. Pokiaľ dovolateľka namieta, že súd prvej inštancie neaplikoval inštitút predbežného prejednania sporu ( ), ktorý má slúžiť aj na zabránenie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí, keďže jeho výsledkom by malo byť vyjasnenie predmetu sporu, otázok dôkazného práva i právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho súd prvej inštancie vo veci nesprávne rozhodol, dovolací súd uvádza, že nakoľko sa jedná o fakultatívny inštitút, súd nie je povinný pred prvým pojednávaním nariaďovať predbežné prejednanie sporu, ale má možnosť nariadiť priamo pojednávanie podľa . V danom prípade teda nemožno hovoriť o porušení práva na spravodlivý proces, keď sa súd prvej inštancie rozhodol nariadiť pojednávanie (pozri napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. ). Ak súd prvej inštancie neustálil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré sú nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná, najvyšší súd k uvedenému uvádza, že náprava prípadného nesprávneho postupu súdu prvej inštancie v tomto smere bola daná tiež možnosťou podania odvolania ako riadneho opravného prostriedku, ktorý dovolateľka v predmetnej veci aj využila. Bolo by neefektívne, ba až nezmyselné, považovať prípadné nedodržanie súdom prvej inštancie za tzv. zmätočnostnú vadu v zmysle a z tohto dôvodu zrušovať v dovolacom konaní rozhodnutia súdov v základnom konaní a vec vracať na ďalšie konanie, hoci účastník konania mal možnosť namietať nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie v opravnom konaní a hoci mal možnosť dozvedieť sa o skutkových a právnych záveroch súdov v základnom konaní z odôvodnení ich rozhodnutí. Preto uvedená námietka, aj keby bola dôvodná, nebola by spôsobilá mať za následok tzv. zmätočnostnú vadu, t. j. porušenie základných zásad súdneho konania, a teda porušenia práva na spravodlivý proces (pozri rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , , ). 20. Pokiaľ dovolateľka vytýka nesprávne zistený skutkový stav veci, resp. nesúhlasí so skutkovými zisteniami, ich hodnotením a nevykonaním ňou navrhnutých dôkazov, dovolací súdu poukazuje na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, podľa ktorej je ustálený názor, že nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je vadou konania v zmysle (porovnaj sp. zn. , , , , , , ). Súlad tohto právneho názoru s posudzoval ústavný súd, nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (, ). 20.1. Najvyšší súd tiež pripomína, že dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa týka žaloba, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd nie je v civilnom sporovom konaní viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky nimi navrhované dôkazy. Súdy

nižšej inštancie neboli povinné vykonať všetky navrhnuté dôkazy, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie stranám ( ). Ak sa súd rozhodne, že určité dôkazy nevykoná (napr. preto, že sú podľa jeho názoru pre vec nevýznamné alebo nadbytočné) alebo vykoná iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za vadu zmätočnosti (viď R 125/1999). Procesnému právu strany sporu navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak neurobil. 20.2. Napokon dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd ( ). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Inými slovami, na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porovnaj ). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle , avšak tieto vady v súdenej veci dovolací súd nezistil. 20.3. Podľa názoru dovolacieho súdu doposiaľ vykonané dokazovanie dostatočne odôvodňuje skutkové i právne závery prijaté súdmi nižšej inštancie (súdom prvej inštancie, aj súdom odvolacím). Dovolateľkou namietané nevykonanie ňou navrhnutých dôkazov pritom odvolací súd odôvodnil, keď otázke dokazovania venoval podstatnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku. 21. Pokiaľ dovolateľka zamietnutie jej návrhu na doplnenie dokazovania a zamietnutie jej žaloby považovala za prekvapivé súdne rozhodnutie, ktoré je v rozpore s princípom právnej istoty, dovolací súd k uvedenému uvádza, že v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu o tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti týmto iným (odlišným) právnym záverom odvolacieho súdu, nemá strana konania možnosť vyjadrovať sa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie nejavili ako významné (pozri uznesenie najvyššieho súdu z 21. marca 2018, sp. zn. ). V danom prípade ale rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie nevyznieva ani prekvapujúco, ani nečakane, keď súdy oboch inštancií založili svoje rozhodnutia na rovnakých skutkových záveroch pri aplikácii rovnakých právnych noriem. So zreteľom na vyššie uvedené nebolo rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie ani prekvapujúce, a ani nečakané. 22. Zhrnúc vyššie uvedené dovolací súd uzavrel, že žalobkyňa neopodstatnene namietala nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorý mal znemožniť uskutočňovanie jej procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolací súd preto dovolanie žalobkyne v tejto časti ako nedôvodné v zmysle zamietol. 23. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa dovolací súd uvádza nasledovné: 23.1. Pokiaľ ide o dovolanie podľa , je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 23.2. Pre všetky tri procesné situácie, v ktorých pripúšťa dovolanie, má mimoriadny význam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v dovolaní. Otázkou relevantnou z hľadiska môže byť len otázka právna, nie skutková otázka. Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu, ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad , , , Zákona o rodine, ako aj o otázku procesnoprávnu, ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení. Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie

odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). 24. Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). 25. Nevyhnutným predpokladom pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle je riadne vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu z hľadiska s akcentom na konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, čo umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu ( ), ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená ( ), alebo ktorá je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešená rozdielne ( ). 26. Žalobkyňa v súvislosti s uvádzaným dovolacím dôvodom podľa však neformulovala žiadnu právnu otázku (vo svojom dovolaní iba formálne odkázala na ustanovenie vyjadrujúc svoj nesúhlas s právnym posúdením veci súdmi nižších inštancií). Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka „len“ nesúhlasí s názorom súdov nižších inštancií v súvislosti s posúdením darovacej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, resp. notárskej zápisnice obsahujúcej daný právny úkon, ako aj s posúdením spôsobilosti poručiteľa na daný právny úkon; avšak tak robí bez konkrétneho vymedzenia právnej otázky, vo vzťahu ku ktorej sa mal odvolací súd odkloniť od ustálenej súdnej praxe dovolacieho súdu a bez uvedenia konkrétnych rozhodnutí dovolacieho súdu, od ktorých sa mal odvolací súd odkloniť, resp. ktorá nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte vyriešená, prípadne vo vzťahu ku ktorej rozhoduje dovolací súd rozdielne a bez uvedenia rozdielnych rozhodnutí dovolacieho súdu. Z dovolania tak nie je zrejmé, aké konkrétne právne otázky chcela dovolateľka riešiť, keď tieto jasne nekonkretizovala, a tak následne ani dovolací súd nemohol vyhodnotiť, či tieto právne otázky už boli dovolacím súdom vyriešené alebo nie, resp. riešené rozdielne. 27. Ako už bolo uvedené, otázka relevantná v zmysle , , musí byť procesnou stranou vymedzená v dovolaní jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj dôvodnosť) dovolania. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, resp. ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, príp. bola riešená rozdielne, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú právnu otázku mal dovolateľ na mysli. V prípade absencie uvedeného dovolací súd nemôže pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešil prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým ani rozhodnúť o tom, či ide o právnu otázku, ktorá doposiaľ nebola riešená (príp. bola riešená rozdielne) a z tohto pohľadu rozhodnúť o prípustnosti dovolania; v opačnom prípade by uskutočnil dovolací súd prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v , ale aj (konkrétne) cieľu sledovanému ustanovením (pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., , Komentár, Praha: C. H. BECK, str. 1382 a rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. , ). 28. Iba samotné namietanie nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom, bez vymedzenia konkrétnej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a odvolací súd sa pri jej riešení odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá ešte nebola rozhodovacou praxou dovolacieho súdu vyriešená, príp. je rozhodovacou praxou dovolacieho súdu riešená rozdielne, na prípustnosť dovolania podľa , , nepostačuje. Polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, či vyhodnotením skutkového stavu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu skutkovej alebo právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v , , (porovnaj sp. zn. , , , , ). V tejto časti preto nemožno dovolanie žalobkyne považovať za procesne prípustné. 29. Dovolací súd konštatuje, že dovolanie žalobkyne v časti namietajúcej vadu podľa je síce prípustné, ale nie je dôvodné a v časti namietajúcej nesprávne právne posúdenie veci v zmysle je neprípustné, pretože dovolacie dôvody neboli vymedzené spôsobom uvedeným v

ustanoveniach až . Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie ako celok zamietol ( ). 30. Žalovaná bola v dovolacom konaní úspešná, preto jej dovolací súd na základe ustanovenia s použitím priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. 31. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.