Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Obdo-13-2023.pdf
PDF · 107.57 KB
Case nature
Area
Subarea
1Obdo/13/2023
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v spore žalobkyne CHEMES, a.s. Humenné, Chemlonská 1, Humenné, IČO: 31 695 426, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., Rázusova 1, Košice, IČO: 50 560 611, proti žalovanej CORA GASTRO s.r.o., Traktorová 1, Poprad, IČO: 44 857 187, zastúpenej advokátom Mgr. Róbertom Kukom, LL.M., Šustekova 23, Bratislava, o zaplatenie 2 732,83 eura s príslušenstvom, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 16. septembra 2021, č. k. 5Cob/1/2020-168, takto
r o z h o d o l :
I. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.
II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Poprad (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 17. februára 2020, č. k. 20Cb/8/2019-91 zamietol žalobu a o trovách konania rozhodol tak, žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo rozsahu 100%. 2. Súd prvej inštancie skonštatoval, že na to, aby mohol žalobca v sporovom konaní uspieť, musí ku svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že žalobca má právo, ktorého uspokojenia sa domáha. Pri zisťovaní skutkového stavu súd v zásade vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Súd prvej inštancie mal po vykonaní predložených dôkazov (objednávky č. KZD0060, správy z elektronickej pošty z 1. mája 2018, oznámenia o uplatnení vád diela z 27. júna 2018, oznámenia žalobcu z 12. septembra 2018, oznámenia o započítaní pohľadávky z 26. septembra 2018, vyjadrenia žalovaného z 2. októbra 2018, oznámenia žalobcu z 5. októbra 2018, oznámenia žalovaného z 3. decembra 2018, správ z elektronickej komunikácie strán sporu a spoločnosti HK Plus s.r.o., správ z elektronickej pošty zo16. augusta 2017) za to, že žalobca vo veci dôkazné bremeno neuniesol. V konaní mal za preukázané, že žalobca pre žalovaného dodal a zabezpečil montáž žalobcom vybraného výrobníka sódy, pričom táto skutočnosť nebola sporná. Spornou zostalo tvrdenie žalobcu o vadách dodaného diela. 3. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 215 ods. 1 CSP rozhodoval podľa skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, pričom dospel k záveru, že absentujú skutkové tvrdenia a dôkazy o tvrdeniach žalobcu o existencii vád dodaného zariadenia. Predovšetkým súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalobca v konaní neprodukoval jediný dôkaz o existencii vád dodaného diela. Napriek uvádzaným tvrdeniam, že svojpomocne zabezpečoval revíziu montáže diela a zistil nesprávne zapojenie jednotlivých súčastí, o tomto svojom tvrdení nepredložil jediný dôkaz, i keď v písomných vyjadreniach uvádzal, že zabezpečí svedkov, ktorí jeho tvrdenia potvrdia. Napriek časovému odstupu od podania žaloby do konania pojednávania žiadneho svedka neoznačil, ani jeho účasť na pojednávaní nezabezpečil. Taktiež neumožnil žalovanému kontrolu vytýkaných vád a ich odstránenie, i keď žalovaný výslovne žiadal o možnosť kontroly diela. (bod 29. odôvodnenia)
4. Čo sa týka žalobcom uvádzanej vady spočívajúcej v nedostatočnom sýtení nápojov, súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že predmet diela - zariadenie, si vybral sám žalobca po dohode a komunikácii s úplne iným dodávateľom (HK Plus s.r.o.), s ktorým mal možnosť komunikovať o ním požadovaných vlastnostiach. Žalovaného žalobca oslovil len na dodanie a montáž zariadenia a žalobca nepredložil jediný dôkaz o tom, že by požadoval na dielo výslovne vymienené vlastnosti tak, ako žalobca uvádza v podanej žalobe. Navyše pokiaľ aj žalobca v auguste 2017 informoval žalovaného o zámere získať „niečo také“, teda zariadenie podobné zariadeniu konkrétnej značky, a následne sa na niekoľko mesiacov odmlčal, žalovaný nemohol mať vedomosť o tom, že žalobca zotrval na svojom pôvodnom zámere a požadovanom objeme sýtenia nápojov. V tomto smere teda neboli tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom preukázané a žalovaný žalobcovi dodal výslovne žalobcom požadované zariadenie za žalobcom stanovených podmienok. V konaní neboli preukázané žiadne vady diela, ktoré by žalobcu oprávňovali od zmluvy o dielo odstúpiť. (bod 29. odôvodnenia) 5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 CSP, keď v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. 6. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom zo 16. septembra 2021, č. k. 5Cob/1/2020-168 rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Zároveň podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 7. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že písomne vyzval obe sporové strany a ich právnych zástupcov v zmysle ustanovenia § 382 CSP na vyjadrenie k možnému použitiu všeobecne záväzného právneho predpisu, a to ustanovení § 564, § 436 až § 441 a § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka. K predmetnej výzve sa vyjadril žalobca, ktorý v zásade uviedol, že má za to, že na základe ním uvádzaných skutočností možno na vec aplikovať ustanovenia § 564, § 436 až § 441 a § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom v plnom rozsahu zotrváva na podanom odvolaní. Žalovaný sa k predmetnej výzve nevyjadril. 8. Na potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd k odvolacím námietkam uviedol, že v odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Poukázal na skutočnosť, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení, pričom význam dokazovania spočíva v získaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uviedol, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Táto odvolacia námietka však nebola naplnená, keďže súd prvej inštancie listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky. 9. Odvolací súd skonštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že v danom prípade v rámci hmotnoprávneho posúdenia ich vzťahu sa jednalo o uzatvorenie zmluvy o dielo. V danom prípade bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 564 Obchodného zákonníka, ktorý hovorí, že pri vadách diela platia primerane ustanovenia § 436 až § 441 Obchodného zákonníka. Podľa ustanovenia§ 436 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom v zmysle ustanovenia § 345 ods. 2, môže kupujúci okrem iného aj odstúpiť od zmluvy. Pre účely predmetného zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy, alebo v tom čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takomto porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. Tu odvolací súd poukázal na skutočnosť, že v prvom rade nebolo preukázané, že by dielo malo akékoľvek vady. V zásade je možné konštatovať, že predmetný zásobník sódy produkoval bublinky v rozsahu technických noriem, ktoré preň boli ustanovené, a nebolo v konaní preukázané, že by dosahoval nasýtenosť nápojov v nižšom množstve ako mal v zmysle štandardných technických parametrov uvádzaný samotný výkon. Možno teda konštatovať, že samotné dielo priamo samo o sebe nemalo konkrétnu vadu. Žalobca teda v zmysle ustanovenia § 436 ods. 1 písm. d) nemohol platne odstúpiť od zmluvy z dôvodu, že dodaním tovaru s vadami bola porušená zmluva podstatným spôsobom.
10. Ďalej odvolací súd uviedol, že v konaní nebolo preukázané ani porušenie zmluvy podstatným spôsobom, keďže sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že po samotnom žalovanom požadoval prístroj, ktorý by zabezpečoval konkrétnu nasýtenosť nápoja. Zrejmé z konania iba bolo, že nebol spokojný s objemom nasýtenosti samotných nápojov, nie skutočnosť, že by predmetný prístroj nezabezpečoval nasýtenosť týchto nápojov. (bod 22. odôvodnenia) Tu odvolací súd poukázal najmä na ustanovenie § 345 ods. 2 posledná veta, že pri pochybnostiach o podstatnom porušení zmluvy sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. Rovnako bolo potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že v samotnom odstúpení od zmluvy žalobca namietal kompletnú nefunkčnosť dodaného výrobníka sódy, ktorý nemal plniť svoj účel, ktorým mala byť výroba bublinkovej vody. Dôvodom pre odstúpenie od zmluvy nebol žalobcom v žalobe tvrdený dôvod, že dodanie výrobníka bubliniek nemá ním vymienené vlastnosti. V danom prípade možno jednoznačne konštatovať nezhodu medzi dôvodmi odstúpenia od zmluvy uvedené v odstúpení od zmluvy žalobcu z 27. júna 2018 a dôvodmi podania žaloby spočívajúcich na skutočnosti, že dielo malo vady z dôvodu, že po jeho vyhotovení nezodpovedalo vymieneným vlastnostiam žalobcu ako objednávateľa diela. Keďže sa v konaní žalobcovi nepodarilo preukázať podstatné porušenie zmluvy o dielo a rovnako sa mu nepodarilo preukázať, že by samotný prístroj, ktorý bol predmetom diela mal vyslovené vady, súd prvej inštancie správne žalobu zamietol. Zároveň odvolací súd uzavrel, že pokiaľ sa žalobcovi v samotnom kontradiktórnom spore nepodarilo preukázať konkrétne uvedený dôvod v odstúpení od zmluvy, ale preukazoval iný dôvod, v takomto prípade nemožno povedať, že v konaní bol preukázaný skutočný dôvod odstúpenia od zmluvy spočívajúci v tom, že výrobok je absolútne nefunkčný a nezabezpečuje nasýtenosť nápojov. V konaní sa žalobcovi nepodarilo preukázať presne špecifikovaný dôvod uvádzaný v odstúpení od zmluvy. Zároveň bola pre vec samu podstatná skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že by si pri vyhotovení diela žalobca u žalovaného vymienil konkrétnu vlastnosť dodaného výrobníka sódy. Zadanie diela zo strany žalobcu neobsahovalo minimálny objem nasýtenia nápojov, keď žalobca požadoval zhotoviť dielo približne sa podobajúce predchádzajúcemu výrobníku sódy (zadanie predmetu diela v rozsahu: „niečo také alebo to isté“). 11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že priznal nárok na ich náhradu žalovanému proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. 12. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. 13. Namietal, že nie je možné súhlasiť s konštatovaním odvolacieho súdu o nepreukázaní akýchkoľvek vád diela, pričom mal za to, že opisom skutkových okolností už v jeho predchádzajúcich písomných podaniach a rovnako aj na ústnom pojednávaní dňa 11. februára 2020 preukázal, že od žalovaného požadoval zabezpečenie takého výrobníka sódy, ktorý by disponoval konkrétnou vymienenou vlastnosťou diela spočívajúcou v objemnejšom sýtení vody, pričom napriek tejto požiadavke (o ktorej mal žalovaný vedomosť), dané dielo touto vlastnosťou nedisponovalo. Zdôraznil, že na vyššie spomenutom pojednávaní samotný žalovaný potvrdil, že sú mu vlastnosti výrobníka sódy, ktorý používal žalobca a výrobníka konkrétnej značky, ktorý žalovaný žalobcovi ponúkol a ubezpečil ho, že má obdobné vlastnosti, resp. ide o „niečo také “, ako je predtým žalobcom používaný výrobník, dobre známe. Žalovaný už v čase uzavretia predmetnej zmluvy o dielo vedel o požiadavkách žalobcu na daný výrobník sódy, aj o konkrétnej vymienenej vlastnosti, ktorú žalobca požadoval preň. Zároveň však žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy vedel, že ním pôvodný výrobník žalobcu má výrazne odlišné vlastnosti, resp. výrazne vyšší výkon ako žalovaným ponúknutý výrobník. Dovolateľ uviedol, že ním neboli vôbec spochybňované samotné štandardné technické parametre výrobníka sódy, ako to nesprávne uvádza odvolací súd v bode 22. odôvodnenia svojho rozsudku. Skutočnosť, že daný výrobník sódy spĺňal všeobecné technické parametre pre jeho výkon však ešte neznamená, že dielo netrpí akoukoľvek inou vadou, a preto takéto konštatovanie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné a arbitrárne. Vadou diela môže byť aj vada spočívajúca v určitej kvalitatívnej chybe výrobku, pričom môže ísť aj o absenciu konkrétnej vymienenej vlastnosti diela žalobcom. Odvolací súd podľa názoru dovolateľa v niektorých prípadoch celkom opomenul a v iných prípadoch sa zas adekvátne nevysporiadal so zásadnými argumentami žalobcu a ním navrhnutými dôkazmi, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci kľúčové, na ktoré žalobca akcentoval v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v podanom odvolaní. 14. S argumentáciou odvolacieho súdu uvedenou v bode 22. odôvodnenia jeho rozhodnutia dovolateľ nesúhlasil, nakoľko žalobca listom z 27. júna 2018 uplatňoval nárok na zľavu z ceny diela voči žalovanému, pretože výrobník sódy nebol správne namontovaný a zároveň k nemu nebolo dodané príslušenstvo pre jeho správne fungovanie. Žalovaný však na uplatnenie nároku na zľavu z ceny diela vôbec nereagoval. Až následne, keď bol sám žalobca nútený zabezpečiť nevyhnutnú montáž prostredníctvom externej firmy, aby výrobník vôbec mohol používať, žalobca zistil, že napriek tomu, že
výrobník bol domontovaný správne aj s chýbajúcim príslušenstvom, naďalej neprodukoval objemnejšie sýtenú vodu, a teda nedisponoval žalobcom vymienenou vlastnosťou diela, čo predstavovalo vadu dodaného výrobníka sódy. Žalovaný žalobcu v súvislosti s cenovou ponukou na výrobník sódy neupozornil na to, že tento nemá vlastnosti porovnateľne s jeho predchádzajúcim výrobníkom tak, ako to žalobca výslovne požadoval. Žalovaný v konaní nepreukázal opak. 15. Ďalej dovolateľ uviedol, že taktiež na pojednávaní dňa 11. februára 2020 preukázal, že objednávka, na základe ktorej bola uzatvorená zmluva o dielo medzi stranami, obsahuje v časti týkajúcej sa špecifikácie diela v celom rozsahu kopírovanú podstatnú časť žalovaného cenovej ponuky, ktorú zaslal žalobcovi dňa 17. augusta 2017, vrátane grafickej úpravy. Samotný žalovaný na pojednávaní dňa 11. februára 2020 výslovne potvrdil, že po celý čas vedel, že dodaný výrobník sódy nemá ani zďaleka porovnateľný výkon ako predošlý výrobník žalobcu. 16. Odvolací súd sa podľa názoru dovolateľa s vyššie uvedenými kľúčovými skutočnosťami a dôkazmi vôbec nevysporiadal, resp. dostatočným spôsobom ani neodôvodnil ich možnú irelevantnosť. 17. K odvolacím súdom poukazovanej neexistencii totožných dôvodov uvedených žalobcom v odstúpení od zmluvy listom z 12. septembra 2018 a v žalobe z 15. apríla 2019 dovolateľ uviedol, že právne predpisy ani súdna prax, rovnako ani teória práva, nevyžadujú pre platné odstúpenie od zmluvy splnenie osobitných náležitostí, ktoré by spočívali v uvedení dôvodov samotného odstúpenia od zmluvy v tomto právnom úkone, pričom je potrebné rozlišovať medzi náležitosťami a predpokladmi odstúpenia od zmluvy. Vymedzenie dôvodu odstúpenia od zmluvy je iba podmienkou (predpokladom) odstúpenia od zmluvy, ktorá sa následne skúma v súdnom konaní, t. j. dôvod odstúpenia musí existovať materiálne, avšak skutkovo sa nemusí vymedzovať v samotnom odstúpení od zmluvy ako jeho obligatórna formálna náležitosť. V tejto súvislosti dovolateľ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) z 30. júna 2009 vo veci sp. zn. 4Cdo/111/2008 a uviedol, že existencia uvedenej nezhody dôvodov nemá žiaden vplyv na skutočnosť, že dielo malo vady, ktoré žalobca počas konania preukázal a existencia týchto vád oprávňovala žalobcu pre platné odstúpenie od zmluvy z dôvodu jej podstatného porušenia žalovaným. Odvolací súd vôbec neskúmal reálnu existenciu dôvodov pre odstúpenie od zmluvy, rovnako v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje akékoľvek uvedenie zásadných a podstatných dôvodov pre uvedené právne závery. V odôvodnení napadnutého rozsudku taktiež absentuje uvedenie zásadných dôvodov a relevantných ustanovení právnych predpisov pre právne závery o tom, prečo by prípadná existencia iného dôvodu uvedeného v žalobe než v odstúpení od zmluvy mala zakladať neplatnosť, resp. neúčinnosť daného právneho úkonu. 18. Na záver dovolateľ zhrnul, že odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, nedostatočné a nepresvedčivé, nakoľko neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie. 19. K dovolaniu podal žalovaný vyjadrenie z 12. augusta 2022, v ktorom žiadal dovolanie podľa § 448 CSP zamietnuť. 20. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací po zistení, že dovolanie bolo podané včas, na to oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpenou v súlade s ust. § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP a contrario) najskôr skúmal, či je dovolanie prípustné. 21. Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania (vrátane dovolacieho konania), ktorú priniesol CSP v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie naďalej považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012). 22. Pri uplatnení tézy vyplývajúcej z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej rozhodnutia súdov predstavujúce res iudicata „majú zostať nedotknuté“, je potrebné na možnosť prelomenia záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí hľadieť ako na krajnú výnimku z tejto zásady. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3Cdo/208/2014). 23. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z ustanovení § 419 a nasl. CSP, upravujúcich otázku prípustnosti dovolania, je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti
dovolania vyplývajúce z ustanovení § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). 24. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vady konania vymenované v ust. § 420 CSP sú špecifické tým, že zakladajú nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť. Vyplýva to z ust. § 431 CSP, podľa ktorého dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 25. K dovolaciemu dôvodu spočívajúcemu v tvrdení, že žalobca od žalovaného požadoval zabezpečenie výrobníka sódy, ktorý by disponoval konkrétnou vymienenou vlastnosťou spočívajúcou v objemnejšom sýtení vody, dovolací súd poukazuje na závery súdu prvej inštancie vyjadrené v posledných troch vetách bodu 29. odôvodnenia jeho rozhodnutia, ako aj na prvú a predposlednú vetu bodu 22. rozhodnutia odvolacieho súdu, kde odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca nepreukázal, že od žalovaného požadoval dodanie výrobníka sódy s požadovanými (vymienenými) technickými parametrami. Dovolateľ nespochybnil, že dodaný výrobník sódy napĺňa štandardné technické parametre tohto výrobku, avšak namietal neexistenciu ním vymienenej vlastnosti dodaného výrobku. K uvedenému dovolací súd konštatuje, že táto námietka dovolateľa je všeobecná, nekonkrétna. Pokiaľ dovolateľ tvrdil, že odvolací súd sa nevysporiadal s niektorými argumentami žalobcu a ním navrhnutými dôkazmi, ktoré boli rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci, bolo potrebné, aby ich konkrétne v podanom odvolaní označil, špecifikoval. Dôvody dovolania, ktoré by poukazovali, s ktorými konkrétnymi argumentami žalobcu a navrhnutými dôkazmi sa odvolací súd, resp. súd prvej inštancie nevysporiadal, nie sú obsahom dovolania, preto nie je možné pristúpiť k vecnému prejednaniu tohto dovolacieho dôvodu, keď podľa názoru dovolacieho súdu je v tejto časti dovolanie (dovolací dôvod) nedostatočne špecifikovaný a nespĺňa základné požiadavky pre dovolací prieskum. V tejto časti vyhodnotil dovolací súd dovolanie za neprípustné, a preto ho v tejto časti v zmysle § 447 písm. f) CSP odmietol. 26. Dovolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie a rozhodnutie odvolacieho súdu tvoria jeden celok. Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva záver, že žalobca nepreukázal porušenie zmluvy podstatným spôsobom, keď nepreukázal, že dodaný prístroj mal mať žalobcom požadované vlastnosti (požadovaný rozsah sýtenia nápojov, čo mala byť podstatná požiadavka žalobcu pre dodanie výrobníka sódy). Súdy v inštančnom postupe nespochybnili vymedzenie vady diela žalobcom (nedostatočná sýtenosť nápojov dodaného prístroja), ani nespochybnili rozsah sýtenia nápojov podľa parametrov konkrétneho dodaného prístroja. Dôvodom pre zamietnutie žaloby, ako vyplýva z obsahu rozhodnutia súdov v inštančnom postupe, bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal (neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno), že výrobník sódy mal akékoľvek vady a že požadoval od žalovaného dodanie takého výrobku, ktorý by vykonával rozsah sýtenia nápojov podľa jeho konkrétnych požiadaviek. 27. Dovolací súd v dovolacom konaní nie je oprávnený preskúmavať správnosť a ani úplnosť skutkových zistení súdov nižšej inštancie, a to už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní je dokazovanie vylúčené, okrem preukazovania včasnosti a prípustnosti dovolania (§ 442 CSP). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a odvolacej inštancie a ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania, pretože dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Inými slovami, na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú teda povolané súdy nižších inštancií ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho ustálil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod) a či konajúci súdmi prijaté závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, čím
by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak dovolací súd tieto vady v prejednávanej veci nezistil. 28. K dovolaciemu dôvodu, v rámci ktorého dovolateľ poukazoval na to, že listom z 27. júna 2018 uplatňoval nárok na zľavu z ceny diela voči žalovanému z dôvodu, že výrobník sódy nebol správne namontovaný a nebolo k nemu dodané príslušenstvo pre jeho fungovanie, pričom žalovaný na uplatnenie nároku na zľavu z ceny diela nereagoval, dovolací súd uvádza, že argument uvedený v bode 22. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu týkajúci sa nesúladu obsahu odstúpenia od zmluvy s obsahom podanej žaloby nadväzuje na ďalšie uvádzané dôvody, ktoré vzhliadol odvolací súd ako dôvody nevyhovenia žalobe, resp. potvrdenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej a zhody s názorom súdu prvej inštancie týkajúcim sa nepreukázania vád diela, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že žalobca požadoval od žalovaného dodať výrobok s ním vymienenou podstatnou vlastnosťou, a teda nepreukázal porušenie zmluvy podstatným spôsobom. Súdy v inštančnom postupe zamietli žalobu aj z dôvodu, že žalobca nepreukázal vady, a to nesprávne zapojenie prístroja, zapojenie prístroja bez dodania kompletného príslušenstva a neuniesol dôkazné bremeno, keď správnosť zapojenia prístroja a dodanie chýbajúceho príslušenstva realizoval bez súčinnosti žalovaného, bez toho, aby mal žalovaný možnosť uvedené vady odstrániť. 29. Keďže otázka súladu obsahu žaloby s obsahom odstúpenia od zmluvy nebola otázkou, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, nebolo potrebné zaoberať sa tvrdením dovolateľa, že zo strany odvolacieho súdu došlo k odklonu od ustálenej judikatúry, keď skutočnosť uvedeného rozporu nebola dôvodom pre zamietnutie žaloby. Uvedená otázka nebola nosnou, významnou pre posúdenie veci, naopak jednalo sa o irelevantnú otázku, ktorá na rozhodovanie súdov nemala vplyv a bola uvádzaná odvolacím súdom bode 22. rozhodnutia v kontexte ostatných dôvodov odvolacieho súdu ako konštatácia jednej zo skutočností, ktorými žalobca preukazoval dôvodnosť podanej žaloby. Nepreukázanie správnosti zapojenia súčasti prístroja, dodanie chýbajúceho príslušenstva a vznik nákladov súvisiacich s odstránením vád dodaného prístroja, ktoré vykonal žalobca bez súčinnosti žalovaného prostredníctvom tretej osoby potvrdzuje neprípustnosť dovolacieho dôvodu, v rámci ktorého dovolateľ namietal, že žalovaný nereagoval na ním uplatnený nárok na zľavu z ceny diela v liste z 27. júna 2018. 30. Dovolací súd uzatvára, že záver vyjadrený v bode 22. rozhodnutia odvolacieho súdu nie je v rozpore s dôkazmi, na ktoré poukazoval dovolateľ. Správnosť záveru konajúcich súdov potvrdzuje, že žalobca neumožnil žalovanému kontrolu vytýkaných vád a ich odstránenie a neprodukoval dôkazy o zistených vadách. Dovolací súd poukazuje, že závery vyjadrené v bode 22. rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s bodom 29. rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedajú zistenému skutkovému stavu a vykonaným dôkazom. 31. Dovolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zodpovedá právu žalovaného na spravodlivý súdny proces, keď toto rozhodnutie je dostatočne zdôvodnené, riadne reflektujúce na odvolacie námietky žalobcu, súčasne poukazujúce na správnosť záverov rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie sú aj pre dovolací súd zrejmé a zrozumiteľné dôvody, na základe ktorých konajúce súdy rozhodli. 32. Z uvedeného vyplýva, že dovolanie v tejto časti nie je procesne prípustné, a preto ho dovolací súd v tejto časti v zmysle § 447 písm. c) CSP odmietol. 33. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi ako neúspešnej strane (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). 34. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.