Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/111/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Mgr. art. Z. K.,

bývajúcej v B., a 2/ Š. S., bývajúceho v B., zastúpených JUDr. J. V., advokátom so sídlom vo

V., proti žalovaným 1/ M. R., bývajúcej v P., 2/ Bc. M. B., bývajúcej v T., a 3/ J. M.,

bývajúcemu v P., o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, vedenej na Okresnom

súde Banská Bystrica pod sp.zn. , o dovolaní žalobcov proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. januára 2008 sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 29. januára 2008 sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom zo 6. septembra 2007 č.k. 14 C 123/2005-

198 určil, že odstúpenie pôvodnej žalovanej V. M. (právnej predchodkyne žalovaných)

zo 17.5.2005 od kúpnej zmluvy z 2.5.2005, predmetom ktorej bol predaj spoluvlastníckeho

podielu menovanej k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku rozsudku, je neplatné.

Zároveň rozhodol o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcom náhradu trov konania. Svoje

rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní nebolo preukázané uzatvorenie kúpnej zmluvy

predávajúcou pod psychickým a fyzickým násilím a za nápadne nevýhodných podmienok,

spočívajúcich v nízkej kúpnej cene predmetu predaja. Poukazujúc na viazanosť predmetom

konania považoval na neekonomické preukazovať znaleckým dokazovaním spôsobilosť

predávajúcej na uzavretie zmluvy. Uviedol tiež, že nie je ani dôvod preukazovať, či kúpna

zmluva je vkladu schopnou listinou, pretože táto otázka nepatrí do právomoci súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na odvolanie žalovaných rozsudkom

z 29. januára 2008 sp.zn. zmenil prvostupňový rozsudok tak, že žalobu

zamietol a žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov celého konania.

Zamietnutie žaloby odôvodnil nedostatkom naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení

neplatnosti odstúpenia od zmluvy vychádzajúc z názoru, že odstúpenie by nevyvolalo účinok,

ktorý ním bol sledovaný (zrušenie zmluvy), pretože zmluva nebola uzavretá platne.

Neplatnosť zmluvy vyvodil z jej neurčitosti, ktorá podľa jeho názoru mala spočívať v tom, že

v nej bolo uvedené nesprávne číslo listu vlastníctva (namiesto správneho čísla X. bolo

uvedené nesprávne číslo X.), a že identifikácia umiestnenia stavby súpisné číslo X. nebola

dostatočná, pretože v zmluve sa dom súpisné číslo X. uvádza ako stavba na pozemku parcela

č. X., hoci z listu vlastníctva č. X. Správy katastra B. vyplýva, že táto stavba leží okrem

pozemku parcela č. X. aj na pozemkoch parcela č. X., X. a X.. Vzhľadom na tento svoj záver

považoval za nadbytočné posudzovať existenciu dôvodov odstúpenia od zmluvy.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia. Navrhli, aby dovolací

súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie

odôvodnili nesprávnym právnym posúdením veci namietajúc, že kúpna zmluva bola uzavretá

platne a že odvolací súd sa otázkou jej platnosti ani nemal zaoberať.

Žalovaní sa s dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ) bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel

k záveru, že ho treba zrušiť.

V zmysle ustanovenia možno dovolanie odôvodniť len niektorým

alebo niektorými z dôvodov taxatívne v ňom určených. Z obsahu dovolania v predmetnej veci

vyplýva, že dovolatelia uplatnili dovolací dôvod podľa , t.j. že

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ku

ktorému môže dôjsť buď použitím iného právneho predpisu, než ktorý mal byť správne

použitý, alebo síce aplikáciou správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávnym výkladom.

Uvedený dovolací dôvod v tejto veci je daný.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa

rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem.

Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je aj žaloba

v preskúmavanej veci) je v zmysle existencia naliehavého právneho

záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí

zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí

konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase

rozhodovania. Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho

charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva

alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak

v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah

a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu,

tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto

funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu;

ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani

naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu

preskúmal po vecnej stránke.

V preskúmavanej veci odôvodnil odvolací súd zamietnutie žaloby nedostatkom

naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, pričom

tento nedostatok vyvodil zo záveru o absolútnej neplatnosti tejto zmluvy. Takýto záver

(o absolútnej neplatnosti zmluvy) však predpokladal vyhodnotenie vykonaného dokazovania

a ustálenie skutkových zistení z neho vyplývajúcich, čo zároveň znamenalo, že prichádzal

do úvahy až v súvislosti s rozhodnutím v merite veci. Ako však už bolo uvedené, zamietnutie

žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu vylučuje súčasné preskúmanie žaloby

po vecnej stránke. Existencia naliehavého právneho záujmu ako procesného predpokladu

určovacej žaloby musí byť daná už na začiatku sporu. Súd túto otázku rieši už po podaní

žaloby vychádzajúc z jej obsahu a prípadne aj pripojených listín, pričom nedostatok

naliehavého právneho záujmu vedie k zamietnutiu žaloby bez toho, aby ju súd preskúmaval

po vecnej stránke, teda aby vykonával dokazovanie na existenciu samotného práva alebo

právneho vzťahu, ktorý je predmetom určovacieho petitu. Nedostatok naliehavého právneho

záujmu preto nemožno odôvodniť skutočnosťou, ku ktorej sa súd vyjadruje až v súvislosti

s rozhodnutím vo veci samej. Už len z tohto dôvodu bol právny záver odvolacieho súdu

o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení nesprávny. Žalobcovia

svoj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy tvrdili už v žalobe,

pričom skutočnosti vyplývajúce z pripojených listín, najmä doteraz neskončené konanie

o návrhu na vklad vlastníckeho práva, ktoré bolo predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy,

podľa názoru dovolacieho súdu dostatočne osvedčujú tento procesný predpoklad určovacej

žaloby.

Aj keď odvolací súd vychádzal zo správneho názoru, podľa ktorého v konaní o určenie

neplatnosti odstúpenia od zmluvy treba ako predbežnú otázku riešiť otázku jej platnosti,

pretože odstúpiť možno len od platnej zmluvy (odstúpenie od neplatnej a teda neexistujúcej

zmluvy je neplatné už z tohto dôvodu – rozpor so zákonom), dovolací súd sa nestotožňuje

s jeho záverom o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy pre jej neurčitosť. Len samotná

skutočnosť, že v kúpnej zmluve bolo nepresne uvedené číslo listu vlastníctva, nebola

spôsobilá vyvolávať pochybnosti o predmete prevodu vlastníctva, teda o pozemku parcela

2

č. X. – zastavané plochy a nádvorie vo výmere X. m, nachádzajúcemu sa v kat. úz. mesta B.

a vlastnícky zapísanému na meno V. M.. Označenie pozemku parcelným číslom, druhom,

výmerou, katastrálnym územím, v ktorom sa nachádza a aj menom vlastníka, je z hľadiska

jeho identifikácie postačujúce, preto len nesprávne uvedené číslo listu vlastníctva v kúpnej

zmluve, nemôže mať za následok jej neurčitosť z tohto dôvodu. Rovnaký záver platí aj pokiaľ

ide o identifikáciu stavby súpisné číslo X., ku ktorej bol predmetom prevodu spoluvlastnícky

podiel. Označenie stavby súpisným číslom, katastrálnym územím, v ktorom sa nachádza

a v tomto prípade aj správnym číslom listu vlastníctva, na ktorom je zapísaná, vylučuje

pochybnosti o jej identifikácii a teda aj záver o neurčitosti zmluvy. Len tá skutočnosť, že

v zmluve bolo uvedené, že ide o stavbu na pozemku parcela č. X. zapísanú na liste vlastníctva

č. X. pre kat. úz. B., keď zo samotného tohto listu vlastníctva je zrejmé, že stavba sa nachádza

aj na pozemkoch parcela č. X., X. a X., preto nemôže mať za následok nielen neurčitosť

zmluvy pokiaľ ide o identifikáciu stavby, ale ani pokiaľ ide o identifikáciu jej umiestnenia.

Pretože v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci v otázkach naliehavého

právneho záujmu a platnosti zmluvy sa odvolací súd nezaoberal skutkovými a právnymi

závermi súdu prvého stupňa týkajúcimi sa neplatnosti odstúpenia od zmluvy z hľadiska

existencie dôvodov pre takýto právny úkon, dovolací súd v zmysle § 243b ods. 1

(a contrario), resp. veta prvá rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

Dovolací súd však považuje za potrebné uviesť, že odstúpenie od zmluvy je

jednostranný, adresovaný právny úkon, ktorý sa stáva účinným tým, že dôjde do dispozičnej

sféry adresáta. V zmysle § 48 ods. 1 Obč. zákonníka možno odstúpiť od zmluvy, len ak je to

v zákone (v Obč. zákonníku alebo v inom zákone) pre konkrétny prípad stanovené, alebo ak

bolo odstúpenie dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy. Dohoda o odstúpení pritom nemusí byť

viazaná na existenciu nejakého dôvodu. Pre odstúpenie od zmluvy tam, kde zmluva bola

uzavretá písomne, platí, že aj odstúpenie musí byť písomné; inak zákon pre odstúpenie

od zmluvy nevyžaduje žiadnu zvláštnu formu, preto odstúpiť od zmluvy možno písomne aj

ústne. Obč. zákonník v § 48 ale ani v žiadnom inom ustanovení neurčuje povinnosť, aby

obsahom právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia (či už

zákonného alebo dohodnutého). Prípadné uvedenie dôvodov odstúpenia v písomnom

(prípadne aj ústnom) odstúpení od zmluvy neznamená viazanosť týmito dôvodmi.

Neexistencia dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení preto nevylučuje platnosť

odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov. Pokiaľ teda v preskúmavanej veci boli

v odstúpení od zmluvy označené ako dôvody odstúpenia fyzický a psychický nátlak,

neznamená to, že súd v konaní o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy nie je

povinný sa zaoberať aj dôvodom odstúpenia uvedeným právnou predchodkyňou žalovaných

vo vyjadrení k žalobe (č.l. 43), t.j. existenciou tiesne a nápadne nevýhodných podmienok,

ktorý ako zákonný dôvod odstúpenia od zmluvy vyplýva z ustanovenia § 49 Obč. zákonníka.

V súvislosti s týmto ustanovením dovolací súd poznamenáva, že ide o ustanovenie, ktoré

pokrýva prípady nápadne (neprimerane, neprípustne) nevýhodného postavenia niektorej

zo zmluvných strán a jeho cieľom je dosiahnuť v zmluvných vzťahoch, inak ovládaných

zásadou zmluvnej autonómie (voľnosti), potrebnú vyrovnávaciu spravodlivosť (ekvitu).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2009 JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

Za správnosť vyhotovenia : predseda senátu

Jarmila Uhlířová