Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 6/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-68

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júla 2002

zloženého z predsedníčky senátu Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Alexandra Bröstla

a Jána Klučku vo veci porušenia základného práva J. B., bytom T., zastúpeného advokátom

JUDr. V. B., K., podľa postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaniach vedených pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru

p o r u š e n é b o l o .

2. Základné právo J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. o uspokojenie nárokov zo závislej činnosti p o r u š e n é

b o l o .

3. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaniach vedených pod

sp. zn. a konal bez zbytočných prieťahov.

4. J. B. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 45 000,-- Sk

(slovom: štyridsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava II

p o v i n n ý mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 7. januára 2002

doručené podanie J. B. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom T., označené ako „Ústavná

sťažnosť“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľ ním namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“) na

konanie bez zbytočných prieťahov, ku ktorému má dochádzať postupom Okresného súdu

Bratislava II v dvoch konaniach, v ktorých je účastníkom. V prvom konaní vedenom pod

sp. zn. sťažovateľ namietal neplatnosť výpovede zo strany svojho

zamestnávateľa – Správy finančnej kontroly Bratislava (návrh podaný 6. augusta 1996 na

Obvodnom súde Bratislava 2, teraz Okresný súd Bratislava II, pričom vec doteraz nie je

skončená). V druhom konaní vedenom pod sp. zn. ide o uspokojenie nárokov

sťažovateľa zo závislej činnosti (návrh podaný 18. novembra 1996 na Okresnom súde

Bratislava II, vec takisto doteraz nie je skončená). Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa

predbežne prerokoval na svojom neverejnom zasadnutí podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) a 13. februára 2002 rozhodol o jej prijatí na ďalšie konanie.

Uvedeného dňa ústavný súd na základe žiadosti sťažovateľa ustanovil mu za právneho

zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokáta JUDr. V. B., K.

V súlade s ústavný súd zaslal 18. februára 2002

Okresnému súdu Bratislava II sťažnosť sťažovateľa s výzvou na vyjadrenie. V určenej

lehote Okresný súd Bratislava II svoje vyjadrenie ústavnému súdu nezaslal a ani na jeho

výzvu inak nereagoval. Keďže obaja účastníci konania súhlasili s upustením od ústneho

pojednávania, ústavný súd o sťažnosti sťažovateľa namietajúcej porušenie jeho základného

práva podľa v označených súdnych konaniach pred Okresným súdom

Bratislava II konal a rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania.

Keďže sťažovateľ vo svojej sťažnosti požadoval aj priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia, ústavný súd sa 24. mája 2002 obrátil na jeho právneho zástupcu so

žiadosťou, aby podľa uviedol rozsah požadovaného

primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj dôvody, z ktorých sa ho domáha. Právny

zástupca sťažovateľa vo svojej odpovedi na túto žiadosť 14. júna 2002 uviedol:

„Navrhujem, aby môjmu klientovi bolo priznané finančné zadosťučinenie za spôsobenú

nemajetkovú ujmu spolu 60.000,- Sk.

Návrh odôvodňujem tým, že ide o dve veci, v ktorých došlo k prieťahom v konaní

(v oboch sa konanie začalo v r. 1996). Vo veciach ide o spory, dotýkajúce sa osoby môjho

klienta. Dlhým konaním pretrvával stav právnej neistoty u môjho klienta. Vzhľadom na

jeho vek a osobné pomery pociťoval nečinnosť súdov ako psychickú ujmu, čo vyplýva aj

z jeho podaní.“

I.

Prieťahy v súdnom konaní sp. zn.

Z vyžiadaného súdneho spisu vo veci sp. zn. ústavný súd zistil, že

Okresný súd Bratislava II sa ňou zaoberal od 6. augusta 1996 [keď sťažovateľ podal na

bývalý Obvodný súd Bratislava 2 (teraz Okresný súd Bratislava II) návrh na začatie konania

o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru voči Správe finančnej kontroly Bratislava] do

25. novembra 1999 (keď vyniesol rozsudok, ktorým tento návrh sťažovateľa zamietol). Na

základe jeho odvolania z 20. decembra 1999 vo veci konal Krajský súd v Bratislave, ktorý

svojím uznesením z 29. septembra 2000 (sp. zn. ) rozhodol tak, že

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vec

sťažovateľa sa opätovne vrátila na Okresný súd Bratislava II, ktorý od decembra 2000

nariadil dve pojednávania vo veci (11. decembra 2001 a 5. marca 2002).

V prípadoch sťažností namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

v súdnych konaniach ústavný súd zohľadňuje svoju stabilnú judikatúru, v súlade

s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (), pričom „tento účel možno

dosiahnuť len právoplatným súdnym rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci

koná“ (). K vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza až „právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (). Podľa názoru ústavného

súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu účastníka súdneho

konania považovať také, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci. Postup súdu,

ktorý vylučuje, aby prejednanú vec bolo možné ukončiť právoplatným rozhodnutím, však

nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka konania, v dôsledku čoho dobu takéhoto

jeho konania treba posudzovať ako zbytočné prieťahy v konaní. Z uvedeného ústavný súd

vychádzal pri zisťovaní zbytočných prieťahov v konaní Okresného súdu Bratislava II

sp. zn. , pretože z vyžiadaného súdneho spisu zistil, že po odvolaní sťažovateľa

proti jeho rozsudku z 29. novembra 1999 Krajský súd Bratislava napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho uznesenia

uviedol, že na dvoch pojednávaniach prvostupňový súd nekonal „v predpísanom obsadení

ako senát zložený zo sudcu a dvoch prísediacich“, pretože „vo veci konal a dokazovanie

vykonával samosudca, ako by neišlo o vec uvedenú v § 36a ods. 1 písm. a) Občianskeho

súdneho poriadku. Tým došlo k procesnej vade, na existencii ktorej nič nemení skutočnosť,

že na pojednávaní 25. novembra 1999, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, súd prvého

stupňa konal a rozhodoval ako senát. Rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak

závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Preto odvolací súd zrušil

napadnutý rozsudok prvého stupňa podľa a podľa ods. 2 tohto

zákonného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie“.

Z uvedeného ústavný súd zistil, že výsledkom konania (postupu) prvostupňového

Okresného súdu Bratislava II sp. zn. bolo také jeho rozhodnutie, ktoré po

odvolacom konaní nemohlo nadobudnúť právoplatnosť (a tým odstrániť právnu neistotu

sťažovateľa), pretože súdne konanie mu predchádzajúce bolo poznačené takou procesnou

vadou (nesprávne obsadenie súdu), ktorá nadobudnutie právoplatnosti jeho rozhodnutia

vylučovala. Z tohto dôvodu aj Krajský súd Bratislava ako súd odvolací toto jeho

rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Keďže konanie poznačené takouto procesnou vadou nemohlo vyústiť do rozhodnutia

spôsobilého nadobudnúť právoplatnosť (a tým odstrániť stav právnej neistoty sťažovateľa),

bolo potrebné dobu konania pred Okresným súdom Bratislava II od 6. augusta 1996 do

25. novembra 1999 posúdiť ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní sp. zn.

porušujúce právo sťažovateľa podľa . Aj po vrátení veci na Okresný súd

Bratislava II ústavný súd zistil ďalší zbytočný prieťah v konaní v období od 6. marca 2001

(Krajský súd Bratislava uznesením sp. zn. z 21. februára 2001 rozhodol, že

pojednávajúca sudkyňa Okresného súdu Bratislava II JUDr. D. B. nie je vylúčená

z pojednávania a rozhodovania vo veci sp. zn. ) až do 11. decembra 2001, keď

bolo vytýčené nové pojednávanie v „obnovenom konaní“ sťažovateľa vo veci. V tomto

období Okresný súd Bratislava II nekonal vôbec, hoci mu v tom nebránila žiadna zákonná

prekážka. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd rozhodol, že postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní sp. zn. (a z uvedených dôvodov) došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa podľa .

Keďže (a vzhľadom na uvedené) mal ústavný súd za preukázané, že zbytočné

prieťahy v konaní sp. zn. vznikli označeným postupom Okresného súdu

Bratislava II, bolo už bez právneho významu bližšie sa zaoberať (a vzhľadom na konkrétne

okolnosti prípadu) právnou a faktickou zložitosťou veci, ako aj správaním účastníka

konania ako ďalšími faktormi, ktoré ústavný súd berie do úvahy pri rozhodovaní

o zbytočných prieťahoch v súdnom konaní.

II.

Prieťahy v súdnom konaní sp. zn.

Označené súdne konanie začalo pred Okresným súdom Bratislava II (pôvodne

Obvodný súd Bratislava 2) 18. novembra 1996 podaním návrhu sťažovateľa na uspokojenie

jeho nárokov zo závislej činnosti Správou finančnej kontroly Bratislava v celkovej výške

56 247 Sk (do 30. apríla 2002 nebolo stále skončené). Vo veci bolo od novembra 1996

nariadených celkom 12 pojednávaní (posledné sa uskutočnilo 13. apríla 2001) a počas tejto

doby vo veci konali traja rôzni sudcovia Okresného súdu Bratislava II.

V súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ) ústavný súd pri

posudzovaní prieťahov v tomto súdnom konaní zohľadnil tri základné kritériá podstatné pre

rozhodovanie o porušení základného práva podľa , a to zložitosť

prerokovávanej veci z hľadiska právneho a faktického (1), správanie sťažovateľa (2)

a napokon postup samotného súdneho orgánu (3).

Ústavný súd súčasne zobral do úvahy, že k zbytočným prieťahom v súdnom konaní

dochádza nielen samotnou nečinnosťou súdu bez existencie zákonných prekážok jeho

ďalšieho postupu (napríklad nenariaďovaním pojednávaní), ale „aj takou činnosťou súdu,

ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho konania“ (),

v dôsledku čoho „základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nezodpovedá akýkoľvek (hoci aktívny) postup súdu, ale len ten, do ktorého sa

premieta procesná zásada hospodárnosti súdneho konania, rešpektovanie ktorej je

nevyhnutným predpokladom rýchleho a účinného poskytnutia právnej ochrany

(). Z uvedených hľadísk preskúmal ústavný súd doterajšie konanie pred

Okresným súdom Bratislava II vo veci sp. zn. a v okolnostiach jednotlivých

kritérií dospel k nasledovným záverom:

1. Pokiaľ ide o právnu alebo faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého

súdneho spisu zistil, že o takúto vec nejde. Sťažovateľ sa od svojho zamestnávateľa (Správy

finančnej kontroly Bratislava, neplatnosť výpovede ktorého bola predmetom ďalšieho

osobitného konania pred Okresným súdom Bratislava vedeného pod sp. zn. )

domáhal uspokojenia finančných nárokov, ktoré mu mali vzniknúť počas a v súvislosti

s výkonom jeho pracovnej činnosti u odporcu (náhrada za prácu nadčas, náhrada za

nedostatočné odškodnenie pracovného úrazu, náhrady za nevyplatenú riadnu dovolenku,

náhrada za zadržané vyúčtovanie cestovných náhrad). Predmet konania spočíval v overení

dôvodnosti týchto nárokov sťažovateľa a na základe vykonaného dokazovania vydania

rozhodnutia vo veci.

2. Správanie sťažovateľa po celú dobu konania vo veci sp. zn. možno

hodnotiť ako aktívne a súčinnostné, v dôsledku čoho neprispel k jeho predĺženiu. Zo

zápisníc o súdnom konaní obsiahnutých vo vyžiadanom súdnom spise v tejto veci ústavný

súd zistil, že sťažovateľ sa pravidelne zúčastňoval nariadených pojednávaní buď sám, alebo

prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhoval dôkazy (vypočutie ďalších svedkov)

na preukázanie svojich tvrdení, nahliadal do spisu a sťažnosťou u orgánu štátnej správy

súdu sa domáhal urýchlenia konania vo svojej veci.

3. V samotnom postupe Okresného súdu Bratislava II ústavný súd zistil zbytočné

prieťahy v konaní sp. zn. spočívajúce v jeho nečinnosti, a to bez existencie

zákonných prekážok jeho ďalšieho konania. Prvý takýto prieťah (v dĺžke 8 mesiacov)

ústavný súd zistil od 10. septembra 1997 (keď sa uskutočnilo tretie pojednávanie vo veci)

do 20. mája 1998 a hoci zo súdneho spisu je zrejmý jeho dôvod (ukončenie pôsobenia sudcu

konajúceho vo veci v justícii a pridelenie veci novej sudkyni), táto skutočnosť nemôže ísť

na ťarchu účastníka súdneho konania.

Ďalší zbytočný prieťah podobnej povahy (v dĺžke 10 mesiacov) ústavný súd zistil

v období od 4. novembra 1998 (keď sa uskutočnilo šieste pojednávanie vo veci) až do

20. augusta 1999 a hoci aj v tomto prípade je dôvod čiastočne rovnaký ako v predošlom

prípade (pretože 5. mája 1999 bola vec prikázaná ďalšej sudkyni Okresného súdu

Bratislava II), dôvody pre hodnotenie tohto obdobia ako zbytočného prieťahu sú v zásade

rovnaké ako v predošlom prípade zbytočných prieťahov.

Ďalším obdobím zbytočných prieťahov (7 mesiacov) je obdobie od 31. mája 2000 do

13. decembra 2000, keď súd nekonal vôbec, hoci mu v tom nebránila žiadna zákonná

prekážka, ďalej 3 mesiace od 22. mája 2001 (keď bol vo veci opätovne ustanovený súdny

znalec) do 14. augusta 2001, keď bol spis skutočne zaslaný znalcovi.

Z uvedeného ústavný súd zistil, že z celkovej dĺžky doterajšieho konania pred

Okresným súdom Bratislava II vo veci sp. zn. (zhruba 5,5 roka) tento takmer

2,5 roka (28 mesiacov) buď nekonal vôbec (hoci tomu nebránili žiadne zákonné prekážky),

alebo nekonal z dôvodov, ktoré nemôžu ísť na ťarchu účastníka súdneho konania.

Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnúť, že postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom v súdnom konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa .

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3

ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

1. V súlade s ústavný súd Okresnému

súdu Bratislava II prikázal, aby v konaniach vedených pod sp. zn.

a konal bez zbytočných prieťahov.

2. V súvislosti s úpravou sťažnosti ustanovuje: „Ústavný súd

môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa

odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.“

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha“. Z ustanovenia vyplýva, že primerané

finančné zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Právny zástupca v mene sťažovateľa požadoval primeranú finančnú náhradu vo

výške 60 000 Sk (za obe súdne konania), pričom argumentoval tým, že „ide o spory, ktoré

trvajú od roku 1996 a doteraz nie sú skončené, pričom «dlhým konaním pretrvával stav jeho

právnej neistoty..., v dôsledku čoho sťažovateľ a aj vzhľadom na svoj vek a osobné pomery

pociťoval nečinnosť súdov ako „psychickú ujmu“».

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo

zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil

úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej

ujmy, avšak nie prípadná náhrada škody.

Hoci ústavný súd prikázal Okresnému súdu Bratislava II, aby v označených súdnych

konaniach konal bez zbytočných prieťahov, porušenie základného práva sťažovateľa podľa

však nemožno účinne odstrániť len uplatnením tejto právomoci

ústavného súdu. V dôsledku toho (a aj vzhľadom na dobu nečinnosti všeobecných súdov)

bolo potrebné rozhodnúť aj o náhrade nemajetkovej ujmy, ktorá sťažovateľovi vznikla, a to

priznaním primeraného finančného zadosťučinenia. Vzhľadom na celkovú dobu konania

Okresného súdu Bratislava II poznačenú zbytočnými prieťahmi v konaniach vedených na

tomto súde pod sp. zn. a , berúc do úvahy skutočnosť, že

sťažovateľ sa o predĺženie tejto doby nijako nepričinil, a zohľadňujúc tiež konkrétne

okolnosti prípadu vrátane osobného stavu a celkovej situácie sťažovateľa, možno sumu

45 000 Sk považovať za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júla 2002