Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 39/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. septembra 2002

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Klučku

a Alexandra Bröstla prerokoval podanie A. T. a Š. T., obaja bytom B., zastúpených

advokátom JUDr. M. B., B., vo veci porušenia ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom

pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Základné právo A. T. a Š. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 1. augusta

2001 doručené spoločné podanie Š. T. (ďalej v časti, ktorá sa ho týka, len „navrhovateľ“)

a A. T. (ďalej v spoločnej veci so Š. T. len „navrhovatelia“), obaja bytom B., zastúpených

advokátom JUDr. M. B., B., označené ako „Podnet na začatie konania pre porušenie

základných práv zaručených v “.

Navrhovatelia uviedli, že sú „vlastníkmi pozemkov, ktoré zdedili po J. T., ktorý

zomrel 7. 10. 1999. Menovaný podal dňa 29. 12. 1992 návrh na bývalý Pozemkový úrad

v Bratislave o vrátenie nehnuteľností – parcely č. 4990 a 4943 v k. ú. Z. B. V súčasnosti vec

realizuje Okresný úrad Bratislava IV (ďalej len „okresný úrad“) a to v reštitučnom konaní

o určenie vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam.

Okresný úrad rozhodol u A. T. dňa 5. 6. 1998 pod sp. zn. 86/97-10/J01/98 (1414/92)

tak, že menovaná ako pôvodná vlastníčka spĺňa podmienky na vydanie nehnuteľností, avšak

2

sa jej nepriznáva vlastnícke právo k nehnuteľnosti – parcele č. 4990, o výmere 1764 m,

zapísanej v PK vl. Č 2846, k. ú. Z. B., pretože pozemok je zastavený (pozn. správne

zastavaný).

Krajský súd v Bratislave, v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho

orgánu vo veci sp. zn. , dňa 31. 3. 1999 vyššie citované napadnuté rozhodnutie

zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Okresný úrad vo veci Š. T. rozhodol tak, že menovaný spĺňa podmienky na vydanie

2

nehnuteľnosti, ale sa mu nepriznáva vlastnícke právo k parcele č. 4943 o výmere 7850 m

v k. ú. Záhorská Bystrica.

Krajský súd v Bratislave v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho

orgánu rozhodol rovnako (vec vrátil okresnému úradu na nové konanie), pričom veci sp. zn.

a spojil pod sp. zn. .

Následne okresný úrad dňa 12. 12. 2000 rozhodol iba vo veci Š. T. (pozn. správne A.

T.) tak, že sa jej nepriznáva vlastnícke právo k nehnuteľnosti v k. ú. Z. B., p. č. 4990.

Okresný úrad vo veci Š. T. do dnešného dňa vôbec vo veci nerozhodol, pričom

posledné ústne konanie sa uskutočnilo 7. 2. 2000.

Návrhom z 3. 7. 2000 sa navrhovatelia domáhali na Okresnom súde Bratislava IV

rozhodnutia o neplatnosti kúpnej zmluvy a to voči žalovaným B. a. s. v konkurze B. a V. S.

a. s. B., ktorí disponovali, resp. v súčasnosti disponujú s predmetnými nehnuteľnosťami,

ktoré si navrhovatelia uplatňujú. Vec je vedená pod sp. zn. . Súd v tejto veci urobil

iba jeden úkon a to dňa 26. 2. 2001 vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku, čo tento

okamžite urobil. Iný úkon v tomto konaní súd neurobil“.

Keďže zo spoločného podania navrhovateľov sa nedalo jednoznačne posúdiť, či

a ako využili sťažnosti na prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len

„okresný súd“), ústavný súd vyzval listom zo 7. decembra 2001 právneho zástupcu

navrhovateľov na doplnenie návrhu. Právny zástupca navrhovateľov listom doručeným

ústavnému súdu 6. februára 2002 zaslal „urgencie poslané Okresnému súdu Bratislava IV

a Okresnému úradu Bratislava IV“ (sťažnosť a žiadosť o odstránenie prieťahov

z 28. februára 2000 a zo 16. júla 2001 adresované Okresnému úradu Bratislava IV, žiadosť

o odstránenie prieťahov z 23. júla 2001 adresovaná okresnému súdu).

Ústavný súd podanie navrhovateľov predbežne prerokoval na svojom neverejnom

zasadnutí 11. apríla 2002 a po zistení, že spĺňa náležitosti návrhu na začatie konania podľa

a nasl. o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) a že nie sú dôvody na jeho

odmietnutie podľa , rozhodol o jeho prijatí na ďalšie

konanie v časti týkajúcej sa namietaného porušenia základného práva navrhovateľov na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom okresného súdu v konaní sp. zn. .

Po prijatí podania na ďalšie konanie ústavný súd výzvou z 25. apríla 2002

(a opakovanou výzvou z 10. júna 2002) požiadal predsedníčku okresného súdu o vyjadrenie

k vhodnosti ústneho pojednávania vo veci. Rovnakú výzvu na vyjadrenie zaslal 25. apríla

2002 aj navrhovateľom.

Navrhovatelia v odpovedi na výzvu doručenej ústavnému súdu 6. mája 2002

oznámili, že „súhlasia s upustením od ústneho pojednávania“.

Vyjadrenie predsedníčky okresného súdu z 21. júna 2002 bolo ústavnému súdu

doručené 28. júna 2002 a z jeho obsahu vyplynulo:

„Navrhovatelia v 1. 2. rade na Okresný súd Bratislava IV dňa 4. 7. 2000 podali

návrh voči odporcovi v 1. rade B., a. s. v konkurze, B., v 2. rade V. S., a. s., B., o neplatnosť

kúpnej zmluvy, vedený pod sp. zn. .

Sudca prvým úkonom zo dňa 12. 2. 2001 vyzval navrhovateľov na zaplatenie súdneho

poplatku za návrh v sume 500,- Sk. Výzvu súdu zast. navrhovateľov prevzal dňa 2. 3. 2001,

súdny poplatok v kolkoch zaplatil dňa 14. 3. 2001. Následne bol návrh doručený na

vyjadrenie odporcovi v 1. rade dňa 26. 3. 2001 a odporcovi v 2. rade dňa 27. 3. 2001.

Odporca v 2. rade vyjadrenie k návrhu doručil súdu dňa 4. 4. 2001, ktoré súd zaslal zást.

navrhovateľov a odporcovi v 1. rade.

Úkonom zo dňa 6. 9. 2001 bol vo veci určený termín pojednávania na deň 9. 10.

2001, ktoré bolo odročené pre neúčasť odporcov v 1. 2. rade (odporca v 1. rade svoju

neúčasť neospravedlnil, doručenie mal riadne vykázané, zast. odporcu v 2. rade písomne

žiadal ospravedlniť svoju neúčasť a odročenie pojednávania).

Ďalší termín pojednávania bol určený na deň 15. 11. 2001, ktorého sa bez

ospravedlnenia neúčastnil odporca v 1. rade. Preto bolo pojednávanie odročené na deň

18. 12. 2001, ktoré bolo pre neúčasť navrhovateľov a ich práv. zástupcu odročené na deň

7. 2. 2002, ktorého pojednávania sa zúčastnili právni zástupcovia navrhovateľov, odporcov

1. 2. rade. Z dôvodu uloženej povinnosti predložiť rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo

dňa 31. 1. 2002 č. k. -57 odporcovi v 2. rade bolo pojednávanie odročené na

neurčito. Pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu, že v čase pojednávania ešte

nebolo rozhodnutie krajského súdu vypracované (vyhlásené dňa 31. 1. 2002). Podľa

vyjadrenia zákonného sudcu rozhodnutie krajského súdu môže mať prípadne za následok

prerušenie konania [ ] do skončenia konania na Okresnom

úrade Bratislava IV. Odporca v 2. rade svoju povinnosť uloženú uznesením súdu na

pojednávaní dňa 7. 2. 2002 si splnil dňa 3. 5. 2002, kedy označený rozsudok Krajského

súdu v Bratislave predložil súdu. Následne vo veci zo strany sudcu nebol urobený úkon.

Z uvedeného rozboru právnej veci je možné konštatovať nečinnosť sudcu v štádiu

prípravy pojednávania, keď od podania návrhu na súd (4. 7. 2000) bol vo veci prvý úkon

dňa 2. 3. 2001. Túto nečinnosť nemožno kvalifikovať ako subjektívny prieťah z dôvodu

vysokého nápadu vecí, nedostatočným personálnym obsadením sudcov na tunajšom súde,

ako aj z dôvodov, že sudca vybavuje veci podľa poradia, ako napadli na súd, resp. do

oddelenia.

Údaje uvádzané vyššie je možné potvrdiť nahliadnutím do spisu sp. zn. ,

ktorý tvorí prílohu.

S poukazom na vyššie uvedené dovoľujeme si ústavnému súdu navrhnúť, aby podnet

navrhovateľov, ako nedôvodný zamietol.

Zároveň Vám oznamujeme, že netrváme na ústnom pojednávaní v predmetnej veci.“

II.

Navrhovatelia sa svojím podaním domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného

práva upraveného v , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Ústavný súd v prípadoch podaní namietajúcich porušenie základného práva podľa

zohľadňuje svoju stabilnú judikatúru, v súlade s ktorou „Odstránenie

stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov“ (), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť

právoplatným súdnym rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“

(). K vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza až „právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (). Podľa názoru ústavného

súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu účastníka konania

považovať také, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu práva upraveného v , ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri základné

kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie

účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

S použitím uvedených kritérií ústavný súd preskúmal doterajšie konanie pred

okresným súdom vo veci sp. zn. a dospel k týmto záverom:

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, konanie vedené pred okresným

súdom vo veci sp. zn. je konaním o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a nie je

zložité. Takéto konania tvoria bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a pri

plynulom postupe sudcov nie sú významnejším faktorom ovplyvňujúcim celkovú dĺžku

súdneho konania. Z tohto dôvodu ústavný súd nehodnotil vec vedenú na okresnom súde ako

takú, ktorá by svojou právnou alebo faktickou zložitosťou významne ovplyvňovala dĺžku

súdneho konania.

2. Pri hodnotení správania účastníkov konania vo veci sp. zn. ústavný súd

konštatoval, že právny zástupca nesplnil podmienky späté s riadnym uplatňovaním práva

navrhovateľov na súdnu ochranu pri podávaní návrhu na okresný súd, čím prispel k dĺžke

súdneho konania v období od 4. júla 2000 do 12. februára 2001, keď okresný súd nekonal.

K celkovej dĺžke konania prispel právny zástupca navrhovateľov aj v období po 12. februári

2001, keď okresný súd konal, a to neospravedlnenou neúčasťou na pojednávaní nariadenom

na 18. december 2001.

3. Použitím tretieho kritéria ústavný súd zisťoval, či nedošlo k namietaným

zbytočným prieťahom v konaní vo veci sp. zn. postupom samotného okresného

súdu. Ústavný súd síce zistil, že okresný súd neurobil vo veci žiadny procesný úkon od

4. júla 2000 do 12. februára 2001, avšak zobral do úvahy, že navrhovatelia, resp. právny

zástupca navrhovateľov aj vlastným zavinením nezískali prístup k riadnej súdnej ochrane

(nezaplatenie súdneho poplatku pri podaní návrhu a jeho zaplatenie až po výzve okresného

súdu v marci 2001). V období od 12. februára 2001 až do júna 2002 okresný súd konal

a nariadil spolu štyri pojednávania (9. októbra 2001, 15. novembra 2001, 18. decembra 2001

a 7. februára 2002), ktoré smerovali k zabezpečeniu rozhodujúcich dôkazov (rozsudok

Krajského súdu v Bratislave č. k. -57 z 31. januára 2002) potrebných na

vyhodnotenie faktického a právneho stavu veci (získané 3. mája 2002).

Ústavný súd postup okresného súdu počas obdobia, v ktorom nekonal (t. j. do

12. februára 2001), ako aj počas obdobia, v ktorom konal (od 12. februára 2001 až do

3. mája 2002), celkove vyhodnotil ako postup, ktorý v určitých etapách vykazoval

nečinnosť okresného súdu, ktorá spôsobila určité prieťahy v konaní. Nešlo však o také

prieťahy, ktoré by svojou kvalitou smerovali k označeniu „zbytočné“, a celkový postup

súdu v zásade smeroval k odstráneniu právnej neistoty navrhovateľov.

Ústavný súd na základe uvedených skutočností rozhodol, že základné právo

navrhovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. nebolo porušené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2002