Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-10-2021.pdf
PDF · 164.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-4C/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou, v spore žalobcov X/ S. N.Č., I.. XX.XX.XXXX, Z. X. XXX, X/ W. Ž., I.. XX.XX.XXXX, Z., Ž., W. XX, X/ R.. W. Ž., I.. XX.XX.XXXX, Z. Ž., Z.. M.. G. XXX/X, X/ F. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. N., U.. M. XX/XX, X/ Z. B., I.. XX.XX.XXXX, Z. I. E., M.. K.. O. XX, X/ N. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. XXX XX Č., O. XX, X/ Ľ. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. XXX XX Č. XX/X, X/ W. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z., N., U.. B. XX/X N., X/ X. B., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. XXX, XX/ S. Š., I.. XX.XX.XXXX, Z. M. XXX, XX/ V. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. Z., B. B. XXX, XX/ N. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. Z., M. XX/XX, XX/ W. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. V. X, XX/ E. K., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. X, XX/ Z. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. Z., E.Á. XXXX/XX, XX/ R. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. XXX, XX/ W. V.N., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. XXXX, XX/ O. K., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. XXX, XX/ B. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. V. XXX, XX/ B. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. V. XX, XX/ W. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z.: V. XXX, XX/ N. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. Č.. XXX, žalobcovia 1/ až 22 právne zastúpení Mgr. Robertom Kutišom, PhD., LL.M., advokátom so sídlom Považská Bystrica, Slovenských partizánov 1130/50, proti žalovanej F. Z., nar. XX.XX.XXXX bytom Z. - W. Č. N. O., K. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Petrom Vačkom, advokátom so sídlom Bratislava, Vazovova 9/A, o určenie vlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že do dedičstva po J. Z. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. a do dedičstva po W. rod. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. patrí parcela KN E XXXX/X, orná pôda o výmere 3568 m2, zapísaná na LV č. XXXX k. ú. B.. II. Žalobcovia 1/ až 22/ m a j ú n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalovaná p o v i n n á zaplatiť žalobcom 1/ až 22/ do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia 1/-22/ sa podanou žalobou voči žalovanej domáhali, aby súd určil, že do dedičstva po J. Z. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a jeho manželke W. L.. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX patrí parcela KNE XXXX/X, orná pôda o výmere 3568 m2, k. ú. B., zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX. V žalobe uviedli, že sú právnymi nástupcami J.Š. Z. J., I.. XX.XX.XXXX, E.. XX.XX.XXXX a jeho manželky W.L. L.. E., I.. XX.XX.XXXX, E.. XX.XX.XXXX, a to nasledovne: J. Z.N. J. F. V. W. W. L.. E. W. Š. X., F. G. J. Ž., L.. Z., K. Z., L.. Z., Z. Z. F. N. Z., ktorí boli ich dedičmi a z ktorých už v čase podania tejto žaloby nikto nežije. Rovnako tak - s výnimkou žalobkyne 22/ - v čase podania tejto žaloby nežije žiaden z manželov/manželiek týchto detí pôvodných poručiteľov. J. Ž. rod. Z. mala tri deti, a to žalobcov 1/ až 3/. K. Z. rod. Z. mala päť detí, a to žalobcov 4/ až 8/. Z. Z. mal šesť detí, a to žalobcov 9/ až 14/. N. Z. mal päť detí, a to žalobcov 15/ až 18/ a B. Z., ktorý však zomrel a jeho dedičmi sú jeho deti - žalobcovia 19/ a 20/ a manželka - žalobkyňa 21/. Žalovaná je právnou nástupkyňou Š. B., roľníka v B. Č.. X.. XX a v súčasnosti na LV č. XXXX evidovaná ako výlučná vlastníčka parcely KNE č. XXXX/X, orná pôda o výmere 3568 m2, k. ú. B. (ďalej ako predmetná nehnuteľnosť). Ďalej žalobcovia 1/ až 22/ uviedli, že z kúpnej zmluvy zo dňa 10.01.1938 vyplýva, že
predávajúci Š. B., roľník v B. Č.. X.. XX tak aj ako ad hoc kurátor svojich na neznámom mieste sa združujúcich súrodencov - F. B.Í. a F. B., W.. F. B. zast. poručníkom V. B., rol. v B., mal. F. B. zast. matkou J. Z. L.. V. predtým vydatou B., rol. v B. Č.. X.. XXX predali kupujúcim J. Z. J. a manželke W. L.. E., roľníkom v B. Č.. X.. XX nehnuteľnosť evidovanú v pozemkovej knihe obce B. - novovykamasovanú parcelu č. XXXX/X, ležiacu v N. Q. I. N. vo výmere 2 merice (3568 m2), ležiacu medzi pozemkom T. Z. R. a pozemkom kupujúcich, ktorú kupujúci mali v čase podpisu predmetnej kúpnej zmluvy od predávajúcich v árende (ďalej ako predmetná kúpna zmluva). Z bodu 2. predmetnej kúpnej zmluvy vyplýva, že kupujúci zložili dohodnutú kúpnu cenu za predmetnú nehnuteľnosť vo výške 2.700,- Kč pri podpise zmluvy k rukám Dr. Alexandra Hoffmanna, advokáta v Považskej Bystrici s tým, aby po schválení zmluvy poručníckym súdom vyrovnal dlh predávajúcich špecifikovaný v bode 8. predmetnej kúpnej zmluvy. Z bodu 4. predmetnej kúpnej zmluvy vyplýva, že kupujúci vstúpili do držby ihneď a od tohto času znášajú všetky dane a poplatky v súvislosti s predmetným pozemkom. Z pečiatky v hornej časti prvej strany predmetnej kúpnej zmluvy vyplýva, že predmetná kúpna zmluva bola registrovaná na štátnom notárstve pod č.: Čd 1286/38 zo dňa 19.01.1938. Z uznesenia Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 17.02.1938, sp. zn. P 109/27/38, vyhotoveného súdnou kanceláriou Okresného súdu v Považskej Bystrici dňa 03.05.1938, vyplýva, že súd predmetnú kúpnu zmluvu vo vzťahu k mal. F. B. a F. B. z B. ako i vo vzťahu k F. B. a F. B. schválil. Z bodu 10. predmetnej kúpnej zmluvy vyplýva, že predávajúci zriadili v prospech kupujúcich tzv. kaučné záložné právo na zabezpečenie prípadných škôd do výšky 2.700,- Kč, ktorého zápis do pozemkovej knihy povolil Okresný súd v Považskej Bystrici uznesením č. d. 1286/38 zo dňa 02.05.1938, pričom predmetné kaučné záložné právo bolo zapísané do pozemkovej knihy obce B. Č.. XXX do časti C. ťarchy, čo vyplýva z bodu 16. výpisu z pozemkovej knihy. V bode 9. predmetnej kúpnej zmluvy sa uvádza, že Dr. Alexander Hoffmann, advokát v Považskej Bystrici je splnomocnený s prevedením tejto zmluvy, jej pknižnou prenáškou, prevzatím listín a pod., z čoho podľa žalobcov 1/ až 22/ jednoznačne vyplýva, že Dr. Alexander Hoffmann, advokát v Považskej Bystrici bol splnomocnený na všetky úkony v súvislosti s uzatvorenou predmetnou kúpnou zmluvou, t. j. na všetky úkony súvisiace so zápisom prevodu vlastníckeho práva do pozemkovej knihy na základe predmetnej kúpnej zmluvy a pod. Vzhľadom na skutočnosť, že úkony súvisiace so zápisom prevodu vlastníckeho práva do pozemkovej knihy zabezpečoval splnomocnený advokát Dr. Alexander Hoffmann, ktorý bol splnomocnený i na prevzatie všetkých listín a s ohľadom na uplynutie niekoľkých desaťročí od uzatvorenia kúpnej zmluvy, žalobcovia 1/ až 22/ uviedli, že nedisponujú listinami, ktoré Dr. Alexander Hoffmann po prevode vlastníckeho práva do pozemkovej knihy obdŕžal. Žalobcovia 1/ až 22/ teda mali za to, že možno jednoznačne konštatovať, že došlo k platnému a účinnému prevodu vlastníckeho práva na ich právnych predchodcov - J. Z. J. a W. rod. E., pričom z im neznámeho dôvodu však v evidencii katastra nehnuteľností táto skutočnosť nie je riadne zaevidovaná, v dôsledku čoho je v čase podania tejto žaloby jedinou evidovanou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti žalovaná. Preto boli žalobcovia 1/ až 22/ nútení pristúpiť k odstráneniu tohto nesprávneho stavu podaním tejto žaloby. Ďalej žalobcovia 1/ až 22/ poukázali na fakt, že i v prípade, ak by príslušný orgán do roku 1951 z akéhokoľvek dôvodu neuskutočnil vyznačenie prevodu vlastníckeho práva v pozemkovej knihe, dňom 01.01.1951 sa zavŕšili všetky právne podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam aj u zmlúv, ktoré boli uzatvorené pred týmto dňom, no do dňa 01.01.1951 neboli vyznačené v pozemkovej knihe. Najneskôr týmto dátumom teda došlo k úplnému prevodu vlastníckeho práva na právnych predchodcov žalobcov 1/ až 22/ (viď právne závery v uznesení Ústavného súdu SR zo dňa 29.03.2006, č. k. II. ÚS 79/06-12). Ďalej žalobcovia 1/ až 22/ uviedli, že J. Z. J. a jeho manželka W. L.. E. užívali predmetný pozemok ešte pred podpisom predmetnej kúpnej zmluvy, a to z titulu árendy, čo vyplýva aj z bodu 1. predmetnej kúpnej zmluvy. Ako kupujúci do užívania predmetnej nehnuteľnosti vstúpili už dňom podpisu predmetnej kúpnej zmluvy, t. j. 10.01.1938, čo vyplýva z bodu 4. predmetnej kúpnej zmluvy. Kupujúci boli pri vstupe do držby a užívania predmetného pozemku s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľní, že im predmetný pozemok patrí, keď (I.) došlo k riadnemu uzatvoreniu platnej kúpnej zmluvy, keď predmetná kúpna zmluva je určitá a zrozumiteľná, obsahuje všetky podstatné náležitosti, je vyhotovená v písomnej forme a je riadne podpísaná všetkými účastníkmi zmluvy, (II.) došlo k riadnemu zaplateniu kúpnej ceny v zmysle dohody zmluvných strán, keď pri podpise zmluvy došlo k zloženiu kúpnej ceny k rukám Dr. Alexandra Hoffmanna, advokáta v Považskej Bystrici, (III.) predmet kúpy bol riadne odovzdaný kupujúcim resp. kupujúci vstúpili do užívania predmetného pozemku ihneď dňom uzatvorenia kúpnej zmluvy, (IV.) kúpna zmluva bola riadne registrovaná na štátnom notárstve, (V.) poručnícky súd schválil zmluvu vo vzťahu k predávajúcim, ktorí zjavne neboli spôsobilí na právne úkony alebo sa zdržiavali na neznámom mieste, (VI.) zo strany príslušného súdu bolo riadne schválené a taktiež zapísané do pozemkovej knihy tzv. kaučné záložné právo v prospech kupujúcich, zriadené predmetnou kúpnou zmluvou a (VII.) na všetky úkony súvisiace s uzatvorenou predmetnou kúpnou zmluvou - úkony súvisiace
so zápisom zmluvy do pozemkovej knihy, prevzatie listín a pod., bol splnomocnený Dr. Alexander Hoffmann advokát v Považskej Bystrici. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa účastníci zmluvy dôvodne domnievali, že na základe predmetnej kúpnej zmluvy dôjde k vyznačeniu prevodu vlastníckeho práva do pozemkovej knihy. Kupujúci - J. Z. J. a jeho manželka W. L.. E. od oprávneného a dobromyseľného vstupu do držby a užívania predmetného pozemku (t. j. od 10.01.1938) predmetný pozemok oprávnene, dobromyseľne, dlhodobo a nerušene ako vlastníci užívali, a to až do času, kým predmetný pozemok neprešiel do užívania JRD, pričom ich oprávnenej, dobromyseľnej, dlhodobej a nerušenej držbe svedčí i tá skutočnosť, že od vstupu do držby a užívania predmetného pozemku (t. j. od 10.01.1938) uhrádzali všetky platby súvisiace s predmetným pozemkom (kontingenty), čo vyplýva z bodu 4. predmetnej kúpnej zmluvy ako i z oznámenia Obce B. zo dňa 18. novembra 2019. Š. B. ani žalovaná od uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy nikdy nenamietali držbu a užívanie predmetného pozemku zo strany J. Z. J. a jeho manželky W.L. L.. E. a ich právnych nástupcov a o predmetný pozemok sa od uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy nijako nestarali a nezaujímali. Všetky vyššie uvedené skutočnosti J. Z. J. a jeho manželku W. L.. E. objektívne utvrdili, že sú legitímnymi vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Po smrti J. Z. J. a jeho manželky W. L.. E. predmetný pozemok užívali ich deti, a to najmä Z. Z., ktorý predmetnú nehnuteľnosť neskôr taktiež dlhodobo (od 30.07.1994 do 31.12.2014) prenajímal tretej osobe, o čom svedčí uzatvorená nájomná zmluva zo dňa 30. júla 1994 a dodatok č. 5 k nájomnej zmluve. Z uzatvorenej nájomnej zmluvy a dodatku č. 5 k nájomnej zmluve je zrejmé, že sám Z. Z. mal v čase uzatvorenia predmetnej nájomnej zmluvy a dodatku č. 5 k nájomnej zmluve za to, že jeho rodičia J. Z. J. a W. L.. E. sa stali legitímnymi i legálnymi vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a že on ako ich právny nástupca (syn) je oprávnený predmetný pozemok prenajať. Po smrti Z. Z. predmetný pozemok užívali a dodnes užívajú jeho deti, a to najmä žalobkyne 12/ a 14/. Po právnej stránke žalobcovia 1/ až 22/ poukázali na skutočnosť, že v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy a oprávneného a dobromyseľného vstupu žalobcov do držby a užívania predmetnej nehnuteľnosti, t. j. 10.01.1938 až do 31.12.1950, platilo na území Slovenska obyčajové právo. Podľa obyčajového práva vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol okrem kupujúceho z perfektnej kúpnej zmluvy i ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe, pričom obyčajové právo taktiež poznalo vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prípade, ak zmluva o prevode nehnuteľností nebola zapísaná do pozemkovej knihy (žalobcovia poukázali v tejto súvislosti na odbornú literatúru a súdne rozhodnutia). Dňa 01.01.1951 nadobudol účinnosť tzv. Stredný Občiansky zákonník ( zákon č. 141/1950 Zb.), pričom aj tento umožňoval vydržať nehnuteľnosť (žalobcovia poukázali na konkrétne zákonné ustanovenia). K žalobe žalobcovia 1/ až 22/ priložili čestné prehlásenie F. Z., Nájomnú zmluvu zo dňa 30.07.1994, Dodatok č. 5 k nájomnej zmluve, kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 10.01.1938, výpis z LV č. XXXX, osvedčenie o dedičstve zo dňa 03.06.1996, sp. zn. D/988/95, oznámenie Obce Papradno, stanovisko právneho zástupcu žalovanej zo dňa 11.11.2020 k výzve, Uznesenie Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 02.05.1938, č. d. 1286/38, pozemnoknižný výpis tiarch a výzvu zo dňa 05.10.2020, spísanú JUDr. Annou Kubovičovou.
2. Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že právne úkony týkajúce sa uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 10.01.1938 nepotvrdzujú nadobudnutie vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti kupujúcimi, ale potvrdzujú iba to, že na prevod vlastníctva bolo potrebné vykonať ďalšie právne úkony. V čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy bol totiž právnym dôvodom nadobudnutia vlastníckeho práva vklad do pozemkovej knihy a zápis na pozemnoknižnú vložku - protokol vykonaný na základe žiadosti (návrhu) oprávnenej osoby a uznesenia knihovného súdu o povolení vkladu. Táto skutočnosť je potvrdená v 5. bode kúpnej zmluvy, v ktorom predávajúci oprávňujú kupujúcich, aby si právo vlastníctva k nehnuteľnosti označenej v 1. bode zmluvy pozemnoknižne vložiť dali. Žalovaná poukázala na § 32 ods. 1 zákona č. 177/1927 Zb. platného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, podľa ktorého zmena držiteľa mohla vzniknúť iba dokonaným prevodom držby buď súboru pozemkov alebo jednotlivých pozemkov alebo ich častí z jednej osoby na inú osobu. Zároveň podľa § 32 ods. 2 predmetného zákona zmena držiteľovho mena mohla nastať na základe zákonných ustanovení alebo povolením správnych úradov. Žalobcovia 1/ až 22/ podľa žalovanej nepredložili súdu žiaden listinný dôkaz o tom, že kupujúci podali knihovemu súdu v Považskej Bystrici žiadosť o zápis vlastníckeho práva do pozemkovej knihy a zaplatili štátny poplatok za prevod. Nepredložili ani žiaden listinný dôkaz o rozhodnutí súdu o povolení vkladu vlastníckeho práva. Žalovaná ďalej poukázala na to, že podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy sa vyžadovalo pri odčlenení novej parcely od pôvodného pozemku zhotovenie geometrického plánu (vládne nariadenie č. 148/1922 Sb. zmenené a doplnené zákonom č. 177/1927 Zb. o pozemkovom katastri a jeho vedení v znení zákona č. 43/1932 Sb.). Doloženie geometrického plánu sa vyžadovalo aj pri kúpnej zmluve na prevod vlastníckeho práva
k pozemku. Uvedená povinnosť teda podľa žalovanej splnená nebola, keď k zmluve nie je ako jej súčasť preložený geometrický plán - geometrické zameranie parcely, ktoré boli potrebné na identifikáciu parcely a pre zápis vlastníctva do pozemkovej knihy. Uvedené skutočnosti teda podľa žalovanej potvrdzujú to, že zmluva nebola perfektnou listinou, na základe ktorej by bolo možné vykonať zápis vlastníckeho práva v prospech kupujúcich. Ďalej žalovaná poukázala na to, že podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 bolo možné pokojne a právne bezpečne nadobudnúť právo k nehnuteľnosti jedine od toho, kto už bol najmenej od 32 rokov zapísaný v pozemkovej knihe. Otec žalovanej, po ktorom v dedičskom konaní zdedili predmetný pozemok jeho deti, bol v pozemkovej knihe vedený ako vlastník nepretržite minimálne od uzatvorenia predmetnej zmluvy až do svojej smrti dňa 04.06.1982, čo je 44 rokov. Žalovaná teda uviedla, že v dobrej viere nadobudla vlastnícky podiel na pozemku v dedičskom konaní a ďalej ho zveľaďovala a ochraňovala. Ďalej žalovaná uviedla, že žalobcovia 1/ až 22/ nepredložili žiaden dôkaz o tom, že Dr. Hoffman peniaze z kúpnej ceny od kupujúcich skutočne prevzal a doklady o vyrovnaní dlhov. Žalovaná mala za to, že nesplniteľné podmienky splatenia dlhov, rozpor so zákonom a tiež to, že neboli splnené ani ďalšie podmienky zmluvy súvisiace s prevodom vlastníckeho práva mali za následok neplatnosť kúpnej zmluvy, a preto knihový súd vo veci prevodu vlastníckeho práva ďalej nekonal a účastníci od tejto zmluvy v tichosti odstúpili. Žalovaná mala za to, že Dr. Hoffman nevykonal všetky potrebné úkony súvisiace s prevodom vlastníckeho práva a jeho zápisom do pozemkovej knihy v prospech kupujúcich, alebo tak nemohol urobiť pre nesplnenie podmienok uvedených v zmluve niektorou zo zmluvných strán, alebo zmluva mala také právne vady, pre ktoré sa nestala perfektnou listinou pre zápis vlastníckeho práva, a preto knihový súd nekonal. Žalovaná nesúhlasila ani s právnym názorom žalobcov 1/ až 22/, podľa ktorého sa dňom 01.01.1951 zavŕšili všetky právne podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam aj u zmlúv, ktoré neboli vyznačené v pozemkovej knihe. Žalovaná uviedla, že pre nadobudnutie vlastníckeho práva nová právna úprava nepochybne vyžadovala, aby šlo o platnú zmluvu, ktorá podmienka v danom prípade nebola splnená. K platnému a účinnému prevodu vlastníckeho práva v prospech kupujúcich nedošlo tiež podľa žalovanej preto, že právo z kúpnej zmluvy sa v zákonom určenej lehote premlčalo. Právo zo zmluvy preto nie je možné novou právnou úpravou sanovať. Žalovaná konkrétne uviedla, že ak uznesenie o zápise vlastníckeho práva nebolo kupujúcim riadne doručené, mali možnosť sa žalobou domáhať výmazu vlastníckeho práva podľa pozemnoknižného poriadku. Premlčacia doba na podanie takejto žaloby však márne uplynula dňa 10.01.1941, čím zanikli práva kupujúcich z predmetnej kúpnej zmluvy. V čase, keď nadobudol účinnosť zákon č. 141/1950 Zb. (dňa 01.01.1951), tak kupujúci už vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudnúť nemohli. Žalovaná spochybnila tvrdenie žalobcov 1/ až 22/, že by za predmetnú nehnuteľnosť platili ich právni predchodcovia dane a kontingenty. Oznámenie Obce Papradno považovala žalovaná za nedostatočné, keďže neobsahuje žiadne údaje o rozhodnutiach bývalého MNV v Papradne o vyrubení kontingentov počas jednotlivých rokov užívania, z ktorého by bolo zrejmé platenie kontingentov z uvedeného pozemku. Keďže kupujúci neboli vlastníkmi ani nájomníkmi nemohli predmetnú nehnuteľnosť zahrnúť do daňových priznaní, platiť dane a poplatky a ani odvádzať kontingent. Žalovaná poprela aj tvrdenie žalobcov 1/ až 22/ o vstupe ich právnych predchodcov do držby a užívania predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaná uviedla, že keď v roku 1974 pozemky zobralo do užívania JRD, vlastníkom pozemku bol otec žalovanej. Z. Z., i keď podľa tvrdení žalobcov predmetnú nehnuteľnosť užíval, nebol bez súhlasu vlastníka oprávnený s ním nakladať. JRD užívalo pozemok od 1974 do roku 1994, kedy vstúpilo do likvidácie. Po zániku JRD v roku 1994 až doteraz predmetnú nehnuteľnosť užívala F. Z. M.. Čestné vyhlásenie F. Z., I.. XX.XX.XXXX o užívaní pozemku J. Z. J. a manželkou W. L.. E. a ich právnymi nástupcami je podľa žalovanej nepresné a nemôže poslúžiť ako dôkaz. Ďalej žalovaná uviedla, že obdobne ako pri premlčaní práva z kúpnej zmluvy, aj pri namietanom vydržaní novou úpravou lehoty vydržania vlastníckeho práva 32 - ročná lehota, určená podľa slovenského obyčajového práva na vydržanie práva k nehnuteľnosti, skončila prijatím zákona č. 141/1950 Zb.. Vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 01.01.1951, teda v zmysle § 566 zákona č. 141/1950 Zb. skončila najneskoršie uplynutím desaťročnej lehoty počítanej od 01.01.1951. Keďže právo priznané zákonom sa premlčí, ak sa neuplatní v zákonom určenej lehote, ktorá je v prípade premlčania 3 - ročná, lehota na uplatnenie práva vydržania začala plynúť po uplynutí desať ročnej vydržacej doby t. j. od 1. januára 1961 a uplynula 1. januára 1963, v ktorej si oprávnení mohli uplatniť právo vydržania na súde po prvý raz. Márnym uplynutím zákonom určenej lehoty uvedené právo zaniklo. Žalovaná teda uviedla, že keď J. Z. J. ani jeho manželka právo vydržania po zákonom stanovenú dobu (premlčaciu dobu) nevykonávali ani si právo v priebehu premlčacej doby neuplatnili na súde, nemôže im byť preto po uplynutí uvedenej premlčacej lehoty právo priznané. Ďalej žalovaná uviedla, že žalobcovia 1/ až 22/ sa zámerne vyhýbajú dôležitej podmienke vydržania a to, že držiteľ musí byť v držbe „bonae fidei.“ Držiteľ je bonae fidei, ak v čase nadobudnutia držby bez nedbalosti bol presvedčený, že si nadobudol vlastníctvo
a ak pred uplynutím držobnej doby si nebol vedomý svojho omylu (slovenské právo k § 1452 všeob. obč. zák.). Nehnuteľnosť nevydrží ani ten kto bol nedobromyselný, totiž kto už na počiatku svojej držby vedel o tom, že bezprávne nadobudol nehnuteľnosť (napr. ak kupujúci pri kúpe vedel o tom, že vlastník je neplnoletý, tak nehnuteľnosť nevydrží). Kupujúci J. Z. J. a jeho manželka W. L.. E. už na počiatku pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy vedeli, že spoluvlastníkmi pozemku predávajúcimi sú i neplnoletí F. B. F. F. B.. Ďalej žalovaná uviedla, že kupujúci J. Z. a manželka W. L.. E. už pri uzatvorení kúpnej zmluvy z jej obsahu, ktorý im bol súdnym úradníkom prečítaný, vedeli, že si vlastnícke právo majú pozemnoknižne zapísať a že o vklade a zápise vlastníckeho práva má rozhodnúť knihový súd. Z vlastnej nedbalosti sa u svojho právneho zástupcu Dr. Hoffmana a ani na súde o zápis vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti nezaujímali. Z vlastnej nedbalosti si počas 3 - ročnej premlčacej doby neuplatnili právo vyplývajúce zo zmluvy na súde, v dôsledku čoho sa vlastníckeho práva ďalej domáhať nemohli. Keďže už na začiatku neboli bonae fidei, stratili tiež podľa žalovanej právo oprávnenej držby. Ak teda pozemok ďalej nepretržite užívali, konali v rozpore s platnou právnou úpravou slovenského obyčajového práva. Na druhej strane žalovaná uviedla, že ona do obhospodarovania pozemku vstúpila v dobrej viere, a to nadobudnutím vlastníctva v dedičskom konaní po svojom otcovi. Počas opakujúcich sa telefonických žiadostí o získanie predmetného pozemku zo strany Z. Z. a jeho dcéry N. N. L.. Z. namietala neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy a neoprávnené zasahovanie do jej vlastníckych práv. Uviedla, že vyvinula značné úsilie a vynaložila finančné prostriedky na scelenie predmetného pozemku a získanie do svojho výlučného vlastníctva. Spoluvlastníčka podielu S. L. zomrela dňa XX.XX.XXXX. Spoluvlastnícky podiel zdedili jej dcéry F. Z., L.. L. a X. O., L.. L.. Po vzájomnej dohode žalovaná a uvedení dedičia uzatvorili dňa 23.09.2019 kúpnu zmluvu na prevod ich podielov na žalovanú. Vypracovanie kúpnej zmluvy, overenie podpisov, vypracovanie návrhu do katastra nehnuteľnosti a poplatok za návrh zabezpečila žalovaná zo svojich prostriedkov. Y. B.Í., ktorý bol spoluvlastníkom na predmetnom pozemku, zomrel dňa 08.12.2002. V dedičskom konaní predmetný pozemok nebol pojatý do dedičstva po poručiteľovi. Preto, aby sa dosiahlo scelenie pozemku, žalovaná zabezpečila vypracovanie návrhu na dodatočné dedičské konanie o novoobjavenom majetku s účasťou zahraničného subjektu. Nový vlastník - syn poručiteľa W. B. spoluvlastnícky podiel darovacou zmluvou zo dňa 02.11.2020 previedol na žalovanú. Z uvedených právnych úkonov je teda podľa žalovanej zjavný jej záujem o predmetný pozemok, a to na rozdiel od J. Z. J., jeho manželky a jeho právnych nástupcov, ktorí sa od podpísania predmetnej kúpnej zmluvy až do podania žaloby práva z kúpnej zmluvy ani vydržania nedomáhali. Ďalej žalovaná namietala, že u žalobcov 1/ až 22/ absentuje naliehavý právny záujem ako podmienka úspešnosti určovacej žaloby, keďže právo vydržania sa u nich a tiež u ich právnych predchodcov premlčalo. Okrem toho J. Z. ani jeho manželka W. Z. v okamihu ich smrti neboli vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Preto do dedičstva po nich nemôže byť zahrnutý predmetný pozemok. Napokon žalovaná namietala, že žalobcovia nie sú vecne legitimovaní na podanie určovacej žaloby. Uviedla, že podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby to, že vec v tomto prípade predmetný pozemok poručiteľ v okamihu svojej smrti vlastnil. Nesplnenie uvedenej podmienky je dôvodom na zamietnutie žaloby.
3. K vyjadreniu žalovanej k žalobe sa vyjadrili v replike žalobcovia 1/ až 22/. Spochybnili, že by vo vzťahu k prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti bolo v zmysle vtedy platných a účinných právnych predpisov potrebné prikladať akýkoľvek geometrický plán. Predmetná nehnuteľnosť bola riadne zameraná už pred podpisom predmetnej kúpnej zmluvy. Účastníci zmluvy zároveň nemali žiadne pochybnosti čo sa týka zamerania predmetného pozemku, čo vyplýva už z tej skutočnosti, že predmetný pozemok bol pred podpisom predmetnej kúpnej zmluvy v držbe kupujúcich, a to z titulu árendy. Ďalej uviedli, že predmetný pozemok od uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy užíval výhradne J. Z. J. a jeho manželka W. L.. E., po ich smrti ich deti, I. Z. Z.Š. a po jeho smrti jeho deti a to až dodnes. Od uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy pán Š.G. B. ani žalovaná predmetný pozemok v nijakom rozsahu neužívali. Žalovaná nepreukázala, že jej otec Š. B. bol v pozemkovej knihe vedený ako vlastník nepretržite od uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy až do svojej smrti 04.06.1982. Taktiež žalovaná nepreukázala, že Š. B. od uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy až do svojej smrti predmetnú nehnuteľnosť akokoľvek užíval a že predmetnú nehnuteľnosť po smrti Š.G. B. akokoľvek užívala žalovaná. Ďalej žalobcovia 1/ až 22/ uviedli, že neexistuje racionálny dôvod na to, aby preukazovali existenciu akýchkoľvek dlhov predávajúcich, alebo predkladali súdu akékoľvek doklady o vyrovnaní dlhov (protokoly alebo potvrdenia o vyplatení dlžných súm veriteľom a pod.), ktoré ani nemusia mať objektívne k dispozícií. Čo sa týka otázky, či Dr. Hoffmann peniaze z kúpnej ceny od kupujúcich skutočne prevzal, žalobcovia poukázali na tú skutočnosť, že prevzatie peňazí Dr. Hoffmannom z kúpnej ceny od kupujúcich vyplýva priamo zo znenia predmetnej kúpnej zmluvy. Ďalej žalobcovia 1/ až 22/ odmietli, že by v súvislosti s predmetnou
kúpnou zmluvou existovali zjavne nesplniteľné podmienky splatenia dlhov, alebo akýkoľvek rozpor so zákonom. Predmetná kúpna zmluva nemá žiadne právne vady, ktoré by spôsobovali jej neplatnosť. To, že by knihový súd vo veci prevodu vlastníckeho práva ďalej nekonal a to, že účastníci od predmetnej kúpnej zmluvy v tichosti odstúpili, žalovaná nepreukázala. Ďalej žalobcovia 1/ až 22/ nesúhlasili ani s tvrdením, že k platnému a účinnému prevodu vlastníckeho práva v prospech kupujúcich nedošlo preto, že právo z kúpnej zmluvy sa v zákonom určenej lehote premlčalo. Z predmetných tvrdení žalovanej totiž nie je zrejmé, aké právo z predmetnej kúpnej zmluvy sa v zákonom určenej lehote malo premlčať, aká premlčacia doba sa na údajne premlčané právo má uplatniť, a z aké práva/právneho predpisu má údajná premlčacia doba na uplatnenie akéhosi práva z predmetnej kúpnej zmluvy vyplývať. Žalobcovia poukázali na notorietu, že vlastnícke právo sa nepremlčuje. Popreli, že by sa právni predchodcovia žalobcov a po nich i samotní žalobcovia o svoje právo z predmetnej kúpnej zmluvy nezaujímali (z dôvodu, že vedeli, že je premlčané). Práve naopak, právni predchodcovia žalobcov a po nich i samotní žalobcovia sa o svoje práva vyplývajúce z predmetnej kúpnej zmluvy aktívne zaujímali a svoje práva vyplývajúce z vlastníctva predmetného pozemku i plne využívali. Od uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy predmetný pozemok užívali výlučne právni predchodcovia žalobcov a po nich i samotní žalobcovia. Keďže sa kupujúci na základe predmetnej kúpnej zmluvy stali vlastníkmi predmetného pozemku a tento od uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy výlučne užívali, nebol dôvod, aby sa svojich práv domáhali na súde. Až po tom, ako sa žalobcovia dozvedeli, že predmetný pozemok bol v katastri nehnuteľností vedený na iné osoby, začali vyvíjať aktivitu za účelom zjednotenia stavu katastra nehnuteľností so stavom faktickým i právnym, výsledkom čoho je táto žaloba. Žalobcovia 1/ až 22/ ďalej zotrvali na tom, že za predmetný pozemok platili kontingenty, dane a poplatky, na potvrdenie čoho priložili aj Oznámenie obecného úradu B. zo dňa 18.11.2019. To, že kupujúci po uzatvorení predmetnej kúpnej zmluvy uhrádzali kontingenty, preukazuje podľa žalobcov, že s ohľadom na všetky okolnosti boli dobromyseľní, že im predmetný pozemok patrí. Ďalej žalobcovia zopakovali, že skutočnosť, že pani Z. pristúpila k uzatvoreniu predmetnej nájomnej zmluvy s Z. Z., jednoznačne preukazuje, že pani Z. mala za to, že legálnym a legitímnym vlastníkom predmetného pozemku je Z. Z.. Skutočnosť, že na liste vlastníctva bola v čase uzatvorenia predmetnej nájomnej zmluvy zapísaná iná osoba, nepreukazuje, že pani Z. nemohla mať za to, že vlastníkom predmetného pozemku je Z. Z.. V čase uzatvorenia predmetnej nájomnej zmluvy a jej dodatku, ako i v súčasnosti bolo/je bežné (a to zvlášť, pokiaľ ide o pozemky v extraviláne obce typu orná pôda, využívané na poľnohospodársku výrobu), že osoba, ktorá uzatvára nájomnú zmluvu ako nájomca, nelustruje v rámci údajov z katastra, či osoba, ktorá sa s ohľadom na všetky okolností javí ako vlastník daného pozemku, je podľa údajov z katastra skutočne zapísaný ako vlastník tohto pozemku. Podľa názoru žalobcov, ak by pani Z. nebola presvedčená, že vlastníkom predmetného pozemku je Z. Z., k uzatvoreniu nájomnej zmluvy by nikdy nepristúpila. To, že F. Z. SHR v súvislosti s nájmom predmetného pozemku nekontaktovala žalovanú, podľa žalobcov znamená, že nikdy žalovanú nepovažovala za vlastníčku predmetného pozemku. Žalovaná nikdy nenamietala držbu pani F. Z. SHR. Ďalej žalobcovia 1/ až 22/ uviedli, že vlastnícke právo k veci z titulu vydržania sa nadobúda uplynutím vydržacej doby. Nie je potrebné, aby sa toto právo akokoľvek uplatňovalo. Neexistuje premlčacia lehota na uplatnenie práva vydržania. Žalobcovia preto nesúhlasili s námietkou premlčania vznesenou žalovanou. Ďalej žalobcovia 1/ až 22/ rozporovali, že by zo strany žalovanej boli akékoľvek žiadosti o získanie predmetného pozemku a taktiež rozporovali, že by žalovaná namietala neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy a neoprávnené zasahovanie do jej vlastníckych práv. Boli to práve žalobcovia, predovšetkým žalobkyne 12/ a 14/, ktoré si zohnali telefónne číslo na žalovanú a túto v roku 2019 kontaktovali za účelom zosúladenia stavu evidencie katastra nehnuteľností so skutočným právnym i faktickým stavom. Výsledkom tohto však bolo iba to, že žalovaná sa oboznámila s tým, že podľa údajov z katastra nehnuteľností sú k predmetnému pozemku evidovaní viacerí vlastníci (vrátane nej samej) a týchto začala obchádzať a tieto ich podiely začala účelovo nadobúdať. Záverom žalobcovia 1/ až 22/ uviedli, že majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení už s ohľadom na skutočnosť, že kupujúci - právni predchodcovia žalobcov - sa preukázateľne stali vlastníkmi predmetného pozemku, pričom v zmysle súčasného zápisu v katastri nehnuteľností je ako vlastníčka predmetného pozemku zapísaná žalovaná.
4. Na pojednávaní žalovaná uviedla, že predmetná kúpna zmluva nebola platne uzatvorená, pretože účastníci zmluvy nevedeli písať a čítať, keďže na mieste ich podpisov sú krížiky a predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená v neprospech maloletých osôb. Zároveň uviedla, že netvrdí, že sa premlčalo vlastnícke právo, ale tvrdí, že premlčaný je zápis vlastníckeho práva do pozemkovej knihy. Podľa žalovanej katastrálny zákon č. 177/1927 Zb. vyžadoval, aby sa po uzatvorení kúpnej zmluvy urobili v
zákonom stanovených lehotách ďalšie úkony na zápis. Keďže tieto lehoty neboli dodržané, má žalovaná za to, že to bolo premlčané.
5. Žalobkyňa 12/ na pojednávaní uviedla, že od otca mala vždy situáciu podanú tak, že sporný pozemok je ich. Keď žalobkyňa 12/ s manželom chcela v roku 2013 - 2014 stavať chatku a hľadali vhodný pozemok, jej otec vytiahol svoje „papiere,“ ktoré mal vždy naporiadku, a navrhol im predmetný pozemok. Vtedy po nahliadnutí do katastra zistili, že pozemok je na liste vlastníctva vedený na žalovanú. Až do cca roku 2014 teda celá rodina žila v domnení, že pozemok je vlastníctvom rodiny. Otec žalobkyni 12/ vtedy situáciu prezentoval tak, že pozemok im nikto nemôže zobrať, že má naň kúpno-predajnú zmluvu, starý otec pozemok vyplatil a užíval ho.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením čestného prehlásenia F. Z., Nájomnej zmluvy zo dňa 30.07.1994, Dodatku č. 5 k nájomnej zmluve, kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 10.01.1938, výpisu z LV č. XXXX, osvedčenia o dedičstve zo dňa 03.06.1996, sp. zn. D/988/95, oznámenia Obce B., stanoviska právneho zástupcu žalovanej zo dňa 11.11.2020 k výzve, Uznesenia Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 02.05.1938, č. d. 1286/38, pozemnoknižného výpisu tiarch, výzvy zo dňa 05.10.2020, spísanej JUDr. Annou Kubovičovou a potvrdenia F. Z. M..
7. Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté právnym zástupcom žalobcov na pojednávaní dňa 10.02.2022, a to ohliadkou na mieste samom a výsluchom svedkov F. Z. F. F. Z., pretože vykonanie týchto dôkazov by si vyžiadalo odročenie pojednávania a zároveň tieto dôkazy by nepriniesli žiadne zásadné skutkové zistenia. Z tvrdení sporových strán a predložených listín už totiž bolo súdu zrejmé, že predmetný pozemok užíva F. Z. M. na poľnohospodárske účely, a to na základe nájomnej zmluvy zo dňa 30.07.1994 v znení neskorších dodatkov. F. Z. svoje poznatky k veci už uviedol vo svojom čestnom prehlásení.
8. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 10.01.1938 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi piatimi predávajúcimi: 1/ Š. B., roľníkom, bytom B. XX, ktorý súčasne zastupoval ako ad hoc kurátor svojich súrodencov na neznámom mieste, a to 2/ F. B. a 3/ F. B., 4/ F. B., zastúpeným poručníkom V. B., roľníkom, bytom B., 5/ maloletým F. B.Í., zastúpeným matkou J. Z., L. V., predtým vydatou B.u, roľníčkou, bytom B. XXX a dvoma kupujúcim 1/ J. Z.Í. J. a 2/ W. L.. E., oboma roľníkmi, bytom B. XX. Predmetnú zmluvu podľa súdneho osvedčenia zo dňa 10.01.1938 podpísal Š. B. a znakom ruky opatrili J. Z. L.. V., prv vydatá B.Í. a V. B.. Osobná totožnosť všetkých týchto osôb bola súdu preukázaná, pričom títo podpísali listinu vlastnoručne po prečítaní a vysvetlení jej obsahu. Predmetom tejto kúpnej zmluvy bol predaj novovykomasovanej parcely č. XXXX/X, ležiacej v N. Q.I. I. N., vo výmere 2 merice, ležiacej medzi pozemkom T. Z. R. a pozemkom kupujúcich, za kúpnu cenu 2.700,- Kč. Kupujúci pri podpise tejto zmluvy zložili kúpnu cenu k rukám Dr. Alexandra Hoffmana, advokáta v Považskej Bystrici s tým, aby tento po schválení zmluvy poručenským súdom vyrovnal z kúpnej ceny dlhy predávajúcich, ktoré boli v kúpnej zmluve označené menom veriteľa a výškou dlžnej sumy. Zmluvné strany si v kúpnej zmluve dohodli kaučné záložné právo do výšky 2.700,- Kč v prospech kupujúcich, ktorým boli zabezpečené prípadne vzniknuté škody. Okresný súd v Považskej Bystrici dňa 17.02.1938 túto kúpnu zmluvu menom maloletých F. F. F. B. vrchnoporučensky schválil a menom vzdialených (osôb neznámeho pobytu - pozn. súdu) F. a F. B. vrchnoopatrovnícky schválil.
9. Uznesením Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 02.05.1938, č. d. 1286/38 bol povolený zápis predmetného kaučného záložného práva v pozemkovej knihe a že toto kaučné záložné právo bolo zapísané pod. poradovým (radovým) číslom 16. do pozemkovej knihy v časti tiarch k číslu 206, B..
10. Na základe obsahu kúpnej zmluvy Dr. Alexander Hoffmann bol splnomocnený na knižnú prenášku, čím nesporne možno rozumieť to, že bol splnomocnený na všetky úkony súvisiace s vkladom vlastníckeho práva kupujúcich na základe kúpnej zmluvy do pozemkovej knihy.
11. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia 1/ až 22/ sú právnymi nástupcami (dedičmi) kupujúcich z kúpnej zmluvy zo dňa 10.01.1938. Títo kupujúci J. Z. J. a jeho manželka W. L.. E. mali štyri deti, a to J. Ž.R., L.. Z., K. Z., L.. Z., Z. Z. F. N. Z., z ktorých v súčasnosti nikto nežije. Rovnako tak, s výnimkou žalobkyne 22/ , nežije žiaden z manželov/manželiek týchto detí pôvodných kupujúcich. J. Ž. L.. Z.R. mala tri deti, a to žalobcov 1/ až 3/. K. Z. L.. Z. mala päť detí, a to žalobcov 4/ až 8/. Z. Z. mal šesť detí,
a to žalobcov 9/ až 14/. N. Z. mal päť detí, a to žalobcov 15/ až 18/ a B. Z., ktorý zomrel a jeho dedičmi sú jeho deti - žalobcovia 19/ a 20/ a manželka - žalobkyňa 21/.
12. Nesporným bolo, že predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 10.01.1938 bol predaj pozemku v súčasnosti evidovaného ako parcela KN E XXXX/X, orná pôda o výmere 3568 m2, k. ú. B., evidovaná Okresným úradom Považská Bystrica, katastrálnym odborom na LV č. XXXX.
13. Z výpisu z LV č. XXXX mal súd za preukázané, že v súčasnej dobe je žalovaná evidovaná ako výlučná vlastníčka parcely KN E XXXX/X orná pôda o výmere 3568 m2, k. ú. B.. Žalovaná tento pozemok nadobudla dedením (dedičské rozhodnutie č. k. 2D/1169/82 - 11), rozhodnutím ROEP č. 1/2005, na základe kúpnej zmluvy zapísanej vkladom V-3186/2019 a na základe darovacej zmluvy zapísanej vkladom V-3358/2020.
14. Dňa 30.07.1994 Z. Z., Z. B. XXX uzatvoril s F. Z., samostatne hospodáriacou roľníčkou, nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol okrem iného aj prenájom parcely KN E XXXX/X, k. ú. B..
15. Z čestného prehlásenia F. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. XXX súd zistil, že predmetnú nehnuteľnosť užívali J. Z. J. a jeho manželka W.L. L.. E. s deťmi až do odovzdania predmetnej nehnuteľnosti do JRD. Po roku 1989 tieto pozemky podľa F. Z. užíval Z. Z. s deťmi, ktorý dal predmetnú nehnuteľnosť do prenájmu súkromne hospodáriacej roľníčke F. Z.N..
16. Sporným medzi stranami bola platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 10.01.1938 s ohľadom na to, či bol k tejto kúpnej zmluve potrebný geometrický plán, či v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 10.01.1938 existovali nejaké dlhy, ktoré mal Dr. Hoffmann (advokát) vyrovnať z kúpnej ceny, či tieto dlhy boli vyrovnané, či zmluva obsahovala nesplniteľné podmienky, či bola zmluva v súlade so záujmami maloletých detí ako predávajúcich a či mohla byť zmluva podpísaná aj negramotnými osobami. Ďalej bolo sporným to, či sa kupujúci stali vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti v zmysle obyčajového práva, keď nebol podaný návrh na vklad do pozemkovej knihy a nebolo rozhodnuté o vklade knihovým súdom, či sa stali kupujúci vlastníkmi na základe zákona č. 141/1950 Zb. aj bez vkladu vlastníckeho práva do pozemkovej knihy, alebo či sa stali kupujúci vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti vydržaním (sporná dobromyseľná, dlhodobá, neprerušená držba, užívanie nehnuteľnosti a hradenie povinných kontingentov a daní). Žalovaná zároveň vzniesla námietku premlčania práv kupujúcich z kúpnej zmluvy zo dňa 10.01.1938 a námietku premlčania práva z vydržania. Spochybnila aj naliehavý právny záujem na žiadanom určení a aktívnu legitimáciu žalobcov 1/ a 2/.
17. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
18. Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov sú dospel jednoznačne k záveru, že žaloba žalobcov 1/-22/ je dôvodná. Žalobcovia 1/ až 22/ sú presvedčení, že ich právni predchodcovia boli vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, keď túto nadobudli predmetnou kúpnou zmluvou, a teda predmetná nehnuteľnosť by mala patriť do dedičstva (dedičstiev) po nich. Vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti je však evidované v prospech žalovanej. U žalobcov je tak daný naliehavý právny záujem, nakoľko tento je daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri (katastri nehnuteľnosti) vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému (žalovanej).
19. Pokiaľ ide o platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 10.01.1938, súd má za to, žalovaná neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by jej platnosť vyvracali, resp. spôsobovali jej neplatnosť. V konaní nebolo preukázané, že by pri zmluvnom prevode nehnuteľností v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 10.01.1938 bolo potrebné vypracovať geometrický plán, resp. že by tento bol nevyhnutnou súčasťou kúpnej zmluvy uzatvorenej podľa práva platného a účinného v danom čase. Skutočnosť, že tomu tak nebolo, vyplýva aj z toho, že predmetná kúpna zmluva bola nepochybne registrovaná, vrchnoporučensky a vrchnoopatrovnícky schválená, a to aj bez existencie geometrického plánu. Súd sa stotožnil s názorom žalobcov 1/ až 22/, že predmetná nehnuteľnosť bola riadne zameraná už pred podpisom predmetnej kúpnej zmluvy, o čom svedčí to, že bola v kúpnej zmluve detailne, jednoznačne a nezameniteľne (v
terminológii zodpovedajúcej tej dobe) označená. Pre platnosť predmetnej kúpnej zmluvy tak nebolo nevyhnutné, aby jej súčasťou (prílohou) bol aj geometrický plán.
20. Súd nepovažoval za potrebné zisťovať, či dlhy predávajúcich Š. B., F. B., F. B., F. B. F. F. B., ktoré boli v bode 8. predmetnej kúpnej zmluvy jednoznačne identifikované osobou veriteľa a výškou dlžnej sumy a na ktorých úhradu bola podľa zmluvnej dohody strán použitá kúpna cena, v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy existovali ako aj to, či došlo k úhrade dlhov z kúpnej ceny. Dohoda zmluvných strán o použití kúpnej ceny na úhradu dlhov predávajúcich je len vedľajšie dojednanie predmetnej kúpnej zmluvy. Ak kúpna zmluva obsahovala podstatné náležitosti (predmet predaja - označenie predmetnej nehnuteľnosti a kúpnu cenu - 2.700,- Kč), šlo o platnú kúpnu zmluvu, a to bez ohľadu na platnosť/ neplatnosť ďalších vedľajších zmluvných dojednaní. Nesplnenie určitej povinnosti vyplývajúcej z tohto vedľajšieho zmluvného dojednania by mohlo byť len predmetom konania o uloženie povinnosti, nemá však žiaden vplyv na platnosť predmetnej kúpnej zmluvy ako celku. Skúmanie platnosti tohto vedľajšieho zmluvného dojednania tak len odvádza pozornosť od zásadných a pre toto konanie podstatných otázok.
21. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že zmluva nebola v záujme maloletých predávajúcich F. F. F. B., túto skutočnosť súd v súčasnosti nemôže posudzovať. O tom, či predmetná kúpna zmluva bola v záujme maloletých predávajúcich, sa viedlo poručenské konanie, pričom právny úkon - predmetná kúpna zmluva bol rozhodnutím Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 27.02.1938, č. j. P 109/27/38, v mene maloletých F. F. F. B. vrchnoporučensky schválená. Je tak zrejmé, že o tejto otázke už bolo súdom rozhodnuté, a teda spochybnenie tejto skutočnosti žalovanou je nedôvodné.
22. To, že predmetná kúpna zmluva bola podpísaná negramotnými osobami, je zjavné, nakoľko za maloletých F. F. F. B. podpisovali (resp. výslovne uvedené znakom ruky opatrili) J. Z. a V. B.Í., ktorí neuviedli vlastný podpis, len znak +++. Súčasne je však z overenia súdnou kanceláriou Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 10.01.1938, ktoré overenie sa nachádza priamo na listine obsahujúcej predmetnú kúpnu zmluvu zrejmé, že osobná totožnosť podpisujúcich osôb bola súdu preukázaná a títo predmetnú kúpnu zmluvu vlastnoručne pred súdom podpísali (opatrili znakom ruky) po prečítaní a vysvetlení obsahu predmetnej kúpnej zmluvy. Predmetná kúpna zmluva tak bola podpísaná zmluvnými stranami, pričom podpis predávajúcich bol úradne (súdne) osvedčený. Zároveň je preukázané, že obsah zmluvy bol negramotným osobám prečítaný a náležite vysvetlený. Teda ani skutočnosť, že predmetná kúpna zmluva bola podpísaná negramotnými osobami, nemá vplyv na jej platnosť.
23. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej o nezrozumiteľnosti predmetnej kúpnej zmluvy, súd sa s týmto tvrdením nestotožňuje. Predmetná kúpna zmluva je totiž aj v súčasnosti plne zrozumiteľná. Je jasné, čo bolo jej predmetom a aké zmluvné práva a povinnosti z nej vyplývali pre jednotlivé zmluvné strany a zmluvných účastníkov. Zároveň je zrejmé, že predmetná kúpna zmluva bola plne zrozumiteľná aj v čase jej uzatvorenia, čo je preukázané tým, že zmluvu v mene maloletých (nezletilých) a osôb neznámeho pobytu (vzdialených) súd vrchnoporučensky a vrchnoopatrovnícky schválil. Zároveň je zrozumiteľnosť predmetnej kúpnej zmluvy zjavná aj z toho, že Okresný súd v Považskej Bystrici uznesením zo dňa 02.05.1938, č. d. 1286/38 povolil v pozemkovej knihe pre k. ú. B. zápis kaučného záložného práva ku zabezpečeniu prípadných škôd kupujúcich, ktoré kaučné právo bolo dojednané práve v predmetnej kúpnej zmluve. Keďže po uzatvorení predmetnej kúpnej zmluvy všetky tieto súdne konania prebehli a boli vydané súdne rozhodnutia, je zrejmé, že predmetná kúpna zmluva bola spísaná riadne a zrozumiteľne a spĺňala všetky vtedajším právom predpísané náležitosti.
24. Nakoľko súd preskúmaním predmetnej kúpnej zmluvy a ďalších súdnych konaní, ktoré sa viedli ohľadom tejto kúpnej zmluvy nezistil žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývala jej neplatnosť (resp. ktoré by ju čo i len spochybňovali), ďalej sa zaoberal tým, či účinnosťou predmetnej kúpnej zmluvy došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na kupujúcich.
25. Pred rokom 1950 bola komplexným verejným registrom pozemkov (nehnuteľností) pozemková kniha. Do tejto sa zakladali pozemnoknižné vložky, pričom každé pozemnoknižné teleso sa zapísalo osobitne do jednej pozemnoknižnej vložky. Pozemkovú knihu viedli okresné súdy na svojich pozemnoknižných oddeleniach. Pozemková kniha bola budovaná na princípe hodnovernosti spočívajúcom v tom, že každý sa mohol spoľahnúť na to, že práva zapísané v pozemkovej knihe patria tam uvedenej osobe a že iné bremená, než zapísané v pozemkovej knihe, na nehnuteľnosti neviaznu. V zásade
platilo, že k nehnuteľnosti zapísanej do pozemkovej knihy (knihovanej) sa vlastnícke právo ale i iné vecné právo nadobúdalo zápisom (vpisom) do pozemkovej knihy. Rozoznávali sa dva hlavné druhy pozemnoknižných zápisov a to vklad (intabulácia) a záznam (prenotácia). Oba sa týkali nadobúdania i zániku vlastníckeho práva. Vklad bol konečným spôsobom nadobudnutia alebo zániku vlastníctva. Vklad bol prípustný vtedy, ak osoba, ktorá ho požadovala, predložila verejnú alebo inú listinu obsahujúcu právny úkon (napr. kúpnu zmluvu), pričom na iných ako verejných listinách sa vyžadoval overený podpis prevodcu. Okrem toho bolo súčasne potrebné predložiť tzv. vkladové povolenie, ktoré mohlo byť obsiahnuté v predmetnej listine (zmluve) alebo samostatnej listine, prípadne v pozemnoknižnej žiadosti. Pri zmluvnom prevode vlastníctva dával vkladové povolenie prevodca. Na základe vkladového povolenia a jednoduchej žiadosti pozemnoknižný súd v mimosporovom konaní nariadil vklad (parafráza z BAJÁNKOVÁ, Jana, DULAK, Anton, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, ŠTEVČEK, Marek, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019).
26. Je teda zrejmé, že účinnosťou predmetnej kúpenej zmluvy nedošlo k prevodu vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko v danom čase bol nevyhnutný vklad do pozemkovej knihy, ktorý vklad nariaďoval pozemnoknižný súd. V danom prípade vklad vlastníckeho práva kupujúcich do pozemkovej knihy nebol vykonaný a nebolo ani pozemnoknižným súdom rozhodnuté o nariadení tohto vkladu (resp. sa takéto rozhodnutie nezachovalo). Súd teda dospel k jednoznačnému záveru, že kupujúci J. Z. J. a W. L.. E. vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, napriek platne uzatvorenej predmetnej kúpnej zmluve, v danom čase (roku 1938 a nasl.) nenadobudli, nakoľko predmetná kúpna zmluva nadobudla len obligačno-právne účinky ale nenadobudla vecno-právne účinky.
27. V súvislosti s vyššie uvedeným súd vo vzťahu k predmetnej kúpnej zmluve ďalej uvádza, že nakoľko táto bola platná, bola účastníkmi podpísaná, podpis predávajúcich bol úradne overený a zmluva bola vo vzťahu k maloletým a neprítomným osobám súdom schválená, predmetná kúpna zmluva nadobudla účinnosť a zmluvné strany ňou boli aj naďalej viazané. Hoci žalovaná vyjadrila domnienku, že zmluvné strany od tejto kúpnej zmluvy v tichosti odstúpili, uvedené v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Zmluva ďalej existovala, pričom zaväzovala a zaväzuje zmluvné strany (resp. ich právnych nástupcov) až doposiaľ.
28. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že premlčaním práva a povinností z predmetnej kúpnej zmluvy došlo k tomu, že by zmluva stratila spôsobilosť byť právnym dôvodom (titulus) vkladu vlastníckeho práva, a to či už do pozemkovej knihy alebo do katastra nehnuteľností, tento názor nie je správny. Odborná literatúra totiž uvádza, že z procesnoprávnych ustanovení daných katastrálnym zákonom a správnym poriadkom nevyplýva žiadna lehota, v rámci ktorej by účastník vecno-právnej zmluvy mal na jej základe podať návrh na vklad. Takéto obmedzenie nakoniec nevyplýva ani zo znenia hmotnoprávnych predpisov (BAJÁNKOVÁ, Jana, DULAK, Anton, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, ŠTEVČEK, Marek, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019). Zároveň na inom mieste táto publikácia uvádza, že právny poriadok účinný do 01.01.1951 nestanovoval žiadnu lehotu pre vykonanie vkladu vlastníctva do pozemkovej knihy na podklade zmluvy o prevode nehnuteľnosti. S týmto názorom súhlasí aj judikatúra, keď uvádza, že „ pokud jde o návrh vkladu vlastnického práva do katastru nemovitostí, je možno jej podat v časově neomezené lhůte, neboť ani uplynutí času nemůže nic změnit na vázanosti účastníků smlouvy projevy jejich vůle“ (Nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. IV. ÚS 201/1996 z 7. októbra 1996).
29. Podľa § 111 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník, vlastníctvo k veciam jednotlive určeným prevádza sa už samou smluvou, ak nie je dohovorené inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov.
30. Podľa § 112 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník, prevod vlastníctva k nehnuteľným veciam, zapísaným v pozemkovej alebo železničnej knihe, zapíše sa do týchto kníh.
31. Podľa § 562 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, i právne pomery vzniknuté pred 1.januárom 1951; do tohto dňa sa tieto právne pomery spravujú skorším právom.
32. Ďalej sa súd zaoberal posúdením, či účinnosťou zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník mohlo dôjsť k vzniku vlastníckeho práva kupujúcich J. Z. J. a W. L.. E. k predmetnej nehnuteľnosti. Uvedené totiž tvrdili žalobcovia 1/ a 22/ a spochybňovala žalovaná.
33. Prijatím Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. sa odstránil konštitutívny účinok zápisu do pozemkovej knihy, keďže vlastníctvo k nehnuteľnostiam sa nadobúdalo už samotnou zmluvou, teda momentom jej uzavretia, ak sa zmluvné strany nedohodli inak alebo nebolo ustanovené inak osobitným predpisom (§ 111 ods. 1). Vykonávanie následných zápisov do pozemkovej knihy sa síce požadovalo, či už pri zmluvnom prevode (§ 112) alebo aj inom nadobúdaní vlastníctva k nehnuteľnostiam (§ 114), avšak keďže s ním prestali byť spájané predchádzajúce právne následky, začalo byť vo veľkej miere opomínané (BAJÁNKOVÁ, Jana, DULAK, Anton, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, ŠTEVČEK, Marek, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019).
34. Ohľadne uvedeného je možné poukázať na právny názor Najvyššieho súdu SR, vyslovený v rozhodnutí č. 39/1996 zo dňa 01.04.1996, ZSP, 1996, č. 4, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že „1. januára 1951 sa zavŕšili podmienky pre prevod vlastníctva nehnuteľnosti aj u zmlúv, ktoré boli platne uzavreté pred týmto dňom a neboli do tej doby vyznačené vo verejnej (pozemkovej) knihe“. Uvedené rovnako vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.11.2005, sp. zn. 3Co255/2005, pričom správnosť (resp. ústavná súladnosť) predmetného rozhodnutia bola potvrdená uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 29.03.2006, č. k. II. ÚS 79/06 - 12. 32. Správnosť týchto názorov potvrdzujú aj rozhodnutia českých súdov. Hoci platilo na území Českej republiky do 01.01.1951 iné občianske právo (založené na písanom rakúskom občianskom zákonníku ABGB), princíp nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnostiam vkladom do pozemkovej knihy platil rovnako aj tam. Preto sú aj tieto rozhodnutia uplatniteľné. Predovšetkým je potrebné poukázať na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe zo dňa 30.06.1995, sp. zn. 3Cdo/345/93, ktoré bolo pojaté do Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek pod č. R 27/1996 a teda predstavuje judikát. Tento uviedol, že vzhledem k tomu, že zákon č. 141/1950 Sb. opustil požadavek odevzdání, popřípadě zápisu do veřejné knihy, jako nezbytný akt k uskutečnění převodu nemovitosti, a postavil se na stanovisko, že převod nastává ve většině případů již perfekcí smlouvy samé, dovršily se dnem účinnosti zákona č. 141/1950 Sb. podmínky pro převod vlastnictví nemovitosti i u smluv, které byly platně uzavřeny před tímto datem, a nebyly do té doby vyznačeny ve veřejné knize. Nabyvatele v nich uvedeného je v těchto případech třeba považovat za oprávněného vlastníka nemovitosti, pokud tomu nebrání změny, k nimž od té doby došlo. Súčasne Ústavný súd ČR v rozhodnutí zo dňa 17.12.2002, sp. zn. II. ÚS 39/02, uviedol, že podmínka intabulace ovšem s účinností občanského zákoníku č. 141/1950 Sb. odpadla. Zákon nadále vycházel z toho, že k převodu vlastnictví dochází již perfekcí smlouvy samé (§ 111 odst. 1 zák. č. 141/1950 Sb.). Jak uvedly i obecné soudy, vzhledem k ustanovení § 562 cit. zák. se dnem účinnosti tohoto zákona (01.01.1951) dovršily podmínky pro převod vlastnictví i u smluv, které byly platně uzavřeny před tímto datem a nebyly do té doby vyznačeny ve veřejné knize. Pokud by tedy smlouva byla perfektní, došlo by ke konvalidaci dosud závadné absence intabulace a matka stěžovatele by nabyla vlastnictví nemovitostí, jež byly předmětem kupní smlouvy, ke dni účinnosti zák. č. 141/1950 Sb..
35. Na základe vyššie uvedeného teda súd dospel jednoznačne k záveru, že účinnosťou Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. ku dňu 01.01.1951 došlo k vzniku vlastníckeho práva kupujúcich J. Z. J. a W. L.. E. k predmetnej nehnuteľnosti, a to na základe platnej, perfektnej a účinnej kúpnej zmluvy zo dňa 10.01.1938 aj bez jej vkladu do pozemkovej knihy. Od tohto momentu boli títo vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, a to až do svojej smrti. Podanej žalobe, ktorou sa žalobcovia 1/-22/ domáhajú určenia, že do dedičstva (dedičstiev) po J. Z. J. a W. L.. E. patrí predmetná nehnuteľnosť, tak bolo možné a dôvodné vyhovieť.
36. Pokiaľ sa týka vydržania vlastníckeho práva J. Z. J. a W. L.. E. k tomuto do 01.01.1951 nedošlo, nakoľko vtedy účinné právo vyžadovalo na tzv. vydržanie mimo pozemkovej knihy 32 rokov pokojnej a statočnej držby. Keďže sa J. Z. J. F. W. L.. E. stali vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti ku dňu 01.01.1951, súd už neskúmal, či boli splnené podmienky pre vydržanie podľa právnych predpisov účinných od 01.01.1951, nakoľko pre rozhodnutie vo veci toto už nebolo relevantné.
37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p.. Žalobcovia 1/ a 22/ boli v konaní plne úspešní, preto im súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods. 1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).