Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 224/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. mája 2003 v senáte

zloženom z predsedu Jána Klučku a zo sudcov Alexandra Bröstla a Ľudmily Gajdošíkovej,

o sťažnosti E. V. a Ing. J. V., obaja bytom B., zastúpených komerčnou právničkou

Mgr. I. G., S. T., vo veci porušovania ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov upraveného v a ich práva

na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod

sp. zn. takto

r o z h o d o l :

Základné právo E. V. a Ing. J. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. októbra

2002 doručená „Sťažnosť proti porušovaniu základných práv a slobôd podľa

Slovenskej republiky“ E. V. a Ing. J. V. obaja bytom B., (ďalej len „sťažovatelia“),

zastúpených komerčnou právničkou Mgr. I. G., S. T., vo veci porušenia ich základných práv

upravených v a (ďalej len „“),

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp.

zn. .

Predmetom súdneho sporu vedeného pod sp. zn. je žaloba sťažovateľov

o vypratanie bytu č. 221, B., podaná okresnému súdu 9. júna 1999. Prvé pojednávanie

v uvedenej veci bolo nariadené na 28. november 2000, a to až po uplatnení sťažnosti podľa

a nasl. o sídlach a obvodoch súdov

Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich

(zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej

správe súdov“).

Z príloh predložených sťažovateľmi vyplynulo, že uplatnili právne prostriedky

nápravy podľa zákona o štátnej správe súdov, pričom z odpovedí na ich sťažnosti

vyplynulo, že príslušné orgány štátnej správy súdov kvalifikovali sťažnosti na prieťahy

v súdnom konaní ako dôvodné.

Sťažovatelia požadujú vydať tento nález:

1. „Okresný súd Bratislava III vo veci vedenej pod sp. zn. porušil

- právo E. V. a Ing. J. V. na rovnosť účastníkov v konaní pred súdom, zaručené v čl. 47

ods. 3

- právo, aby sa ich vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a aby sa mohli

vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, zaručené v

Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd

- právo na pokojné užívanie svojho majetku, zaručené v čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaniach vedených pod sp. zn. a 14 C

142/99 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

3. E. V. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume Sk 100.000,- Sk (slovom

jednostotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Ing. J. V. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume Sk 100. 000,- Sk

(slovom jednostotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

5. E. V. a Ing. J. V. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 10.640,- Sk,

ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

nálezu.“.

Ako z vyššie uvedeného vyplýva, sťažovatelia požadovali vysloviť porušenie

základných práv len v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. , hoci

vo svojej sťažnosti uvádzajú aj konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.

.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a keďže nezistil dôvody na jej

odmietnutie podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), prijal ju

na ďalšie konanie v rozsahu korešpondujúcom s , t. j.

vo veci porušenia základného práva sťažovateľov upraveného v a práva

upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru len v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. .

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval sťažovateľov a okresný

súd, aby sa vyjadrili k tomu, či sa vo veci má konať ústne pojednávanie, a okresný súd aj

na vyjadrenie k sťažnosti a k jej prijatiu.

Sťažovatelia a aj okresný súd ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa

vo veci konalo ústne pojednávanie.

Predseda okresného súdu k sťažnosti a k jej prijatiu na ďalšie konanie uviedol:

„K dôvodnosti ústavnej sťažnosti sa vyjadrujem v intenciách listu predsedníčky

Krajského súdu v Bratislave Spr. 2054/01 zo dňa 17. 08. 2001, ktorým odpovedala na

žiadosť sťažovateľky E. V. o prešetrenie vybavenia sťažnosti tak, že v uvedenej veci

k prieťahom v konaní došlo a naďalej pretrvávajú, ako aj listu predsedu Okresného súdu

Bratislava III Spr. 2041/01 zo dňa 18. 03. 2002, ktorým vyhodnotil sťažnosť E. V. zo dňa

05. 11. 2002 za dôvodnú.

Na pojednávaní dňa 25. 06. 2002 bol vyhlásený rozsudok, odvolanie podali E. V.

a Ing. J. V. dňa 04. 11. 2002, dňa 17. 12. 2002 bol súdu doručený návrh E. V. na opravu

odôvodnenia rozsudku, sudkyňa úpravou zo dňa 15. 01. 2003 nechala pripraviť

predkladaciu správu odvolaciemu súdu.“.

V liste č. Spr. 2041/2001 z 18. marca 2002 predseda okresného súdu uviedol:

„Navrhovateľ: E. V. spolu s manželom proti odporcovi: S. B., o vypratanie bytu, vec

vybavuje sudkyňa: JUDr. H. B..

Dňa 9. 6. 1999 dôjdenie návrhu na súd. 30. 6. 1999 – výzva na zaplatenie súdneho

poplatku. 20.7. 1999 – úhrada súdneho poplatku. 3. 11. 1999 – pristúpenie účastníka

do konania. 29. 5. 2000 – pripojenie spisu sp. zn. : . 6. 6. 2000 – žiadosť

o vytýčenie pojednávania. 27. 10. 2000 – vytýčený termín pojednávania na deň: 28. 11.

2000. Dňa 27. 10. 2000 – dorúbenie súdneho poplatku. 28. 11. 2000 – pojednávanie

odročené na 13. 2. 2001 bez uvedenia dôvodu. Vyhlásené uznesenie o vylúčení návrhu

na zaplatenie nájomného na samostatné konanie. 13. 02. 2001 – prerušenie konania

do právoplatného skončenia konania o zaplatenie nájomného vylúčeného na samostatné

konanie pod sp. zn. . 19. 10. 2001 vypracované uznesenie o prerušení konania.

Predmetný prehľad obsahuje všetky úkony sudcu, ktoré vo veci učinil a z ktorého je

zrejmé, že v priebehu konania od 9.6. 1999 do 18. 03. 2002 vo veci sudca učinil 4 úkony

spočívajúce vo výzvach súdu na vyrúbenie či dorúbenie súdneho poplatku a v dvoch

súdnych pojednávaniach. Napriek tomu, že vec bola právoplatne ukončená 10. 4. 2001

takmer 11 mesiacov sudkyňa neurobila vo veci žiaden úkon.“.

Zo spisu sp. zn. vyplynuli v zásade rovnaké skutočnosti, ako uviedol

predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení. Nad rámec tohto vyjadrenia ústavný súd

zo spisu zistil, že ide o konanie o žalobe o vypratanie bytu z dôvodu nepodpísania nájomnej

zmluvy z 9. júna 1999, ktorú nepodali sťažovatelia, ale títo do konania neskôr pristúpili.

E. V. (sťažovateľka) podala 3. novembra 1999 žalobu o vypratanie bytu z dôvodu

nepodpísania nájomnej zmluvy a neplatenia náhrad za užívanie bytu a 28. apríla 2000 bola

okresnému súdu doručená úprava žalobného návrhu sťažovateľov na pristúpenie do konania

o žalobe z 9. júna 1999. V auguste 2000 sa sťažovatelia sťažovali na prieťahy v konaní,

predseda okresného súdu 17. októbra 2000 prieťah nekonštatoval. V októbri 2000 vyzval

okresný súd sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku (dorubenie) a 28. novembra 2000

sa uskutočnilo prvé pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené na 13. február 2001, keď

bolo prerušené až do právoplatne skončeného konania o platenie nájomného vedeného

na okresnom súde pod sp. zn. (uznesenie o tom bolo vypracované až 19. októbra

2001). Zo súdneho spisu vyplynulo, že toto konanie (sp. zn. ) bolo právoplatne

skončené 10. apríla 2001.

Sťažovatelia sa opakovane sťažovali na zbytočné prieťahy v konaní v auguste 2001

na Krajskom súde v Bratislave, ktorý v októbri 2001 konštatoval, že prieťahy sú

a pretrvávajú. Sťažovateľka nesúhlasila s vybavením sťažnosti, vzniesla námietku

zaujatosti, žiadala spojenie veci a jej pridelenie inému sudcovi. V marci 2002 uznal

za dôvodnú sťažnosť sťažovateľov aj predseda okresného súdu.

V marci a v apríli 2002 sa riešila námietka sťažovateľov o zaujatosti konajúcej

sudkyne, ktorú sťažovatelia vzali späť a 19. apríla 2002 bol spis vrátený na okresný súd.

Na pojednávaní 25. júna 2002 bol vynesený zamietajúci rozsudok. Písomné vypracovanie

rozsudku bolo doručené sťažovateľom 28. októbra 2002, títo sa proti nemu odvolali.

Okresný súd zaslal 15. januára 2003 odvolanie na vyjadrenie odporcovi.

II.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného

práva upraveného v , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Sťažovatelia zároveň namietali porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

„Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom ...“.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a dohovoru vychádza zo svojej ustálenej

judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom

a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (), pričom

„tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny

orgán vo veci koná“ (). K vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza až

„právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ ().

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a dohovoru,

ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného

súdu (3). Za súčasť prvého kritéria súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

Preskúmaním doterajšieho konania pred krajským súdom ústavný súd zistil tieto

skutočnosti:

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho

spisu okresného súdu zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. ide o konanie

o žalobe o vypratanie bytu (z dôvodu nepodpísania nájomnej zmluvy a neplatenia úhrad

za užívanie bytu). Toto konanie súvisí s konaním, ktoré sa na okresnom súde vedie pod sp.

zn. a ide v ňom o náhradu škody (konkrétnej sumy) vzniknutej nezaplatením

nedoplatku za užívanie bytu s príslušenstvom, a súviselo aj s konaním vedeným pod sp. zn.

o dlžné nájomné, ktoré bolo právoplatne skončené 10. apríla 2001. Podľa názoru

ústavného súdu ide o konanie (sp. zn. ), ktoré právne ani skutkovo zložité nie je,

a na zložitosť konania nepoukázal ani predseda okresného súdu, pretože tvorí štandardnú

súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov.

2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v konaní sp. zn. , bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov tohto

súdneho konania. Ústavný súd hodnotí postup sťažovateľov ako aktívny. Súčasne však

zistil, že dobu konania pred okresným súdom ovplyvnili čiastočne procesné úkony

sťažovateľov (spojené s podaním úpravy žaloby, ako aj s riešením zaujatosti konajúcej

sudkyne). Nutnosť rozhodovania o týchto procesných návrhoch však podľa názoru

ústavného súdu nemohla spôsobiť neúmerné predĺženie konania. Ústavný súd pri hodnotení

tohto postupu sťažovateľov vychádzal zo svojej stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej

„využitie možností daných sťažovateľovi na uplatňovanie

a presadzovanie jeho práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie

priebehu konania, ale nemožno ho kvalifikovať ako postup súdu, ktorého dôsledkom sú

zbytočné prieťahy“ (). Na druhej strane „Dĺžku súdneho konania, ktorá je

dôsledkom úkonov jeho účastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno považovať za dôvod

na vyslovenie zbytočných prieťahov v súdnom konaní“ (). Uvedené platí

v prípade, keď súd o procesných návrhoch sťažovateľa konal a rozhodoval bez zbytočných

prieťahov.

3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v konaní, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd zistil, že v období od pristúpenia sťažovateľov do konania o žalobe

z 9. júna 1999 o vypratanie bytu, t. j. v zásade od 3. novembra 1999 (podľa vyjadrenia

predsedu okresného súdu), okresný súd vo veci nariadil tri pojednávania (na treťom

vyniesol rozsudok), a to 28. novembra 2000, 13. februára 2001 a 25. júna 2002, pričom

do konania prvého pojednávania okresný súd (od pristúpenia sťažovateľov do konania) robil

len procesné úkony spojené s dorubovaním súdneho poplatku, ktoré sa zrealizovalo až

po 11 mesiacoch od pristúpenia sťažovateľov do konania. V období od druhého

pojednávania (13. februára 2001) do tretieho pojednávania (25. júna 2002) okresný súd

vykonal tieto procesné úkony: na druhom pojednávaní 13. februára 2001 prerušil konanie na

čas až do právoplatného skončenia konania sp. zn. (toto skončilo právoplatne

10. apríla 2001); písomné uznesenie o prerušení konania bolo vypracované až 19. októbra

2001 (po 10 mesiacoch). Od vypracovania písomného uznesenia sa následne okresný súd

zaoberal námietkou sťažovateľov o zaujatosti konajúcej sudkyne (november 2001), ktorú

vzali nakoniec v apríli 2002 späť. Okresný súd vo veci rozhodol 25. júna 2002. Rozsudok

bol sťažovateľom doručený 28. októbra 2002. Sťažovatelia sa 4. novembra 2002 proti

rozsudku odvolali a 15. januára 2003 bolo odvolanie zaslané odporcom na vyjadrenie.

Podľa názoru ústavného súdu postup okresného súdu bol v zásade súvislý a vo veci

bolo v čase uplatnenia sťažnosti sťažovateľov na ústavný súd rozhodnuté vo veci samej, aj

keď písomné vyhotovenie rozhodnutia bolo doručené sťažovateľom až 28. októbra 2002.

Ústavný súd pritom zohľadnil aj vzájomnú súvislosť súčasne prebiehajúcich konaní

(, ), ktoré ovplyvnili postup okresného súdu v konaní sp. zn.

. Dobu vyhotovovania rozhodnutí, ktorú namietajú sťažovatelia, nepovažuje

ústavný súd za takú, ktorú by označil za zbytočné prieťahy v konaní spôsobujúce porušenie

základného práva sťažovateľov.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd uzavrel, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. nedošlo ku zbytočným prieťahom v konaní

a v nadväznosti na to ani k porušeniu základného práva sťažovateľov upraveného v čl. 48

ods. 2 a práva upraveného v dohovoru, a rozhodol tak, ako je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na výrok rozhodnutia ústavný súd o ďalších požiadavkách sťažovateľov

už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. mája 2003