Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 152/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 8. septembra 2004 v senáte

zloženom z predsedu Alexandra Bröstla a zo sudcov Jána Mazáka a Ľudmily Gajdošíkovej

o sťažnosti M. M. a V. M., obaja bytom K. L., zastúpených advokátom JUDr. A. S., so

sídlom D. K., vo veci porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prerokovanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

16 C 1344/98 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. M. a V. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a ich právo na prerokovanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

16 C 1344/98 konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc

slovenských korún), ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. V. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc

slovenských korún), ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania M. M. a V. M. 15 080

Sk (slovom pätnásťtisícosemdesiat slovenských korún) na účet ich právneho zástupcu JUDr.

A. S., D. K., do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2004

doručená sťažnosť M. M. a V. M., obaja bytom K. L. (ďalej len „sťažovatelia“),

zastúpených advokátom JUDr. A. S., so sídlom D. K., vo veci porušenia ich základného

práva podľa (ďalej len „“) a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“)

postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že mesto Žilina (ďalej len „navrhovateľ“) doručilo okresnému

súdu 6. novembra 1998 žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti proti

sťažovateľom. Súčasťou žaloby bol aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým

sa sťažovateľom uloží zdržať sa všetkých stavebných úprav a zakáže uzatvárať nájomné

zmluvy k spornej nehnuteľnosti. Okresný súd uznesením sp. zn.

z 3. decembra 1998 návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel.

Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesenie okresného súdu potvrdil

uznesením z 30. marca 1999. Na podnet sťažovateľov podal generálny prokurátor

Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie proti uzneseniam okresného súdu a krajského

súdu. O dovolaní rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom

sp. zn. M Cdo 17/2000 z 27. júna 2000, ktorým napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil.

Prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené na 21. november 2003, ktoré bolo odročené na

neurčito. V čase podania sťažnosti ústavnému súdu vec nebola právoplatne rozhodnutá.

Sťažovatelia podali 13. októbra 2000 sťažnosť na prieťahy v konaní podľa zákona

Slovenskej národnej rady č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky,

štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe

súdov) v znení neskorších predpisov. Opätovne podali sťažnosť aj 23. septembra 2003, na

ktorú podpredsedníčka okresného súdu odpovedala listom z 20. apríla 2004, v ktorom

konštatovala, že v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k prieťahom v konaní,

za ktoré sa sťažovateľom ospravedlnila.

Na základe uvedeného sťažovatelia namietajú porušenie ich základného práva podľa

a práva podľa Dohovoru a zároveň žiadajú priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1 000 000 Sk, ako aj náhradu trov

právneho zastúpenia.

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vo veci ich sťažnosti vydal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľov M. M. a V. M. na prerokovanie a rozhodnutie veci

bez zbytočných prieťahov upravenej v SR a právo na prerokovanie veci

v primeranej lehote zaručenej v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd bolo porušené postupom Okresného súdu v Žiline v konaní vedenom

pod sp. zn. .

2. Okresnému súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľom M. M. a V. M. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške

1.000.000,- Sk (slovom: jedenmilión slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Žiline

povinný im vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. M. M. a V. M. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd

v Žiline povinný vyplatiť na účet advokáta JUDr. A. S. č. ... vedený vo VÚB, a. s. Dolný

Kubín.“.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval a uznesením

č. k. -10 z 30. júna 2004 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd sťažovateľov a okresný

súd, aby sa vyjadrili, či trvajú na ústnom pojednávaní, a okresný súd aj na vyjadrenie

k sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľov oznámil, že sťažovatelia trvajú na ústnom

pojednávaní.

Okresný súd oznámil, že na ústnom pojednávaní netrvá; súhlasí s upustením od

ústneho prejednania veci. K sťažnosti sťažovateľov zaslal okresný súd vyjadrenie sudcu

a prehľad úkonov, ktorý sa v zásade zhoduje s úkonmi, ktoré zistil ústavný súd zo spisu

sp. zn. .

Z vyjadrenia sudcu k ústavnej sťažnosti vyplýva:

„Navrhovateľ Mesto Žilina sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

nachádzajúcej sa v katastrálnom území Žilina podaním zo dňa 07. 10. 1998. Návrh bol

podaný v dobe, keď civilný úsek Okresného súdu v Žiline bol značne personálne

poddimenzovaný z dôvodu veľkého odchodu počtu sudcov na Krajský súd v Žiline

k 01. 01. 1997. V tomto období, t. j. v rokoch 1997 – 1999, ročný priemerný nápad C vecí

predstavoval hodnotu okolo 600 civilných vecí + vecí Er a E. Aj v priebehu týchto rokov

došlo k zníženiu počtu sudcov na civilnom úseku, s čím samozrejme súvisel aj nárast

nápadu do každého senátu sudcu na civilnom úseku, ktorý predstavoval mesačne hodnotu

okolo 60 civilných vecí. Preto zostatok nevybavených vecí v tomto období predstavoval

okolo 1000 neskončených vecí. Až postupom ďalších rokov, kedy dočasne začali prichádzať

noví sudcovia na civilný úsek sa nám pôsobiacim starším sudcom na civilnom úseku

podarilo znižovať stavy neskončených vecí na súčasný stav okolo 300 až 400 neskončených

civilných vecí. V dôsledku takéhoto zlého personálneho stavu aj v súčasnej dobe existuje

jedno – dvojročný sklz pri vybavovaní bežného nápadu s tým, že sa snažíme vybavovať

najmä staršie veci. Veci, ktoré sú však náročné na štúdium a rozsahu spisového materiálu

a náročnosť na ich spracovanie pre pojednávanie, sa stávajú reštančnými a to len preto,

lebo nie je dostatok času na štúdium všetkých týchto vecí. V prejednávanej veci sa jedná

o právne ako aj skutkovo náročnú vec, kde je potrebný dostatok času na preštudovanie

všetkých predložených dôkazných prostriedkov. Preto v kontexte vyššie uvedených

skutočností došlo ku sklzu vo vybavovaní predmetnej veci. Vo veci je stanovený termín

pojednávania na deň 24. 09. 2004.“.

Na základe vyjadrenia právneho zástupcu sťažovateľov ústavný súd nariadil ústne

pojednávanie na 8. september 2004.

Na ústnom pojednávaní 8. septembra 2004 sa zúčastnili sťažovatelia, ich právny

zástupca a predseda okresného súdu. Sťažovatelia v súvislosti s namietanými prieťahmi

v konaní uviedli vecnú podstatu sporu. Právny zástupca sa v zásade pridŕžal obsahu

písomnej sťažnosti a uplatnil úhradu trov právneho zastúpenia podľa príslušných právnych

predpisov, ktoré však číselne nešpecifikoval. Predseda okresného súdu v zásade uznal

zbytočné prieťahy v konaní, avšak poukázal na to, že dĺžku konania ovplyvnili aj samotní

sťažovatelia, ktorí dopĺňali podklady ku konaniu, ktoré mal úplné k dispozícii až v decembri

2003. Z toho dôvodu sa mu zdá požadovaná suma primeraného finančného zadosťučinenia

(jedenmilión Sk) veľmi vysoká. Pripustil, že vec je skutkovo a právne zložitá, a to

predovšetkým v dôsledku úkonov urobených v minulosti ich právnymi predchodcami.

Najbližší termín pojednávania je v poslednom týždni v septembri 2004.

II.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho

základného práva upraveného v , podľa ktorého „Každý má právo, aby

sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Sťažovatelia zároveň namietali porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého

„Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , ako aj práva podľa Dohovoru vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je

podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

(), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným... rozhodnutím.

Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“ (). K vytvoreniu stavu právnej

istoty preto dochádza „až právoplatným rozhodnutím súdu...“ ().

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, II. ÚS

74/97, ) zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného

súdu (3). Za súčasť prvého kritéria súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

Preskúmaním doterajšieho konania pred okresným súdom ústavný súd zistil tieto

skutočnosti:

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého spisu

okresného súdu zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. ide o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v ktorom sú sťažovatelia žalovanými a ako žalobca

vystupuje mesto Žilina. Ide o konanie, ktoré tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy

okresných súdov, a vo všeobecnosti nejde o právne zložitú vec, hoci faktickú zložitosť veci

v individuálnych prípadoch nemožno vylúčiť. Na právnu a faktickú zložitosť veci predseda

okresného súdu nepoukázal, hoci konajúci sudca hodnotil vec ako právne a skutkovo

náročnú.

Vzhľadom na to, že okresný súd s výnimkou vyžiadania si podkladov od príslušných

orgánov a jedného pojednávania vo veci samej nekonal, nemožno konštatovať, že v tomto

štádiu konania to bola skutkovú zložitosť veci, ktorá bránila okresnému súdu vo veci konať.

2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v konaní sp. zn. , bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov tohto

konania. Sťažovatelia v postavení žalovaných v tomto konaní vystupovali dosiaľ aktívne;

využívali procesné oprávnenia, ktoré im občianskoprocesné právne predpisy na ochranu ich

práv poskytujú. Podľa názoru ústavného súdu využívanie procesných oprávnení

sťažovateľov však neprekročilo rozumnú mieru, a preto dĺžka konania, ktoré začalo

6. novembra 1998, do dňa rozhodovania o sťažnosti nemôže ísť na vrub sťažovateľov.

3. Posledným kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu

zbytočných prieťahov v konaní, bolo správanie okresného súdu. Ústavný súd zo spisu

sp. zn. zistil nasledovné:

Konanie začalo na návrh žalobcu 6. novembra 1998. Od začatia konania až do roku

2001 nebol okresný súd vo veci nečinný, pretože robil procesné úkony spojené so

zabezpečovaním vyjadrení účastníkov konania (získavanie vyjadrení k žalobe),

s rozhodovaním o predbežnom opatrení, so získaním vyjadrení k odvolaniu (proti

rozhodnutiu o predbežnom opatrení), s predložením odvolania odvolaciemu súdu, procesné

úkony spojené s podaním dovolania (až po jeho predloženie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky, ktorý uznesením sp. zn. z 23. februára 2000 dovolanie odmietol;

rozsudkom sp. zn. M Cdo 17/2000 z 27. júna 2000 uznesenie prvostupňového aj

odvolacieho súdu o predbežnom opatrení na základe mimoriadneho dovolania zrušil), ďalej

robil nevyhnutné úkony spojené s návrhom na vylúčenie sudcov a prikázaním veci inému

súdu (krajský súd uznesením sp. zn. z 27. marca 2001 rozhodol, že sudcovia nie

sú vylúčení, a návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti zamietol). Po tomto

dátume však až do novembra 2003 okresný súd bol v zásade nečinný (17. mája 2001 zaslal

len žiadosť Okresnému súdu Čadca o predloženie spisu sp. zn. Čd 5148/97 a 5. marca

urobil úradný záznam o študovaní spisu).

Na základe vyššie uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že okresný

súd sa dopustil zbytočných prieťahov v namietanom konaní, keď v období od mája 2001 do

septembra 2004 s výnimkou dvoch úkonov (vyžiadanie spisu a záznam o študovaní spisu)

neurobil žiaden úkon v danej veci, čím porušil základné právo sťažovateľov upravené

v a právo upravené v Dohovoru.

V súvislosti s argumentáciou o poddimenzovanosti okresného súdu ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou uvádza, že táto skutočnosť, aj keď

ovplyvňuje rozhodovaciu činnosť z hľadiska dĺžky trvania jednotlivých konaní, nemôže ísť

na ťarchu účastníkov konania (, , ).

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo

veci konal. Podľa ústavný môže súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej

práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti

ešte právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľov

podľa a ich právo podľa Dohovoru, zaoberal sa aj žiadosťou

sťažovateľov o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 56 ods. 4 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie

tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto

považoval za potrebné rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľov priznať im primerané finančné

zadosťučinenie.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo

zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru priznáva so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu.

Sťažovatelia žiadali, aby im bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške

1 000 000 Sk z dôvodu spôsobenej značnej škody. Vzhľadom na okolnosti prípadu,

doterajšiu dĺžku konania, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom v konaní, ústavný súd

dospel k záveru, že v danom prípade suma 30 000 pre každého zo sťažovateľov zodpovedá

primeranému finančnému zadosťučineniu za ujmu, ktorú utrpeli.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o náhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym

zastupovaním advokátom JUDr. A. S. v konaní pred ústavným súdom. Sťažovatelia ani ich

právny zástupca síce nekonkretizovali, ale ústavný súd na základe spisu vyčíslil účelne

vynaložené trovy konania sumou pre každého sťažovateľa 7 540 Sk (slovom

sedemtisícpäťstoštyridsať slovenských korún) za dva úkony právnej pomoci podľa § 1

ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb (vypočítanou zo základu nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2003 vo výške 13 602 Sk, t. j. 4 530 Sk

za jedenej úkon, zníženej podľa § 17 ods. 2 cit. vyhlášky o 20 %, pretože ide o spoločné

úkony pri zastupovaní sťažovateľov, a 140 Sk režijný paušál, pretože išlo o úkony urobené

v roku 2004), spolu 15 080 Sk (pätnásťtisícosemdesiat slovenských korún).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2004